stupních řízení dovedli vypořádat a dovedli dovést tam, kde se o těchto otázkách efektivnosti nakonec rozhoduje.
Já bych chtěl nakonec, soudružky a soudruzi, říct, že jsme při jednání v předchozích etapách státního rozpočtu velmi ocenili náročnost i důslednost, se kterou se projednávaly jednotlivé otázky, protože nám pomohly ukázat, kam obrátit pozornost pro realisaci plánu a rozpočtu na rok 1967. Vycházíme z toho, že v celé nové soustavě, i právě v náročnosti uplatňování jejich zásad, které jsme přijali pro rok 1967, je mnoho věcí takříkajíc tvrdých, které se dotknou jednotlivých podniků. Tam, kde se jedná například o neefektivnost nebo nehospodárnost. Ale že právě čím důsledněji budeme tyto otázky řešit, tým větší a důslednější perspektivu to zakládá pro náš další rozvoj. A myslím, že to znamená konkrétnější přínos i k zabezpečení závěrů XIII. sjezdu. Je to významné pro další naši ekonomickou i politickou práci, znamená to konkrétní přínos i pro posílení vztahů našich národů a je to pro zdar rozvoje celé naší republiky.
Děkují za pozornost. (Potlesk. )
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem súdruhovi ministrovi Ing. Suchardovi. Slovo má poslankyňa Elena P a s t o r k o v á. Poslankyňa Pastorková:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Zpráva o návrhu plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku na rok 1967 stanovuje úlohy i v ďalšom rozvoji poľnohospodárstva, a lesného hospodárstva. A práve k tejto časti plánu by som chcela vzniesť niekoľko pripomienok.
Nové zásady plánovitého riadenia v poľnohospodárstve platné od januára 1967 sa len čiastočne zavádzajú do praxe u jednotlivo hospodáriacich roľníkov, ktorí ešte v niektorých oblastiach nášho štátu tvoria podstatnú časť účasti na poľnohospodárskej výrobe. Bol vydaný vestník Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva číslo 57/1966, ktorý umožňuje roľníkom zamerať sa na výrobu tých produktov, ktoré v danom prípade považujú za najvýhodnejšie. No praktická realizácia nie je už potom totožná s pokynmi týkajúcimi sa plnenia dodávkových úloh. Myslím si, že plán tržnej produkcie pre súkromne hospodáriacich roľníkov v okresoch by mal byť určený na základe uzatváraných dohôd a zosumarizované množstvá mali by sa považovať za vykonávací plán. Prax je však iná. Nadriadené orgány aj naďalej stanovujú okresom dodávkové úlohy plánom. Národným výborom potom vznikajú značné ťažkosti ako zosúladiť ponuku s plánom.
Tiež úprava nákupných cien za živočíšne produkty je čiastočne zatienená poplatkami, ktoré musia roľníci platiť za plemenárske práce a veterinárnu službu. Plemenárske poplatky napríklad v súčasnom období nepriaznivo pôsobia na stavy dojníc a prasníc. Zo strany súkromne hospodáriacich roľníkov i národných výborov, konkrétne v okrese Čadca a zaiste i v iných okresoch, je hodne nespokojnosti so zavedením týchto poplatkov a z verejných schôdzí mám overené, že roľníci sa najviac dožadujú ich zrušenia, alebo aspoň zníženia. Úprava cien sa v podmienkach nášho okresu kladne prejavuje v dodávke mlieka, pravda, až na spätný odraz - čiže prídel krmiva za dodané mlieko.
V našich podmienkach nie je a nebude pre spoločnosť v budúcnosti výhodné hospodáriť len formou štátnych majetkov a JRD, i keď bude dostatok vhodných mechanizačných prostriedkov a najhoršie plochy sa zalesnia. Na druhej strane by nebolo ani správne upúšťať od hospodárenia na týchto pôdach, ako to doporučujú niektorí ekonómovia, ktorí tvrdia, že je pre nás výhodnejšie poľnohospodárske produkty dovážať, než ich v týchto podmienkach vyrábať. V súčasnosti je snáď uvedený argument opodstatnený, ale do budúcna neobstojí, pretože s rastom počtu obyvateľstva porastie i cena poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch a my i v tých sťažených výrobných oblastiach môžeme do budúcna výrobu plánovať, vhodnými mechanizačnými prostriedkami a vhodnými poľnohospodárskymi odrodami podporovať.
