vensku, keď priemyselná výroba bola za uplynulých 8 mesiacov vyššia ako vlani o 8, 4 %, no toto zvýšenie sa neprejavilo v zlepšení skladby odbytu. Skôr naopak. Za 8 mesiacov tohto roku predstavoval podiel finálnej výroby na celkovej priemyselnej výrobe 55, 7 %, zatiaľ čo vlani za to isté obdobie 63, 4 %. K poklesu došlo hlavne v dodávkach do trhových fondov a v dodávkach pre vývoz. Z týchto čísiel vyplýva, že namiesto toho, aby sa štruktúra priemyslu postupne zlepšovala v prospech finality výrobkov, t. j. aby rástol podiel finálneho odbytu na celkovej priemyselnej výrobe, dochádza k vývoju opačnému, dochádza k ďalšiemu zhoršovaniu tohto podielu.
Takýto vývoj štruktúry hospodárstva spolu so skutočnosťou, že pri celoštátnom raste priemyselnej výroby za uplynulých 8 mesiacov o 5, 8 % vzrástol obrat zahraničného obchodu len o 1, 1 %, svedčí o zaostávaní československej ekonomiky v zapájaní sa do medzinárodnej deľby práce.
Obrat zahraničného obchodu, ako je známe, rastie rýchlejšie ako priemyselná výroba nielen v kapitalistických štátoch, ale i v socialistických krajinách ako celku. Len pre ilustráciu spomeniem: podľa posledných údajov OSN rástol obrat zahraničného obchodu kapitalistických štátov v rokoch 1960-1966 priemerne o 8, 4 % ročne, čo znamená značne rýchlejšie ako rast priemyselnej výroby. Napríklad v krajinách Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Anglicku dvakrát rýchlejšie ako priemyselná výroba, v Japonsku o 50 % rýchlejšie, v USA o 25 % rýchlejšie atď. Takýto rast obratu zahraničného obchodu znamená, že tieto krajiny sa stále viac a viac zapájajú do medzinárodnej deľby práce, že stále viac využívajú výhodnú kooperáciu medzi sebou.
U nás tomu, žiaľ, ešte tak nie je, a to je iste vážny moment, ktorý nás núti skúmať príčiny takéhoto stavu. Vo svojich stručných poznámkach sa chcem obmedziť len na niektoré príčiny týkajúce sa výroby a vzťahu medzi výrobou a organizáciami zahraničného obchodu.
Poznámku k systému prirážok a zrážok. O tom tu ešte mnohohovorené nebolo. Dotkol sa toho súdruh povereník G a j d o š í k. Chcel by som poukázať na to, že prirážky a zrážky vcelku pozitívne pôsobia smerom k obmedzovaniu korunove nerentabilného sortimentu v jednotlivých podnikoch, avšak vzhľadom na to, že veľkoobchodné ceny u nás nevyjadrujú zatiaľ objektívne tržné podmienky, výsledky sú často také, že korunová rentabilita nie je v súlade s rentabilitou devízovou. Inými slovami, to čo je často výhodné dodávať na vývoz pre výrobný podnik, nie je efektívne z hľadiska devízového, teda z hľadiska spoločenského, a naopak, to čo je nevýhodné z hľadiska podniku dodávať pre vývoz je z hľadiska devízového efektívne. Takáto situácia veľmi komplikuje odberateľsko-dodávateľské vzťahy, pochopiteľne, má negatívny dopad na celkový vývoz a hlavne na jeho efektívnosť. Stotožňujem sa preto s názormi, že je treba urýchlene pracovať na postupnej prestavbe našich veľkoobchodných cien, pretože odďaľovanie tohto problému znamená odďaľovať riešenie nerovnovážneho stavu v našej ekonomike.
Tiež považujem za dôležité, aby sa - podobne ako je tomu u rezortov vo forme salda - aj na úrovni podnikov vytvorila väzba na dovoz a vývoz, pravda tam, kde sú pre to podmienky. To znamená, že ak podnik má určité nároky na dovoz, treba viazať devízový prísľub na realizáciu vývozu v určitej výške, a to predpísaný do jednotlivých devízových oblastí. Musíme si totiž uvedomiť, že nová sústava vedie k tomu, že podniky sa orientujú len na korunove najrentabilnejší sortiment a že neexistuje dostatočný ekonomický stimul na devízovú zainteresovanosť. Administratívny a direktívny zásah síce môže v konkrétnom prípade problém riešiť, ale v podstate podväzuje novú sústavu. Myslím preto, že takáto väzba dovozu a vývozu na úrovni jednotlivých podnikov by vytvorila konkrétny ekonomický stimul.
