i k trvalému zajištění naši zahraničně-obchodní rovnováhy.

O závažnosti této problematiky svědčí nedávná jednání Ústředního výboru Komunistické strany, seminář poslanců Národního shromáždění, některé z posledních schůzí předsednictva NS a dalších orgánů, které se pravidelně zabývají rozborem situace v našem zahraničním obchodě. Proto také i dnes Slovenská národní rada projednává, posuzuje a jistě přijme i závěry k tomuto důležitému úseku našeho národního hospodářství.

Ve svém diskusném příspěvku chci podtrhnout některé stěžejní zásady, o kterých částečně zde bylo soudruhem ministrem hovořeno, ale které mají zásadní význam v našich vnějších vztazích.

Životní zájmy nás všech, celková potřeba i bezpečnost naší socialistické země nutně vyžadují orientaci v zahraničně-obchodních vztazích - jak říkal i soudruh minister - na SSSR a socialistické země, neboť zajišťuje trvalou prosperitu a stabilitu našeho hospodářství, nezávislou na konjukturních výkyvech kapitalistického hospodářství. Pro to hovoří i struktura našeho vývozu a dovozu - t. j. export strojů a spotřebního zboží a import surovin pro zajištění této směny. Je to nafta pro chemický průmysl, zemní plyn, rudy pro hutě, potravinářské suroviny a pod. I když v současné době se snižují tempa růstu výměny zboží se socialistickými státy, nelze to považovat za trvalý jev, nýbrž za přechodné stadium, protože dosud není ukončen proces vytvoření nových ekonomických profilů zemí socialistického tábora, kde dosud převládá extenzivní vývoj a tyto státy se zaměřují ve vnějších vztazích na takové komodity, které přinášejí rychlý přínos pro jejich hospodářství a perspektiva jejich rozvoje je přechodně druhořadá. To se projevuje právě v pomalém rozvoji výrobní kooperace, v zavádění specializace výroby a stále v dosud nedostatečné průmyslové spolupráci. Často se též nedodržují vzájemná ujednání o zavedení výroby pro více zemí jak ve spřátelených státech, tak i z naší strany. Vyřešení obchodních vztahů se zeměmi socialistického tábora bude pro nejbližší dobu důležitým postulátem naší obchodnězahraniční politiky.

Klademe-li na první místo v zahraničním obchodě země socialistického tábora, neznamená to stagnaci našeho obchodu s kapitalistickými státy. I zde musíme dále rozšiřovat náš obchod, ovšem bez všech diskriminačních podmínek a obchodovat jako rovný s rovným. Ani dnes - i když jsme členy, a hovořil o tom částečně soudruh minister, určitých zájmových celosvětových organizací - nejsou podmínky rovnosti dodržovány a dosud existují kvantitativné omezení, vyšší celní sazby, různé druhy zvláštních povolení i přes uzavřené kontrakty.

Naše postavení na zahraničních trzích si musíme vybudovat nabídkou nejen kvalitních výrobků běžného charakteru, ty totiž mají poměrně nízkou cenu, ale špičkovými výrobky, u nichž nerozhoduje cena, ale technická dokonalost a za které se dostávají i desetinásobné ceny běžného zboží. Jsou to např. naše textilní stroje, patenty a vynálezy, obráběcí stroje, které představují skutečně světovou úroveň a v mnohých případech jsou bez konkurence. Tyto sice náročné, ale oprávněné požadavky zahraničního obchodu musíme všichni přenášet na naše výrobní podniky, aby v tomto směru zaměřily svoji budoucí výrobu. Podniky se nesmí bát vzájemné kooperace také s cizími, třeba i kapitalistickými firmami a vybavit náš výrobek nejnovější progresivní technikou. Máme již některé příklady této vzájemné mezinárodní kooperace např. z našich závodů z Gottwaldova a ze Škodovky v Plzni s Norskem a Francií. Ovšem ani tato vzájemná kooperace podniků není ještě pro nás nejvýhodnější, neboť cenová účast např. Norska je asi jedna třetina ceny výrobku, avšak váhově sa na výrobku podílí norská firma pouze jednou dvacetinou. Tento příklad právě ukazuje, co musíme dohnat, abychom docílili zvýšenou efektivitu a žádoucí strukturální přeměnu výrobních programů pro zajištění vývozu. Musíme v nejbližších letech dále zvyšovat vývoz do kapitalistických států, ovšem neměli bychom zvyšovat dovoz.

