Práve v zdôraznení tejto funkcie finančnej sféry je potrebné hľadať ekonomickú podstatu založenia a pôsobenia Medzinárodnej investičnej banky v rámci integrujúcej sa socialistickej sústavy, ktorá funguje v podmienkach novoriešených menových, zahraničnoobchodných a plánovacích vzťahov. Tým sa vytvára nové miesto, kde budú sústredené značné finančné zdroje, ktoré v súlade s koordinovanými zámermi ekonomického rozvoja členských štátov RVHP umožnia realizáciu takých finančne i technicky náročných projektov, ktoré významnou mierou prispejú k rastu ekonomického potenciálu celej ekonomickej sústavy socializmu. Tým bude postavená na novú ekonomickú základňu spolupráca, ktorá už v minulosti bola nastúpená, avšak ako výsledok častokrát prácnych a zložitých bilaterálnych alebo i viacstranných zmlúv.

Práve v tejto podpore mnohostrannej kooperácie v oblastiach, ktoré pomáhajú riešiť základné ekonomické potreby členských štátov RVHP, je potrebné vidieť úlohu tejto banky v nastúpenej ceste integrácie. Banka bude miestom, v ktorom by mali ustúpiť úvahy z "národných pozícií" úvahám z vyššieho hľadiska, hľadiska záujmov socialistickej sústavy ako celku. Tieto záujmy nie sú v rozpore so záujmami jednotlivých členských štátov, a preto sú v súlade aj s našimi záujmami. Každá krajina je životne zainteresovaná na optimálnom využití nielen svojich vlastných prírodných zdrojov, ale i zdrojov svojich socialistických partnerov. Každá krajina potrebuje zvyšovať sériovosť a masovosť výroby tým, že jej priemysel bude pracovať pre celý rozsiahly socialistický trh.

V tejto oblasti sú významné rezervy rastu spoločenskej produktivity práce a efektívnosti reprodukčného procesu všetkých krajín najmä v súčasnom období vedecko-technickej revolúcie. Zriadenie Medzinárodnej investičnej banky je jednou z metód ako napomôcť využitie týchto rezerv.

Zriadenie Medzinárodnej investičnej banky povedie k posilneniu a prehĺbeniu úlohy socialistickej kolektívnej meny - prevoditeľného rubľa v hospodárskych vzťahoch medzi členskými štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Činnosť Medzinárodnej investičnej banky bude vykonávať tlak na posilňovanie disciplíny v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a na ich mnohostrannosť.

Z celkového základného kapitálu 1 mld prevoditeľných rubľov pripadá na ČSSR 129,9 mil. prevoditeľných rubľov, z toho 7 % t. j. 90,93 mil. prevoditeľných rubľov bude splatených v prevoditeľných rubľoch a zvyšujúcich 30 %, t. j. 38,97 mil. v prevoditeľných rubľoch bude splatených vo voľnej mene alebo v zlate v protihodnote, ktorá zodpovedá 42,87 mil. US dolárom.

Banka započne svoju činnosť prvým januárom budúceho roku. V prvých dvoch rokoch činnosti bude mať k dispozícii kapitál 350 miliónov prevoditeľných rubľov, z toho 30 % vo voľne zameniteľných menách. Podiel Československa na tomto kapitále je 13 %: bol stanovený ako podiely všetkých ostatných členských štátov banky - na základe objemu exportu v ich vzájomnej výmene tovarov podľa výsledkov roku 1969. V súlade s rozvojom a potrebami investičnej výstavby budú splácané ďalšie kvóty zo základného kapitálu.

Aby banka mohla plniť úlohy, ktoré si zakladatelia stanovili, bude získavať ďalšie prostriedky, a to tak v prevoditeľných rubľoch, ako i vo voľne zameniteľných menách na kapitalistických trhoch. Všetky tieto prostriedky bude používať uvážlive, a to len pre také projekty, ktoré zabezpečujú vysokú efektívnosť, a teda i plánovanú návratnosť poskytovaných úverov.