Bolo by však veľmi účinné, keby takéto ekonomické väzby a stimuly boli doplnené aj organizačnými opatreniami. Mám na mysli urobiť také organizačné opatrenia, ktoré by umožňovali lepšiu a účinnejšiu spoluprácu výroby so zahraničným obchodom, ktoré by umožňovali využívať iniciatívu organizácií i jednotlivcov k prospechu veci.
V tejto súvislosti treba vítať, že súdruh minister H a m o u z sa rozhodol vytvoriť niektoré organizačné útvary organizácie zahraničného obchodu na Slovensku. Tým sa umožní bezprostrednejší kontakt medzi podnikmi a orgánmi zahraničného obchodu, avšak myslím si, že len za predpokladu, že organizácie zahraničného obchodu na Slovensku budú vybavené primeranou právomocou a nebudú iba medzičlánkom, ktorý skôr spomalí ako urýchli riešenie. Považujem ďalej za mimoriadne dôležité, aby sa v ďaleko väčšej miere ako doteraz umožnilo, aby zástupcovia výroby mali priamejší a aktívny kontakt so zahraničnými partnermi, aby jednak z osobnej skúsenosti poznali celú problematiku a prenášali ju do svojich podnikov, ale aj preto, aby pociťovali v osobných kontaktoch so zahraničím aj subjektívny záväzok obstáť v súťaži.
Považujem za potrebné spomenúť tiež to, že existuje ďalší zatiaľ nie dostatočne využívaný zdroj devízových príjmov. Mám. tu na mysli predovšetkým miestne hospodárstvo, ktoré je už svojou povahou prispôsobivé, ktoré je schopné rýchlo reagovať na zmenené podmienky, na podmienky trhu. Napríklad tu v Západoslovenskom kraji existujú na tomto úseku veľké možnosti účinnejšej spolupráce so susednou Viedňou. Obdobné možnosti sú aj v iných krajoch. Je len treba otvoriť priestor v tomto smere pre aktivitu a iniciatívu, pre angažovanosť inštitúcií aj jednotlivcov. Považujeme za nedostatok, že neexistuje vlastná organizácia, ktorá by podchytila tieto možnosti, a preto opakujem návrh, aby sa v Bratislave vytvorila akciová spoločnosť pre dovoz a vývoz výrobkov miestneho hospodárstva.
S týmito otázkami sa nechcem ďalej zaoberať, lebo, povedal by som, nepatria do môjho "rezortu". Rád by som však ešte, súdružky a súdruhovia, informoval Slovenskú národnú radu o opatreniach, ktoré pripravujeme u nás v Štátnej banke na Slovensku a v bankovníctve na Slovensku vôbec.
Vychádzajúc zo situácie, o ktorej som sa zmienil na začiatku svojho diskusného príspevku, domnievali sme sa, že i v bankovníctve na Slovensku treba vytvoriť predpoklady, ktoré by umožnili podnikom na Slovensku operatívnejšie sprostredkovanie bankových informácií v najširšom slova zmysle, ako i pružnejšie sprostredkovanie bankových služieb v oblasti devízových úverov, predaja devíz, devízových podielov atď.
Za týmto účelom vytvorili sme na Oblastnom ústave Štátnej, banky nový útvar, ktorý bude obstarávať pre podniky na Slovensku obdobé služby na úseku predaja devíz ako taký istý" útvar v ústredí Štátnej banky pre podniky v českých krajoch. Delimitáciu činnosti medzi týmito dvoma útvarmi v ústredí a na Oblastnom ústave sme dohodli. I keď sme si vedomí, že ešte nie sú vytvorené v hospodárstve všetky predpoklady pre správu devíz uskutočňovanú na ekonomických princípoch, domnievame sa, že i v tomto štádiu je účelné k tejto delimitácii pristúpiť, lebo bude vo svojom dôsledku znamenať spružnenie styku pre podniky na Slovensku. Som toho názoru, že i v týchto nových podmienkach treba zohľadňovať odlišnosti a potreby jednotlivých oblastí, i keď je, pochopiteľne, nutné postupovať podľa jednotných celoštátnych hľadísk.
