s nákladom 135 mil. Kčs. Ústav po dobudovaní bude mať temer 500 pracovníkov, z toho polovicu inžiniersko-technických pracovníkov. Na tento a na realizáciu pripravovaného programu treba nielen prostriedky, ale najmä ľudí - entuziastov.

Pri doterajšom budovaní výskumnej základne na Slovensku, ktorá tvorí jednoliatu súčasť celej výskumnej základne Československa, nazhromaždilo sa už veľa skúseností, prostriedkov, ktoré bude potrebné v praxi náležite využiť, ďalej intenzívne rozvíjať a zveľaďovať.

Zámery plánu toto úsilie vcelku podporujú, a preto aj celkové poňatie na tomto úseku rozvoja vedy a techniky treba myslím akceptovať kladne.

Pozitívne hodnotím aj zameranie plánu na perspektívne nové smery výskumnej činnosti, koncentráciu výskumných prác na tieto rozvojové smery, ako aj úsilie o prepojenie výskumu na realizáciu, čo pre krátkosť času nejdem ďalej rozvádzať, hoci sme si všetci vedomí, že najmä na tomto úseku máme dosť problémov a aj nedostatkov.

Pri týchto pozitívnych úlohách a zámeroch plánu rozvoja vedy a techniky nemožno mi však obísť skutočnosti, ktoré sa nám doposiaľ v príprave plánu nepodarilo zvládnuť a ktoré si budú vyžadovať ďalšiu usilovnú prácu. Niektoré sú charakteristické aj z celoštátneho pohľadu, niektoré však osobitne výrazne vystupujú najmä do popredia na Slovensku. Na jednom z prvých miest je tu stále ešte nedoriešená otázka realizácie investičnej výstavby viacerých výskumných ústavov.

V pláne na rok 1967 začíname s 8 novými akciami a rozostavaných, poväčšine menších stavieb, z lanského roku a predošlých rokov je 16. Teraz pôjde o to, aby sa plán investičnej výstavby splnil, aby nám nezaostala výstavba ako vlani o 11 mil. Kčs. a aby naši investori aj stavbári s väčšou pričinlivosťou a pochopením riešili problémy práve tohto rozhodujúceho úseku. A ak by sa nepodarilo zabezpečiť pripravovanú výstavbu, nebudeme mať jednoducho kde umiestiť kvalifikovaných ľudí, ktorých vzdelanie jednak stálo mnoho prostriedkov a jednak by muselo zostať bez úžitku.

Neváham preto povedať, že niet u nás dôležitejších investícií, ako sú investície do vedy, a niet naliehavejšej potreby, ako potreba modernej prístrojovej techniky. Na tomto úseku súčasný stav vybavenosti výskumnej a vývojovej základne progresívnou technikou, najmä prístrojovou, osobitne na niektorých našich vysokých školách je nedobrý.

Pokrokovú techniku a modernú technológiu treba však študovať, riešiť a vyučovať za pomoci modernej prístrojovej techniky, náročných a spoľahlivých aparatúr. V mnohých ústavoch a školách sú opotrebované strojné fondy a zariadenia sa nevyraďovali pre nedostatok investičných prostriedkov na ich obnovu. Súčasné požiadavky napríklad na dovoz prístrojovej techniky sú trojnásobne vyššie ako sú dané možnosti pokrytia. Za rok 1967. majú na Slovensku strojové základné fondy vo výskumnej základni vzrásť asi o 10 mil. Kčs a celkové fondy o 58 mil. Kčs.

Už z tohto vidieť, že podiel prírastku strojných investícií oproti stavebným je nízky, aj keď nemožno z prírastku jedného roka robiť jednoznačný záver pre celkovú štruktúru vybavenia. Prevahu však majú mať stroje a prístrojová technika.

