s vami diskutovať či dodá alebo nedodá elektromotor za 8 tisíc Kčs. Je ku cti a chvále pracujúcich lodeníc v Komárne, že na ich vlastnú prácu niet reklamácií zo zahraničia a reklamácie pokiaľ sa v malej miere vyskytnú, sú reklamáciami výlučne na výrobky našich subdodávateľov, predovšetkým" na Strojárne Přerov, na ČKD Plotište. Myslím, že aj v týchto otázkach by už bolo potrebné urobiť rázne opatrenia, pretože súčasný stav brzdí rozvoj iniciatívy.
Nemôžem si ani odpustiť poukázať na skutočnosť, že v spomínanom záväzku na tento rok pracujúci Slovenských lodeníc sa zaväzujú na počesť 50. výročia VOSR odovzdať aj prototyp motorovej nákladnej lode 2700 do konca 11. mesiaca. Je to, vážení súdruhovia poslanci, jeden z najdôležitejších bodov záväzku, a to i napriek tomu, že pracujúci sa zaväzujú odovzdať prototyp tohto plavidla do konca novembra, pričom plánovaný a s SSSR dohodnutý termín odovzdania tohto plavidla bol na 15. 10. 1967. Pravda, tento termín bol dohodnutý ešte v roku 1964, kedy na dodávku hlavných motorov 6L 275 PN III. z ČKD Plotište do Slovenských lodeníc Komárno bol ministrom ťažkéhostrojárenstva stanovený termín dodávky do lodenice na 30. 3. 1964. Nič v zlom, ale dodávky týchto motorov nezabezpečilo ani vládne uznesenie 104. Motory prišli do lodenice v júli 1967, a to tak, že ešte po ich namontovaní do lode, je treba vykonať 500hodinovú chodovú skúšku. Ak dosiahneme toho, že loď odovzdáme len s mesačným oneskorením vtedy, keď dodávka motorov meškala povedzme len 3 roky, tak je to skutočne výkon uznania hodný.
Podnik ako taký prejavuje maximálnu snahu o rozšírenie doterajších možností u tradičných odberateľov, ako je SSSR, Poľsko, Maďarsko a Bulharsko. Ukazujú sa aj určité možnosti ponúknuť a preniknúť i na trh severských štátov, prípadne zlepšiť a utvoriť obchodné vzťahy i s Juhosláviou. Vyriešením nadhodených problémov, myslím, že by sa značne pomohlo podniku v tomto úsilí, čo by zároveň nemálo znamenalo ďalšie zvýšenie podielu slovenských vývozných podnikov voči celoštátnemu objemu a prospelo by celému nášmu národnému hospodárstvu.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi poslancovi Horváthovi za vystúpenie.
Tým je zoznam prihlásených do diskusie vyčerpaný.
Hlási sa ešte niekto do rozpravy?
(Nikto. )
Nikto sa nehlási.
Tým je rozprava ukončená.
Prosím súdruha ministra H a m o u z a zaujať stanovisko k predneseným dotazom.
Minister Hamouz:
Soudružky a soudruzi poslanci!
Já myslím, že naši diskusi by bylo možné i nutné ještě doplnit pro vysvětlení a pro širší poznání. Myslím, že budete souhlasit se mnou, že se toho mohu vzdát, protože celý duch diskuse byl nesen snahou pomoci věci a tam, kde dochází k určitým názorovým rozdílům nebo problémům z neinformovanosti, my si to bereme na sebe, že je to naši povinnost ještě lépe informovat soudruhy poslance, aby se lépe mohli orientovat v zložitých otázkách zahraničního obchodu a proto se vzdávám slova v diskusi.
