Předsedkyně SL MUDr. S. Pennigerová:
Děkuj i poslanci Šimůnkovi. Dále bude
hovořit ministr financí ČSSR s. doc. ing.
Rohlíček, po něm poslanec ing. Ján
Paulík.
Ministr financí ČSSR doc. ing. R. Rohlíček,
Csc.: Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, dovoľte mi, aby som využil dnešnú
príležitosť na to, aby som vás zoznámil
aspoň v hrubých črtách s predbežnými
výsledkami finančného hospodárenia
v uplynulom roku a aby som sa pokúsil charakterizovať
hlavné problémy, ktoré stoja v tejto oblasti
v súčasnej dobe pred nami.
Politická a hospodárska konsolidácia, ktorú
sme dosiahli v minulom roku, sa priaznivo prejavila nielen v plnení
hmotných ukazovateľov plánu, ale priaznivo
sa vyvíjalo i finančné hospodárenie.
Výsledky finančného hospodárenia za
rok 1970 ukazujú, že táto oblasť sa vyvíjala
v súlade s hospodárskou politikou KSČ, vytýčenou
na vlaňajšom januárovom zasadnutí jej
ústredného výboru.
Podarilo sa v podstate zastaviť rast inflačných
tendencií z predchádzajúcich rokov, ktoré
sa prejavovali hlavne nerovnováhou medzi potrebami a zdrojmi
v oblasti vnútorného trhu a v oblasti investícií.
Zastavil sa živelný rast cien a miezd a namiesto revizionistickej
politiky riadenej inflácie sme na prospech nášho
ľudu v riadení hospodárstva začali opäť
nastolovať plánovitosť. V dôsledku toho
sa stabilizovala kúpna sila našej koruny a zvýšila
sa dôvera obyvateľstva v našu menu.
Výraznejší úspech sa dosiahol i v zahraničnom
obchode, kde sa v dôsledku toho saldo našej platobnej
bilancie opäť stalo aktívnym, a to tak so socialistickými,
ako i s kapitalistickými štátmi.
Dosiahnuté výsledky hospodárskej konsolidácie
sa významne odrážajú vo výsledkoch
hospodárenia štátnych rozpočtov. tj.
štátneho rozpočtu federácie i štátnych
rozpočtov obidvoch národných republík.
Spomalením rastu príjmov a výdavkov rozpočtovej
sústavy oproti predchádzajúcemu roku sa uviedlo
do súladu tempo rastu celkového objemu výdavkov
štátnych rozpočtov s tempom rastu národného
dôchodku.
V roku 1970 sa rozpočtové príjmy zvýšili
o 9,5 %, avšak výdavky len o 7,5 %. V dôsledku
toho bude plánovaný zostatok štátneho
rozpočtu federácie, uvažovaný vo výške
zhruba 3 mld Kčs, nielen dosiahnutý, ale podľa
predbežných predpokladov ešte značne prekročený,
a mal by byť aj vyšší než za rok 1969.
Tento zostatok je výsledkom protiinflačného
pôsobenia štátnych rozpočtov.
V oblasti príjmov sa rozpočtová politika
v minulom roku sústredila na odčerpanie finančných
prostriedkov z podnikovej sféry, ktorých realizácia
v hmotnej oblasti nebola možná a s ohľadom na
súčasnú štruktúru hmotných
zdrojov by prehlbovala inflačný tlak.
V oblasti výdavkov sa prejavilo protiinflačné
pôsobenie štátnych rozpočtov najmä
realizáciou úsporných opatrení. Štátne
rozpočty tak svojím protiinflačným
a reštriktívnym pôsobením prispeli k
celkovému zlepšeniu finančného hospodárenia
a významne sa podieľali na konsolidácii našej
ekonomiky.
Podľa predbežných výsledkov sa príjmy
štátnych rozpočtov v minulom roku splnili na
102,3 %. K ich prekročeniu prispeli hlavne zlepšené
výsledky finančného hospodárenia podnikovej
sféry a vyššie príjmy rozpočtových
organizácií. Nesplnili sa len príjmy pri
dani z obratu a dani zo mzdy. V obidvoch prípadoch asi
o 1 %. Dane a odvody podnikov boli v minulom roku v absolútnej
sume vyššie o 16 % oproti predchádzajúcemu
roku.
