závod o ročnej kapacite 20 000 m3 keramoperlitu pri cca 112 pracovníkoch, s investičným nákladom cca 10 miliónov Kčs. Zpráva kvalifikuje túto surovinu ako veľmi efektívnu a užitočnú, ktorá našla svoje uplatnenie hlavne pre svoje izolačné vlastnosti v hutníctve a energetike, stavebníctve, ba i v poľnohospodárstve. Bolo by správne, keby k výstavbe takéhoto závodu došlo zo strany investora práve v Šaštínskych Strážoch, vedľa areálu Pórobetónu, aby boli vytvorené predpoklady maximálnej spolupráce a kooperácie.

V našom okrese máme mnoho lokalít kameňa, hlavne vápencov, dolomitov, ale i tufov. Z prílohy č. 3 zprávy Povereníctva SNR pre stavebníctvo vidieť, že v rokoch 1968-1969 investuje sa pre rozvoj štrkovne v Rohožníku-II, obhospodarovanej Západoslovenskými kameňolomami a štrkopieskami, n. p. Bratislava, okolo 6 miliónov Kčs na dosiahnutie výrobnej kapacity 140 000 m3 kameňa. Taktiež k zlepšeniu produkcie a pracovných podmienok slúži aj výstavba vlečky v Sekuliach, ktorá sa má uskutočniť v tých istých rokoch. Tieto vylepšenia sú nakoniec správne a nevyhnutné.

Na druhej strane, ak nám ide o množstvo produkcie, nevyhneme sa časom i väčšej investícii. Chcela by som upozorniť na problém, ktorý naši funkcionári strany i štátnej správy veľmi často uplatňujú, zatiaľ ovšem neúspešne. V spomínanej obci Rohožník, v lokalite Vajarská, uvažovalo sa už dávno s výstavbou maltovinárskeho kombinátu, zahrňujúceho cementáreň a vápenku, ktorý by zamestnával okolo 900 ľudí. Myslím, že Stupavská cementáreň sa postupne vyčerpáva čo do zásob surovín a že by výstavba takéhoto náhradného závodu bola už nanajvýš potrebná. Obec patrí do mikrorajónu Podhorie, kde je najnižšia zamestnanosť v okrese a hádam i na celom Slovensku. Na 100 obyvateľov pracuje tu len 3, 8 osôb v priemysle.

Prosím, aby sa o tomto mojom návrhu pouvažovalo a aby sa urýchlene realizoval jednak na báze bohatých ložísk vápenca a jednak na skutočnosti, že ide o územie z hľadiska priemyselnej zamestnanosti skutočne zaostalé, ktorého obyvateľstvo nemá v obci ani v najbližšom okolí prakticky žiadnych možností pracovného pomeru.

V  zpráve som sa nedočítala nič o investíciách na rozvoj tehliarskej výroby. Je síce pravda, že z troch našich tehelní, ktoré patria Západoslovenským tehelniam, n. p. Pezinok, dve boli v poslednom čase rekonštruované, a to v Borskom Jure a Gbelcoch. Spolu s Myjavskou tehelňou dosahujú ročne kapacitu 21, 7 mil. tehl. jednotiek. Ide o tehly plné a priečne dierované. Týmito rekonštrukciami boli aspoň v nevyhnutnej miere odstránené následky opotrebovania technologického zariadenia a čiastočne uľahčená ináč ťažká tehliarska práca.

Myslím si, že tradičné murovacie materiály, ako tehly, budú mať ešte dlho svoje opodstatnenie v štruktúre výroby stavebných materiálov, a teda nemali by sme sa báť užitočnej investície do rozvoja tehliarskej výroby. Upozorňujem na to, že v roku 1963 bolo upustené od výstavby novej veľkokapacitnej tehelne v Šaštínskych Strážoch, ktorá na báze využitia tamojších keramických surovín mala dosahovať kapacitu 33 miliónov tehlových jednotiek ročne. Z toho dve tretiny mala byť krytina a jedna tretina priečne dierované tehly. Myslím, že teraz je vhodná doba na to, aby sme zrevidovali svoje obmedzovacie rozhodnutia z nedávnej minulosti a tam, kde je to opodstatnené, pustiť takúto investíciu, pravda, pri serióznom prepočítaní ekonomických dôsledkov a návratnosti vložených investičných prostriedkov.

