Sme presvedčení, tak ako to aj vyplynulo z prerokovávania návrhu s príslušnými orgánmi, ako aj vybranými poľnohospodárskymi organizáciami, že tieto zmeny môžu výrazne ovplyvniť zakladanie nových spoločných družstevných podnikov, ako aj správnejšie orientovať podniky poľnohospodárskych služieb na plnenie ich základného poslania, t. j. na poskytovanie služieb poľnohospodárstvu.

V tejto súvislosti chcem upozorniť, že sme si tiež vedomí i niektorých súčasných problémov v zdaňovaní JRD a ŠM. Ak však nechceme túto problematiku riešiť unáhlene a krátkodobe, je potrebné jej riešenie nevyhnutne spojiť s celkovou úpravou riadenia národného hospodárstva, a to na základe komplexného vyhodnotenia doterajšieho vývoja. Súčasne bude nevyhnutné riešiť i koncepciu cien, ako aj ďalších nástrojov riadenia tak, aby sa na ich základe mohli ustanoviť i zásady finančného hospodárenia.

Rovnako sme si vedomí i problematiky zdaňovania najmä spoločných družstevných podnikov s poľnohospodárskou výrobou tak, ako tieto boli prerokované v príslušných výboroch Federálneho zhromaždenia. Túto formu organizácie považujeme i my za veľmi výhodnú a účelnú, a preto tiež chceme napomáhať zakladanie nových spoločných podnikov, ktoré budú podľa ich odôvodnených potrieb tiež daňove zvýhodnené, resp. po dobu dvoch rokov od začiatku činnosti - výroby nebudú daňou zo zisku postihované vôbec.

Navrhovaný systém zdanenia podľa predloženého návrhu má tiež vytvoriť maximálne jednotné podmienky vo všetkých organizáciách, ktoré sa zaoberajú približne rovnakými činnosťami. To sa vzťahuje nielen na rôzne organizácie, ale aj na okresné stavebné podniky a organizácie poľnohospodárskych služieb.

Z tohto hľadiska sa rozširuje doterajší okruh o týchto poplatníkov:

- o štátne obchodné organizácie, riadené ústredne i národnými výbormi

- o štátne organizácie poľnohospodárskych služieb

- o krajské dopravné strediská

- o krajské organizácie pre rozvoj a zavádzanie novej techniky v miestnom hospodárstve

- o okresné stavebné podniky, ako aj o okresné poľnohospodárske stavebné podniky.

Ako ste si zaiste všimli, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, snažíme sa v predloženom návrhu o riešenie, aby sa dosiahlo aj maximálne možné zjednotenie celej daňovej sústavy. Ide teda o vhodné prepojenie podnikových daní s dôchodkovou daňou. Táto zásada platí predovšetkým z hľadiska relatívne rovnakej intenzity zdanenia v oblasti výroby.

Vzhľadom na charakter organizácií, ktoré budú poplatníkmi dôchodkovej dane, a predovšetkým vzhľadom na rozdielnu úroveň ekonomiky a špecifických úloh týchto organizácií pri uspokojovaní celospoločenských potrieb sa na rozdiel od podnikových daní navrhuje progresívne zdanenie zisku.

Výška daňového zaťaženia jednotlivých skupín poplatníkov vychádza zo súčasnej i predpokladanej dôchodkovej situácie organizácií, pri ktorých má byť dôchodková daň uplatnená, ako aj z pokrytia ich nevyhnutných potrieb v nadväznosti na úlohy plánu. Intenzita zdanenia - a to chcem, súdružky a súdruhovia, zdôrazniť nepredpokladá zvyšovanie cenovej hladiny, ale opačne, progresívny systém zdanenia zohľadňuje i tendencie a možnosti znižovania cien. Obdobne tak rešpektuje návrh aj súčasný systém financovania a úverovania.

Navrhovaný systém zdanenia jednotlivých skupín poplatníkov je vhodne doplnený formou účelových zliav a prirážok k dani zo zisku. Tento spôsob je nevyhnutné realizovať preto, že v rámci jednotlivých organizácií sa vzájomne prekrývajú činnosti služieb a výroby, resp. poľnohospodárska a nepoľnohospodárska výroba.

U poplatníkov dôchodkovej dane sa navrhuje - rovnako ako pri podnikových daniach - uplatniť i daň z objemu miezd, resp. daň z individuálnych miezd, ktorá je doplnkovým nástrojom mzdovej regulácie.

Výška príspevku na sociálne zabezpečenie je taktiež diferencovaná, a to v nadväznosti na súčasnú úroveň cien, ako aj na dôchodkovú situáciu jednotlivých skupín poplatníkov.

Navrhovaná zmena zdanenia má priaznivý dopad na celkové príjmy štátneho rozpočtu, a to v rozsahu cca 630 mil. Kčs. Prevažná časť tohto zvýšenia sa vzťahuje na organizácie zaoberajúce sa výrobou a sčasti i obchodem. Pri službách v podstate zostáva daňové zaťaženie na doterajšej úrovni.