Pokud jde o dotazy soudruha Píše, k tým nejdůležitějším je třeba říct, že existují účelové úvěry, které umožňují v korunách určité podnikání přes zahraniční obchod; samozřejmě v oblasti zemědělství je to zrovna atypické, ale i tam to není vyloučeno. To je nová instituce, která se rozbíhá, ale už slovenské podniky se na tom podílí, tak třeba na dobudování výroby tvářecích strojů v Trnavě bylo poskytnuto 12 skoro 13 mil. korun splatných v letech 1967-1970, na výrobu valivých ložisek, o kterých právě zde bylo hovořeno, v Pov. Bystrici sme přispěli další částkou 6 mil. korun pro zvýšení kvality, splatných v letech 1967-1970, TOS-u Trenčín na soustruhy skoro 2 mil. korun a i Středoslovenské sklárny Zlatno přes 2 mil. korun, další jsou v jednání. Tyto možnosti tady jsou, je třeba je jen znát a účelově využívat; protože samozřejmě jsou vázany na návratnost těch prostředků a v tom je největší potíž.
Pokud jde o útvary u výrobních podniků, myslím, že tam nelze dát jako na nic na světe ani na naše jednání, ani na naše podnikání žádnou šablonu. V podstatě jde, že jejích charakter, přímo výrobních podniků má napomáhat co nejúčelnějšímu plnění úkolů vnějších vztahů, zejména je to třeba u strojírenství otázkou zlepšení servisu, přímé účasti, a řada podniků už tyto útvary má a fungují pomalu dobře. Samozřejmě, zabývají se i v některých podnicích zlepšením reklamní činnosti, která je velmi důležitá, vypracováním technických náležitostí, technických příruček, které mnohdy podmiňují dobrý prodej i v cizích jazycích, je tam nakonec i právní ochrana, čili charakter je dán podnikáním toho-kterého výrobního podniku. Naproti tomu je třeba si uvědomit, že existuje přes 100 "generálních řiditelství, tisíce výrobních podniků a že musíme sloučit své sily, abychom dostali co nejefektivnější výsledky z tohoto jednání.
Jak se osvědčili kádre ze Slovenska, já myslím, že asi na dotaz, já to řeknu rovnou, takhle odpovědět nelze, protože každý se osvědčí tak, jak máme své znalosti, schopnosti, vědomosti a inteligenci, ať jsme z Čech nebo ze Slovenska. Já myslím, že soudruh P í š chtěl rovnou říct a proč těch kádrů ze Slovenska není víc ? Asi tak byl míněný dotaz.
- No jestli je to tak, jak se domnívám, tak mohou soudruzi Chudík a ostatní dosvědčit, kolik jsme měli jednání, ale naráží to na vážné potíže, zejména v tom, že soudruzi buď nechtějí do Prahy, anebo mají problémy s byty, to zejména, a samozřejmě největší nával je okamžitě do zahraničí. To není možné, protože existuje nějaká povinnost pracovat přímo na místě. My se domníváme, že částečné řešení pravě hledáme tím, že těchto kádrů jak z vysoké školy, tak ostatních bude použito v těch detašovaných útvarech, které se zde zřizují, poněvadž ta naše mnoholetá jednání nevedla k žádnému úspěchu.
Pokud jde o ceny dovážených investičných strojů návratných a nenávratných, byly míněny v nové paritě, v paritě 1967.
Jedna poznámka na ukončení.
Já bych prosil, abychom si řekli, že pracujeme v období zavádění nové soustavy. A z toho hlediska je třeba si uvědomit, že podniky všeho druhu, výrobní nebo obchodní, se chovají jinak než za staré soustavy. Jestliže z tohoto nebudem vycházet, pak samozřejmě se dostaneme do určitého dilema, kdy vrcholní orgány centrálního řízení, ale také vrcholní orgány volené se dostávají do nové problematiky. To já říkám svůj osobní názor, v který jsem pevně přesvědčen. Naše výrobní podniky, ale také i zahraničního obchodu, se chovají tak jak jim dáme prostor v ekonomice. Jak jim dáme ekonomický nástroj ve finančních zdrojích, jaký jim dáme prostor v nepřímém řízení, protože už přímé řízení neexistuje, a to soudruzi řiditelé-poslanci ostatním jistě potvrdí. A soudruzi pak v tom případě i jako ministr i jako řiditel, teda dejme tomu v tomto případe jako poslanec NS a člen vlády bez ohledu na to, jestli to je můj rezort, jak se tomu říká, a to není nikdy pravda, nebo můj podnik, to není pravda, jsem povinen hájit centrální zájmy.