Ešte nepriaznivejšie sa javí táto proporcia na pracoviskách výrobno-hospodárskych jednotiek, kde dotácie na stroje rastú pomalšie ako prírastok pracovníkov, teda vybavenosť strojmi a prístrojovou technikou klesá. Tento stav je osobitne citeľný v niektorých strojárskych podnikoch na Slovensku. Na všetko sa pravdaže nemohli nájsť potrebné prostriedky, to je pochopiteľné. Na všetko v búrlivom rozvoji priemyslu na Slovensku nestačili ani skúsenosti a napokon ani nie všetky stranícke a vládne uznesenia sa tak plnili, ako by sa bolo vyžadovalo. Krivdil by teda každý, ak by začal tento stav vylepšovať výčitkami. Treba nám však predsa len vidieť túto skutočnosť a perspektívu do roku 1970, ktorá je, ako uvádzam, neuspokojivá, pretože pri predpokladanom počte pracovníkov vo vývoji a výskume, ako som už aj povedal, došlo by k zhoršeniu vybavenosti a tým aj k zníženiu efektívnosti nášho výskumu a vývoja.

Aj v predkladanom návrhu fondu vedy a techniky je objem strojných investícií veľmi nedostatočný a dosahuje napríklad len 7 percent celoštátneho podielu.

To sú pálčivé otázky, ktoré bude treba radikálne riešiť. To sú aj výdavky, kde nemožno škrtiť, lebo tu haliere usporíš a koruny ti utekajú. Preto som aj toho názoru, že v rámci určených prostriedkov bude potrebné hľadať ďalšie možnosti, aby sa pomohlo lepšie riešiť otázku vybavenosti výskumnej a vývojovej základne na Slovensku.

Napokon by som chcel ešte uviesť, že pri zostavovaní plánu rozvoja vedy a techniky ukázali sa aj naše slabiny. Budeme sa musieť navzájom dohodnúť na spôsobe, ako túto problematiku lepšie zvládnuť, ako sa všetky výkonné orgány Slovenskej národnej rady v spolupráci s ministerstvami lepšie majú zapojiť do riadenia vedy a techniky na svojich úsekoch.

Pre tento cieľ pripravíme návrh príslušnej úpravy.

Súdružky a súdruhovia poslanci,

odporúčam Slovenskej národnej rade, aby s návrhom uznesení k predloženej zpráve súhlasila.

Predseda Chudík:

Ďakujem ministrovi Ing. Markovi za vystúpenie.

Teraz prehovorí súdruh Ing. František M i š e j e, riaditeľ Oblastného ústavu Štátnej banky československej v Bratislave.

Riaditeľ Oblastného ústavu ŠBČS Ing. Mišeje.

Vážené súdružky a súdruhovia,

nadväzujúc na prerokúvané zprávy o návrhu plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku a o návrhu finančných plánov a rozpočtov na rok 1967, chcel by som sa dotknúť vo svojom diskusnom vystúpení niektorých aspektov úverovej politiky, ktoré bude Štátna banka v tomto roku uplatňovať v záujme zabezpečenia cieľov a zámerov štátneho plánu. Považujem to za dôležité najmä preto, že vládou schválená koncepcia úverového postupu banky, ako o tom hovoril v úvodnom slove súdruh minister B a r b í r e k, pre rok 1967 vo svojich dôsledkoch voči podnikom znamená sprísnenie ekonomických podmienok a prejaví sa teda aj v podnikovej sfére na Slovensku.

Uplatnenie nových hľadísk v koncepcii úverovej politiky banky pre rok 1967 vyplýva zo zhodnotenia základných tendencií v rozvoji národného hospodárstva za uplynulé roky, zo zhodnotenia úrovne návrhov podnikových plánov na rok 1967, ako aj z dôsledkov prestavby veľkoobchodných cien k 1. 1. 1967, ktorá závažne zmenila predstavy o vývoji dôchodkov podnikov.

Pri hodnotení výsledkov uplynulého roku nemožno nevidieť pozitívne výsledky, ktoré sa v rozvoji hospodárstva dosiahli. Tak celoštátne, ako aj na Slovensku sa podarilo obnoviť dynamiku rastu výroby. Je to vidieť z toho, že v uplynulom roku ďalej vzrástla v porovnaní s rokom predchádzajúcim produkcia vo všetkých hlavných odvetviach materiálnej výroby. Dosiahnutý rast výroby v priemysle, ale najmä v poľnohospodárstve bol najvyšší za posledných 5 rokov. Úlohy plánu roku 1966 sa splnili nielen v objemových ukazovateľoch, ale aj v tvorbe hrubého dôchodku, takže podniky mohli nielen splniť plánované finančné záväzky voči štátnemu rozpočtu, ale tiež si vytvoriť značné nadplánové zdroje pre vlastné použitie.

