čo je na porovnateľnej základni oproti roku 1966 viac o 7, 1 perc.

Najvyšší podiel pripadá na daň z obratu, ktorá v porovnateľných cenách rastie oproti roku 1966 o 6, 7 perc.. I keď jej objem sa znižuje v dôsledku prestavby veľkoobchodných cien o 3 459 mil. Kčs a metodických zmien o vyše 2 mld. 500 mil. Kčs, zostáva naďalej jedným z ťažiskových zdrojov štátneho rozpočtu.

Návrh predpokladá vyššiu daňovú výnosovosť oproti minulému roku, ktorá sa má dosiahnuť predovšetkým zlepšením štruktúry predaja jednotlivých súborných skupín výrobkov v prospech tovarov dlhodobého užívania, najmä zariadení a potrieb pre domácnosť.

V  tomto roku jednotné roľnícke družstvá sa z hľadiska dane z obratu považujú za výrobné podniky a nakupujú výrobky pre svoju výrobnú spotrebu bez dane z obratu. Takto získajú viac ako 150 mil. Kčs, na druhej strane pri predaji hotových výrobkov pre obyvateľov a obchod budú odvádzať daň z obratu v sume zhruba 19 mil. Kčs.

Daň zo mzdy sa plánuje oproti roku 1966 vyššie o 8, 3 perc., t. j. zhruba o 265 mil. Kčs, čo je v súlade s predpokladaným rastom zamestnanosti a priemerných miezd.

Poľnohospodárska daň sa stane jedným z nástrojov na zmiernenie rozdielov v dôchodkoch poľnohospodárskych podnikov vyplývajúcich z rozdielnych prírodných a ekonomických podmienok. Súčasne má vplývať na optimálne využitie pôdneho fondu, preto sa jej sféra prakticky rozšírila v podstate na všetku poľnohospodársku pôdu.

Na rok 1967 sa navrhuje v objeme 291 mil. Kčs, z čoho pripadá na JRD vyše 190 mil. Kčs, štátne majetky vyše 61 mil. Kčs a jednotlivo hospodáriacich roľníkov 38, 3 mil. Kčs.

Podľa tohto sa predpokladá, že naše JRD budú platiť proti roku 1966 menej poľnohospodárskej dane o vyše 87 mil. Kčs a jednotlivo hospodáriaci roľníci takmer o 3 mil. Kčs.

Sústredená starostlivosť o poľnohospodárstvo je zvýraznená v návrhu rozpočtu na rok. 1967 celkovými prostriedkami v sume 3 560 mil. Kčs.

V  poľnohospodárstve sa v tomto roku pristúpilo k uplatňovaniu nových ekonomických pravidiel, ktoré majú stimulovať maximálny prírastok výroby, trhovej produkcie a intenzifikáciu poľnohospodárskej výroby vôbec. Tomuto procesu budú účinne pomáhať aj finančné nástroje zahrnuté v návrhu, ako

- subvencie na rozvoj základných prostriedkov v čiastke 1162 mil. Kčs, určené hlavne na intenzifikáciu pôdy a kapacitné stavby,

-  diferenčné príplatky v objeme 776 mil. Kčs na odstránenie nepriaznivých dôsledkov diferenčnej renty,

-  prémie 141 mil. Kčs na prírastky trhovej produkcie poľnohospodárskych podnikov vo vybraných výrobkoch nakupovaných do štátnych fondov,

-  stabilizačné dotácie v objeme 531 mil. Kčs na riešenie hmotnej zainteresovanosti pracovníkov a na rozšírenie nevyhnutnej reprodukcie dočasne zaostávajúcich poľnohospodárskych podnikov,

-  ostatné účelové subvencie vo výške 417 mil. Kčs pre štátne hospodárske organizácie v poľnohospodárstve a JRD na stabilizáciu pracovníkov, ochranu rastlín, zvierat a plemenitbu,

-  výdavky v objeme 533 mil. Kčs na činnosť poľnohospodárskych výrobných správ a ostatných zariadení, najmä na výskumné ústavy, veterinárske zariadenia a rezervné fondy.

Na proporcionálnom raste životnej úrovne obyvateľstva podieľajú sa významnou mierou prostriedky štátneho rozpočtu určené na spoločenskú spotrebu. Na tento cieľ poskytuje štátny rozpočet v neinvestičnej sfére 13, 4 mld. Kčs, čo je na porovnateľnej základni roku 1966 viac o 7, 9 perc. U národných výborov tieto výdavky rastú o 3, 7 perc. Okrem toho návrh počíta s príspevkami na činnosť kultúrnych zariadení, ako je televízia, rozhlas, divadlá a iné národné kultúrne ustanovizne čiaskou 404 mil. Kčs.