Ďalším opatrením v bankovníctve na Slovensku je zriadenie pobočky Československej obchodnej banky v Bratislave, ktorá bola v predstavenstve Československej obchodnej banky v týchto dňoch schválená. Pri úvahách o zriadení pobočky Československej obchodnej banky v Bratislave vychádzali sme z toho, že Štátna banka i Československá obchodná banka majú v nových ekonomických podmienkach na tomto úseku za úlohu predávať devízové prostriedky na dovozy strojov a zariadení z kapitalistických štátov pre investičnú výstavbu, a to návratnou i nenávratnou formou. Tento spôsob predaja devízových prostriedkov sa bude postupne rozširovať i na ďalšie úseky. Československá obchodná banka má okrem toho vo svojej právomoci poskytovať výrobným podnikom vnútorné devízové úvery do určitého rozsahu, vedie účty devízových podielov podnikom, vnútornej ekonomiky, uskutočňuje v určitom rozsahu platobný styk so zahraničím, obstaráva bankové informácie zo zahraničia atď. Som toho názoru, že založenie pobočky Československej obchodnej banky v Bratislave umožní účinnejšie a pružnejšie zabezpečovanie nových úloh bánk na úseku zahraničného obchodu a tým môže účinne napomáhať k lepšiemu využívaniu exportného potenciálu podnikov na Slovensku.
Ďalej pripravujeme opatrenia i na úseku zlepšenia služieb pre súkromnú klientelu. Dohodli sme zriadenie pobočky Živnostenskej banky v Bratislave, ktorá by obstarávala komplexné služby pre klientov zo Slovenska. Pôjde najmä o výplaty a dobropisy na tuzexové účty, likvidácie úspor z pracovných ciest, likvidáciu bankových úhrad, honorárov, dedičstvá, penzie, dary a pod. Týmto opatrením podstatne zlepšíme a spružníme služby na tomto úseku, čo v konečnom dôsledku bude znamenať väčšiu spokojnosť našich spoluobčanov.
Vážené súdružky a súdruhovia,
z toho, čo sa tu povedalo, je zrejmé, že existujú ďalšie nevyužité možnosti v zapájaní hospodárstva na Slovensku do riešenia problémov zahraničného obchodu. Využitie týchto zdrojov, týchto možností bude závisieť od toho, ako sa budú vytvárať vhodné ekonomické i organizačné predpoklady v novej sústave riadenia.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi M i š e j e m u. Prehovorí ďalej súdruh poslanec Emil P í š.
Poslanec Ing. Píš:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Zabezpečiť ciele vytýčené XIII. sjazdom KSČ v hospodárskej oblasti predpokladá dosiahnuť rovnováhu medzi zdrojmi a potrebami pri ďalšom rozvíjaní výrobných síl štátu. K tomuto smerovali všetky opatrenia, zvlášť opatrenia pre zvýšenie účinnosti riadenia prehĺbením a zdokonaľovaním plánovitého riadenia národného hospodárstva. Uplatňovanie opatrení v hospodárskej oblasti, včítane riadenia národného hospodárstva, intenzívne zasiahlo výrobné sily a pripravilo základňu pre ich ďalší úspešný rozvoj, pre rast výroby i produktivity práce. V priaznivom rozvoji národného hospodárstva k rovnováhe v nemalej miere prispieva riešenie problémov v zahraničnom obchode cestou zabezpečovania exportných úloh podnikmi a výrobnohospodárskymi jednotkami. K riešeniu a vyriešeniu problémov tejto sféry odznel vyčerpávajúci prehľad v celoslovenskom aj celoštátnom merítku. K tomuto bohatému faktickému materiálu si dovolím uviesť niekoľko charakteristík a poznámok zo závodov môjho volebného obvodu, ktoré som osobne navštívil.
V celookresnom merítku pracuje na splnení exportných záväzkov päť národných podnikov a VHJ, a to Odevné závody ako VHJ, TOS Trenčín, Merina Trenčín, Západoslovenské konzervárne -a liehovary Trenčín a Chirana Stará Turá ako odborový podnik.
Z nich má najväčšie plánované úlohy Odeva a TOS a v exporte do kapitalistických štátov TOS Trenčín a Západoslovenské konzervárne a liehovary Trenčín. Každá výrobná jednotka má odlišný svoj špecifický charakter.
Odevné závody sú výrobno-hospodárska jednotka a ako spojený odevný podnik združujú podniky Odevné závody Trenčín, Makyta Púchov, Odevné závody kpt. Nálepku Prešov a Zornica Bánovce nad Bebravou. Ich vývozné úlohy od roku 1960 do roku 1967 indexové vzrástli o hodnotu 377 a u exportu do kapitalistických štátov až o 2000.
Exportné úlohy boli teda každoročne preplňované v porovnaní s plánom. Exportný plán do roku 1970 predpokladá ďalšie zvyšovanie úlohy. Splnenie vývozných úloh v roku 1967 majú 100 %-ný predpoklad u krajín socialistického tábora, u kapitalistických štátov je splnenie podmienené mnohými rušivými činiteľmi. Tak napríklad pri vývoze do kapitalistických štátov sa očakáva nesplnenie v Makyte asi o 2 mil. vo franco cenách z titulu nenaplnenia úlohy zákazkami zo strany Centrotexu hlavne v práci vo mzde tak, ako to bolo protokolárne dohodnuté. Splnenie úloh v Odevných závodoch v Trenčíne a v Prešove je narušené hlavne čiastočným stornovaním už predpísaných dodávkových príkazov a nevyhotovením ďalších príkazov pre Blízky východ. Toto krátenie dodávkových príkazov predstavuje v Trenčíne 1 300 tisíc vo franco cenách a u Prešova 800 tisíc vo franco cenách.
