Východné Slovensko ešte nedosahuje celoslovenský priemer a veľmi podstatne zaostáva za priemerom českých krajov. Ba čo viac, predpokladá sa, že napr. rozdiel v peňažných príjmoch na 1 obyvateľa na východnom Slovensku oproti SSR sa zvýši zo 467 Kčs v r. 1960 na 721 Kčs v tomto roku a oproti ČSR z 2880 Kčs až na 3656 Kčs.

Obdobné tendencie sa prejavujú aj v maloobchodnom obrate i v iných ukazovateľoch.

Treba však pritom povedať, že tempo rastu v základných ukazovateľoch životnej úrovne bolo na východnom Slovensku rýchlejšie než v národných republikách.

I keď potrebné údaje do roku 1975 ešte nie sú spracované za oblasť východného Slovenska, z očakávaného rastu nominálnych aj reálnych príjmov za celé Slovensko, ale najmä z priameho ročného tempa rastu príjmov obyvateľstva vôbec možno usudzovať, že k vyrovnaniu resp. k znižovaniu oblastných rozdielov medzi Českou a Slovenskou republikou nedôjde ani do roku 1975, a tým ani k znižovaniu rozdielov medzi východným Slovenskom v porovnaní so SSR a ČSR. To nás znepokojuje.

Problémy ekonomického vyrovnávania obidvoch republík i jednotlivých oblastí sú veľmi zložité, ale i dôležité. Preto Výbor Snemovne národov pre hospodársku politiku si vzal túto problematiku do svojho programu rokovania. Podklady pre toto rokovanie pripravuje po stránke teoretickej celoštátny Výskumný ústav oblastného plánovania v Bratislave a po stránke vecnej - Ministerstvo plánovania a Federálny výbor pre technický a investičný rozvoj.

Považujeme za potrebné, aby sa táto problematika stala trvalou súčasťou práce federálnych ministerstiev v rámci ich integrujúcej funkcie vo vzťahu k národným vládam.

Významným činiteľom 5. päťročnice pri rozvoji výrobných síl okrem zavádzania novej techniky budú naďalej voľné zdroje pracovných síl pre vytvorenie ďalších pracovných príležitostí. Posudzované z tohto hľadiska, východné Slovensko má vysoké potencionálne zdroje pracovných síl - konkrétne pre 5. päťročnicu. Podľa najnovších spresnených výpočtov to činí 62 100 pracovníkov, z toho 41 600 žien a 20 500 mužov. Pre tieto potencionálne zdroje treba predovšetkým vytvárať podmienky tak v sekundárnej, ako aj v terciárnej sfére. V sekundárnej sfére zrejme pôjde o vytvorenie nových pracovných príležitostí výstavbou nových priemyselných závodov, ďalej cestou do kompletizácie a zavádzania finálnej výroby. A v tomto smere očakávame podporu a pomoc federálnej vlády. To však neznamená, že s pracovnými silami na východnom Slovensku nemáme problémy. Tak napr. v priemyselných podnikoch jednotlivých okresov východného Slovenska podľa posledných štatistických výkazov chýba v priemere 600 pracovných síl, v stavebníctve 700, teda spolu 1300 pracovníkov.

Čím sú tieto nedostatky pracovných síl spôsobené? Treba otvorene povedať na adresu mnohých našich priemyselných podnikov, že nevytvárajú dostatočné sociálne a organizačné opatrenia na získanie dostatku pracovných síl.

Hlavnú príčinu treba vidieť predovšetkým v odchode pracovných síl z východného Slovenska cez niektoré takzvané pridružené výroby JRD, telovýchovné jednoty, ba i cez miestne národné výbory. V súčasnej dobe sa takto odhaduje odchod na čierno, tj. bez súhlasu zamestnávateľa, cez 10 000 pracovných síl z východného Slovenska, prevažne do ČSR. V tomto smere ani posledné opatrenia vlády ešte nie sú dosť účinné.

Vytvárať nové pracovné príležitosti pre tak vysoký počet potencionálnych zdrojov pracovných síl na východnom Slovensku si vyžaduje, aby popri doterajších úvahách o spracovávaní niektorých surovinových zdrojov sa venovala zo strany národných i federálnych orgánov zvýšená pozornosť prírodným zdrojom východného Slovenska.

Podľa nášho názoru a podľa stavu prác na 5. päťročnici nedostatočne sa uvažuje napr. o využití soľných ložísk v Zbudzi pre chemické účely spracovaním v Chemku - Strážskom.