Na druhej strane však uznávame, že dosiahnuté pozitívne výsledky nie sú ešte prejavom intenzívneho charakteru rozvoja našej ekonomiky a mnohé problémy v našom národnom hospodárstve zostali naďalej otvorené. Zavedené prvky novej sústavy riadenia podnietili síce podniky k využívaniu ľahšie mobilizovateľných rezerv v záujme tvorby ich dôchodkov, nepôsobili však rovnako dôsledne na lepšie uspokojovanie finálnych potrieb národného hospodárstva a zvyšovanie rentability a efektívnosti hospodárenia podnikov.

Dosiahnutý prírastok výroby nie je úmerný rozšíreniu základných a obežných fondov a zvýšeniu počtu pracovníkov vo sfére materiálnej výroby. Najmä nás znepokojuje mimoriadna fondová náročnosť výroby. Za uplynulý rok napríklad podľa prepočtov, ktoré sme si urobili, sme na Slovensku vložili do základných fondov v priemysle 4, 5 mld. Kčs, do zásob 1 mld. Kčs, kdežto celkové zvýšenie výroby presahuje iba niečo málo cez 4 mld. Kčs.

Pri danej štruktúre výroby, ovplyvnenej v predchádzajúcich rokoch založenou štruktúrou výrobno-technickej základne, vykázaný rast výroby znamenal súčasne vysoký rast výrobnej spotreby, a teda neprispel žiadúcou mierou k zvýšeniu finálnej produkcie a národného dôchodku.

Niektoré vážne problémy zostali nevyriešené aj v investičnej výstavbe. V rozostavaných stavbách sú stále viazané značné prostriedky, pričom čas výstavby jednotlivých stavieb je značne dlhší než je žiadúce spoločenské optimum. Hmotné a finančné zdroje sa naďalej neúčelne rozptyľujú na veľký počet stavieb, čo sťažuje uskutočňovanie nevyhnutných štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve.

Tieto tendencie v rozvoji nášho hospodárstva sú značnou prekážkou obnovovania rovnováhy tak v podnikovej sfére na trhu výrobných prostriedkov, ako aj u obyvateľstva na trhu spotrebných predmetov.

Ak z týchto hľadísk posudzujeme úroveň návrhov podnikových plánov na rok 1967, treba povedať, že nielenže neprekonávajú spomínané negatívne tendencie minulých rokov, ale niektoré, ja ich spomeniem, ešte prehlbujú a nezohľadňujú ani tempo rastu, ktoré sa už v minulom roku dosiahlo. Pri spomalení tempa rastu výroby a produktivity práce uvažovali podniky vo svojich návrhoch plánov s pokračovaním extenzívneho spôsobu rozvoja, prichádzali s neúmernými požiadavkami najmä na pracovníkov a na obežné prostriedky a tiež s nízkou účasťou vlastných prostriedkov na krytí svojich investičných i prevádzkových potrieb. Pritom v plánoch podnikov uvažovaná produkcia pre potreby investičnej výstavby, pre uspokojenie obyvateľstva i pre export zaostáva za skutočným dopytom i za potrebami. Je zrejmé, že táto cesta by nevyhnutne viedla k ďalšiemu prehĺbeniu existujúcich problémov v našom hospodárstve.

K zmene ekonomických podmienok v porovnaní s doterajšími predstavami dochádza tiež v dôsledku prestavby veľkoobchodných cien k 1. 1. 1967. Pôvodné zámery tejto prestavby sa celkom nedosiahli, najmä v investíciách, ale aj pokiaľ ide o rentabilitu odborov a podnikov. Už teraz, krátko po prestavbe, vykazujú mnohé odbory a podniky podstatne vyššiu rentabilitu než s akou sa uvažovalo pri prepočte, pritom vznikajú značné rozdiely v jej úrovni medzi jednotlivými podnikmi. Táto skutočnosť silne narušila pôvodné úvahy o budúcom vývoji finančnej a dôchodkovej situácie podnikov do roku 1970. Mnohé podniky budú mať značne vyššie finálne zdroje, ktoré by mohli oslabovať účinnosť ekonomických nástrojov riadenia a prehlbovať inflačný tlak na trhu výrobných prostriedkov.