Podle nedávno projednávané prognózy rozvoje naši ekonomiky v posledním předsednictvu NS do roku 1980 má klíčový význam pro strukturální přeměny v našem průmyslu metalurgicko-strojírenský komplex. Obě tato odvětví dospěla do stadia uzavření silného rozvojového cyklu a jsou dnes vybavena, zejména strojírenství, rozsáhlou vývojovou a výzkumnou základnou. Skutečnost však dosud ukazuje jen omezenou dynamickou schopnost těchto odvětví spočívající zejména v surovinové, palivové a investiční náročnosti, ve ztrátě kontaktu s úrovní světové výroby a v stále obtížnějším prosazování se na zahraničních trzích. A právě v tomto směru musíme zaměřit svoji pozornost na maximální hospodárnost v surovinách, zejména dovážených, a na maximální využívání dovážené techniky. Vždyť jsme u nás svědky i toho, že drahý dovezený stroj, o který se sváděly mezi podniky tuhé, velké boje, pracuje zlomek času denně a mohl by být třeba i v kooperaci využit v daleko větším pracovním čase.

Chtěl bych ještě zdůraznit, že u nově budovaných kapacit by mělo být samozřejmostí, že nová výroba bude zajišťovat požadavky zahraničního obchodu podle již určených postulátů, avšak stává se, a to dosti často, že výrobky neodpovídají prostředkům vloženým do výstavby nejen kvalitou, ale často i množstvím. Např. ve sklářském průmyslu máme zase keramický podnik, který dostal vývozní úkol na 98 % celkové výroby. Z hlediska technologie tohoto oboru je vyloučeno, aby tak vysoké procento se vyrobilo v exportní jakosti. Zranitelnost našeho zahraničního obchodu je právě u skla, keramiky a bižuterie, kde se při neodpovídajících výrobcích velmi lehce ztrácejí zahraniční odbytiště a velmi těžko, často i za značných cenových ztrát, se opět získávají.

Pokud jde, soudružky a soudruzi poslanci, o ekonomické nástroje, uplatňované v našem zahraničním obchodě jak při vývozu, tak i dovozu, chtěl bych několik slov utrousit na adresu i když zde částečně o tom hovořil soudruh ředitel banky - systému srážek a přirážek, který vedle dotační politiky by měl více ovlivňovat strukturu zahraničního obchodu a výroby, zejména promyšlenou obchodní politikou. Přirážky a srážky bude nutné doplnit ekonomickými nástroji v oblasti dovozu. Chtěl bych zde uvést příklad, kdy dovoz nejen že nepůsobí jako zdroj pro doplnění sortimentu v našem vnitřním obchodě, ale působí jako faktor proti realizaci dovážených výrobků. Podle hodnocení z letošního června se stanovené podmínky pro tvorbu cen dovážených výrobků projevili při praktickém uplatnění v kategorii volné cenové tvorby příliš tvrdě, zejména ve skupině hraček, sportovních potřeb, nástrojů a nářadí a pod. Nedávno při projednávaní otázky vnitřního obchodu se nám dostala informace od pracovníků Ústřed. komise lid. kontroly a na ich příkladě bych chtěl tuto skutečnost dokumentovat. Ku příkladu dovážený člun T4 s motorem 1000 ccm z NDR, jeho nákupní cena v obchodní paritě franco hranice je 16 809 Kčs, k tomu vnitřní reprodukční cenové vyrovnání dělá (125 %) 21 012 Kčs, devizové zhodnocení 38 % 14 372 Kčs. Nákupní cena obchodního podniku je 52 193 Kčs plus obchodní rozpětí 15, 5 % z maloobchodní ceny je 9577, - Kčs. Z toho, soudružky a soudruzi poslanci, vyplývá maloobchodní cena z původních 16 tisíc Kčs 61 770, - Kčs. Ztráta dělá u toho jedného kusu 36 770 Kčs. To je nemyslitelné.

Tento a mnoho dalších příkladů však neznamenají, že by se měly zrušit různé přirážky nebo srážky, ale pouze jen v určitých závažných případech by se měli ekonomicky upravit. Zahraniční obchod musí mít - a to prosím podtrhují - za současné naši situace ve výrobní sféře takové ekonomické nástroje, které citelně postihnou pro nás neefektivní výrobky a poskytnou zvýhodnění efektivní výrobě.

Výrobní podniky dostávají devizové podíly při realizaci vývozu. Tyto velmi účinné ekonomické nástroje mohou však se v plné šíři uplatnit je-li vývoz realizován do určitých zemí a to jsou právě země volných měn a tam lze vyvážet - jak zde již bylo také řečeno - široce a všeobecně směnitelné čs. výrobky i služby. Jsou-li na vysoké kvalitativní úrovni s univerzálním teritoriálním použitím, pak představují efektivní obchod jak pro společnost, tak i pro podnik.

