Predseda FZ prof. dr. Hanes: Ďakujem predsedovi vlády ČSSR za prednesenie programového vyhlásenia.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia odporúča, aby návrh uznesenia Federálneho zhromaždenia k programovému vyhláseniu vlády pripravila komisia zložená z poslancov oboch snemovní a aby pritom vychádzala z výsledkov rozpravy.

Navrhujem, aby do tejto komisie v súlade s návrhom predsedníctiev snemovní boli zvolení poslanci Snemovne ľudu: Josef Bureš, Karel Klas, Božena Machačová a Ing. Anton Perkovič; za Snemovňu národov poslanci: dr. Jiří Grospič, doc. Vasil Kapišovský, Elena Pastorková a Ing. Jiří Souček.

Má niekto ďalší návrh? Nemá.

Pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu, Prosím overovateľov oboch snemovní, aby sa pripravili na sčítanie hlasov.

Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s predneseným návrhom na vytvorenie a zloženie komisie, nech zdvihne ruku. (Hlasuje sa.) Je niekto proti? (Nikto.) Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.)

Teraz budú hlasovať poslanci Snemovne národov. Kto z nich súhlasí s predneseným návrhom, nech zdvihne ruku. (Hlasuje sa.) Je niekto proti? (Nikto.) Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto.) Ďakujem.

Konštatujem, že návrh na zloženie komisie pre prípravu návrhu uznesenia Federálneho zhromaždenia k programovému vyhláseniu vlády ČSSR bol schválený súhlasným uznesením oboch snemovní.

Upozorňujem členov návrhovej komisie, aby sa hneď po skončení dopoludňajšieho rokovania dostavili do tzv. skleneného salóniku v priestore za šatňou k príprave uznesenia.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, otváram rozpravu k programovému vyhláseniu vlády ČSSR.

Ako prvý sa do rozpravy prihlásil posl. Ing. Emil Píš. Prosím, aby sa ujal slova. Pripraví sa posl. Pavol Jonáš.

Posl. Ing. Píš: Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci!

Ústredný výbor KSČ svojou výzvou k rozvinutiu iniciatívy k 25. výročiu oslobodenia republiky Sovietskou armádou nás všetkých vyzval ku konsolidácii a ozdraveniu tak našej spoločnosti, ako aj nášho národného hospodárstva, kde sa nám navŕšilo mnoho ťažkostí, korene ktorých siahajú mnoho rokov dozadu. Výzva je apelom pre nás všetkých, aby sme našli odhodlanie spoločnými a jednotnými akciami dosiahnuť vo svojom okolí a prostredí pozitívne výsledky, presadiť zlepšenie a riešenie pálčivých problémov, ktoré nás zvierajú a nedovoľujú nám rozhodnejšie vykročiť dopredu.

V zmysle tejto výzvy sa obraciam k celému kolektívu poslancov, aby svojimi akciami, každodennou činnosťou pomáhali riešiť vo svojom obvode najpálčivejšie otázky, z ktorých dnes staviame do popredia otázku výroby a zásobovania potravinami z celkového hľadiska agrokomplexu. Bezprostredne sa dotýkajú každého jednotlivca a sú citlivým barometrom, podľa ktorého môže každý člen našej socialistickej spoločnosti hodnotiť konsolidovanosť pomerov vo svojom najbližšom okolí. Ak chceme o tejto otázke hovoriť kritickejšie, nechcem byť len osamelým hlasom (ako keby som len ja vždy vystupoval kriticky), ale chcem nadviazať na polemiku konštruktívnych hľadačov koreňov ťažkostí i zhodných východísk.