Naproti tomu výdavky štátneho rozpočtu
sa podľa predbežných výsledkov čerpali
len na 99,5 % rozpočtovanej sumy. Na nečerpaných
výdavkoch sa najviac podieľala investičná
výstavba rozpočtových organizácií.
Podstatnejšie podľa plánu vzrástli len
dotácie na investície hospodárskym organizáciám,
a to viac než o 20 %. Naproti tomu však ostatné
dotácie a subvencie v podnikovej sfére boli nižšie
oproti predchádzajúcemu roku o 3 %.
Pomerne značne sa zvýšilo pasívne saldo
cenových prirážok a zrážok v zahraničnom
obchode, a to asi o 60 % oproti ich rozpočtovanej sume.
Je to však dôsledok úspešného plnenia
plánu v zahraničnom obchode. V súlade s úspornými
opatreniami vlády neboli dosiahnuté plánované
výdavky rozpočtových organizácií,
ktoré sú v roku 1970 v podstate na úrovni
roku 1969.
Podrobnejšie zdôvodnenie príjmov a výdavkov
štátneho rozpočtu podáme Federálnemu
zhromaždeniu pri prerokovávaní štátneho
záverečného účtu za rok 1970.
I hospodárenie národných výborov za
uplynulý rok vykazuje podľa predbežných
výsledkov zvyšok, a to najmä v dôsledku
pomerne značného prekročenia príjmov.
ktoré boli splnené na viac než 121 %, kdežto
výdavky boli prekročené na 106,2 %. Tým
sa značne zvýšia prostriedky na účtoch
národných výborov, ktoré teraz môžu
vykázať aktívny zostatok vo výške
zhruba 7,5 mld Kčs.
Návrh na použitie zostatku štátneho rozpočtu
federácie za uplynulý rok predložíme
taktiež Federálnemu zhromaždeniu súčasne
so štátnym záverečným účtom.
Predpokladáme, že použijeme tieto zdroje hlavne
na ďalšie upevnenie stability našej meny a na ozdravenie
finančnej situácie podnikovej sféry. Navrhneme
preto, aby sa zo zostatku hospodárenia za rok 1970 splatila
ďalšia splátka ŠBČS na úver,
resp. pôžičku, ktorú poskytla banka v
predošlých rokoch na krytie schodku štátneho
rozpočtu. Ďalej považujeme za účelné,
aby sa z rozpočtového zostatku uhradili niektoré
investičné úvery, ktorých návratnosť
je neprimerane dlhá, v niektorých prípadoch
i niekoľko desiatok rokov, kde preto úver stráca
svoju ekonomickú funkciu. Takéto úvery sa
poskytovali v dôsledku nedávno platnej koncepcie
financovania investícií v hospodárskej sfére,
podľa ktorej sa investície mali financovať len
z vlastných zdrojov podnikov a bankového úveru.
Preto došlo v niektorých podnikoch, najmä v oblasti
dopravy, k neúmernej zadlženosti. S týmto pozostatkom
tzv. modelu trhovej ekonomiky sa chceme podľa možností,
ktoré sa vytvárajú vo finančnom hospodárení
štátu, postupne vyporiadať.
Časť rozpočtového zostatku by sme chceli
ďalej použiť na posilnenie štátnych
finančných rezerv, na krytie nepredvídaných
výdavkov a na vyrovnanie prípadných finančných
disproporcií v nadväznosti na vývoj hmotných
proporcií stanovených štátnym plánom.
Priaznivý bol v roku 1970 i vývoj finančného
hospodárenia podnikovej sféry. Plánované
úlohy v oblasti finančných ukazovateľov
boli splnené a v mnohých smeroch i prekročené.
Rast výroby sa v podstate dosiahol rastom produktivity
práce. Zníženie nákladov sa premietlo
do rastu zisku a do zvýšenia rentability výroby.
Zatiaľ čo výkony hospodárskych organizácií
ústredne riadených sa v minulom roku zvýšili
o 8 %, celkové náklady sa zvýšili o
7,4 %, rástli teda pomalšie než výkony.
V dôsledku toho vzrástol hrubý zisk o 11,2
%, pričom porovnateľný čistý
zisk pri pomerne rýchlom raste finančných
nákladov vzrástol o 9,4 %. Hrubá rentabilita
sa tak zvýšila o 0,72 bodov.