To ovšem vyžaduje, aby výskumné ústavy sa zamerali na vhodnejšie odrody poľnohospodárske, ktorých pre horské podmienky je nedostatok, pretože rýchlo degenerujú.
Do komplexu riešenia otázok zapadá i podpora rozvoja poľnohospodárskej výroby. Nepružnosť v zakladaní evidenčných listov z rodičov na deti o menšej výmere, ktoré sú schopné hospodáriť, sa prejavuje v tom, že deti odmietajú na pôde vypomáhať z obavy, aby nemali ťažkosti s plnením dodávok, rodinnými prídavkami a doplácaním na poľnohospodársku výrobu zárobkami získanými v závodoch. Tak ostáva veľa pôdy neobrobenej.
Zakladaním menších hospodárstiev - okolo 1 ha poľnohospodárskej pôdy - ovšem, aby sa pôda nedrobila, by si držitelia vo väčšine prípadov chovali i kravu, manželky by sa lepšie starali o výchovu detí a mohol by tak odpadnúť aj veľký nápor na zamestnanosť detí či žien za každú cenu, čo by sa prejavilo kladne i v zdravotnom stave detí týchto rodín, ako i v lepšom školskom prospechu. To si ovšem vyžaduje doriešiť diferenčné príplatky, aby sa náklady vložené do pôdy vrátili.
Dosiaľ ostáva neriešený ten jeden zo základných problémov v súkromnom hospodárstve, a to diferenčný príplatok za dodané produkty súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Pravda, sú čiastočne opodstatnené argumenty proti vyplácaniu príplatkov za všetky produkty priamo roľníkom. Cezto však som nadobudla z jednania s národnými výbormi i roľníkmi presvedčenie, že by bolo správne tieto realizovať, a to keď už nie všetky priamo roľníkom, tak aspoň národným výborom vo forme peňažných odvodov za niektoré druhy produktov. Národné výbory by z týchto finančných prostriedkov mohli hradiť napríklad obmenu zemiakovej sadby, niektoré práce prevádzané STS, napríklad postrek ovocných stromkov, plemenárske a veterinárne poplatky a pod. Výpočet týchto úhrad, ktoré by sa mohli z diferenčných príplatkov realizovať, sa zdá byť na prvý pohľad nereálny, ale keď si porovnáme diferenčné príplatky, ktoré za plánované produkty predstavujú napríklad len v jednej väčšej obci okresu Čadca skoro jeden a pol milióna korún, dostaneme reálnejší obraz. O tieto značné finančné čiastky sú obce i okresy s podstatným podielom súkromného poľnohospodárskeho sektoru oproti socialistickému sektoru ukrátené. A akosi sú ukrátení aj samotní roľníci, ktorí majú v našich podmienkach pomerne nízku životnú úroveň, pretože hospodária za ťažkých podmienok a na neproduktívnej pôde, o ktorú už ani štátne majetky, ani JRD nejavia záujem.
Zo strany roľníkov sú nám často dávané i také otázky, že prečo musia dnes pri nákupe obilia do sejby platiť nákupnému podniku za jedno vrece 21 korún, keď ešte nedávno toto vrece stálo 8 korún, alebo prečo 1 q zemiakov do sadby v nákupnom podniku stojí až 160 korún a cez Zelovoc dostať zemiaky po 95 korún, ktoré sú často kvalitnejšie do sadby ako sadbové zemiaky v nákupnom podniku. Stáva sa potom, že roľníci kupujú zemiaky do sadby v Zelovoci a spôsobujú tak poruchy v zásobovaní drobných spotrebiteľov. Pritom je však zaujímavé, že naši roľníci kupujú zemiaky do sadby v značnej miere v Zelovococh susedného moravského okresu, kde ich roľník môže dostať kúpiť v každom množstve.