Mnoho by sa dalo ešte hovoriť aj o menších lokalitách nerastných surovín, najmä kameňa, využívaných hlavne JRD, MNV a niekde i občanmi. V tejto sfére vidieť, že národné výbory len v nepatrnej miere využívajú nových možností, napr. úveru, že sa boja zodpovednosti, že poväčšine kráčajú vo vychodených šľapajách a pod., čo, pravda, na druhej strane má svoje nepríjemné dôsledky v prekračovaní rozpočtových prostriedkov na údržbu miestnych komunikácií, poťažne v ich vyčerpávaní prevážne na dopravu a pod. V tomto smere myslím, že nás čaká presvedčovacia kampaň, aby sme hlavne prostredníctvom okresných národných výborov pôsobili na miestne a mestské národné výbory, ktoré v mnohých prípadoch majú veľmi výhodné podmienky pre oživenie miestnych kameňolomov, štrkovíšť, pieskovíšť a pod. Realizáciu týchto možností podčiarkuje aj tomu zodpovedajúca cenová politika, ktorá rešpektuje vynaložené náklady a nevyhnutný podnikateľský efekt.

Súdružky a súdruhovia!

Chcela som len v krátkosti upozorniť Slovenskú národnú radu na problémy výroby stavebných materiálov v našom okrese s návrhom, ako riešiť naše problémy, poslúžiť pri celkovom zaktivizovaní výroby stavebnín, tohto nezbytného predpokladu pre plnenie vytýčených úloh hlavne pri zabezpečovaní priemyselnej a bytovej výstavby na Slovensku.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem poslankyni Strmenskej.

Slovo má poslanec Martin H r a š k o. Poslanec Hraško:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Zpráva o návrhu plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku na rok 1967 hovorí o príjmoch za služby od obyvateľstva v tom smere, že podiel tržieb za služby na celkových výdavkoch obyvateľstva klesá. Toto je v rozpore s úsilím a cieľmi, ktoré sa usilujeme dosiahnuť. Rokovanie pléna Okresného národného výboru v Lučenci v apríli tohto roku nasvedčuje tomu, že vývoj bude pokračovať nielen v roku 1967, ale i naďalej. Plénum okresného národného výboru rokovalo o súčasnom stave a ďalšom rozvoji platených služieb v okrese. Mnohí poslanci vyslovovali obavy, že dôjde k určitému zabrzdeniu investičnej výstavby a potrebných kapacít na úseku rozvoja platených služieb, poskytovaných komunálnymi službami a podnikmi miestneho priemyslu. Poukazovali najmä na to, že nedostatok vlastných finančných zdrojov a pomerne nízke dotácie sú príčinou, že podniky miestneho hospodárstva odmietajú stavať niektoré akcie, s ktorými sa pôvodne podľa smerných úloh vo štvrtej päťročnici počítalo. Tak napr. je tomu u Okresného podniku komunálnych služieb v Lučenci, ktorý pre nedostatok vlastných zdrojov nezahájil výstavbu domu služieb v Lučenci, nepočíta s výstavbou novej práčovne a čistiarne, ktorú mal zahájiť v roku 1969, nemá zdroje na výstavbu rýchločistiarne vo Veľkom Krtíši, ktorá by mala poskytovať už v tomto roku služby pre 45 000 obyvateľov. Z tých istých dôvodov odmieta tiež zahájiť výstavbu malého domu služieb v Cinobani v tomto roku, ako aj ostatné plánované akcie malých domov služieb do roku 1970. Vzniká tu nebezpečie, že nedostatok týchto kapacít znemožní ďalší rozvoj služieb v strediskových obciach. Domnievam sa, že výstavba malých domov služieb v strediskových obciach by sa mala riešiť dotáciami u podnikov miestneho hospodárstva, alebo výstavbou z rozpočtových prostriedkov národných výborov, prípadne vytvorením vládnej rozpočtovej rezervy, ako tomu bolo predtým.

