V súvislosti so zabezpečovaním realizácie novej sústavy riadenia Povereníctvo SNR pre obchod sa aktívne podieľalo na vymedzení obchodných vzťahov a dodávateľsko-odberateľských vzťahov v novej sústave riadenia. Pozitívne výsledky sa dosiahli hlavne vo vymedzení vzťahov medzi obchodnými organizáciami navzájom a smerom k výrobným družstvám a miestnemu priemyslu. Pre posúdenie možnosti uplatňovania jednotných odvodov prejednala Komisia SNR pre obchod rozbor nákladov a ich vplyv na odvody z hrubého dôchodku pri súčasnom prejednaní orientačnej kvantifikácie zdrojov a potrieb v roku 1966. Vyvodila ďalej závery z materiálu o urýchlenej realizácii zásad novej sústavy riadenia v obchode z hľadiska rámcových podmienok hospodárenia, odchýlok z rámcových podmienok pre vnútorný obchod a kvantifikácie úloh na rok 1967.
V spolupráci s príslušnými orgánmi bola venovaná osobitná pozornosť opatreniam na oslabenie negatívneho pôsobenia monopolu vo vzťahoch medzi výrobou a obchodom i vo vzťahu obchodu k spotrebiteľom. Pozitívne možno hodnotiť zrušenie rajonizácie medzi štátnym a družstevným obchodom, územného vymedzenia pôsobnosti všetkých obchodných organizácií, voľnejšie vymedzenie sortimentného profilu obchodnej činnosti a ďalšie opatrenia.
V oblasti realizácie úloh plánu venovala sa starostlivosť predovšetkým riešeniu tých problémov, ktoré nedostatočne zabezpečovali podniky a odborové riaditeľstvá, alebo ktoré zostali otvorené v prevádzacom pláne a v odberateľsko-dodávateľských vzťahoch. Týkalo sa to najmä zabezpečenia fondov obuvi, odevov, nábytku, televízorov, stavebných hmôt, usmerňovania dodávok výrobkov z mäsa a mliečnych výrobkov a zabezpečenia zásobovania občerstvujúcimi nápojmi a pivom v letnej sezóne. Plán maloobchodného obratu za rok 1966 v obchodných organizáciách na Slovensku sa splnil na 101, 7 %.
Plnenie úloh v investičnej výstavbe prebiehalo so značnými ťažkosťami a plán investícií v obchodných organizáciách riadených MVO a KNV sa v roku 1966 splnil na 96 %. Projektová a rozpočtová príprava stavieb plánovaných na zahájenie v roku 1967 bola zabezpečená a všetky plánované akcie prešli výberovým konaním.
Na úseku cestovného ruchu Výbor SNR pre cestovný ruch sústreďoval sa predovšetkým na zabezpečovanie letnej turistickej sezóny, rozpracoval postavenie a úlohy orgánov cestovného ruchu v nových podmienkach riadenia, opatrenia na efektívnejšie využitie zariadení cestovného ruchu v mimosezónnom období, ako aj možnosti zvýšenia podielu Slovenska na celoštátnom cestovnom ruchu. Pokračoval ďalej v spracovávaní územno-plánovacej prípravy oblastí cestovného ruchu na Slovensku. V roku 1966 boli pre potreby cestovného ruchu rozpracované dva rajónové územné plány, 12 smerných územných plánov a 38 podrobných územných plánov alebo štúdií na ich úrovni.
Popri uvedených úlohách Výbor SNR pre cestovný ruch v spolupráci so Slovenskou komisiou pre techniku venoval sústavnú pozornosť výstavbe Vysokých Tatier, či už išlo o predprojektovú prípravu, dodávateľské zabezpečenie a zaradenie akcií do plánu, čo sa prejavilo v upresnení celkových objemov do roku 1970 na 620, 7 mil. Kčs, v doriešení dodávateľského zabezpečenia u prevažnej väčšiny stavieb, vyriešení problému plynofikácie a zaradení výstavby 246 bytových jednotiek do plánu.
Na úseku miestneho hospodárstva ťažisko práce sa sústreďovalo v podstate na určovanie hlavných smerov rozvoja služieb podľa jednotlivých odborov činnosti a pre ten účel sa využívali finančné prostriedky z vládnej rozpočtovej rezervy, limity na dovoz strojov a zabezpečovala sa výroba strojov v tuzemsku. Tak napr. z prostriedkov vládnej rozpočtovej rezervy, s ktorými disponovala Komisia SNR pre rozvoj miestneho hospodárstva, bolo uvoľnených 32 mil. Kčs na budovanie chemických rýchločistiarní a autoservisov, výstavbu domov služieb, skleníkov a na rekonštrukciu, modernizáciu a rozšírenie jestvujúcich prevádzkární.
