Je to predovšetkým integrujúca úloha štátneho rozpočtu. Realizačná smernica májového pléna ÚV KSČ zdraznila, že rozpočet federácie má hrať dôležitú integrujúcu úlohu v našej československej ekonomike. Vyplýva to nielen zo skutočnosti, že ústavný zákon o československej federácii stanovuje spoločnú menu, spoločný vnútorný trh a rovnakú ekonomickú sústavu v oboch republikách, ale najmä zo skutočnosti, že súčasný charakter výrobných síl prerastá úzke rámce jednotlivých národných ekonomík. Ekonomická kooperácia a špecializácia výroby, zameraná nielen na krytie potrieb vnútorného trhu, ale aj na široký zahraničný trh, je naliehavá nielen v rámci celej našej republiky, ale najmä pre rozvíjanie integrácie v rámci štátov socialistického spoločenstva.

Vychádzajúc z toho rozpočtový výbor pri rokovaní s Ministerstvom financií vyslovil ešte na jar v tomto roku požiadavku, aby orgánom Federálneho zhromaždenia bol predložený nielen úzky rozpočet príjmov a výdavkov federálnej vlády, ale rozpočet za celú republiku v globále, teda súčty všetkých troch rozpočtov, aby tak orgány Federálneho zhromaždenia mohli posudzovať finančnú rozpočtovú politiku súhrnne, komplexne, za celú federatívnu socialistickú republiku.

Táto požiadavka je v návrhu štátneho rozpočtu federácie ČSSR na rok 1970, predloženom vládou, splnená. To je totiž prvý predpoklad pre to, aby sme vôbec o integrujúcej úlohe štátneho rozpočtu mohli hovoriť a mohli túto úlohu posudzovať i hodnotiť.

Pri tomto posudzovaní integrujúcej úlohy štátneho rozpočtu federácie a pri jej realizovaní v návrhu rozpočtu na rok 1970 treba si uvedomiť niektoré dôležité východiskové skutočnosti. Medzi týmito skutočnosťami dovoľte mi uviesť aspoň tieto:

1. Musíme vychádzať z toho, že objem rozpočtu federácie predstavuje o niečo viac ako štvrtinu celoštátnych rozpočtových príjmov a výdavkov, čo, ako vidno, je rozsah nie veľký a tento rozsah už sám osebe dáva úzke rámce a úzke možnosti pre plnenie integrujúcej úlohy federálneho rozpočtu.

2. Federácia nemá dosiaľ zákonom stanovené stále a stabilizované príjmy, ale tieto príjmy sa rok od roka menia, čo neprispieva k stabilite príjmov štátneho rozpočtu federácie.

3. Dodnes nie je prijatý zákon, ktorý by presne vymedzoval kompetenciu, pracovnú náplň, rozsah pôsobnosti, ako aj spôsob práce jednotlivých štátnych orgánov.

4. Napriek viacerým urgenciám nebola dodnes predložená novelizácia zákona č. 8/59 o pravidlách hospodárenia podľa štátneho rozpočtu.

Súdružky a súdruhovia poslanci, všetky štyri hore uvedené skutočnosti, jedna viac, druhá menej, limitovali možnosti pri plnení integračnej funkcie rozpočtu federácie.

Rozpočtový výbor Snemovne ľudu zastáva stanovisko, že túto integrujúcu funkciu nemožno redukovať len na vyrovnávanie schodku rozpočtu SSR, kde chýba 6,56 mld Kčs. Pri tejto cifre mi dovoľte uviesť, že dotácie a subvencie uvedené v zákone, ktorý máte pred sebou, obsahujú aj niektoré položky prerozdelenia a nepredstavujú skutočnú sumu prostriedkov, ktorá slovenskému rozpočtu chýba. A to je dôležité si v tejto súvislosti uvedomiť. Ak hovorím o nutnom prísune prostriedkov rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky, chcem uviesť len toľko, že je daný niektorými objektívnymi skutočnosťami, medzi ktorými významnú úlohu hrajú cenové deformácie, nižší podiel finálnej produkcie na Slovensku a nakoniec aj pomerne značnými migračnými pohybmi a inými demografickými faktormi. Domnievame sa, že zmysel integračnej funkcie štátneho rozpočtu by mal spočívať predovšetkým v tom, že budú určené významné celoštátne akcie v oblasti investičného a technického rozvoja, ktoré by sa mali financovať z rozpočtu federácie. Máme tu na mysli aj také akcie v oblasti investičného a technického rozvoja, ktoré by svojím významom a účinkami mali vplyv na celú federáciu a značne ovplyvnili rast ekonomiky v obidvoch republikách.

Ak z tohto aspektu posudzujeme rozpočet na rok 1970, ktorý nám vláda predkladá, domnievame sa, že možno konštatovať, že nedáva zatiaľ širší priestor pre výrazné uplatnenie tohto rozpočtu ako integrujúceho faktora našej československej ekonomiky.