V dohode i štatúte banky je uvedené, že banka uskutočňuje svoju činnosť na základe chozrasčotu, zabezpečuje pritom svoju rentabilitu. Z poskytovaných úverov vyberá úroky.

Investície úverované bankou budú musieť spĺňať rad podmienok, a to nielen pokiaľ ide o ich efektívnosť, ale i o svetovú technickú úroveň výstavby objektov, o dosiahnutie optimálneho objemu výroby v úverovanom objekte; úverované objekty musia taktiež zaručovať produkciu, zodpovedajúcu svetovej úrovni z hľadiska kvality, cien atď. Samotné poskytovanie úverov bude podmienené porovnaním niekoľkých variantov výstavby nielen v jednej, ale i vo viacerých krajinách, pričom sa na financovaní bude spravidla podieľať i krajina, v ktorej bude investičný zámer realizovaný.

Banka bude vykonávať stálu kontrolu nad dodržiavaním úverových podmienok, a to tak v období prípravy výstavby, ako aj v priebehu jej realizovania a počas splácania úveru. Môže taktiež žiadať záruku za poskytované úvery. Je samozrejmé, že pri všetkých operáciách bude dbať o svoju vlastnú rentabilitu.

Medzinárodná investičná banka je taktiež výrazom nových integračných vzťahov nielen obsahom svojej ekonomickej činnosti, ale i pokiaľ ide o metódy jej riadenia. Prvý raz sa zriaďuje v členských štátoch Rady vzájomnej hospodárskej pomoci inštitúcia, v ktorej princípom prijímania rozhodnutia nie je vždy jednomyseľnosť. Táto jednomyseľnosť v Rade MIB platí len potiaľ, pokiaľ ide o prerokovávanie zásadných otázok v Dohode zvlášť vymenovaných; v ostatných otázkach rozhoduje kvalifikovaná väčšina, pričom každý členský štát má v bankovej rade jeden hlas bez ohľadu na výšku svojho podielu na kapitále banky. Výkonný orgán banky - banková správa - je štvorčlenná, a nemá preto zastupiteľský charakter. Aby bola zabezpečená náležitá operatívnosť banky, rozhoduje predseda tejto správy v medziach svojej právomoci na základe princípu jediného vedúceho.

Preto tiež štatút banky a vnútorné dokumenty, ktoré upravujú metódy práce banky, museli byť veľmi starostlivo spracované. V príprave činnosti Medzinárodnej investičnej banky československá strana zohrala aktívnu úlohu ako krajina, ktorá má eminentný záujem na rozvíjaní a prehlbovaní výrobných vzťahov medzi našimi krajinami, ako krajina, ktorá nemá dostatok surovín a na druhej strane veľmi vyvinutý spracovateľský priemysel a v neposlednom rade ako výrobca a významný dodávateľ veľkých investičných celkov.

Dohoda o zriadení Medzinárodnej investičnej banky, ktorá vedľa Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce bude ďalším spoločným peňažným centrom, je jedným z článkov celého komplexu opatrení, rozpracovávaných v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

Mám na mysli - okrem už zmieneného opatrenia, smerujúceho k posilneniu a prehlbovaniu funkcie kolektívnej meny - rad ďalších opatrení, ktoré sú rozpracované nielen v oblasti devízovofinančných vzťahov, ako napr. stanovenie ekonomicky zdôvodnených kurzov národných mien, ale i v oblasti výroby, zahraničného obchodu, vedeckotechnickej spolupráce atď., ktoré majú vyústiť do kvalitatívne nového stupňa integrácie socialistických krajín, a tým posilniť hospodársku sústavu našich bratských krajín ako celok.

Preto odporúčam menom federálnej vlády, aby s Dohodou o zriadení Medzinárodnej investičnej banky bol vyslovený súhlas.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem súdruhovi ministrovi za jeho výklad a prosím posl. Fr. Mišeje, aby predniesol stanovisko výborov SN, ktorým bol vládny návrh prikázaný na prerokovanie.