V závere by som chcela upozorniť ešte na jednu vec. Myslím si, že Slovenská národná rada by mala mať na úseku poľnohospodárstva a lesníctva právomoc udeľovať výnimky zo zákonov a smerníc s celoštátnou pôsobnosťou, nakoľko tieto zákony a smernice sú prijímané s ohľadom na ukončenú socializáciu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a nezohľadňujú skutočnosť, že niektoré okresy majú ešte v prevažnej miere zastúpený súkromný sektor a že tieto okresy musia riešiť problémy podstatne odlišné, ako je tomu v celej ČSSR, či už ide o úsek využitia pôdneho fondu, zabezpečovania výroby, nákupu a pod. Medzi roľníkmi by bola tak rozhodne väčšia spokojnosť a bola by snáď spokojnosť lepšia aj medzi nami. Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem poslankyni Pastorkovej.
Do rozpravy sú prihlásení ešte poslanci František F a r a g a a plk. Andrej F a g l i c.
Vzhľadom na to, že súdruh poslanec F a r a g a sa vzdáva diskusného vystúpenia, dávam slovo poslancovi F a g l i c o v i.
Poslanec plk. Faglic:
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!
Plne chápem zložitosť našej hospodárskej problematiky v súčasnej etape v celej krajine a aj na Slovensku. Chápem, že návrh plánu rozvoja na Slovensku musel na túto zložitosť reagovať zvlášť v časti investičnej výstavby. Ale napriek tomu, že chápem túto zložitosť, prosím o bližšie objasnenie dôvodov, pre ktoré nie je tak dlho zamýšľaný Drevokombinát v Bacúchu u nás na Horehroní pojatý do návrhu plánu rozvoja na rok 1967. Okolo tohto Drevokombinátu na Horehroní je už vytvorená celá história a, žiaľ, história nie činov, ale niektorých úvah a sľubov. Horehronie, kde by tento Drevokombinát mal byť postavený, je oblasťou typicky ekonomicky zaostalou. V blízkom okolí sú bohaté, možno povedať nevyčerpateľné zdroje drevnej hmoty, ďalej je tam doprava, sú tam pracovné sily, a pokiaľ ide o pracovné sily ide o ľudí, čo majú vekmi a prostredím vytvorený prirodzený vzťah k drevu, k spracovaniu dreva a pre prácu s drevom. Informujem sa kde len môžem, ale nie som z toho veľmi múdry, pretože neviem svojim voličom povedať ako a kedy bude, alebo nebude táto úvaha prípadne realizovaná, alebo nerealizovaná.
Počujem od mnohých expertov, ktorí tvrdia, že tento projekt je sám osebe veľmi zaujímavý, na druhej strane počujem, že nie sú zaujímavé dotácie - 15 perc. dotácie - zo štátnych prostriedkov, ktoré by sa mali v jeho prípadnej realizácii využiť. Chcem
povedať to, že my v tejto časti máme zaujímavý folklór a máme zaujímavé výšivky u nás v Heľpe, ale toto nám ekonomickú situáciu v tejto oblasti nepomôže riešiť, ani zamestnanosť tunajšieho obyvateľstva. Prosím, aby mi bolo podrobnejšie povedané, aký osud postihol tento investičný zámer a či má nejakú budúcnosť. Ak áno, tak prípadne kedy. Tento dotaz kladiem z hľadiska ekonomického záujmu rozvoja tejto oblasti a kladiem ho aj z hľadiska zložitej situácie vývoja pracovných príležitostí v tejto oblasti.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem poslancovi F a g l i c o v i.
Hlási sa, súdružky a súdruhovia, ešte niekto do rozpravy? (Hlási sa poslanec doc. Kapišovský. ) Prosím, súdruh poslanec Kapišovský. Poslanec doc. Kapišovský:
Vážená Slovenská národná rada!