Dovolte mi ještě jednu malou připomínku, a to jak na adresu zahraničního obchodu, tak i jeho dodavatelů.

Stává se totiž, že výrobní podnik na základě dotazu u vývozní organizace vyrobí v nadplánu nějaké žádané zboží s očekávaním, že dostane devizový podíl k nákupu nějakého technologického zařízení nebo suroviny a pod. Zboží se vyveze a nyní, když to dobře dopadne, dostane se podíl na konto, které se nemůže vybrat. Jsou případy, že se po objednávce zboží třeba ani nevyveze, někdy jsou i spory o tyto devizové podíly. Táto praxe

-   i když je mnohdy dána naši nevyrovnanou platební bilanci

-   přináší značnou dávku nedůvěry výrobních podniků, určité opatrnictví a velké váhání, zda se má pak při další takové možnosti zboží vyrobit. Myslím, že zde nejde o nějaké rozhodující velké částky a ty by se měly vždy výrobním podnikům dát. Takto získané valuty by jistě naše výroba proměnila v technologická zařízení, potřebnou surovinu, zlepšila by si svoji výrobní základnu. Získala by se vzájemná důvěra vývozce a výrobce, přestalo by vzájemné chytračení a vybudovala by se solidní vzájemná obchodní báze. Prospělo by to bezpochyby i větší operativnosti a pohotovosti výroby vůči zahraničním požadavkům, neboť to nám dosud chybí; často pozdní termín dodávky znemožnil realizaci zahraničního obchodu.

V  oblasti finanční politiky považuje se za hlavní problém vyrovnanost platební bilance. Zlepšení devizových vztahů k zahraničí, zejména vůči vyspělým kapitalistickým státům, vyžaduje zvyšování směnitelnosti našeho zboží. Proces výrobní intenzifikace není možný bez strukturálních změn a zpružnění výroby a bez organického zapojení do mezinárodní dělby práce vyšších forem kooperace a další promyšlené specializace.

V  tomto směru bychom my - poslanci - měli působit v naši politické práci na podnicích, ale i centrálních organizacích, aby se v nejkratší době provedla přestavba struktury našeho průmyslu a docílilo se vybudování výrobní základny schopné konkurenčního boje na zahraničních trzích. Děkují vám za pozornost.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi poslancovi Dohnalovi za jeho vystúpenie.

Dávam slovo súdruhovi poslancovi Belovickému. Poslanec Belovický:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Je veľmi správne, že dnešné plenárne zasadnutie Slovenskej národnej rady prejednáva tak závažnú problematiku, ako je plnenie exportných úloh podnikmi a VHJ na Slovensku, ktoré do značnej miery ovplyvňujú zahraničnú platobnú bilanciu nášho socialistického štátu.

Po preštudovaní údajov v prejednávanej zpráve môžem zodpovedne povedať, že pri plnení plánu exportných úloh podnikov Stredoslovenského kraja sa prejavujú obdobné problémy a tendencie ako v celoslovenskom a možno povedať i v celoštátnom meradle.

Preto mi dovoľte, súdružky a súdruhovia, uviesť niekoľko stručných poznatkov a problémov splnenia exportných úloh podnikmi Stredoslovenského kraja.

Za I. polrok t. r. nesplnili podniky nášho kraja plán vývozu zhruba o 9. 5 mil. Kčs. Vývoz do kapitalistických štátov sme dokonca nesplnili o 13 mil. Kčs, pričom v kraji sme prekročili plán vývozu do socialistických krajín. Na neuspokojivom plnení exportných úloh, najmä do kapitalistických štátov, sa v našom kraji podieľajú podniky spotrebného a chemického priemyslu a závody lesného hospodárstva. Analýza prevedená na Predsedníctve krajského výboru našej strany v Rade Stredoslovenského krajského národného výboru ukázala, že okrem subjektívnych príčin podnikov, existujú určité dôvody neplnenia plánu vývozu vyplývajúce mimo podnikovej sféry. Napríklad v priebehu I. polroku t. r. podniky dosiahli súlad medzi celkovým objemom vývozu a jeho vecným plnením v sortimente a v cenových reláciách. Podniky zahraničného obchodu nedokázali v niektorých prípadoch umiestiť na zahraničných trhoch ani také tradičné výrobky, ako sú vianočné ozdoby z Výrobného družstva Okrasa Čadca, ako o tom hovoril súdruh M a r e j k a, bezdrevný papier zo Severoslovenských celulóziek a papierní Ružomberok, Sklárske závody zo Zlatna a pod.

