Poslankyňa NZ MUDr. Petrusová:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky a súdruhovia!

Dovoľte mi, aby som povedala pár slov a svoje osobné stanovisko k veľmi závažnej problematike, ktorú dnes prejednávate na plenárnom zasadnutí Slovenskej národnej rady. Nechcem k tejto problematike hovoriť ani ako lekár, pretože si myslím, že práve na úseku zdravotnej výchovy obyvateľstva o škodlivosti nadmerného požívania alkoholu na ľudský organizmus sa urobil pomerne veľký kus práce, ale žiaľ, výsledky tejto práce sa zatiaľ u nás neprejavili.

Nechcem hovoriť ani z pozície toho, že som predsedníčka Zdravotného výboru Národného zhromaždenia, pretože o tejto problematike ostatné výbory Národného zhromaždenia nerady rokujú, hlavne nie výbory ekonomické, a tak z tohto hľadiska často táto problematika ako taká nežiadúca a odsúvaná na vedľajšiu koľaj dostáva sa do Zdravotného výboru. A vidím, že aj na pléne Slovenskej národnej rady, a nezazlievajte mi to prosím, nie je hádam taký záujem o prejednávanú problematiku - ak tak hľadím po tých radoch prázdnych - ako by si táto problematika zaslúžila.

Považujem za potrebné dotknúť sa tohto problému najmä z toho hľadiska, že problém nadmerného požívania alkoholu a problém neplnenia zákona číslo 120/1962 Zb. je veľmi závažný. Alkoholizmus prestal byť problémom čisté zdravotníckym, to si treba uvedomiť, ale stal sa veľmi vážnym celospoločenským problémom, ak ho nemožno dokonca kvalifikovať ako veľmi závažnú protispoločenskú činnosť.

Nezazlievajte mi, ak použijem niekoľko čísiel vo svojom krátkom príspevku, ale bez nich sa akosi neobídeme. Číslo, že je v našej republike evidovaných - a to podčiarkujem, pretože tých neevidovaných nevieme koľko je - 200 000 chronických alkoholikov a v rodinách týchto chronických alkoholikov žije vyše 400 000 detí, už niečo samo osebe znamená.

Predchádzajúca diskutérka, súdružka z Východoslovenského kraja, veľmi pekne hovorila o tom, aký to má negatívny vplyv na rodinu a vôbec na celé budúce potomstvá, na celú generáciu, čo si - dovoľujem si tvrdiť - neuvedomujeme a z hľadiska daných ekonomických možností s tým nekalkulujeme, pretože to sa vyčísliť nedá.

Chcela by som použiť ešte niektoré čísla, ktoré dokumentujú práve rozmach alkoholizmu u nás. V roku 1946 sa vydalo u nás za alkohol 1950 mil. Kčs, ale už v roku 1965 9 367 mil. Kčs. Za rok 1966 čísla nemám, ale z rôznych prameňov, či už v rámci okresu, kde evidujeme rok od roka stúpajúci počet notorických

alkoholikov hlavne v protialkoholických poradniach, dovolím si tvrdiť, že táto spotreba ani v minulom roku neklesla.

Negatívne vplyvy, ktoré alkoholizmus má, už predo mnou spomínal jednak súdruh zpravodajca vo svojej zpráve, ale aj predchádzajúci diskutéri. Chcem sa dotknúť niektorých.

Stúpanie trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu. Štatistiky hovoria, že v roku 1965 každá piata osoba v Československu a na Slovensku dokonca každá štvrtá osoba stíhaná pre trestný čin, dopustila sa trestného činu pod vplyvom alkoholu.

Ešte niektoré bližšie čísla.

V  I. polroku 1964 bolo u nás 7 292 osôb, ktoré spáchali trestný čin pod vplyvom alkoholu, a v I. polroku 1965 už to bolo 9 298 osôb, čiže stúpanie o 28 perc. Tie čísla sú katastrofálne.