Na druhej strane celý rad podnikov sa dostane v dôsledku cenovej prestavby do obťažnej finančnej situácie.

Odhliadnuc od bezprostredného efektu cenových disproporcií, treba počítať s istými nepriamymi dôsledkami. Sťaží sa nám napríklad úloha povedať, ktorý podnik a ktorá výroba je efektívna, lebo nevieme spoľahlivo povedať, do akej miery cenová zložka bude skresľovať vykazovanú efektívnosť. Bude sa napríklad stávať, že podniky, ktoré majú dobré, vysoké ceny, budú sa snažiť neefektívnym hospodárením opodstatnenosť zdôvodniť. Cena nebude v celom rade prípadov stimulom pre podniky, aby efektívne hospodárili. A tie podniky, ktorých predchádzajúca rentabilita sa nízkymi cenami eliminovala, tak isto nemusia mať záujem na zlepšení hospodárenia.

Všetky uvedené skutočnosti, ktoré som spomenul, i ďalšie, pravda, by nevyhnutne viedli k tomu, že by v tomto roku ďalej vzrástla nerovnováha ponuky a dopytu, neposilnila by sa úloha trhu a rástla by nútene odložená kúpna sila podnikov a obyvateľstva a tým aj nebezpečie, že podniky používajú svoje voľné zdroje neefektívne.

Preto bolo nevyhnutné pristúpiť k sprísneniu podmienok hospodárenia podnikov a uplatniť v hospodárskej politike také opatrenia, ktoré by zabezpečili zámery základných smerov rozvoja národného hospodárstva a štátneho plánu na rok 1967.

Je zrejmé, že niektoré nedostatky v prestavbe cien si budú vyžadovať príslušné opatrenia v tejto oblasti, no pri riešení najnaliehavejších súčasných problémov pripadne významná úloha najmä finančnej a úverovej politike, ktorá bude musieť intenzívnejšie pôsobiť na zvyšovanie efektívnosti hospodárenia i využitie finančných zdrojov. V súlade s tým predpokladá úverová politika ŠBČS sprísnenie úverového postupu tak, aby sa vydávali ďalšie peňažné prostriedky prostredníctvom úveru veľmi zodpovedne s ohľadom na dôchodkovú situáciu v podnikoch. Nie je možné pri vysokej očakávanej tvorbe zdrojov v podnikoch ďalej rozmnožovať tieto zdroje úverom, lebo nadmerné a nezaslúžené zdroje by pri nezmenených kapacitných možnostiach zvýšili dopyt po investíciách, zvyšovali rozostavanosť, prípadne by mohli byť použité na neefektívne akcie alebo na neúmerný rast zárobkov pracovníkov.

V investičnej výstavbe bude preto banka poskytovať investičné úvery výhradne na efektívne, rentabilné investície, u ktorých bude zabezpečená plná návratnosť úveru zodpovedajúcou tvorbou vlastných zdrojov v stanovenej lehote. Úverom sa bude podporovať rozvoj progresívnych a nosných odborov, štrukturálne zmeny výrobných programov, zavádzanie nových technicky pokrokových výrobkov prispievajúcich expanzii výrob s priaznivou devízovou výnosnosťou a na podporu investícií znižujúcich dovoz surovín.

