Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem povereníkovi SNR pre financie súdruhovi G a j d o š í k o v i za podanú zprávu.
Hlási sa, súdružky a súdruhovia poslanci, niekto do rozpravy, alebo sú prípadné pripomienky?
(Neboli. )
Súdružky a súdruhovia poslanci,
dostali ste návrh uznesenia Slovenskej národnej rady k rozpočtu Slovenskej národnej rady a ňou priamo riadených organizácií na rok 1967 ako tlač číslo 49. Máte k tomuto návrhu uznesenia pripomienky ?
(Neboli. )
Nie sú pripomienky.
Dávam hlasovať
o uznesení k rozpočtu Slovenskej národnej rady a ňou priamo riadených organizácií na rok 1967, ako ho predložilo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku! (Hlasovanie. )
Ďakujem.
Je niekto proti? (Nikto. )
Zdržal sa hlasovania?
(Nikto. ) Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Prikročíme k šiestemu bodu programu, ktorým je návrh zákona Slovenskej národnej rady o Protialkoholickom sbore na Slovensku.
Návrh vám bol doručený ako tlač 46. Zpravodajcom je poslanec Dr. h. c. Alexander Horák. Dávam mu slovo. Zpravodajca Dr. h. c. Horák:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!
Otázka zriadenia protialkoholického sboru s celoslovenskou pôsobnosťou sa ukázala aktuálnou v súvislosti s prerokovaním zprávy Právnej komisie Slovenskej národnej rady o niektorých problémoch upevňovania socialistickej zákonnosti na plenárnej schôdzke Slovenskej národnej rady, konanej 16. septembra 1965.
Slovenská národná rada totiž konštatovala na podklade tejto zprávy, zameranej komplexne na riešenie otázok socialistickej zákonnosti, špecificky vystupujúcich na Slovensku, že nadmerné požívanie alkoholu sa javí v posledných rokoch ako obzvlášť závažný problém. Predovšetkým sa v zpráve konštatoval osobitne negatívny vplyv tohto požívania na stav a vývoj kriminality. Najvýraznejšie sa vplyv alkoholu prejavuje u páchateľov trestných činov výtržníctva, útokov na verejných činiteľov, trestných činov v doprave a ublíženia na zdraví a ruvačiek. Ako sa v zpráve ďalej konštatovalo, obdobne nepriaznivý vplyv má nadmerné požívanie alkoholu na Slovensku aj v ďalších sférach spoločenského života, najmä narušuje pracovnú disciplínu a rodinné vzťahy, je príčinou mnohých chorôb a pod.
Vychádzajúc z uvedeného rozboru Slovenská národná rada uložila v bode 3 b) svojho uznesenia povereníkovi a Komisii SNR pre zdravotníctvo spolu s Právnou komisiou Slovenskej národnej rady pripraviť návrh právnej úpravy na vytvorenie protialkoholického sboru s celoslovenskou pôsobnosťou a usmerňujúcim a kontrolným vplyvom na prácu protialkoholických sborov v krajoch a okresoch.
Uznesenie pléna Slovenskej národnej rady realizuje predkladaný návrh zákona Slovenskej národnej rady. Ide tu v podstate o zabezpečenie účinnejšej realizácie zákona č. 120/1962 Zb. o boji proti alkoholizmu, ktorý nastúpil cestu komplexného a koordinovaného boja proti alkoholizmu. Zákon samotný obsahuje celý rad konkrétnych ustanovení zameraných na dosiahnutie obmedzenia požívania alkoholických nápojov. Sem patria predovšetkým výchova obyvateľstva k striedmosti v požívaní alkoholických nápojov, výchova školskej mládeže a pracujúceho dorastu k úplnej abstinencii, rôzne formy preventívnej protialkoholickej činnosti, zabezpečovanie materiálnych predpokladov pre zásobovanie obyvateľstva nealkoholickými nápojmi a propagácia týchto nápojov, rôzne zákazy podávania alkoholických nápojov určitým osobám a pod. Uvedené opatrenia sa v praxi uplatňujú nedostatočne, pričom jednou z hlavných príčin je skutočnosť, že národné výbory nevyužívajú doteraz v dostatočnej miere svoje protialkoholické sbory. V celom rade okresov tieto sbory nevyvíjajú takmer nijakú činnosť, viaceré z nich pracujú len administratívne.
Stagnácia činnosti väčšiny protialkoholických sborov a s tým súvisiace nedostatočné uplatňovanie opatrení v boji proti alkoholizmu v zmysle zákona č. 120/1962 Zb. vyvoláva nevyhnutnosť najmä na zvlášť stúpajúcu tendenciu požívania alkoholických nápojov na Slovensku a z toho vyplývajúcu tendenciu negatívnych spoločenských javov - zriadiť celoslovenský koordinačný orgán pre boj proti alkoholizmu.