Komisia SNR pre rozvoj miestneho hospodárstva zabezpečovala ďalej práce súvisiace s plánovaním a vyhodnocovaním investičnej výstavby a generálnych opráv a s vypracovávaním expertízy u projektov priemyslových práčovni a chemických čistiarní v Rimavskej Sobote, vo Zvolene, Žiline, Topoľčanoch, ako aj viaceré odborné posudky a oponentúry k rôznym výskumným a vývojovým úlohám.
V súvislosti s novou sústavou riadenia komisia pravidelne hodnotila vplyv ekonomických pravidiel a nástrojov a podieľala sa v spolupráci s Ministerstvom vnútra na riešení niektorých základných otázok týkajúcich sa miestneho hospodárstva a prípravy rámcových podmienok hospodárenia podnikov. K týmto otázkam zorganizovala v dňoch 14. -16. septembra 1966 i celoslovenský seminár pre zodpovedných pracovníkov národných výborov a podnikov miestneho hospodárstva.
Popri uvedených úlohách Komisia SNR pre rozvoj miestneho hospodárstva riešila niektoré problémy na úseku materiálnotechnického zásobovania podnikov miestneho hospodárstva a plnenie úloh vyplývajúcich z uznesení pléna SNR zo 16. septembra 1965 o opravách a údržbe bytového majetku na Slovensku.
Na úseku školstva a kultúry Komisia a Povereníctvo SNR pre školstvo a kultúru pristúpili k realizácii sjazdových uznesení predovšetkým dôkladným rozpracovaním úloh rozvoja školstva tak, ako to vyplýva z uznesení ÚV KSČ z októbra 1964 o ďalšom rozvoji výchovy a vzdelávania mládeže. Prípravy k otvoreniu nového školského roku 1966/67 niesli sa v znamení záverov XIII. sjazdu KSČ a z analýzy výchovno-vyučovacích výsledkov v uplynulom školskom roku. Pre nový školský rok boli vytýčené tieto hlavné úlohy:
- zvýšiť efektívnosť výchovno-vzdelávacej práce škôl ďalšou modernizáciou obsahu, metód a foriem práce,
- zvýšiť účinnosť morálnej a ideovo-politickej výchovy pri nezmenenej starostlivosti o didaktickú stránku vyučovania,
- komplexne vytvárať podmienky pre prácu učiteľov a cieľavedome zvyšovať ich politickú, odbornú a pedagogickú úroveň,
- zlepšiť materiálne a priestorové podmienky pre prácu škôl. Vyvrcholením ideovo-politickej prípravy na plnenie záverov XIII. sjazdu KSČ a hlavných úloh v školskom roku 1966/1967 bola celoslovenská konferencia učiteľov, pedagogických a školských pracovníkov v Banskej Bystrici v dňoch 6. -10. septembra 1966, ktorá prispela k rozpracovaniu úloh pedagogickej práce na školách a k hlbšiemu pochopeniu školskej politiky strany v nastávajúcom období.
Komisia a Povereníctvo SNR pre školstvo a kultúru prijali rad opatrení na zlepšenie výchovno-vyučovacieho procesu na školách na základe vyhodnotenia prijímacích a maturitných skúšok na stredných školách v školskom roku 1965/1966. Tieto hodnotenia ukázali, že na ZDŠ sa vyžaduje zvýšiť náročnosť vo vyučovaní Slovenského jazyka a matematiky, rozvíjať u žiakov schopnosti samostatnej práce, logického a pohotového myslenia, utvárania si. správnych predstáv a tvorivého uplatňovania teoretických poučiek na prax. Aj naďalej sa venovala starostlivosť o rozvoj talentov rozšírením tried pre zvlášť nadané deti v matematike na ZDŠ a zvýšením počtu stredných všeobecnovzdelávacích škôl s rozšírením vyučovania jazykov.
Značné úsilie bolo venované zlepšovaniu stavu vo výchove učňov a mládeže v pracovnom pomere. Povereníctvo SNR pre školstvo a kultúru sa aktívne podieľalo na vypracovaní návrhu komplexných opatrení pre riešenie problému zabezpečenia výchovy dorastu v učebnom pomere v rokoch 1967-1970, ako aj na vypracovaní návrhu zákona o zriadení štátnej inšpekcie na výchovu učňov a mládeže v pracovnom pomere a na prepracovaní obsahu a dĺžky štúdia v jednotlivých študijných odboroch na stredných odborných školách.
Taktiež boli robené opatrenia na odstránenie nedostatkov v starostlivosti o deti a vo výstavbe detských domovov. Dokončujú sa prípravy výstavby detských domovov v Martine a vo Zvolene a detského mestečka v Trenčíne. Východoslovenský kraj zriaďuje nový detský domov na Bankove pri Košiciach. V detských domovoch boli upravené vyživovacie normy a zvýšili sa platy vychovávateľov. Ministerstvu školstva bol predložený návrh na nové riadenie detských domovov, aby sa zvýšila úroveň odborného dozoru a tým zlepšila výchovná starostlivosť v detských domovoch.