Zpráva uvádza, že v roku 1967 príde k podstatnému vzrastu výroby v strojárstve, spotrebnom priemysle a v potravinárskom priemysle. Toto sa má dosiahnuť najmä lepším využitím jestvujúcich kapacít a výstavbou nových závodov. Možno tomu rozumieť tak, že sa to týka aj textilného priemyslu? Ak áno, kde a v akých druhoch výrobkov? V mojom volebnom obvode vo Veľkom Krtíši je u Okresného priemyselného podniku Drevo-koža-textil nevyužitá kapacita i so strojným vybavením. Pracuje tu len 270 pracovníkov a mohlo by ich pracovať 500. Už dlhšie prebiehajú rokovania o prevzatí tejto kapacity do závodov spotrebného priemyslu ústredne riadených, doteraz však bez výsledku. Národný podnik Zornica, ktorý mal kapacitu prevziať k 1. januáru 1968, ju odmieta. Výrobňa nie je zabezpečená ani výrobným programom, ani materiálom, ani odbytom výrobkov. Zdôrazňujem, že táto prevádzka a ďalší plánovaný rozvoj má riešiť vážny problém zamestnanosti žien na baníckom sídlisku Veľký Krtíš a tiež značné prebytky ženských pracovných síl bývalého okresu Modrý Kameň. Táto juhozápadná časť okresu Lučenec má 68 obcí a zhruba 42 000 obyvateľov. Z týchto je pracovne činných len 12 300. Z toho v poľnohospodárstve 7400, v priemysle 2250 a v ostatných odvetviach 2650. To znamená, že len 29, 3 perc. obyvateľstva je pracovne činná, čiže je vysoká pracovná ponuka a malá pracovná príležitosť. Dôsledkom toho je veľká pracovná dochádzka za prácou do vzdialených oblastí. Zvlášť vypuklá je otázka zamestnanosti žien, ktoré nemôžu za prácou dochádzať do iných okresov, pretože sú viazané bývaním, starostlivosťou o rodinu, príbuzenskými vzťahmi atď. Tieto problémy znásobuje ešte umiesťovanie 15-ročného dorastu, mužských pracovných síl z voľných zdrojov z poľnohospodárstva, ďalej v dôsledku znižovania ťažby uhlia do roku 1970 ďalších pracovných síl z tohto odvetvia. Na území Veľkého Krtíša a susedného Modrého Kameňa sú vhodné objekty o rozlohe 7000 m2, ktoré by bolo treba využiť pre rozšírenie výroby či už v textilnom priemysle, alebo v jemnej mechanike, poťažne inej strojárskej výrobe, napr. pre umiestenie Tesly a podobne. Mám za to, že Slovenská plánovacia komisia by mala dokonale preskúmať možnosť vhodného využitia týchto objektov, rýchle vyriešiť ich využitie a umožniť tak zvýšenie zamestnanosti tejto ekonomicky zaostalej oblasti okresu Lučenec. Ide o politicky veľmi citlivú a závažnú otázku. V súvislosti s jej riešením treba preskúmať možnosť zaradenia Veľkého Krtíša do oblastí ekonomicky zvýhodnených pri dotáciách a stabilizačnom odvode a poskytnúť 15-percentnú dotáciu a úplné oslobodenie od stabilizačného odvodu.

V mojom volebnom obvode pociťujú obyvatelia sústavný nedostatok murovacích materiálov, cementu, reziva, obkladačiek, dlaždíc, ktorý materiál najviac potrebujú pri výstavbe rodinných domkov a pre akciu "Z" na obciach. Trvalý nedostatok muriva a murovacích potrieb predlžuje dokončenie prác, znepríjemňuje občanom život a zháňaním materiálu stráca sa mnoho drahocenného času. Tak napríklad Okresný stavebný podnik na rok 1967 žiadal 3500 m2 keramických dlaždíc a dostal z toho len 1300 m2. Jednota miesto 12 000 m2 dostala iba 4700 m 2. U obkladačiek Okresný stavebný podnik dostal o 900 m2 menej a Jednota o 3500 m2 menej. Taktiež požiadavky na murovacie materiály a krytinu neboli v okrese plne uspokojené. Stavebná výroba nebola schopná všetky požiadavky splniť. I uvedený stav v mojom volebnom obvode i okrese podporuje návrh zprávy o rozvoji hospodárstva na Slovensku na rok 1967, ako i koncepciu rozvoja stavebnej výroby a výroby stavebných látok vo IV. päťročnici na Slovensku, aby sa budovali urýchlene nové kapacity na výrobu stavebných hmôt. Aj v okrese Lučenec sú pre túto veľmi priaznivé podmienky. Už v rokoch tretej päťročnice sa uvažovalo v okrese Lučenec s výstavbou nového závodu na výrobu tehál a krytiny, ako aj nového závodu na výrobu keramických dlaždíc a obkladačiek. Je tu totiž dostatok kvalitnej hliny a ílov pre takúto výrobu. Tento zámer nebol však - žiaľ - na škodu veci realizovaný.

