otázkou v ďalších rokoch štvrtej päťročnice bude uplatňovanie technológie pri používaní strojov, ktorá musí byť založená na najnovších poznatkoch vedy a techniky. Voľba strojov a strojných zostáv nie je len záležitosťou technickou, ale hlavne technicko-ekonomickou. Nie sú zriedkavé prípady, že stavby sa zriekajú niektorých mechanizačných prostriedkov, a to len v dôsledku toho, že ich prevádzka je značne nákladná. Strojné zostavy je potrebné tak organizovať, aby ich prevádzka bola ekonomická, pre stavby výhodná. Dôsledky vyplývajúce z používaných technológií, včítane strojných zostáv, sa musia prejaviť tiež pri vypracovaní projektovej a rozpočtovej dokumentácie, na ktorú sa musíme pozerať ako na základnú prípravu výroby. V súčasnosti v stavebníctve pociťujeme nedostatok výškových žeriavov a mechanizmov na dokončovacie práce. Nie je problémom v termíne dokončiť hrubú stavbu. Ťažkosti sú však s jej dokončovaním v dôsledku zlej mechanizácie dokončovacích prác. V tejto oblasti sme zostali v porovnaní s ostatnými vyspelými štátmi veľa rokov pozadu. Treba však povedať, že nikomu nie je platný sebekrásnejší a výkonnejší stroj, keď nie je riadený pracovníkom, ovládajúcim technológiu práce, na ktorú je používaný, keď nie je naplánované jeho nasadenie na vhodnú prácu a keď majster a stavbyvedúci neriadi prácu strojov tak, ako kedysi riadil prácu manuelne pracujúcich. Nedostatky pri mechanizácii majú teda nepriaznivý vplyv nielen na vlastné náklady, ale nepriaznivo ovplyvňujú aj užitočnú hodnotu vytváraného diela a znižujú jeho životnosť a trvanlivosť.

Preto je treba položiť si otázku, či sme vykonali v riadení nášho stavebníctva a pri príslušnej výchove a výuke v školách všetko, čo je treba k tomu, aby naši pracovníci v stavebníctve boli schopní zaistiť dosiahnutie optimálnych výrobkov vo výrobe pri použití súčasných mechanizačných prostriedkov. Som presvedčený, že v tejto oblasti sme zostali veľa dlžní a ak nenastane podstatná náprava, budeme naďalej zaostávať za možnosťami, ktoré by nám mohli priniesť miliónové investície vložené do týchto zariadení. Každá mechanizácia vyžaduje dôkladne premyslený plán nasadenia a stanovenia technologických postupov, a to vždy s prihliadnutím k miestnemu terénu, prípadne geologickým a klimatickým podmienkam. Jeho vypracovanie vyžaduje nielen dôkladné znalosti teoretické, ale i praktické skúsenosti o mechanizačných prostriedkoch a použitej technológii v daných podmienkach. I keď napríklad v poľnohospodárstve má variabilita prírodných podmienok omnoho menší vplyv na používanú mechanizáciu ako je tomu napríklad v stavebníctve, výuka mechanizácie v poľnohospodárstve je zabezpečená na samostatných fakultách vysokých škôl poľnohospodárskych, alebo aj na poľnohospodárskych technických školách - odbor mechanizácia. Týmto otázkam však v stavebníctve nevenujeme náležitú pozornosť, ako je tomu v ostatných štátoch. Napríklad v Sovietskom sväze popri výchove stavebných inžinierov vychovávajú inžinierov-mechanikov špeciálne zameraných na bezpečné zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv strojov a ostatné práce spojené s mechanizáciou. Obdobný stav sa začína presadzovať i na Západe a plánuje sa nová výchova povolania stavebného inžiniera-strojára, a to nielen pre potreby stavebníctva, ale i pre sektor strojársky. Naše stredné priemyselné školy strojnícke nemajú špecializovanú profesiu stavebných mechanizátorov. Jediná škola s touto špecializáciou bola v Tábore, avšak počase bola aj tu výchova stavebných mechanizátorov zrušená a až v roku 1966 bola znovu vytvorená jedna trieda. V roku 1966 v Tábore sa začalo diaľkové dvojročné pomaturitné štúdium pracovníkov mechanizácie stavebníctva s 8-týždňovým internátnym školením a záverečnými skúškami po dvoch rokoch pre oprávnenie vykonávania funkcie stavebného mechanizátora. Tento systém školenia však nepostačuje požiadavkám praktického života. Požiadavka stavebného inžiniera-strojára by v plnej miere vyhovovala potrebám praxe. Profil jeho vysokoškolskej prípravy nemusel by byť zameraný tak, aby bol výslovným špecialistom v odbore strojárskom. Jeho mnohostranná činnosť by si vyžadovala všeobecné znalosti v celom odbore stavebníctva a jeho okrajových disciplínách. Mal by mať znalosti o navrhovaných zariadeniach stavenísk, o obťažných terénnych pomeroch, mal by byť oboznámený s dopravnou technikou a pod. Často musí riešiť i otázky zabezpečovania vody a energie pre potreby stavebníctva. Takíto odborníci sú pomerne dosť často hľadaní, o čom sa možno dočítať na stránkach zahraničných odborných časopisov. Tento základný nedostatok u nás sa však neodstráni dielčími špecializáciami vo výuke, ako napríklad zameranie na výrobu silikátových dielcov alebo dielcov z nových hmôt, na ambulantnú alebo stacionárnu výrobu alebo na ťažbu a úpravu kameniva, pretože sa nimi odstraňujú len čiastočné dôsledky zavedenia mechanizácie a automatizácie a len v malej časti odboru. Nie je to, prirodzene, výhoda ani pre absolventov týchto špecializácií. Aj otázka platového zatriedenia nie je dômyselne uzatvorená. Stavebný mechanizátor, ktorý má prevádzkovou starostlivosťou najväčší podiel na ekonomickej účinnosti i nasadení stavebných strojov, je platove zaradený do kategórie TO a stavebný technik, ktorý je mimo prevádzkovej starostlivosti o nasadené stavebné mechanizmy, je zaradený do kategórie TV, čo je pri platovom odmeňovaní a prémiovaní podstatný rozdiel.