Rozvrat v rodine? Pozrite sa na štatistiky. Každý 6. -10. rozvod v Československu je zavinený alkoholizmom jedného alebo obidvoch partnerov. Pracovné a dopravné úrazy zavinené alkoholom? Čítate o nich každodenne a počujete v televízii, rozhlase a pod. Zníženie pracovnej aktivity občanov v dôsledku nadmerného požívania alkoholu a ich predčasné vyradenie z pracovného procesu a predčasná invalidizácia týchto osôb, to sú škody, ktoré sa vyčísliť prakticky nedajú. Ale najväčšie škody predstavuje alkoholizmus práve u mládeže tak zo zdravotného hľadiska, ako aj hlavne z hľadiska morálneho - hrubosť, delikvencia mládeže, sexuálna neviazanosť, rozširovanie pohlavných chorôb, degenerácia potomstva a rôzne iné, ktoré vymenúvať nebudem.

Škoda, ako som už začiatkom povedala, že sa tieto negatívne vplyvy nedajú všetky vyčísliť, aby sme mohli nielen zo zdravotníckeho hľadiska, ale hlavne z ekonomického hľadiska proti nim aj účinne preventívne zasahovať. Jedno číslo však vieme, a síce, že ročná liečba alkoholikov nás stojí 14 mil. Kčs, a pritom sami veľmi dobre viete, aký je problém so zaisťovaním protialkoholickej liečby u týchto ľudí, hlavne pokiaľ sa týka nútenej protialkoholickej liečby, že stále narážame na nedostatok liečební tohto druhu, psychiatrických liečební, a že skutočne stáva sa, že nám pacienti evidovaní v protialkoholických poradniach čakajú kým príde rad na nich na liečenie niekedy 1/2, niekedy 3/4 roka, dovtedy sa tie pomery v rodine buď zlepšia, alebo konečne, keď ten pacient dostane výmer, že na liečbu môže nastúpiť, obyčajne prídu za nami manželky týchto ľudí, deti, celý sprievod, a všetko to plače, narieka, prosí zdravotníkov, aby od tejto liečby upustili, začas robia dobrotu a potom táto vec znova výjde navnivoč.

V  poslednom čase prebiehajúce okresné konferencie ustavujúcich sväzov výborov Sväzu československých žien veľmi vážne sa týmto problémom zaoberali. U nás v samotnom okrese Lučenec sa hovorilo na okresnej konferencii, že aj v tomto roku 1967 stúpla spotreba alkoholu za I. štvrťrok tohto roku oproti minulému roku o 26 perc. Pritom zástupcovia Jednoty a obchodných organizácií tvrdili - vystupovali tam v diskusii - že nemajú záujem na zvýšenom predávaní alkoholických nápojov, pretože réžia za alkohol - ak sa správne nevyjadrujem, odpustite mi to - je 3 perc., kým napríklad za potraviny 14-16 perc., čiže nevidno tu, že by ekonomicky, z tohto hľadiska ekonomicky nejaký záujem na zvýšenom predaji alkoholu bol. Čiže tá chyba musí byť niekde inde a tu by nám mali ekonómovia pomôcť a správnymi rozbormi povedať ako ďalej v tomto boji pokračovať, pretože propagáciou len a hlásaním myšlienky nie abstinentstva, ale mierneho požívania alkoholu ďaleko nedospejeme.

Často sa diskutuje o tom, či bolo správne alebo nesprávne, že sa znížila cena alkoholu, zatiaľ čo cena nealkoholických nápojov konkrétne ovocia išla nahor. No počuli ste tu aj dôvody, ktoré hovoril súdruh minister Sucharda. Hovorilo sa vtedy o tom, že jednak u nás je alkohol najdrahší, že sa alkohol pašuje, že všetci turisti - nakoniec to súdruh minister aj tu dnes hovoril - že všetci turisti si z cudziny pašujú alkohol a pod., že sa tým obmedzí čierne pálenie liehu. Podľa toho kto aké máte skúsenosti. Dovolím si tvrdiť, že to rozhodne napomohlo stúpaniu spotreby alkoholu, tá jeho znížená cena, hlavne čo sa nám veľmi nepriaznivo odzrkadľuje, je stúpanie spotreby rumu, to mám ako na okrese overené, ktorého cena išla značne dolu, na druhej strane ale nemôžem povedať ani z vlastného okresu, že by nejako to pálenie doma na čierno sa bolo nejak podstatne obmedzilo.