Mohol by som uviesť, súdružky a súdruhovia, niekoľko takých príkladov. Je pochopiteľné, že za tejto situácie sa množia oprávnené sťažnosti výrobcov na činnosť podnikov zahraničného obchodu. Ďalšou príčinou neplnenia je aj nízka stabilita plánu vývozu z hľadiska celkových objemov. Zo 46 exportujúcich podnikov v našom kraji sa ešte v priebehu II. štvrťroka dodatočne zvyšoval a upresňoval objem vývozných úloh v 1/3 podnikov. To je len niekoľko poznatkov získaných pri plnení plánu vývozu podnikmi centrálne riadenými v Stredoslovenskom kraji. Ide o javy, na ktoré národné výbory nemajú bezprostredný dosah a nemohli túto nepriaznivú situáciu pozitívne ovplyvniť.

Súdružky a súdruhovia, priaznivejšia situácia v plnení vývozných úloh podnikmi riadenými národnými výbormi Stredoslovenského kraja je:

Za 8 mesiacov t. r. splnili nami riadené podniky celoročný plán dodávok pre vývoz na 77 %. Úlohy sú splnené v časovom predstihu a je oprávnený predpoklad, že budú do konca t. r. prekročené. Výroba u podnikov miestneho hospodárstva je orientovaná takmer výlučne do kapitalistických štátov. Napriek úspešnému plneniu plánu vývozu vyskytujú sa rôzne problémy a nedostatky, ktoré môžu najmä v budúcom roku ohroziť plynulé plnenie exportných úloh podnikov miestneho hospodárstva.

Najzávažnejším ekonomickým problémom v súčasnom období je skutočnosť, že výroba u väčšiny výrobkov na export v podnikoch miestneho hospodárstva v našom kraji je pre výrobné podniky stratová. Je pravdou, že opodstatnene vychádzaná strata je podnikom uhradzovaná do výšky 2/3. Ostávajúca 1/3 straty je uhradzovaná z podnikových prostriedkov. To znamená, že každé prekročenie plánovanej výroby pre vývoz má v podnikoch miestneho hospodárstva za následok zhoršenie výsledkov podnikovej ekonomiky, najmä pri plnom rešpektovaní a uplatňovaní nových ekonomických nástrojov v oblasti riadenia a plánovania národného hospodárstva.

Ako je nám známe, Ministerstvo financií v budúcom roka počíta s úhradou len 1/3 vykázanej straty a postupne uvažuje s plným odstránením dotácií pre vývoz. Postupným znižovaním podielu úhrady vykázanej straty chce Ministerstvo financií docieliť zníženie výrobných nákladov a tým zrentabilniť celkovú výrobu. S touto zásadou treba jednoznačne súhlasiť. Treba pritom brať do úvahy aj výrobné podmienky a možnosti o akých sa tuná prakticky hovorilo. V mnohých prípadoch stratovosť výroby pre export vyplýva taktiež z nedostatkov v materiálnotechnickom zásobovaní. O tomto veľmi výstižne hovorí i zpráva, ktorú dnes prejednáva Slovenská národná rada, a čiastočne o tom hovoril vo svojom vystúpení súdruh minister H a m o u z.

Oprávnená požiadavka vysokej kvality exportných výrobkov núti podniky pri dodávkach menej kvalitného základného materiálu vyrábať s neúmerným odpadom. Tento stav sa prejavuje najmä v drevovýrobe, kde sú naše podniky nútené vyrábať výrobky z materiálov nižších kvalitných tried. Žiaľ, a to je skutočnosť, že monopolné postavenie podnikov zahraničného obchodu nedáva podnikom národných výborov možnosť voľby sortimentu a vylučuje akúkoľvek možnosť voľby obchodného partnera. Podniky zahraničného obchodu tiež v rozsahu záväznej úlohy vo výrobe pre export požadujú od podnikov národných výborov konkrétne výrobky bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú obojstranne cenove výhodné. Tak dochádza k stavu, za ktorého sa nemôžu v primeranej miere uplatniť trhové vzťahy v súlade s celospoločenskými záujmami. Po analýze terajšej situácie v podnikoch hospodárstva, riadených národnými výbormi v našom kraji, ako som sa už zmienil v predsedníctve a v Rade KNV, považujeme na Stredoslovenskom KNV za správne, aby podnikom zahraničného obchodu boli stanovené pre oblasť hospodárstva národných výborov taktiež záväzné úlohy. Súčasne považujeme za účelné diferencovať dotácie na straty podľa druhu výrobkov. Pri diferenciácii dotácií je žiadúce postupovať podľa devízovej výnosnosti jednotlivých výrobkov, prípadne podľa ďalších kritérií v súlade so záujmami celého nášho národného hospodárstva. Je známe, že väčšina vyspelých štátov finančne podporuje výrobu pre vývoz, na ktorej má národná ekonomika eminentný záujem.