A nelze teda odhlédnout od toho, že všichni v určitém rozsahu nesem odpovědnost za nepodařenou cenovou přestavbu cen. Jestliže cenová přestavba prováděná indexovým způsobem měla být na úrovni 19-20 % a existuje dneska přez 30 %, je před námi otázka, nakolik se ceny dostávají do pohybu, abychom potom někdy nemuseli diskutovat o inflaci; a proto já myslím citlivě přistupovat k těmto otázkám, abychom viděli, kdo z nás jaké stanovisko hájí, protože se dostáváme do nebezpečí, že tyto vysoké velkoobchodní ceny proti předpokladům jsou dneska antiexportní stimul v mnoha případech, poněvadž lepší je prodávat doma za vyšší ceny než s potížemi venku a obráceně.
Já bych prosil, aby jsme citlivě rozlišovali působení velkoobchodních cen, zahraničních cen a maloobchodních cen, což jsou tři ekonomické různé úrovně cen, které teprve v budocnu budeme chtít, aby nám navazovali. Z toho hlediska myslím, že i Slovenská národní rada těm věcem pomůže tak, abychom našli celospolečenské hledisko, a to bude to nejcennější a za to předem děkuji, a až se sejdem příště, jistě budeme mluvit o dalších výsledcích, které jsme docílili.
Děkuji za pozornost.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi ministrovi Hamouzovi za jeho záverečné vystúpenie.
A teraz dávam slovo zpravodajcovi Slovenskej plánovacej komisie, poslancovi Ing. Miloslavovi Hruškovičovi.
Zpravodajca Ing. Hruškovič:
Vážené súdružky a súdruhovia!
Z poverenia Slovenskej plánovacej komisie predkladám pripomienky k návrhu uznesenia k zpráve ministra zahraničného obchodu o vývoji situácie v zabezpečovaní exportných úloh podnikmi a VHJ na Slovensku. Návrh uznesenia bol poslancom rozdaný vopred, a preto ho neodporúčam čítať. Uvádzam len tie úpravy, ktoré predložili jednotliví poslanci, resp. ktoré vyplynuli z diskusie.
Prosil by som na str. 2, odsek 5 predloženého uznesenia upraviť v tomto zmysle:
,, v metalurgii a chémii, osobitne v celulózo-papierenskom priemysle sa majú postupne vytvárať predpoklady pre zvyšovanie vývozu. " Zvyšok odseku škrtnúť.
V ďalšom odstavci doplniť:
"v spotrebnom priemysle, hlavne v drevárskej výrobe sa bude treba zamerať, " atď. nasleduje menšia štylistická úprava.
Ďalej odporúčam na str. 4 previesť tieto úpravy: body 3, 4, 5 návrhu uznesenia vypustiť a nahradiť ich uznesením:
"Predsedníctvu Slovenskej národnej rady pre zabezpečenie činnosti novozriadených útvarov zahraničného obchodu, a to pobočiek: Obchodnej komory, Koospolu, Transakty, Unicoopu, rozšírenej činnosti Čs. keramiky a pre nutnú úpravu rozsahu štatistických prác vykonať príslušné materiálne, finančné a organizačné opatrenia. "
Okrem týchto úprav poslanci predložili komisii ešte ďalšie návrhy na niektoré úpravy štylistického charakteru, Tieto úpravy komisia rešpektovala a prijala ich do návrhu uznesenia. Keďže ide o drobné úpravy, nie je potrebné ich uvádzať.
Odporúčam uznesenie schváliť.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Hruškovičovi za prednesenú zprávu.
Sú, súdružky a súdruhovia poslanci, ďalšie pripomienky k návrhu uznesenia?
(Hlási sa poslanec M a r e j k a. ) Súdruh M a r e j k a. Poslanec Marejka:
Súdruhovia, odporúčam ešte, aby Slovenská národná rada doporučila predsedovi Slovenského výboru výrobných družstiev súdruhovi Porubeňovi, aby sa i tento úsek maximálne podieľal na tom, o čom sme dnes rokovali, aby sa vytvorili podmienky, ako im zahraničný obchod dal.