Mnohotvárny investičný proces nám čoraz výraznejšie preukazuje, že tam, kde svojho času bol stavebný inžinier na základe svojho vzdelania jedinou vedúcou osobou, musí sa dnes deliť o  vedenie a riadenie so stavebným inžinierom-strojárom. Je to samozrejmý dôsledok premeny ručnej práce na prácu strojovú, i   toho, že stavebný inžinier nemôže obecne zvládnuť obe tieto disciplíny. Čím prv bude tento stav pochopený a ako taký zabezpečovaný, tým prv dosiahneme vyššieho využitia mechanizačných prostriedkov a pravdepodobne i lepšej skladby. Len takto sa môžu vytvárať predpoklady pre zaistenie a dosiahnutie vyššej úrovne spriemyselnenia stavebníctva.

Známe sú tiež skúsenosti, ako úzko súvisí stupeň využitia strojov s technickou úrovňou a zručnosťou ich riadičov, resp obsluhy V tejto oblasti zostávame tiež veľa dlžní. Pre všetky profesie stavebnej činnosti (murár, tesár atď. ) je zabezpečený dorast v učňovských strediskách, len pre výuku a výchovu posádok stavebných strojov nie je vytvorená profesia v učňovských strediskách Murára vychovávame tri roky a posádky strojov tri mesiace, pričom im zverujeme ako výrobný prostriedok stotisícovú hodnotu stroja. Následnosť toho je nevyčísliteľná, ale jasná v podnikových nákladoch, v časovom a výkonovom využití stavebného mechanizmu, lebo odborná výučba posádky stroja prechádza vlastne až praxou - na vlastných chybách. Pre nárazový nedostatok posádok neraz sa pri podnikovom spôsobe školenia priamo núti potreba vydať preukaz, len aby stroj mal už posádku s papiermi, a tak aby sa všetka zodpovednosť preniesla na posádku stroja - neodborníka.

Jediné dobré skúsenosti má stavebníctvo s absolventami vojenských výcvikových kurzov, kde počas prezenčnej služby posádky strojov získali oprávnenosť obsluhy niektorých druhov stavebných strojov. U týchto absolventov najmarkantnejšie vidieť čo znamená dôsledná výchova a výučba posádky stroja. Dnešne moderne stroje s hydraulickými systémami, prevodmi, konštrukciami motorov si priamo vynucujú, aby posádky strojov boli stále doškolované tak, aby získali ďalšie teoretické znalosti o modernizácii strojov. Ani tejto časti výchovy a výučby sa u nás nevenuje dôsledná pozornosť. V zahraničí, a to hlavne v kapitalistických štátoch, výrobcovia strojov sa snažia zaistiť čo najväčší odbyt svojich výrobkov aj tým, že zásadne sa postarajú pre svojich zákazníkov o bezplatné vyškolenie a výcvik posádok strojov. Výcvik je veľmi dôsledný a intenzívny. Na školenie a výcvik, ako aj na stále doškoľovanie, kladú neustále väčší dôraz. U nás však dochádza k opačnej tendencii. Jestvujúce výcvikové strediská sa zrušili, generálne riaditeľstvá ich znovu nevytvárajú, starostlivosť o výchovu posádok sa rozplynula medzi podniky, a naši výrobcovia, až na malé výnimky, nemajú absolútny záujem o dôsledné školenie alebo doškoľovanie posádok strojov pre svoje výrobky. Nielen školeniu riadičov strojov, ale i odborníkom pre ich údržbu musíme venovať kvalitatívne odlišnú pozornosť, pretože optimálne využitie strojov je možné dosiahnuť len vtedy, ak sú dobre riadené a udržované v dobrom stave, aby ich prevádzka mohla prebiehať plynulé po celú dobu ich nasadenia.

