Poslanec ing. E. Píš:

Vážené Federálne zhromaždenie! Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci!

K predneseným materiálom o plnení činnosti vlády ČSSR dovoľujem si uviesť niekoľko pripomienok z pozície skúseností v práci v potravinárskom priemysle i z pozície skúseností poslanca v teréne. Sú to len pripomienky dokresľujúce skutočnosť a jej problematiku v širšej koncepcii hospodárskej politiky strany, ktorá vychádza zo záverov a uznesení tohoročného januárového pléna ÚV KSČS. V hospodárskej politike strany, usilujúcej sa o vyvážené a rozvojaschopné národné hospodárstvo, má potravinársky priemysel ako producent článkov výživy obyvateľstva v rozpätí až 18 % priemyselnej výroby, svoje výrazné miesto. Nie je preto ľahostajné, ako si toto miesto zastáva a čo k svojej pozitívnej činnosti potrebuje. V praktickom riešení hlavné úlohy hospodárskej politiky strany v r. 1970 i v päťročnom pláne sa členia na dve hlavné skupiny. Na nutnosť okamžitých opatrení v záujme zastavenia doterajších inflačných tendencií a zapojenia potravinárskeho hospodárstva do konsolidačného procesu hospodárstva a na udržanie nastúpeného dynamického tempa rozvoja. Sústredenie na tieto úlohy je nutnosťou v záujme vyprovokovania zrýchleného tempa rozvoja potravinárskeho priemyslu, ktorý je význačným stabilizačným faktorom celej ekonomiky tým, že denne uspokojuje požiadavky výživy obyvateľstva. Sústredenie na tieto úlohy a z toho vyplývajúca sústredenosť na rozvoj potravinárskeho priemyslu treba zdôrazniť, a to na základe doterajších skúseností malej pozornosti venovanej tomuto významnému odvetviu.

Základňa potravinárskeho priemyslu ostala zastaralá pre nedostatočnú investičnú činnosť a len posledné priaznivejšie čiastky na investičnú obnovu dávajú nádej, že je tu tendencia obnoviť materiálnotechnickú vybavenosť potravinárskeho priemyslu.

Zaostávanie tejto bázy nie je len v kapacitách, a teda v kvantite, ale aj v kvalitatívnom vývoji, ktorý podmieňuje najdôležitejší faktor, štrukturálny vývoj. Štrukturálny vývoj potravinárskeho priemyslu bol a je podriadený hľadiskám racionálnej výživy, ovšem v miere, akú mu umožňoval rast prvovýroby a podiel živočíšnej produkcie. Disproporcie medzi dosiahnutou štruktúrou výživy a štruktúrou požadovanou zásadami racionálnej výživy sú závažným motívom ďalšej orientácie prvovýroby a spracovateľských kapacít.

Nie je treba zdôrazniť, že zásady racionálnej výživy sú dnes vodítkom a podkladom pre plánovanie i pre voľbu ďalšieho rozvoja. Súčasný stav výživy obyvateľov ČSSR je z hľadiska kalorickej spotreby potravín, ktorá sa trvale pohybuje okolo 3100 cal., na kalorickej úrovni priemyselne vyspelých štátov. V tomto globále však i napriek pohybu štruktúry smerom k živočíšnym produktom a k bielkovinám, nezodpovedá súčasná štruktúra našej stravy ešte úplne požiadavkám racionálnej výživy, najvypuklejšie u bielkovín a vitamínov. A ani najbližšie zámery plánu postupného zlepšenia štruktúry nesľubujú jednorázovú nápravu, ale len postupné približovanie sa k odporúčaným dávkam. Celkové vyrovnanie si ešte vyžiada čas, v ktorom sa musia zmeniť mnohé z tradícií súčasného stravovania a národné hospodárstvo si musí vytvoriť dostatok možností a zdrojov pre riešenie týchto závažných momentov výživy. Zanedbaním týchto nutností by sme sa stali národom s obéznym typom postavy, ohrozovanej metabolickými poruchami.