Na druhej strane bude banka reštrikciou úveru obmedzovať neefektívne výroby, nežiadúcu rozostavanosť a čeliť tendenciám, aby voľné finančné zdroje nepoužili podniky neuvážene podľa ich okamžitých potrieb. Z tohto hľadiska bude banka v roku 1967:

-  poskytovať investičné úvery len v rozsahu vymedzenom zdrojmi úverového plánu, z čoho vyplýva, že nebudú plne uspokojené všetky požiadavky podnikov a odborov, a to ani u niektorých stavieb, ktoré boli prijaté pri výberovom konaní. Preto sa znovu prehodnocuje výberové konanie aj z hľadiska novovzniklých podmienok v dôchodkovej situácii podnikov. Akcie, ktoré prešli výberovým pokračovaním, dostali iba legitimáciu na to, že sú síce na to, aby sa zaradili do plánu. Situácia však je taká, že treba o každej osobitne rozhodnúť, kedy sa táto má zaradiť do plánu. Niektoré z akcií, ktoré prešli výberovým pokračovaním, sa vzhľadom na situáciu, o ktorej vykladám, nedostanú na začatie v tomto roku, ale budú prechádzať do roku budúceho;

-  banka bude čeliť nežiadúcej rozostavanosti a predlžovaniu času výstavby tým, že úver poskytne iba na akcie, u ktorých je preukázane zabezpečená kapacitne celá výstavba;

- ďalej mobilizačným určením kritérií pre poskytnutie investičného úveru, hlavne lehôt splatnosti a termínov prvých splátok sprísni doterajšie požiadavky na efektívnosť investícií a zvýši zapojenie vlastných zdrojov podniku na financovaní reprodukcie základných fondov.

Ako som už uviedol, nejasné otázky rentability v dôsledku nesprávne určených cien vnášajú tiež do výberového konania určité prvky pochybností a neistoty.

V  súvislosti s uplatňovaním úverového postupu, ako aj prerokúvaných materiálov k návrhu plánu a rozpočtu pre tento rok, by som chcel uviesť, že objem investičných úverov pre Slovensko bol vo výške 5, 7 mld. Kčs schválený vládou. Oblastný ústav Štátnej banky v spolupráci s orgánmi SNR, s prihliadnutím na orientačné ukazovatele v investičnej výstavbe, ako aj na očakávanú dôchodkovú situáciu u podnikov navrhol rozdelenie týchto úverov do jednotlivých odvetví a odborových riaditeľstiev. Sme toho názoru, že objem investičnej výstavby vyplývajúci pre Slovensko zo základných smerov a cieľov hospodárstva Československej socialistickej republiky je v úhrne úverove zabezpečený. Odlišná situácia však môže vzniknúť (aj v dôsledku uplatňovania reštriktívnej úverovej politiky a sprísnených kritérií pre poskytovanie úverov) v jednotlivých podnikoch pri uzatváraní úverových zmlúv. Pre riešenie takýchto prípadov si vedenie Štátnej banky československej vyhradilo právo rozhodovať o nich v ústredí.

V  oblasti prevádzky bude banka úverovou politikou pôsobiť na použitie vlastných zdrojov podnikov aj na financovanie prevádzkových potrieb a tak brániť, aby nežiadúco zvyšovali dopyt po investíciách, alebo, aby sa nepoužili tieto na nadmerné zvýšenie miezd. Preto bude banka presadzovať, aby si podniky kryli v zásade celý prírastok obežných prostriedkov v roku 1967 vlastnými zdrojmi. Banka bude teda poskytovať nové prevádzkové úvery v podstate iba na prírastok sezónnych pohotovostných a odbytových zásob. Súčasne úverovými podmienkami bude pôsobiť na efektívne využívanie zásob. S omnoho väčšou intenzitou ako v minulom roku bude postihovať neplnenie dohodnutých úverových podmienok.

V  oblasti zahranično-ekonomických vzťahov bude Štátna banka československá uplatňovať opatrenia na zlepšenie platobnej bilancie: pri nedostatočných devízových prostriedkoch bude pôsobiť devízovými úvermi na dovoz vysoko efektívnych strojov, devízovo návratných, a obmedzovať devízovo nenávratné dovozy, predtým financované krátkodobými zahraničnými úvermi. Štátna banka bude tiež usilovať o to, aby podniky efektívne využívali nazhromaždené dovezené suroviny. Často sú ešte prípady, ktoré by sa vedeli uviesť - stáva sa, že dovezieme za drahé devízy stroje alebo suroviny a tieto dlho, neúmerne dlho ležia na sklade, alebo dovezieme stroje a tieto pracujú len na jednu smenu. Myslíme si, súdruhovia, že by bolo správne, aby sa s dovezenými strojmi a surovinami hospodárilo vo všetkých našich podnikoch oveľa efektívnejšie, hospodárnejšie než to kde-tu vidíme.