Ťažisko rastu výdavkov je v školstve a kultúre, v zdravotníctve a v sociálnom zabezpečení.

Výdavky na školstvo a kultúru sa uvažujú čiastkou zhruba 3, 3 mld. Kčs, čo predstavuje 31, 7 percentný podiel z celoštátneho rozpočtu.

Popri zabezpečení prostriedkov na bežné úlohy pamätá návrh rozpočtu na mimoriadne potreby, ako je modernizácia vyučovacieho procesu, zvýšená údržba zariadení a úprava platov učiteľov škôl I. a II. cyklu.

Na úseku kultúry rozpočet neinvestičných výdavkov sa navrhuje čiastkou vyše 108 mil. Kčs, čo je zhruba na úrovni skutočnosti roku 1966. Okrem toho príspevkovým organizáciám sa poskytne príspevok viac ako 159 mil. Kčs, čo je viac o 9 mil. Kčs, hlavne na zvýšenú údržbu a prevádzku pamiatok, múzeí a galérií. V súlade s novou metodikou financovania počíta sa s tým, že príspevkové organizácie, hlavne divadlá, ponechajú si prostriedky získané z titulu zhospodárnenia, ako aj vyšších príjmov zo svojej činnosti v tomto roku.

Na ďalšie rozvinutie činnosti Slovenskej akadémie vied a ostatných pracovísk Československej akadémie vied na Slovensku sa rozpočtuje čiastka 138 mil. Kčs, Čo je oproti minulému roku viac o 17 mil. Kčs. Rovnako sa zvyšujú aj prostriedky ostatných organizácií vedecko-výskumnej základne, čím sa v štátnom rozpočte vytvárajú priaznivé podmienky pre ďalší rozvoj bádateľského, ako i aplikovaného výskumu na Slovensku.

Na úlohy zdravotníctva sa rozpočtuje 2, 1 mld. Kčs, čo znamená rast oproti roku 1966 na porovnateľnej základni o 9, 4 perc. Podiel neinvestičných výdavkov zdravotníctva na Slovensku dosiahne tak 28, 4 perc. z celoštátneho objemu. Urýchlenie vyrovnania zdravotníckej starostlivosti na celoštátnu úroveň si však vyžiada zabezpečenie najmä dôsledného plnenia plánu výstavby zdravotníckych zariadení.

Značný rast výdavkov je v sociálnom zabezpečení, ktorý je dôsledkom stúpajúceho počtu zamestnancov, ako i zvyšovania miezd a dôchodkov. Prostriedky na tieto úlohy dosahujú v rozpočte 6, 7 mld. Kčs, čo je viac oproti roku 1966 o 9, 7 perc.

V  spôsobe financovania rozpočtových organizácií nedochádza k podstatnejším zmenám. Bude však potrebné aj na tomto úseku dôsledne presadzovať princípy maximálnej hospodárnosti a výdavkovú stránku posudzovať stále viac a viac v závislosti s dosahovanými príjmami. V roku 1967 sa už uplatnia v rozpočtových a príspevkových organizáciách niektoré prvky hmotnej zainteresovanosti, najmä pri vlastnom využití nadplánovaných príjmov a úspor vo výdavkoch. Na tento účel sa zriaďujú v týchto organizáciách pobádacie fondy. Pritom sa počíta s postupným prevádzaním rozpočtových organizácií na účinnejší a hospodárnejší systém financovania.

V  hospodárstve národných výborov sa v tomto roku vytvárajú reálne predpoklady, aby národné výbory mohli účinnejšie zabezpečovať úlohy a vlastné poslanie v rozvoji hospodárskeho a kultúrneho života, ako ony vyplývajú z potrieb našej spoločnosti a ako sa zakotvujú aj v uvažovanom novom návrhu zákona o národných výboroch. Vytvárajú sa podmienky pre to, aby národné výbory mohli v širšej miere tvoriť vlastné finančné zdroje a vo vlastnej právomoci podnikavo a čo najefektívnejšie s nimi nakladať. Odstraňujú sa administratívno-direktívne metódy riadenia a účelové viazanie prostriedkov z centra a namiesto nich nastupuje záväzná dotačná politika vyjadrená v súhrnnom finančnom vzťahu, ako i subvencie z ústredného rozpočtu.