V oblasti vysokých škôl sa zabezpečovala predovšetkým realizácia nového vysokoškolského zákona, rozpracúvala sieť nosných vedných odborov na jednotlivých vysokých školách a fakultách a navrhli sa opatrenia na rozčlenenie príslušných pracovísk do vedecko-výskumnej a vývojovej základne. Komisia a Povereníctvo SNR pre školstvo a kultúru v spolupráci so Slovenskou komisiou pre techniku a Slovenskou akadémiou vied rozpracovali komplex opatrení na účinnejšie zapojenie vysokých škôl do výskumnej činnosti. Vykonala sa analýza ideovo-politickej práce na vysokých školách a pripravili opatrenia, ktoré prerokovalo i Predsedníctvo SNR, na výraznejšie zainteresovanie vysokoškolskej mládeže na realizovaní ideovo-politických cieľov socialistickej spoločnosti. Ďalej boli robené opatrenia na zabezpečenie ubytovania a stravovania vysokoškolských študentov. V tomto školskom roku je na vysokých školách na Slovensku v dennom štúdiu 32 953 poslucháčov, čo je o 1232 viac ako v minulom školskom roku.
Na ekonomickom úseku Komisia a Povereníctvo SNR pre školstvo a kultúru pravidelne vykonávali kontrolu plnenia plánu a rozpočtu a osobitne sledovali plnenie úloh školskej a kultúrnej investičnej výstavby. Plán školskej a kultúrnej investičnej výstavby centrálne posudzovaných stavieb sledovaných rezortom bol za rok 1966 splnený na 104, 6 %.
Východiskom pri rozpracúvaní konkrétnych opatrení v jednotlivých oblastiach umenia a kultúry stala sa smernica rezolúcie XIII. sjazdu KSČ, aby základným kritériom ďalšieho rozvoja umeleckej tvorby i kultúrno-výchovnej práce sa stala priama, otvorená a čestná podpora socializmu.
Z tohoto hľadiska sa venovala pozornosť najmä dramaturgii divadiel, rozvíjaniu hudobnej tvorby a jej interpretácie, ako aj podpore rozvoja výtvarného umenia.
V oblasti osvety bola výchovná práca zameriavaná na zabezpečovanie mimoškolského vzdelávania, rozvíjanie záujmovej činnosti dospelých a mládeže a na zabezpečovanie ochrany a tvorby životného prostredia. Predsedníctvo SNR prijalo ďalšie opatrenia na ochranu kultúrnych pamiatok a ochranu prírodných rezervácií. Na úsek vydavateľskej činnosti zameriavala sa pozornosť Povereníctva SNR pre školstvo a kultúru na vydávanie literatúry najmä filozofickej, ekonomickej a technickej a na otázky svetonázorovej, morálnej a estetickej výchovy najmä mládeže.
Na úseku zdravotníctva Komisia a Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo orientovali svoju činnosť na realizáciu zásad uznesení strany a vlády o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti.
Popri prácach na príprave zákona SNR č. 74 z 9. septembra 1966 o pôsobnosti SNR a jej orgánov pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudu vykonal sa rad opatrení v krajoch a okresoch, ktoré smerovali
- k zvyšovaniu odbornej a ideologickej úrovne zdravotníckych pracovníkov,
- k zlepšeniu hygieny prostredia a epidemiologickej situácie, včítane spresnenia koncepcie rozvoja hygienickej služby,
- k prehĺbeniu starostlivosti o zdravie pracujúcich a organizácie zdravotníckych služieb.
Pre ďalšie prehlbovanie ideologickej a odbornej úrovne zdravotníckych pracovníkov boli ďalej vytvárané podmienky pre sústredenie jednotlivých katedier Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave. Vyriešená bola koncepcia výchovy obvodných a závodných lekárov a vypracovaný systém pomaturitného vzdelávania stredných zdravotníckych pracovníkov; a postgraduálnej výchovy lekárov.
Na úseku hygienických služieb spresnila sa koncepcia rozvoja siete a činnosti hygienických zariadení. Sledovalo sa uplatňovanie zásad nového zákona o starostlivosti o zdravie a naň nadväzujúcich vyhlášok ministra zdravotníctva v práci orgánov hygienickej služby a hospodárskych organizácií pri vytváraní a ochrane zdravých podmienok života a práce, najmä so zameraním na zásobovanie obyvateľstva zdravotne nezávadnou pitnou vodou, na čistotu ovzdušia a výstavbu sídlisk, hygienickú úroveň výroby a predaja požívatín, zdravý vývoj mladej generácie a znižovanie chorobnosti, najmä u črevných nákaz.
V liečebno-preventívnej starostlivosti Komisia a Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo orientovali sa na prieskum a vyhodnotenie úrovne i organizácie práce v územných a závodných ambulantných zariadeniach, na zabezpečenie psychiatrickej starostlivosti, boja proti tuberkulóze a stomatologickej starostlivosti vo všetkých krajoch Slovenska.