Ak sa má zavádzaním mechanizácie a automatizácie do stavebníctva, ako i ďalších prvkov priemyselnej výroby, dosiahnuť plánovitá efektívnosť a zhospodárnenie výroby, musia byť pracovníci prichádzajúci do stavebníctva vybavení aspoň takými základnými vedomosťami príslušných disciplín, ktoré by im umožnili ďalší úspešný rast. Rad terajších pracovníkov mal možnosť postupne sa zoznamovať s mechanizáciou jednotlivých výrobných procesov, avšak novonastupujúca generácia prichádza dnes často do plne mechanizovaných prevádzok, a preto ich orientácia lez dostatočných základných znalostí je veľmi neuspokojivá a vede k neblahým dôsledkom. Už dnes sa realizujú stavebné objekty (diaľnice, sypané hrádze a pod. ), na ktorých staveniskách z celkového počtu pracujúcich je 70-80 perc. tých, ktorí sú zamestnaní riadením strojov, údržbou a rôznymi opravami.

V stavebníctve ČSSR skoro 3, 5-miliardové hodnoty strojných základných prostriedkov si vyžadujú skvalitniť vyššiu úroveň organizačného riadenia mechanizácie a automatizácie, a to zabezpečením lepšej výchovy a výučby technických a obsluhujúcich kádrov. Problematika mechanizácie stavebníctva je veľmi zložitá a jedinec ju nemôže zvládnuť v celej šírke. Pri realizácii koncepcie stavebníctva do roku 1970 bude potrebné sa aj týmto otázkam venovať dôslednejšie.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem poslancovi Demmerovi. Slovo má minister stavebníctva Ing. Samuel T a k á č. Minister stavebníctva Ing. Takáč:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Dovoľte mi povedať niekoľko poznámok k materiálu, ktorý prerokúvate. Som veľmi rád, že zpráva o rozvoji stavebných materiálov sa prerokuje aj v pléne SNR, pretože problémy, ktoré súvisia už niekoľko rokov s ostrým nedostatkom stavebných materiálov, sú problémami, ktoré zaujímajú celú verejnosť, a boli veľmi často a aj sú veľmi často kritizované. Fakt je, že čím ďalej tým výraznejšie sa ukazuje, že ohraničujúcim faktorom pre investičnú výstavbu je nedostatok materiálov. Stavebných materiálov i ostatných materiálov a výrobkov, ktoré vyrábajú pre stavby iné rezorty. V investičnej výstavbe vôbec máme veľmi komplikované problémy a hoci napríklad vysoká nadmerná a škodlivá rozostavanosť a dlhé časy výstavby sa už mnoho rokov kritizujú, nedá sa povedať, že by sme v tom boli dosiahli doteraz zreteľnejšiu nápravu. Vec súvisí aj s tým, že investičná výstavba, žiaľ, nebola dosť pevne u nás riadená a často sa v nej uplatňovali aj mnohé momenty subjektivizmu a voluntarizmu. Myslím, že nie je nijakou tajnosťou, že za každú investíciu, ktorá sa mala realizovať, sa vždy nejaký činiteľ musel exponovať a prerážať a prebojúvať ju. Tak sa podarilo prebojovať i investície, ktoré neskôr, a najmä teraz sa ukazujú, že by ich nebolo treba realizovať a že musíme teraz čím ďalej dôslednejšie sa starať o to, aby sme pri úvahách a prípravách a potom aj pre realizácii investícií postupovali veľmi uvážene, aby sme investície komplexne posudzovali a aby sme pritom zabezpečovali potrebný rozvoj národného hospodárstva, zmeny v makroštruktúre i mikroštruktúre a súčasne, aby sme dbali viac o to, aby životné prostredie v celom svojom komplexe bolo hľadiskom, ktoré treba rešpektovať, a to veľmi dôsledne.