Vieme, že pôvodný návrh rozpočtu bol krátený. Pritom boli tu uistenia politických a štátnych orgánov, že úprava rozpočtu osobitne v investíciách nepostihne školskú investičnú výstavbu. V súčasnosti sú signály, že úprava plánov bude mať za následok zníženie objemov v investičnom pláne aj v našom Východoslovenskom kraji. Preto sa pýtam, či sú tieto signály pravdivé a odôvodnené a či sa teda zmenilo pôvodné stanovisko politických a štátnych orgánov, v dôsledku čoho úprava rozpočtu zasiahne negatívne aj úsek investičnej výstavby v školstve, osobitne vo Východoslovenskom kraji.
Chcel by som pritom poznamenať, že vo Východoslovenskom kraji máme ešte budovy, v ktorých sa síce vyučuje, ale patria do kategórie havarijné prípady. Ďalej máme trojsmennosť vo vyučovaní, pritom pomerne najvyšší prírastok školopovinných detí. A konečne v porovnaní s celoštátnou úrovňou v počte vyhovujúcich tried, telocviční, školských jedální atď. sme na poslednom mieste v republike. Vo všetkých hlavných ukazovateľoch aj napriek stovkám nových škôl existujúce rozdiely, ako napríklad v smennosti vo vyučovaní, v kapacite školských zariadení, v porovnaní s celoštátnou úrovňou sa neznižujú, ale v niektorých smeroch dokonca sa prehlbujú. Keby tieto rozdiely, týkajúce sa našich detí a mládeže vo Východoslovenskom kraji, sa mali v nasledujúcich rokoch ďalej prehlbovať, náš ľud by to nepochopil a tým menej to pochopí mladá generácia. A to by neprispelo k upevneniu jednoty našej spoločnosti. Preto upozorňujem na túto skutočnosť Predsedníctvo Slovenskej národnej rady s prosbou, aby v dôsledku úpravy plánov nedošlo k prehlbovaniu spomínaných existujúcich rozdielov.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem poslancovi Kapišovskému.
Hlási sa súdružky a súdruhovia ešte niekto do rozpravy ?
(Nikto. )
Nie.
Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.
Nasleduje 20-minútová prestávka. Prosím členov Slovenskej plánovacej komisie, Finančnej a rozpočtovej komisie SNR a Slovenskej komisie pre techniku, aby prestávku využili k posúdeniu návrhu uznesenia.
(Prestávka. ) (Po prestávke. ) Podpredseda Ing. Barbírek:
Súdružky a súdruhovia, pokračujeme v rokovaní.
Stručné poznámky k dotazom lebo pripomienkam súdruha poslanca Kapišovského a súdruha F a g l i c a.
Pokiaľ sa týka pripomienok k výstavbe škôl Východoslovenského kraja, pre krátenie finančných prostriedkov, ako správne zdôrazňoval súdruh Kapišovský, je daný pokyn rozpisovať vecný plán, t. j. ten rozsah, ktorý je dohodnutý a s krajmi odsúhlasený. Zostáva tam problém dofinancovania v určitej výške, ktorý je presne 298 mil. Kčs, ktorý - vo vláde bolo dohodnuté - že dorieši minister financií súdruh Sucharda. V tomto smere teda sa počíta s tým rozsahom, ako bolo s krajmi dohodnuté - neprichádza v rozsahu výstavby škôl ku kráteniu. Zostávajú pracovné problémy, ktoré dnes vydiskutovávajú súdruhovia v krajoch, o čom je súdruh poslanec Kapišovský informovaný. Sú niektoré problémy takého druhu, že napríklad v Prešove sa má zahájiť škola v objeme v rozsahu napríklad vyše 30 - neviem presne - 36 mil. Kčs a súdruhovia predpokladajú zahájiť túto školu v čiastke asi 100, alebo po rokovaniach asi s 300 tisícami Kčs. Samozrejme, že takéto akcie, ktoré sú 30-miliónové, zahajovať s 300 tisícami je neúnosné z hľadiska toho, že rozostavanosť je tak veľká. To ale neznamená, že by táto akcia sa vypúšťala. Aj termíny uvádzania tejto kapacity sa držia. V tomto smere sa robia pracovné dohody vo všetkých krajoch v rôznych akciách, kde súdruhovia pracovne veci zosúlaďujú. V podstate teda zostáva rozsah, ktorý je dohodnutý.