Po zohľadnení potrieb na rozvoj hospodárstva krajov, využitia ich vlastných zdrojov a ich ekonomiky v podmienkach plného uplatnenia novej sústavy riadenia, ako aj možností ústredného rozpočtu, sa národným výborom na Slovensku v roku 1967 poskytnú nenávratné dotácie zo štátneho rozpočtu čiastkou 4, 1 mld. Kčs, čo činí 37, 9 perc. z celoštátnych dotácií národným výborom, ako i účelové subvencie v sume 3, 6 mld. Kčs, t. j. zhruba 28, 1 perc. z celoštátneho objemu určené predovšetkým na investičnú výstavbu, na príspevky pre družstevnú bytovú výstavbu a na niektoré ďalšie nevyhnutné potreby.

Treba však, súdružky a súdruhovia, povedať a zdôrazniť, že dotácie a subvencie nepredstavujú matematický rozdiel medzi potrebami a vlastnými zdrojmi národných výborov, ako tomu bolo v minulých rokoch. Určili sa pre kraje diferencovane v súlade s možnosťami štátneho rozpočtu a s možnosťami tvorby národného dôchodku pri súčasnom zohľadnení rastúcich potrieb, najmä v spoločenskej spotrebe menovite na úseku školskej, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ako i zásad maximálnej hospodárnosti, efektívnosti a mobilizácie vlastných, ako i doplnkových zdrojov rozpočtu.

Hlavným cieľom dotačnej politiky teda je posilniť samosprávne prvky v hospodárení, umožniť národným výborom rozvíjať právomoc, iniciatívu a socialistickú podnikavosť na všetkých stupňoch. Tieto súvislosti treba zdôrazniť preto, lebo ide o nové ponímanie postavenia plánov rozvoja a rozpočtov národných výborov, najmä pokiaľ ide o ich nadväznosti. Rozhodujúcim činiteľom pri realizácii plánu rozvoja sa stávajú celkové zdroje národných výborov a predovšetkým efektívnosť vynakladaných prostriedkov.

Súdružky, súdruhovia!

Nastupujeme cestu frontálneho, teda aktívneho uplatnenia princípov novej sústavy riadenia, ktoré nám má pomôcť riešiť problémy nerovnovážneho stavu nášho hospodárstva. Zavedenie novej sústavy riadenia nemožno však chápať ako jednorazovú akciu, ale ide o postupný cieľavedomý zložitý proces, v ktorom pôjde o postupné obmedzovanie extenzívnych prvkov pri súčasnom obnovovaní dynamiky a vôbec efektívnosti celého národného hospodárstva.

Návrh rozpočtov a finančných plánov na rok 1967 spolu s plánom rozvoja má byť teda nástupným mostíkom k realizácii týchto zámerov a má zlaďovať zámery celospoločenské so záujmami našich podnikov a všetkých pracujúcich.

V súlade s týmito zámermi do návrhu štátneho rozpočtu, tak ako je predložený, sa premietol rad progresívnych prvkov novej finančnej politiky smerujúcich k intenzifikácii a efektívnosti nášho hospodárstva. Z nich treba vyzdvihnúť v prvom rade nový prístup k financovaniu investičnej výstavby, kde zmenou štruktúry zdrojov financovania dochádza k presunu zodpovednosti za efektívnosť investícií predovšetkým na podniky. Ich podiel na financovaní spolu s úverom predstavuje až 77 perc. celkovej potreby zdrojov, čo bude nútiť podniky jednak zvažovať potrebu každej investovanej koruny, jednak lepšie využívať existujúce výrobné fondy. Pritom štátnemu rozpočtu zostáva aj naďalej úloha riešiť niektoré problémy zdrojov pri financovaní efektívnej investičnej výstavby.

Kvalitatívnou zmenou je tiež decentralizácia zdrojov a rozhodovanie o nich priamo v podnikoch. Menšia závislosť na štátnom rozpočte bude ich nútiť vyrábať tovar hľadanej kvality a sortimentu s primeranou rentabilitou. Problém rentability je zvlášť naliehavý na Slovensku aj preto, lebo aj po vykonanej prestavbe prvej etapy veľkoobchodných cien vo viacerých odvetviach zaostávame za celoštátnou úrovňou.

Správne využívanie pracovných síl má podporovať novozavedený stabilizačný odvod. Bude však potrebné preskúmať účinnosť tohto nástroja, starostlivo sledovať či sa v niektorých prípadoch nestáva hamovkou rozvoja oblastí.