Chcel by som ešte z tohto môjho volebného obvodu hovoriť aj o úlohe skutočne veľmi vážnej, ktorú sme včera prejednávali, a to sú zdravotnícke kádre. Do roku 1966 nebolo 5 zdravotníckych obvodov obsadených a ďalšie miesta na Okresnom ústave národného zdravia. Myslím, že by bolo potrebné i z Povereníctva SNR pre zdravotníctvo venovať zvýšenú pozornosť, aby aj tieto služby na úseku zdravotníctva sa mohli vykonávať k lepšej spokojnosti nášho obyvateľstva. Keď spomeniem i celkový tento počet, zastupovanie je minimálne v zdravotníckych obvodoch, a preto nespokojnosť medzi obyvateľstvom je, a nevieme pravú príčinu, z akých dôvodov lekári tak rýchlo odchádzajú z okresu Lučenec, pretože sa im venuje dostatočná pozornosť i zo strany národných výborov, kde sú pre nich pripravené i byty. Byty sú neobývané a obvody sú zdravotnícky prázdne. Bolo by potrebné pri rozdeľovaní lekárskych kádrov, keď sa v zpráve uvádza, že sa lekárskych miest zvyšuje o 573, aby tento okres bol dotovaný tak, aby tieto obvody neboli zdravotnícky prázdne a boli obsadené, aby sme mohli tieto služby k čo najlepšej spokojnosti vykonávať.

Vážená Slovenská národná rada!

Chcel by som sa zmieniť o jednom vážnom probléme. Myslím, ako sa to javí v mojom volebnom obvode, vidím ako to je, a myslím, že to nie je lepšie ani vo vašich volebných obvodoch.

Včera sme z úvodného slova povereníka SNR pre financie počuli aké máme výdavky a aké máme príjmy. Medzitým spomenul, že sa platí poľnohospodárska daň 291 mil. Kčs, z toho JRD platia 191 mil. Kčs. Myslím, že je to uložené zákonom o národných výboroch i v ďalšej budúcnosti, že národné výbory majú venovať pozornosť miestnym komunikáciám a cestám. Keď sa však pozrieme na vývojové strediská našich JRD a na tie cesty, ktoré naši poľnohospodári musia zabezpečovať, zabezpečovať poľnohospodárske výrobky, a plnia si svoje povinnosti, myslím, že by bolo správne, keby sme 20-30 perc. ročne venovali na úpravu týchto ciest vývojových stredísk, ako aj poľných ciest. To by bolo hádam správne, aby sme našim poľnohospodárom v tomto pomohli, aby sa tak dosiahla dlhšia trvácnosť strojov, znížili by sa náklady na náhradné dielce, pretože najväčšie výdavky majú práve na tieto stroje. Myslím, že naši poľnohospodári, JRD dávajú si pekné záväzky na zvýšenie poľnohospodárskej výroby a chcú skrášliť svoje obce k 50. výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Tak myslím, že keď i my poslanci a národné výbory všetkých stupňov budeme im venovať zvýšenú pozornosť, že iste bude krajšia a radostnejšia bilancia za rok 1967.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem poslancovi Hraškovi. Slovo má poslankyňa Emília J a n í k o v á. Poslankyňa Janíková:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky, súdruhovia!

Zpráva o koncepcii rozvoja stavebnej výroby a výroby stavebných látok vo IV. päťročnici na Slovensku dala mi niekoľko podnetov. Chcem sa o nich zmieniť v mojom diskusnom príspevku, ktorý je súčasťou problematík nášho okresu Považská Bystrica vo sfére stavebnej výroby.