Obyvatelia pociťujú na našom trhu nevyváženosť zásobovania základnými potravinárskymi článkami poľnohospodárskej produkcie, najmä mäsom a mäsovými výrobkami ako dôsledok jednak nedostatočne podchyteného rastu spotreby, jednak nedostatočnej výroby. Štatistické čísla sú dostatočne názorné. Podtrhujú napätú polaritu spotreby a výroby. Je fakt, že zvýšením priemerných príjmov obyvateľstva stúpla spotreba mäsa oproti minulému roku až o 10 %. To je síce potešiteľný zjav nutritívne správneho obohatenia, ale je neplánovaný. A výroba nemohla reagovať pre nepripravenosť základného stavu, kde sa odráža nepriaznivý vplyv nákladovosti a rentabilnosti výroby. A tu, ako sa dá dedukovať z vyjadrenia výrobcov, bol najtvrdším faktorom cenový zásah. Nepriaznivý pre výrobu i výrobcov (dalo by sa povedať, že zásah od zeleného stola, ako náhle sa začala úspešne rozvíjať základňa stavov a bol tu náznak prosperity ako predpoklad zníženého rozšírenia výroby). A tak i tento aspekt vhodnosti či nevhodnosti zásahu do riadenia výroby treba uvážiť a kriticky posúdiť. Riadiť a "riadiť" je rozdiel, lebo i minimálne nevhodný zásah na širokej základni môže mať maximálnu odozvu.

Možno teda povedať, že dosiaľ postrádame spracovanie a stanovenie zásadnej politiky v tejto oblasti. Neprehodnotili sme zásadné príčiny negatívnych javov, ako je zníženie stavov hovädzieho dobytka v minulom roku a prasiat, hlavne prasníc. Ako som naznačil, príčiny sú predovšetkým v princípoch ekonomickej sústavy poľnohospodárskej výroby, konkrétne v ekonomických pravidlách.

A aj to, ako z nich bude vyplývať možnosť uplatnenia nových vedeckých, technických a technologických prúdov, ktoré patria nielen do priemyslu, ale i do poľnohospodárskej produkcie.

Je pochopiteľné, že vedenie strany a vláda považujú konsolidáciu v oblasti trhu potravín za jednu zo základných úloh. Pripravili sériu opatrení, ktoré majú viesť k zlepšeniu súčasnej situácie a k ozdraveniu podmienok v poľnohospodárskej výrobe i v oblasti trhu.

V poľnohospodárskej výrobe sa začína pri nízkych stavoch jatočného dobytka, ku ktorým sme dospeli značným výkupom i pre vývoz, narušujúcim produktívnosť stavov a dosiahnutých i nepriaznivou reguláciou finančného systému celej výrobnej oblasti. Nízky stav jatočného dobytka teda očakáva sériu opatrení, smerujúcich k zvýšeniu intenzity produkcie a k rozšíreniu stavov, hlavne jatočných prasiat. Pripravené opatrenia sú predovšetkým: ekonomické úpravy cenových kategórií, garancie odbytu, regulácia vrakovania, regulácia nákupu teliat, úprava odmeňovania, hlavne prémiovaním pracovníkov v poľnohospodárskej výrobe. Súčasne s týmito opatreniami sa zlepšuje i systém hospodárenia s krmivami, založený na vypracovaní nových zásad použitia centrálneho fondu krmív, aby sa z jeho zdrojov zabezpečovali slabé miesta vo výrobe mäsa a vajec a aby sa prostredníctvom centrálneho fondu mohli podporovať regulačné zásahy štátu pri obstarávaní poľnohospodárskych produktov. Hospodárenie s krmivami má tak dostať prísneho hospodára, ktorý vie zvážiť a zhodnotiť situáciu a vybrať vhodnú reguláciu v záujme odstránenia živelnosti, uvoľnenia tiesnivej situácie a dosiahnutia obratu k lepšiemu.

Podobné spresnenie a sprísnenie očakáva hospodárenie s naturálnymi zásobami, ktoré dosiaľ obhospodarujú nákupné organizácie. Všetky zásady opatrení sú podložené poskytovaním prostriedkov zo stabilizačných dotácií a novo upraveným systémom hmotnej zainteresovanosti.