Určité materiály v posledných rokoch, ktoré umožňujú takéto úvahy prípravy realizácie investícií, sa vypracovali a sú známe pod menom "projekt republiky". Tieto materiály, ktoré dávajú možnosť komplexnosti posúdenia každej investície a rozvoja v oblastiach i v odvetviach, sú známe v rezortoch i po krajoch a nazdávam sa, že všetci, ktorí s investíciami majú čo robiť, mali by z týchto materiálov vychádzať a z týchto materiálov dokladať rozumnosť, užitočnosť a prepotrebnosť investícií. Materiály v projekte republiky, pochopiteľne, nie sú konečné a raz navždy hotové. Doplňujú sa podkladmi ďalšími z území a odvetví. Hovorím o tom preto, lebo zdá sa, že sa dostatočne nedoceňuje význam týchto materiálov, hoci aj mnohí súdruhovia z rôznych socialistických krajín, keď sa s týmito materiálmi zoznámili, považovali ich za veľmi cenné a veľmi dôležité a vo svojich krajinách budú vychádzať v tejto oblasti z našich skúseností. Myslím, že neurobím chybu, keď pripomeniem správnosť a užitočnosť pracovať s týmito materiálmi vo všetkých krajoch a okresoch. Znovu zdôrazňujem, aby sme zargumentovali naliehavosť, potrebnosť a užitočnosť investícií a aby sme sa pre budúcnosť vyvarovali chýb a omylov, ktorých sme sa v minulosti dopustili.

V investičnej výstavbe ďalej trvá, a možno povedať, že prežíva ešte i v týchto časoch ohromný inflačný tlak na investície. Každý chce investovať a prostriedky na to, aby sme mohli toľko investovať, zďaleka nestačia uspokojiť tieto požiadavky. Považujem fakt, že ekonomické princípy novej sústavy riadenia začínajú sa uplatňovať aj v investičnej výstavbe, za rozhodujúci a myslím, že týmto hľadiskám treba podrobiť aj ďalšie snahy, úvahy a zámery o tom, kde a ako investovať, aby investície boli zdravé, aby boli návratné, aby prinášali osoh. To znamená, že ak donedávna každý dostával a každý požadoval, aby dostal prostriedky na investície, myslím, že nastávajú časy, že si každý musí zarobiť na investície alebo zohnať peniaze. V podobnej situácii je aj štát, pokiaľ ide o spoločenské investície. Musí mať prostriedky a toľko prostriedkov, aby podľa nich mohol rozsah investícií realizovať, a to podľa naliehavosti. V chozrasčotnej sfére vo výrobnej oblasti nástup nových zásad už začína pôsobiť. Viacerí investori už ustúpili od pôvodných investícií. Mnohí investori, ktorí už majú hotové diela a fabriky, teraz veľmi jednoznačne hovoria, že by tak veľké fabriky neboli stavali, majú ich dnes nevyužité, majú problém pracovných síl, a preto otázka komplexného posudzovania každej investície výrobnej i nevýrobnej je veľmi vážna. Predtým to tak bolo, že sa postavila fabrika, ale už ostatné, čo k fabrike treba, to sa proste prenechalo, aby si riešil niekto iný. K fabrikám treba nové byty, treba neraz celé sídliská, treba celú občiansku i inžiniersku vybavenosť. Tam, kde táto komplexnosť nie je, a takých prípadov máme