Aj v roku 1966 zvláštna pozornosť bola venovaná otázkam investičnej výstavby v zdravotníctve, a to nielen poskytovaním odbornej pomoci pri zostavovaní investičných úloh, ale aj bezprostredne pri realizácii stavieb a pri zabezpečovaní úzkoprofilových materiálov. Komisia a Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo v spolupráci so Slovenskou komisiou pre techniku vykonali rad opatrení na urýchlenie investičnej výstavby na dôležitých zdravotníckych stavbách. Za obdobie roku 1966 vzrástol posteľový fond celkove o 322 postelí, takže koncom roku 1966 dosiahlo sa relácie 6, 26 postelí na 1000 obyvateľov.
Na úseku práva a zákonnosti ťažisko činnosti Právnej komisie SNR a Povereníctva SNR pre spravodlivosť sa sústredilo na ďalšie zintenzívnenie ich účasti na tvorbe socialistického právneho poriadku a kontroly nad dodržiavaním socialistickej zákonnosti na Slovensku, osobitne v činnosti justičných orgánov.
Pri plnení úloh v oblasti tvorby a zdokonaľovania právneho poriadku Právna komisia SNR a Povereníctvo SNR pre spravodlivosť postupovali v zmysle koncepcie ďalšej legislatívnej činnosti SNR, rozpracovanej a schválenej v období príprav XIII. sjazdu KSČ v súlade s celoštátnymi opatreniami na zdokonalenie legislatívy. Konkrétne úlohy boli vyjadrené v pláne legislatívnych prác, ktorý bol skoordinovaný s obdobným plánom vlády a Národného zhromaždenia.
V hodnotenom období bol v nadväznosti na príslušné celoštátne právne úpravy vypracovaný a Slovenskou národnou radou schválený zákon o pôsobnosti SNR pri riadení a organizácii vysokých škôl na Slovensku, o pôsobnosti SNR a jej orgánov pri zabezpečovaní starostlivosti o zdravie ľudu a novelizovaný zákon SNR o voľbách do Slovenskej národnej rady. Bol vypracovaný a plénu SNR predložený návrh zákona SNR o zmenách v organizácii a náplni činnosti niektorých výkonných orgánov SNR a v záverečnom štádiu prípravy je návrh zákona SNR o Slovenskom protialkoholickom sbore. Vedľa toho sa Právna komisia SNR podieľala na vypracovaní niektorých vykonávacích predpisov. V súčasnosti ďalej rozpracúva právnu problematiku bezpečnosti na horách s predpokladom, že ju formou iniciatívneho návrhu na vydanie celoštátneho zákona, resp. zákona SNR, predloží v polovici tohto roka na posúdenie plénu SNR.
Súčasťou opatrení v oblasti vlastnej legislatívnej činnosti SNR bolo v II. polroku 1966 tiež vykonanie previerky a zabezpečenie registrácie rezortných predpisov vydaných slovenskými národnými orgánmi, ktoré sa ponechávajú v platnosti po 1. októbri 1966.
Pri prehlbovaní účasti Slovenskej národnej rady na celoštátnej normotvorbe kvalitatívne novým prvkom sa stalo prerokúvanie návrhov významných zákonov, resp. už zásad navrhovaných právnych úprav v komisiách a ďalších orgánoch SNR. Komisie SNR vo funkcii orgánov národného zastupiteľského sboru priamym prerokúvaním a vyjadrovaním sa k návrhom celoštátnych zákonov aktívne prispievajú k tomu, aby sa v nich uplatňovali skúsenosti a potreby štátnej a spoločenskej praxe na Slovensku. Takáto zainteresovanosť orgánov SNR na príprave celoštátnych právnych predpisov prehlbuje formy demokratickej súčinnosti SNR s Národným zhromaždením i s ďalšími ústrednými orgánmi štátu a vytvára priaznivé predpoklady pre to, aby tiež zabezpečovanie zákonov sa uskutočňovalo za ich zvýšenej účasti.
Právna komisia SNR takto v poslednom období prerokovala návrh zákona o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch, o znalcoch a tlmočníkoch, o niektorých dôsledkoch zanedbávania starostlivosti o deti, zásady zákona o národných výboroch, o správnom konaní, o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a návrhy niektorých ďalších právnych úprav. Vo všetkých prípadoch dbala na to, aby jej stanovisko tlmočené či už priamo Ústavnoprávnemu výboru NZ a ďalším celoštátnym orgánom, alebo pripravované pre Predsedníctvo SNR, vyjadrovalo jednotný pohľad zainteresovaných komisií SNR na základné problémy navrhovanej úpravy a v tomto zmysle cieľavedome rozvíjala svoju koordinačnú funkciu.
V úsilí o upevňovanie socialistickej zákonnosti na Slovensku Právna komisia SNR a Povereníctvo SNR pre spravodlivosť venovali zvýšenú pozornosť predovšetkým otázkam boja proti kriminalite. Pravidelne sledovali a hodnotili stav a vývoj tých druhov trestnej činnosti, kde sa v posledných rokoch celoštátne i na Slovensku ukazovali nepriaznivé tendencie a viedli súdy k dôslednému využívaniu prostriedkov trestnej represie i prevencie v súlade s ustanoveniami zákonov.