K druhej poznámke súdruha poslanca F a g l i c a. Dalo by sa zjednodušene odpovedať tak, že Bacúch nie je v štvrtej päťročnici zapísaný. Vzhľadom k tomu, že vieme všetci o čo ide, najmä v oblasti spracúvania dreva, vzhľadom k tomu, že sme viazaní uzneseniami straníckych orgánov prepracovať túto oblasť, vzhľadom k určitému pochopeniu centrálnych orgánov a vzhľadom k tomu, že vláda i cez určitú napätosť v národnom hospodárstve dáva smer posilňovať rozvoj nad rámec smernice pokiaľ sa týka chémie, a tam umelých vlákien, spotrebného priemyslu, a tam najmä dreva, a potom až stavebné hmoty. Ako z úvodných poznámok vyplynulo, niektoré akcie v oblasti chémie sme nad rámec už do plánu dostali - tie, ktoré sú v republike potrebné. Touto metódou sa bude postupovať - to čo sa ukazuje zvlášť objektívne, pravda, zásadami, ktoré sú schválené - teda efektívnosťou, výberovým pokračovaním atď., zdrojmi financovania atď. Všetky tieto veci zostávajú v platnosti. Nemôžeme dnes pri posudzovaní tejto koncepcie, ktorú budeme znovu predkladať v jednaní na zbývajúce roky päťročnice, osobitne v tom drevo, ktorá sa prepracúva a prvá diskusia bola prevedená na Slovenskej plánovacej komisii a ďalšie jednania majú byť teraz v Prahe na budúci týždeň, počas zasadania pléna ÚV KSČ v dňoch 3. a 4. mája, nemôžeme dnes dať konkrétny prísľub. Na týchto otázkach sa naďalej pracuje.
To sú v stručnosti poznámky k vecným pripomienkam, ktoré tu boli.
Dávam teraz slovo spoločnému zpravodajcovi Slovenskej plánovacej komisie, Slovenskej komisie pre techniku a Finančnej a rozpočtovej komisie SNR, povereníkovi SNR súdruhovi Ing. Kompišovi.
Povereník Ing. Kompiš:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Poslancom Slovenskej národnej rady bol predložený návrh uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve o návrhu plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku, návrhu plánu fondu vedy a techniky a návrhu finančných plánov a rozpočtov na rok 1967 za organizácie na Slovensku.
Slovenská plánovacia komisia, Slovenská komisia pre techniku a Finančná a rozpočtová komisia SNR na spoločnej schôdzke zvážili pripomienky vyplývajúce z diskusie, ako aj písomné návrhy a doplnky a doporučujú nasledovné úpravy v návrhu na uznesenie.
Na strane 1. posledný odsek v časti konštatuje sa - vymeniť slovo "zásadné" smery na "základné" smery a vypustiť slová "tieto zmeny". Potom veta bude znieť: "základné smery v riadení národného hospodárstva a dôsledky, ktoré vyvolali".
Na strane 3, tretí odsek od dola opraviť cifru tam, kde sa píše z ústredného rozpočtu vo výške 8, 20 mil. Kčs na 7 724 300 tis. Kčs, z čoho súhrnný finančný vzťah predstavuje 4 100 mil. Kčs a subvencie opraviť číslo 3 920 mil. Kčs na 3 620 mil. Kčs a za týmto odsekom doplniť štylizáciu nasledovne: "Rozdiel medzi vecným a finančným plánom v investičnej výstavbe vo výške 298 mil. Kčs bude riešiť minister financií do konca I. polroku 1967 v súlade s uznesením vlády k štátnemu rozpočtu na rok 1967. "
Ďalšie štylistické úpravy uznesení boli komisiami zohľadnené. Ďalšie podnetné návrhy budú zohľadnené v pláne činnosti jednotlivých komisií.