Predseda Chudík:
Ďakujem. Prosím, sú ešte niektoré poznámky, pripomienky?
(Hlási sa zpravodajca Ing. H r u š k o v i č. ) Zpravodajca Ing. Hruškovič:
Ja myslím, že s týmto možno súhlasiť a obdobne, ako sú tu citované iné oblasti, doplniť uznesenie v tomto zmysle.
Predseda: Chudík:
Nie sú ďalšie pripomienky? (Neboli. )
Keďže, súdružky a súdruhovia, niet ďalších pripomienok, dávam hlasovať o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve o zabezpečovaní exportných úloh podnikmi a VHJ na Slovensku s podanými doplnkami tak, ako ich odporučil zpravodajca.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti ?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Ďakujem.
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila, a preto prikročíme k druhému bodu programu, ktorým je návrh na doplnenie niektorých komisií SNR.
Návrh vám bol rozdaný ako tlač 55.
Hlási sa niekto k tomuto bodu o slovo, alebo sú pripomienky k návrhu ?
(Neboli. )
Pripomienok niet.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že návrh Predsedníctva SNR bol jednomyseľne schválený.
Ďalším bodom nášho dnešného rokovania, ako pravidelne, sú dotazy poslancov.
Máte, súdružky a súdruhovia poslanci, z vašej strany prípadné dotazy k otázkam, ktoré neboli predmetom dnešnej schôdzky Slovenskej národnej rady?
(Hlási sa poslanec Strcula).
Súdruh poslanec Strcula. Poslanec gen. mjr. Strcula:
Vážená Slovenská národná rada!
My, poslanci pri zabezpečovaní úkolov vlády, zákonných ustanovení, vysvetľovaní politiky strany, vysvetľujeme samozrejme i niektoré objektívne príčiny našich nedostatkov. Stretávame sa pri vysvetľovaní týchto otázok s dotazmi našich občanov, voličov, a pri poslednej návšteve súdruha prezidenta na Slovensku , naši občania si pozorne prečítali aj prejavy, ktoré predniesol. No a taktiež samozrejme občanom niektoré otázky boli jasné, i nejasné a museli sme tieto vysvetľovať. Ovšem niekedy sme v dosť zložitej situácii, pretože občania rozoberajú problémy už s tužkou v ruke a aplikujú ich na svoje vlastné prostredie, na svoju dedinu, na svoje mesto. Ja som dostal posledne napríklad takéto dotazy a prosil by som, aby súdruh povereník školstva premenil to na drobné a aby nám dnes alebo v budúcnosti vysvetlil, ako tomu pomôcť a správne vysvetliť.
Citujem len to, čo povedal súdruh prezident pri návšteve v Martine:
V rokoch 1966-1970 sa ďalej zvýši aj podiel slovenských krajov na celoštátnej investičnej výstavbe v školstve a kultúre. Tento podiel predstavoval v rokoch 1961-1965 vyše 48 %, kým v štvrtej päťročnici má dosiahnuť 54. 8 %. V prepočte na 1 obyvateľa to bude 409 korún, čo je oveľa viac ako v českých krajoch, kde to bude len 151 korún.
To je veľmi dôležité opatrenie pre urýchlené vyrovnanie slovenských oblastí s českými. Prirodzene, že naši občania povedia: no súdruh poslanec, ale u nás ešte na školách máme 3-smennosť, 2-smennosť, dieťa zaspí v škole, súdružka učiteľka sa sťažuje, že dieťa nechodí včas spať. Pôsobí to samozrejme i na úroveň školstva a občania sa pýtajú: Na našu dedinu to neplatí, na našu dedinu sa to nedostane, alebo kedy sa to dostane?
My musíme samozrejme konkretizovať. Ja by som prosil túto situáciu vyjasniť tak, aby sme mohli i túto objektívnu príčinu, prečo nie je zrovna v tejto dedine, alebo v tej dedine, lepšie vysvetliť.
