Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Súdružky a súdruhovia poslanci, pretože ako body tretí a štvrtý sú do programu piatej spoločnej schôdzky Snemovne ľudu a Snemovne národov zaradené otázky, pri ktorých platí zákaz majorizácie, prosím vás, aby ste v záujme úspešného priebehu schôdzky pomohli svojou disciplinovanosťou v plynulej účasti na schôdzke pri prerokovávaní týchto bodov splniť túto požiadavku zákona.

Prikročíme k prerokovaniu tretieho bodu programu, ktorým je

3. Vládny návrh zákona o zmenách a doplneniach zákona 133/69 Zb., ktorým sa ustanovujú zásady pre zákony národných rád o podnikových daniach a o príspevku na sociálne zabezpečenie, tlač 53

V mene vlády ČSSR odôvodní návrh minister financií s. Ing. Rudolf Rohlíček. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Minister Ing. R. Rohlíček:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, v decembri minulého roku prijalo Federálne zhromaždenie zákon o podnikových daniach. Na jeho základe od 1. januára 1970 podniky v priemysle, stavebníctve a v zahraničnom obchode platia daň zo zisku, daň z majetku, daň z objemu miezd a príspevok na sociálne zabezpečenie.

Príprava zákona o podnikových daniach v minulom roku prebiehala na veľmi širokej základni. Zúčastnili sa jej vedľa ústredných orgánov i zástupcovia podnikov a nemalý počet generálnych riaditeľstiev. Aktívne sa podieľali na príprave zákona výbory Federálneho zhromaždenia a ich komisie, kde boli návrhy niekoľkokrát dôkladne prerokované a kde bol značný i osobný prínos jednotlivých poslancov.

Prijatím zákona o podnikových daniach došlo k závažnej zmene v dôležitej oblasti podnikového hospodárenia, vo vzťahoch podnikov k štátnemu rozpočtu s cieľom odstrániť tu neuspokojivý stav, ktorý vznikol v predchádzajúcom období.

Základný prínos nového daňového zákona bol a je v tom, že v rozhodujúcich odvetviach bol odstránený systém hrubého dôchodku a ich hospodárenie bolo prevedené na zisk. To nie je zmena formálna, ale mala a má hlboký politicko-ekonomický význam. Odstránením hrubého dôchodku sa prikročilo k riešeniu závažných chýb sústavy riadenia z roku 1967.

Prechodom na zisk sa znovu obrátila pozornosť podnikov správnym smerom, t. j. na rast výroby a na znižovanie nákladov na výrobu. Zlepšili sa podmienky pre účtovníctvo, kalkuláciu a vnútropodnikové riadenie. Definitívne bola uplatnená mzdová regulácia.

I z hľadiska štátneho rozpočtu je nevyhnutné konštatovať pozitívny vplyv podnikových daní na racionálne rozdeľovanie vytvoreného zisku medzi podniky a štátny rozpočet, pretože úmerný podiel spoločnosti na dynamickom raste zisku zabezpečuje taktiež potrebný rast rozpočtových prostriedkov.

Podnikové dane a odvody sa v 1. polroku 1970 zvýšili oproti rovnakému obdobiu minulého roku o 6,7 mld Kčs, tj. o 21,6 %. Nová štruktúra podnikových daní zabezpečuje v porovnaní s predchádzajúcim obdobím rýchlejší rast podielu štátneho rozpočtu na čistom zisku, čo je najmä v období konsolidácie hospodárstva veľmi žiadúce.

Avšak i podnikom ponecháva nová úprava potrebný rast finančných zdrojov. Ak kompenzujeme všetky zložité vzťahy podnikov k rozpočtu, potom po všetkých prídeloch zo štátneho rozpočtu a odvodoch do neho zostalo podnikom za prvý polrok 1969 22,4 mld Kčs a v roku 1970 24,1 mld Kčs, t. j. viac o 7,3 %. Štátny rozpočet po kompenzácii s dotáciami dostal z podnikovej sféry v prvom polroku 1969 spolu 23,1 mld Kčs a v roku 1970 28,0 mld Kčs, t. j. viac o 20,9 %.

Na týchto výsledkoch sa podieľa i vcelku priaznivý vývoj v tvorbe zisku v tomto roku.