I keď sa tieto čísla zdajú na prvý
pohľad suché, dokumentujú v skutočnosti
obrovské pracovné úsilie našich pracujúcich,
ich vrelý vzťah k socializmu, k marxisticko-leninskej
politike KSČ, ktorý sa prejavil v postupnom presadzovaní
intenzifikačných prvkov v rozvoji celej československej
ekonomiky.
Oproti priaznivým výsledkom v tvorbe hmotných
i finančných zdrojov stojí však rad
nedostatkov v ich využití. Značná časť
vytvorených finančných prostriedkov je imobilizovaná
v nadmernom prírastku zásob, ďalej v rozpracovanej
výrobe a konečne i v rozostavanosti investičnej
výstavby, kde, i keď došlo vlani k zlepšeniu,
ešte ani zďaleka nie je stav uspokojivý. Rozostavanosť
však nie je jediným problémom v investičnej
výstavbe, ktorý vo svojich dôsledkoch nepriaznivo
dolieha na naše štátne finančné
hospodárenie. Stále trvajú i ďalšie,
už chronické nedostatky v tejto oblasti. Patrí
medzi ne najmä otváranie projektovo nedostatočne
pripravených stavieb, rast rozpočtových cien
stavieb, závažné nedostatky v kvalite stavebno-montážnych
prác, veľmi často i nízka úroveň
technicko-ekonomických parametrov dokončovaných
investícií.
Mnohí zodpovední hospodárski pracovníci
na všetkých stupňoch riadenia často
nedoceňujú výsledky imobilizácie zdrojov
a nedokážu sa v týchto veciach zbaviť
podnikového, rezortného alebo iného užšieho
než celospoločenského záujmu a prístupu.
Je však nevyhnutné otvorene a bez obalu povedať,
že nadmerné zásoby, vysoká rozostavanosť
a ostatné obdobné javy nielen znižujú
efektívnosť našej ekonomiky, ale súčasne
vo svojich dôsledkoch obmedzujú i možnosť
rýchlejšieho riešenia naliehavých problémov
našej ekonomiky, zvyšovania životnej úrovne
nášho obyvateľstva, znižujú konkurencieschopnosť
našich výrobkov na svetových trhoch a pod.
Priaznivý vývoj finančného hospodárenia
pokračuje i v tomto roku. Svedčia o tom doterajšie
výsledky hospodárenia štátnych rozpočtov.
Pre začiatok tohto roku je v porovnaní s rokom 1970
charakteristické nižšie plnenie príjmov
a výdavkov, a to tak absolútne, ako i relatívne,
i napriek tomu, že v absolútnom objeme sú rozpočtované
príjmy a výdavky oproti minulému roku vyššie.
Celkový aktívny rozdiel medzi príjmami a
výdavkami je však tohto roku vyšší,
než bol v rovnakom období minulého roku. Podniky
majú v tomto roku vcelku priaznivé podmienky pre
plnenie plánu, a teda i svojich záväzkov voči
štátnemu rozpočtu. Vyplýva to zo skutočnosti,
že podniky docielili v minulom roku omnoho lepšie výsledky,
než bola očakávaná skutočnosť,
na ktorej bol postavený plán a daňové
i odvodové povinnosti pre tento rok.
Skutočnosť za rok 1970 prekonala odhad vo výkonoch
o 4,6 mld Kčs a naproti tomu finančné náklady
boli nižšie o 1,7 mld Kčs a mzdové náklady
o 1,5 mld Kčs. Z toho je zrejmé, že úlohy
v pláne na tento rok nie sú v tomto smere tak tvrdé,
ako sa niekedy ozýva z podnikovej sféry i z nadpodnikových
orgánov, a že ich je teda možno nielen splniť,
ale i prekročiť. To prirodzene platí všeobecne.
Je možné, že v jednotlivých konkrétnych
prípadoch mohlo dôjsť pri zabezpečovaní
úloh finančného plánu i k stanoveniu
nie celkom reálnych úloh pre niektoré VHJ,
eventuálne podniky. Tieto prípady sa vyskytujú
alebo môžu vyskytovať ojedinele. Skúsenosti
ukazujú, že hlavne plány, ktoré podniky
vypracovali do 15. februára t.r., nie sú ešte
definitívne vzhľadom na to, že v mnohých
prípadoch obsahujú niektoré problémy,
ktorých riešenie si vyžaduje určitý
čas.