K výraznejšiemu zníženiu daňového zaťaženia dochádza pri spoločných družstevných podnikoch s poľnohospodárskou výrobou, ako aj pri organizáciách poľnohospodárskych služieb; v celej oblasti poľnohospodárstva predstavuje toto zníženie daňového zaťaženia cca 150 mil. Kčs a bude kompenzované účelným znížením poskytovaných dotácií.

Tak ako sa v návrhu uvádza, tento systém zdanenia umožní podstatne znížiť i rôzne formy dotácií a zliav, a to zhruba o 400 mil. Kčs, čo je možné nahradiť priamo systémom zdanenia a vylúčiť tak zbytočné protismerné finančné prúdy.

Záverom by som chcel, vážené súdružky a súdruhovia poslanci opätovne zdôrazniť, že pri spracovaní predloženého návrhu zákona sme sa snažili, aby nový zákon:

- posilnil dôchodkový princíp zdanenia, ktorý najlepšie zodpovedá tejto skupine poplatníkov

- zabezpečil organizáciám také finančné zdroje, ktoré si vyžaduje splnenie rozhodujúcich úloh, to znamená, aby finančné prúdy boli v súlade s hmotnými, a to či už pri stavbe plánu alebo pri jeho plnení

- zjednotil daňový systém pre všetky organizácie, zaoberajúce sa takmer rovnakými činnosťami

- vylúčil nežiadúce protismerné finančné prúdy, a to najmä zníženie neúčelných dotácií

- viedol k zvýšeniu efektívnosti v súlade s požiadavkou, že hospodárska organizácia sa môže podieľať na rýchlejšom rozvoji žiadúcich činností, a to v súlade s plánom, avšak za predpokladu, že si k tomu organizácia vytvorí i nevyhnutné finančné prostriedky.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, v závere by som vám chcel poďakovať za aktívnu spoluprácu mnohých poslancov pri tvorbe tohto zákona. To sa týka tak námetov a odporučení, ktoré sú v prevažnom rozsahu zapracované do prerokovávaného návrhu zákona, ako aj veľkej pozornosti, ktorá bola zo strany poslancov venovaná tomuto návrhu. Želáme si, aby doterajšie dobré poznatky zo vzájomnej spolupráce boli aj naďalej prehlbované, a to najmä pri všetkých ďalších prácach spojených so sústavou riadenia.

V presvedčení, že prerokovávaný návrh zákona o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie prispeje k zvýšeniu ekonomickej činnosti práce aj v tejto oblasti národného hospodárstva, odporúčam menom vlády ČSSR predložený návrh na schválenie.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem ministrovi financií za jeho výklad. Prosím spoločného spravodajcu poslanca Šveca, aby namiesto nemocného poslanca Františka Kakosa predniesol spravodajskú správu za výbory Snemovne ľudu, ktorým bol vládny návrh zákona prikázaný na prerokovanie.

Spravodajca poslanec Ing. A. Švec:

Súdružky a súdruhovia poslanci!

Pred malou chvíľou sme na tomto zasadnutí schválili významné zmeny a doplnky zákona o podnikových daniach a o príspevku na sociálne zabezpečenie. Konštatovali sme pritom, že cieľom prijímaných úprav zákona je nielen zlepšiť niektoré ustanovenie tohto zákona z hľadísk poznatkov získaných pri jeho pôsobení, ale súčasne prispieť v súlade so závermi januárového pléna ÚV KSČ k posilneniu účinnosti sústavy riadenia a k upevneniu jej vplyvu pomocou finančno-ekonomických nástrojov.

Nemálo dôležitú hospodársku funkciu však plní v našom národnom hospodárstve aj zhruba 4 tisíc hospodárskych organizácií s približne 1,3 mil. pracovníkmi - organizácií rozsahom menších, ktorých charakter činnosti je daný povahou a rozsahom výroby, služieb a výkonov, ktoré tieto organizácie poskytujú vo svojej hlavnej i doplnkovej činnosti a ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb obyvateľstva a socialistického sektoru.

I v tejto oblasti treba pristúpiť k opatreniam, ktoré v súlade s uznesením januárového pléna ÚV KSČ posilnia vplyv centrálneho riadenia na ich činnosť.

Na prevažnú väčšinu organizácií tejto oblasti sa vzťahoval doterajší zákon o dôchodkovej dani č. 159/1968. Poznatky z jeho pôsobenia potvrdili, že hlavné ciele tohto zákona boli v podstate splnené. Došlo napr. k jednotnému zdaneniu pomerne širokého okruhu poplatníkov a k účelnej diferenciácii daňového zaťaženia medzi výrobou a službami. Osvedčilo sa aj zdaňovanie zisku a mzdových nákladov progresívnou sadzbou pri rešpektovaní rozdielnej úrovne dodávaných výrobkov, poskytovaných služieb a výkonov.