Treba však povedať, že návrhy rozpočtov a finančných plánov majú aj svoje úzke miesta, ktoré vyplývajú zo súčasného napätia zdrojov a potrieb. Z týchto dôvodov sa ešte nemohla plne uspokojiť najmä plná potreba na rozvoj infraštruktúry, hlavne vo výstavbe bytov, ciest, ďalších školských a zdravotníckych zariadení. No treba povedať, že určitá možnosť ďalej sa tu vytvorila, ktorú treba vidieť i v takej kombinátnosti, ako je združovanie prostriedkov podnikov, organizácií a národných výborov, najmä z vlastných fondov. Tieto a takéto podobné možnosti treba presadzovať do života a plne využiť na riešenie verejno-prospešných akcií.

Súdružky, súdruhovia!

Nastolený program obnovy rovnovážnosti nášho hospodárstva a ďalšieho dynamického rozvoja prostredníctvom ekonomických nástrojov je mimoriadne náročný a iste narazíme na viaceré ťažkosti a problémy. Tieto nástroje treba však považovať za spojenca, za prostriedok ako rozvinúť v súčasnej fáze vývoja všetky potenciálne sily a možnosti, ktoré minulá ekonomická systematika už ďalej zveľaďovať nemohla. Do popredia sa dostáva v plnosti ľudský faktor, človek, základná stavebnicová jednotka spoločnosti, človek ako subjekt, tvorca hodnôt, i ako objekt, konzument výsledkov vlastnej práce cez meradlo celospoločenskej efektívnosti. V takto založenej ekonomicky spätnej väzbe je jadro nového procesu, naša zodpovednosť, veľký priestor pre tvorivú iniciatívu a aktivitu jednotlivcov i celých kolektívov pri ďalšom budovaní a rozvíjaní našej socialistickej spoločnosti. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi povereníkovi Gajdošíkovi za úvodné slovo.

Dovoľte mi, súdružky a súdruhovia, dodatočne privítať súdružku MUDr. Antóniu Petrusovú, členku Predsedníctva Národného zhromaždenia a predsedníčku Výboru zdravotného, ako aj súdruha Drahomíra D v o ř á k a, prvého námestníka predsedu Štátnej plánovacej komisie. (Potlesk. )

Teraz nasleduje 20-minútová prestávka.

(Prestávka. )

(Po prestávke: )

Pokračujeme v našom rokovaní.

Dostali ste návrh uznesenia k návrhu plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku, k návrhu plánu fondu vedy a techniky na rok 1967 a k návrhu finančných plánov a rozpočtov na rok 1967 za organizácie na Slovensku.

Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali zpravodajcovi povereníkovi SNR pre stavebníctvo súdruhovi Ing. Ladislavovi Kompišovi, alebo aby ste svoje návrhy predniesli v rozprave.

Teraz prikročíme k rozprave, do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanci

Vojtech T ö r ö k a

Ing. Ján M a r k o    a

člen Finančnej a rozpočtovej komisie Slovenskej národnej rady súdruh Ing. František M i š e j e.

Dávam slovo poslancovi súdruhovi Vojtechovi Törökovi. Poslanec Török:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

K návrhu plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku na rok 1967, ktorý predniesol minister, podpredseda Slovenskej národnej rady súdruh Ing. B a r b í r e k, mám niekoľko pripomienok k úlohám vnútorného obchodu.

Pri prerokovaní návrhu vykonávacieho plánu rozvoja obchodu na Slovensku na rok 1967 sa na Komisii SNR pre obchod konštatovalo, že úlohy v maloobchodnom obrate, ktoré sa majú zvýšiť oproti roku 1966 o 7 perc., sú vo vzťahu k bilancii príjmov a výdavkov obyvateľstva a v náväznosti na doterajší vývoj obratu na Slovensku reálne.

Pre vnútorný obchod sa však pre rok 1967 oproti predchádzajúcemu obdobiu situácia značne komplikuje, čo môže mať veľmi nepriaznivý dopad najmä v oblasti uspokojovania potrieb obyvateľstva čo do množstva, sortimentu a kvality tovaru. Komplikovanosť situácie treba vidieť v osobitnom formovaní dodávateľskoodberateľských vzťahov, na ktorom úseku sa dá skôr hovoriť o nedoriešení nových podmienok, a teda o stagnácii v rozvoji nových foriem voľnejšieho trhu.

V súvislosti s týmto chcem veľmi stručne poukázať na najzávažnejšie problémy v zabezpečovaní dodávok tovaru a myslím, že tento problém možno rozdeliť do troch kategórií:

1.   celková problematika v dodávkach priemyselného tovaru,

2.   zabezpečovanie potrieb stavebným materiálom pre individuálnu bytovú výstavbu na Slovensku,

3.   dodávky v nábytku pre rok 1967.

