Splnění stanoveného objemu plánu výroby
v roce 1971 je do značné míry závislé
na zajištění devizových zdrojů
pro výrobní spotřebu. I když naše
VHJ patří k největším vývozcům
v republice /za rok vyvezeme téměř za 900
miliónů korun zboží do kapitalistických
států/, k celkovému objemu vývozu
a výroby potřebujeme nutně určitý
objem dovozu. Z a celou VHJ je to asi 75 mil. korun. Tato problematika
není v našich podnicích uzavřena a tím
je otevřeno i plnění plánu výroby.
Zde se domníváme, že se nepostupuje zcela správně,
jestliže ty organizace a podniky, které mají
největší export, jsou z druhé strany
omezovány v dovozu. V našem národním
podniku a ve VHJ Zbrojovka Brno je situace v této oblasti
ještě ztížena tím, že centrální
orgány ustoupily již v roce 1970 a pokračují
i v roce 1971 v devizové regulaci. Rozepsaný závazný
limit dovozu z kapitalistických zemí, který
je podstatně nižší než vyplývalo
z hodnot devizové regulace, nám nyní neumožňuje
krýt nutnou spotřebu, např. součástek
pro kompletaci dálnopisů Siemens, kuličkových
řízení pro traktory ZKL Brno apod.
Domnívám se, že při přechodu
na novou metodiku bylo povinností centrálních
orgánů převzít i ty závazky,
které měly naše podniky a které byly
plně kryty devizovou regulací.
Přesto, že všechny podniky přijaly a vytvářejí
předpoklady k zajištění státního
plánu, je jeho splnění nadále velmi
ohroženo, zejména v brněnských podnicích
v důsledku pokračujícího úbytku
pracovních sil. Stanovená regulační
opatření v roce 1970 se neprojevila v brněnských
podnicích. Pokračuje úbytek pracovních
sil i v prvních měsících letošního
roku. I když správní i politické orgány
daly maximální podporu a preferenci z hlediska rozpisu
a limitu pracovníků na rok 1971, má úbytek
pracovních sil v těchto dvou brněnských
podnicích hlubší kořeny. Souvisí
především:
s dlouhodobou ekonomickou nerovnováhou vyplývající
z nízké úrovně cen mechanizačních
prostředků pro zemědělství
a s tím spojená sociální nejistota
pracovníků v této oblasti,
s nízkou úrovní průměrných
výdělků,
v posledních letech se zcela žádnou bytovou
výstavbou /od roku 1960 neobdržely oba podniky žádnou
bytovou jednotku/, a co je nejzávažnější,
s nízkým přídělem učňů.
V současném období vycházejí
z obou podniků nejsilnější ročníky,
přesto počet odcházejících
do důchodu překračuje dvojnásobně
počet přídělu učnů.
To jsou některé základní problémy
plánu na rok 1971. Přes značnou progresivitu
plánu nejsou kryty národohospodářské
potřeby z podniků VHJ Zbrojovka Brno v rozsahu 700
až 800 mil. Kčs.
Závazky uzavřené na počest 50. výročí
založení Komunistické strany Československa
přijímané téměř na všech
stranických konferencích, mobilizují pracující
všech podniků VHJ k zajištění státního
plánu. Domníváme se, že k vytvoření
podmínek pro splnění těchto závazků
a státního plánu je však nutno odstranit
některé věcné disproporce a problémy,
které jsou v samotném rozpisu plánu.
Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová:
Děkuji poslankyni Kovářové, hovoří
poslanec Kvasnica.
Poslanec A. Kvasnica: Vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, chcel by som hovoriť o niektorých
otázkach plnenia plánu za minulý rok, ako
aj o súčasných problémoch rozpisu
plánu na rok 1971 na úseku poľnohospodárstva
z hľadiska okresu Považská Bystrica.
V posledných dňoch a mesiacoch sme hodnotili v okresoch
jednak dvadsaťročnú existenciu socialistických
poľnohospodárskych podnikov a 10 rokov zlúčenia
malých JRD vo väčšie ekonomické
celky. Dosiahnuté výsledky v poľnohospodárstve
potvrdili správnosť línie KSČ zvlášť
v uznesení XIII. zjazdu, ktoré postavilo do popredia
úlohu efektívnej intenzifikácie poľnohospodárskej
výroby a jej spriemyselnenia.