Ďalšou problematikou, ktorou by som sa chcel zapodievať, je otázka protiinflačnej úlohy štátneho rozpočtu.

Inflačné tlaky, nenápadná inflačná špirála, alebo jednoducho povedané inflácia, majú svoje miesto v našej ekonomike už niekoľko rokov. Je to skutočnosť, ktorú - domnievam sa - netreba obzvlášť dokazovať a dokumentovať. Má ona aj svoje špecifické formy prejavu. Za podmienok, keď sú pevne stanovené a nemenné ceny, prejavuje sa inflácia v podobe prebytku kúpnej sily u obyvateľstva. Svedčí o tom aj pomerne značný každoročný prírastok nerealizovaných peňažných prostriedkov u obyvateľstva. Podľa údajov Štatistickej ročenky za rok 1959 každoročný prírastok prebytočnej kúpnej sily u obyvateľstva bol takýto:

V roku 1969 peňažné príjmy obyvateľstva podľa odhadov Federálneho štatistického úradu ďalej narástli o 11,6 %, čo ďalej zvyšuje nerealizovateľné peňažné prostriedky u obyvateľstva.

Za podmienok, keď je možný pohyb aj v cenách, inflácia sa potom prejavuje aj rastom cien, ako sme toho svedkami v posledných dvoch rokov.

Analogická situácia je aj na trhu investícií, kde volné peňažné zdroje podnikov vytvárajú napätie na trhu investičných celkov.

Súdružky a súdruhovia, za takéhoto stavu v našej ekonomike rozpočet tu preberá na seba - popri iných nástrojoch finančnej politiky - dôležitú protiinflačnú úlohu menovite v tom, že zabezpečuje rozpočtový zvyšok, teda plánuje menšie výdavky štátu, než sú jeho príjmy. Návrh rozpočtu na rok 1970 počíta so zvyškom vo výške 3,06 mld Kčs. To je jav, ktorý možno hodnotiť pozitívne.

Tento kladný jav je však znehodnotený skutočnosťou, že v rozpočte sa zatiaľ nepočíta so zvýšenou finančnou potrebou pre podporu zvýšenia vývozu do socialistických krajín podľa vládneho uznesenia č. 235/69. Tento vplyv sa zatiaľ odhaduje vo výške 1,5 mld Kčs.

Ďalej už dnes zvyšok v celej výške figuruje v úverovom pláne Štátnej banky a počíta sa s ním ako so zdrojom pre poskytovanie úveru.

Musíme preto v tejto súvislosti upozorniť na nebezpečie, že ak zvyšok štátneho rozpočtu nebude realizovaný, alebo bude realizovaný len sčasti a na strane druhej banka pri plnení úverového plánu rozpožičia celú jeho sumu, hrozí tu nebezpečie prílivu ďalších inflačných peňazí do obehu.

Keď berieme do úvahy tieto skutočnosti, o ktorých som hovoril v súvislosti s plánovaným zvyškom 3,06 mld Kčs, ako aj iné ukazovatele o tempe rastu rozpočtových výdavkov, prichádzame k záveru, že rozpočet na rok 1970 ťažko možno charakterizovať ako rozpočet výrazne protiinflačný.

Poznanie tejto skutočnosti má pre hospodársku, menovite finančnú politiku štátu veľký význam. Toto poznanie musí nutne vyústiť v závere, že v budúcom roku bude potrebné v protiinflačnej politike viac využívať a väčšiu váhu pripisovať iným nástrojom, iným opatreniam, najmä opatreniam v oblasti cien a regulovania dôchodkov. Za hlavný smer protiinflačnej politiky treba však považovať opatrenia na podnietenie výroby a dodávok väčšieho množstva tovaru na trh, a to tak na trh spotrebných predmetov, ako aj investičných celkov.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa zmienil o niektorých otázkach, spojených s dotáciami zo štátneho rozpočtu do podnikovej sféry. Problému dotácií, a to tak dotácií investičných, ako aj dotácií neinvestičných, menovite problému dotácií k cenám, bola a je venovaná značná pozornosť v orgánoch bývalého Národného zhromaždenia a teraz v orgánoch Federálneho zhromaždenia. V posledných troch rokoch, odkedy sú dotácie zavedené, v každej rozprave o štátnom rozpočte alebo o štátnom záverečnom účte sú zaslúžene tieto dotácie stredom pozornosti poslancov.

V predloženom štátnom rozpočte na rok 1970 sa počíta so zvýšením dotácií takto: pri dotáciách k cenám a pri ostatných neinvestičných dotáciách sa predpokladá rast oproti očakávanému plneniu za rok 1969 o 2,9 %, pri investičných dotáciách sa počíta s rastom o 12,2 %.

