Většina našeho lidu, jak to dokazují i poslední týdny, chce klid pro plánovitou a promyšlenou práci, pro plánovité, promyšlené řešení našich současných problémů. Právě to ovšem vyžaduje sjednotit všechny zdravé síly naší společnosti a tak zmařit odpor těch, kteří chtějí svést naši společnost z cesty, jež by zabezpečila zájmy našeho lidu. Ovšem zájmy skutečné, nikoliv uměle konstruované, zájmy reálné, jež zabezpečují základní postuláty akčního programu a jež našly výraz i v usneseních ústředního výboru strany z listopadu a prosince roku 1968 i letošního ledna, stejně tak jako ve včerejším prohlášení federální vlády.

Proto my, komunisté, stavíme před naši společnost následující program, jak z těchto dokumentů vychází. Považujeme za nutné především provést důkladnou bilanci, součet problémů, které před námi stojí. Nikdo totiž nám neodepíše ani jeden z těchto problémů a ani jeden z nich nepřestane existovat, budeme-li si ho sami zakrývat.

Za druhé, reálně odhadnout síly i čas potřebný k řešení jednotlivých otázek, promyslet plán postupu jejich řešení a na základě toho pak soustřeďovat síly celé Národní fronty a všechny zdravé síly naší společnosti.

Na posledních zasedáních ÚV strany počínaje zasedáním listopadovým jsme pochopitelně ukázali problémy nejnaléhavější. Jsme si přitom vědomi, že bude třeba tento program dopracovat do programu dlouhodobějšího, protože společnost chce a potřebuje perspektivy dlouhodobější, má-li mít jistotu, že byla nalezena cesta jejího úspěšného rozvoje. Při zpracování takového programu přivítáme každou iniciativu přispívající k úspěšnému rozvoji socialismu, ať vychází z kterékoli skupiny naší společnosti, z kterékoli organizace Národní fronty, z kterékoli instituce. Vycházíme totiž z toho, že tu jde o dopracování politiky Národní fronty. Nestačí ovšem jenom rezoluce, připomínky nebo dokonce ultimata. Ano, ústřední orgány, ústřední výbor naší strany, ústřední výbor Národní fronty, Federální shromáždění a federální vláda stejně tak jako orgány obou republik mají v řadě otázek hlavní odpovědnost. Nikdo jiný nemůže místo nich odpověď na mnohé otázky dát. Ale zamyslet se nad tím, jak řešit naše současné problémy, jak přispět k jejich řešení, to by měl každý, ať pracuje kdekoliv. Každý orgán i funkcionář či pracovník hospodářského, státního, politického či společenského řízení by měl přezkoumat svůj vlastní plán postupu v souladu se závěry posledních zasedání ÚV strany i s prohlášeními vlád České a Slovenské socialistické republiky i v souladu s prohlášením federální vlády a hledat cesty, jak k naplnění vytyčených cílů přispět. Naši občané nesporně již dlouhou dobu prokazují pevné odhodlání aktivně přispět k úspěšnému rozvoji naší republiky a na vedení, a to nejen na nejvyšším vedení státu a obou republik, ale na vedení na každém stupni záleží, abychom toto odhodlání vedli správným směrem, abychom je neproplýtvali, aby jich bylo využito k překonání našich nejnaléhavějších problémů a k úspěšnému rozvoji celé naší země.

Jsme si vědomi, že mnohé, v minulosti dlouho se hromadící problémy, klepou dnes na dveře velmi naléhavě a jejich řešení nelze odkládat. Jde o mnohé problémy ekonomické, ale i o mnohé problémy politické, o nichž hovořil včera s. Černík. Prohlášení federální vlády přednesené v tomto shromáždění považujeme za velmi významnou součást úsilí o konkretizaci našeho dalšího postupu, úsilí o hledání cest dalšího rozvoje naší socialistické společnosti. I vláda bude svůj program ještě dále dopracovávat, rozvíjet a upravovat. Nesporné ovšem je, že i prohlášení federální vlády klade významnou část cesty, po níž naše společnost může jít při postupném řešení současných nejnaléhavějších problémů, klade významnou část cesty k dalšímu úspěšnému rozvoji socialismu v naší zemi.

Proto také my komunisté vládní prohlášení federální vlády plně podporujeme a vyzýváme k této podpoře i ostatní představitele Národní fronty v tomto shromáždění.