V Zdravotnom výbore sa pravidelne zaoberáme problematikou boja proti alkoholizmu a kontrolou neplnenia zákona číslo 120/1962 Zb. A prečo sa tento zákon neplní? Na poslednom zasadnutí Zdravotného výboru v septembri minulého roku prof. Dr. K á c l, ktorý je predsedom Ústredného protialkoholického sboru, hovoril, že vidí niekoľko príčin v tom, prečo sa tento zákon neplní.

1.   Že ustanovenie okresných protialkoholických sborov po voľbách v roku 1964 sa dlho preťahovalo a že ešte aj dnes sú niektoré okresy, kde nie sú okresné protialkoholické sbory ustanovené, a aj v rade okresov, kde ustanovené sú, tieto prakticky žiadnu činnosť nevyvíjajú, sú čisté formálne.

2.   Že by predseda okresného protialkoholického sboru mal byť členom rady národného výboru, aby samotná rada národného výboru túto problematiku riešila a ňou sa pravidelne zaoberala. Ovšem situácia vyzerá tak, že celá táto problematika je väčšinou zvaľovaná aj v okresoch, krajoch, tak isto ako aj povedzme u nás v Zdravotnom výbore, na bedrá zdravotnej alebo školskej komisie a ostatné komisie sa týmto problémom nezaoberajú.

Čo chceme dosiahnuť na úseku boja proti alkoholizmu? Vedecké poňatie boja proti alkoholizmu je nezlučiteľné s prohibičnými a beznádejnými abstinentskými snahami. To by bolo nesprávne tvrdenie. Ide však o to, aby sa nadmerne alkohol nepožíval a aby sa nepodceňoval alkoholizmus ako spoločenské zlo. Pijana už od alkoholu ťažko odučíme. Našou snahou by však malo byť naučiť ľudí od malička pestovať iné návyky aj na tomto úseku spôsobu života, návyky na nealkoholické nápoje, ktorých žiaľ ako ste počuli z diskusie - je stále veľmi úzky sortiment.

A ešte na záver jednu malú štatistiku dovoľte. V roku 1955 sme celoštátne na jednu osobu skonzumovali 79 litrov piva, 33 litrov nealkoholických nápojov a 122 litrov mlieka. V roku 1960 už 97 litrov piva, 54 litrov nealkoholických nápojov a 102 litrov mlieka a v roku 1964 už 125 litrov piva, 53 litrov nealkoholických nápojov a len 95 litrov mlieka.

Domnievam sa, že na úseku boja proti nadmernému požívaniu alkoholu je veľké pole pôsobnosti aj pre nás poslancov a je správne, že sa týmito veľmi vážnymi otázkami zaoberá aj plenárne zasadnutie Slovenskej národnej rady.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk. )

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdružke P e t r u s o v e j, slovo má súdružka V i š ň o v c o v á.

Povereníčka Ing. Višňovcová:

Vážené súdružky, vážení súdruhovia!

Dovoľte vyjadriť mi dve zásadné poznámky k otázkam, ktoré prejednávame. Budú to len dve poznámky z toho dôvodu, lebo nechcem opakovať údaje, ktoré obsahuje zpráva súdruha povereníka Z v a r u, a ani údaje, o ktorých už veľmi správne hovorili súdruhovia predo mnou.