Ďalej som dostal otázky a i keď som sa pokúšal ich všelijako vysvetliť, cezto všetko sú tu momenty, ktoré by som prosil súdruha predsedu Slovenskej národnej rady, keby bol tak dobrý, nám tu v budúcnosti, alebo keď môže dnes vyjasniť.
Súdruh prezident vo svojom prejave tiež hovoril toto a občania, ako aj v tých školách hovoria: však my sme len poľnohospodári a pozrite sa koľko je nezamestnaných, my mechanizujeme, automatizujeme, neviem čo všetko možné, zamestnanosť je u nás biedna a na nás to neplatí ?
Súdruh prezident vo svojom prejave hovoril takto:,, Pri dnesnom zabezpečovaní hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska môžu a musia mnoho vykonať aj slovenské národné orgány, ktoré sú článkom celého štátneho ústrojenstva a je veľa otázok - povedal súdruh Novotný - ktoré ústredné orgány ani nemôžu riešiť, pretože ich dostali do právomoci nižšie články riadenia. Je to napríklad vplyv na územné rozmiestenie a určenie priority investičných akcií výrobných alebo nevýrobných. Môžu teda pôsobiť aj na presun niektorých investičných akcií do menej vyvinutých okresov, akými sú v Stredoslovenskom kraji Čadca, Dolný Kubín, Rimavská Sobota atď.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Strculovi za dotazy.
Má ešte niekto ďalšie otázky?
(Hlási sa poslankyňa Muríňová. ) Poslankyňa dr. Muríňová:
Súdružky a súdruhovia!
Ako viete, vysokoškoláci začali nový školský rok. I keď tu nie je prítomný súdruh L ú č a n, mám dotaz, kto si neplní svoju úlohu, že nie sú vôbec vysokoškolské skriptá? To nie je otázka len tohto roku, to je otázka sústavná. Či vôbec má ta niekto na starosti, alebo si svoju povinnosť neplní? Prosím, aby na to bolo odpovedané.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdružke Muríňovej. (Hlási sa poslanec H a r v át. )
Prosím súdruh H a r v á t. Poslanec Harvát:
I keď nechcem podceňovať význam starostlivosti Slovenskej národnej rady o ekonomické problémy, ale bolo by na čase, aby sa Slovenská národná rada zaoberala aj kultúrnou politikou na Slovensku a jej podmienkami.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Harvátovi za pripomienku.
(Hlási sa poslanec Hollý. )
Nech sa páči súdruh H o l l ý. Poslanec Hollý:
Mám jednu pripomienku.
Pokiaľ sa týka tých odpovedí, ktoré dostávame od jednotlivých povereníkov, prosím, aby boli pravdivé. Napríklad. Mal som dotazy pokiaľ sa týka zabezpečenia investičnej výstavby v okrese Považská Bystrica. Odpoveď od povereníka stavebníctva bola taká, že je zabezpečená, ovšem akonáhle som prišiel na okres a veci som preveroval, či je to skutočne tak, všetky zápisy smerujú úplne opačne. Myslím, že je to nevhodné od súdruha povereníka dávať takéto odpovede; sú nepravdivé.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi H o l 1 é m u.
(Hlási sa poslanec D é n e š. )
Prosím súdruh D é n e š. Poslanec Déneš:
Mám dotaz, aké opatrenia sme ochotní urobiť, aby naše ovocie nehnilo. Napríklad predvčerom sme videli v televízii, že naše ovocie hnije a na druhej strane sa dováža zahraničné ovocie. Takéto prípady sú aj na východe v Trebišovskom okrese, kde od našich družstiev sa nevykupuje ovocie, hnije tam, ale ovocie sa dováža, a okrem toho v severnej časti Slovenska a v Čechách nie je dostatok ovocia.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Dénešovi.
Prosím, súdružky a súdruhovia, sú ďalšie dotazy alebo pripomienky k činnosti?
(Neboli. )
Podľa nášho rokovacieho a pracovného poriadku môže dotázaný funkcionár odpovedať hneď z miesta, alebo má právo odpovedať písomne do 30 dní. Keďže otázky sa týkali súdruha povereníka L ú č a n a, ktorý je na dnešnom rokovaní ospravedlnený, podľa stenografického záznamu mu budú dotazy súdruha S t r c u l u a súdružky Muríňovej tlmočené a na najbližšom zasadnutí, resp. do 30 dní k ním zaujme stanovisko.