V  tejto súvislosti, keď hovorím o zahraničných ekonomických problémoch, chcel by som len urobiť poznámku, že by bolo treba, aby sa doriešilo postavenie podnikov a odborových riaditeľstiev v zahraničnom obchode. Moja predstava je taká, v takom smere, aby podniky a odborové riaditeľstvá mali priamy podiel na zahraničnom obchode a aby sa využil tlak medzinárodných trhov na kvalitu výrobkov a na jej efektívnosť.

Lepšiemu využitiu zahraničného obchodu by poslúžilo napríklad vytvorenie spoločnosti pre zahraničný obchod podnikov riadených národnými výbormi. Najmä z Bratislavy sú už niektoré dobré príklady, kedy podniky rozvíjajú kontakty tohto druhu v zahraničnom obchode so zahraničnými partnermi, a vcelku úspešne. A tiež, aby sa v Bratislave zriadila pobočka Obchodnej banky, ktorá by podnietila a pomáhala realizovať hospodárske styky podnikov so zahraničím. Na týchto otázkach sa pracuje a niektoré návrhy sú predložené a o nich sa rokuje.

Z uvedenej krátkej charakteristiky hlavných aspektov úverovej politiky banky pre rok 1967 vidieť, že sleduje cieľ v prvom rade vytvoriť ekonomický tlak na podniky, aby vyvinuli čo najväčšie úsilie o efektívny rozvoj a na tomto podklade si vytvorili aj dostatočné vlastné zdroje na krytie svojich potrieb. Možno ovšem predpokladať, že v rade podnikov bude mať úverová reštrikcia tvrdší dosah. Pri nedostatočnej tvorbe vlastných zdrojov budú musieť takéto podniky obmedziť svoje požiadavky na rozširovanie základných a obežných fondov, prípadne na zvyšovanie miezd. Sprísnenie ekonomických podmienok pre podniky vyvolá v jednotlivých prípadoch otázky, ktoré bude treba ovšem individuálne riešiť.

V  tejto súvislosti by som chcel poznamenať, že základné pravidlá úverovej politiky sú pre všetky organizácie v štáte jednotné.

Uvažovaný mechanizmus úverovej reštrikcie a úverového postupu banky v r. 1967 predpokladá v záujme jednotnosti väčšiu mieru centralizácie rozhodovania v bankovej sústave najmä pri rozhodovaní o investičných úveroch, pri poskytovaní úľav a výnimiek a pod. Pritom pri zabezpečovaní zámerov a úloh centra sa budú uplatňovať vo vnútri banky, t. j. z ústredia na operatívne zložky banky v určitej miere aj direktívne nástroje, napríklad aj vo forme limitov úverov, rozpisov kritérií a rôznych ukazovateľov. Tieto nástroje nepochybne umožnia na jednej strane dôsledné presadzovanie zámerov centra, na druhej strane však sťažia nutnú diferenciáciu úverového postupu.

Vážené súdružky, súdruhovia,

vláda si je plne vedomá, že uplatnenie reštriktívnej úverovej politiky predstavuje závažné ekonomické opatrenie, aj keď prechodné, no, v súčasnej situácii nevyhnutné. Realizácia tejto politiky si však bude vyžadovať kvalifikovanú a zodpovednú prácu na všetkých organizačných stupňoch banky. Sprísnenie úverového postupu vyvolá nepochybne v niektorých prípadoch aj konfliktné situácie medzi bankou na jednej strane a podnikmi na strane druhej. Preto Oblastný ústav ŠBČS vynakladá značné, dôsledné uplatňovanie ekonomických metód pri plnení svojich veľmi zodpovedných úloh. Sme presvedčení, že rýchle zvýšenie úrovne ekonomickej práce pracovníkov pobočiek banky vytvorí predpoklady pre rozvinutie obchodno-podnikateľskej činnosti bankových jednotiek a zvýši tak aj účasť bankových orgánov na Slovensku pri ovplyvňovaní a pružnom riešení problémov v rozvoji hospodárstva na Slovensku.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi Ing. M i š e j o v i.