Doteraz založené koncepcie vo výrobe stavebných hmôt a vo využívaní v tomto smere niektorých prírodných zdrojov - môžeme kladne hodnotiť.

Avšak nedostatočne v koncepciách je založené využívanie napr. betonitov, perlitu a niektorých ďalších surovín. Bude potrebné, aby sa aj tomuto využitiu prírodných zdrojov venovala potrebná pozornosť.

Ďalej som toho názoru, že na východnom Slovensku sa nedostatočne využíva produkcia polotovarov.

Konkrétne ide o plechy z produkcie Východoslovenských železiarní, kde sme toho názoru, že doterajšie založené investičné zámery resp. úvahy pre 5. päťročnicu nepočítajú s možnosťami, ktoré poskytuje táto produkcia plechu. Podľa názorov oblastných orgánov minimálne 20 % z tejto produkcie by sa malo spracovať na finálne výrobky v rámci východného Slovenska, a to cestou spracovania pre účely automobilového priemyslu, konkrétne v montážno-karosárskom závode, ďalej na výrobu kovového nábytku, palit na výrobu paliet, vcelku výrobkov, v ktorých máme v národnom hospodárstve značný schodok.

Pokiaľ ide o ďalšiu výrobu syntetických vlákien, najmä z Chemlónu v Humennom a v Chemosvite, som toho názoru, že by sa mala realizovať koncepcia z tohto úseku, a to výstavbou konkrétnych závodov Slovenky vo Vranove a Závodu 1. mája v Starej Ľubovni. Mala by sa väčšia pozornosť venovať i zo strany výrobných družstiev realizácii už niekoľkokrát sľúbenej Plety v Prešove a Snine.

Stále sa nedoceňuje vyváženosť v štruktúre zamestnanosti, medzi mužmi a ženami. Konkrétne ide o doposiaľ nevyriešenú ženskú zamestnanosť v Košiciach a Rožňave a o mužskú v Bardejove a Svidníku.

O východnom Slovensku sa pred dvomi-tromi rokmi veľa hovorilo, hovorilo sa o možnostiach rozvoja jeho ekonomiky a o tzv. kvitnúcej záhradke východného Slovenska, vychádzajúc pritom zo surovinovej bázy, z výhodnej geografickej polohy v nadväznosti na zahraničný obchod so Zväzom sovietskych socialistických republík a hlavne na tranzit cez východné Slovensko.

Cez východoslovenské prekladištia sa v minulých rokoch prepravila ročne takmer polovica tovarov ako v námornom prístave v Hamburgu. Ani v jednom prístave na pobreží Baltického mora, a to v Poľsku i v Nemeckej demokratickej republike sa neprekladá toľko tovaru ako vo východoslovenských prekladištiach.

Toto uvádzam len z toho dôvodu, aby som upozornil na význam týchto prekladíšť a na nutnosť riešenia ich problémov.

Treba otvorene povedať, že východné Slovensko bolo dosiaľ málo zainteresované aj na finálnom spracovaní dovážaných substrátov, najmä olejnatých semien, drevnej hmoty a predovšetkým zemného plynu a ropy.

Je predsa z národohospodárskeho hľadiska neefektívna protismerná preprava petrochemických výrobkov. Bude preto potrebné realizovať vládne uznesenie č.188/1966 o výstavbe rafinérie na východnom Slovensku.

Som presvedčený, že vzhľadom na doteraz nevyvážené ekonomické oblasti bude východnému Slovensku i zo strany federálnych orgánov venovaná naďalej príslušná pozornosť, hlavne jeho ďalšiemu ekonomickému rozvoju a vyrovnávaniu životnej úrovne.

A na koniec ešte jedna poznámka. Bolo sympatické počuť slová súdruha predsedu vlády o dodržiavaní štátnej disciplíny. Myslím, že aj v tomto smere sa úsilie vlády stretne s plnou podporou Federálneho zhromaždenia. /Potlesk./

Místopředsedkyně FS MUDr. S. Pennigerová:

Děkuji poslanci Kapišovskému. Dále bude hovořit poslanec Ľudovít Hanúsek, připraví se poslanec Ján Ferianc.

Poslanec Ľ. Hanúsek:

Vážené Federálne zhromaždenie, vážené súdružky, vážení súdruhovia!