Pokiaľ sa otázka týkala predsedníctva, resp. mňa, o práci Slovenskej národnej rady, citované z prejavov súdruha prezidenta Novotného, touto, v podstate kritikou jeho vo vystúpení v Turčianskom Martine sa zaoberalo Predsedníctvo SNR a pripravujú jednotliví súdruhovia povereníci a predsedovia komisií Slovenskej národnej rady sebakritický rozbor s návrhami na zlepšenie činnosti. Keď si budete, vážené súdružky a súdruhovia, želať tento súborný materiál na tieto otázky, môžeme vám ho dať k dispozícii.
Samozrejme, že súdruh Novotný pravdivo hovoril i o právomoci a zodpovednosti národných výborov, pretože v oblasti školskej investičnej výstavby, v oblasti zdravotníckej výstavby, v doprave, najmä cestnej a v iných otázkach sú investormi a zodpovednými orgánmi národné výbory. Slovenská národná rada ovplyvňuje tak činnosť národných výborov, ináč by sa Kysuce, Orava, Rimavská Sobota ani sem na program neboli dostali, resp. do vlády a do Národného zhromaždenia, a rovnako má právo a aj to využíva a ovplyvňuje činnosť ústredných orgánov. Či dosť úspešne alebo nie, to je ešte potrebné ďalej zvážiť a samozrejme našu prácu ďalej zlepšovať.
Keď dovolíte, tento podnet súdruha generála Strculu použijeme na to, aby sme vás o stanovisku a o námetoch na zlepšenie práce i našich orgánov v súvislosti s prejavom súdruha Novotného na najbližšom zasadnutí alebo písomne informovali.
Ďalej dotaz bol adresovaný súdruhovi Brenčičovi, resp. Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, aby sme sa zaoberali problémami kultúrnej politiky. Ako viete, je to otázka veľmi aktuálna a v predsedníctve tento námet prerokujeme s tým keď som dobre rozumel, súdruh Harvát mal na mysli rokovanie v pléne Slovenskej národnej rady, - že to budeme odporúčať súdruhovi Brenčičovi a do 30 dní bude súdruh Harvát a na najbližšom zasadnutí i ostatní poslanci informovaní o tom, kedy a ako s týmto podnetom sa chce i predsedníctvo i súdruh B r e n č i č vysporiadať.
Pokiaľ je tu kritika súdruha poslanca H o l l é h o na odpoveď súdruha K o m p i š a, tento je momentálne delegovaný v Montreali, za hranicami, podľa stenografického záznamu ha budeme informovať a zrejme bude nutné odpovedať na túto kritiku tu na pléne, pretože bola povedaná veľmi nekompromisne a tvrdo, ako v podstate nepravdivé informácie zo strany zodpovedného ústavného činiteľa.
Neviem, či ste osobne prišli do kontaktu pri tejto otázke, netreba myslím vždy, i keď je to absolútne správne, ponechávať otázky iba na tento kontakt, v praktických otázkach odporúčam byť v osobnom kontakte so zodpovednými súdruhmi, aby veci nestáli, najmä keď sú to tak vážne zistenia, že nejde o pravdivý stav vecí, o ktorom informuje povedzme niektorý člen Predsedníctva Slovenskej národnej rady.
Prosím, aby súdruh poslanec H o l l ý to nepovažoval za výčitku, ale praktické upozornenie na to, že život ide každým dňom ďalej a musíme veci riešiť za pochodu. Samozrejme, vítame absolútnu otvorenosť tejto kritiky.
To je k týmto dotazom.
Pokiaľ ide o dotaz súdruha D é n e š a, týka sa rezortu súdruha povereníka Boďu. Pýtam sa, či chce odpovedať hneď, alebo dá odpoveď do 30 dní.