V prvom bode by som povedala niekoľko slov o kameňopriemysle. V tejto oblasti nemôže nastať väčší rozvoj ťažby a výroby štrkopieskov, pretože náš Stredoslovenský kraj nemá geologické podklady v štruktúre pôdnych zdrojov. Pritom je veľmi spornou otázka prípravy lomu v Tunežiciach, kde sa bude, medziiným, vyrábať i granulovaná drť pre výrobu betónu.

Je skutočne paradoxné, keď medzi hory kameňa dovážame z južných oblastí betonársky štrkopiesok po železnici, vagónmi.

Súčasne vyvstáva otázka, ako zásobovať týmto materiálom drobných spotrebiteľov. Podľa môjho názoru bolo by možné tento problém riešiť otvorením menších prevádzkární pri MNV alebo JRD, ktoré by vyrábali v menších kameňolomoch betonárske granulované drte. Tieto malé prevádzky je však potrebné vybaviť potrebným strojovým zariadením - mechanizmami, čo je problém sám osebe. Keď nedôjde k týmto opatreniam, bude sa i naďalej táto ťažba štrkopieskov zabezpečovať cestou JRD v údoliach riek a bude sa devastovať pôda.

V  druhom bode chcem spomenúť drevo ako stavebný materiál.

V  zpráve, ktorú sme dostali na preštudovanie, som tento sortiment spomenutý nenašla, i keď skutočnosť dokazuje, že v skupine stavebných látok je drevo značne zastúpené nielen vo forme výrobkov, ale aj ako pomocný materiál.

U stavebných organizácií dochádza postupne k znižovaniu spotreby a drevo sa nahradzuje betónovým, oceľovým a iným konštrukčným materiálom. Avšak v oblasti svojpomocnej výstavby a najmä výstavby rodinných domkov je stále značná spotreba dreva.

Túto značnú spotrebu dreva je možno zregulovať a ovplyvniť za predpokladu týchto niekoľkých opatrení:

1.   Zamedziť správnym manipulovaním či zásobovaním tržných fondov drevom tak, aby sa znížili krádeže dreva na minimum. Tu chcem pre ilustráciu uviesť názorný, no skutočný príklad z nášho okresu. Na 500 rodinných domkov maloobchodný predaj predstavuje len 1000 m3 dreva, namiesto očakávaných 5000 m3, z čoho jasne vyplýva, že rozdiel 4000 m3 dreva na skutočne postavené domky je drevo nakradnuté alebo ináč nelegálne nadobudnuté. Tým ďalej vzniká strata tržby za materiál, ale aj strata tržby za prepravu.

2.    Nahradiť drevo pri výstavbe rodinných domkov napríklad pri bednení oceľovými dielcami, ktoré by zapožičiaval stavebníkom MNV alebo aj Jednota.

3.   Nahradiť drevené konštrukcie krovu novými materiálmi, či už oceľovými, betónovými alebo nejakými novými - vývojovými.

V  ďalšom bode sa chcem zmieniť o distribúcii, ako o jednom z dôležitých činiteľov stavebného materiálu, najmä v oblasti svojpomocnej výstavby.

Jednota - ľudové spotrebné družstvo podľa výhľadových úvah má postupne prevziať gestorstvo pre distribúciu individuálnej bytovej výstavby, a to po stránke materiálu, dopravy i technickej pomoci. V súčasnom období už čiastočne zabezpečuje materiál a v obmedzenej miere i dopravu. Po stránke technickej pomoci nie je možné za daného stavu podnikať nič.

Pri distribúcii u Jednoty objavujú a ukazujú sa tieto negatívne javy:

a)  Oproti roku 1966 znížilo sa percento maloobchodného obratu z 19 perc. na 7, 5 perc. u materiálov zo skladov a na 12, 5 pere. z výroby.

U niektorých druhov výrobkov, ako napríklad u tehly, je Jednota stratová a tým sa stráca aj záujem dodávať spotrebiteľom stavebníkom tento druh materiálu, na ktorom vznikajú vysoké náklady hlavne prepravou.

b)   Výrobné organizácie dostali povolenie k maloobchodnému predaju materiálu a tento stav zapríčiňuje nepravidelnosť v distribúcii, čo zase znižuje záujem Jednoty.

c)  Od 1. januára 1967 sa zvýšili i tarify nákladnej dopravy ČSAD, čím sa dostáva Jednota opäť do nepriaznivej situácie v cenovej relácii pri doprave materiálu.