Tak k celkovej problematike v dodávkach priemyselného tovaru:

Maloobchodný obrat vo výške 33 mld. Kčs na rok 1967 pre Slovensko je zatiaľ fondove nezabezpečený. Objem nezabezpečených dodávok pre Slovensko možno odvodiť od celoštátneho objemu, ktorý k 1. aprílu 1967 predstavoval čiastku 3814 mil. Kčs. To znamená, že objem nezabezpečených dodávok pre Slovensko možno odhadnúť k tomuto dňu asi na 1 mld. Kčs.

Najzávažnejšie rozpory sú u dodávateľov z podnikov Ministerstva spotrebného priemyslu, a to celoštátne v čiastke 1155 mil. Kčs. Od organizácií Ministerstva stavebníctva nie sú zabezpečené dodávky až do výšky 298 mil. Kčs, od Ministerstva ťažkého priemyslu 600 mil. Kčs a od organizácií Ministerstva chemického priemyslu v objeme 104 mil. Kčs.

Problém nezabezpečenia dodávok tovaru do výšky predpokladanej realizácie maloobchodného obratu v roku 1967 sa tak ako po iné roky sústreďuje do priemyselného tovaru. U potravinárskeho tovaru sú pritom tiež problémy v dodávkach, ktoré vyjadrujú nezabezpečenie potreby zatiaľ asi 300 mil. Kčs celoštátne.

Uvedené celkové objemy nezabezpečených dodávok na rok 1967 nemožno, pochopiteľne, chápať ako konečný rozdiel medzi potrebou obchodu a dodávkami, ktoré akceptujú výrobné organizácie. Jednania medzi obchodnými a výrobnými organizáciami stále pokračujú a je predpoklad ďalšieho zníženia týchto rozdielov. I tak však, ako som už v úvode uviedol, zostáva problematika v zabezpečovaní dodávok pre tento rok veľmi komplikovaná a ďaleko zložitejšia ako v predchádzajúcich rokoch. Výrobné organizácie v nových smeroch často v negatívnom slova zmysle využívajú nových podmienok, dá sa povedať, k upevňovaniu svojho monopolného postavenia, a preto i rámcové dohody o prípravách dodávok na bežný rok sa uzatvárajú, alebo o dodávkach sa jedná s veľkými ťažkosťami.

K zabezpečovaniu potrieb stavebným materiálom pre individuálnu bytový výstavbu.

Už niekoľko rokov je charakteristické, že na Slovensku sa v značnom rozsahu rieši bytový problém formou individuálnej bytovej výstavby. Formou tejto výstavby sa dalo do používania napríklad v roku 1965 12 810 a v roku 1966 13 798 bytových jednotiek. Aj keď v pláne individuálnej bytovej výstavby na tento rok oproti skutočnosti roku 1966 sa počíta so znížením asi o 1400 bytových jednotiek, fondové zabezpečenie základných murovacích materiálov je nedostatočné a očakáva sa podstatné zhoršenie zásobovacej situácie oproti minulému roku.

Pre rok 1967 je pre slovenské kraje zabezpečených len 448 mil. tehlových jednotiek murovacích materiálov, čo je oproti roku 1966 menej o 102 mil. tehlových jednotiek. Obdobná situácia je i v zabezpečovaní fondov pálenej krytiny.

Neustály nedostatok základných druhov stavebných materiálov zapríčiňuje individuálnym stavebníkom veľkú i časove neprimerane dlhú rozostavanosť rodinných domkov. Za takejto situácie, pochopiteľne, sa podstatne zhoršujú i podmienky pre zabezpečovanie ostatných potrieb, ako je údržba, modernizácia, výstavba chát a pod.

Je nevyhnutné zaoberať sa na príslušných orgánoch touto mimoriadne vážnou situáciou a rozhodnúť, akými opatreniami by bolo možné stav zásobovania stavebným materiálom zlepšiť. Pritom treba otvorene povedať, že kľúč k riešeniu tohto problému je vo výrobe a nebolo by správne odďaľovať toto riešenie až do roku 1970, resp. do ďalších rokov (ako to vyplýva z koncepcie stavebnej výroby, vypracovanej Povereníctvom SNR pre stavebníctvo, ktorá zpráva sa bude dnes prejednávať).

Niekoľko slov ešte k dodávkam nábytku pre rok 1967.

Predaj nábytku v obchodných organizáciách sa vyznačoval neustálymi výkyvmi, čo bolo spôsobené jednak možnosťami v dodávkach (v celkových objemoch a sortimente) a tiež situáciou v dokončovaní a odovzdávaní bytov všetkých foriem výstavby. V roku 1966 a v súčasnom období je situácia v zásobovaní veľmi nepriaznivá a požiadavky spotrebiteľov sú sústavne neuspokojované.