Na úseku kontroly ťažisko činnosti Komisie ľudovej kontroly a štatistiky SNR bolo zamerané predovšetkým na ďalšie prehlbovanie zásad plánovania a koordinácie kontrolnej, rozborovej a štatistickej činnosti a ich zameranie na kľúčové otázky rozvoja národného hospodárstva.
Za obdobie od XIII. sjazdu KSČ vykonala alebo realizovala Komisia ľudovej kontroly a štatistiky SNR na úsekoch priemyslu, poľnohospodárstva, investičnej výstavby, dopravy a spoločenskej spotreby, v úzkej súčinnosti s povereníctvami a komisiami SNR, oblastnými orgánmi, Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky a so sústavou orgánov ľudovej kontroly na Slovensku 24 previerok, rozborov a prieskumov, z toho 8 neplánovaných.
Z vykonaných a realizovaných previerok a rozborov treba spomenúť najmä
- previerku rozpracovania uznesení XIII. sjazdu KSČ v niektorých vybraných hospodárskych organizáciách, pokiaľ ide o zabezpečenie hospodárskej politiky strany,
- kontrolu vybavovania pripomienok a námetov k tézam pre prípravu XIII. sjazdu KSČ hospodárskymi organizáciami a orgánmi na Slovensku,
- rozbor a previerku vplyvu zdokonalenej sústavy riadenia v spotrebnom a potravinárskom priemysle,
- rozbor vplyvu zdokonalenej sústavy riadenia na úseku štátnej automobilovej dopravy,
- previerku plnenia vybraných uznesení SNR a Predsedníctva SNR, prijatých v roku 1964-1965.
- previerku plnenia uznesenia vlády v oblasti vytvárania podmienok pre zabezpečenie kvality a technickej úrovne výrobkov vo vybraných strojárskych podnikoch na Slovensku,
- previerku plnenia uznesení strany a vlády o rozvoji starostlivosti o zdravie socialistickej spoločnosti,
- rozbor súčasného stavu poľnohospodárskej výroby v horských a podhorských oblastiach na Slovensku,
- rozbor stavu riešenia otvorených problémov plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1967 a výhľadu na rok 1968,
- perspektívu vývoja obyvateľstva, rodín a domácností do roku 1985,
- revíziu hospodárenia VHJ Cementárne a vápenky, generálne riaditeľstvo Trenčín.
Veľmi priaznivo treba hodnotiť tiež výsledky previerky zabezpečenia investičnej výstavby a starostlivosti o deti vo výchovných zariadeniach s ochrannou a ústavnou výchovou na Slovensku, na základe ktorej príslušné orgány po prerokovaní materiálu prijali opatrenia na zásadné zlepšenie situácie v detských domovoch.
Previerková činnosť Komisie ľudovej kontroly a štatistiky SNR mala v prevažnej miere preventívny charakter s cieľom pomôcť odstraňovať zistené nedostatky už v priebehu previerky priamo na objektoch. Vo väčšine prípadov boli vypracované pre príslušné stranícke a štátne orgány návrhy opatrení na postupné riešenie problémov, ktoré nebolo možné riešiť na preverovaných organizáciách.
Na úseku národných výborov sa v uplynulom období ďalej prehlbovala a konkretizovala účasť Slovenskej národnej rady a jej orgánov na ich politickom a hospodárskom riadení v súlade s celoštátnym riadením. V úzkej súčinnosti s národnými výbormi riešili orgány SNR všetky otázky a problémy, dotýkajúce sa najmä úloh na úseku spoločenskej výstavby, tvorby životného prostredia, bytovej výstavby, realizácie zásad novej sústavy plánovitého riadenia v oblasti hospodárstva národných výborov, zlepšovania investorskej, projektovej a inžinierskej činnosti organizácií riadených národnými výbormi, ako aj na úseku kultúrnovýchovnej práce, dodržiavania socialistickej zákonnosti a rozvoja poľnohospodárstva.
Osobitne za aktívnej účasti príslušných národných výborov boli rozpracované komplexne problémy rozvoja niektorých okresov na Slovensku, a to okresov Čadca a Dolný Kubín, a ďalej boli riešené tiež problémy rozvoja okresu Prievidza najmä z hľadiska riešenia problému ženskej zamestnanosti. Obdobne v tomto polroku budú rozpracované a v Predsedníctve SNR prerokované komplexne problémy rozvoja okresu Rimavská Sobota.
V najbližšom období pôjde najmä o to, aby orgány SNR sa aj naďalej aktívne zúčastnili na dopracovaní všetkých otvorených problémov hlavne v oblasti riadenia národného hospodárstva, dokončenia výberového pokračovania a finančného zabezpečenia plánovanej investičnej výstavby, zvýšenia finality výroby za účelom zabezpečenia potrebných fondov tovaru pre vnútorný a zahraničný obchod a dodávok pre investičnú výstavbu a zladenia investičnej výstavby s kapacitami stavebnej výroby.