nemálo, vznikajú potom roztrpčenosti i nepríjemnosti a vzniká fakticky i nevyužitie investovaných prostriedkov. Otázka rozostavanosti a času výstavby, aj to je problém, ako som už spomenul, s ktorým sme sa nevedeli vysporiadať. Nazdávam sa, že nová sústava riadenia bude podporovať investorov aj dodávateľov, aby nerozptyľovali prostriedky, aby sa usilovali rýchle realizovať investičné akcie tak, aby mohli potom čo najskôr vynaložené prostriedky produkovať, alebo aby investícia mohla slúžiť svojmu účelu. Doteraz bola situácia opačná. Ani investor nemal osobitnú hmotnú zainteresovanosť na tom, aby fabrika, ktorá sa stavia, čo najskôr začala produkovať, nemal na tom interes. A s dodávateľmi to bolo tiež všeliaké. Nechcem povedať, že sme v tomto urobili veľké pokroky. Ale prvé kroky sa už prejavujú. Nazdávam sa, že keď dôkladne budeme nové zásady ekonomického riadenia uplatňovať v praxi, tak behom 2-3 rokov sa môžeme dostať do situácie, že budeme stavať i u nás v lehotách, ktoré sú na európskej úrovni, nechcem povedať v lehotách vo svetových špičkách, pretože pokiaľ ide o schopnosti i sily, i skúsenosti stavebnej výroby a nakoniec i strojárenstva, je to v našich možnostiach. Treba len, aby ten komplex faktorov, ktoré toto podporujú, pôsobil účinne, a to čo sme nevedeli dokázať celých 15 -20 rokov, myslím, že v budúcich rokoch predsa len dokážeme. Niektoré prvé príklady také už máme. Nechcem hovoriť o iných odvetviach, ale v stavebníctve, pokiaľ ide o výrobu stavebných materiálov, niektoré fabriky v poslednom roku sme stavali už v slušných termínoch - rok a pol roka, trištvrte, a také fabriky, ktoré by sme boli predtým stavali normálne 3, 4, 5 rokov. Stavebné materiály, ako som spomenul, stávali sa v posledných rokoch čím ďalej ohraničujúcim faktorom. Nehľadiac k tomuto samotnému faktu, pred niekoľkými rokmi sme sa dopustili aj niektorých chýb a nedostatkov, keď sa menšie a máloefektívne výrobne, napr. tehelne zatvárali, keď bol celkový pokles investičnej činnosti v nedostatku predvídavosti. Teraz bolo treba veľa času, skoro 2-3 roky, kým sme presadili názor, že materiálna základňa stavebníctva veľmi zaostala, že treba jej rozvoj urýchliť. Preto aj pôvodný návrh päťročnice sa po tejto stránke musel podstatne zmeniť a dnes investície do rozvoja výroby stavebných materiálov sú už prakticky približne o 1/4 vyššie ako sa pôvodne myslelo. My sme už vtedy prichádzali s našimi rozbormi, návrhmi, no vtedy sa to neprerazilo. Až teraz, keď konfliktnosť nedostatku stavebných materiálov a potrieb investičnej výstavby bola tak vysoká, konečne sa presadil názor, že treba urýchliť rozvoj materiálovej základne. Preto sme vypracovali veľmi dôkladné rozbory a zprávu o doterajšom vývine a budúcich úlohách, ktorú prerokovalo aj Predsedníctvo ÚV KSČ, a to nám, možno povedať, otvorilo cestu, aby sme našli porozumenie aj na príslušných orgánoch vlády.