(Povereník Boďa sa prihlásil na odpoveď. ) Nech sa páči. Povereník MVDr. Boďa:
To, čo hovorí súdruh D é n e š, je pravda, nemôžem povedať o aké množstvá ide. Sú také prípady na východe, na Krupinsku a na iných miestach na Slovensku. V čom je problém, súdruhovia?
My sa dostávame dnes do situácie, kedy tieto vzťahy medzi poľnohospodárstvom, potravinárskym priemyslom a obchodom musíme riešiť na pevných zmluvných vzťahoch. To ovocie, ktoré bolo zakontrahované, na ktoré boli uzatvorené zmluvy medzi potravinárskym priemyslom a poľnohospodárstvom, alebo obchodom, tá časť nie je ohrozená.
Druhá vec je, že my v oblasti ovocia a čiastočne aj zeleniny nemáme vytvorené zatiaľ také podmienky, ktoré by stabilizovali úrodu natoľko, že by sme mohli predvídať a na základe toho robiť vopred také opatrenia, ktoré by sa takým prípadom vyhli. Veľa ráz sa neočakáva úroda a naraz prekvapí. Napríklad tohto roku s jablkami sa dostávame do určitej kalamity. Pochopiteľne, treba súhlasiť, že nie je dostatok spracovateľských kapacít, ktoré by tieto prebytky mohli prevziať a spracovať. To je jeden problém. Keď my vychádzame zo zmluvných vzťahov a tieto zmluvné vzťahy nenapĺňajú potrebu obyvateľstva, pochopiteľne, že sa to dotkne zahraničných trhov, a to musíme prijímať.
Dostávame sa do takejto situácie, z ktorej sa nám veľmi ťažko dostáva, v ovocí, zelenine, v niektorých prípadoch sa dostávame nakoniec i v mase v niektorých obdobiach atď. My sa touto otázkou vážne zaoberáme, sústavne pracuje pri povereníctve komisia pre zeleninu a ovocie. Do budúcnosti na zlepšenie týchto vzťahov pripravujeme medzi 3 partnermi - poľnohospodárstvo, potravinársky priemysel a obchod - jedno spoločné zasadnutie našej komisie s komisiou s. Višňovcovej, aby sme niektoré rezervy, ktoré existujú a problémy, predovšetkým v distribúcii, kde je tiež priestor, ktorý umožňuje riešiť túto situáciu, dostali sa v týchto veciach krôčik dopredu. Je to v nedostatočnej stabilizácii tejto úrody, v nedostatku spracovateľských kapacít a nedostatkov v distribúcii.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi povereníkovi B o ď o v i.
Sú ďalšie pripomienky, alebo otázky, súdruhovia?
(Neboli. )
Nie sú.
Ja by som chcel ešte pred záverom povedať, že treba privítať, že naši súdruhovia poslanci a poslankyne využívajú rokovanie pléna Slovenskej národnej rady a vznášajú dotazy na pálčivé problémy nášho života. Veľmi by sme si všetci, myslím, želali, aby sa to pravidelne dialo, aby sme okolo vecí nechodili takrečeno so zatvorenými očami. Sme verejní činitelia, právom ľudia od nás očakávajú odpoveď na všetky otázky týkajúce sa osobného života, života našej krajiny, nášho štátu, zahraničnej po-
litiky. Zároveň by som chcel poďakovať za tieto otázky a pripomienky.
Pokiaľ niektorí poslanci boli pripravení diskutovať i prizvaní hostia v diskusii nevystúpili, prosím, aby svoje písomné pripomienky, pokiaľ majú písomné pripomienky, odovzdali súdruhovi ministrovi Barbírkovi, aby sme mohli z nich čerpať pri ďalších opatreniach v tomto úseku, o ktorom sme dnes rokovali.
Tým, súdružky a súdruhovia, sme program 14. schôdzky Slovenskej národnej rady vyčerpali.
Záverom nášho rokovania dovoľte mi poďakovať delegácii Národného zhromaždenia i súdruhovi ministrovi Hamouzovi, ako aj všetkým prítomným našim hosťom za ich účasť na dnešnom rokovaní.
Vyhlasujem schôdzku za skončenú.
(Koniec schôdzky o 14, 30 hod. )