Michal Chudík, v. r., predseda Slovenskej národnej rady
42 Návrh Komisie Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo:
Uznesenie Slovenskej národnej rady z.......1967
k zpráve povereníka SNR pre poľnohospodárstvo prof. MVDr. Kolomana B o ď u Dr. Sc. o ďalšej intenzifikácii a rozvoji rastlinnej výroby na Slovensku.
Rastlinná výroba na Slovensku sa za posledných 15 rokov vyvíjala len veľmi pomaly. Kým v rokoch 1951-1965 vzrástla spotreba čistých živín na 1 ha poľnohospodárskej pôdy o 180 %, hrubá rastlinná produkcia sa v priemere zvýšila iba o 2, 8 %. Hektárové výnosy pšenice sa zvýšili o 2, 1 q, jačmeňa o 2, 7 q, kukurice na zrno o 2 q, cukrovej repy o 55, 7 q. Výnosy zemiakov však poklesli o 31, 4 q, tak isto sena z lúk o 7 q a sena z viacročných krmovín o 9, 2 q.
Príčiny neuspokojivého rozvoja rastlinnej výroby sú hlavne v tom, že vklady do poľnohospodárskej výroby boli sústreďované na budovanie hospodárskych zariadení a do mechanizácie, čo pochopiteľne súviselo so socializáciou poľnohospodárstva, naproti tomu však účinných investícií do pôdy bolo veľmi málo a nedosahovali ani 10 %. Ďalej to, že z poľnohospodárstva odišlo v povojnových rokoch 636 000 pracovníkov, čo predstavuje 59 % z celkového počtu. Toto najviac postihlo rastlinnú výrobu. Okrem tohto príčiny zaostávania sú v mnohých prípadoch aj v nedostatočne zabezpečovanej agrotechnike, nesprávnej výžive rastlín, nižšej kvalite osív a sadív a nakoniec aj v nízkej účinnosti ochrany rastlín.
Medzi príčiny nedostatočného rozvoja rastlinnej výroby sa ráta aj to, že v rokoch 1945-1965 ubudlo na Slovensku takmer 64 000 ha pôdy. 'Na jedného obyvateľa na Slovensku pripadá už iba 39, 5 ára ornej pôdy. Proces znižovania ornej a poľnohospodárskej pôdy bude ešte pokračovať, a to v súvislosti s realizáciou delimitácie pôdneho fondu v prospech lesného hospodárstva a v dôsledku ďalšej investičnej výstavby.
Určitý obrat k lepšiemu badať v rastlinnej výrobe v posledných rokoch. Vo výžive rastlín sa dosiahli niektoré dobré výsledky. Zvýšili sa dodávky priemyslových hnojív. Zlepšila sa organizácia práce s maštaľnými hnojivami a aj v ochrane rastlín sa v poslednom období výraznejšie prejavili priame zásahy s chemickými prípravkami proti škodlivým činiteľom. Ochrana rastlín sa v súčasnom období modernizuje; zavádzajú sa účinnejšie a úspornejšie prípravky; aplikácia v ochrane sa už vykonáva vysokovýkonnými mechanizačnými prostriedkami - a to pozemnými a leteckými.
V poslednom období sa začína s rozširovaním vysokointenzívnych odrôd obilnín, hlavne pšenice. Výroba osív sa obstarávala na základe množiteľských a odrodových plánov a osivá sú na základe požiadaviek výrobných poľnohospodárskych správ uvoľňované odbytovým plánom. Na Slovensku je zriadených 21 šľachtiteľských staníc, 18 semenárskych štátnych majetkov a 8 čistiacich staníc pre osivá. Od začiatku tohto roku zahajuje svoju činnosť aj Oblastné riaditeľstvo šľachtiteľských a semenárskych podnikov pre Slovensko so sídlom v Bratislave, ktoré bude riadiť a zabezpečovať výrobu a dotáciu poľnohospodárskych závodov osivami na celom území Slovenska.
Do roku 1970 má vzrásť hrubá rastlinná výroba oproti r. 1965 o 31, 8 %, a ročný prírastok má byť 6, 4 %.
Dodávky priemyslových hnojív majú vzrásť na 172, 9 kg čistých živín na 1 ha poľnohospodárskej pôdy. Rovnako má byť dostatok herbicídov do všetkých kultúr. Majú sa rozšíriť plochy vysokointenzívnych odrôd poľnohospodárskych plodín, dobudujú sa závlahy na cca 140 000 ha a odvodnením sa zúrodní 75 000 ha zamokrených pôd.
Stanovenie štruktúry sa [ponecháva iniciatíve poľnohospodárskych podnikov.
V ochrane pôdneho fondu sa ráta s dôslednou realizáciou zákona č. 53/66.