Nepriaznivý vývoj plnenia vývozu sa ukazoval i v priebehu roku, keď sa do pol roka realizovala z celoročného podielu len čiastka 41, 7 %, z toho do kapitalistických štátov len 38 %. Príčiny nízkych podielov vyplývajú z nedostatočného zákazkovéhokrytia zo strany podniku zahraničného obchodu, hlavne v krízovej oblasti Blízkeho východu. Nevyriešeným ostáva vývoz do Juhoslávie, predpísaný Odevným závodom, kde nemá partner záujem o odevy, ale o tkaniny a iný sortiment. Preto sa vybavujú náhradné akcie, ako práca vo mzde pre Belgiu, ktorá by mohla byť základom splnenia vývozných úloh do kapitalistických štátov.
Plnenie vývozných úloh týmto podnikom sa stretáva s mnohými ťažkosťami od surovín až po dohodnuté dodávky. Textilná prvovýroba uprednostňuje priamy vývoz metráže pred dodávkami odevnému priemyslu, pracujúcemu pre vývoz s tkanivami exportnej alebo prvej voľby. Textilná prvovýroba uprednostnením exportu dodáva pre odevný priemysel tkaniny vo všetkých kvalitatívnych voľbách, z čoho vznikajú pre odevné podniky vysoké podiely menej kvalitných materiálov, ktoré vykupuje vnútorný obchod s vysokými zľavami. Preto musia pre Centrotex udržovať vysoké stavy zásob, až 200-250-dňové normatívy, čo zaťažuje obratové prostriedky podnikov. Pre nesplnené dodávky pre krízové udalosti na Blízkom východe a pre nepredložené dostatočné objednávky vykáže podnik ku koncu roka zásoby v hodnote 9 336 tisíc Kčs, čo nepriaznivo ovplyvní ekonomické výsledky. Podľa súčasných metodík podnik nemá možnosť hlbšie zasahovať do akvizičnej politiky podniku zahraničného obchodu Centrotex.
Vytvorením akciových spoločností sa situácia čiastočne zlepší, nie však natoľko, ako je tomu pri priamom prevádzaní obchodu na úrovni odborových riaditeľstiev a podnikov. K prevádzaniu obchodu nie je dostatočný prieskum zahraničných trhov, potrebný k dôslednému pripraveniu ponúk, modelov a konkrétností predaja.
V súčasných podmienkach podnik nemá možnosť uplatniť vplyv cenovej oblasti a dosiahnuť efektívnosť vývozu, iba ak prínosom čoraz náročnejších modelov a znižovaním vlastných nákladov. Toto úsilie je však anulované úsilím dodávateľov surovín a základného materiálu zvyšovať ich ceny. Iniciatíve podniku neprospieva ani nestabilnosť a sústavné zmeny ekonómie a ekonomických nástrojov v oblasti rozpisu úloh, cenových prirážok a hmotnej zainteresovanosti.
Jedným exportne najúspešnejším podnikom v okrese Trenčín je TOS Trenčín, ktorý vykazuje vysoké plnenie výroby tovaru v porovnaní s plánom, ako i s minulým rokom - v prvom polroku podnik splnil podiel z ročného plánu vo výrobe tovaru na 52, 3 % a vo vývoze na 54, 4 % a vlastné polročné úlohy vo vývoze vo veľkoobchodných cenách na 106, 9 % a v franco cenách na 111, 91 %, z toho pre kapitalistické štáty vo veľkoobchodných cenách na 106, 1 % a v franco cenách na 114, 51 %. Plán exportu podnik splnil v peňažných jednotkách i v sortimente. Predstih vo výrobe umožňoval i prevádzanie častých zmien, požadovaných zo strany podniku zahraničného obchodu Strojimport.