Súdružky a súdruhovia,

my, stavbári, teraz usilujeme, aby sme v priebehu 2-3 rokov na základe robených rozborov celkových koncepcií celého odvetvia stavebných materiálov i na základe koncepcií rozvoja jednotlivých odborov starostlivo a dôkladne pripravili všetko potrebné a zahájili, a podľa možnosti aj dokončili nové závody na výrobu stavebných materiálov. Sú to nemalé úlohy aj úseku geológie, úseku projekcie a potom i v zabezpečovaní stavebných prác a dodávok strojno-technologických zariadení. Vychádzame z toho, že je našou povinnosťou nové závody stavať na dobrej svetovej úrovni. Pretože to, čo sme doteraz robili, osobitne v odvetví stavebných materiálov, kde sme často boli takmer prinútení brať technologické zariadenia na nízkej úrovni, to by sme naďalej robiť nechceli. A technologické zariadenia pre tehelne, keramické závody atď. nie je tak jednoduché zohnať.

Naše strojárstvo malo kedysi značne rozvinutú výrobu stavebných strojov i technologických zariadení pre výrobu stavebných materiálov. Neskôr sa to značne obmedzilo a dnes úroveň toho, čo naše strojárenstvo vyrába, až na celkom výnimočné prípady, je pre nás neprijateľná. Nemôžeme u nás predsa stavať fabriky, ktoré sú na úrovni aká bola pred 20 rokmi. Nebolo jednoduché presadiť názor, že musíme doviezť niektoré technologické zariadenia alebo aspoň uzlové časti, ktoré určujú úroveň výroby, zo zahraničia. S našim strojárstvom sme v priebehu posledných rokov niektoré veci riešili. Usilujú sa teraz vyrábať alebo pripraviť výrobu technologických zariadení na svetovej úrovni, v niektorých prípadoch kupujú licencie a pod., a nazdávame sa, že v priebehu budúcich rokov bude pomoc nášho čs. strojárstva pre rozvoj stavebníctva účinnejšia. V posledných dvoch rokoch sme robili starostlivý prieskum v socialistických krajinách a usilovali sme sa odtiaľ doviezť technologické zariadenia, ovšem na dobrej úrovni. Žiaľ, situácia je vo všeobecnosti taká, že, až na určité výnimky, i v socialistických krajinách výroba stavebných strojov a technologických zariadení pre výrobu stavebných materiálov tiež nie je na úrovni. Zdá sa, že je to naša spoločná slabina. Preto, či chceme, či nechceme, v tejto ťažkej situácii, v akej sme, museli sme predsa požadovať, i keď po veľmi dôkladnom skúmaní, o dovoz niektorých zariadení z kapitalistických krajín. I keď je to rozsahom nie tak veľké, predsa to pre nás má veľkú dôležitosť, a nazdávam sa, že v tejto zložitej situácii, pokiaľ ide o zahraničný obchod, je správne, že sme pre tie nevyhnutné technologické zariadenia predsa len dokázali získať devízy.

Podľa mňa je naprosto správne, že túto požiadavku svetovej úrovne vo výrobe stavebných materiálov kladieme na prvé miesto, pretože nové fabriky budú nám vyrábať 20-30, možno i viac rokov. A keď porovnáme parametre starých fabrík - so starým technologickým zariadením - s fabrikami s moderným technologickým zariadením, tak i v ekonomike, technike i v kvalite sú rozdiely priamo obrovské. Stojí snáď za zmienku povedať i to, že pred 4-5 rokmi sme dosť ani nevedeli čo všetko vo svete je. Až v posledných rokoch mali možnosť viacerí naši pracovníci zo všetkých odborov pochodiť po svete, vidieť na mieste ako vyzerajú moderné vybavené fabriky, aká je produkcia, a aj my sme sa už naučili vyberať a využívať konkurenčný boj kapitalistických dodávateľov pri rozhodovaní od koho technologické zariadenia kúpime. Považujem za správne upozorniť na túto stránku veci, pretože z toho bude vychádzať aj naša istota, že to, Čo teraz pripravujeme, čo budeme realizovať, budeme vedieť obhájiť aj po 5-10 rokoch. Pritom sme hlboko presvedčení, že investície do rozvoja výroby stavebných materiálov sú investície bez akéhokoľvek rizika. U nás sa bude stavať skôr viac ako menej a mať pre túto výstavbu poriadnu základňu, to je vec dlhodobá, naprosto spoľahlivá.

V týchto časoch máme ešte vážny problém s financovaním. Naše podniky, ktoré vyrábajú stavebné materiály, sú podniky slabé. Ceny ich výrobkov sú nízke, nezodpovedajú ani nákladom, a za tejto situácie ani banka nie je ochotná poskytnúť úver, pretože pri tejto cenovej relácii, ktorá zďaleka nezodpovedá faktickým výrobným nákladom, by naše podniky nevyrobili ani toľko, aby mohli banke platiť úroky z investičného úveru. Tieto veci riešime a vláda aj prijala zásadné rozhodnutia, akým spôsobom sa to má riešiť. V spolupráci s financiami a so ŠPK pripravujeme prepočty a snažíme sa bezpodmienečne nájsť uspokojivý spôsob financovania, ktorý umožní realizovať výstavbu nových závodov na stavebné materiály. My sa pritom usilujeme, aby príprava bola bezchybná a včasná. Naše stavebné podniky, ktoré budú stavať tieto závody, i investorov dôsledne vedieme k tomu, aby lehoty výstavby boli na európskej úrovni. Nazdávam sa, že pri kombinácii všetkých možných opatrení dokážeme tento veľký program rozvoja výroby stavebných materiálov realizovať a postupne v priebehu 2-3 rokov sa dostaneme do situácie, že stavebné materiály nebudú tým ohraničujúcim limitom, a takto si zabezpečíme dobrý štart i do piatej päťročnice.