To všetko je pripravené a premyslené ako určitý systém riadenia celej širokej oblasti, celého komplexu. Opatrenia majú byť pružné, operatívne, podnecujúce súčasnú nepriaznivú situáciu k zásadnému obratu. Nie je to však potrebné stanovenie zásadnej politiky, ktorá by bola vyjadrením centrálneho, dobre koordinovaného orgánu. A nie je to dlhodobejšia koncepcia vývoja, lebo sa tu zatiaľ počíta len s ozdravením súčasnej doby a najbližších rokov. Je to len akési vykročenie z oneskorenia, do ktorého sme sa dostali vlastným pričinením, nerovnováhou v riadení celého zložitého organizmu poľnohospodárskej produkcie. Je pochopiteľné, že vedenie strany a vláda považujú konsolidáciu v oblasti trhu potravín za jednu zo základných úloh. Pripravili sériu opatrení, ktoré majú viesť k zlepšeniu súčasnej situácie a k ozdraveniu podmienok v poľnohospodárskej výrobe i v oblasti trhu.

A predsa je dnes už isté, že Slovensko má možnosti a zdroje stať sa v priebehu niekoľkých rokov vo výrobe potravín prebytkovým v obilí, zrninách, mlieku a mäse. Veď s tým, čo sa dnes predisponúva v mäse, sme už dnes prebytkoví. To naznačuje, ako sa uvažuje v poľnohospodárstve o agrokomplexe, ktorý by mal možnosť zaviesť rozsiahly zavlažovací systém, plnú mechanizáciu a napojiť naň ostatný priemysel. ako strojárenstvo, chémia hnojív atď., že by sa tento agrokomplex mohol stať jedným z pilierov slovenského národného hospodárstva. Poľnohospodárska výroba spolu s potravinárskym priemyslom teda vzrastá a celkom zákonite bude zvyšovať svoje tempo rastu, ktoré si však bude vyžadovať stále väčšiu spotrebu z oblasti strojárskeho, chemického a ostatného priemyslu.

Oblasť poľnohospodárskej výroby, v ktorej je ťažisko našej národnej ekonomiky, sa dostáva do kvalitatívne zlepšených podmienok a naznačuje cestu správnejšieho vykročenia zo súčasných podmienok, nie práve najlepšie reprezentovaných na spotrebiteľskom trhu. Ten sa po posilnení kúpyschopnosti obyvateľstva vyznačuje(v neposlednom rade i v dôsledku falošnej propagandy o menových zmenách(veľkým napätím nielen v spotrebe krátko- i dlhodobých spotrebných výrobkov, ale i v spotrebe potravín, mäsa a mäsových výrobkov. I keď je to všeobecne známe a v ďalších rozhodovaniach je to jeden z hlavných motívov, predsa považujeme za potrebné zdôrazniť tu túto skutočnosť. Dôvodom toho je nespočetné množstvo sťažností pracujúcich i celého obyvateľstva na nedostatočné zásobovanie mäsom, ktoré možno dostať raz, dva razy do týždňa a aj to po dlhom čakaní vo fronte. Ešte horšie je to s mäsovými trvanlivejšími výrobkami. Je to skutočnosť, ale je to aj zrkadlo našich úspechov alebo neúspechov, argument i protiargument, lebo nespokojného obyvateľa, ktorý mäso nedostal, nie je možné uspokojiť uchlácholením alebo prísľubom. Mäsa je nedostatok čo do množstva i sortimentu. Obyčajného spotrebiteľa však nezaujíma, že priemer spotreby na obyvateľa za posledný rok vzrástol o 10 % alebo že základný stav jatočného dobytka je nedostatočný. Jeho zaujíma to, či dostane kúpiť mäso podľa svojho výberu v požadovanom množstve a hlavne bez hľadania a čakania vo fronte. Všetky tieto sťažnosti, ktoré sú s mäsom spojené, stoja mimo neho a nemožno sa tomu vyhnúť, lebo aj on má svoje starosti, svoje ťažkosti. Situácia na spotrebiteľskom trhu je tak alarmujúca, že núti k radikálnemu zásahu v prospech čo najrýchlejšieho zlepšenia.