Zvyšovanie týchto dotácií, ako uvádza Ministerstvo financií v predloženom materiály o rozpočte, nie je zavinené zavádzaním nových dotácií, ale rastom už existujúcich dotácií.

Ďalej sa v materiály Ministerstva financií doslova uvádza: "...zatiaľ sa nepodarilo dodržať už skôr vytýčenú líniu znižovania dotácií."

Môžeme preto v tejto súvislosti iba konštatovať, že všetky odporúčania Výboru Snemovne ľudu pre plán a rozpočet, ako aj pléna Národného zhromaždenia na odstránenie dotácií, ktoré kryjú neefektívnosť, zostávajú stále nesplnené. Domnievam sa, že túto skutočnosť si plne uvedomuje aj vláda a, aby aspoň sčasti zmiernila tento problém, v pripravovanom vládnom uznesení k štátnemu rozpočtu na rok 1970 ukladá niektorým ministrom urobiť do konca marca 1970 previerku neinvestičných dotácií.

Myslím, že môžeme podporiť každú snahu vlády, smerujúcu k vyriešeniu problému takých dotácií, ktoré kryjú neefektívnosť. Ak však vychádzame z doterajších našich skúseností a poznatkov v otázke neinvestičných dotácií, posudzujeme toto opatrenie vlády značne skepticky. Domnievame sa, že je to problém skôr dlhodobý, než taký, ktorý by bolo možné za tri mesiace vyriešiť, ak pritom ešte prihliadneme k skutočnosti, že vláda pripravuje pre budúci rok všeobecné moratórium na ceny.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadril ešte o probléme vyrovnania schodkov rozpočtu za roky 1964, 1965 a 1967. Zhodne so stanoviskom ÚKĽK k štátnemu rozpočtu na rok 1970 je nutné na tomto mieste upozorniť na skutočnosť, že vláda nesplnila uznesenie Federálneho zhromaždenia v tejto otázke. Pri prerokovaní štátneho záverečného účtu za rok 1968 bolo plénom Federálneho zhromaždenia uložené vláde ČSSR, aby predložila najskôr spolu s návrhom štátneho rozpočtu na rok 1970 spôsob vyrovnania schodku štátneho rozpočtu za roky 1964, 1965 a 1967, ako aj nedoriešenú otázku odpísaných úverov JRD z rokov 1952 - 1960. Ďalej sme viackrát urgovali riešenie problému odvodov z odpisov základných prostriedkov ako bežného príjmu štátneho rozpočtu.

Treba v tejto súvislosti iba konštatovať, že ani jedna z týchto spomenutých úloh nebola dodnes riešená, nebol ani vypracovaný návrh na ich riešenie. Prichodí nám len dúfať, že vláda hneď v prvých mesiacoch budúceho roku si tieto problémy náležite všimne a bude im venovať náležitú pozornosť.

Súdružky a súdruhovia poslanci, na koniec niekoľko metodických a procedurálnych otázok.

Už celé roky trvá stav, že vláda predkladá návrh štátneho rozpočtu orgánom Národného zhromaždenia a teraz orgánom Federálneho zhromaždenia v takých časových termínoch, ktoré prakticky značne zužujú, ba niekedy znemožňujú dôkladné prerokovávanie štátneho rozpočtu v orgánoch Federálneho zhromaždenia. Tento stav nielen náš výbor, ale aj ostatné výbory Národného a teraz Federálneho zhromaždenia neustále kritizovali. V tomto roku sme prerokovali štátny rozpočet v obzvlášť veľkej časovej tiesni, ktorá nám nedala možnosť vypracovať a dať na prerokovanie osobitné stanovisko k štátnemu rozpočtu na rok 1970, podobne ako sme to robili v minulých rokoch. Pre vládu je to síce skutočnosť priaznivá, lebo nebude zaviazaná k plneniu ďalších úloh, avšak pre upevnenie postavenia Federálneho zhromaždenia voči vláde to situácia, domnievam sa, priaznivá nie je.

Táto časová tieseň pri rokovaní o rozpočte, ktorá sa chronicky opakuje, zatláča fakticky orgány Federálneho zhromaždenia do situácie, že nemajú možnosť uplatniť svoj vplyv na dotváranie rozpočtu federácie, sú bez možnosti hlbšie vniknúť do problémov štátneho rozpočtu a štátneho hospodárenia.

Pri rokovaní o jednotlivých rozpočtových kapitolách v komisii poslancov rozpočtového výboru sme sa stretli s viacerými problémami. Niektoré som už spomenul, dovoľte mi ešte v krátkosti sa zastaviť aspoň pri dvoch.