Problematika vzťahov podnikov k štátnemu rozpočtu, konkrétne sústava podnikových daní alebo odvodov je - v súvislosti s hľadaním dokonalejších foriem plánovitého riadenia a v jeho rámci využívaných ekonomických nástrojov, pôsobiacich na efektívnosť a vytvárajúcich účinnú hmotnú zainteresovanosť na dobrých výsledkoch hospodárenia - predmetom niekoľkoročného záujmu nielen príslušných našich orgánov, ale i ostatných socialistických krajín, odkiaľ sami čerpáme celý rad skúseností. Z tohto hľadiska sme stále doteraz v etape hľadania najúčinnejších foriem a metód. Uplatnenie podnikových daní je jedným z krokov.

Ako určitá etapa vývoja bol taktiež zákon o podnikových daniach chápaný v príslušných orgánoch i vo Federálnom zhromaždení. Pri jeho prijatí vzala na seba vláda úlohu vrátiť sa k tejto problematike znova pre rok 1971. Teraz sa preto prichádza s návrhom na novelu tohto zákona, zodpovedajúcu terajším podmienkam.

Sústava podnikových daní pôsobí necelý rok. Na dôkladnú analýzu a na prípadné návrhy zásadného charakteru je príliš krátka doba. Vyhodnotenie pôsobenia nových daní bolo vykonané za 1. polrok t. r. Základné poznatky z tohto hodnotenia sú uvedené na prílohe k dôvodovej správe v materiály pre vládu, ktorý bol prerokovaný vo výboroch Federálneho zhromaždenia.

Cenné poznatky vyplynuli tiež z prieskumu pôsobenia podnikových daní, ktoré v rade podnikov vykonávali poslanci Federálneho zhromaždenia a ktoré boli prerokovávané vo výboroch Federálneho zhromaždenia pri prerokovávaní predloženého návrhu zákona. Výsledky prieskumu, ktoré svedčia o veľkom záujme poslancov o túto oblasť, nielen overujú v rade prípadov oprávnenosť či nevyhnuteľnosť predkladaných úprav, ale budú pre nás i v ďalších etapách prác cenným prínosom. Po uplynutí roku vykonáme opäť vyhodnotenie pôsobenia daní, ako i prebiehajúcich experimentov s progresívnym zdanením zisku a s inými formami zdanenia miezd.

Už doterajšie skúsenosti a poznatky umožňujú vyvodiť niektoré závery a navrhnúť riešenie tam, kde sa objavujú niektoré negatívne javy. Najčastejšie sa objavuje nevyhnuteľnosť riešenia dopadov jednotného zdanenia zisku.

Jednotnosť zdanenia zisku, uplatnená v podmienkach, ktoré pre ňu nezabezpečujú dostatočné predpoklady, vytvára v rade podnikov problémy. Nerovnomerná dôchodková situácia, na jednej strane nedostatok a na druhej strane prebytok finančných zdrojov je hlavným problémom. Na túto skutočnosť a na zabezpečenie základných potrieb plánu reagujú síce opatrenia tzv. selektívnej finančnej politiky, avšak následne a značne zložito a zdĺhavo. Koncentruje sa sem väčšina kritiky sústavy podnikových daní. To je taktiež základným východiskom pre úpravy, ktoré navrhujeme pre rok 1971.

Predložený návrh novely zákona č. 133/1969 Zb. o podnikových daniach vychádza zo zásad poňatia sústavy riadenia, platnej v roku 1971, ktoré boli schválené uznesením vlády ČSSR č. 170 zo dňa 23. júla 1970.

Návrh novely i ďalšie nadväzujúce opatrenia v riadení finančného hospodárenia vychádza z týchto základných hľadísk:

- posilniť úlohu a záväznosť finančného plánu a zvýšiť jeho kvalitu a vplyv, dosiahnuť jeho spojenie s hmotnými plánmi,

- zmierniť dôsledky absolútne poňatej jednotnosti dane zo zisku,

- posilniť úlohu, zodpovednosť a právomoc stredných článkov riadenia /odborových či generálnych riaditeľstiev/,

- posilniť úlohu ústredných odvetvových orgánov.