Zákon č. 120/1962 Zb. nepočítal so zriadením celoslovenského orgánu na tomto úseku činnosti. Preto je potrebné uskutočniť zriadenie tohto orgánu formou zákona Slovenskej národnej rady.
Úlohy Protialkoholického sboru na Slovensku vymedzujú ustanovenia § 2 návrhu. Ide tu v podstate o účasť novozriadeného sboru na úlohách stanovených už zákonom č. 120/1962 Zb. Nový orgán sa včleňuje do existujúceho systému protialkoholických sborov, pričom sa vytyčujú jeho úlohy jednak vo vzťahu k ústrednému protialkoholickému sboru, jednak vo vzťahu k protialkoholickým sborom v krajoch a okresoch. Úlohy sú vymedzené iba rámcové; metódy práce tohto orgánu podrobnejšie upraví štatút, ktorý schváli Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ako o tom hovorí § 4 návrhu.
Zloženie sboru je upravené v § 3 návrhu. Predsedu sboru bude vymenúvať a odvolávať Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh predsedu Slovenskej národnej rady. Ďalších členov bude vymenúvať a odvolávať Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh povereníka SNR pre zdravotníctvo. Za členov sboru budú vyberaní jednak zástupcovia orgánov Slovenskej národnej rady, pôsobiacich na úsekoch, ktoré môžu prostriedkami svojho riadenia ovplyvniť boj proti alkoholizmu, a jednak zástupcovia spoločenských organizácií.
Súdružky a súdruhovia,
pretože Ústredný, krajské aj okresné protialkoholické sbory sú zriadené a vyvíjajú svoju činnosť na základe zákona, je potrebné celoslovenský sbor zriadiť a včleniť ho do systému ostatných protialkoholických sborov tiež zákonom. Odporúčam tak urobiť zákonom Slovenskej národnej rady.
Návrh zákona v znení, v akom je predložený Slovenskej národnej rade, bol dohodnutý s príslušnými celoštátnymi orgánmi i orgánmi Slovenskej národnej rady a po jeho schválení v Právnej komisii SNR predkladá ho na schválenie plenárnemu zasadnutiu Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.
V zmysle záverov rokovania Predsedníctva SNR však odporúčam predloženú osnovu schváliť s tým, že sa zmení názov Slovenský protialkoholický sbor na Protialkoholický sbor na Slovensku. Primerane tejto zmene odporúčam upraviť osnovu zákona v nadpise aj v jednotlivých ustanoveniach.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem poslancovi Horákovi za podanú zprávu.
Nasleduje rozprava, do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanci
Margita Potočková, František D é n e š a Mária Lorenčíková.
Dávam slovo poslankyni Margite Potoč k ovej. Poslankyňa Potočková:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Nie je to tak dávno, čo náš okres neobyčajne silne vzrušila zpráva z Kapušian pri Prešove o tom, ako hrozným spôsobom rodičia - obaja alkoholici - otec i mať utýrali svoje dieťa na smrť. Tragédií, ktoré nastávajú pod vplyvom nadmerného požívania alkoholických nápojov, je príliš mnoho. A pretože vo väčšine týchto postihnutých rodín žijú deti, vnímaví pozorovatelia všetkého čo sa vôkol nich deje, a pretože alkoholizmus treba pokladať za určitý druh infekcie, od ktorej nie je ďaleko k vypuknutiu epidémie, dovolím si zaujať stanovisko k tej časti zprávy, ktorá hovorí o mládeži a alkoholizme, o tej psychickej nákaze, ktorú síce evidujeme, ale opatrenia proti nej zdajú sa byť už menej účinné, môž byť už aj preto, lebo sa veľmi často servírujú zúžené ako zákazy, tresty, u školskej mládeže ako postih čo do známky z chovania, ale už menej sa zameriavajú na vytváranie priaznivých podmienok pre zdravý vývoj mladých.
V školách prichádzame do styku s deťmi, u ktorých sa prejavuje nervová labilita, podráždenosť, duševná zaostalosť, citová podvýživa, mravný úpadok. Sú to deti poznačené. A aj keď nemožno nejako generalizovať, lebo príčin je skutočne viacej, skúsenosť hovorí, že vo väčšine prípadov ide o deti z rodín alkoholikov, kde nielenže je výchova zanedbávaná, ale je aj značne narušená. Mnohé z týchto detí sa správajú veľmi provokatívne a sú s nimi skutočne starosti.