Vzhľadom na to, že diskusia nebola v rozpore s predloženými zprávami a návrhom na uznesenie, odporúčam plénu Slovenskej národnej rady schváliť návrh uznesenia tak, ako bol po doplnení predložený.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Ďakujem zpravodajcovi povereníkovi Ing. Kompišovi.
Má ešte, súdružky a súdruhovia, niekto ďalšie návrhy alebo pripomienky?
(Neboli. )
Dávam teda hlasovať o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve o návrhu plánu rozvoja hospodárstva, o návrhu plánu vedy a techniky a k zpráve o návrhu finančných plánov a rozpočtov na rok 1967 za organizácie na Slovensku s podanými doplnkami, ako ich odporučil zpravodajca.
Kto súdružky a súdruhovia súhlasí s týmto návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. ) Ďakujem.
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Podpredseda Ing. Barbírek:
Prikročíme k piatemu bodu programu, ktorým je návrh rozpočtu Slovenskej národnej rady a ňou priamo riadených organizácií na rok 1967.
Výklad k návrhu rozpočtu Slovenskej národnej rady podá povereník SNR pre financie Jozef G a j d o š í k.
Dávam mu slovo. Povereník Gajdošík:
Vážená Slovenská národná rada!
Prehlbujúca sa činnosť Slovenskej národnej rady v podmienkach zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva je charakterizovaná plnším zapájaním sa do prác orgánov centrálneho riadenia za účelom dôsledného zabezpečovania cieľov plánu rozvoja Slovenska a jeho oblastných proporcií v rámci zvyšovania efektívnosti celého národného hospodárstva. V tomto smere sa dopĺňajú funkcie existujúcich orgánov Slovenskej národnej rady a budujú sa tiež nové orgány.
Uvedeným základným úlohám s novým rozšíreným obsahom činnosti orgánov Slovenskej národnej rady sa prispôsobujú aj ich formy a metódy práce.
Pri praktickom plnení rozšírených úloh vyplývajúcich z funkcií Slovenskej národnej rady má organická súčinnosť a úzka spolupráca s ostatnými orgánmi centrálneho riadenia svoje vyjadrenie najmä v perspektívnych plánoch a v organizovaní a tiež zabezpečovaní úloh štátneho plánu a rozpočtu na Slovensku pri dôslednom uplatňovaní ekonomických nástrojov.
Zabezpečenie činnosti Slovenskej národnej rady, jej orgánov a uskutočňovanie kvalitatívne náročných úloh vyjadruje aj návrh rozpočtu Slovenskej národnej rady na rok 1967, ktorý jednak zabezpečuje úlohy Slovenskej národnej rady vyplývajúce z jej ústavných funkcií ako národného orgánu štátnej moci a správy na Slovensku a článku ústredného riadenia, a jednak zabezpečuje úlohy vlastnej správy i priamo riadených organizácií. Slovenská národná rada y súčasnom období riadi do 90 rôznych organizácií rozpočtových, príspevkových a chozrasčotných. Súčasne vytvára podmienky aj pre rozšírenie ekonomickej základne podriadených organizácií už spomínaných, najmä vo vedecko-výskumnej oblasti.
V priebehu roka 1966 ovplyvnili štruktúru a objem rozpočtu niektoré metodické a organizačné zmeny, ktoré vyplynuli jednak z prevodu niektorých rozpočtových organizácií do organizačnej formy príspevkových organizácií a jednak z delimitácie ďalších organizácií do pôsobnosti Slovenskej národnej rady, ako sú Štátny ústav pre rajónové plánovanie, Slovenská technická knižnica a Štátna projektová organizácia pre zdravotnícku výstavbu a pod.
V súlade s plnením úloh Slovenskej národnej rady a ňou priamo riadených organizácií sa rozpočet Slovenskej národnej rady po zohľadnení spomenutých zmien a rozpočtových opatrení vykonaných Ministerstvom financií splnil v roku 1966
v príjmoch vo výške 40 670 tis. Kčs, t. j. na 108, 3 per.
vo výdavkoch vo výške 454 813 tis. Kčs, t. j. na 94, 8 perc.
V príjmoch sa dosiahli priaznivé výsledky, a to najmä dobrým plnením kultúrnych a zdravotníckych služieb, ako aj prekračovaním plánu výkonov a odbytu.