Sme si plne vedomí, že takýmito, prípadne ďalšími opatreniami by bolo možné vytvoriť správnejšie a účelnejšie podnety dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi podnikmi zahraničného obchodu a podnikmi riadenými národnými výbormi. Čím viac vyrobíme kvalitných výrobkov pre export a budeme ich realizovať na zahraničnom trhu, aktívne pomáhame vyrovnávať ekonomiku nášho národného hospodárstva a plniť tak v tejto oblasti líniu našej strany. Naše podniky majú dostatočné pracovné skúsenosti, vhodné základné fondy i záujem na výrobe pre export, treba však, aby im boli vytvorené príťažlivé ekonomické a finančné podmienky. Na Stredoslovenskom KNV sme presvedčení, že objem výroby pre export v podnikoch národných výborov v kraji by bolo možné podstatne zvýšiť. Musela by sa zmeniť doterajšia prax podnikov zahraničného obchodu vo vzťahu k našim podnikom. Podľa môjho názoru stálo by za uváženie preskúmať možnosť vytvorenia špeciálneho podniku zahraničného obchodu pre oblasť hospodárstva národných výborov, vzhľadom na špecifické výrobné podmienky, ktoré majú národné výbory. O tom hovoril vo svojom vystúpení i súdruh M i š e j e, riaditeľ Oblastného ústavu Štátnej banky.

Dovoľte, súdružky a súdruhovia, aby som v závere svojho vystúpenia doporučil zainteresovaným a zodpovedným orgánom, najmä Ministerstvu zahraničného obchodu, že uvedenými problémami je aktuálne zaoberať sa už teraz, keď vrcholia prípravy pre plán na rok 1968 a do roku 1970.

Ich doriešením pomôžeme nielen zlepšiť hospodárske podmienky exportujúcim podnikom, ale prispejeme i k rýchlejšiemu napredovaniu rozvoja našej československej socialistickej ekonomiky.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi poslancovi Belovickému.

Prehovorí súdruh povereník H a g a r a. Povereník Hagara:

Súdružky a súdruhovia poslanci,

dovoľte niekoľko poznámok k exportným úlohám za odvetvie lesného hospodárstva.

Rastúci nedostatok dreva v Európe podstatne urýchľuje prechod z extenzívneho využívania dreva na využívanie intenzívne. Analýzy smerov rozvoja základných drevospracujúcich priemyslových odborov svedčia o tom, že v spracovaní a spotrebe dreva prevládajú tendencie vedúce k vylučovaniu spotreby dreva v oblastiach, kde slúži ako pomocný materiál a k posilneniu jeho spotreby tam, kde je možné čo najviac využiť vynikajúce špecifické, technické a estetické vlastnosti dreva, alebo kde drevo predstavuje nepostrádateľnú podmienku rozvoja kultúry.

Zmeny prebiehajúce v Európe v oblasti produkcie spracovania a spotreby dreva možno charakterizovať takto:

-  Európa sa stále viac stáva oblasťou s rastúcim nedostatkom drevnej hmoty;

-   rastúci tlak na spotrebu dreva núti priemyslovo vyspelé štáty stále viac zvyšovať intenzitu jeho využitia;

-  intenzifikácia využívania drevnej hmoty je umožnená rozvojom a zavádzaním nových progresívnych technológií, ktoré rozširujú surovinovú základňu využitím menej hodnotných sortimentov surového dreva a priemyslového drevného odpadu;

-  výrazne sa mení štruktúra výroby a spotreby základných výrobkov drevárskeho a celulózopapierenského priemyslu;

-   postupné vylučovanie spotreby rastlého dreva z funkcie pomocného materiálu vedie k spomaleniu tempa výroby reziva a k rozvoju výroby prekližkových a aglomerových dosiek, celulózy a papiera;

-  v dôsledku rastúceho nedostatku drevnej hmoty v Európe stáva sa prevažná časť výrobkov drevospracujúcich priemyslových odvetví vhodným článkom pre zahraničný obchod.