Sme svedkami toho, že za dobu existencie socialistického
poľnohospodárstva sme vybudovali dielo, za ktoré
sa nikdy hanbiť nemusíme, ale naopak, poslúži
ku cti našej generácie, aj keď v kritickom roku
1968 boli vplyvom demokratizačného procesu niektoré
snahy narušiť pevnosť socialistického poľnohospodárstva,
narušiť kolektívne hospodárenie a hospodársko-technickú
úpravu. Vďaka statočným postojom funkcionárov
našich obcí a JRD i družstevníkov voči
nepriateľom socializmu nepodarilo sa tieto zámery
splniť, ale naopak, družstevníci zvýšili
svoje úsilie, o čom svedčia výsledky
tak v rastlinnej, ako aj v živočíšnej
výrobe, i stále ekonomické upevňovanie.
Okres Považská Bystrica je špecifický
svojími prírodnými podmienkami, sú
to oblasti od repárskej až po horskú. JRD a
štátne majetky hospodária na 55 % poľnohospodárskej
pôdy a ďalších 45 % obhospodaruje - prevažne
v horských oblastiach - súkromný sektor.
Tento stav nie je dobrý, o čom svedčí
aj skutočnosť, že súkromný sektor
sa na celkových dodávkach poľnohospodárskych
produktov do štátnych fondov podieľa 13 %. Na
druhej strane možno kladne hodnotiť kvalitatívnu
zmenu, ktorá nastala v socialistickom poľnohospodárstve,
keď hrubá poľnohospodárska výroba
vzrástla v minulom roku v porovnaní s rokom 1966
o 74,7 %. Ešte výraznejšie výsledky sa
dosiahli v raste trhovej poľnohospodárskej produkcie,
ktorá sa zvýšila proti roku 1966 o 103,6 %.
Tieto pozitívne výsledky ovplyvnila zavedená
zdokonalená sústava riadenia v poľnohospodárstve,
ktorá prispela k zvýšeniu úrovne riadenia,
k účinnejšiemu využívaniu ekonomických
nástrojov a k lepšej hmotnej zainteresovanosti pracujúcich.
Je pravda, že rok 1968 negatívne ovplyvnil situáciu
v poľnohospodárstve, bola narušená autorita
štátneho plánu, povyšovali sa skupinové
záujmy nad záujmy spoločenské, dochádzalo
k častým zmenám ekonomických nástrojov,
voľný trhový mechanizmus a zrušenie viazaného
obhospodarovania materiálov zhoršilo materiálno-technické
zásobovanie technikou a súčiastkami, čo
sme pociťovali ešte aj v minulom roku. Napriek týmto
ťažkostiam a problémom zaznamenali poľnohospodári
v okrese značný rast v hektárových
výnosoch obilnín, pri pšenici o 12 % a pri
jačmeni 7,9 % z hektára v roku 1970 oproti roku
1966. Celková výroba obilnín v porovnaní
s tým istým rokom vzrástla o 530 vagónov,
výroba siláže z 2170 vagónov na 4060,
výroba sena z 13 q na 19,1 q na VDJ.
Určitú rezervu nutno vidieť vo výrobe
zemiakov, ktorá nie je na žiadúcej úrovni.
Situáciu vo výrobe zemiakov komplikuje skutočnosť,
že okres je jedným z najpriemyslovejších
na Slovensku a vyskytuje sa tu problém pracovných
síl. Zatiaľ je mechanizácia pre pestovanie
zemiakov nedostatočná. Z uvedených príčin
boli snahy znižovať plochy zemiakov, čomu sa
v pláne na rok 1971 zabránilo. Rozhodujúcim
odvetvím v poľnohospodárskej výrobe
je živočíšna výroba, ktorej produkcia
vzrástla oproti roku 1966 o 104,1 %.