V podstate všetky tieto problémy vyúsťujú
do nevyrovnanosti finančnej situácie niektorých
podnikov, ktorých vlastné finančné
zdroje ešte plne nekryjú ich plánované
potreby. Na druhej strane je však omnoho viac podnikov, predovšetkým
v odvetví strojárstva, hutníctva, ktoré
majú vzhľadom na svoje plánované potreby
prebytok finančných prostriedkov. Všetky tieto
problémy sú nám v podstate známe a
bude nevyhnutné riešiť ich predovšetkým
ďalším zdokonalením finančno-ekonomických
nástrojov tak, aby bol zabezpečovaný súlad
hmotných a finančných prúdov v národnom
hospodárstve.
Predovšetkým však treba, aby podniky a VHJ riešili
event. nedostatok finančných zdrojov maximálnou
mobilizáciou svojich vnútorných zdrojov a
prostriedkov, prípadne v rámci redistribúcie
vo vnútri VHJ a medzi nimi a aby nešli tou ľahšou
cestou riešiť svoje problémy na konto celospoločenských
zdrojov. Táto cesta by mala byť tou poslednou, keď
by už boli všetky ostatné možnosti vyčerpané.
Takýto prístup je súčasne i politickým
prístupom a výrazom skutočnej politickej
angažovanosti.
Už dlhšiu dobu a aj teraz sa objavujú návrhy
na zrušenie platného odvodu odpisov. Chcel by som
i k tejto otázke urobiť poznámku. Sme si vedomí
toho, že tento odvod v dnešnej podobe, ktorý
bol zavedený v roku 1967 ako tzv. splátka zostatkovej
hodnoty, vychádzal z nesprávneho princípu
a v rade prípadov zle pôsobí. Rátame
s tým, že sa vypracujú návrhy na riešenie,
smerujúce k tomu, aby sa odpisy viac zapojili do financovania
plánovaných investícií. Na to bude
nevyhnutná redistribúcia odpisov na jednotlivých
stupňoch riadenia a čiastočne i cez štátny
rozpočet. Tým sa dosiahne, že spolu s ďalšími
opatreniami vo finančnom hospodárení bude
zabezpečený žiadúci súlad medzi
hmotným a finančným plánom, pretože
súčasné rozloženie úloh v pláne
investícií nezodpovedá rozloženiu finančných
zdrojov, a teda ani odpisov. Žiadne finančné
opatrenia, ani zrušenie dnešnej formy odvodu odpisov
sa však nemôže urobiť tak, aby v podnikovej
sfére zostali nepoužiteľné, t.j. v podstate
inflačné finančné zdroje.
Odvod odpisov nie je spôsob uplatňovaný len
v ČSSR. Uplatňuje sa i v ostatných socialistických
krajinách. Napr. v ZSSR zostáva podnikom diferencovane
15 - 45 % objemu odpisov určených na obnovu, ktoré
sú zdrojom fondu rozvoja výroby. Zvyšujúca
časť odpisov sa používa centralizovaným
spôsobom. V Maďarskej ľudovej republike zostáva
podnikom v priemysle, stavebníctve a obchode v podstate
60 % odpisov, ktoré sú zdrojom fondu rozvoja. To
však platí len v priemere, pre jednotlivé podniky
sú tieto odvody diferencované.
Rozvážne treba pristupovať k názorom,
že daňové zaťaženie našich podnikov
je vysoké. Treba vidieť, že náš daňový
systém sa svojím obsahom zásadne líši
od daní kapitalistického trhového hospodárskeho
systému. U nás predsa ide v podstate o redistribúciu
čistého dôchodku. Preto ani daň u nás
nemôže zdražovať výrobu, ale slúži
na odčerpanie zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie
rozvoja celej našej spoločnosti. Táto koncepcia
zdanenia vychádza zo socialistického spoločenského
vlastníctva výrobných prostriedkov, ktoré
umožňuje plánovite využívať
všetky novovytvorené výrobné prostriedky
v záujme celej spoločnosti a nie izolovane, v záujme
jednotlivých podnikov. Poslaním finančno-ekonomických
nástrojov, medzi ktorými čelné miesto
zaujímajú dane a odvody podnikov a v tomto roku
i redistribúcia finančných zdrojov vnútri
VHJ a medzi nimi, je v prvom rade zabezpečiť súlad
plánom predpokladaných hmotných a finančných
prúdov, pričom finančno-ekonomické
nástroje musia vytvárať tlak na zabezpečenie
a rast efektívnosti a prispievať k vytváraniu
hmotnej zainteresovanosti na dobrých výsledkoch
hospodárenia. V tomto zmysle pripravujeme i finančné
vzťahy pre ďalšie roky päťročnice.