Prvá poznámka je táto: Je skutočne pravdou, že je veľmi závažný dopad spotreby liehovín aj na hospodárske postavenie našich ľudí na Slovensku a pre toto do tvrdenie uvediem presné čísla. Súdružka Petrusová hovorila o číslach celoštátnych. Pravdou je, že obyvatelia na Slovensku v súčasnosti, keď berieme plán minulého roku, alebo napokon aj prevádzací tohtoročný plán, tak podiel zo sumáru potravín v liehovinách predstavuje 20 perc. vo výdavkoch. Činí to konkrétne 3 miliardy korún. Je to toľko, koľko sa platí v slovenských krajoch v roku za kúpené mäso a mäsové výrobky dohromady, a je to trojnásobok tej sumy, ktorá sa vynakladá za nákup mlieka a mliečnych výrobkov.

Pravdou je, že podiel v republike na nákup liehovín činí z potravín 15 percent, kým v slovenských krajoch 20 percent. Tento údaj je skutočne veľmi zarmucujúci a je správne, že prichádzame s prejednávaním problémov aj na toto naše fórum.

Druhá poznámka je taká, aké východisko a ako si plniť povinnosti cez národné výbory a v obchodných organizáciách. Určité zlepšenie sa v uplynulom roku aj v tomto roku uskutočňuje v predaji nealkoholických nápojov. Môžem povedať, že sa o 30 perc. za tri mesiace minulého roku - v treťom kvartáli ako rozhodujúcom - o 30 perc. zvýšil predaj nealkoholických nápojov. Tento úkaz považujem za veľmi potešiteľný a priaznivý. Prečo sa tak stalo? Pretože sa začali vyrábať kvalitnejšie limonády. Ovšem tých kvalitných je malý podiel. Zodpovedne tu informujem poslancov Slovenskej národnej rady, že z veľkej časti kvalita vyrábaných nealkoholických nápojov nielen na Slovensku, ale v celej republike ako takej, je taká mizerná, že za 3-4 dni sa v letnom období tieto limonády kazia. Pritom si treba domyslieť, že nemáme dosť finančných prostriedkov na vybavenie dedinského i mestského obchodu chladiarenským zariadením.

A v tej súvislosti dovoľte povedať otvorene niekoľko slov aj na adresu našich najzodpovednejších orgánov ako polovičate a nedokonale riešia a my s nimi spolu nedôsledne riešime otázky, ktoré už sme dali na program dňa aj pred tromi rokmi. Ja som prvého námestníka súdruha D v o ř á k a informovala o tom, že v júli budú tomu tri roky čo si nás zavolal podpredseda vlády súdruh Krajčír - spolu si nás zavolal súdruha Gajdošíka, súdruha Z v a r u a mňa, príslušných zodpovedných činiteľov z výrobného rezortu, a dala sa taká téza, zabezpečiť veľkovýrobu nealkoholických nápojov v republike. Tak, aby to bolo, že v každom kraji alebo pre dva kraje jedna veľká výrobňa. V júli budú tomu tri roky. Za tie tri roky sme čo docielili? Takýto malinký krôčik. Bojíme sa niektorých vecí zbytočne, ako keby sa z nich prenášala lepra. No lepra sa z nich neprenáša, ale osoh.

Bulhari začali vyrábať coca-colu. Socialistický štát ako my a vyrábajú ju tak, že ju predávajú aj pre Turkov. Majú z toho ešte aj inkaso v devízach. Prečo sme takí bojazliví? Keď to nevládzeme sami urobiť, urobme to v spolupráci s Poľskou republikou alebo s Maďarskou republikou a vyrábajme tiež. Keď nie coca-colu, tak iný veľmi kvalitný nápoj nealkoholický. Nemyslím, že sa nealkoholickým nápojom odučí piť žena lebo muž koncentrované liehoviny. To nie. Ale odučíme mládež piť pivo, keď mu dáme cocacolu alebo iný kvalitný nealkoholický nápoj.