K zabezpečeniu dodávok pre rok 1967 bolo už niekoľko jednaní medzi výrobnými a obchodnými podnikmi priamo, ďalej na úrovni odborových riaditeľstiev a rezortov. Požiadavky obchodu sú stále nezabezpečované a treba povedať, že problém sa koncentruje hlavne na Ministerstvo spotrebného priemyslu a na podniky nábytkárskeho priemyslu, kde celkový rozdiel pre odborový podnik Nábytok činí až 190 mil. Kčs. I v ostatných dodávateľských organizáciách nie sú pokryté požiadavky obchodu, takže k tomuto dňu vykazuje obchod nezabezpečené fondy až sumou 1/4 miliardy Kčs.

Pokiaľ ide o sortiment, hlavná váha nezabezpečených dodávok je v spálňach, v obývacích izbách, sektorovom nábytku a v stoličkách. V týchto skupinách nezabezpečené dodávky vo vzťahu k požiadavkám obchodu, resp. v porovnaní so skutočnosťou roku 1966 predstavujú rozdiel od 8 do 20 perc.

Z rozboru zásobovacej situácie za rok 1966 a za I. štvrťrok 1967 je zrejmé, že podmienky pre zásobovanie obyvateľstva nábytkom v roku 1967 sa ďalej výrazne zhoršujú, pričom nevyhovujúca sortimentná skladba zabezpečených dodávok na tento rok ďalej prehlbuje neuspokojený dopyt.

Nábytok je jedna z rozhodujúcich položiek, ktorá ovplyvňuje vývoj predaja tovarov dlhodobého užívania. Na sústavnom zvyšovaní predaja tovarov dlhodobého užívania musíme mať eminentný záujem, pretože je to jednak podmienka pre realizáciu správnej koncepcie rozvoja osobnej spotreby a tiež otázka súvisiaca so správnym zameraním investičnej činnosti obyvateľstva v súlade s vývojom príjmov.

Pre ďalší vývoj obchodu na Slovensku v roku 1967 treba riešiť a odstrániť problémy i v iných oblastiach než vo fondovom zabezpečení obratu.

V  tejto súvislosti chcem poznamenať, že z problémov týkajúcich sa dodávok pre tržné fondy som uviedol skutočne tie najpodstatnejšie a z ostatných problémov som neuvádzal napríklad ťažkosti v investičnej výstavbe, ďalej vo vývoji zamestnanosti, vo finančných otázkach, mzdových a pod.

Problémy so zabezpečovaním úloh štátneho plánu rozvoja obchodu na Slovensku sú teda veľmi zložité a treba, aby na všetkých stupňoch riadenia sa čo najzodpovednejšie pristupovalo k úlohám za účelom zlepšovania podmienok v uspokojovaní potrieb nášho obyvateľstva.

Predseda Chudík:

Ďakujem poslancovi T ö r ö k o v i za vystúpenie.

Teraz prehovorí minister Ing. M a r k o. Povereník-predseda Ing. Marko:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Rád by som vás niekoľkými poznámkami oboznámil s otázkami plánu rozvoja vedy a techniky na rok 1967, ktorý v komplexnejšom, no nie vždy ešte v dostatočne úplnom zložení zostavujeme predkladáme plénu SNR za Slovensko po prvý raz.

Predbežný plán fondu vedy a techniky na rok 1970 vychádza zo zámerov päťročného plánu a vcelku uspokojivo zabezpečuje pre tento rok rozvoj vedeckej, výskumnej a vývojovej základne na Slovensku.

V  roku 1963-1965 rozvoj výskumnej základne na Slovensku zaostával značne za potrebami a aj v porovnaní s celoštátnym vývojom. Vidieť to už aj z tej skutočnosti, že po tieto dva roky prírastok pracovníkov činil necelých 800 ľudí! Za lanský a tento rok prírastok pracovníkov výskumnej a vývojovej základne na Slovensku činí vyše 3500 ľudí, čo dostatočne ukazuje na podstatne rýchlejšie tempo jej rozvoja. Nápady pre zabezpečenie rozvoja vedy a techniky v štvrtej päťročnici sa preliminujú celoštátne sumou temer 36 mld. neinvestičných prostriedkov a k tomu ešte 2 a 3/4 mld. Kčs činia investície do výskumnej základne. Z nich okolo 600 mil. Kčs sú investície na Slovensko.