Vývoz obrábacích strojov patrí medzi najefektívnejšie položky nášho exportu vôbec, čo by vysvetľovalo efektívnosť exportu v rámci podniku. Za touto efektívnosťou ako za kladom sa však skrývajú mnohé nedoriešené problémy negatívneho charakteru, vyplývajúce z viazanosti výrobného podniku s podnikom zahraničného obchodu. Vývoz sa realizuje podľa dohodnutých kúpnych cien, o ktorých výrobný podnik nevie či zodpovedajú skutočným cenám na trhu, lebo Strojimport starostlivo stráži, aby sa podnik túto základnú skutočnosť nedozvedel. Pritom je znalosť dosahovaných cien na zahraničných trhoch v nových podmienkach riadenia pre výrobu mimoriadne dôležitá. Výrobný podnik má za direktívneho dodávateľa určený vývoz v obchodnej parite a hoci vývoz neusmerňuje, má tento rozpísaný podľa krajín do krajín socialistického tábora a kapitalistických štátov, a to so všetkými dôsledkami. Podobne je tomu aj s výkazmi o uskutočnenom vývoze podľa oblastí. V ňom sú zahrnuté mnohé stroje, vykázané ako vývoz do oblastí voľných mien, a predsa stroje v závode na sklade Strojimportu sa neskôr po reparáciách expedujú napr. do Poľska. Vykázaná skutočnosť je potom veľmi problematická, so zdaním, že sa to robí viac pre výkaz pre tých tam hore ako pre podchytenie skutočnosti pre ďalšiu koordináciu a prehĺbenie práce.
Zaujímavý je tiež pohľad na konkurenčnú schopnosť výrobkov podniku na kapitalistických trhoch z cenového hľadiska. Cena zrovnateľného zahraničného výrobku je v porovnaní k domácemu výrobku a k tržbe podniku vyššia až o 60 %. Je to v dôsledku toho, že sa náš výrobok predáva o 10-15 % lacnejšie pre diskrimináciu, že sa predáva prostredníctvom zástupcov s poskytnutím priemerne 15% rabatu, že sa musí zaplatiť clo, že sa musia zaplatiť priame obchodné náklady podniku zahraničného obchodu a tento si zráža ako obchodné rozpätie z vývozu do kapitalistických štátov 13, 8 % z ceny. Priamy výrobca tak dostane iba 40 % utŕženej ceny. To má zrejme vplyv na kvalitu výrobku, jeho technický stav, obnovu, spoľahlivosť a účelnosť.
Z tejto skutočnosti vyplýva konštatovanie, že obchodovanie na zahraničnom trhu prostredníctvom zástupcov je veľmi nákladné, že činnosť našich podnikov zahraničného obchodu ako samostatných organizácií je drahá a že colné bariéry sú čoraz viac sťažené.
Vinárske závody, reprezentované Merinou Trenčín, plnia exportné úlohy predovšetkým prekročením vývozných úloh do kapitalistických štátov. Ročný plán splnili v I. polroku vo veľkoobchodných cenách na 56, 1 %, vo franco cenách na 58, 4 %, v prepočte na polrok to obnáša vo veľkoobchodných cenách 11G % a vo franco cenách 110, 3 %, z toho do kapitalistických štátov vo veľkoobchodných cenách 127, 1 % a franco cenách 130, 6 %. Kvalita výrobkov je dobrá a podnik nezaznamenal ani jednu reklamáciu. Vývozné úlohy dostáva podnik direktívne a odbyt zabezpečuje Centrotex a v menšej miere Transakta. Podnik predáva týmto organizáciám svoje výrobky v kúpnych cenách, ku ktorým dostáva cenové intervencie - prirážky zo štátneho rozpočtu. Plnenie exportných úloh sa stretáva i u tohto podniku s ťažkosťami, ktoré bránia efektívnejšiemu rozpätiu podniku.
Hmotná zainteresovanosť podniku na vývoze nie je dostatočná pre systém cenových prirážok a pre minimálny podiel devízových prostriedkov. Okrem toho dve tretiny devízových podielov blokuje Obchodná banka. Uplatnil by sa tu preto pružnejší systém vývozných prémií.
I štruktúra vývozu je nevýhodná. Predávajú sa často výrobky v malých dávkach, vyvolávajúce rozširovanie palety sortimentu a sťaženie kompletizácie objednávok. Na výrobu najťažšie dolieha problém vývozných lehôt a rentabilita. Zadávacie lehoty sa na svetovom trhu skracujú na 3, 5 až 4 mesiace a v obchodnej parite postupne klesajú ceny výrobkov a podniku tým narastajú straty. Táto tendencia má koreň v konkurenčnom stave na svetovom trhu a podnik nemá možnosť jej čeliť technickou obnovou zariadenia, lebo textilný priemysel sa v minulých rokoch nedoceňoval a nedošlo tu ani k jednoduchej reprodukcii. Zatiaľ v zahraničí technická úroveň vystúpila a naše podniky nie sú schopné sa s ňou vyrovnať pre obmedzenie prostriedkov na nákup strojného zariadenia špičkovej úrovne.