Súdruh Drahomír D v o ř á k mi potvrdil, že by to nebolo tak nedostupné a tak nákladné, ak by sme to v licencii vedeli vyrábať. Budem veľmi povďačná, keby sme to teda aspoň v roku 1969 vedeli našej mládeži dať. Veď tie názory, že coca-cola obsahuje škodlivé látky, to je tiež, súdruhovia, taká naša nie najlepšia antipropaganda proti tomuto nápoju. Naopak, chladená coca-cola šoféra občerství, chladené pivo ho uspí. Pivo mládež otravuje, coca-cola neotrávi. Prosím, aby ste ma správne pochopili. Nie že tu presadzujem maniere Západu, ale niektoré veci skutočne riešime tak zdĺhavo a nezodpovedne, že sa patrí skladať účty aj vo vlastných radoch. Plne súhlasím s tým, čo hovoril súdruh D é n e š a aj všetci súdruhovia predo mnou. Prvá bola súdružka poslankyňa Potočková.

Dovoľte mi povedať poslednú poznámku. Nemýľme sa, nevysvetľujme veci falošne. V reštauráciách ľudia nie sú odmeňovaní za predaj liehovín. Majú z toho niečo iba v tom prípade, keď opitého občana ošmeknú pri inkase, prípadne ak im ten opitý občan dá tzv. sprepitné. Ani korunu prémií neberie čašník za predaj liehovín. Ovšem je pravdou, že predávame liehoviny v predajniach, a kto sa chce opiť, tak sa opije aj z toho čo si kúpi domov alebo čo si doma vypáli kvalitne alebo menej kvalitne. Ja by som preto prosila, aby ste mi nezazlievali, keď vysvetľujem problém tak, aby sme ho nechápali sami mýľne. Súdruh D é n e š, nie je pravdou, aby pracovník RaJ-a bol zainteresovaný prémiou na tom, že ti dal pivo alebo 2 dcl vína. Pravdou je, že v maloobchodnej sieti, v predajniach Zdroja a Jednôt sa tržby za všetok tovar, teda vrátane liehovín, rátajú tak, že za to pracovník - predavač i vedúci prémie berie, ale tam, kde sa konzumujú, v reštauračných bufetoch alebo vo vyšších kategóriách cenových, tam hmotná zainteresovanosť nie je.

Napokon vyslovujem svoj názor nahlas, že nielen vyjadrujem súhlas s tým, čo dnes prejednávame, ale že iste pri prvých opatreniach našej práce v tomto Protialkoholickom sbore na Slovensku budeme musieť urobiť potrebné organizačné opatrenia, ktoré spadajú pod moju povinnosť, i pre súdruhov na krajských a okresných výboroch, ktorí majú v riadení verejné stravovanie. Pochopiteľne, aj podniky Interhotelu, ktoré majú niektoré reštaurácie a vinárne v ich úseku.

Toľko, súdružky a súdruhovia, z hľadiska zaujatia stanoviska a vysvetlenia niektorých údajov, ktoré bolo treba tu otvorene povedať - že teda až celú 1/5 tržieb v potravinách v slovenských krajoch reprezentujú tržby za liehoviny.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdružke Višňovcovej. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? (Hlási sa poslanec F a g l i c. ) Súdruh poslanec F a g l i c. Poslanec plk. Faglic:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

K diskutovanej problematike chcem hovoriť najmä preto, že na verejnosti panujú často skreslené predstavy, akoby boj s alkoholizmom bol predovšetkým len záležitosťou štátnych orgánov, najmä bezpečnosti, prokuratúry a súdov, ďalej zdravotníckych orgánov a organizácií. Pritom sa vôbec nedoceňujú možnosti, ktoré celá spoločnosť a jej inštitúcie majú v rámci svojej kultúrnoosvetovej i hospodársko-organizátorskej činnosti.

Alkoholizmus je problémom nielen u nás, ale v celom svete. Nie je ani problémom súčasným, ale zdedili sme ho z dávnej minulosti. Preto pri voľbe formy a spôsobu boja s alkoholizmom máme k dispozícii nielen vlastné skúsenosti, ale aj zahraničné, a nielen zo súčasnosti, ale aj z minulosti.