Základom riadenia socialistickej ekonomiky je plán. V jeho rámci pôsobiace ekonomické nástroje, medzi nimi i podnikové dane a odvody spolu s centrálne stanovenými zásadami finančného hospodárenia vytvárajú sústavu finančného hospodárenia socialistických podnikov, ktoré aktívne ovplyvňujú plán, zabezpečujú základné úlohy plánu a vytvárajú podmienky pre ich efektívne plnenie. Musia mať tiež dostatočnú schopnosť reagovať na možné odchýlky, ktoré vznikajú pri plnení plánu.

V predloženom návrhu novely zákona o podnikových daniach sa nenavrhuje veľa zásadných zmien. Zodpovedá to i súčasným podmienkam, keď ešte len stojíme pred zásadnými rozhodnutiami o ďalšom rozvoji sústavy riadenia. V tejto ďalšej náročnej práci chceme využiť skúsenosti najširšieho okruhu pracovníkov z podnikov a nadviazať na našu dobrú spoluprácu s výbormi Federálneho zhromaždenia, najmä s výbormi pre plán a rozpočet. Doterajší veľký záujem poslancov o tieto problémy dáva záruku, že príprava a prerokovávanie budúcich zákonných úprav v oblasti financií vždy od samého začiatku prispeje ku kvalite budúcich riešení.

V predloženom návrhu nie je navrhované rozšírenie podnikových daní na ďalšie odvetvia hospodárstva, i keď sa to v minulom roku pri schvaľovaní zákona č. 133/1969 Zb. predpokladalo. Dôvodom je potreba najprv rozpracovať komplexne program ďalších prác na rozvoji celej sústavy riadenia. Bolo by správnejšie ponechať v týchto odvetviach /najmä nepriemyslových/ súčasný stav, aby nedochádzalo prípadne k niekoľkým úpravám. Niektoré nepriemyslové odvetvia /napr. vnútorný obchod/ sa navrhuje podrobiť zdaneniu podľa zákona o dôchodkovej dani, ktorého návrh je taktiež na dnešnom programe rokovania.

Najzávažnejšou zmenou, ktorú prináša predložený návrh novely zákona o podnikových daniach, je návrh na zníženie všeobecne platných sadzieb dane zo zisku a dane z majetku pre niektoré odvetvia, v ktorých sa dlhodobe prejavuje napätie medzi finančnými zdrojmi a plánovanými potrebami. Ide najmä o odvetvie, kde je všeobecná tendencia potreby finančných zdrojov na pokrytie plánovaných potrieb vyššie, než koľko by ponechala jednotná sadzba dane zo zisku, a o odvetvia, v ktorých je účelné dať touto cestou všeobecnú preferenciu pre ich plánovaný rozvoj. Zníženie sadzieb týchto daní si vyžaduje formu zákona.

Týmto opatrením sa v podstate obmedzí rozsah individuálnej selektívnej finančnej politiky, vykonávanej v roku 1970, ako i rozsah prerozdelenia finančných prostriedkov cez štátny rozpočet.

Navrhnuté zníženie sadzby dane zo zisku pri ponechaní všeobecne platnej sadzby 65 % má vyjadriť diferenciáciu podľa dôchodkovej situácie /rentability/ odvetví a podľa celkovej tendencie vzťahu finančných zdrojov a potrieb v najbližšom období.

K čiastočnej diferenciácii sadzieb dochádza i pri dani z majetku. Všeobecná sadzba tejto dane činí i naďalej 5 %. Zníženie sadzby dane z majetku na 2 % sa navrhuje najmä energetickým, baníckym a plynárenským organizáciám.

Pri sadzbe dane z majetku okrem uvedenej výnimky sa v budúcnosti počíta so sadzbou v maximálnej miere jednotnou. Táto daň predstavuje kritérium efektívnosti hospodárenia s výrobnými fondami, čo vyžaduje jednotnosť zdanenia výrobných fondov. S diferenciáciou sadzieb sa počíta len pre niekoľko investične náročných odvetví s dôležitým spoločenským postavením.

Úprava daňových sadzieb, ktorá sa navrhuje, rieši len základné problémy. Pre zabezpečenie plánovaných úloh budú ďalej využívané dotácie zo štátneho rozpočtu, predovšetkým na rozhodujúce investície, redistribúciou finančných prostriedkov vo vnútri VHJ i medzi VHJ i možnosťou zliav a výnimiek, ktoré umožňuje daňový zákon.

Daň z objemu miezd a príspevok na sociálne zabezpečenie zostávajú bez zmeny.