Z rozborov intenzifikačného procesu v západnej Európe vyplýva jednoznačne, že intenzita využitia dreva v krajinách s približne rovnakými surovinovými podmienkami je najmenej dvojnásobná v porovnaní so súčasným stavom v ČSSR. Krytie potrieb národného hospodárstva by sme teda mohli uskutočniť s menšími nárokmi na zdroje dreva, alebo naopak, z rovnakých zdrojov zdvojnásobiť produkciu.

Vplyv týchto tendencií prejavil sa v predchádzajúcom 10-ročí tiež u nás. Pri raste národného hospodárstva znížila sa ťažba dreva zo 14, 5 mil. plm v roku 1955 na 12, 5 mil. plm v r. 1960 a zhruba na tejto úrovni sa ťažba pohybuje aj v súčasnosti, keď podiel Slovenska predstavuje ročne cca 4, 2 mil. plm dreva. Využitie drevnej hmoty je však naďalej nízke. V lesnom hospodárstve z ťažobnej stromovej hmoty dosiaľ odpadá 30-35 %, pričom prakticky nejde o vyslovený odpad, ale o státisíce plnometrov, ktoré sa nemôžu spracovať pre nepripravenosť spotrebiteľov. Ide hlavne o nedostatočné využitie listnatých drevín, u ktorých - aj keď v posledných rokoch došlo k zlepšeniu využitia predsa ich celková výťaž pri porovnaní s ihličnanmi stále zaostáva.

Tiež v spracovateľských odvetviach je využitie dreva nízke a vyplýva z ich nízkej technickej úrovne. V hlavných odboroch drevárskeho priemyslu sa docieľuje v priemere 50-70 % využitia dodávaných úžitkových sortimentov surového dreva. V drevárskej druhovýrobe zostáva vo finálnych výrobkoch už len asi 20-40 % pôvodnej dodanej drevnej hmoty. V chemickom spracovaní pri výrobe buničiny je využívaný len celulózový podiel drevnej hmoty, t. j. 48-50 %; nevyužitý podiel, ako sú výluhy, obsahuje ligninovú zložku a polysacharidy.

Je na škodu národného hospodárstva, že štát s takým veľkým bohatstvom drevnej suroviny túto náležite nevyužíva a nedrží krok so svetovým vývojom. Vidieť to napríklad aj z toho, že aj v tomto roku sa uvažuje s dovozom do našej republiky 250 tis. m3 dosák z aglomerovaného materiálu a preglejok v cenovej hodnote za 193 mil. devízových korún; v tomto množstve je 90 tis. m3 preglejok, 30 tis. m3 drevotrieskových dosák a 130 tis. m3 drevovláknitých dosák. Podobne je to i u iných výrobkov, ako sú okenné rámy, dvere, chaty, z ktorých len napríklad okenných rámov sme v roku 1966 doviezli z NDR v rozsahu 42 % našej spotreby. Teda miesto toho, aby sme doma využili veľké národné bohatstvo drevnej suroviny k výrobe finálnych výrobkov vo forme drevovláknitých a drevotrieskových dosák, sme odkázaní na dovoz. Ušetrených 193 mil. devízových korún by sme mohli efektívnejšie využiť na zakúpenie strojového zariadenia na výrobu a spracovanie najmä listnatého dreva, ako aj odpadu v našich drevospracujúcich závodoch.

Uvedený krátky náčrt vývoja vo využívaní drevnej hmoty poukazuje na vhodnosť vývozu hotových výrobkov a prípadne polotovarov. U nás však okrem podnikov drevárskeho priemyslu sú priamymi dodávateľmi drevnej suroviny na vývoz podniky štátnych lesov. Z celkového ročného objemu dodávok na vývoz v množstve 429 300 plm podniky štátnych lesov na Slovensku za január až august 1967 dodali na vývoz 257 860 plm. Z tohto množstva sa vyviezlo do socialistických štátov 56 tis. plm, do kapitalistických štátov 201 tis. plm. Okrem týchto plánovaných dodávok na vývoz v rovnakom období podniky štátnych lesov dodali na vývoz v nadpláne 22 887 plm dreva vývozom do Juhoslávie.

Ceny dodávaného surového dreva pre vývoz sú pre podniky štátnych lesov nevýhodné. V ročnej relácii návrhu plánu na rok 1968 a na nasledujúce roky aj po pripočítaní cenových prirážok javí sa u týchto dodávok schodok v sume 6-7 mil. Kčs, ktorý Ide na úkor tvorby hrubého dôchodku podnikov. Neefektívnosť vývozu reziva, ako sa konštatuje v materiáli, platí rovnako pre vývoz surového dreva, i keď neberieme zreteľ na vnútroštátny cenový dopad na výrobné podniky.