Stavy dojníc sa zvýšili o ďalších
320 kusov. Najvyšší rast v chove hovädzieho
statku bol zaznamenaný v úžitkovosti dojníc,
ktorá za posledné dva roky vzrástla o 1027
litrov na kravu. Popredné družstvá dosahujú
dojivosť od 3700 do 4200 litrov. Sú to JRD Horovce,
Dubnica a Dvor Koláčin, Tuchyňa a ďalšie.
Vedľa kladného vývoja vo výrobe mlieka
vyskytli sa najmä v minulom roku vážne nedostatky
v brezivosti kráv. Len v roku 1970 tento nedostatok zapríčinil
nízku natalitu u kráv, a tým i nesplnenie
produkcie teliat o 668 kusov. Tento závažný
nedostatok sa vyskytuje práve v chove s vysokou úžitkovosťou
a je tiež spojený s nedostatočným liečením
sterility zo strany veterinárnej služby a tiež
nie vždy zodpovednou prácou inseminačnej služby,
ako aj samých chovateľov a ošetrovateľov.
Túto otázku uvádzam preto, že súvisí
s výrobou mlieka, na ktorej má spoločnosť
osobitný záujem.
Pokiaľ ide o splnenie trhovej produkcie ostatných
poľnohospodárskych výrobkov, boli nielen splnené,
ale aj prekročené. Je to konečne i ciel snaženia
všetkých pracujúcich v poľnohospodárstve
- vyprodukovať do štátnych fondov dostatočné
množstvá poľnohospodárskych produktov
a takto uspokojiť potreby obyvateľstva.
Zatiaľ čo socialistický sektor dodávkové
úlohy v produktoch pre štátne fondy sústavne
zvyšuje, jednotlivo hospodáriaci roľníci,
ktorí ešte hospodária na 45 % pôdy, z
roka na rok zaznamenávajú pokles v trhovej produkcii.
Orientácia jednotlivo hospodáriacich roľníkov
v rokoch 1966-1970 rovnako ako v súčasnom období
má výrazne naturálny charakter, teda vyrobiť
len toľko, koľko spotrebujem, čo sa obzvlášť
prejavuje v extenzívnom využívaní pôdneho
fondu, v nízkych investíciách do pôdy
a v nedostatočnej obmene stáda hospodárskych
zvierat.
Upustenie od direktívnych rozpisov úloh štátneho
plánu v tomto sektore zapríčinilo ďalší
veľký pokles stavu hovädzieho statku aj kráv.
To, čo sa dodáva do štátnych fondov,
sú len nepatrné množstvá z toho, čo
tento sektor dodával v rámci direktívneho
rozpisu.
Je síce pravda, že v súkromnom sektore sa značne
zhoršila situácia v porovnaní s rokom 1964
- 1965 z hľadiska výkonnosti existujúcich pracovných
síl. Mládež prevažne odišla a ďalej
odchádza do priemyslu, prípadne do iných
odvetví národného hospodárstva a na
pôde zostali len starí rodičia, ktorí
už nemôžu fyzicky pracovať. V dôsledku
toho nielenže znižujú na svojich hospodárstvach
stavy hospodárskych zvierat, ale nechávajú
ležať úhorom i značnú časť
pôdy, o ktorú sa nikto nestará, prípadne
ju prenechávajú iným záujemcom za
príslušnú úplatu do dočasného
nájmu a pod. Najhoršie na veci je to, že spoločnosť
z toho nič nemá, a ako vyplýva i z plánu
na rok 1971, hľadáme vlastné možnosti
výroby mlieka a masla pre plné uspokojenie potrieb
našich pracujúcich a práve na tomto úseku
by sme našli to, čo pre naplnenie plánu a spokojnosť
ľudí potrebujeme. Nie je to iste ten problém
okresu Považská Bystrica, ale radu ďalších
okresov Stredoslovenského a Východoslovenského
kraja, prípadne i niektorých pohraničných
okresov v Čechách.