Naša mládež na každom kroku má možnosť prísť do styku s alkoholom a s jeho neblahými následkami. Ráno ide žiačik do školy a na prstoch ráta koľko opitých ujov stretol, obohacuje pritom svoj slovník výrazmi, za ktoré je karhaný a za ktoré sa mu znižuje známka z chovania. Toto je jav pričastý, lebo veď mnohí ráno namiesto výdatných raňajok idú si vypiť. Študenti z najbližšieho okolia mesta cestujú hromadnými dopravnými prostriedkami a tu sú svedkami toho, čo dokáže urobiť alkohol aj z inak dosť rozvážneho človeka. Oplzlé reči, hrubé správanie sú tak časté, že si ich už ani nevšímajú, lebo - podľa slov študentov - už si na to úplne zvykli. Vstúpi mladý človek do zamestnania a musí zaplatiť zápisné.
Nebezpečie alkoholizmu neberie sa dosť vážne, tak, ako by si to záujem mládeže zasluhoval. A tu by bolo veru namieste začať vari s korekciou vo vlastnom živote, pretože často príkazy, adresované mladým, sú vo veľkom rozpore s našimi vlastnými skutkami.
Koľko len detí z rodín alkoholikov rastie bez dozoru. Už v ranom veku ochutnávajú alkohol, a aby naň mali, dopúšťajú sa krádeží. Ak sa z deväťročného chlapca stane rutinovaný zlodej, ktorý doma nespáva, je postrachom obchodov, kandidátom výchovného ústavu, a zavoláte si jeho otca na pohovor, dozná sa vám, že si teda rád vypije, ale inakší už nebude, a aby silou vyšších argumentov otriasol, vytiahne z vrecka preukaz, z ktorého sa dozvedáte, že máte do činenia s človekom, ktorému sa dostalo vysoké vyznamenanie. Podľa môjho názoru by snáď nemali podniky - zamestnávatelia pozabudnúť skúmať, či si ich pracovníci, najmä alkoholici plnia povinnosti voči spoločnosti aj mimo pracoviska, napríklad čo do výchovy a starostlivosti o deti. Nám predsa nemôže byť ľahostajné, kto v strede našej spoločnosti vyrastá. Od lekárov sa môžeme dozvedieť, aké zákroky podnikajú zamestnávatelia, ak niektorý pracovník má byť zaradený do nútenej liečby, aké chválospevy naňho poskladajú. Podľa niektorých teda nech radšej šíri nákazu. Mladí to vidia a sledujú.
A tak nám kriminalita mládeže stúpa zásluhou majstra alkoholu v absolútnych číslach i percentuálne. V porovnaní s rokom 1965, kedy bolo v okrese stíhaných 77 mladistvých osôb pre trestné činy, v roku 1966 to už bolo 85. A príčiny? Opojenie alkoholom, nekontrolovaný čas detí, večierky, zábavy s alkoholom. A práve na týchto zábavách dochádza najčastejšie ku konfliktovým situáciám. Poznatky na tomto úseku využívala prokuratúra v tom zmysle, že posielala prokurátorské upozornenia jednak na národné výbory, jednak na organizácie, ktoré zábavy poriadali, aby sa postarali o dodržiavanie zákazu predaja alkoholických nápojov. V niektorých prípadoch sa dokonca vyvádzali disciplinárne závery. Niet jednej zábavy, kde by nebol porušený zákon č. 120/1962 Zb. Organizácie často poriadajú zábavy preto, aby zarobili. A možno to obrátiť: aby zarobili, predávajú alkohol. Niekedy z toho zárobku mienia zakúpiť dresy, turistické a športové potreby. Ich cieľ je skutočne veľmi pekný. Tieto organizácie treba podporovať v ich snažení, ale tak, aby nezarábali na rozpore so zákonom.
V okrese evidujeme 3700 detí z rodín, narušených pre alkoholizmus. Tu sa jedná. Zakročí sa proti deťom. Niektoré sa umiestia v detských domovoch, ktorých kapacita a vybavenie sú nedostačujúce. Ale nie je v tom riešenie, aby sme v každom okrese postavili niekoľko detských domovov a deti odnímali rodinám. Riešenie je v tom, aby sme rodiny usporiadali tak, aby tie deti odnímané nemuseli byť. Alkoholici sa liečia spolu s nervove chorými. Často narušujú prevádzku. Presviedčajú sa, robí sa individuálna psychoterapia, ale to všetko málo pomáha. Iste bude veľmi správne, keď budú pre nich vyčlenené osobitné oddelenia. Po čase sa títo alkoholici vrátia domov. Nejaký čas sú sledovaní. No treba priznať, že po opustení liečebne nie je už možný prehľad o tom, či pokyny lekárov plnia, či tie drahé lieky užívajú, či budú potrebovať doliečenie. Ešte horšie je to s tými, ktorí z rozhodnutia súdu boli daní na ochrannú liečbu. Žiada sa naozaj izolovať týchto ľudí, lebo situácia je neraz povážlivá, keď nočnú službu vykonáva sestra a je skoro na milosť a nemilosť vydaná delikventom, dakedy i vrahom.