Záverom chcem pripomenúť už len jednu skutočnosť, ktorú nepriaznivo pociťujeme v našom silne priemyselnom okrese. Je to otázka nedostatočného počtu odborných kvalifikovaných kádrov nielen v oblasti stavebníctva, ale v celom priemyselnom odvetví. Pri skúmaní príčin došli sme k poznaniu, že vysokokvalifikovaní odborníci nemajú záujem usídliť sa v našom okrese len preto, že tu nenachádzajú dosť pôvabov pre svoju životnú a kultúrnu úroveň, pretože narazia hneď na základný problém: nedostatok bytových fondov, obmedzené, takmer minimálne možnosti kultúrneho vyžitia, nepomerne nižšia úroveň služieb v pomere k ostatným okresom, mestám a veľkomestám a celý rad ďalších faktorov. Prirodzene, že za takýchto predpokladov hľadá každý odborník, či starší alebo mladší, lákavejšie prostredie a vyspelejší životný priestor, teda radšej sa usídli už vo vybudovaných centrách, kde je väčšia možnosť dostať aj byt, aj využiť bohaté možnosti kultúrneho života. Je to na veľkú škodu nášho okresu, ktorý popri boľavých stránkach predsa len takmer v najväčšej miere by umožnil nielen plné využitie vysokokvalifikovaných odborníkov, ale aj ich ďalší rast, čo by bolo nielen v prospech okresu, ale rozhodne by to znamenalo aj veľký progres v prínosoch pre národné hospodárstvo vôbec.

Očakávam, že tieto moje pripomienky a návrhy, ktoré vyplývajú z mojich poznatkov a skúseností práce poslanca v okrese, sa stretnú s patričným ohlasom a konkrétnym riešením.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdružke Janíkovej. Slovo má poslanec Emil C h l e b e c.

Poslanec Chlebec:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Zdravotne-vodohospodársky rozvoj, teda zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie sídlisk a čistenie odpadových vôd, ako konkrétny výraz rastu životnej úrovne a kultúry bývania, sa stáva v celom národnom hospodárstve životne dôležitým činiteľom.

V  poslednom období nie je takmer zasadnutí orgánov národných výborov, ale často aj straníckych, aby otázka zásobovania pitnou vodou nebola predmetom úvah, diskusií aj kritiky. Za výstavbu vodovodov a kanalizácie rozvinuli národné výbory širokú iniciatívu a snahu pracujúcich. Tam, kde začali aj akciou,, Z", si dobre počínajú, pokiaľ majú k dispozícii, pravda, stavebný materiál. Takáto iniciatíva a náročnosť, treba povedať, že je správna. Je to ale aj konkrétna požiadavka na investorov, dodávateľské organizácie, aj na SNR, existujúce zaostávanie a oprávnené nároky rýchlejšie a dôslednejšie riešiť.

Aj keď sú čísla už známe, hovorilo sa o niektorých aj v zpráve súdruha Barbírka k rozvoju národného hospodárstva na r. 1967 v časti o životnej úrovni, predsa dovoľte niekoľko pripomienok v súvislosti s prejednávaným materiálom o koncepcii rozvoja stavebnej výroby a výroby stavebných látok v štvrtej päťročnici.

V porovnaní s vyspelými štátmi zaostáva naša dnešná úroveň najmä na Slovensku v zdravotnej vodohospodárskej technike, a mohla by sa zhoršovať, ak by sme ju náročnejšie neriešili. Terajší stav ukazuje, že v našej republike je 52, 7 perc. obyvateľstva zapojeného na verejné vodovody a 42, 7 perc. na kanalizáciu. Na Slovensku je to horšie, lebo len 33, 9 perc. obyvateľov pije vodu z verejného vodovodu a 23, 3 perc. je zapojených na kanalizáciu. Ako je známe, neúnosné je percento práve v tých oblastiach, ako na Žitnom ostrove a Východoslovenskej nížine a prakticky na väčšine dedín vôbec, kde je z hľadiska hygienického kvalita vody v studniach veľmi závadná.