Neinvestičné náklady za Slovensko sa osobitne nesledujú, preto vás nemôžem o ich rozsahu informovať.

Ako už aj z podkladov k dnešnému rokovaniu vyplýva, pre tento rok sú určené prostriedky na investície do výskumnej základne vo výške asi 120 mil. Kčs v starých cenách. Uvádzam tieto čísla, súdružky a súdruhovia, z tej príčiny, aby ste v plnšom rozsahu videli o aký rozvoj vedy a techniky ide a aby ste mohli porovnať a posúdiť trend tohto rozvoja.

Keď prihliadneme k možnostiam našej spoločnosti a k súčasnému stavu nášho hospodárstva, potom istotne každý musí uznať že náklady na rozvoj vedy a techniky sú značné a primerané k súčasným a perspektívnym úlohám. Sám som ani nepočul, že by medzi pracovníkmi vedy a výskumu tieto prostriedky považovali v úhrne za nedostatočné. Naopak. Zodpovední pracovníci vedy a techniky si skôr kladú otázky, ako ich čo najúčinnejšie využiť. Nemyslím, že tu už ide iba o výnimku, nejakú tú jedinú, či dve lastovičky. Dnes väčšina pracovníkov na úseku vedy a techniky rada by vidieť výsledky svojej práce v prínose pre rozvoj materiálneho a kultúrneho života našej spoločnosti. Preto sú aj pri každej príležitosti na dennom programe otázky kvalitatívneho rozvoja našej vedy, úrovne výskumných a vývojových prác, ich realizácie v hospodárskej a spoločenskej praxi. Preto sa tak často nastoľujú problémy koncentrácie síl a prostriedkov na rozhodujúce úseky, zlepšenie vzájomnej spolupráce a informovanosti. Ďalej sú to otázky zvyšovania úlohy vysokých škôl a prípravy kvalifikovaných kádrov a účinnej koordinácie vedy a techniky vôbec.

Preto ani tohtoročný ani päťročný plán rozvoja vedy a techniky nechceme posudzovať iba podľa uvedených čísiel, teda z kvantitatívneho hľadiska. Jednako však aj tieto kvantitatívne hľadiská, najmä na Slovensku, sú veľmi závažné. Dobehávame tu jednu oblasť, v ktorej sme ešte nestihli sa tak rozvinúť, ako si súčasný život žiada. Ak budeme navrhnuté tempo tohto rozvoja považovať za minimum a v ďalších troch rokoch päťročnice to dokážeme ešte mierne zvýšiť, čo je pravda nutnosťou, potom nesporne aj výskumná a vývojová základňa na Slovensku bude môcť ešte výraznejšie prispieť k riešeniu technických a ekonomických otázok zvyšovania úrovne výroby, kvality výrobkov a rastu produktivity práce. Vyrovná sa tým aj doterajšia a veľmi citeľná disproporcia medzi rozsahom výroby, najmä priemyselnej, a rozsahom i kvalitou výskumnej, vývojovej a konštrukčnej základne. Iniciatívnu úlohu tu musia zohrať naše podniky a generálne riaditeľstvá, pretože viac ako polovicu výskumných ústavov na Slovensku už neriadi centrum.

Potom je tu, súdružky a súdruhovia poslanci, ešte takéto hľadisko. Dvanásť vysokých škôl na Slovensku s 33 fakultami a temer s 900 profesormi a docentami každoročne školí tisícky mladých, schopných a ambicióznych absolventov. V štvrtej päťročnici ich vyjde z vysokých, škôl na Slovensku dovedna 27 tisíc. Keďže počet pracovníkov výskumnej a vývojovej základne chceme zvýšiť za toto obdobie temer o 11 tisíc, znamená to, že najschopnejším z týchto absolventov vytvárame perspektívu, že sa budú dobre môcť uplatniť aj na poli vedy a výskumu.

Takto predložený návrh plánu v súlade so zámermi päťročnice umožňuje a pomáha riešiť aj veľmi aktuálnu a živú otázku uplatnenia mladých kvalifikovaných ľudí na Slovensku. Takto cieľavedome a, treba povedať, nie poľahky a automaticky sa pripravuje aj budúcnosť mladým ľuďom, novej mladej generácii, ktorej naše zriadenie otvorilo cestu k vzdelaniu, k vede, k radostnej, objaviteľskej práci. Takto je to, a hovoríme to bez fráz a zbytočného pátosu.

Ale keď som už pri tom, dovoľte mi, súdružky a súdruhovia poslanci, aj dopovedať.