Domnievam sa, že možno tvrdiť, že jednotlivé rozpočtové kapitoly ústredných federálnych úradov sa na strane výdavkov zostavujú podľa princípu "žiadaj viac, niečo sa zoškrtá, no dačo predsa len ostane". Nakoniec aj materiál ÚKĽK upozorňuje na to, že rezorty kládli na rozpočet maximalistické požiadavky.

Úloha pracovníkov Ministerstva financií - a musím povedať, že nie práve vďačná - spočíva potom v tom, aby v úpornom rokovaní zoškrtávali rezortom požiadavky, ktoré však vždy obhája určité percento rastu rozpočtových výdavkov v porovnaní s minulým rokom. Niet totiž žiadnych objektívnych kritérií pri posudzovaní takých položiek, ako sú materiálové výdavky, cestovné, služby a výdavky nevýrobnej povahy a pod.

Ďalší problém je otázka priemerného platu vo federálnych orgánoch. Ide o to, že priemerný mesačný plat sa pohybuje od 2194 až po 3407 Kčs. Tak veľký rozdiel sa nám nezdá byť opodstatnený. Na túto otázku sme nakoniec už vládu upozornili a domnievame sa, že tieto veľké rozdiely v priemerných platoch spôsobujú značnú fluktuáciu pracovníkov v ústredných orgánoch. Odporúčame preto, aby si vláda v tejto otázke urobila poriadok.

Súdružky a súdruhovia poslanci, na záver mi dovoľte povedať niekoľko slov k hodnoteniu rozpočtu na budúci rok ako celku, k hodnoteniu tohto rozpočtu v celkovom súhrne. Pri tomto hodnotení nemožno opomenúť celkové ekonomické podmienky, ktoré sú dnes objektívne dané a z ktorých zostavovanie rozpočtu na budúci rok nemohlo nevychádzať. Sme si plne vedomí toho, že bolo potrebné vynaložiť veľa úsilia na to, aby vláda predložila taký rozpočet, aký máme pred sebou. Domnievam sa, že vláda predložila rozpočet, ktorý vychádza z plánovaných úloh na budúci rok a plnenie týchto úloh v rozpočte finančne zabezpečuje, Z tohto hľadiska možno povedať, že rozpočet, ktorý sa nám predkladá, je plne reálny. Domnievam sa, že možno plne súhlasiť s charakteristikou tohto rozpočtu, ktorú urobili minister financií vo svojom úvodnom výklade, keď povedal: "Štátny rozpočet na rok 1970 predstavuje čiastkový, triezvy, avšak nemalý krok na ceste konsolidácie našej ekonomiky."

Napriek kritickým pripomienkam, ktoré som už uviedol, napriek náročným kritériám z pozícií, z ktorých tento rozpočet posudzujeme, rozpočtový výbor je toho názoru, že treba v tomto smere vládu podporiť a rozpočet schváliť.

Rozpočet na budúci rok obsahuje niektoré riziká, o ktorých hovoril aj sám minister financií súdruh Rohlíček. Ďalej musíme zohľadniť situáciu, že rozpočet sám osebe nemôže v podstatnejšej miere ovplyvniť procesy založené v našej ekonomike už v minulosti, ktoré budú pokračovať aj v budúcich rokoch. Dáva však možnosti a podmienky hospodárskym organizáciám a orgánom, ako aj orgánom štátnej správy, aby mohli plniť svoju spoločenskú funkciu a prispievať tak k ekonomickej konsolidácii v našej socialistickej republike v budúcom roku. To sú aj dôvody, prečo hodnotíme rozpočet na rok 1970 ako reálny a odporúčam v mene rozpočtového výboru aj v mene ústavnoprávného výboru schváliť zákon o štátnom rozpočte federácie na rok 1970 v znení vládneho návrhu zákona, ako aj v znení spoločnej správy Ústavnoprávneho výboru i Rozpočtového výboru Snemovne ľudu /tlač 23/SĽ/.

Súdružky a súdruhovia, ďakujem vám za pozornosť.

Předsedající, místopředseda SL J. Valo: Ďakujem spravodajcovi poslancovi Rapošovi a otváram rozpravu o tom bode. O slovo sa prihlásil predseda ÚKĽK súdruh Kolder. Dávam mu slovo.

Předseda Ústřední komise lidové kontroly D. Kolder: Soudružky a soudruzi poslanci, dovolte mi, abych po expozé ministra financí s. Rohlíčka a zpravodajské zprávě s. posl. Rapoše doplnil stanovisko ÚKĽK, které vám bylo rozesláno, několika základními poznatky a hledisky.

Za prvé: na státní rozpočet a možnosti rozpočtové politiky jsme se snažili pohlížet reálně. Znamená to nepřeceňovat možnosti a úlohu státního rozpočtu v dané situaci, ale posuzovat ji v kontextu s celkovou hospodářskou politikou státu, zejména se záměry státu v oblasti národohospodářského plánu, v politice cenové, úvěrové i v orientaci zahraničního obchodu.