Je potešiteľné, že sa aj v této oblasti trhu pripravili operatívne opatrenia, dotýkajúce sa tak vnútorného, ako aj zahraničného trhu. Na zahraničnom trhu sa redukuje vývoz až na únosnú mieru, aby sa zlepšila bilancia vnútorného trhu. Redukcia by mala postihnúť vývoz vykrmených teliec, ktorý zasahuje podstatu našich zmenšujúcich sa stavov. Na druhej strane sa však realizoval dovoz mäsa z RVHP i kapitalistických štátov, aby sa preklenul hlavne najnižší letný nákup jatočného dobytka. Touto nepriaznivou manipuláciou na zahraničnom trhu však nedospejeme k ozdraveniu situácie, ale iba skutočným sledovaním ozdravenia a zlepšenia domácich zdrojov, o ktorých sme sa presvedčili, že sú schopné dynamického rozvoja, sa nám podarí vytvoriť priaznivejšie podmienky.

A tak s tým, čo dostávame a dostaneme z mäsa a mäsových výrobkov na trh, mali by sme čo najúčelnejšie hospodáriť. Prihliadnuť na potreby veľkých aglomerácií, ktoré nemajú možnosť využívať doplnkové zdroje a prihliadať na spravodlivú a dobre fungujúcu distribúciu do spotrebiteľskej siete s obmedzením zbytočných strát a zbytočného znehodnocovania výrobkov.

Spotrebiteľský trh volá po rýchlej náprave a je dôležité ho rešpektovať, lebo je vizitkou kvality našej organizátorskej a riadiacej práce. Je vysunutým miestom, kde sa každý nedostatok odráža v spotrebiteľskej nespokojnosti. Sme presvedčení, že navrhnutými opatreniami a našou koncentrovanou spoluprácou dosiahneme lepšie výsledky i spokojnosť s pozitívnymi zásahmi.

Výzva ÚV KSČ na rozvinutie iniciatívy k 25. výročiu oslobodenia republiky Sovietskou armádou našla ohlas u všetkých pracujúcich agrokomplexu, ktorí zlepšenou prácou na podklade pripravených opatrení sú schopní využiť svoje zdroje a rezervy pre ďalší rast výroby potravín. Je v tom prísľub, ktorého splnenie zaväzuje aj nás všetkých pričiniť sa na svojom úseku, pomôcť zvládnuť a prekonať dnešné ťažkosti.

K tejto činnosti sa hlásim so všetkými poslancami a svojou prácou a činnosťou chcem aktívne prispieť k riešeniu tak zložitých podmienok. Vyslovujem pritom súhlas s programovým vyhlásením federálnej vlády, ktoré je pre nás záväzným programom pre najbližšie obdobie našej spoločnej činnosti.

Ešte niekoľko otázok na súdruhov ministrov federálnej vlády.

Výbory Slovenskej národnej rady i Českej národnej rady, hlavne výbor pre poľnohospodárstvo a výživu, už v januári dali určité návrhy, týkajúce sa predovšetkým sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov. Chcel by som vedieť, v akom sú štádiu a kedy možno očakávať, že tento zákon bude do detailov vypracovaný. Keď sme v minulom roku chodili na výročné družstevné schôdze, dostali sme pokyny, aby sme hovorili, že už je zákon pripravený, že bude dokončený v roku 1969. Výročné schôdze sa blížia - za 3 až 4 mesiace - a družstevníci sa nás budú pýtať.

Ročne ide zo štátneho rozpočtu výše 600 mil. Kčs, a to v dôsledku toho, že strojárenstvo, stavebníctvo i chemický priemysel zvyšujú ceny; zdražujú sa stroje, výstavba hospodárskych budov i umelé hnojivá a pod. Chcel by som vedieť, či je správne, keď sa ceny poľnohospodárskych výrobkov nezvyšujú. Na konci roku alebo už v priebehu roku sa to doplní zo štátneho rozpočtu, a tým je to vyrovnané. Nepozdáva sa to ani družstevníkom, ani ostatným pracovníkom štátnych majetkov. Na jednej strane môžu niektoré sektory zvyšovať ceny svojich výrobkov a tí ostatní nemôžu. Aká je to teda politika? Hovorilo sa, že ceny by mali hrať, aby sme boli rovnocennými partnermi. Ako je to teda ďaleko?