Ťažkosťou je aj direktívnosť vývozu, preferujúca objemovú stránku bez ohľadu na efektívnosť. Týmto spôsobom musí podnik pokrývať i výrobky, ktoré sú stratové, len aby sa zabezpečil globálny objem vývozu.
Cenové prirážky ku kúpnym cenám nie sú riešením, lebo sa neustále menia a ich rozpätie nepokrýva cenové rozpätie. Podniku tým vznikajú straty až 20 Kčs na 1 m tkaniny. Z toho je ekonomický záver pre podnik veľmi nepriaznivý, pretože príjmy z vývozu musí podnik odviesť nadriadenej organizácii a straty musí znášať sám v plnom rozsahu.
Podnik rovnako ako ostatné nemá možnosť priameho kontaktu so zahraničnými odberateľmi a tým je vyčlenený z bezprostredného poznania módnych požiadaviek a technickej vyspelosti. A pretože styk je zabezpečený Centrotexom, naráža aj na problém skladov, pretože podnik musí skladovať pre Centrotex tovar v dvoj- až trojnásobnom objeme než je únosné.
Chirana Stará Turá zlepšila plán exportu po počiatočných nepriaznivých výsledkoch a dosiahla za 3/4-ročné obdobie splnenie vo franco cenách na 105, 3 %, z toho pre kapitalistické štáty 122 % a pre voľné oblasti kapitalistických štátov na 203 %. Do konca roku sa však predpokladá plnenie na 70 % a pre kapitalistické štáty iba na 62 %. Počiatočné neplnenie exportných úloh bolo ovplyvnené nevyjasnenými cenovými otázkami medzi podnikom zahraničného obchodu a odborovým riaditeľstvom, neskôr KOVO, neodvolalo výrobky protokolne zaistené a tým prispelo k 10 % nečerpaniu dohodnutých fondov jednak znížením dodávok zdravotníckej techniky do SSSR a v dôsledku zmeny obchodno-politickej situácie v Grécku, v štátoch latinskej Ameriky a na Blízkom východe.
Účinnosť nových ekonomických nástrojov v zahraničnom obchode sa prejavuje z hľadiska závodu nepriaznivo, pretože len výrobky mernej techniky majú pozitívny vplyv na ekonomický efekt. Výrobky zdravotníckej techniky však hodnotu vývozu znižujú. Dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi KOVO a závodom sú labilné, lebo len 10 % výrobkov bolo podložených záväznými zmluvami a zbytok KOVO nárokoval len formou protokolov, ktoré nemajú právnu záväznosť. Pretože KOVO nemá vyjasnenú situáciu v kontraktoch, môže jednostranne bez hospodárskych následkov odsúvať odvolávky na ďalšie štvrťroky. Ta spôsobuje závodu narastanie zásob hotových výrobkov a finančné ťažkosti. Situácia pre rok 1968 je ešte horšia, lebo nezaisteným ostáva 22 % podiel výroby pre export, pre ktorý podnik zahraničného obchodu nemá odberateľa. Takým sú napríklad niektoré štandardné výrobky, ako plynomery, injekčné striekačky a horské slnká, ktoré nemôže závod nahradiť špeciálnymi výrobkami, akými sú špeciálne manometre, priemyselné vodomery, elektrokardiografy, zubolekárske súpravy a pod.
Úsek potravinárskeho priemyslu reprezentujú Západoslovenské konzervárne a liehovary n. p. Trenčín s exportnými úlohami predovšetkým konzervárenského úseku. Podnik neplní plán exportu a do celoročného plnenia chýba 54, 7 %, z toho do kapitalistických štátov 50, 1 %. Neplnenie vyplýva zo zmeny plánu ročných exportných dodávok, upraveného v polroku, a to zvýšením objemu exportu predovšetkým rafinovaného liehu. Objem exportu liehu nie je však zatiaľ podložený odberateľskými záväzkami, hoci podnik má k dispozícii exportovať sa majúce množstvo. Vyriešením odberateľsko-dodávateľských vzťahov sa vytvorí predpoklad splnenia celoročných úloh.
V organizačnom širšom komplexe liehovarsko-konzervárenských podnikov, reprezentantom Odborovým riaditeľstvom liehovarov a konzervárni v Bratislave, vývoz sa koncentruje na tradičné konzervárenské výrobky, ako sú kompóty, sterilizovaná zelenina, sterilizované uhorky, rajčinový pretlak, sušené šípky, šípková dužina, najnovšie čerešňový destilát. Je tu aj reálna nádej postupne obnoviť vývoz sušených húb a nakladaných kuriatok, ktoré prevzal družstevný sektor. V tomto roku sa obnovil po dvojročnej prestávke vývoz mletej papriky.