Je teda aktuálna potreba, aby zo strany centrálnych
úradov bola daná orientácia ako ďalej
postupovať a rozhodnúť o racionálnom využívaní
pôdneho fondu jednak v obciach, kde družstvo už
vytvorené je, a jednak v obciach, prípadne v oblastiach,
kde dosiaľ existuje len súkromný sektor. Domnievam
sa, že tieto otázky môžeme riešiť
jednak ďalšou socializáciou - vytváraním
JRD alebo štátnych majetkov, pokiaľ to podmienky
dovoľujú, prípadne účelnou kooperáciou
a špecializáciou s už vytvorenými socialistickými
podnikmi, čo by bolo zvlášť aktuálne
v oblastiach s pastviskami a horšími prírodnými
podmienkami. Mene prijateľná by bola koncepcia legalizovania
alebo uznávania súkromného sektoru, z čoho
by spoločnosť ani perspektívne vzhľadom
na vysoký vek súkromných roľníkov
nemala potrebný osoh a nebolo by to politicky ani ekonomicky
únosné.
V tomto smere sa pripravujú v okresoch určité
zámery - socializácia v tých obciach, kde
družstvá neexistujú, prípadne dosocializácia
tam, kde sú JRD vytvorené a zostalo len niekoľko
súkromno-hospodáriacich roľníkov. Je
však škoda, že zatiaľ nie je z vyšších
orgánov vydaná smernica, ktorá by iste veci
urýchlila a zabránila by tak akejkoľvek živelnosti.
V súvislosti s plánom na rok 1971, prípadne
na ďalšie roky sme venovali v okrese náležitú
pozornosť rastu hrubej a trhovej poľnohospodárskej
produkcie. Hlavný dôraz kladieme na zúrodňovanie
pôdneho fondu hnojením, rekultiváciou a zlepšovaním
fyzikálno-ekonomických vlastností pôdy
atď. Touto cestou potom ďalej zvyšovať hektárové
výnosy, zlepšovať a skvalitňovať
kŕmnu techniku, ďalej zvyšovať stavy hospodárskych
zvierat, najmä kráv a v konečnom dôsledku
dosiahnuť splnenie plánovaných úloh
vo výrobe mlieka a masla, o čom tu hovoril aj podpredseda
Štátnej plánovacej komisie s. inž. Martinka.
Úlohy štátneho vykonávacieho plánu
vo výrobe mlieka - aj keď sú vysoké
a náročné - poľnohospodári okresu
prijali disciplinovane a s plným pochopením pre
potreby spoločnosti.
Okrem toho vychádzajúc z iniciatívy pracovníkov
v poľnohospodárstve - v JRD a štátnych
majetkoch - boli prijaté i početné a hodnotné
socialistické záväzky na počesť
50. výročia vzniku KSČ, zamerané na
ďalšie prekračovanie a zvyšovanie úloh,
a tak i na maximálnu pomoc pri hospodárskej konsolidácii
našej spoločnosti.
Nie je však v plnom súlade so snahou poľnohospodárov,
ani s možnosťami výroby skutočnosť
/premietnem ju na vlastné podniky okresu/, že má
výroba mlieka v okrese vzrásť oproti roku 1970
o 8,8 %, a fond krmív zo štátnych fondov sa
znižuje oproti tomu istému roku o 79 vagónov,
teda o 21 %. Domnievam sa, že i na úrovni Ministerstva
poľnohospodárstva a výživy a Štátnej
plánovacej komisie bolo treba prehodnotiť celkovú
situáciu v krmivách a urobiť také opatrenia,
aby materiálno-technická základňa
pre výrobu v poľnohospodárstve nezhoršovala
súčasný stav, ale aby napomáhala splnenie
vytýčených cieľov a plánov, lebo
mám obavy, že pri súčasnom nedostatku
krmív bude i naďalej nedostatok mlieka, masla, prípadne
i mäsa.
Domnievam sa, že i pri súčasnej napätosti
našej devízovej bilancie je dovoz krmív a hlavne
kŕmnych komponentov výhodnejší než
dovoz spomínaných produktov. Navyše rok 1971
je prvým rokom 5. päťročnice a základ,
ktorý v materiálnom zabezpečení výroby
v poľnohospodárstve vytvoríme, bude rozhodujúci
i pre ďalšie roky päťročnice, keď
sa predpokladá ďalšie zvýšenie výroby,
ako aj pre realizáciu zámerov a nových smerov
integrácie a kooperácie poľnohospodárskej
výroby v ďalšom období.