Zo skúseností získaných v minulosti môžeme na prvom mieste poukázať na fakt, že v boji proti alkoholizmu sa preukázal celkom neúčinným systém zákazov voľného predaja liehových nápojov, pretože tento systém predaja nútil k rôznemu pašovaniu a plodil ďalšie dôsledky takejto nezákonnej činnosti.

Málo účinné sú - a ukazujú na to aj naše vlastné skúsenosti - následné opatrenia štátnych aj zdravotníckych orgánov proti opilcom. Ich preventívny význam ani vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti, ani vo vzťahu k osobe, ktorej boli uložené, nie je rozhodujúci pre celkový výsledok boja s alkoholizmom.

Naše zákonodarstvo vychádzajúc z týchto poznatkov, ťažisko boja proti alkoholizmu nevidí v predsadzovaní extrémistických tendencií zakázať drobný predaj a požívanie liehových nápojov iba u detí a mládeže sa dôsledne presadzuje úplná abstinencia. Komplexné riešenie problematiky sa hľadá nie v administratívnych opatreniach, nie v zákazoch a obmedzeniach, ale predovšetkým vo výchove obyvateľstva k striedmosti.

My môžeme pohliadnuť do našej minulosti. Vieme, že u nás napríklad na dedinách, kde dnes sa požíva nepomerne viacej alkoholu, bývali svadby, kde hostiteľ považoval za svoju povinnosť od začiatku do konca veľmi striezlivo túto svadbu doviesť do konca. My dnes sme svedkami takých skutočností, že máme mnoho príležitostí, keď organizujeme vážne spoločenské podujatia, ktoré začínajú veľmi vážne, veľmi pekne, ale čím končia? Končia nakoniec tým, že sa závodí pomaly kto viacej vypije. My vidíme, že pri takýchto vážnych podujatiach sme si z našej histórie nezobrali dostatok skúseností, že ten hostiteľ, poprípade organizátori nie sú príkladom takéhoto konania, ale ani celkový obsah tohto spoločenského podujatia, mnohokrát ten zápalný obsah od začiatku do konca nie je dostatočne premyslený. Mám za to, že toto je nedostatok nášho kultúrneho frontu, pretože teoretikov, ktorí nám radia ako toto robiť máme pomerne dosť, ovšem praktikov, ktorí by to dokázali takto organizovať, tých skutočne nemáme.

Bol som svedkom jednej príležitosti, keď jedno mladé dievča bolo prvýkrát na zábave, kde sa zabávali dospelí. Keď sa vrátilo toto dievča z tejto zábavy, tak hovorilo: mamička, ja som si myslela, že dospelí sa vedia zabávať ináč, a to čo som videla, to zanechalo vo mne veľmi nepríjemný dojem na dlhý čas, pretože takto som si ja zábavu nepredstavovala.

Najmä vo zvyšovaní kultúrnej a vzdelanostnej úrovne občanov a v poskytovaní kvalitných náhražiek za alkohol vidíme jedinú cestu na odvrátenie človeka od hľadania únikových a kultúrneho človeka nedôstojných foriem zábavy.

V tomto zmysle naše zákonodarstvo pokračuje v tradíciách protialkoholických opatrení, ako sú u nás známe z minulosti. Už v 19. storočí naši národní buditelia vo svojich spisoch, prejavoch a inej kultúrno-osvetovej činnosti veľmi aktívne nabádali ľud k striezlivosti. Na zvládnutie zložitého problému alkoholizmu na Slovensku zakladali abstinentné spolky, ktoré mali vyvíjať dôsledný boj proti alkoholizmu konkrétnou činnosťou medzi obyvateľstvom. I keď výsledný efekt tejto viac-menej charitatívnej aktivity, často len miestneho dosahu, bol bez celkovej podpory štátu malý, nemožno ho vo vzťahu k vtedajším podmienkam podceňovať. Najmä zápal a nadšenie, ktoré našich predkov viedli pri šírení protialkoholickej osvety v drobnej každodennej práci, mali by slúžiť ako vzor pre spoločenské organizácie pri uskutočňovaní protialkoholického boja na Slovensku.