Pripravovaná technicko-ekonomická koncepcia zdravotne-technických zariadení predpokladá, že sa do roku 1980 má na Slovensku dosiahnuť percento obyvateľov napojených na vodovodnú sieť podľa tzv. optimálnej varianty 66 perc., na verejnú kanalizačnú sieť 50 perc. To je podľa vyjadrenia aj v súlade s požiadavkami krajských národných výborov.

Investičné náklady podľa uvedenej dlhodobej koncepcie by mali byť vynaložené na Slovensko do roku 1980 na výstavbu vodovodov v sume okolo 5, 8 miliárd Kčs a na kanalizácie 6, 8 miliárd Kčs.

Budúcich 15 rokov nás stavia aj pred náročnú úlohu generálnych opráv doterajšej vodovodnej a kanalizačnej siete prakticky vo všetkých mestách, lebo táto je technicky zastaralá, nevyhovuje parametrom nového potrubia a nárokom tlaku na poschodia stavaných vyšších budov. Rekonštrukcia sa robí zatiaľ len fľakovaním neúnosne pomaly pre nedostatok materiálu, najmä armatúr, potrubia a inštalačného materiálu. Tento stav sa, súdružky a súdruhovia, ťažko dá odkladať, ak sa nechceme dožiť toho, čo sme poznali na nie dosť včasnom riešení omietok na starších budovách pre nedostatok času, materiálu a peňazí.

Jedným z problémov, s ktorým sme nepočítali v takej miere, ako sa ukazuje nutné, je zabezpečovanie vhodných zdrojov pitnej vody. Ukazuje sa totiž, že tak nárokovaný rast potreby pitnej vody bude treba v budúcich rokoch kryť v značnej časti z povrchových zdrojov, budovaním vodárenských nádrží aj takých, s ktorými sa v minulosti nepočítalo. Vzhľadom k tomu sa už teraz požaduje zabezpečovať jednak územne aj vecne ochranu povrchových a podzemných zdrojov pitnej vody, pravdepodobne aj keď táto ochrana bude mať niektoré negatívne ekonomické dopady.

Realizácia našich plánov je totiž odvislá od dodávateľov stavebných prác, ktorých požadovaný objem do roku 1970 predstavuje v priemere okolo 750 mil. Kčs ročne. Upozorňujem, že predpokladaná potreba rúrového materiálu sa zvýši oproti doterajšiemu stavu do roku 1975 2, 7-krát a v rokoch 1975-1980 až 4, 1krát, ak chceme kryt základné požiadavky obyvateľstva pitnou vodou. Výsledky realizácie teda sú odkázané na stavebnú výrobu a chemický priemysel, ktorý by mal túto všetkými nárokovanú úlohu riešiť, výrobu a dodávku nekovových materiálov, azbestocementových potrubí a predpätého betónu rozšíriť a skvalitniť.

Na nové progresívne stavebné a montážne prvky do oblasti zdravotne vodohospodárskeho rozvoja, teda na budovanie vodovodov, kanalizácií a mestských čistiarní treba sústrediť aj výskumné a vývojové práce tak, aby sme mohli kapacity vodných zdrojov včas odovzdať do prevádzky. Trápi napríklad nielen okres, ale aj nás všetkých taký stav, ako je na Pobodrožskom skupinovom vodovode, kde je vybudovaný zdroj pitnej vody, ale z plánovaných akcií je na tento zapojených len asi 40 perc. obyvateľov pre nedostatok potrubia. Podobných prípadov je viac a mohli by narastať, keď budeme realizovať také akcie, ako je Ponitriansky skupinový vodovod, zásobovanie Požitavia a Nitry z pripravovanej vodárenskej nádrže Obyce, Záhorský skupinový vodovod, zásobovanie južného Slovenska, zásobovanie vodou Oravy a Kysúc.

Máme prehľady, ä v posledných mesiacoch aj osobné skúsenosti našich pracovníkov, že napríklad v Rakúsku sa azbestocementový rúrový materiál používa v rozsahu 65 perc. zabudovaných vodovodných sietí, ďalších približne 10 perc. pripadá na rúrový materiál z plastických hmôt a len v zostávajúcich okolo 25 perc. sa používajú rúry z tradičných materiálov liatiny a ocele, zabudovaných najmä na exponované miesta ťažkými dopravnými prostriedkami. Situácia v používaní materiálov u nás je úplne opačná. Zo zabudovaných vodovodných sietí pripadá za posledné roky na rúry z liatiny 77, 7 perc., z ocele 18 perc., z azbestocementu len 3, 5 perc. a zbytok 0, 8 perc. na ostatné materiály.