Je tu súdruh Rendek, minister-predseda cenového úradu, mám teda otázku: Je pravda, že mnohé priemyslové závody neúmerne zvyšujú ceny svojich výrobkov. To máte iste podchytené. Mám však otázku, ako máte napríklad podchytené hlavne strojárenské podniky, ktoré robia služby ostatnému priemyslu, či už je to chemický priemysel, potravinársky priemysel či poľnohospodárstvo a ostatné odvetvia. Dohodnú sa vopred napr. že urobia generálnu opravu za 2 mil. Kčs a potom sú z toho 3 mil. Myslím, že toto sú tie "inflačné" peniaze, ktoré potom spôsobujú i vysoké mzdy, kým v ostatnom priemysle, kde sú pevné ceny, nemôžu také mzdy dosiahnuť a sú nútení ešte krátiť z toho dôvodu, že podniky, ktoré vykonávajú služby, tomuto priemyslu ceny dva až trikrát zvyšujú.

Posl. Ing. Jonáš: Vážené Federálne zhromaždenie, vážené predsedníctvo, súdružky a súdruhovia! Dnes bolo predložené programové vyhlásenie vlády ČSSR už po druhý raz v tomto roku na prerokovanie Federálnemu zhromaždeniu. Predseda vlády súdruh Ing. Černík hovoril, že je nutné prejsť od slov k činom. To je podľa môjho subjektívneho názoru najzávažnejší fakt tohto vyhlásenia pre politickú i ekonomickú konsolidáciu nášho spoločenského života.

Pri prednese programového vyhlásenia Ing. Černíkom mi prišli na myseľ slová, ktoré predniesol na aktíve v Plzni prvý tajomník ÚV KSČ súdruh dr. Gustáv Husák. Dovoľte mi vážené súdružky a súdruhovia, citovať: "Vieme, že nedostatkov sa nahromadilo za roky veľa. Ekonómovia a intelektuáli majú vždy sklon hľadať pre to nejaký abstraktný pojem - štruktúra našej ekonomiky je nezdravá. Keď niekoho bolí ruka alebo má zlomené koleno, neuspokojí sa s tým, ale vyhľadá lekára, ktorý mu to urobí a zodpovedne povie, aká je pravda. A tak je to i s našou ekonomikou. Takže my najmä od našich vládnych hospodárskych orgánov budeme čakať a žiadať, aby ľuďom všade na závodoch, pracoviskách, vo vláde, v parlamente povedali pravdu, ako veci vyzerajú, kde sú príčiny, hlavne ako sme sa k tomu dostali a ako sa z toho dostaneme von. To je jediná cesta, ako sa môžeme z tejto šlamastiky dostať." Toľko, súdružky a súdruhovia, z vystúpenia prvého tajomníka ÚV KSČ súdruha Husáka v Plzni.

Myslím, že ani jeden poslanec v tomto Federálnom zhromaždení nepotrebuje k tomuto vystúpeniu s. Husáka nejaký mimoriadny výklad. Je jednoduchý a skutočne pravdivý. Prečo som ale citoval pri tejto príležitosti slová z vystúpenia súdruha Husáka? Preto, súdružky a súdruhovia, aby v skutočnosti už i naša federálna vláda a naše národné vlády prešli od slov k činom - a nielen predkladať parlamentu často dvakrát či trikrát do roka vládne vyhlásenie, ako je to dnes. Aby sme tými skutočnými činmi upevnili vedúcu úlohu našej komunistickej strany, robotníckej triedy, robotnícko-roľníckej moci v našom štáte. Splnenie tejto skutočnosti si však vyžaduje urobiť poriadok v centre hospodárskej sféry, na ministerstvách, generálnych riaditeľstvách, v podnikoch, závodoch atď.