Po historických plenárnych zasadnutiach vedúcej sily našej spoločnosti, Komunistickej strany Československa, sa pod jej vedením v októbri minulého roku ustanovila nová vláda Národného frontu. Dostalo sa jej nesmierne ťažkej a zodpovednej úlohy vyviesť našu republiku z chaotických pomerov, upevniť socialistickú zákonnosť a najmä začať liečiť ťažko postihnuté národné hospodárstvo.

Uznesenia KSČ ukazovali reálnu a jedine možnú cestu, ako sa z tohto labyrintu dostať. Vo vládnom programovom vyhlásení zo 16. októbra 1969 sa vytýčili najdôležitejšie etapy všestrannej konsolidácie. Nášmu ľudu sa povedala pravda do očí, nesľubovali sa ľúbivé opatrenia, ktorých plnenie bolo a je nateraz nad naše sily a možnosti. Povedalo sa nám, že nás čaká boj za odstraňovanie chýb a omylov, za odstraňovanie následkov protisocialistického a protisovietskeho sprisahania.

Dnes sme si vypočuli prejav súdruha predsedu vlády o plnení programom vytýčených úloh za toto pomerne krátke, sedemmesačné obdobie. Zázraky sa dnes už nerobia a problémy, ktoré riešime a budeme riešiť, sú nesmierne zložité. Ale s uspokojením konštatujeme, že v obraze konsolidácie, ktorý nám s. Štrougal načrtol, je svetlých farieb viacej ako tmavých. Začíname úspechom najzávažnejším a najcennejším. Je to jasné a bezvýhradné prihlásenie sa k spojenectvu, priateľstvu a bratstvu k mocnému Sovietskemu zväzu a k ostatným krajinám socialistického tábora, nová, priama a jedine správna orientácia našej zahraničnej politiky. Včera sme si tu v tejto historickej sále dokonale ozrejmili životný význam Zmluvy o priateľstve, spojenectve a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a ZSSR. Hlasy zo všetkých kútov našej vlasti stále viac a viac potvrdzujú, že sa podarilo odstrániť následky hanebnej politiky, namierenej proti osvedčenému a bratskému zväzku národov Československa a Sovietskeho zväzu.

Miznú umele vytvorené trecie plochy a všetci hľadáme ešte užšie kontakty a vyzdvihujeme nedoceniteľné hodnoty, ktoré nás spájajú. Toto nie je nijaký zázrak, ale otvorený prejav úcty, priateľstva a vďaky naším osloboditeľom, naším priateľom, ktorí boli a sú vždy ochotní pomáhať nám pri prekonávaní ťažkostí a ktorých sila je trvalým garantom našej štátnej a národnej slobody.

Tento proces možno považovať za najcennejší úspech v poslednom období a radi urobíme všetko, čo je v našich silách a možnostiach, aby sme zo svojej strany ešte viac prispievali k upevňovaniu družby našich národov. V zahraničnej politike je a navždy ostane naše miesto po boku mierumilovných, pokrokových síl, po boku tých, čo bojujú proti úkladom imperialistov a vojnových podpaľačov.

Príkro odsudzujeme zločinnú politiku USA vo Vietname, Laose a Kambodži, ich podporu izraelským agresorom a budeme vždy podporovať boj krajín, bojujúcich proti imperialistom za svoju nezávislosť a dôstojný ľudský život.

Vďaka ráznemu a nekompromisnému postupu sa viditeľne v prospech nášho ľudu a našich národov zmenila aj situácia na všetkých úsekoch nášho verejného a spoločenského života. Protisocialistické a protisovietske sily boli politicky porazené, začali sa prejavovať výsledky energických opatrení pre ozdravenie našej ekonomiky, telekomunikačné prostriedky slúžia stále lepšie záujmom štátu a pracujúceho ľudu, prijali sa zákonné opatrenia na prísnejšie stíhanie antisociálnych živlov, výtržníkov a príživníkov, upevňuje sa, aj keď nie želateľným tempom, pracovná morálka.

