Obráťme teraz pozornosť na naše vnútorné
problémy.
Okrem štátneho rozpočtu federácie na
rok 1971 a ďalších návrhov budeme ešte
v tomto roku prerokovávať návrhy vlády
na významné zákony, smerujúce k vytvoreniu
racionálnejšieho systému riadenia národného
hospodárstva, finančného hospodárenia,
k posilneniu úlohy socialistického štátu
pri riadení rozličných stránok spoločenského
života.
Pri riešení tejto zložitej problematiky vychádzame
z poznania, že federatívne usporiadanie plne zodpovedá
leninským zásadám bratského spolunažívania
a spolupráce Čechov a Slovákov v spoločnom
štáte. Preto ho budeme upevňovať a rozvíjať
ako trvalé štátoprávne usporiadanie.
Vychádzame pritom i z požiadaviek, ktoré súčasný
stupeň vývoja našej spoločnosti kladie
na metódy štátneho riadenia v záujme
ďalšej úspešnej socialistickej výstavby.
Prerokúvanie návrhov zákonov takého
významu a dosahu bude vyžadovať od nás
od všetkých mnoho práce a mnoho úsilia,
aby sme v daných časových možnostiach
svoju úlohu zodpovedne zvládli. Je prirodzené,
že riadiace orgány Federálneho zhromaždenia
budú venovať mimoriadnu pozornosť tomu, aby práca
na týchto zákonoch bola dôkladne premyslená
a dobre zorganizovaná.
Obraz našej dnešnej činnosti i politicko-organizačného
stavu nášho Federálneho zhromaždenia,
i keď ide o kladnú tendenciu, nie je bez tieňov
ani bez nevyhnutného hľadania. Predovšetkým
sa učíme zlaďovať a zvyšovať
efektívnosť činnosti dvojkomorového
parlamentu. Musíme ďalej riešiť a plne využívať
prednosti federatívneho usporiadania pri odstraňovaní
nezladenosti medzi federálnymi a národnými
orgánmi a pri zlepšovaní práce s nimi
i pri presnejšom pochopení deľby úloh
medzi nimi. V práci samotných výborov i v
práci aparátu Federálneho zhromaždenia
budeme dôsledne zlepšovať systém vnútornej
racionalizácie a efektívnosti práce. V dôsledku
politického zhodnotenia činnosti jednotlivcov odišli
z aparátu FZ organizátori, pomocníci a nástroje
pravice i ľudia, ktorí sa pre prácu v aparátu
najvyššieho zastupiteľského zboru nehodili
- dovedna doteraz 30 pracovníkov. Aparát budeme
ďalej formovať tak, aby bol pracovne zodpovedným
nástrojom prípravy práce orgánov Federálneho
zhromaždenia a realizácie výsledkov ich činnosti
v duchu vedúcej úlohy strany. V najbližšom
čase musíme tiež riešiť úlohu
sústavne pripravovať a informovať poslancov,
v spolupráci so straníckymi a štátnymi
orgánmi ich lepšie vyzbrojovať faktami a argumentami
a nájsť účinný spôsob,
ako cestou oznamovacích prostriedkov lepšie informovať
verejnosť o prerokovávaných uzneseniach Federálneho
zhromaždenia celospoločenského významu.
Musíme, súdružky a súdruhovia, to dobré,
čo sa robí, pozdvihnúť na vyšší
stupeň. Treba nám držať krok s revolučnou
dobou a jej nárokmi. My všetci, poslanci, musíme
čo najpresnejšie si osvojovať líniu KSČ,
treba, aby sme dôsledne bojovali o jednotu strany a spoločnosti
a dôsledne ju presadzovali. Aby sme to mohli úspešne
plniť, musíme sa súčasne - ako veľký,
významný aktív verejne činných
ľudí z najrôznejších odborov, pôsobiacich
na celú spoločnosť, na verejnú mienku
- sami tiež učiť, lebo len tak budeme môcť
lepšie viesť iných. Sebavzdelávanie a
informovanosť, dôkladné premyslenie politiky
strany a aplikovanie na naše špecifické úlohy
a možnosti - to je nevyhnutný predpoklad úspešnej
práce poslanca i predpoklad, že obstojí pred
voličmi, že sa stane nadšeným, plne presvedčeným
obhájcom politiky strany vo verejnosti. Po skončení
procesu svojho vnútorného upevnenia na marxisticko-leninských
základoch obracia sa naša strana ku každému
čestnému človekovi našej republiky,
obracia sa k našej mládeži. Treba, aby sme sa
opreli o rozum, skúsenosti a dobrú vôľu
miliónov ľudí, aby sme mohli úspešne
rozvíjať socialistickú budúcnosť.