Chcel by som poprosiť v tejto súvislosti o plné pochopenie a plnú podporu v tých krajoch, okresoch a mestách, kde sa závody budú stavať, pretože ešte často sa stretávame s malým pochopením, a bolo by ťažko tieto veci realizovať, ak by napr. opierajúc sa o príslušné rozhodnutia zákonnú náhradu naši poľnohospodári požadovali za pôdu takú, že by ju tie naše chudobné podniky neboli v stave zaplatiť. Nazdávam sa, že aj tu pri komplexnom posudzovaní problémov nájde sa spôsob ako optimálne interesy jednotlivých odvetví uspokojiť tak, aby celé zabezpečenie rozvoja oblasti, kraja alebo okresu bolo v poriadku. Pokiaľ ide celkove o zaberanie pôdy, z hľadiska investícií považujeme to za veľmi dôležité, a treba, aby sme tu naozaj v plnom rozsahu uplatňovali princíp krajného šetrenia. Keď si porovnáte, ako sa fabriky stavali ešte nedávno, a keď vidíte fabriku, kde je v monobloku celá výroba, vidíte, čo sa dá ušetriť na pôde pri správnom rozložení i organizovaní výstavby a potom aj výroby. Máme niektoré konkrétne prípady, hlavne pokiaľ ide o štrk, kameň, tehly, kde treba, aby toto porozumenie a optimálne rešpektovanie záujmov jednotlivých odvetví a úsekov sa predsa zaručilo.

Na záver by som chcel povedať toľko, že aj keď problémy sú veľmi zložité, posudzujeme reálnosť tohto programu, o ktorom je tu reč, za vec, ktorá bola svedomite pripravená, dôkladne pripravená a prediskutovaná v oblastiach, krajoch i v jednotlivých odvetviach, a že máme sily v stavebníctve a dúfam i v strojárstve a v dovoze, aby sme tento program realizovali. Som presvedčený, že potom o 2-3 roky sa môžeme dostať postupne do situácie, kde zvyšovanie rozvoja investičnou cestou nebude na prekážku a že nebude ani na prekážku, aby sme skutočne stavali rýchlejšie, kvalitnejšie a vôbec na takej úrovni, pokiaľ ide o používané materiály, ktorá sa už blíži svetovej úrovni.

Ešte dovoľte jednu poznámku. V našich úvahách sme sa neorientovali na nejaké jednostranné materiály. Rozvíjame kvalitné tradičné materiály, dbáme pritom, aby sme nezakladali tam, kde veľké výrobne nie sú žiadúce, napr. trvalé veľké kameňolomy, z ktorých sa potom na veľké vzdialenosti musí rozvážať kameň. Sme radi, že môžeme prvé kroky urobiť už i v nových materiáloch, ktoré pre nás boli doteraz buď nedostupné, alebo sme ich dostávali v minimálnych množstvách. Platí to napr. o oceľových konštrukciách, o hliníku, o skle, keramike a postupne to bude platiť aj o umelých chemických hmotách pre stavby. Tým bude možné stavby robiť podstatne ľahšími, bude možné viac uplatniť princíp montáže na stavby a bude to mať význam i pre čas výstavby. Naše poznatky z rôznych krajov sú také, že i pre formovanie životného prostredia i pre výstavbu výrobných objektov správnou kombináciou tradičných materiálov i progresívnych materiálov pri dobrej voľbe, pri dobrých návrhoch možno docieliť efekt ekonomický i estetický. To potvrdzujú i naše poznatky zo zahraničia. I z Ministerstva stavebníctva budeme dbať o to, aby sa veci dobre pripravili, rýchle realizovali a aby produkcia bola po každej stránke načas k dispozícii a na dobrej, kvalitnej úrovni. A v tomto úsilí, ktoré potom ďalej rozvíjajú naše podniky, by som i vás prosil o pomoc.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem ministrovi T a k á č o v i.

Slovo má generálny riaditeľ tehliarskej výroby Jaroslav Křenek.

Generány riaditeľ tehliarskej výroby Křenek:

Vážená Slovenská národní rado!

Vážení soudruzi poslanci a poslankyně!

Pozice moje jako zástupce cihlářské výroby je za dané situace velmi těžká, a to proto, že většina kritiky, která jde směrem na výrobce hlavních zdících materiálů, převážně pálených, je oprávněná a situace tak, jak ji mnozí soudruzi líčili v okresech nebo krajích, odpovídá v převážné míře pravdě. Já bych proto ve svém vystoupení chtěl požádat o pochopení a společenskou podporu ke konkrétnímu a reálnímu řešení některých zásadných otázek, které v cihlářském oboru ve prospěch naší společnosti jsou. Především, jako vypadá skutečně situace na trhu se zdícími materiály, ať už pálenými aneb nepálenými.

Provedli jsme v minulém roce takový dost seriózní průzkum trhu a je zjištěno, že se nedostává v letošním roce proti zdrojům, to znamená proti produkci našich závodů a potřebe trhu téměř 3/4 miliardy cihlových jednotek pálených i nepálených, že se nedostává asi 2 miliůny m2 pálených tašek, asi 1 milión m2 stropnicových materiálů.