Pri komplexnom hodnotení pôsobenia tohto zákona nemôžeme zabudnúť na skutočnosť, že pod vplyvom politických podmienok roku 1968 nezostala hlavne oblasť drobného socialistického podnikania, oblasť rôznych družstiev a hospodárskych zariadení spoločenských organizácií ušetrená od vplyvu uvoľneného riadenia a oslabenej kontrolnej funkcie a stala sa útočiskom osôb, ktoré hospodársku činnosť pre spoločnosť chápali spôsobom, ktorý je ťažko zlúčiteľný so základnými princípmi socializmu. Dôsledky tohto postupu neboli len politické, morálne a hmotné, ale viedli k daňovým únikom. Napr. ani jedna zo 6 organizácií Zväzarmu v okrese Ustí nad Lab. nezaplatila v I. polroku 1969 dôchodkovú daň, ktorá prekročila 44 000 Kčs. Spoločenské organizácie v okrese Děčín neodviedli štátu v roku 1969 dôchodkovú daň vo výške 316 tisíc Kčs. V oblasti NV Bratislava činil rozdiel na daniach v 25 organizáciách, dodatočně vymeraný, cca 440 tisíc Kčs.

Organizácie vytvorené Zväzom slovenských architektov, zaoberajúce sa projektovými prácami, ktoré nesúvisia s činnosťou zväzu, museli dodatočne za rok 1969 odviesť štátu na daniach takmer 5 mil. korún. Podobných príkladov by bolo možné uviesť viac.

Z hľadiska zamedzenia podobným prípadom a hlavne daňovým únikom je dôležité, že boli podniknuté prvé kroky, smerujúce k náprave. Vedľa úprav týkajúcich sa plánov, cien a miezd v sledovanej oblasti, 8. júla t. r. prijalo Federálne zhromaždenie zákon o niektorých opatreniach, týkajúcich sa podnikového registra, ktorý vytvára podmienky pre registráciu jednotlivých organizácií. Dnes pristupujeme k zmene obsahu zákona o dôchodkovej dani. Zmena doterajšieho zákona je tiež vyvolaná potrebou zrušiť prechodné daňové výhody organizáciám služieb a miestnej výroby, takej výroby, ktorá je svojím charakterom sériová, a potrebou daňového zvýhodnenia poskytovaných služieb tam, kde ide o všeobecný záujem. Zmena zákona je tiež vyvolaná potrebou vytvárania relatívne rovnakých ekonomických podmienok vo všetkých organizáciách v tejto oblasti, ktoré sa zaoberajú približne rovnakou činnosťou.

V organizáciách štátneho obchodu a poľnohospodárskych služieb je začlenenie do okruhu poplatníkov založené na poznaní, že doterajší systém odvodov z hrubého dôchodku je nevyhovujúci a mal by byť nahradený zdaňovaním zisku s progresívnou tendenciou.

Zmena zákona o dôchodkovej dani bola pripravovaná v určitej nadväznosti na zmeny prijaté v zákone o podnikových daniach. Charakter činnosti a spôsob riadenia organizácií, na ktoré sa má systém zdanenia dôchodkovej dane vzťahovať, je však tak rozdielny, že je potrebné stanoviť spôsob zdanenia samostatným predpisom.

Zmienil som sa už o tom, že okruh hospodárskych organizácií, na ktoré sa má nový zákon vzťahovať, predstavuje širokú oblasť hospodárskych organizácií. Sú to predovšetkým organizácie štátneho a družstevného obchodu a organizácie miestneho hospodárstva a výrobných družstiev miestne dislokovaných, ktorých charakter práce a rozsah činnosti je spravidla obmedzený na miestne prevádzkárne a predajne a neumožňuje výraznejšie uplatniť vyššiu techniku a organizáciu, čo sa nutne premieta i do úrovne ich ekonomiky.

Predložený návrh zákona zaraďuje do tohto okruhu organizácií i okresné stavebné podniky a okresné poľnohospodárske stavebné organizácie, a to vzhľadom na povahu ich činnosti. Do okruhu poplatníkov dôchodkovej dane sa zaraďujú i organizácie poľnohospodárskych služieb a spoločné družstevné podniky, u ktorých je účelné na podporu zámerov integrácie a špecializácie určiť zdanenie v podstate jednotné a svojou intenzitou sa približujúce zdaneniu rovnakej činnosti v podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby. Pokiaľ ide o spoločné družstevné podniky, navrhované zdanenia sleduje podporu ich rozvoja ako organizácií s progresívnou výrobou. Svojím charakterom a poslaním patria do skupiny organizácií poľnohospodárskych služieb i podniky poľnohospodárskeho zásobovania a nákupu.