V materiáli uvádzané predvídateľné nesplnenie ročného plánu exportu reziva v množstve cca 20 000 m3 bolo už riešené na celoštátnej porade u ministra lesného a vodného hospodárstva koncom júla t. r. za prítomnosti zástupcov Ministerstva spotrebného priemyslu a drevárskych podnikov. Po vyčerpaní všetkých možností štátne lesy na Slovensku nie sú schopné dodať podnikom drevárskeho priemyslu požadované množstvo ihličnatej guľatiny, lebo už súčasná ťažba prekračuje únosnú ťažbu ihličnatého dreva v priemere cca na 134 %, zatiaľ čo ťažobné možnosti v listnatom dreve sa využívali len na 90 %. Teda celková situácia vo využívaní drevných zásob z hľadiska svetového trhu, našich možností nás neustále bude nútiť k tomu, aby sme viac analyzovali, prehodnocovali a pristupovali ku komplexnému riešeniu odvetvia lesného, drevárskeho a celulózopapierenského priemyslu pre zvyšovanie tvorby národného dôchodku v celom národnom hospodárstve.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi Hagarovi.

Ako posledný z prihlásených prehovorí súdruh poslanec H o rv á t h.

Poslanec Horváth:

Vážené súdružky, súdruhovia!

Ako vyplýva z predložených materiálov, Slovenské lodenice, ako jeden z najväčších exportujúcich podnikov na Slovensku, aj v roku 1967 veľmi dobre plnia všetky úlohy v oblasti exportu, ako aj ostatné dodávky, a to nielen za obdobie I. polroku 1967,. ale aj za tri štvrťroky. Vývozné úlohy za obdobie od 1. do 9. mesiaca pracujúci Slovenských lodeníc splnili vo franco cenách na 106, 6 % prekročením svojich vývozných úloh o jednu motorovú nákladnú loď 2000 t.

Prijatím vysokohodnotných socialistických záväzkov na počesť 50. výročia VOSR, zabezpečuje sa takto splnenie aj celoročných úloh s tým, že pre SSSR oproti pôvodným úlohám bude odovzdaná jedna motorová nákladná loď v nadpláne, čím v podstate súčasne dosahované prekročenie vývozných úloh bude rovnaké i koncom roku. Pracujúci Slovenských lodeníc chcú takto za rok 1967 zabezpečiť tovar v hodnote 15 mil. Kčs z nadplánovaných úloh.

Aj v podmienkach novej sústavy, vážení súdruhovia poslanci, je tu však celý rad problémov, ktoré veľmi negatívne pôsobia na úsilie pracovníkov podnikov dôsledným plnením vývozných úloh zabezpečovať všetky úlohy zahraničného obchodu a vzájomnej medzištátnej výmeny. Dovoľte mi, aby som na niektoré z nich poukázal.

V prvom rade je to spôsob účasti podniku ako výrobcu na zahraničnom obchode vôbec. I keď nastáva určité zlepšenie, ešte stále podniky zahraničného obchodu sú naprosto nepružné v akvizičnej činnosti, technické a cenové opatrenia, ktoré prostredníctvom týchto podnikov výrobcovia začínajú vykonávať, sú pomerne zdĺhavé, predovšetkým pre neodbornosť a nie priamy záujem pracovníkov zahraničného obchodu alebo podnikov zahraničného obchodu. Prostredníctvom jednotlivých podnikov zahraničného obchodu sa výrobcovia len veľmi málo zúčastňujú vykonávania akvizičnej činnosti a vzhľadom na široký sortiment vývozných výrobkov, ktoré podniky zahraničného obchodu obhospodarujú, túto činnosť ešte i v súčasnom období možno označovať viacmenej za administratívnu. Jednou z najdôležitejších je však otázka vzťahov cien vnútroštátnych a kúpnych, kde súčasné podmienky neumožňujú rýchlejší rast.