Spravodajca poslanec Ing. F. Mišeje:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vypočuli sme už zdôvodnenie návrhu, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu ČSSR na súhlas Dohoda o zriadení Medzinárodnej investičnej banky. Nemám v úmysle opakovať zdôvodnenie predloženého návrhu, dovoľte mi však, aby som zdôraznil niektoré aspekty, ktoré považujem za dôležité.

K zriadeniu Medzinárodnej investičnej banky dochádza v dobe, keď spolupráca štátov združených v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci dosiahla vysoký stupeň vo všetkých oblastiach činnosti, v dobe, keď vzájomne zopnutie ekonomík členských štátov sa stáva prirodzeným dôsledkom rastu výrobných síl v každom z týchto štátov. To dokazuje skutočnosť, že priemyslová výroba socialistických krajín sa za prvých dvadsať rokov existencie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci zvýšila viac ako šesťnásobne.

V štátoch Rady bola vytvorená mnohostranná priemyslová štruktúra národného hospodárstva a zvýšila sa i technická úroveň ich výroby. Dochádza k nadväzovaniu trvalých kooperačných vzťahov, k stále užšej koordinácii národohospodárskych plánov, a tým ku koordinácii celej hospodárskej politiky členských štátov Rady. Utužovanie a prehlbovanie dosiahnutého stupňa spolupráce však nastoľuje potrebu vyšších foriem ekonomickej integrácie medzi socialistickými štátmi, v ktorých by bol daný i silnejší dôraz na koncentráciu zdrojov v investičnej výstavbe, zdrojov určených na vybudovanie optimálnych kapacít ako základne pre ďalšie zabezpečenie socialistických krajín materiálovými zdrojmi a surovinami tak, aby sa ešte vo väčšej miere využili všetky možnosti na rast ekonomického potenciálu socialistickej ekonomickej sústavy ako celku, a tým i každej členskej krajiny zvlášť.

Tu práve treba vidieť základnú úlohu Medzinárodnej investičnej banky ako jedného z dôležitých článkov integrovanej ekonomickej sústavy členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

Dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti zdôraznil, že práve táto funkcia Banky bude mať prvoradý význam i pre ČSSR - pre krajinu, ktorá má na jednej strane vysoko rozvinutý priemysel s členitou odvetvovou štruktúrou s veľmi širokým sortimentom výrobkov, avšak na druhej strane je silne závislá od dovozu surovín. Samotné tieto skutočnosti stavajú pred nás ekonomickú nevyhnutnosť podporovať všetky zámery, ktoré vedú k rozvíjaniu špecializácie a kooperácie, ako i k rozširovaniu surovinovej základne členských štátov RVHP. Naviac ČSSR ako významný výrobca investičných celkov a dôležitých strojných zariadení je silne zainteresovaná na dodávkach technológie pre spoločné investície socialistických krajín. Tým sa stane táto nová inštitúcia jedným z významných článkov integrovanej socialistickej sústavy.

Zriadenie Medzinárodnej investičnej banky treba vidieť aj z hľadiska nášho zapojenia na vonkajšie vzťahy, vyjadrené dovozom a vývozom tovarov, zariadení a surovín, pretože dve tretiny československého zahraničného obchodu tvorí podiel v hospodárskej spolupráci s členskými krajinami RVHP.

Zvlášť náročné úlohy z hľadiska zabezpečenia dostatočného tempa rastu stavia pred nás i obdobie piatej päťročnice, počas ktorej by sa podľa súčasného stavu plánovacích prác mal zvýšiť obrat našej výmeny tovarov s týmito krajinami o 43,5 %. Pritom treba predpokladať, že sa v ďalšej fáze prác na pláne dosiahne ešte progresívnejšie tempo rozvoja.