Podľa zákona č. 120 existuje preventívne ustanovenie, podľa ktorého manželky alkoholikov môžu mať vyplácané príjmy manželov. K tomuto zásahu sa však pristupuje dosť zriedkavo, a to jednoducho z alibistickej politiky. Toto ustanovenie by malo byť vari viac spopularizované. Žiaľ, že zásahy sa často prevádzajú až vtedy, keď hlboký rozkol v rodine nastal, a nie vtedy, keď by mu bob možné ešte zabrániť. Závodné výbory by mali mať prehľad o tom, ako to v dňoch výplaty vyzerá.
Obchodné organizácie, ktoré my podozrievame z honby za splneným plánom, sa často bránia, že zákazníci si vynucujú ďalší predaj alkoholických nápojov aj v podnapilom stave aroganciou, hrubosťou, čo však ospravedlňovať nemožno. Dožadujú sa účinnejšej pomoci bezpečnostných orgánov. Občania sú však všeobecne tej mienky, že vedúci predajní a zodpovedný personál nie dosť prísne sa stíha.
Srdce musí zabolieť človeka, ak stretne mladých, ba dokonca deti - aj keď je to zriedkavý prípad - ktoré sa klátia z boka na bok. Náhodou sa stanete svedkom, ako chlapec, ktorému ešte čo-to chýbalo do 16 rokov, klesne v parku na lavičku ako podťatý. Myslíte si, že je to nevoľnosť, nedajbože dáka srdečná slabosť. A tak sa náhlite pomôcť mu. Zistíte, že je náležité spitý. Privoláte matku. Najprv nasleduje nárek a potom do nej zlosť vojde. A tak celkom po hviezdoslavovsky scupkajú materine buchnáty na širokom chrbte dobre živeného, do nemoty spitého syna. Prevezme si ho ako kus prebytočného domáceho inventáru a už trieli za manželom, aby dal synovi príučok, lekciu ako sa patrí, hneď za čerstvá. Ale kdeže! Toho len s veľkou námahou za asistencie húfu malých divákov doterigá z najbližšieho pohostinstva domov. Tak rezignovane mávne rukou - to akože jablko nepadne ďaleko od stromu, ale potom sa predsa len spamätá, lebo patrí sa podľa nej na dakom si vyliať zlosť, a zrúkne: To tá dnešná neznabožská škola tak vychováva. A ak sa prezvedáte, kdeže jej syna tak doriadili, kryje vinníka slovami: Do toho nikoho nič. Opil sa za naše a nie zo štipendia.
Ale kto nám vlastne dáva právo dopúšťať sa takéto previnenia na mladých? Prižmurovať oči nad tými, ktorí zákon nerešpektujú?
Zákon č. 120 zakazuje predávať deťom zápalky a alkohol v uzatvorenom balení. Ale pre pivo deti môžu dospelým chodiť. Často sa toho zneužíva. V poslednom čase sa predávajú malé fľaštičky, vkusné, lákavé balenie, ktoré mládež kupuje. Nedbá sa dôsledne na zákaz predaja, lebo sa málo kontroluje a ešte menej stíha. Na jednej strane karháme mladých, na druhej strane sme svedkami obrovskej ponuky, výbornej reklamy a náležitej spotreby. A tu je práve plno rozporov. Pritom treba poznamenať, že deti ako očití svedkovia sa v rodinnom kruhu často aktívne zapájajú do pálenia liehu doma. Na niektorých dedinách počujete výrok učiteľa: z roka na rok nám prichádzajú do prvej triedy slabšie, ťažšie chápavé deti. Veľa sa tu pije, veľa sa doma páli.
Je priamo hriešne, ak protialkoholické sbory, ktoré majú koordinovať celú protialkoholickú činnosť, stagnujú a nechcú počuť hlasy volajúce po náprave.
Na úseku dopravy v našom okrese zaznamenávame v trestnej činnosti mierny pokles. V roku 1966 bolo na okresnom súde stíhaných 243 osôb. Pri skúmaní príčin trestnej činnosti sa zistilo, že na druhom mieste je opilosť vodičov a chodcov. Bolo by treba zvážiť, či je správne, ak. tresty zákazu vodičskej činnosti v trestnom zákone sú obmedzené na dobu maximálne 5 rokov. Aj dopravný inšpektorát hádam by mal mať možnosť odňať vodičský preukaz viac ako len na jeden rok. Táto lehota je krátka, ak uvážime ešte možnosť upustiť od výkonu trestu. Totiž zákaz vodičskej činnosti je podľa doterajších skúseností naozaj veľmi účinný trest.