Rozviedol som tieto kvalitatívne požiadavky a smerovanie v záujme zdôraznenia práve kvalitatívneho obratu v potravinárskom priemysle, tesne viazanom na prvovýrobu, pretože plánované kvantitatívne prírastky, predstavujúce celoštátne 3,4 %, na Slovensku až 5 %, sú už ako také označované za veľmi náročné úlohy. Pomocou majú byť zvýšené dotácie pre investičnú činnosť, a to 5460 tis. mil. Kčs, ktoré v číselnom vyjadrení pokrývajú päťročnú požiadavku 5130 tis. mil. Kčs investičných čiastok. Tieto investičné čiastky sú určené predovšetkým na výstavbu nových spracovateľských kapacít tých odvetví, u ktorých sa očakáva rast produktov prvovýroby. Na pohľad sú to veľmi priaznivé čísla. Stojí za nimi celý rad mliekární, mäsospracujúcich podnikov, konzervární, pekární atď. Ale je otázkou, či za týmito číslami požiadaviek a plánovaných dotácií je dostatok dodávateľských kapacít, hlavne stavebných a strojných. V dennej činnosti sa stretávam s faktom, že týchto kapacít je nedostatok. Stavebná kapacita chýba na každom úseku a prax vyzerá potom tak, že sa stavebná kapacita presúva alebo na preferované úseky, alebo na úseky s finančným zvýhodnením. A keď sa už prekoná stavebné úskalie, narazí sa na ďalšie. Na stroje, strojné zariadenie. Strojársky priemysel nie je dostatočne orientovaný na potravinárstvo. Neprodukuje to, čo by potravinárstvo potrebovalo dnes ani v blízkej budúcnosti. Uvediem len príklad. Už roky platí pre sortiment liehovín nutnosť dodržovať objem náplne. Povolená je len minimálna tolerancia 0,5 až 0,6 %. Ale dodnes sa u nás nevyrába /konkrétne SPP Pacov/ plnička s odmerným plnením, ale len sa vyvíja. A výrobne si pomáhajú ako vedia. Prerábajú rôzne staré a vyradené plničky, ovšem ich kapacita je obmedzená a úprava nie vždy najvhodnejšia. Tento príklad je len ilustráciou širšieho spektra závažnejších nedostatkov. A to indikuje, že u strojární treba docieliť štrukturálnu zmenu smerom k výrobe potravinárskych strojov a zariadení, pretože dodnes strojárstvo zameriavalo svoj výrobný program iným smerom, pochopiteľne výhodným z ich hľadiska podľa finančnej výhodnosti, alebo podľa sledovaných ukazovateľov.

Už sa oznámilo, že investičné dotácie v plánovacích prácach boli prerokované s dodávateľskými odvetviami, hlavne so strojárenstvom a so stavebníctvom. Podľa doterajších skúseností a súčasného stavu treba otvorene priznať, že na tomto poli dodávateľských záväzkov bude veľká medzerovosť a kritický výsledok. Myslím tým na mnohé nové kapacity, ktorých vybudovanie si vyžadovalo nielen vysoké finančné náklady, ale aj neobvyklú vervu pracovníkov - realizátorov, aby sa dielo dokončilo a ktoré ani napriek všetkým týmto snahám neprodukuje predpokladanú kapacitu. Sú investovanou čiastkou, ktorá nevyrába podľa plánu, alebo pracuje s finančnou stratou, na úkor sektoru a celého národného hospodárstva. Nechcem uvádzať príklady. Tie sa častokrát pripomínali. Ale chcem uviesť, že do investičnej činnosti treba zaviesť skoordinovanosť, náväznosť jednotlivých prác, určitý zdravý systém, schopný za preinvestovanú čiastku vyprodukovať kvalitné výrobné prevádzky, dokončené, odskúšané a garantované. V opačnom prípade bude i naďalej investičná činnosť prinášať aj nepodarky, ktoré ak majú fungovať podľa pôvodného zámeru, vyžadujú si často ďalšie investované prostriedky, nie zriedka aj v tvrdých valutách /príklad výroby kys. citrónovej v Leopoldove/ na rekonštrukciu a na uvedenie jednotky do stavu plánovaného zámeru. Nie je preto neúčelné, ak s diskusiou k potravinárskej problematike uvádzame i pre zvládnutie tejto problematiky dôležité úzkoprofilové miesta.