Vyzýváme k jeho podpoře všechny, kteří mají zájem, aby se ČSSR rozvíjela jako kvetoucí socialistický stát, v němž bude postupně spojeno hmotné bohatství a bohatství kultury s plnou rovnoprávností národů a národností, se socialistickou demokracií, s každodenní účastí většiny lidu na správě veřejných záležitostí, s všestranným rozvojem osobnosti každého jednotlivého občana.

Tím také spolu s konkrétními závazky, vyplývajícími z naší příslušnosti ke světové socialistické soustavě, které chceme i nadále plnit aktivně a důsledně, přineseme svůj podíl k upevnění a rozvoji celé socialistické soustavy i mezinárodního revolučního hnutí. /Potlesk./

Předsedající mpř. FS Dohnal: Děkuji posl. Špačkovi. Uděluji slovo posl. Píšovi. Připraví se posl. Růžička.

Posl. ing. Píš: Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci!

Vláda ČSSR vymedzila si náš najbližší program so snahou skoncentrovať všetky sily národov pre realizačné podmienky, aby sme zásadne vyrovnali tak mnohostrannú disproporcionalitu medzi zdrojmi a produktmi, zasahujúcimi náš spoločenský produkt i štandard. Z predpokladov a dôkladnej materiálovej prípravy vyplýva, že očakávané celkové zlepšenie a vyrovnanie sa pravdepodobne presunie v rokoch ďalej a že ešte ďalšie roky budeme zápasiť s mnohými nedostatkami tak, ako tomu bolo dosiaľ a v tých istých "direktívnych koľajach", akými sme sa snažili riešiť problémy, cestou uznesení a hľadaním spôsobov, ako tieto uznesenia splniť. Myslím tým na našu materiálnu základňu, ktorú už dnes predbieha sociálna nadstavba pojanuárového procesu uvoľnenia rozumných demokratizačných prúdov, občerstvujúcich aktivitu pracujúcich a obyvateľstva a nastolujúcich pred nás métu - predovšetkým človek človeka. Preto teda humanizujeme našu spoločnosť a naším programom chceme k tomu čo najúčinnejšie prispieť. Pri nesmiernej informovanosti pracujúcich, aká dnes panuje, každý člen socialistického spoločenstva víta humanizáciu socializmu a spája s ňou predovšetkým vyšší sociálny i životný štandard. A nemieri pritom ďaleko alebo nekonkrétne, ak tu má možnosť zrovnávania. Predpoklad sociálneho a životného štandardu je dnes pred našimi materiálovými možnosťami, ktoré chceme čoraz viac zlepšiť, zatiaľ len starými zneužívanými prostriedkami, i keď máme snahu poznať korene a príčiny a z nich odvodiť prostriedky. Tak napr. v potravinárskom priemysle v pojanuárovom období sme sa snažili odstrániť platové deformácie, ovšem väčšinou na konto dotácií alebo odvodov, čo je v podstate "populárna politika" a neprispieva k ekonomickej rovnováhe, ako sa to prejavilo v mnohých zvýšeniach cien. Pritom sme však nesiahli k reformácii produktívnosti práce, kde pôsobia staré hnacie sily nezdravého rovnostárstva a neistôt, miesto toho, aby sme vytvorili podmienky pre uplatnenie vôle pracujúceho ľudu začleniť sa do dobre fungujúceho kolektívu a závodu s perspektívou sociálneho zlepšenia a vyrovnania sociálneho štandardu. Hnacie sily produktívnosti práce však rozhodujú o konečnom výsledku nášho smelého programu.

Tento pohľad na problematiku zabezpečenia hnacích síl pre produktívnosť práce by mal byť iný, než sme si naň zvykli a v svojom dôsledku vedie pravdepodobne k väčšej samostatnosti výrobných a produktívnych jednotiek, predovšetkým v tvorbe finančných zdrojov na pokrytie rozvoja, rekonštrukcie, modernizácie výroby, na pokrytie sociálnej i životnej úrovne pracujúcich vo výrobe.