V okrese bolo pri dopravných nehodách v roku 1966 19 osôb usmrtených, 75 ťažko a 222 ľahko ranených. Podstatný podiel na nehodovosti má alkohol. Z celkového počtu úmrtí a ranených bolo detí do 15 rokov 65. Škody 1144 650 Kčs. To sú cifry, ktoré si zaslúžia pozornosť z hľadiska prevencie.
Zákon č. 54/1956 Zb. hovorí o krátení nemocenských dávok. Prokuratúra u nás sleduje, či toto zákonné ustanovenie je dodržiavané. Komisie národného poistenia, aj keď chápu, že toto ustanovenie je veľmi účinné, predsa len berú často ohľad na rodinu, ktorá je tým vlastne najviac postihnutá.
Pri rozhovore s mladými ľuďmi na tému škodlivosti alkoholu častujú vás otázkou: Tak prečo ho vlastne vyrábame a predávame, ak nám škodí?
Nechcem hovoriť o prohibícii. Bola by mylná mienka, ak by si niekto myslel, že prohibícia vyrieši opilstvo. Lepšie by bola namieste dobre premyslená konkurencia nealkoholických nápojov alkoholickým, plynulé zásobovanie kvalitnými nealkoholickými nápojmi, obmedzenie propagandy a predaja alkoholických nápojov, dôsledná kontrola a postih osôb, ktoré zákony nerešpektujú, a ďalej rozšírenie osvety po tejto linke.
Rodičia alkoholici - mám na mysli notorických alkoholikov - nestoja dajako o spoluprácu so školou. Reči o škodlivosti alkoholu pokladajú za povinnú propagandu školy. Stane sa nám, že občas na schôdzky rodičov príde otec alebo mať v potrundženom stave a na všetko reaguje hrubosťou, iróniou a v lepších prípadoch sladkým spánkom. Čože by si netrúfal na učiteľský národ, keď si neraz zmeria silu aj s príslušníkmi bezpečnosti? Koľkí z nich, chlapi ako hora, po nočnej službe prichádzajú s dokmásanými uniformami, s polámanými rukami. Máte trebárs celoškolské zhromaždenie rodičov. Pozvete lekárov, ktorí veľmi ochotne prídu, aby poučili rodičov o škode na zdraví pri nadmernom požívaní alkoholických nápojov, vy - z pozície pedagóga - hovoríte o následkoch na psychickom vývoji detí. Skončíte a príde k vám otec v mierne povznesenej nálade, so slzami v očiach dojato vám ďakuje za dobre myslené slová a rady, chce sa vám dajako odvďačiť, a preto celkom dobromyseľne a nevinne pozve vás na čiernu kávu, pravda s rumom, vraj do cukrárne. Za veľmi správny treba pokladať zásah Okresného protialkoholického sboru v Prešove: zákaz predaja liehovín v cukrárňach, bufetoch, lahôdkárňach a v predajniach cukríkov.
Aká je spotreba alkoholických nápojov v našom okrese? Pritom sa patrí trochu skloniť hlavu a zahanbiť sa. Liehoviny v roku 1966 na osobu 5, 2 litra, piva "len" 82 litrov.
Ak myslí človek na tie deti, ktoré prídu do školy s modrinami na tele, a preto odmietajú sa na hodine telesnej výchovy vyzliecť, lebo nechcú svoju hanbu a svoj žiaľ vydať na pospas rečiam spolužiakov, keďže ich otec začal vychovávať až vtedy, keď bol v alkoholickom opojení, ak myslíme na deti, ktoré sú noc čo noc vyrušované zo spánku a stávajú sa svedkami hrozných scén medzi rodičmi, na deti, ktoré sa nenarodili zlými, ale pri negatívnom vplyve spoločenského prostredia dostali sa na scestie, a my sme povinní im pomôcť, ak myslíme na tie ženy, ktoré žijú v stálom strachu, napätí, nakoniec i na samotných slabochov, ktorí trpia na nedostatok sebaovládania, na ich zdravotný stav, na obrovské straty finančné, straty, ktoré sa vyčísliť nedajú, treba s radosťou privítať zákon o ustanovení Protialkoholického sboru na Slovensku, ktorý síce nebude všeliekom, ale orgánom, čo rozhýbe krajské a okresné sbory do väčšej aktivity. A z výsledkov dobre premyslenej, úspešnej práce protialkoholických sborov najväčšiu radosť budú mať deti, no a my budeme sa tešiť, že ony majú radosť. (Potlesk. )
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem poslankyni Potočkovej. Slovo má poslanec František D é n e š.
Poslanec Déneš:
Vážené súdružky, vážení súdruhovia!