Daň z objemu miezd je predmetom častej kritiky. Vláda však i napriek tomu navrhla pri tejto dani pre rok 1971 zotrvať, najmä preto, že účinnosť nástrojov regulácie miezd /podiel miezd na výkonoch/ nie je dostatočne overená. Zákon dáva dostatok možností čeliť prípadným negatívnym javom, ktoré by mohli z pôsobenia tejto dane vyplynúť.

Návrh zákona obsahuje ďalej niektoré drobnejšie úpravy vecného charakteru, ktoré vyplývajú z doterajších skúseností s uplatňovaním zákona o podnikových daniach, a niektoré úpravy legislatívneho charakteru, ktoré upresňujú niektoré ustanovenia. Ide napr. o presnejšie stanovenie základu pre daň zo zisku a o doplnenie § 4 o ďalšie pripočítateľné a § 5 o odpočítateľné položky. K zvýšeniu ekonomického tlaku na niektorých úsekoch vynakladaných prostriedkov je potrebné z nákladov organizácií tieto položky vyčleniť, zvýšiť sankčné pôsobenie príslušných nástrojov a formou pripočítateľných položiek k základu dane zo zisku ich podrobiť zdaneniu. Sú to napr. platené pokuty, penále, zúčtované prirážky k náhrade za vypúšťanie nečistených alebo nedostatočne čistených vôd, poplatky vrátane prirážky za znečisťovanie ovzdušia a pod.

Pri tejto príležitosti chcem znovu zdôrazniť, že podnikové dane nemôžu pôsobiť automaticky. Chápeme ich a vždy sme chápali ako súčasť plánovitého riadenia nášho socialistického hospodárstva.

Štátne riadenie hospodárstva je základným atribútom a prednostou socialistického hospodárstva. Je výhodou umožňujúcou úspešný hospodársky rozvoj. Plne to platí i pre oblasť finančného hospodárenia. Podnikové dane a odvody sú len jedným z riadiacich nástrojov v tejto oblasti. Opatrenia na posilnenie plánovitého riadenia sú preto sústredené i na ďalšie súčasti finančného hospodárenia. Predovšetkým sa v roku 1971 v širokej miere uplatňuje redistribúcia finančných zdrojov vo vnútri VHJ a medzi VHJ, ktorá má prispieť k lepšiemu vykonávaniu hmotného a finančného plánu a k širšej mobilizácii finančných zdrojov podnikov, odborov a odvetví pre zabezpečenie plánovaných potrieb. Posilňuje sa právomoc stredných článkov a ústredných odvetvových orgánov. Dôjde k zvýšeniu významu a záväznosti finančného plánu.

Návrh zákona o zmenách a doplnení zákona č. 133/1969 Zb. o podnikových daniach a príspevku na sociálne zabezpečenie bol prerokovaný v pripomienkovom konaní so všetkými ústrednými federálnymi orgánmi a prostredníctvom národných ministerstiev financií taktiež s ústrednými národnými orgánmi. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády ČSSR, vládou ČSSR a vo výboroch Snemovne ľudu a Snemovne národov. Väčšina pripomienok ústredných orgánov a ostatných uvedených orgánov bola do návrhu novely zákona premietnutá.

Zákony národných rád o podnikových daniach a príspevku na sociálne zabezpečenie, ktoré budú novelizované podľa prerokovávaného zákona Federálneho zhromaždenia ako právne vykonávacie predpisy, podľa ktorých organizácie platia dane a príspevok, budú navyše novelizované v ustanoveniach pre výkon, správu a kontrolu daní. Orgány národných republík budú novelizovať čiastočne i vykonávacie predpisy k uvedeným zákonom.

Súdružky a súdruhovia poslanci,

prosím, aby ste tento návrh prijali ako čiastkový, avšak nevyhnuteľný krok úprav pre rok 1971.

Menom vlády navrhujem, aby Federálne zhromaždenie zákon o zmenách a doplnení zákona č. 133/1969 Zb., ktorým sa ustanovujú zásady pre zákony národných rád o podnikových daniach a o príspevku na sociálne zabezpečenie po prerokovaní schválilo.

Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:

Ďakujem ministrovi financií s. Rohlíčkovi za jeho výklad.

Správu výborov Snemovne ľudu, ktorým bol vládny návrh zákona prikázaný, prednesie ich spoločný spravodajca poslanec Houser.