Vývoj vývozu u slovenských podnikov, riadených Odborovým riaditeľstvom liehovarov a konzervárni, vykazuje za posledné tri roky indexové zvýšenie až o 191 %. Tento vysoký vzrast v roku 1967 je momentom nárastu podielu slovenských podnikov na celoštátnom vývoze, ktorý predstavuje v tomto roku 25, 5 %. Ďalšie zvyšovanie podielu bude možné vývozom citranu vápenatého a od roku 1969 vývozom kyseliny citrónovej, neskôr i vývozom lesných plodov.
Plnenie plánu vývozu za I. polrok je priaznivé, lebo podniky Odborového riaditeľstva liehovarov a konzervárni splnili plán vo franco cenách na 103, 5 %, z toho do kapitalistických štátov na 101, 2 % a do krajín socialistického tábora na 125, 9 %. K menšiemu výpadu došlo u podnikov Stredoslovenských konzervární a liehovarov Mikuláš a Východoslovenských konzervárni Prešov.
K zhoršeniu situácie došlo v priebehu III. štvrťroku na kapitalistických trhoch, a to u hlavných odberateľov v Nemeckej spolkovej republike, kde bola zavedená v rámci Európskeho hospodárskeho spoločenstva daň z cukru a dovážaných výrobkov. Tým došlo k spomaleniu odvolávok a konzervárenské podniky očakávajú dispozície, ktoré by im dovolili splniť celoročné úlohy. Takto vzniklá situácia sa rieši v spolupráci s Koospolom a vypracúvajú sa spoločné opatrenia na zabezpečenie splnenia tohtoročných úloh vo vývoze.
Podľa predneseného celoslovenského širokého materiálu k problematike vzťahov výroby k zahraničnému obchodu, i podľa uvedeného úzkeho okresného merítka, môžeme konštatovať vysoký ekonomický efekt z vývoznej činnosti, do ktorej sa zapojili slovenské podniky výrobou exportovateľných a hľadaných výrobkov na svetovom trhu. Je to sféra celoštátneho významu a pracovníci podnikov tento význam podtrhujú s pochopením a s aktivitou po zvýšení doterajšieho plnenia. Veď mnohé podniky, ako napríklad TOS Trenčín, si svoje povinnosti plnia vzorne a dosiahli už i v zahraničí určité postavenie a zabezpečili tak plný devízový prínos.
Táto pozitívna stránka celej činnosti, i u podnikov plne prosperujúcich na tomto úseku, vykazuje však problematické miesta, ktoré sú veľkou prekážkou plnému rozvinutiu možností exportu. Na konto problematických miest z podnikového hľadiska tu možno uviesť malú možnosť operatívneho styku so zahraničnými odberateľmi, nedostatočný prieskum svetového trhu, veľký počet medzičlánkov, ktoré stravujú časť výnosov a vyžadujú vysoké skladovacie zásoby, nedostatočný devízový limit na zmodernizovanie a zlacnenie výroby v záujme zvýšenia konkurenčnej schopnosti na svetovom trhu, všetko miesta, ktoré je možno riešiť v záujme zefektívnenia celej činnosti.
Uznesenie Predsedníctva ÚV KSČ k tejto problematike podtrhuje rozvíjanie prvkov zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia u zahraničného obchodu, prostredníctvom ktorého sa prenesie svetový rozvoj do vnútornej ekonomiky v záujme povzbudzovania jeho síl, efektívnosti a súťaživosti vo svetovom merítku. Preto vzťah medzi zahraničným obchodom a výrobou prechádza v súčasnosti etapou hľadania nových foriem a často i radikálnych zmien. Nové formy i zmeny prispejú účinnejšími prostriedkami i výrobným podnikom dosiahnuť vyrovnanejšiu bilanciu u exportných úloh a zabezpečiť výrobno-technickú modernú základňu, schopnú neustáleho technického napredovania. Je to náročná úloha, dotýkajúca sa aj nás poslancov a zaväzujúca nás k účinnému zásahu na úsekoch našich volebných obvodov. Naším spojeným úsilím v tejto tak dôležitej problematike prispejeme k dosiahnutiu čoraz výraznejšieho splnenia exportných úloh.
Vzhľadom na to, že súdruh minister vo svojom prejave tiež povedal, že očakáva, že položíme aj niektoré dotazy, ja by som si dovolil niekoľko ich predniesť.