Rozbor súdruha MUDr. Z v a r u, povereníka SNR pre zdravotníctvo, je nanajvýš zaujímavý. I keď sme mali akúsi predstavu o nadmernej spotrebe alkoholických nápojov na Slovensku, v zpráve uvedené údaje nás i napriek tomu prekvapili, keďže v spotrebe alkoholických nápojov zaujímame popredné miesto v Európe. I keď nemôžeme byť na to pyšní, predsa treba povedať, že to bezprostredne súvisí aj s vyššou životnou úrovňou u nás. Pritom stojí za zmienku, že vedieme nielen v množstve užitého alkoholu, ale aj v jeho koncentrácii, lebo u nás vyrobené liehoviny obsahujú viac alkoholu, než podobné výrobky inde na svete.
Situáciu zhoršuje aj neevidovaná spotreba alkoholu tzv. domácej výroby (tajné pálenie), a to najmä v hospodársky menej vyvinutých oblastiach Slovenska.
Zpráva ďalej obsahuje údaje o zhubných následkoch nadmerného užitia alkoholických nápojov. Z nich vysvitá, že spotreba alkoholu neúmerne stúpa oproti spotrebe nealkoholických nápojov. A tu sa treba zamyslieť. Hoci o tom vieme, hovoríme a píšeme v novinách, doterajšie opatrenia nemajú žiadúci účinok a tým je možné vysvetliť, že sa situácia neustále zhoršuje. V zpráve sa veľmi správne poukazuje na to, že boj proti alkoholizmu nielen niektoré centrálne orgány a organizácie nedoceňujú, ale ani národné výbory, ktoré sú v najužšom styku s pracujúcimi.
Vychádzajúc z toho si dovoľujem uviesť niekoľko pripomienok.
Ľudia pijú od nepamäti. Pitie alkoholu patrí už akosi ku každodenným životným potrebám. Ľudia pijú, keď sa radujú, i keď žialia; slávnosti a oslavy sa neobídu bez alkoholu. Bolo by nereálne absolútne odsudzovať pitie alkoholických nápojov, veď pod dozorom štátnych orgánov sa vyrábajú preto, aby sa predávali, aby ľudia mali z nich pôžitok. Ide však o to, aby sme sa naučili piť kultúrne a s mierou, aby sa nepilo v pracovnom čase a pri vykonávaní zodpovedných úkonov. A práve proti týmto zásadám sa u nás najviac prehrešuje. A následky sú početné nehody, úrazy a trestné činy. Najnebezpečnejším javom súčasnosti je nadmerné pitie liehovín u mládeže. Toto všetko vieme, a predsa naše opatrenia nie sú dosť účinné.
A treba povedať, že ťažko viesť boj proti pitiu alkoholických nápojov, keď ich zatiaľ nemôžeme nahradiť kvalitnými a chutnými nealkoholickými nápojmi.
Na Slovensku staviame nové, veľké pivovary, aby sa vyrobilo dostatok piva, naproti tomu nestaviame závody na výrobu chutných a kvalitných nealkoholických nápojov. Tie, ktoré doteraz vyrábame v primitívne vybavených prevádzkárňach - z nich som niekoľko mal možnosť vidieť - nemajú dostatočnú kvalitu a ľudia takto nemajú o ne dostatočný záujem. Ani minerálne vody nemôžu nahradiť potrebu osviežujúcich a chutných nealkoholických nápojov a tiež ich nie je dostatok. Najznámejší takýto obľúbený nealkoholický nápoj vo svete je nápoj americkej výroby zvaný Coca-Cola. Uvažovalo sa - ako viem - aj u nás o zakúpení licencie na jeho výrobu. V poslednom čase sa však o tom mlčí. Bulharsko už napríklad pristúpilo k jeho výrobe. Prečo naše výskumné ústavy nedokážu niečo podobné vyprodukovať?
Nealkoholické nápoje by sa mali plniť do chutných a vkusných obalov (fliaš), opatrených pestrými a pútavými nálepkami, malo by ich byť všade dostatok a mali by mať dostatočnú reklamu. Najmä v lete, v čase zvýšeného turistického ruchu. Nemali by chýbať v žiadnom bufete a pohostinstve a najmä tam nie, kde sa zastavujú vodiči motorových vozidiel na občerstvenie. V týchto predajniach by nemali chýbať ani mliečne výrobky a mlieko, čo je najväčším nedostatkom v zásobovaní bufetov. Tento nedostatok zapríčiňuje, že aj mladí, dokonca aj deti sú nútené namiesto mliečnych, nealkoholických, prípadne čerstvo mixovaných občerstvujúcich nápojov hasiť smäd pivom. Napríklad aj v samotnej Bratislave je stály nedostatok plnotučného mlieka, ktoré sa najnovšie predáva vo fóliách z umelej hmoty, a o ktoré je veľký záujem. Nie je ťažké si predstaviť, aká môže byť situácia v iných mestách na Slovensku.