V koncepcii hlavných intenzifikačných zložiek agrotechniky sa ráta so systematickým opakovaním a lepším využívaním agrochemických rozborov pôdy, ako aj lepším využívaním záverov komplexných prieskumov pôdy. Tieto sa budú postupne využívať na efektívnejšie využívanie hnojív a ostatných zásahov, ako aj na realizovanie špecializácie rastlinnej výroby na vedeckých podkladoch.
V organizácii výroby osív a sadív na plánovitú obmenu nastáva zmena v tom, že poľnohospodárske podniky si budú môcť uzavrieť odberateľsko-dodávateľské zmluvy na osivá a sadivá buď vyšších alebo nižších stupňov so semenárskymi organizáciami. Od 1. januára 1967 sa postupne uvoľňujú osivá a sadivá do voľného predaja.
Pri zemiakoch sa uvažuje s pestovateľskou plochou 140 000 ha - a s priemerným há výnosom 140 q/ha. V rozvoji technických plodín sa predpokladá plné krytie požiadaviek spracovateľských odvetví.
V ovocinárstve sa predpokladá ďalší rýchly rozvoj hlavne uplatňovaním progresívnych metód, ktoré sa doteraz najlepšie osvedčili u, nás i v zahraničí. Za tým účelom sa už budujú ovocné veľkoškôlky, ktoré budú produkovať dostatok stromčekov intenzívnych tvarov a progresívnych odrôd. Obdobne v zeleninárstve má dôjsť do roku 1970 k podstatne pohotovejšiemu reagovaniu výrobcov pre uspokojovanie záujmov obyvateľstva. Plocha vinohradov sa má do roku 1970 zvýšiť z doterajších 20 377 ha na 23 800 ha. V tom istom čase sa má plocha chmeľníc zvýšiť na 440 ha.
V rozvoji rastlinnej výroby na Slovensku osobitnú pozornosť vyžadujú zemiaky, pretože ich úroveň výroby poklesla a ohrozuje zásobovanie obyvateľstva, hoci pre pestovanie zemiakov máme na väčšej časti Slovenska veľmi dobré podmienky.
Jednou z hlavných príčin klesajúcej úrovne výroby zemiakov je to, že sa vo veľkom podiele pestujú u súkromne hospodáriacich rolníkov a na záhumienkoch (61, 9 %). Z tohto hľadiska vystupuje do popredia riešenie výroby zemiakov v nastávajúcich rokoch u jestvujúceho súkromného sektoru, ktorý je najmä v produkčných okresoch, ako je Čadca, Dolný Kubín, Poprad a ďalších. Súkromný sektor v týchto okresoch sa má pomerne vysokým percentom podieľať na naplnení spoločenskej objednávky zemiakov.
V zdokonalenej sústave riadenia poľnohospodárstva bude potrebné uvážiť, akými ekonomickými nástrojmi sa majú zainteresovať jednotlivo hospodáriaci roľníci na rozvoji rastlinnej výroby. Môžu sa tu uplatniť napr. určité diferenčné príplatky, prémie a podobne. S týmto však schválené dokumenty na aplikáciu zásad zdokonalenej sústavy riadenia poľnohospodárstva nerátajú, preto vyžadujú dodatočné riešenie.
Opatrenia, ktoré budú vykonávať riadiace orgány, sú zúžené na jadrové problémy, ktoré sa týkajú najmä biologizácie rastlinnej výroby, ako je napríklad otázka šľachtenia, semenárstva a výživa rastlín, ďalej na dokompletizovanie závlah, ochranu pôdneho fondu a pod.
Na zaistenie plánovaného rozvoja a intenzifikácie rastlinnej výroby na Slovensku do roku 1970
Slovenská národná rada ukladá
I. povereníkovi SNR pre pôdohospodárstvo úlohy, ktoré zabezpečí cestou ministra poľnohospodárstva a lesného hospodárstva:
1. V spolupráci s ostatnými rezortami postupne prepracúvať doterajšie predpisy o ochrane pôdneho fondu (stavebné limity, ochranné pásma a pod. ) tak, aby v maximálnej miere zodpovedali zásadám zákona č. 53/1966 o ochrane poľnohospodárskeho fondu.
2. V spolupráci s príslušnými rezortami zabezpečiť v zladení s uznesením a rezolúciou XIII. sjazdu KSČ stanovený objem priemyslových hnojív do r. 1970 tak, aby sa súčasne zvýšil podiel dusíka na úkor fosforu a drasla podľa zdôvodnených požiadaviek výskumu; ďalej sledovať a kontrolovať ako sa plnia opatrenia na zvyšovanie výroby kombinovaných hnojív, o koncentrácii živín a balenia hnojív podľa súčasnej svetovej úrovne a požiadaviek poľnohospodárov.
3. Nedostatok ďatelinovinových semien, ktorý vznikol v dôsledku veľmi nízkych úrod, riešiť dovozom. Vyvinúť úsilie, aby pre potreby Slovenska sa na jar 1967 doviezlo najnutnejšie množstvo semena lucerny. Na budúce roky rátať s výrobou semena lucerny našich odrôd v severnom Bulharsku, prípadne v Juhoslávii. V týchto krajinách nie sú v úrodách semena lucerny také výkyvy ako u nás. (Menší výskyt plodomora a menšie riziko podrastania. ).