Teraz prerušíme rokovanie do 14. 00 hodiny.

(Prestávka. )

(Po prestávke. ) Podpredseda Ing. Barbírek:

Súdružky a súdruhovia!

Pokračujeme v rokovaní. Do rozpravy sa prihlásil súdruh František T y m e š, člen Predsedníctva Národného zhromaždenia.

Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec NZ Tymeš:

Vážená slovenská národní rado, soudružky a soudruzi poslanci!

Dovolte mi několik poznámek.

Projednávání státního plánu a rozpočtu patří mezi nejdůležitější úkoly všech orgánů i celé zastupitelské soustavy; především to platí pro naši účast na tvorbě státního plánu a státního rozpočtu a na kontrole jejích plnění.

Výbory národního shromáždění projednávaly od poloviny března návrhy rozpočtů jednotlivých ústředních orgánů a 12. dubna výbor pro plán a rozpočet zaujal stanovisko k celkovému návrhu státního prováděcího plánu a státního rozpočtu. Tohoto jednání se aktivně účastnil předseda finanční a rozpočtové komise SNR soudruh Jozef Gajdošík. Výbor pro plán a rozpočet národního shromáždění byl informován o společném zasedání slovenské plánovací komise a finanční a rozpočtové komise slovenské národní rady, jehož se účastnila delegace výboru, dále o závěrech všech výborů národního shromáždění, i o jednání kolegia ministra financí, a měl k disposici stanovisko ústřední komise lidové kontroly k plánu a rozpočtu a průzkumy poslanců na národních výborech a v podnicích. Byl též podrobně informován o hlavních problémech plánu a rozpočtu ministrem financí soudruhem Ing. Suchardou a prvním náměstkem předsedy státní plánovací komise soudruhem Dvořákem. Přesto bylo velmi obtížným úkolem zaujmout stanovisko k návrhům, které předložila státní plánovací komise a ministerstvo financí.

Nová soustava řízení národního hospodářství ovlivnila nejen pojetí státního rozpočtu a prováděcího plánu tak centra v chozrasčotní sféře, metody práce vlády a státních orgánů, ale též spůsob projednávání státního rozpočtu a prováděcího plánu v zastupitelských orgánech. I když státní rozpočet se i v nové soustavě opírá o koncepci státního plánu, působí na rovnovážný růst národního hospodářství jinými prostředky než v minulosti. Je to především sladěné působení ekonomických a finančních zdrojů. Ovšem největší potíže při jednání o stanovisku k státnímu rozpočtu způsobilo narušení hodnotových vztahů, způsobené zejména přepočtem velkoobchodních cen, což značně stížilo i odpovědné ocenění současného stavu a pohled na tvorbu zdrojů a někde i na vyšší potřebu.

Vzhledem k tomu, je pětiletý plán byl schválen jako otevřený a dále se na něm pracuje, bylo i pro nás obtížné srovnávat návrh prováděcího plánu, ročního prováděcího plánu se čtvrtým pětiletým plánem.

Kromě toho napětí v národním hospodářství se v roce 1966 nezmírnilo, naopak, jak je známo, v některých směrech se ještě zvýšilo.

Stanovisko výboru národního shromáždění pro plán a rozpočet bylo tedy ovlivněno situací, o níž jsem hovořil, a mimo jiné i tím, že návrhy byly předloženy opožděně a nebylo dostatek čase k důkladnému projednání a posouzení jak plánu, tak i rozpočtu. Kritické připomínky k návrhu plánu a státního rozpočtu, předložené vládě, ještě před schválením plánu a rozpočtu projednalo minulý týden též předsednictvo národního shromáždění.

Dovolte, abych na některé otázky ze stanoviska výboru národního shromáždění pro plán a rozpočet upozornil, samozřejmě velmi stručně.