Žiaľ, obchod je hmotne zainteresovaný na predaji alkoholických nápojov, čo aj dostatočne propaguje vo svojich výkladoch. Žiadať, aby od toho upustil, by bolo nereálne, avšak treba porozmýšľať o tom, ako regulovať tento zjav. Vedúci reštaurácií a pohostinstiev získavajú prémie podľa výšky obratu, a tento najskôr dosiahnu zvýšeným predajom liehovín, a práve tu by bolo treba vniesť nejaký stimul na predaj nealkoholických nápojov.
Existuje jedna profesia, u ktorej hodnotíme práve jej neaktívnu činnosť, čiže sú prémiovaní za to, čím menej horlivosti preukazujú vo výkone svojej práce. Nedalo by sa to nejako uviesť do súvislosti s prácou predavačov a vedúcich pohostinstiev pri predaji liehovín? Bolo by to síce oveľa ľahšie, keby sme mali dostatok dobrých a nealkoholických nápojov, ktoré chuťou i cenou by mohli konkurovať s alkoholickými nápojmi.
Práve v tom vidím nedostatky v uvedenej zpráve, že neuvádza konkrétne metódy boja proti nadmernému pitiu liehovín. Nehovorím o totálnom boji, resp. o úplnom zamedzení pitia. Zriadenie Protialkoholického sboru na Slovensku pri Predsedníctve SNR, vydanie časopisu Protialkoholický obzor nie je všetko. V zpráve iba všeobecne je uvedené, že treba pôsobiť výchovne, avšak akým spôsobom, to sa už zo zprávy nedozvedáme. Zaiste uvedený sbor vypracuje tieto metódy, ale všetci by sme sa radi dozvedeli, ako sa budú na tomto boji podieľať obchodné organizácie, ako štátny a družstevný obchod, najmä Jednota na dedinách. Ako budú usmerňovať svojich zamestnancov a vedúcich pohostinstiev, či aj naďalej bude platiť zásada, že je vedľajšie, ako dosahujú zvýšený obrat? A koniec koncov ako sa zladia akumulačné záujmy boja proti alkoholizmu? Je to naozaj zložitá otázka!
Alkoholické nápoje vyrábame, lebo štát má z toho značné príjmy, hoci vieme, že nadmerné požitie spôsobuje oveľa väčšie morálne i materiálne škody.
Pri riešení uvedených problémov veľmi významná úloha pripadá osvete. V tejto súvislosti treba pochváliť iniciatívu bratislavských mládežníckych klubov, ktoré zaviedli na svojich podujatiach podávanie nealkoholických nápojov. Podobné akcie treba propagovať. Ovšem nielen propagovať, ale vytvárať dostatočné podmienky, aby svoj účel mohli splniť. Nie sú totiž ojedinelé prípady, že i tá najúprimnejšia snaha vychádza nazmar, keďže v nedostatku nealkoholických nápojov v predajniach aj v takýchto kluboch podávajú pivo, i keď s nižším percentom alkoholu.
Ďalším problémom bude doriešiť kultúrnosť a hygienu pohostinstva vôbec. V našich pohostinských závodoch nie je zriedkavosťou nedostatok pohárov, vyskytujú sa prípady nedodržiavania hygienických predpisov a pod. Samotné prostredie a kvalita obsluhy môže mať pozitívny a práve tak negatívny vplyv na chovanie i na mieru požívania alkoholických nápojov. Preto nielen v podnikoch vyššej triedy, interhoteloch, ale i na dedinách, v menších pohostinstvách treba vytvárať vyhovujúce, kultúrne prostredie. V tomto smere Jednota už urobila prvé kroky, keď aj na vidieku zariadila moderne vybavené pohostinstvá. Skúsenosti dokazujú, že v kultúrnom prostredí obyčajne aj ľudia sa chovajú kultúrne. Som toho názoru, že zriadenie Protialkoholického sboru na Slovensku je správne; bude koordinovať činnosť všetkých orgánov a organizácií, zainteresovaných v tejto problematike.
Je nám jasné, že konečné riešenie uvedených problémov bude možné iba v súčinnosti politických, hospodárskych, kultúrnych a osvetových opatrení. Preto som za zriadenie horespomenutého protialkoholického sboru, ktorý túto súčinnosť bude zabezpečovať.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem poslancovi Dénešovi. Slovo má poslankyňa Lorenčíková. Poslankyňa Lorenčíková:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia, vážení hostia!
Dovoľte, aby som uvítala návrh nového zákona Slovenskej národnej rady pre boj proti alkoholizmu a súčasne osvetlila problematiku z môjho hľadiska.