V súlade s cieľmi hospodárskej politiky KSČ
s a usilujeme v oblasti štátnej finančnej politiky
o ďalšie posilnenie centrálneho finančného
plánovania tak aby na všetkých stupňoch
riadenia bolo v plnom súlade so štátnym plánom
a prehlbovalo tak jeho riadiacu funkciu.
V tomto roku sústreďujeme vo finančnej politike
pozornosť na ďalšie zvyšovanie efektívnosti
našej ekonomiky a v súlade s tým i prehĺbenie
finančného plánovania. Finančné
plány na podnikoch a VHJ chceme konštruovať tak,
aby pri dodržovaní zásady reálnosti
vyvíjali maximálny tlak na hospodárnosť
a efektívnosť vo všetkých smeroch.
Nejde predsa len o to plniť plán v hmotných
jednotkách, ale práve také dôložité
je, s akými nákladmi a v akej kvalite dochádza
k napĺňaniu týchto úloh. Otázky
hospodárnosti by nemali byť predmetom záujmu
úzkej skupiny vedúcich pracovníkov, ale každý
majster a robotník by mal vedieť, koľko stojí
výrobok, ktorý vyrába, mal by poznať
cenu surovín, polotovarov a energie, ktoré sa na
výrobu používajú. Cesta k vyššej
efektívnosti, k maximálnemu odhaleniu rezerv nie
je plne účinná bez masovej iniciatívy,
bez podchytenia záujmu všetkých. V tom je i
podstata leninského spôsobu riadenia. A tu máme
ešte čo doháňať.
S maximálnou hospodárnosťou treba však
postupovať i pri vynakladaní prostriedkov v rozpočtovej
sfére. Vláda urobila v roku 1970 reštriktívne
a úsporné opatrenia predovšetkým uznesením
č. 323/69, ktorým bolo uložené zabezpečiť
v roku 1970 zníženie výdavkov rozpočtových
a príspevkových organizácií o 2 -
3 % ročného rozpočtového objemu a
ďalej uznesením 54/70, ktorým bolo uložené
usporiť 3 % pri neinvestičných výdavkoch
hospodárskych organizácií, financovaných
zo štátneho rozpočtu a znížiť
riadiaci a správny aparát o 10 %. Podľa súčasných
odhadov vykonaných rezortmi by mali činiť úspory
docielené týmito opatreniami za celú ČSSR
viac než 2 mld Kčs. Treba pripomenúť,
že toto zhospodárnenie výdavkov nijako neohrozilo
plnenie najdôležitejších úloh ani
v spoločenskej spotrebe ani v správe a v ostatných
oblastiach.
Veľkú uvážlivosť pri vydávaní
štátnych peňazí si musíme udržať
i naďalej. Preto považujem za užitočné
zdôrazniť pri tejto príležitosti, že
predpokladáme, že pri prepracovávaní
štátnych rozpočtov v dôsledku organizačných
zmien, ktoré sa uskutočnili k 1. januáru
t.r., nemôže dôjsť k zmenám ani v
celkových výdavkoch ani v príjmoch a že
bude nutné dodržať i plánovaný
zostatok štátneho rozpočtu vo výške
zhruba 3 mld Kčs. Nemalo by pritom dôjsť ani
k podstatnému zvýšeniu nákladov na správu,
ani k podstatnému zvýšeniu počtu pracovníkov
v tejto oblasti, pokiaľ to bezprostredne nevyplýva
z uskutočnených organizačných zmien.
Prepracovaný štátny rozpočet predložíme
- ako je uznesené - Federálnemu zhromaždeniu
koncom apríla t.r.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, ubezpečujem Snemovňu ľudu pri tejto
príležitosti, že vynaložíme vo finančnej
sfére maximálne úsilie, aby sme i naďalej
úspešne pokračovali v ceste nastúpenej
po aprílovom pléne ÚV KSČ v roku 1969.