4. S ohľadom na výrazné rozširovanie nových sovietskych odrôd pšenice vyslať našich šľachtiteľov pšenice zo Slovenska do Sovietskeho sväzu a Bulharska na štúdium najnovších odrôd a metód v novošľachtení.
5. Sústrediť postupne výrobu a distribúciu vyšších a nižších stupňov semien ďatelinovín a tráv do jednej organizácie (Oblastné riaditeľstvo šľachtiteľských a semenárskych podnikov) a vyčleniť pre túto činnosť agronomickú službu, potrebné sklady a čistiace zariadenie.
6. Vychádzajúc z terajšieho stavu a potrieb budúcich rokov zriadiť na Slovensku v rámci správneho rozmiestnenia Hlavné špecializované šľachtiteľské stanice pre
- kukuricu v Topoľníkoch
- vinič ušľachtilý v Modre
- teplomilné rastliny v Solaroch
- špecializovanú šľachtiteľskú stanicu pre lucernu siatu v Kráľovej pri Senci (rozšírením pôdneho fondu v Hrubej Borši).
7. Zriadiť odrodovú skúšobňu v oblasti Trebišova na podchytenie odrodových výsledkov na glejových pôdach Východoslovenskej nížiny a ďalšie pracovisko - za podobným účelom - vo flyšovom pásme v oblasti Stropkova, Svidníka alebo Medzilaboriec.
8. Cestou Odborového riaditeľstva obchodu ovocím a zeleninou vytvoriť podmienky na budovanie klimatizovaných skladov na ovocie tak, aby úloha vybudovať sklady o kapacite 500 ton do roku 1970, bola pre Slovensko ako minimálna.
Ďalej vytvára podmienky, aby špecializované poľnohospodárske závody si budovali vlastné sklady, v ktorých by ovocie triedili, balili a pripravovali na trh. Uvažovať o budovaní združených skladov viacerých špecializovaných závodov.
9. Rozvoj chmeliarstva na Slovensku podrobiť v rámci schválených zásad v zdokonalenej sústave osobitnou subvenčnou politikou. V rámci ekonomických nástrojov poskytovať 70 %-né subvencovanie nákladov na výstavbu sušiarní a 50%-né subvencovanie nákladov na vlastnú výsadbu chmeľníc.
10. Doteraz uvažované investície do roku 1970 na výstavbu a dobudovanie šľachtiteľských a semenárskych podnikov a odrodových skúšobní sú nízke a nepostačujú na požadovaný rozvoj. Znova preskúmať objem investícií, zvážiť ich rozsah v súvislosti s úlohami a doriešiť spôsob ich zabezpečovania.
11. Vzhľadom na to, že sa v budúcnosti neuvažuje s výstavbou kalibrovacích závodov na kukuricu, obstarať z Rumunska dovoz špeciálnych pneumatických sejačiek, ktoré vyrába závod Semenotoáre v Bukurešti a veľmi dobre sa osvedčili. Pre rok 1967 doviezť pokusne 5-10 ks a v ďalších rokoch ďalšie množstvá podľa toho, ako sa osvedčia v našich podmienkach.
12. Vedecko-výskumná základňa na Slovensku je ešte nedoriešená a nekompletná. Z hľadiska špecifických potrieb Slovenska sa žiada zriadiť postupne v budúcich rokoch vedecko-výskumné pracovisko, a to pre
- zeleninárstvo a kvetinárstvo
- ovocinárstvo
- cukrovú repu
- zemiaky
- obilniny a strukoviny
- Uvažovať o zriadení samostatného semenárskeho výskumu v rámci ČSSR.
- Z terajšieho Laboratória pôdoznalectva v Bratislave postupne do roku 1970 vytvoriť výskumný ústav pôdoznalectva a výživy rastlín pre potreby Slovenska;
II. povereníkovi SNR pre pôdohospodárstvo úlohy, ktoré zabezpečí vo vlastnej kompetencii, ako aj cestou slovenských orgánov:
1. V spolupráci s národnými výbormi dôsledne požadovať, aby v každom prípade pre zaberanie pôdy na nepoľnohospodárske účely boli investormi vypracované viaceré alternatívy umiestnenia stavby a aby zabraná plocha nepresahovala skutočnú potrebnú plochu na výstavbu. Trvať, aby investori podľa zákona uskutočňovali rekultivácie neplodnej a devastovanej pôdy, alebo zúrodnenie menej úrodnej pôdy.
2. V spolupráci s národnými výbormi postupne prehodnocovať a usmerňovať smerné územné plány miest, že by už pri ich zisťovaní sa riešili otázky ochrany pôdneho fondu.
3. Uskutočniť v roku 1967 v spolupráci s národnými výbormi podľa zákona č. 53/66 Zb. previerku rozsahu nevyužitej pôdy