Chceme, aby sa dnes omnoho širšie rozvinula iniciatíva
pracujúcich más. Lenin o nej hovoril takto: "Jedine
kolektívna skúsenosť, jedine skúsenosti
miliónov nám môžu dať v tomto smere
rozhodujúce smernice práve preto, že pre naše
dielo, pre dielo budovania socializmu nestačia skúsenosti
státisícov príslušníkov horných
vrstiev, čo robili históriu v minulosti tak v spoločnosti
feudálnej, ako aj v spoločnosti kapitalistickej.
Nemôžeme to robiť práve preto, že
počítame so spoločnými skúsenosťami,
so skúsenosťami miliónov pracujúcich."
Na inom mieste Lenin pripomína: "Poslanci musia sami
pracovať, sami plniť svoje zákony, sami preverovať
ich vplývanie na život, sami bezprostredne zodpovedať
svojim voličom."
Vážené súdružky a súdruhovia,
naše Federálne zhromaždenie, všetci jeho
poslanci môžu splniť veľké úlohy,
které sú pred nami, lebo sme už dosiahli víťazstvo
na rozhodujúcom úseku, v mocenskej porážke
pravicových, antisocialistických a antisovietskych
síl. Dosiahli sme víťazstvo pri kladení
základov ďalšej úspešnej cesty v
strane i spoločnosti.
Čaká nás však zložitá a
zodpovedná práca na riešení konštruktívnych
budovateľských úloh ďalšej výstavby
socialistickej spoločnosti, pretože niet azda jediného
úseku spoločenského života u nás,
kde by nebolo potrebné, aby sme sa nad ním skôr
alebo neskôr nezamysleli a ním sa nezaoberali.
Pevne verím, že práca, ktorá nás
čaká, bude korunovaná úspechom. Želám
si, aby sa nám všetkým táto práca
pod vedením našej komunistickej strany, v pevnej jednote
strany, Národného frontu, s pomocou všetkých
statočných ľudí čo najlepšie
darila v záujme lepšieho života našich národov,
v záujme upevnenia a ďalšieho rozvoja našej
socialistickej spoločnosti. /Potlesk./
Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová:
Děkuji s. Hanesovi. Máte někdo nějaké
připomínky nebo dotazy? Jelikož tomu tak není,
přistoupíme k druhému bodu programu, kterým
je
2. Návrh na propůjčení Řádu
Klementa Gottwalda za budování socialistické
vlasti presidentu republiky armádnímu generálu
Ludvíku Svobodovi
Žádám předsedu Federálního
shromáždění, aby návrh odůvodnil.
Predseda FZ prof. dr. D. Hanes:
Vážené súdružky poslankyne, vážení
súdruhovia poslanci! Dňa 25. novembra 1970 sa dožije
prezident Československej socialistickej republiky armádny
generál Ludvík Svoboda 75 rokov. Toto významné
životné jubileum prezidenta republiky je pre nás,
pre oba naše národy i pre ľud spriatelených
krajín a napokon aj pre mnohé pokrokové sily
v nesocialistických krajinách príležitosťou
znovu si pripomenúť jeho celoživotnú,
obetavú a záslužnú prácu v prospech
pracujúceho ľudu.
Keď hitlerovský fašizmus rozpútaval vojnu
proti európskym národom a ujarmil aj oba naše
národy, súdruh Ludvík Svoboda ako úprimný
a oduševnený rodoľub, ako neohrozený a
rozhodný odporca fašizmu sa ani na chvíľu
nezmieril s potupným mníchovským diktátom
a hanebnou kapituláciou vtedajšej československej
buržoáznej vlády. Od samého začiatku
sa ako jeden z prvých postavil do radov organizovaného
antifašistického odporu a boja proti hitlerovskému
fašizmu i jeho domácim pomáhačom. Organizoval
prvú československú vojenskú skupinu
a zúčastnil sa s ňou po boku poľskej
armády bojov proti hitlerovským agresorom. Presne
rozoznal, že hlavnou a rozhodujúcou silou v nadchádzajúcom
svetovom zápase národov proti fašistickému
otroctvu sú národy Sovietskeho zväzu - nášho
najbližšieho i najvernejšieho priateľa - a
jeho neporaziteľná Červená armáda.