Na zmiernenie tejto situácie, ktorá vládne u strojov, je potešiteľné zaznamenať, že dochádza k značnému rozvoju výroby potravinárskych strojov a zariadení v spriatelených štátoch, kde sme už zmluvne dohodli dodávky v celoštátnej hodnote 1,2 mld Kčs. Možno v tom vidieť výdatnú pomoc, ktorá bude iste v svojej pozícii posilnená i dovozom z ďalších krajín.

Nadväznosť potravinárskeho priemyslu na ostatné dodávateľské odvetvia nie je príkladná. Ba možno ju označiť za chronickú bolesť, za každodennú starosť výrobára, kde a ako obstarať dostatočné zásoby kvalitného materiálu, predne obaloviny. To všetko sa tak častokrát spomína, všetko je všeobecne známe a predsa pred týmto problémom stojí výrobca denne. Denne musí zápasiť s nedostatkom, kam a do čoho plniť výrobok kvalitatívne na úrovni, ako vyrovnať prestoje z titulu nedostatku obalov, ako získať z výkupu použiteľné sklo a podobne. To sú všeobecne známe veci. Nemali by sa už spomínať, ale radikálne riešiť. Lebo to nie je nutnosť dohnať úroveň priemyselne vyspelých štátov /napr. v obaloch na mlieko/, ale zabezpečiť aspoň potrebné množstvá akých-takých obalov v prospech plynulosti výroby. Vo výrobe je chronický nedostatok fliaš, obalového skla, plechoviek, etiketáže, atď. Výroba často doslova čaká na prísun obalového materiálu a je nútená i naďalej sa spoliehať na výkup.

Táto situácia si vynútila už počas rozvádzania plánovacích úloh previesť jednanie s príslušnými odvetviami, aby sa dosiahlo zlepšenie súčasnej situácie. Jednania síce priniesli zvýšenie dodávok, nie však také aby sa pokryli základné, plánované požiadavky. Jednotlivé odvetvia prisľúbili zvýšenie, a to u polyetylénu o 900 t, u nápojových fliaš v I. polroku o 5 mil. kusov /ostáva však stále schodok 71 mil. ks/, u konzervárenského skla o 200 mil. ks /zostáva schodok 48 mil. ks/. Tieto vyčíslené plánované schodky sú jasným príkazom pre výrobcov, aby sa i naďalej spoliehali na výkup a organizačne si ho pripravili aj pre tento rok.

U ostatného obalového materiálu, ako fólií, papieru, celofánu, atď. je tendencia presadiť vo vláde, aby boli tieto materiály pre potravinársky priemysel pevne vybilancované vo forme záväzných limitov a teda aby nemohol s nimi dodávateľ manipulovať ako sa mu zaľúbi.

Paralelne s týmto stavom obalovín súťaží stav surovinového zabezpečenia. Stačí uviesť napr. mäso pre masný priemysel, ako jeden z najvážnejších problémov, siahajúci až ku každému spotrebiteľovi, alebo melasu pre kvasný priemysel, ovocie a zeleninu pre konzervárenský priemysel, atď. To sú všetko rozpracované úseky, nezapadajúce do seba a sťažujúce plynulosť a rozvoj výroby. Hovoríme a dožadujeme sa obnovy technickej základne a jej sproduktívnenia, a ak by sme aj dosiahli ideálnou investičnou činnosťou potrebnú nápravu, ostaneme stáť pred nedoriešeným zabezpečením surovín, obalov, atď. Tento stav sa vážne prejednáva a navrhol sa cely rad opatrení, ktoré by mali zaistiť predpoklady pre intenzívny rozvoj v prvovýrobe a s tým i v spracovateľskom priemysle.