Je to otázka ekonomická, ale i politická,
a preto sa domnievam, že nadriadené orgány
sa ňou budú zodpovedne zaoberať.
So žiadosťou, aby sa v celej republike prehodnotilo
a riešilo pokrytie požiadaviek krmovín pre zvýšenie
výroby mlieka, budem za prijatie správy o plnení
štátneho plánu v roku 1970 a rozpisu na rok
1971 hlasovať. Ďakujem za pozornosť.
Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová:
Děkuji poslanci Kvasnicovi. Nyní bude hovořit
poslanec Svatopluk Sedláček.
Poslanec Sedláček: Soudružky a soudruzi
poslanci, dovolte mi několik slov o aktivním podílu
a přínosech VHJ český obuvnický
průmysl ke konsolidaci našeho národního
hospodářství, dosažených při
plnění plánovaných úkolů
v roce 1970 a zabezpečovaných v hospodářském
prováděcím plánu na rok 1971.
V roce 1970 bylo k zajištění efektivních
výsledků rozvoje obuvnického průmyslu
přistoupeno formou protokolů, uzavřených
mezi centrálními orgány a středním
článkem řízení na jedné
straně a mezi oborovými ředitelstvími
a výrobními podniky a účelovými
organizacemi VHJ na straně druhé.
Již samotný plán na rok 1970 obsahoval progresívní
úkoly v oblasti výroby, odbytu a pracovních
sil, čímž přispíval pozitivně
ke stabilizaci vnitřního trhu a ke zlepšení
celkové bilance čs. devizového hospodářství.
Je možno konstatovat, že hlavní cíle plánu
na rok 1970 byly nejen splněny, ale i překročeny
jak ve výrobních, tak i odbytových úkolech.
Nad úroveň plánu vyrobila VHJ zhruba o 100
mil. Kčs zboží více, kterými
překročila plánované dodávky
v maloobchodních cenách pro vnitřní
trh a původní plán dodávek vývozu
do socialistických zemí a kapitalistických
zemí ve franco cenách. Nepodařilo se však
naplnit zvýšené výrobní úkoly
do socialistických zemí objemem cca 6 mil. Kčs
a do kapitalistických zemí v objemu 11 mil. Kčs,
které byly VHJ Českému obuvnickému
průmyslu dodatečně teprve v prosinci 1970
centrálními orgány rozepsány, což
bylo již pozdě a nebylo možno je zajistit.
Ministerstvo průmyslu přihlédlo však
k úsilí VHJ ČOP i a.s. Exico o naplnění
zvýšených vývozních úkolů
i k tomu, že původně plánované
úkoly byly vysoko překročeny, a proto posuzovalo
vývoz do socialistických i kapitalistických
států jako splněný. Vysoce efektivních
výsledků bylo rovněž dosaženo v
oblasti práce a mezd, kde VHJ při nesplněném
počtu pracovníků o 1,2 % zabezpečila
vzestupem produktivity práce splnění hmotných
i hodnotových úkolů plánované
produkce s nižšími mzdovými náklady.
Výsledky VHJ dosažené v uplynulém roce
v oblasti výroby, odbytu, zásobování,
investic, práce a mezd vytvořily příznivé
předpoklady pro nástup k velmi náročným
hospodářským úkolům i v roce
1971.
Přístup k zabezpečení náročnějších
úkolů v rozvoji českého obuvnického
průmyslu v roce 1971 v zájmu uspokojení rostoucích
společenských potřeb byl ještě
aktivnější než v roce 1970. To se projevilo
zejména tím, že v druhé etapě
plánu bylo před vypracováním hospodářského
prováděcího plánu VHJ na rok 1971
zařazeno v měsíci únoru 1971 přehodnocení
plánovaných úkolů roku 1971 na základě
dosažených skutečností v roce 1970,
včetně překročení o 100 mil.
Kčs.