S týmito všeobecnejšími predpokladmi chcem uviesť niekoľko podrobností k otázkam potravinárskeho priemyslu, ktorému sme konečne priznali jeho zaostalosť. Tento však je rozsahom svojej produkcie druhým najväčším odvetvím na Slovensku a v skupine spotrebného priemyslu vôbec najväčším. Na celkovom objeme hrubej výroby priemyslu sa podieľa 21,8% v dodávkach tovarov do trhových fondov v maloobchodných cenách s rozsahom 15,5 mld Kčs predstavuje podiel na celkovom maloobchodnom obrate 45,9%. Tým sa významne podieľa na tvorbe centrálnych finančných zdrojov štátu, lebo tvorba a odvod dane z obratu predstavujú ročne 3,6 mld Kčs. Po surovinovej linke je tu logická náväznosť na poľnohospodárstvo a jeho produkciu, v ktorom sú veľké rezervy a v nich je aj asi začiatok zamotaného klbka rýchlejšieho rastu životnej úrovne obyvateľstva, lebo náklady na kvalitnú stravu sú stále príliš vysoké. Rozvoj poľnohospodárstva je požiadavkou doby v záujme rastu životnej úrovne. Poľnohospodárska produkcia nie je v celom rozsahu finálnym výrobkom a vyžaduje spracovanie v potravinárskom priemysle. Vo väzbe týchto dvoch oblastí sme opäť konštatovali kapacitné disproporcie, spôsobujúce jednak ich spracovania, jednak export bez finálneho spracovania a bez následného zhodnotenia efektu dodávateľskej práce. Dochádza tým k zbytočnej protismernej preprave a k znižovaniu možností zamestnať prebytočné pracovné sily. Vplýva to na nízku dôchodkovosť potravinárskych podnikov, vykazujúcich zhruba 50%-nú rentabilitu celoštátnej úrovne. Efekt sa potom odzrkadlí v trvale nedostatočných zdrojoch potravinárskych podnikov pre rozšírenú reprodukciu základných fondov.

V uplynulom roku bolo najviac ťažkostí so spracovaním mäsa. V jatočnej produkcii sa presunulo 43 tisíc t živého dobytka a asi 25 tisíc t mäsa na kosti. Reprezentuje to kapacitu dvoch - troch veľkých mäsokombinátov, okrem konzervárenských kapacít. Produkcia mlieka je o 150 až 200 miliónov t vyššia a spracováva sa maximálne na málo efektívny výrobok, na mliekárenské maslo. Efektívnejšie mliekárenské výrobky sa však zase dovážajú. Tu je nedostatok spracovateľských kapacít najciteľnejší. Podobná situácia je v konzervárenskom priemysle, ktorý stačí spracovať 28% celoštátnej produkcie zeleniny, hoci celoštátne prispievame 43%. A tak je tomu rad-radom ďalej pri spracovaní ovocia, v sladovníctve, vo vinárstve, v hydinárskom i zemiakárskom priemysle i inde. Všade v potravinárstve je to nedostatok kapacít, zastaralé kapacity, nedostatok skladov, skladovacích plôch s mechanizovaním úkonov. Veľký nedostatok kapacít je i u pekárenských závodov, ktoré doteraz riadia krajské národné výbory. Zatiaľ sa nevie, kto sa bude starať o výstavbu a modernizáciu tohto odvetvia. A poľnohospodárska produkcia môže rásť, už vytvorené disproporcie len narastať a riešenie sa odďaľovať.

Túto nedostatkovú skutočnosť konštatuje i previerka výrobno-technickej základne potravinárskeho priemyslu, podľa ktorej i napriek jeho pružnejšej výstavbe v r. 1966-70 bude nedostatok spracovateľských a skladovacích kapacít i do roka1970 a pravdepodobná možnosť vyrovnania sa posúva až za rok 1980. Previerka bola prevedená podľa akčných programov výrobných jednotiek. A aká je náplň týchto akčných programov? Náplň akčných programov, ktoré rozpracovali riadiace orgány, podniky a závody, zohľadňuje požiadavky akčného programu vlády, pravda v rámci možností, realizovať ich z vlastných finančných zdrojov, resp. z úveru. V podstate však ide o zámene, ktoré boli spracované a odsúhlasené už v predchádzajúcich rokoch a do akčných programov boli vlastne iba prevzaté. Ak sa transponuje toto previerkové konštatovanie na prostriedky, akými sa má získať na tomto úseku vyrovnanosť zdrojov a produktov, je takmer evidentné tvrdenie, že sú to staré, zaužívané prostriedky, o ktorých nie je možné povedať, že sú pre túto úlohu najprimeranejšie. Vychádzajú z centralistických zásad a z viac-menej vhodnej distribúcie prostriedkov /podľa určitého kľúča, nie vždy objektívne zdôvodniteľného/. Preto sa domnievam, že tu je dôležité zdôrazniť význam pripravovaného zvýšeného osamostatnenia výrobných jednotiek, schopných produkcie prostriedkov na svoj rozvoj, rekonštrukciu, modernizáciu, ba i na podporu vedecko-výskumnej základne. Bez tohto rozumného rozdrobenia centralistickej tuhosti v menšie, organicky viazané samostatnejšie jednotky, nie je možné očakávať prudšie rozvojové tempo a vyrovnávanie disproporcií úmerne potrebám i technickému predstihu.