Nehovořím o ostatních doplňkových materiálech, jako jsou třeba drenážní trubky, dlažby a podobně, kde nebyl průzkum trhu proveden jako tak do všech důsledků.

Jistěže toto jsou čísla enormní na stávající možnosti nás jako výrobců a proto tato situace skutečně ve svém založení se musí velmi energicky řešit. Já bych chtěl ubezpečit Slovenskou národní radu, že v současné době z oboru cihlářského už nejde o koncepční materiál, ale že jde o materiál, kde stojíme konkrétně před řešením jednotlivých akcí. Jsou to ty, které jsou taxativně vyjmenovány v materiálu, a sice v tom směru, že v současné době běží geologický průzkum, vyhledávací anebo doplňující. V současné době, i kdež není ještě skončen geologický průzkum, se provádí projekce jednotlivých závodů a současně už jsou vedena všechna odběratelsko-dodavatelská jednání, ať už našimi podniky hlavní stavební výroby, aneb se strojírenstvím, a to proto, že kdybychom zabezpečovali celou tuto akci výstavby anebo modernizace cihlářských závodů normálním spůsobem, potom by ty požadované termíny a odevzdání kapacit výroby nebylo možné stihnout v požadovaných termínech.

Já bych chtěl skonkretizovat některé záměry, které jsou v materiálu uvedeny, v tom směru, že v materiálu jsou uvedeny jen tzv. nosné akce vyjmenováním postavení nových závodů nebo zásadními rekonstrukcemi, ale že vedle toho ještě běží na úrovni jednotlivých našich podniků spousta drobných organizačních a investičních opatření k rozšíření kapacity. Tak, abychom tento problém trhu, o kterém jsem hovořil, který sice svým způsobem určitým zpochybujem, že není v této výši 3/4 miliardy zdících materiálů, ale řádově asi obnáší půl miliardy a 600 miliónů, abychom tento problém do roku 1969, případně do první poloviny roku 1970 vyřešili.

Je potřeba ovšem se vší otevřeností říct, že tato první etapa kvantitativní, nárůstu kapacit, ještě neřeší celou problematiku spotřeby materiálů v celé škále, tak jak je uplatněna, a že musí nutně již navazovat i na tuto první etapu řešení další, řekl bych, strukturální a kvalitativní změna výroby naší, abychom mohli potom na trh jít s výrobky v nové užitné hodnotě, s výrobky novými, které ještě vlastně z hlediska cihlářství v naši republice uplatněny nebyly. Konkrétně, o které výrobky jde? Jde o výrobky s povrchovými úpravami, ať už jsou to stropnice,, Hurdis" s glazovaným povrchem, nebo zdící materiály ve zvětšených formátech s pískovým sypáním nebo engobováním, dále použití různých druhů dlažeb, ať již pro zemědělskou výstavbu, anebo pro bytovou a občanskou, a pro střešní krytiny v případě rovných střech jsou vyvinuty již, nebo ve vývoji připraveny dlažby z cihlářského materiálu a povrchové upravované pálené tašky.

Toto je sortiment, který je připravován z úrovně oboru pro obohacení trhu a jehož teda konkrétní výsledky již bude možno v určité menší míře používat v roce 1968 a 1969, ale plné uspokojení trhu budeme schopni zabezpečit až ovšem po roce 1970, protože v tomto období řešíme i prvořadé kvantitativní otázky nedostatku zdících materiálů a krytin.

Pokud jde ještě o vyjmenované záměry výstavby nových cihlářských závodů na Slovensku, chtěl bych materiál doplnit v tom směru, že v důsledku toho, že v poslední době se ještě upřesnil záměř na výstavbu nového cihlářského závodu v Gbelcích, v okrese Nové Zámky, který bude souběžně navazovat na řešení, to znamená projekční a zabezpečovací v rámci výstavby těchto nových závodů.

Jak se už o tom zmínil soudruh ministr, v současné době se řeší z úrovně oboru otázka finančního zabezpečení celé naší výstavby. Za současné situace si obor není schopen vydělat na rozsah těchto investic, které řádově obnáší asi kolem dvou miliard korun, a sice proto, že v minulosti byla do jisté míry cena cihlářských výrobků podhodnocena a nákladovosť naše bez těch zastaralých závodů je poměrně tak vysoká, že produkce za současné situace by nestačila.

My na základě zprávy a jednání, které již z úrovně oboru rozpracováno je, můžeme ubezpečit Slovenskou národní radu, že aj otázka komplexního financování bude asi do měsíce června věcně