Nemožno obísť bez povšimnutia skutočnosť, že spotreba alkoholických nápojov u nás stúpa, ako som, žiaľ, často svedkom najmä v poľnohospodárstve. Nechcem tu pripomínať ťažkosti, ktoré sú občas, najmä počas špičkových poľnohospodárskych prác v oblasti zásobovania a prísunu nealkoholických nápojov. Nechcem tu hovoriť o úzkom sortimente týchto nealkoholických nápojov a o ich kvalite. Toto by boli napokon slabé argumenty na zdôvodnenie vysokej spotreby alkoholických nápojov u nás. Skôr musíme priznať, že je tu vžitý, ba povedala by som skôr zakorenený zlozvyk, ktorý spotrebu alkoholu ovplyvňuje. Niesmieme opomenúť vžité zvyklosti, že u nás, možno povedať, každá udalosť, i keď len zdanlivo trochu priaznivejšia, dáva podnet na oslavu a oslava bez požitia alkoholických nápojov je nepredstaviteľná. Oslavuje sa všetko - oslavuje sa začatie prác, oslavuje sa oranie, siatie, žatva, dobré počasie, lepší výkon, oslavujú sa meniny, narodeniny, rodinné prírastky, nehovoriac už o výplatách. Skrátka povedané, nie je veci, ktorá by v dôsledkoch nebola dôvodom k oslave.
Žiaľ, tieto oslavy sa nekonajú len po práci, konajú sa často už pred jej zahájením, v jej priebehu a nehovorím už samozrejme i po jej skončení. Ako tieto práce potom pod vplyvom alkoholu vyzerajú, je už druhá otázka. Ostražitosť ľudí po požití alkoholu je veľmi znížená a zbytočne potom hovoríme o predchádzaní úrazom v poľnohospodárstve, kým sa nám dôsledne nepodarí pretvoriť nazeranie ľudí na škodlivosť alkoholu. Vec však týmto nekončí, lebo veľmi často dochádza k vážnym, invalidizujúcim, ba niekedy smrteľným úrazom, poväčšine - možno povedať u mladých ľudí, ktorí prichádzajú najmä do styku s poľnohospodárskymi strojmi.
Je jasné, že pod vplyvom alkoholu výkonnosť v poľnohospodárstve nestúpa, ale naopak, zobrazí sa to vo vyplácaných jednotkách, a napokon sú to i otázky ekonomicky celoštátneho dosahu, ktoré nemožno vziať zo zreteľa.
Nutné je však poukázať aj na ďalšie, nepríjemnejšie momenty. Úrazy vznikajú v nemalej miere i v dôsledku bitiek, ktoré pod vplyvom alkoholu sú, žiaľ, na našich dedinách časté.
Je tu ešte ďalší, veľmi závažný moment. Pre alkoholizmus vznikajú veľmi časté rozvraty v rodinách s nedoziernymi následkami pre celú našu spoločnosť. Aj keď už k priamemu rozvratu v rodine nedôjde, zobrazí sa predsa zhubný vplyv alkoholizmu na výsledkoch výchovy detí. Akí jedinci nám potom v rodine alkoholikov vyrastajú, je už otázkou našich kriminalistov. Kriminalita a alkoholizmus síce nemajú spoločný základ, ale v mnohom sa dotýkajú a prejavujú súbežný vývoj. Napokon je tu smutný prípad dospelých.
Som si vedomá toho, že moje hľadisko na celú problematiku je úzke a osobné, avšak problematika je omnoho širšia, a preto je nutné uvítať s uspokojením návrh na zriadenie ústredného slovenského protialkoholistického sboru, ako celok slovenského orgánu pre boj proti alkoholizmu na Slovensku, a samozrejme tiež zriadenie protialkoholických sborov krajských a okresných.
Je totiž potrebné, aby aj národné výbory všetkých stupňov, najmä však krajské národné výbory a okresné národné výbory, dôsledne zabezpečovali činnosť protialkoholických sborov delegovaním vedúcich pracovníkov za jednotlivé úseky do týchto sborov.
Ďalej je potrebné, aby pravidelne sledovali, kontrolovali a hodnotili výsledky práce protialkoholických sborov a dôslednejšie požadovali uplatňovanie ich návrhov v praxi na všetkých úsekoch národného hospodárstva, služieb a ostatnej činnosti, riadenej národnými výbormi.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem poslankyni Lorenčíkovej.
Do rozpravy sa ďalej prihlásili poslankyňa Národného zhromaždenia MUDr. Petrusová, členka Predsedníctva Národného zhromaždenia, a povereníčka SNR pre obchod Ing. V i š ň o v c ov á.
Dávam slovo poslankyni MUDr. Petrusovej.