Význam nášho obchodu so socialistickými krajinami nespočíva však len v jeho objeme, ale predovšetkým v jeho štruktúre. Zatiaľ čo ťažisko nášho vývozu do socialistických krajín tvoria stroje a zariadenia /cez 54 %/, v našom dovoze prevládajú suroviny /rudy, ropa, pohonné hmoty/ a potraviny, teda tovary, ktoré sú pre nás životne dôležité z hľadiska zabezpečenia činnosti nášho priemyslu a z hľadiska zabezpečenia výživy nášho ľudu.

Dovoľte mi teraz, aby som poukázal ešte na niektoré dôležité aspekty zjednanej dohody o zriadení banky.

V dohode a v štatúte Medzinárodnej investičnej banky sa uvažuje, ako už bolo povedané, so základným kapitálom v konečnej výške 1 mld prevoditeľných rubľov. K tomu považujem za účelné doplniť, že 30 % z tejto sumy, ktoré budú splatené vo voľne zmeniteľných menách alebo v zlate, bude určené - v súlade s odsúhlasenými úverovými akciami - na nákup najmodernejších zariadení a strojov, prípadne licencií na kapitalistických trhoch. To má umožniť využitie techniky financovanej zo zdrojov banky na najvyššej svetovej úrovni pri využití najefektívnejších výrobných procesov.

Federálna vláda svojím uznesením z 18. júna t. r. už riešila otázku splátok nášho podielu na základnom kapitáli banky a vyjadrila súhlas s tým, aby po schválení Federálnym zhromaždením a po ratifikácii Dohody o zriadení Medzinárodnej investičnej banky bola čsl. splátka na základný kapitál v prevoditeľných Rb vo výške 31,83 mil. uhradená Štátnou bankou československou, a to 15,9 mil. prevoditeľných Rb k 2. januáru 1971, t. j. pri započatí činnosti banky a zostatok v rovnakej výške podľa uznesenia bankovej rady Medzinárodnej investičnej banky najneskoršie do konca roku 1972. Ďalej aby československá splátka na kapitál vo voľne zameniteľných menách vo výške 15 mil. US dolárov bola uhradená Štátnou bankou, a to 7,5 mil. dolárov k 2. januáru 1971 a zostatok podľa dispozícií bankovej rady, najneskoršie však do konca roka 1972. Zvyšok sa bude splácať tak, ako o tom predo mnou hovoril s. minister Rohlíček.

Je potrebné povedať ešte niekoľko slov o charakteru banke. Medzinárodná investičná banka bude samostatnou právnickou osobou, požívajúcou na území každého členského štátu privilégiá a imunity pre plnenie funkcií a dosiahnutie cieľov predvídaných zjednanou Dohodou. Bude vykonávať svoju činnosť na základe rovnoprávnosti a rešpektovania suverenity všetkých členských štátov banky. Nie je uzavretou medzinárodnou inštitúciou, naopak zjednaná Dohoda umožňuje rovnoprávny prístup i ďalším štátom, ak sa budú podieľať na cieľoch a zásadách činnosti banky a ak prijmú záväzky, ktoré vyplývajú z dohody a zo štatútu banky.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, domnievam sa, že netreba ďalej osobitne zdôrazniť politický význam a prínos Medzinárodnej investičnej banky na ekonomické posilnenie tábora socializmu a ostatných krajín budujúcich socializmus. Naším prianím a záujmom je, aby sa činnosť tejto banky čo najrýchlejšie rozvinula tak, aby svojím podielom mohla v krátkom čase čo najplnšie prispievať k vytváraniu a utužovaniu socialistickej integrácie našich krajín. Je preto žiadúce, aby táto banka mohla začať svoju činnosť už od 1. januára budúceho roku, keď nadobúdajú svoju účinnosť strednodobé plány rozvoja členských štátov RVHP.

Odporúčam, aby s predloženým vládnym návrhom Dohody o zriadení Medzinárodnej investičnej banky Federálne zhromaždenie vyslovilo súhlas.