Uvediem konkrétny príklad: Slovenské lodenice majú medzištátnou dohodou zabezpečený trvalý vývoz motorových nákladných lodí 2700 t do SSSR, a to na obdobie až do roku 1970 v cene, ktorú ešte v platnosti starých podmienok z r. 1964 dohodol so sovietskym odberateľom podnik zahraničného obchodu bez akejkoľvek účasti výrobcu. Uznesením vlády o vzťahoch výrobných podnikov a ich účasti na zahraničnom obchode však toho času Slovenské lodenice uvažujú a teda podniku zahraničného obchodu i fakturujú tieto lode v cenách franco čs. hranica, teda v cene, ktorú dohodol niekto iný ako výrobca, avšak materiál, subdodávky a služby sú nakupované vo veľkoobchodných cenách, a to v prevažnej väčšine u monopolných výrobcov, za ktorých v typických lodných zariadeniach možno označiť podniky ČKD Praha a niektoré ďalšie. Rozdiel, ktorý vyplýva jedine u tohto výrobku, medzi kúpnou cenou a VOC predstavuje napríklad v roku 1968 mínusovú hodnotu 35 mil. Kčs pre podnik, ktorý rozdiel i v nasledujúcich rokoch bude rovnaký, alebo vyšší a ktorý vyplýva výlučne z rozdielu u tohto typu plavidla. Je pochopiteľné, že podnik by sa mal teda orientovať na iné výrobky, prípadne na potreby tuzemska, kde platia vzťahy vo VOC. Je pravda, že na tieto výrobky podľa platného sadzobníka zrážok a prirážok je stanovená prirážka vo výške 5 %, ktorá zrejme bola stanovená z úverovej základne, t. j. z výsledkov I. polroku 1966, kedy sa ešte tento typ plavidla nevyrábal, keďže jeho prototyp sa odovzdáva v súčasnom období. Som presvedčený, že v tomto smere orgány zahraničného obchodu a Štátnej plánovacej komisie urýchlene zjednajú nápravu, pretože by to znamenalo zvýhodniť podnik vtedy, keby neplnil medzištátne záväzky a nevyrábal dohodnutý objem týchto plavidiel.

Že ide o hru čísiel, dokumentuje aj iný konkrétny príklad. Slovenské lodenice nakupujú plechy a valcovaný materiál vôbec v drvivej väčšine zo zahraničia, konkrétne z SSSR. Ak počítame hodnotu tohto materiálu v kúpnych cenách, alebo v cenách franco hranica, ktorý sa jednoznačne používa práve na tieto výrobky a porovnáme ho s hodnotou tohto materiálu, ktorý takto nakupujeme prostredníctvom PZO Ferromet, rozdiel medzi kúpnou cenou za tento materiál voči SSSR a cenou s prirážkami, ktorú podnik uhradzuje dovozcom tohto materiálu, t. j. PZO Ferromet, dostaneme hodnotu cca 20 mil. Kčs, ktorú podnik samozrejme uhradzuje. Nie je to teda "fér hra", ak na jednej strane podnik musí predávať za kúpnu cenu, ktorú dohodol niekto iný (konkrétne podnik zahraničného obchodu), a na druhej strane nakupuje materiál nie za kúpnu cenu, ale za cenu s prirážkou, ktorá je takmer rovná VOC, pričom stanovenú zrážku odvádza.

Zastávam názor, že pravidlá by mali byť obojstranne rovnaké. V tomto prípade jednoznačne je zvýhodnený zahraničný obchod, ktorý však má možnosť takto skutočnosť upraviť. Tieto okolnosti vedú k skutočnosti, že napríklad Slovenské lodenice pri maximálnom vypätí všetkých síl plánujú za takéhoto stavu prerozdelenie hrubého dôchodku pre rok 1968, a to i za pomoci generálneho riaditeľstva ZŤS Martin v objeme viac ako 6 mil. Kčs.

Druhou je nepríjemná skutočnosť monopolných výrobcov jednotlivých zariadení. Tu sa jedná o vnútroštátne vzťahy, nejde len o priamy export, a vo veľkej väčšine o atypické výrobky v malých sériách. Slovenské lodenice, ktoré nemajú (hoci sa o to dlhšie roky usilujú) mechanické prevádzky, sú odkázané ma ešte stále značné množstvo subdodávok z iných strojárskych podnikov. Taký podnik, ako sú napríklad Strojárne Přerov, si potom diktuje podmienky, ktoré podnik len veľmi ťažko plní. Ide predovšetkým o dodanie výrobnej dokumentácie (čo naprosto je nezvyklé), ceny, termín, technické podmienky a pod. Tu platí zásada, ak chceš, musíš mi dať, ináč choď si kam chceš, alebo teda neplň svoju dodávku. Môžete si predstaviť ako to vyzerá, keď máte takmer dohotovený výrobok v hodnote 12 alebo 20 mil. Kčs a niekto vám položí,, nôž na krk" a začne