Z celkových výdavkov rozpočtu sa čerpali investičné výdavky bez previsov v čiastke 103 256 tis. Kčs, t. j. na 87, 1 perc. a prevádzkové výdavky v čiastke 352 557 tis. Kčs, t. j. na 97, 3 perc.
Návrh rozpočtu Slovenskej národnej rady na rok 1967 vychádza z úloh Slovenskej národnej rady a organizácií ňou priamo riadených. Zabezpečuje aj zvýšené úlohy v súvislosti s vytvorením nových orgánov, so zriadením a prevzatím ďalších organizácií do priameho riadenia Slovenskej národnej rady.
Zohľadňuje tiež metodické vplyvy a zmeny cenovej úrovne v dôsledku prestavby veľkoobchodných cien, ako aj úsporné opatrenia zamerané predovšetkým na hospodárne, účelové a efektívne vynakladanie finančných prostriedkov, ako aj prostriedkov materiálových.
V návrhu rozpočtu Slovenskej národnej rady a ňou priamo riadených organizácií na rok 1967 predstavujú
príjmy 73 373 tis. Kčs
výdavky 660 823 tis. Kčs
Na príjmoch rozpočtu majú hlavný podiel odvody hospodárskych organizácií (41 500 tis. Kčs), ktoré plynú hlavne z odvodov hrubého dôchodku (zisku), základných prostriedkov a stabilizačného odvodu. Príjmy z činnosti rozpočtových organizácií sa na porovnateľnej základni zvyšujú oproti roku 1966 o 3270 tis. Kčs, a to v dôsledku rozšírenia edičnej činnosti; navrhujú sa vo výške 28 925 tis. Kčs.
V základnom členení rozpočtu Slovenskej národnej rady z navrhovaných výdavkov Slovenskej národnej rady sa podľa účelového použitia určuje na
hospodárstvo 225 604 tis. Kčs
kultúrne a sociálne opatrenia 304 636 tis. Kčs
správu 94 583 tis. Kčs
Z celkových výdavkov rozpočtu sa navrhuje na financovanie reprodukcie základných prostriedkov 201 380 tis. Kčs a na prevádzkové potreby 459 443 tis. Kčs.
Okrem dotácie z rozpočtu v sume 201 380 tis. Kčs použijú na financovanie investícií chozrasčotné organizácie z fondu výstavby 11 700 tis., z úveru 8 100 tis. Kčs a Správa Tatranského národného parku 1 700 tis. Kčs z odpisov.
Plánované prostriedky na investície sa použijú predovšetkým na dokončenie, pokračovanie a započatie naliehavých nových stavebných akcií, na nákup strojov a zariadení.
V tomto roku sa plánuje odovzdať do užívania
- Ustav pre doškoľovanie lekárov, farmaceutov a stredných zdravotníckych pracovníkov v Bratislave,
- komplexná budova a dielne Ústredia umeleckých remesiel v Bratislave,
- reumatologické ústavy v Dudinciach a v Piešťanoch,
- plniareň minerálnych vôd Slatina,
- dve výrobné strediská Majetku stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy v Nitre, ako aj ďalšie akcie menšieho rozsahu.
Bude sa ďalej pokračovať na výstavbe Slovenskej národnej knižnice Matice slovenskej, Pamätníka Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, Balneoterapie v Piešťanoch, Tatranského ústavu v Tatranskej Lomnici a ďalšie.
Situácia v zdrojoch na investície nutne vyžaduje, aby jednotlivé orgány Slovenskej národnej rady a nimi riadené organizácie uvážene a zodpovedne pristupovali k čo najefektívnejšiemu využitiu prostriedkov na investície, najmä pri novozahajovaných stavebných akciách, ďalej sprísnili kontrolu v investičnej činnosti a venovali osobitnú pozornosť znižovaniu rozostavanosti.