V potravinárskom priemysle je tiež celý rad ďalších otázok, ktoré sú neustále čerstvé a svojou rozpracovanosťou vplývajú na celkový efekt. Mnohé otázky sú ťažko riešiteľné bez účinnej spolupráce ostatných odvetví. Nemožno tu hovoriť o neochote z ich strany, ale o reálnych zábranách a obmedzených možnostiach, ktoré nedovoľujú dynamickejší, pružnejší prístup k odstráneniu nedostatkov a prekážok. A iné otázky, problémy sú do istej miery špecifické pre potravinársky priemysel.

Z mnohých je to otázka štruktúry pracovných síl a pracovného prostredia. Potravinársky priemysel zamestnáva priemerne vekovo starších pracovníkov, u mužov v priemere o 3,2 roka, u žien o celý rok v porovnaní s ostatným priemyslom. Nepriaznivý priemer značí, že sú odvetvia, ako pekárne, pivovary, masný priemysel, kde je podiel starších pracovníkov podstatne vyšší. V potravinárskom priemysle je nepriaznivý i podiel zamestnaných žien a ten je celoštátne 52 %, čo je takmer o 10 % nad úroveň ostatného priemyslu. Tento vysoký podiel zamestnaných žien spôsobuje v prevádzke veľké ťažkosti s organizáciou práce. Veď prevažná časť potravinárskeho priemyslu má nepretržitú prevádzku, nočné smeny, s prácou cez soboty a nedele. S obsadzovaním smien sú ťažkosti a pritom treba rešpektovať i ustanovenia Zákonníka práce. S tým úzko súvisí mzdový vývoj a vyrovnanosť mzdovej úrovne s ostatnými odvetviami. Zamestnanosť v potravinárskom sektore po prevedených mzdových úpravách nie je ešte stále príťažlivá pre nepomerne menej priaznivú honoráciu a pre nutnosť smenovej a nepretržitej práce.

Popravde, vysoká zamestnanosť si vyžaduje počítať v pláne s tým, že vzrast produktivity práce nebude podložený tendenciou zvyšovať zamestnanosť, ale tlakom na realizáciu technického rozvoja s požiadavkou priaznivejšej kvalifikačnej štruktúry pracovníkov. S tým úzko súvisí už uvádzaná malá atraktívnosť zamestnanosti, zlepšenie pracovných podmienok a pracovného prostredia. To všetko nie je mysliteľné bez rekonštrukcie a modernizácie potravinárskeho priemyslu s presadzovaním maximálnych možností mechanizácie a automatizácie úkonov, paletizácie a iných technicky progresívnych metód.

Vo svojich poznámkach na margo plnenia činnosti vlády ČSSR som si dovolil vypuklejšie komentovať niektoré z mnohých problémov potravinárskeho priemyslu, ktorý sa dodnes nezbavil puncu určitej zaostalosti a z toho vyplývajúcich znásobených ťažkostí pri dosahovaní plynulosti výroby a pri zabezpečovaní súčasných i budúcich úloh. Snažil som sa tým o podtrhnutie významu kvality práce tak na plánoch, ako i na procesoch realizácie základnej a vlastných záujmových smerníc. To všetko nasvedčuje tomu, že musíme požadovať i očakávať náročnosť práce. Ide o výsledok, o výsledný efekt, ktorý je základom našich budúcich úspechov. Musíme ho dosiahnuť, lebo vopred vieme, že je to zápas s náročnými úlohami vo výkonoch a s obmedzenými zdrojmi ich ekonomického i hmotného krytia. Ale činíme tak s vedomím, že pri vynaložení maximálneho úsilia nás všetkých, vyriešime postupne všetky problémy. Nie však naraz. Od nás sa požaduje práca a starostlivosť do tej miery, aby sme našu ekonomiku v rámci nášho sektoru skonsolidovali a vyviedli z obtiaží.

Nepochybujem, že každý z nás na svojom úseku odovzdá dobrú prácu a dobrý príklad, ako odpoveď na tieto prvoradé politické úlohy. Tým najlepšie splníme uznesenia januárového pléna UV KSČS a prispejeme k plneniu činnosti vlády ČSSR.