Nuž aj tento prípad je dokladom toho, že naša spoločnosť vytvára podmienky pre také uplatnenie mladej socialistickej generácie, ktoré bude adekvátne jej odborným schopnostiam a spoločenskému uvedomeniu. Podaktorí, zdôrazňujúc iba nedostatky doterajšieho a ťažkosti súčasného nášho vývoja, stavajú veci jednostranne tak, akoby u nás starších nebolo dosť záujmu o uplatnenie mladej generácie, vzdelaných ľudí, sebavedomého zdravého nového pokolenia. Je to podľa môjho názoru hlboký omyl alebo nedorozumenie. Sme, pravda, niekedy aj zbytočne precitlivelí na výsledky našej práce, na neoprávnenú, ba najviac aj na oprávnenú kritiku, ktorou nás mladší ľudia tak radi častujú. Ja si zas myslím ale, že nemusíme byť úzkostliví tam, kde sme si istí, že sme konali úprimne a kde sme dali do veci všetko, aj rozum aj srdce - ako sa hovorí. Začínali sme príliš hlboko a mnohé, čomu sme pomohli na svetlo, ešte ani nemalo čas vydať svoj oheň, ak sa smiem takto obrazne vyjadriť. Veď hodnotu vecí neraz nie je dané poznať, nie to ešte zúžitkovať jednému životu. Preto všetci tí, ktorí úprimne začali a úprimne pokračujú v diele socialistickej výstavby, vidia v prichádzajúcich generáciách svojich pomocníkov a nie tých, čo ohrozujú ich postavenie, miesta, či čo všetko.

Myslím si, že nebudem sám so svojím názorom, keď aj na tomto fóre vyjadrím súhlas s uzneseniami februárového zasadnutia Ústredného výboru KSČ, ktoré vysoko vyzdvihuje spoločný záujem, ciele a kontinuitu mladej a staršej generácie. Veď tieto uznesenia spájajú otázky jednoty našej spoločnosti cez ďalší hospodársky a kultúrny vzrast, cez pohyb vpred s novými pohľadmi mladého socialistického pokolenia. Máme z toho aj my, poslanci Slovenskej národnej rady, úprimnú radosť, lebo práve sily našej mladej generácie sú zárukou rozvoja a obnovy socialistických hodnôt a nových horizontov. Dobytie vedy a techniky je jedným z nich. Lenže vedecko-technická revolúcia, to nie je nástup s bubnami, ani senzačnosť, ani zázračné premeny, ako si to často príliš jednoznačne mnohí predstavujú. Je v nej viac tvrdej driny a takrečeno každodennej prózy. Preto aj deň čo deň treba nám húževnato pripravovať a riešiť výstavbu nových vedeckých a výskumných ústavov. Osvojovať si zákony nových vedných disciplín, pripravovať pre vedu a techniku ľudí.

V posledných 2-3 rokoch začíname s budovaním napríklad stredísk výpočtovej techniky, a to pre oblasť riadenú Slovenskou národnou radou a pre oblasť štatistiky a ekonomických informácií. Na tomto úseku bude pracovať vyše 300 mladých kvalifikovaných ľudí. V Bratislave dokončujeme výstavbu automatizačného pracoviska Štátneho výskumného ústavu textilného. Budovanie týchto ústavov prispieva k rozvoju automatizácie ako základného článku technického a ekonomického procesu.

Ďalej sa uskutočňuje výstavba Endokrinologického ústavu a ďalších objektov Slovenskej akadémie vied. Začíname s výstavbou Ústavu fyziky kovov Slovenskej akadémie vied, s výstavbou Výskumného ústavu hygienicko-epidemiologického a s výstavbou ústredného objektu, v ktorom budú umiestené Československý výskumný ústav práce, Výskumný ústav oblastného plánovania, Výskumný ústav životnej úrovne a Výskumné výpočtové stredisko Štátneho štatistického úradu. Pripravujeme výstavbu Slovenskej technickej knižnice, ktorá je naším národným a centrálnym strediskom vedeckých, technických a ekonomických informácií. A pripravujeme tiež výstavbu Výskumného ústavu výstavby a architektúry.

Každý vie, že veda a technika začína meranie. V ňom je aj z veľkej miery skryté tajomstvo kvality výroby. Pripravujeme preto výstavbu metrologického ústavu, v ktorom postupne vybudujeme systémy 65 druhov meraní, najmä v odboroch hmoty, objemu, prietoku, sily, rýchlosti, hluku, napätí, výkonu, elektrickej práce, odporu frekvencií, magnetizmu, akustiky, kalorimetrie, termometrie, optiky a fyzikálnej chémie. Výstavbu začneme o rok