Aj keď na adresu stavebníctva môžeme my, z nášho rezortu, povedať slová uznania za práce na Dunaji, za I. štvrťrok 1967 aj na Liptovskej Mare, kde sa plní plán, aj na iných vodohospodárskych stavbách, musíme znova zdôrazniť, že doterajší prístup plnenia úloh vodohospodárskej zdravotnej techniky by na náročnosť ročných plánov tejto päťročnice a neďalekých perspektív ozaj nestačil. Bojíme sa totiž, že by sme boli v perspektívach pritlačení k tzv. minimálnemu riešeniu, ktoré nie je prakticky žiadnym riešením, lebo nezabezpečuje žiadny kvantitatívny rast mimo napojenia nových budov.

Vychádzajúc z takéhoto stavu odporúčam doplniť uznesenie, ktoré by zvýrazňovalo nutnosť rozšírenia a výroby i dodávky potrebného materiálu pre vodovody, kanalizáciu a čistiace stanice najmä výrobou azbestocementových a rúr z predpätého betónu.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdruhovi Chlebcovi. Nasleduje 30 min. prestávka. (Prestávka. ) (Po prestávke. ) Podpredseda Ing. Barbírek:

Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rokovaní.

Do rozpravy sa ďalej prihlásili: poslanec Tibor D e m m e r

minister stavebníctva Ing. T a k á č

generálny riaditeľ tehliarskej výroby Jaroslav K ř e n e k.

Dávam slovo poslancovi D e m m e r o v i. Poslanec Demmer:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia!

Koncepcia rozvoja stavebnej výroby do roku 1970 na Slovensku predpokladá ďalší rast výrobných síl, ktorý je možné dosiahnuť predovšetkým rastom mechanizácie a zavádzaním automatizácie. Doteraz môžeme s uspokojením konštatovať, že u nás trvale vzrastá druh a počet mechanizačných prostriedkov pre stavebníctvo a že sa začínajú uplatňovať niektoré prvky automatizácie. Pri zemných prácach sa dôslednejšie sleduje prechod na univerzálnejšie stroje, pretože pri terajšej nedostatočnej ujasnenosti perspektívy rozvoja výrobnej náplne musí byť zabezpečená dostatočná variabilita použiteľnosti strojného parku. Sledovaný prechod na traktorové stroje s vysokým motorickým výkonom a so značným podielom strojov na kolesovom podvozku umožní dostatočné zmeny funkčného zamerania strojov jednoduchým striedaním rôznych prídavných zariadení, ktorých dodatočný nákup a montáž bude pri náhlych zmenách výrobnej náplne predstavovať menšie investičné zaťaženie ako pri doterajšej praxi núdzového nákupu veľkého počtu jednoúčelových strojov.

Účelom mechanizácie a automatizácie je však nielen nahradzovať ľudskú prácu prácou strojmi, dosahovať vyššej produktivity a kvality práce, zvyšovať bezpečnosť pri práci atď., ale predovšetkým tiež znižovať výrobné náklady. To je však možné len vtedy, keď nedochádza k živelnému a diletantskému používaniu strojov, ale k ich zámernému nasadzovaniu a využívaniu, čiže k mechanizácii organizovanej, účelne riadenej odborníkmi najvyššej technickej úrovne, pretože dôsledky, ktoré vyvoláva stále stúpajúci rast mechanizácie v stavebníctve, sú značné a prejavujú sa vo všetkých stupňoch výroby. Odrážajú sa v práci riadičov strojov, majstrov a stavbyvedúcich a v rade ďalších oddelení riadiacich útvarov podnikov.

Vývoj vybavenosti základnými fondami stavebníctva na Slovensku, ako predpokladá prerokúvaná koncepcia, bude mať stúpajúcu tendenciu. Z doterajších mojich skúseností na pracoviskách stavebnej výroby chcel by som upozorniť, že vážnou