Keď na základe dohody so sovietskou vládou
a Komunistickou stranou Československa i s predstaviteľmi
ostatných protifašistických síl dochádza
za pomoci sovietskej vlády a velenia k vytvoreniu československej
vojenskej jednotky vo Zväze sovietskych socialistických
republík, Ludvík Svoboda stojí na jej čele,
mobilizuje a pripravuje bojovníkov pre front, aby sa napokon
stal veliteľom samostatného československého
práporu, ktorý sa v bojoch po boku Červenej
armády po prvý raz vyznamenal v boji pri Sokolove.
Svojím neochvejným protifašistickým
postojom, úprimným vlastenectvom a pevným
priateľstvom k národom Sovietskeho zväzu, ktorých
hrdinstvo si vždy vážil, i svojimi vynikajúcimi
veliteľskými a osobnými vlastnosťami si
získal dôveru všetkých statočných,
vlasteneckých a pokrokovo zmýšľajúcich
Čechov a Slovákov. Ich rady dopĺňali
a rozmnožovali oddiely, ktorým velil a z ktorých
nakoniec vznikol I. československý armádny
zbor v ZSSR. Na čele tohto zboru a v úzkom bojovom
spojení a v súdružskej spolupráci so
sovietskymi vojskami bojoval súdruh Svoboda v celom rade
najťažších bojov za oslobodenie našej
vlasti, i v pamätnom boji o Duklu.
Oslobodenie republiky Sovietskou armádou v roku 1945 prinieslo
našim národom vytúženú slobodu
a možnosť budovať si svoj samostatný socialistický
štát. V tom čase je súdruh Svoboda povolaný
do prvej československej vlády ako minister národnej
obrany, zostáva ním aj vo vláde vedenej Klementom
Gottwaldom a svojimi bohatými vojenskými i politickými
skúsenosťami významne prispieva k budovaniu
našej Československej ľudovej armády.
Keď vo februári 1948 došlo k ďalšiemu
výraznému triednemu stretnutiu, ktorým musela
prejsť naša národnodemokratická a socialistická
revolúcia, súdruh Svoboda sa jednoznačne
postavil proti všetkým pokusom zneužiť armádu
v záujme reakčných síl a obrátiť
jej zbrane proti ľudu a socializmu.
Ako poslanec Národného zhromaždenia celé
roky obetavo slúžil nášmu pracujúcemu
ľudu, bol neúnavným propagátorom nášho
priateľstva k Sovietskemu zväzu, vysvetľoval mládeži
zmysel dejín, oboznamoval ju s hrdinskými činmi
staršej generácie a viedol ju k úcte k našim
slávnym revolučným a bojovým tradíciám.
Jeho spomienky - dielo, v ktorom súdruh Svoboda aj dnes
pokračuje - sú významným príspevkom
k objasneniu dejinného vývoja, historických
udalostí a odhodlaného zápasu proti fašizmu.
Našej mládeži poskytujú vzácne
svedectvo o nesmiernej obetavosti, odvahe, úsilí
a obetiach smelých a presvedčených bojovníkov
za socializmus, za pokrok a mier vo svete.
V období, keď sa vo vývoji nášho
socialistického štátu prejavila hlboká
kríza, priložil ruku k dielu v záujme nápravy
a svoj pevný triedny socialistický postoj zaujal
aj vo funkcii prezidenta republiky pri riešení zložitých
politických problémov v roku 1968, v období
novej a ťažkej dejinnej skúšky, keď
šlo o samotnú socialistickú budúcnosť
našej vlasti. Smelo sa postavil za ďalší
rozvoj socializmu u nás v duchu marxisticko-leninského
poňatia, v duchu vedúcej úlohy Komunistickej
strany Československa, v úzkom vzájomnom
spojení, v spolupráci a v spoločnej obrane
našich záujmov so Sovietskym zväzom a so všetkými
socialistickými krajinami.