V tejto súvislosti /z previerkového materiálu/ možno vybrať /na demonštráciu zo základnejších/ dva fakty. A to zaostávanie výrobných kapacít potravinárskeho priemyslu a v dôsledku toho narastanie disproporcie v relácii s produkciou poľnohospodárstva a zaostávanie vlastnej výstavby. O očividnom zaostávaní výrobných kapacít potravinárskeho priemyslu kvantitatívne i kvalitatívne rozhodli predchádzajúce roky nepriazne distribúcie investičných prostriedkov. Dnes tu chceme dosiahnuť nápravu. Ale ako, ak investičné prostriedky rovnako nesiahajú ako v minulosti a ich funkcia sa presúva na výrobné jednotky, ktoré však dosahujú zhruba len 50% celoštátnej úrovne rentability? Je isté, že nápravu treba zabezpečiť najprv zvýšením rentability výrobných jednotiek. To však nie je možné bez nových ekonomických podmienok, bez nového pohľadu na produktívnosť práce a odmeňovanie za kvalitu i množstvo odvedenej práce. Do týchto ekonomických podmienok treba zahrnúť podmienky pre tvorbu finančných a investičných prostriedkov, ale aj otvorenejšiu možnosť obchodovať so zahraničím s podmienkou možnosti vybavenia aj zahraničným zariadením.

A čo sa týka samostatnej výstavby, tu možno z mnohých príkladov odvodiť tvrdenie, že prevádzať výstavbu sme sa dodnes nenaučili, alebo sme si dodnes nevytvorili najvhodnejšie podmienky. Príkladov na neekonomickú výstavbu je dosť. Princípom obyčajne býva - jeden navrhne, druhý schváli, tretí vyprojektuje, štvrtý, piaty realizuje atď., až sa celková zodpovednosť vytratí a zaostáva "nepodarková" výstavba /á la Rimavská Sobota, Leopoldov, Trenčín/, ktorá v skúšobnej etape odhalí zásadné nedostatky v projekcii, konštrukcii, vo vybavení, v koncepcii atd. A závod, ktorému takáto jednotka pripadne, môže sa trápiť a ratovať svoju ekonomiku. Prečo sme sa už na týchto chybách nenaučili? Prečo sme nevytvorili celky pre výstavbu, ktoré by projektovali, stavali, montovali a spúšťali do prevádzky /výstavba na kľúč s garantovanými parametrami/? Ak by sa racionalizoval spôsob výstavby, určite by bol lacnejší a výrobné kapacity by rýchlejšie narastali.

Z prediskutovávanej oblasti som uviedol iba niekoľko skutočností, aby som dokreslil vážnosť situácie v potravinárskom priemysle. A vážnosť situácie je takého stupňa, že si zasluhuje odvahu pristúpiť k riešeniu na základe poznaných a overených príčin a to cestou racionálnych metód a prostriedkov, ktoré sú v moci socialistického hospodárstva. Myslím si, že treba zdôrazniť racionálne metódy a prostriedky v predpoklade vymedzenia svojho miesta byrokratizmu a administrovaniu. Ak chceme na tomto poli rozumne hospodáriť, aby sme sa mohli po čase aj pochváliť, musíme aj voliť rozumné prostriedky a metódy a musíme sa naučiť aj ich ovládať v prospech potravinárskeho priemyslu, v prospech celej našej socialistickej spoločnosti. A o túto nám ide predovšetkým.

Doporučujem schváliť Programové vyhlásenie federálnej vlády ČSSR a vysloviť jej plnú dôveru. /Potlesk/.