Prvý dotaz by bol, ako spomenul súdruh povereník B o ď a, že by sme mohli viacej vyvážať potravinárskych výrobkov, či už vo forme sladu alebo vo forme chmeľu, ďalej v lesných plodinách atď. Samozrejme, že napríklad na zriadenie plantáží sú potrebné peniaze, nie devízové, samozrejme naše peniaze. Chcel by som sa opýtať, že či podniky zahraničného obchodu, konkrétne Koospol by bol ochotný poskytnúť peniaze, prípadne úver týmto národným podnikom, ktoré by si chceli zriadiť plantáže, ale nielen národným podnikom, ale napríklad aj jednotným roľníckym družstvám a štátnym majetkom. Určite, že potom by sa to zase rentovalo, že tieto by mohli vyviezť napríklad lesné plodiny. Uvediem príklad: od nás sa vykúpilo v roku 1966 21 tisíc ton lesných plodín, z Poľska 10-krát toľko - 210 tisíc ton plodín a určite o lesné plodiny majú predovšetkým záujem kapitalistické štáty. Mal by som taký dotaz, že či je možné poskytnúť týmto podnikom, družstvám, štátnym majetkom peniaze na vybudovanie takýchto plantáží.
Ďalej by bol dotaz - súdruh minister hovoril o vzťahoch medzi výrobou a zahraničným obchodom a povedal, že sa zriadia niektoré útvary na našich národných podnikoch, alebo sa aj zriadia pobočky, ako napríklad u toho Koospolu. Zaujímalo by nás aká bude konkrétna náplň týchto útvarov na našich podnikoch a akú budú mať právomoc medzi centrálnym podnikom zahraničného obchodu v Prahe.
Ďalšou otázkou by bolo, keby nám súdruh minister povedal, ako sa osvedčujú kádre zo Slovenska, ktoré pracujú v zahraničnom obchode, či už v Prahe alebo potom v kapitalistických štátoch alebo v socialistických štátoch. Aká je perspektíva u týchto kádrov atď.
Ďalšia otázka by bola, či sa zlepšia tieto zahraničné cesty najmä u tých podnikov, ktoré zatiaľ nemali v širšej miere možnosť navštíviť týchto zahraničných partnerov. Napríklad na toto sa mi sťažovali v podniku Merina a v budúcich rokoch určite by to prispelo aj k vylepšeniu zahraničného trhu, vo vývoze týchto tkanín vinárskych, ktoré vyrábajú konkrétne v Merine Trenčín.
Posledná otázka by bola: súdruh minister hovoril, že vývoz v potravinárskom priemysle, konkrétne v poľnohospodárskopotravinárskom komplexe stále ešte nedosahuje takú úroveň. Samozrejme ani nebude dosahovať v najbližších rokoch. Ale mal by som dotaz, ako by si Ministerstvo zahraničného obchodu predstavovalo, alebo ako by mohlo tiež dotovať tieto podniky, JRD a štátne majetky a ak by sa zvýšila úrodnosť na našich poliach, myslím nejakými dobrými odrodami, či by mohli tieto vyvážať atď.
Na poslednú otázku, dôležitú otázku by som bol zabudol. Asi som to zle zachytil (tam vzadu tak dobre nepočuť), neviem či súdruh minister hovoril, že sa to teraz prepočítava 3, 5-krát z kapitalistických štátov - tak tých 500 miliónov neviem či je to 1, 5 miliardy alebo 3 miliardy, či je to v tej starej mene, teda ako to bolo pred rokom 1966, alebo teraz už v novej mene, a potom hovoril, že sa nevyužívajú, poprípade, že nedonášajú taký osoh, spomínal iba 500 mil. a predpokladalo sa tuším 3 mld. Kčs alebo 2 mld. Kčs. Ja by som chcel pripomenúť toľko, že je to pravda, skutočne, ako spomenul s. poslanec M a r e j k a, že niektoré stroje dovezieme nekompletné, takže potom niekoľko rokov stoja a až neskoršie sa dokompletizovávajú a neskoro slúžia svojmu účelu a až potom môžu produkovať peniaze, na ktoré boli skutočne dovezené.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi poslancovi P í š o v i.
K slovu sa prihlásil vedúci delegácie Národného zhromaždenia súdruh poslanec Dohnal.
Poslanec NZ Dohnal:
Vážené soudružky a soudruzi poslanci,
dovolte mi, abych nejprve jménem předsednictva Národního shromáždění pozdravil vaše zasedání a přál dnešnímu vašemu jednání mnoho úspěchů. Náš zahraniční obchod, zejména v dnešní době, je velmi důležitým kolem v našem ekonomickém soustrojí a musí v nejbližší budoucnosti sehrát rozhodující úlohu v přeměně vyrobeného produktu v užití. Směna zboží v našich vnějších vztazích prováděná v dobré rentabilitě a efektivnosti nutně přispívá k perspektivnímu rozvoji našeho průmyslu a tím