Alkoholizmus je v tom-ktorom štáte vždy celospoločenským javom. V prvej línii musia sa boja proti nemu zúčastniť orgány a organizácie, ktoré majú k občanom najbližšie, aby mohli na nich bezprostredne a individuálne pôsobiť. Takými sú najmä národné výbory, školy, kultúrno-osvetové inštitúcie, odbory, mládežnícke a ostatné spoločenské organizácie pôsobiace priamo v mestách a na pracoviskách.

Prikláňam sa k tomu, že úspešnosť úsilia je tiež priamo závislá na veľmi úzkej spolupráci s výrobnými organizáciami potravinárskeho priemyslu a obchodnými organizáciami.

Nedostatok celoslovenského koordinačného centra proti alkoholizmu sa prejavil doteraz najmä v tom, že nevyužíval dané možnosti a v nedostatočnej aktivite poradných sborov na okresoch a v krajoch. To, že sa nevyužívajú možnosti spoločenských skupín a blízkych občianskych pospolitostí, vyplýva z podceňovania týchto možností a miestami je to až fatálna nedôvera v možnosť preventívneho vplyvu zužovať priestor pre dôsledky častého alebo nadmerného požívania liehových nápojov - alkoholizmu kultúrno-osvetovými a hospodársko-organizátorskými nástrojmi. Za prítomnosti prevahy takejto mienky až ľahostajnosti považuje sa zmienka o automatičnosti pôsobenia mechanizmu niektorých súčastí štátneho aparátu za východisko z tejto situácie a vidí sa len a len práca tohto aparátu, ktorá akoby mala na tomto úseku zamedziť alebo postaviť hrádze proti tomu s čím sa stretávame.

Zriadenie Protialkoholického poradného sboru na Slovensku nebude znamenať samo osebe radikálny obrat v riešení tejto problematiky, o ktorej hovoríme. Iba mnohoročná, systematická práca, premyslená práca môže tu priniesť výsledok. Ja si predstavujem prácu takého protialkoholického sboru v tom, že si postupne vytvorí koncepciu ako toto u nás robiť, a to koncepciu, ktorá bude mať preventívny charakter, ktorá bude vytvárať preventívne opatrenia na všetkých úsekoch pochopiteľne, a ďalej Protialkoholický sbor na Slovensku môže viacej rozhýbať protialkoholické sbory na krajoch, v okresoch, poprípade i pri mestských alebo miestnych národných výboroch. My, ktorí poznáme ten stav, ktorý dnes panuje, vieme, že tieto protialkoholické sbory na nižších stupňoch sa skutočne zaoberajú udalosťami len ex post, ale nepoznáme ani jeden prípad, aby sa preventívno-výchovná práca, preventívne opatrenia v tomto smere nejakým spôsobom uskutočňovali a prejavili.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem poslancovi F a g l i c o v i.

Hlási sa ešte niekto, súdružky a súdruhovia, do rozpravy?

(Nikto. )

Pretože sa do rozpravy už nikto nehlási, vyhlasujem rozpravu k šiestemu bodu programu za skončenú.

Dávam záverečné slovo zpravodajcovi poslancovi Horákovi. Zpravodajca Dr. h. c. Horák:

Vážené súdružky a súdruhovia,

pretože ani v diskusii, ani písomne k návrhu zákona Slovenskej národnej rady o zriadení Protialkoholického sboru na Slovensku nikto nemal námietok, a naopak, diskusia tento návrh privítala a odporúčala k schváleniu, navrhujem, aby návrh zákona bol predložený Slovenskej národnej rade k odhlasovaniu.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem poslancovi Horákovi.

Budeme hlasovať o návrhu zákona o Protialkoholickom sbore na Slovensku.

Kto súhlasí s návrhom tohto zákona, nech zdvihne ruku! (Hlasovanie. )

Ďakujem.