V prevádzkových výdavkoch, z ktorých pripadá na vlastné úlohy orgánov Slovenskej národnej rady 109 018 tis. Kčs a na podriadené organizácie 350 425 tis. Kčs, sa zabezpečujú prostriedky predovšetkým na
mzdový fond 157 590 tis. Kčs
cestovné a ostatné výplaty fyzickým osobám 16 209 tis. Kčs
a na vecné a finančné výdavky vo výške 172 295 tis. Kčs
Rovnako v primeranej miere zabezpečujeme v rozpočte Slovenskej národnej rady prostriedky na prídely hospodárskym a príspevkovým organizáciám.
V rozpočte a vo finančných plánoch sa za Slovenskú národnú radu a ňou priamo riadené organizácie (bez cirkevných) zabezpečujú prostriedky na mzdovom fonde pre 15 391 pracovníkov v ročnom priemere.
V rámci prevádzkových výdavkov sa organizáciám zaradeným do fondu vedy a techniky Slovenskej národnej rady zabezpečujú prostriedky čiastkou 46 705 tis. Kčs.
Plán rozvoja vedy a techniky Slovenskej národnej rady sa značnou mierou podieľa na celoštátnom výskume, najmä v odbore lekárskych vied, školstva, v oblasti práce a životnej úrovne, ako aj v otázkach oblastného plánovania.
Na plnenie týchto úloh sa v návrhu plánu a rozpočtu fondu vedy a techniky Slovenskej národnej rady vytvárajú potrebné kádrové, materiálové a finančné predpoklady. Obsahové zameranie výskumných ústavov a ich postavenie má stále vzrastajúci spoločenský význam v rámci celej vedeckovýskumnej základne republiky.
V rámci prídelov z rozpočtu sa navrhuje na úhradu plánovaných prevádzkových nákladov 13 hospodárskym organizáciám čiastka 61 600 tis. Kčs, ktorých použitie sa stanovilo v zmysle nových zásad prostredníctvom ekonomických nástrojov. Osobitná pozornosť sa bude predovšetkým venovať ďalšiemu rozvoju kúpeľníctva na Slovensku a intenzívnejšiemu využívaniu zdrojov minerálnych vôd, čo si vyžaduje vytvoriť podmienky tak z hľadiska kádrového, ako i materiálneho zabezpečenia.
Návrh rozpočtu taktiež počíta s príspevkami na prevádzku 11 príspevkovým organizáciám na úseku školstva, kultúry a Správe Tatranského národného parku v celkovej výške 51144 tis. Kčs. Zabezpečujú sa tiež prostriedky pre poľnohospodárske závody v oblasti Vysokých Tatier na rekultiváciu a zúrodňovanie pôdneho fondu, čo vyplýva zo zákona Slovenskej národnej rady o ochrane rezervácií v obvode Tatranského národného parku.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
rozpočet Slovenskej národnej rady, jej vlastnej kapitoly, vytvára materiálne a finančné podmienky nielen pre vlastné úlohy a ňou priamo riadené organizácie, ale vytvára aj podmienky na všestranné uplatňovanie ústavných funkcií Slovenskej národnej rady a jej orgánov ako slovenského národného orgánu a organického článku ústredného riadenia pri zabezpečovaní úloh rozvoja hospodárstva, vedy a kultúry na Slovensku v rámci jednotnej celoštátnej ekonomiky.
Okrem prostriedkov zabezpečených v rozpočte kapitoly Slovenskej národnej rady budú orgány Slovenskej národnej rady disponovať s vyčlenenou vládnou rozpočtovou rezervou, čo umožní riešiť a zabezpečiť nepredvídané potreby. Tiež sa budeme aktívne podieľať na zabezpečovaní finančnej a úverovej politiky prostredníctvom štátneho rozpočtu, úverového a pokladničného plánu.
Úspešné zabezpečovanie náročných úloh rozpočtu v podmienkach rozšírených funkcií Slovenskej národnej rady si vyžiada iniciatívne a všestranne uplatňovať princípy nového riadenia.
Z poverenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady navrhujem, aby Slovenská národná rada schválila návrh rozpočtu Slovenskej národnej rady a ňou priamo riadených organizácií na rok 1967 v predloženom znení.