Domnívám se, že je v podstatě v souladu to naše stanovisko s materiály, které projednáváte, i s referátem soudruha ministra Barbírka a soudruha povereníka Gajdošíka, i s dosud probíhající diskusí. Po zkušenostech z minulého roku klademe hlavní důraz na to, aby plán a rozpočet napomáhal k obnově rovnováhy, přičemž je nutné řešit především příčiny napětí a ne pouze následky tohoto stavu. Pro obnovení rovnováhy v národním hospodářství má velký význam i rovnováha ve státním rozpočtu. V tom právě jsme si před chvílí vysvětlili, jak je třeba chápat to slovo "rovnováha", né v nějakém úzkém slova smyslu. I když obnova rovnováhy je úkolem dlouhodobým, je možné i v ročním plánu a ročním státním rozpočtu vytvářet pro ní nutné předpoklady. Cesta k obnovení rovnováhy vede cez důsledné uplatnění nové soustavy řízení, překonání extensivního způsobu hospodaření při využití celého komplexu protiinflačních opatření.

Vzhledem k tomu, že nejostřeji se inflační tlaky projevují na trhu investic, souhlasili jsme v národním shromáždění s respektivními opatřeními, která mají přispět ke snížení rozestavěnosti v průmyslu a k založení žádoucích strukturálních změn. Doporučili jsme i v investiční výstavbě diferencování v uplatňování ekonomických nástrojů nové soustavy řízení, například i diferencování úvěrů. Návrhy podniků a resortů nepřispěly ke snížení napětí zejména v risikových oblastech národního hospodářství. Je to důsledek složitých podmínek zdůvodněných především kvalitativními změnami systému řízení, ale někdy také je tu spekulace a chytračení, jak právě i průběh těch prvních měsíců ukazuje.

Resorty v této situaci většinou nesplnily úkoly, které vyplývají z jejich příslušnosti k centrálním orgánům.

Návrh státního rozpočtu na rok 1967 charakterizoval v národním shromáždění i ministr financií soudruh Ing. Sucharda jako rozpočet, který je vyrovnán v základních rysech a má do určité míry protiinflační charakter.

Státní rozpočet ovšem neumožňuje plne likvidovat napětí mezi zdrojmi a potřebami, které sa nakupily za období několika roků. V návrhu státního rozpočtu jsme v národním shromáždění věnovali zvlášť velkou pozornost dotacím, které představují značnou část státního rozpočtu, a zejména těm dotacím, které zabezpečují neefektivní výrobu. A bylo zdůrazněno, že je třeba hledat takové řešení, aby tyto dotace mohly být postupně snižovány. S návrhem státního rozpočtu jsme projevili souhlas a doporučíme plénu národního shromáždění, aby státní rozpočet schválil tak, jako ho vláda předkládá.

Současně jsme také vyslovili souhlas s návrhem finanční politiky, předloženým ministerstvem financií, kterou by měly podle našeho mínění sledovat nejen finanční orgány, ale i všechny státní orgány.

Po projednávaní a schválení státního rozpočtu v plénu národního shromáždění chceme si zhodnotit skušenosti z jednání výboru národního shromáždění vzhledem k tomu, že je to první státní rozpočet nové soustavy řízení národního hospodářství. Dohodl jsem s předsedou finanční a rozpočtové komise slovenské národní rady soudruhem povereníkem Gajdošíkem, že současně společně projednáme, jak prohloubit dále součinnost s finanční a rozpočtovou komisi, aby naše účast na tvorbě a kontrole státního rozpočtu se prohlubovala a byla opravdu účinná.

Všem nám pochopitelně záleží a musí záležet na tom, aby skušenosti a znalosti volených zástupců našich pracujících byly plně využívány i při přípravě plánu a státního rozpočtu a pochopitelně i při kontrole. Plníme tak významné usnesení naši komunistické strany o úkolech zastupitelských sborů a o dalším rozvíjení socialistické demokracie.

Děkuji. (Potlesk. )

Podpredseda Ing. Barbírek:

Ďakujem súdruhovi Tymešovi.

O slovo sa přihlásil súdruh Ing. Sucharda, minister financií.

Dávam mu slovo-