Je niekto proti?

(Nikto. )

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikto. )

Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh zákona jednomyseľne schválila.

Posledným bodom nášho dnešného rokovania sú dotazy poslancov.

Máte, súdružky a súdruhovia poslanci, z vašej strany prípadné dotazy k problémom, ktoré nie sú predmetom rokovania 12. schôdzky Slovenskej národnej rady?

(Hlási sa poslanec T ö r ö k. ) Prosím, poslanec T ö r ö k. Poslanec Török (z miesta):

Pretože som vo volebnom obvode, ktorého sa tiež dotýka problematika diferenčných príplatkov za realizovanú tržnú produkciu, mám dotaz, prečo sa nevyplácajú diferenčné príplatky jednotlivo hospodáriacim roľníkom, keď pracujú za najťažších podmienok. Je to stanovištná jednotka 14 a 17, kde sa za realizovanú tržnú produkciu pripláca 60 Kčs za 100 Kčs tržnej produkcie. To by bolo asi 15-18 mil. Kčs, ktoré by štát vyplatil, keby tam boli založené družstvá. Že nie sú, to nie je vina tých občanov, pretože v tých podmienkach to nie je možné.

Ďalej by ma zaujímalo, aké formy pomoci týmto roľníkom chceme poskytnúť, pretože doteraz ani pokiaľ ide o umelé hnojivá, ani pokiaľ ide o sadbové zemiaky, šľachtené osivá, sa im pomoc neposkytla. Pokiaľ ide o umelé hnojivá, nákupný podnik tieto radšej dodá tým, ktorí zoberú vagón, ale neporozváža ich nákladným autom na sklady do okresov, aby si ich mohli občania kúpiť, pretože je to pre podnik nevýhodné.

Upozorňujem na to, že je tu jeden fakt, ktorý nemožno obísť. V I. štvrťroku odovzdali jednotlivo hospodáriaci roľníci o 250 tisíc kusov vajec menej ako v min. období, čo je o 30 percent menej, mlieka o 20 perc. menej ako v minulom roku. Možno to zdôvodniť nezáujmom, ale aj tým, že si odberateľov hľadajú inde než je nákupný podnik, a bolo by treba sa nad tým zamyslieť, pretože jednotlivo hospodáriaci roľníci napríklad sadia zemiaky na 4000 hektároch, čo je okolo polovice celej plochy, na ktorej sa zemiaky v Popradskom okrese pestujú, hovädzieho dobytka majú 42 perc. a kráv 50. 5 perc. Myslím, že to nie je zanedbateľné a bolo by treba nájsť formy ako pomôcť plniť uznesenie pléna Slovenskej národnej rady spred dvoch rokov.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem. Sú ďalšie dotazy? (Hlási sa poslanec Déneš. )

Súdruh poslanec D é n e š. Poslanec Déneš: (z miesta):

Je mnoho sťažností na Poštovú novinovú službu. Sú už také návrhy, aby bol vytvorený slovenský centrálny orgán. Mám dotaz, či Slovenská národná rada zamýšľa vytvoriť takýto centrálny orgán, pretože terajšia práca Poštovej novinovej služby je usmerňovaná priamo z Prahy a bohužiaľ zle, čo nevyhovuje našim požiadavkám.

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem poslancovi Dénešovi. Sú ešte ďalšie dotazy ? (Neboli. )

Prosím podľa zásad, aby súdruhovia, ktorých sa otázky týkali, tieto preskúmali a podľa možnosti zaujali stanovisko buď zajtra, lebo súdruh povereník B o ď a nie je prítomný, prípadne do 30 dní odpovedali písomne.

Súdružky a súdruhovia,

keďže ďalšie dotazy nie sú, prerušujem rokovanie 12. schôdzky Slovenskej národnej rady.

V rokovaní pokračujeme zajtra o 8. hodine, kedy prerokujeme 8. a 9. bod programu. Ďakujem vám za účasť.