Jednou z najdôležitejších otázok,
ktorú naša spoločnosť pod vedením
Komunistickej strany Československa vyriešila, je
usporiadanie vzájomných vzťahov Čechov
a Slovákov na zásadách socialistickej federácie.
Súdruhovi Svobodovi v jeho celoživotnej práci
vždy ležalo na srdci, aby sa vzájomné
vzťahy Čechov a Slovákov riešili na základe
plnej rovnoprávnosti obidvoch národov v duchu bratskej
spolupráce, lebo si dobre uvedomoval, že v tom spočíva
záruka pevnosti nášho socialistického
štátu. Preto venoval mimoriadnu pozornosť príprave
ústavného zákona o československej
federácii i jeho vykonávaniu v záujme obidvoch
národov a ich harmonickej spolupráce na rozkvete
spoločnej socialistickej vlasti.
V živom a úzkom styku so širokými masami
našich pracujúcich súdruh Svoboda neúnavne
a významnou mierou prispieva ku konsolidácii našej
vlasti, k ďalšiemu zveľadeniu socialistickej spoločnosti.
Vážené súdružky, vážení
súdruhovia, navrhujem preto v mene poslancov Hanesa, Pennigerovej,
Mihálika a Voleníka, aby Federálne zhromaždenie
Československej socialistickej republiky udelilo prezidentovi
republiky súdruhovi Ludvíkovi Svobodovi z príležitosti
jeho 75. narodenín Rad Klementa Gottwalda - za budovanie
socialistickej vlasti.
/Potlesk./
Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová:
Táži se, zda někdo z poslanců Sněmovny
lidu nebo Sněmovny národů má dotaz
nebo připomínku k předloženému
návrhu?
/Nikdo se nehlásí./
Nikdo.
Přistoupíme tedy k hlasování.
Vzhledem na ustanovení § 24 zákona o jednacím
řádu Federálního shromáždění
ČSSR budou hlasovat poslanci Sněmovny lidu a Sněmovny
národů odděleně.
Nejdříve budou hlasovat poslanci Sněmovny
národů.
Kdo z jejích poslanců souhlasí s předneseným
návrhem, nechť zvedne ruku. /Děje se./
Děkuji.
Je někdo proti? /Nikdo./
Nikdo.
Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo./
Nikdo.
Děkuji. Pro návrh hlasovali všichni přítomní
poslanci Sněmovny národů.
Nyní žádám o hlasování
poslance Sněmovny lidu.
Kdo z poslanců Sněmovny lidu souhlasí s předneseným
návrhem, nechť zvedne ruku. /Děje se./
Děkuji.
Je někdo proti? /Nikdo./
Nikdo.
Zdržel se někdo hlasování? /Nikdo./
Nikdo.
Děkuji. I ve Sněmovně lidu se pro návrh
vyslovili všichni přítomní poslanci.
Vzhledem k tomu, že se Sněmovna národů
a Sněmovna lidu usnesly souhlasně, konstatuji, že
Federální shromáždění
ČSSR podle ustanovení § 2, odst. 2 zákona
č. 62/1962 Sb., propůjčuje presidentu republiky
armádnímu generálovi Ludvíku Svobodovi
za mimořádné a vynikající zásluhy
o vítězství socialismu, o rozvoj přátelství
a spolupráce se socialistickými zeměmi a
o mírové soužití národů
Rád Klementa Gottwalda - za budování socialistické
vlasti.
Prosím předsedu Federálního shromáždění
soudruha Hanese, aby při předávání
tohoto vysokého státního vyznamenání
tlumočil presidentu republiky soudruhu Ludvíku Svobodovi
vřelé a srdečné pozdravy všech
poslanců Federálního shromáždění
a popřál jejich jménem soudruhu Svobodovi
pevné zdraví, další úspěchy
v práci pro blaho lidu naší země a spokojenost
v osobním životě. /Potlesk./
Soudružky a soudruzi poslanci, upozorňuji ještě,
že s tímto naším usnesením bude
veřejnost seznámena teprve v souvislosti se zprávou
o udělení tohoto vyznamenání v den
75. narozenin s. Ludvíka Svobody.
Prosím soudruha Hanese, aby se ujal dalšího
řízení společné schůze
Sněmovny lidu a Sněmovny národů.