Naši ľudia si uvedomujú, zvlášť robotnícka trieda, že ozaj iba na nás záleží, ako budeme v budúcnosti žiť. Náš životný záujem prikazuje byť šetrným hospodárom na svojom pracovisku a bdieť nad tým, aby nikto nehazardoval so spoločným majetkom našich občanov. Prikročilo sa - a zdôrazňujem - na osoh nás všetkých, aj k nepopulárnym opatreniam, zvýšila sa kontrola nad hospodárením s verejnými prostriedkami, obmedzili sa devízy, ktoré vyčerpávajú výlety do kapitalistických krajín, podnikli sa rázne kroky proti šmelinárom, korupčníkom a nedbalcom, znemožnilo sa bezdôvodné zvyšovanie maloobchodných cien, atď. Boli to všetko opatrenia, ktoré drvivá väčšina našich občanov prijíma so súhlasom a žiada ešte sprísniť postihy proti previnilcom. Napriek obrovským ťažkostiam sa podarilo zastaviť inflačný vývoj a ľudia si svoju korunu vážia stále viac a viac. Vidíme to na maloobchodnom trhu, kde ustali nezmyselné, panikárske nákupy. Ťažkostí však máme stále dosť a ich odstránenie nie je vždy populárne. Ale dobre uvážené rezy sú potrebné a chirurgov nôž často vracia chorému zdravie.

Vážené súdružky, vážení súdruhovia, pokúsil som sa dotknúť len niektorých problémov, ktoré naša vláda riešila a rieši. Stále sa nemôžeme dívať ružovými okuliarami, ale obloha aj v národnom hospodárstve sa vyjasňuje. Patrí za to v prvom rade vďaka naším obetavým pracovníkom v priemysle i poľnohospodárstve, ktorí správne pochopili, že najúčinnejší liek na odstránenie neduhov je v tvorivej práci, v prísnej pracovnej disciplíne a v osobnej iniciatíve.

Máme veľa skrytých rezerv, ale aj takých, o ktorých vieme, ale nechávame ich bez povšimnutia. Uvedomelé budovateľské súťaženie, vyhlásené na počesť 25. výročia oslobodenia našej vlasti hrdinskou Sovietskou armádou, prinieslo našej spoločnosti stámiliónové hodnoty a dokázalo a dokáže, že naši pracujúci sa najkrajším a najcennejším spôsobom prihlasujú k ceste, ktorú sme pod pevným a múdrym vedením Komunistickej strany Československa a vlády Národného frontu nastúpili.

Vážené Federálne zhromaždenie! Náš štart na trať plnú prekážok možno hodnotiť ako úspešný. Avšak cieľová páska je ešte ďaleko, jej dosiahnutie si vyžiada veľa vypätia, húževnatosti, rozvahy aj nadšenia. Treba ešte mnohé nezdravé javy odstraňovať, bojovať proti zvyškom rušiteľov nášho konsolidačného procesu, či už na úseku politickom, ekonomickom alebo kultúrnom. Ale je v našich silách a možnostiach, pod vedením leninskej komunistickej strany, v nerozbornej družbe a za stálej pomoci bratského Sovietskeho zväzu a ostatných krajín socialistického tábora jestvujúce prekážky na našej ceste ku krajšej a blahobytnejšej budúcnosti odstrániť.

Denne si náš ľud viac a viac uvedomuje, že je sám strojcom svojho osudu a chce tiež všetky možnosti využiť. V ťažkom boji proti fašistickým okupantom dokázal svoje horúce vlastenectvo a dnes ho zase prejaví na dôležitom bojovom fronte práce, v dodržiavaní socialistických zákonov, v ráznom odmietaní všetkých intríg domácich a zahraničných nepriateľov nášho zriadenia.

Prosím vás, súdružky a súdruhovia, aby ste v mene príslušníkov a priaznivcov Strany slobody prijali úprimné ubezpečenie, že v rámci svojich možností na svojich pracoviskách aj v súkromnom živote budeme celým srdcom, umom a rukami podporovať všetky kladné opatrenia, smerujúce k upevneniu našej spoločnej socialistickej vlasti, našej spolupráce so všetkými mierovými, pokrokovými silami sveta. Sme presvedčení, že pri budúcom hodnotení plnenia úloh vlády sa budeme tešiť z nových, prenikavých úspechov!

Místopředsedkyně FS MUDr. S. Pennigerová:

Děkuji poslanci Hanúskovi. Jako poslední před polední přestávkou bude hovořit poslanec Ján Ferianc.

Poslanec prof.Ing. J. Ferianc:

Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci!

Konsolidácia hospodárskeho života postupuje zrejme rýchlejšie, s výraznejšími pozitívnymi črtami a dosiahnutými výsledkami, než sa predpokladalo v programovom vyhlásení vlády i v príprave plánu na rok 1970. I keď si uvedomujeme, že sme iba na začiatku konsolidácie hospodárskeho života a že je neporovnateľne viac a nepomerne náročnejších úloh pred nami než za nami, urobili sme dobrý a energický štart.