v areáloch podnikov a závodov a dohodnúť postup ako zaistiť jej obhospodarovanie.
4. V spolupráci so štátnymi kontrolnými orgánmi uskutočniť previerku dodržiavania stanovených zásad zo strany investorov - najmä pokiaľ ide o rekultivačné povinnosti, ich rozsah a kvalitu, ako aj skutočnú plochu zaberanej pôdy.
5. V spolupráci s výskumnými ústavmi na Slovensku a pobočkami ÚKSÚP prehodnotiť úlohy vo vápnení kyslých pôd v súvislosti s agrochemickými rozbormi pôdy. Na základe výsledkov spresniť plán vápnenia kyslých pôd, najmä lúk a pasienkov.
6. Cestou Oblastnej pobočky ÚVSH v Bratislave preveriť na bázach ÚVSH efektívnosť zaorávky slamy, ako náhradu za maštaľný hnoj.
7. Orientovať výrobné poľnohospodárske správy na budovanie okresných agronomických laboratórií po obsahovej, technickej a kádrovej stránke. Zaistiť plné praktické využitie výsledkov ich činnosti v poľnohospodárskych podnikoch.
8. Dbať na presné časové plnenie harmonogramu realizácie uznesenia vlády č. 11/61 o komplexnom prieskume pôdneho fondu. Cestou výrobných poľnohospodárskych správ zabezpečiť pohotovú realizáciu výsledkov tohto prieskumu do praxe.
9. Usmerňovať výrobné poľnohospodárske správy a rastlinolekársku službu na plné využitie herbicídov v tých kultúrach, kde je už chemické odburinenie výskumne doriešené. Ide najmä o plnšie využitie herbicídov v (Strukovinách, cukrovej repe, zemiakoch, viacročných krmovinách, zelenine, sadoch a vinohradoch.
10. Dodávky nových strojov na ochranu rastlín usmerňovať do tých podnikov, kde ich najlepšie využijú a kde zabezpečia najúčinnejšie zásahy podľa metodických pokynov. Úlohu v leteckom ošetrovaní a hnojení kultúr, ktorá je do r. 1970 stanovená na 800 000 ha, považovať za minimálnu a hľadať cesty ďaľšieho zvyšovania služieb Agroletu podľa požiadaviek poľnohospodárov.
11. Sledovať plnenie plánu výstavby skladovacích kapacít na osivá a sadbu a priemyslové hnojivá. Okrem toho sledovať a hodnotiť zriaďovanie miešarní na priemyslové hnojivá podľa harmonogramu ÚSN - poľnohospodárskych výrobkov.
12. Dohodnúť s odborovými riaditeľstvami cukrovarov, tabakového a ľanárskeho priemyslu vybudovanie takej siete nákupných stredísk a sušiarenských kapacít, ktorá bude v plnom súlade s novými zásadami ekonomického riadenia.
13. Usmerniť a ekonomickými nástrojmi podporiť výstavbu zemiakární a sušiarní tak, aby do konca 4. päťročnice sa na Slovensku skladovalo najmenej 50 % sadiva (7000 vagónov) v klimatizovaných zemiakárňach.
14. So zreteľom na to, že aj v perspektíve sa ráta s pomerne veľkou výrobou zemiakov u jednotlivo hospodáriacich roľníkov na trhové fondy, je nutné doriešiť plánovitú obmenu zemiakovej sadby, ako jedno z rozhodujúcich agrotechnických opatrení. V rámci zdokonalenej sústavy riadenia poľnohospodárskej výroby treba uvážiť ďalšie formy zvyšovania zainteresovanosti jednotlivo hospodáriacich roľníkov na výrobu kvalitných zemiakov, a to vytvorením osobitných finančných zdrojov z niektorých ekonomických nástrojov (diferenčné príplatky, prírastkové prémie a pod. ). Z týchto zdrojov mohli by národné výbory uhradzovať náklady na nákup kvalitnej zemiakovej sadby pre súkromne hospodáriacich roľníkov, prípadne na ochranu rastlín a pod.
15. Opatrenia na rozvoj rastlinnej výroby do r. 1970 prerokovať s krajskými výrobnými poľnohospodárskymi správami a výrobnými poľnohospodárskymi správami v okresoch a zaistiť ich rozpracovanie a uplatňovanie na podmienky jednotlivých krajov, okresov a poľnohospodárskych závodov, aby sa stali v každom roku súčasťou CVFP.
16. V zimnom období zorganizovať doškoľovanie pracovníkov výrobných poľnohospodárskych správ a poľnohospodárskych závodov z úseku ochrany a výživy rastlín a ostatnej agrotechniky. Za tým účelom v rámci plánov zimnej kampane usporiadať konferencie, semináre, školenia a aktívy odborníkov výskumu a poprednej poľnohospodárskej praxe s cieľom zabezpečovať úlohy vyplývajúce z uznesenia Slovenskej národnej rady o intenzifikácii a ďalšom rozvoji rastlinnej výroby na Slovensku.
Slovenská národná rada predpokladá, že realizácia uvedených opatrení na ďalší rozvoj a intenzifikáciu rastlinnej výroby bude v rozhodujúcej miere závislá od tvorčej aplikácie zásad zdokonalenej sústavy v poľnohospodárstve a od rozumného využívania všetkých ekonomických nástrojov vo sfére riadenia. Na zabezpečovaní týchto úloh sa majú aktívne podieľať príslušné rezorty, všetky krajské výrobné poľnohospodárske správy, výrobné poľnohospodárske správy v okresoch, poľnohospodárske výskumné ústavy, organizácie, zariadenia a hlavne priamo poľnohospodárske závody. Je žiadúce, aby všetky zainteresované zložky si vypracovali časový harmonogram jednotlivých úloh a tento zahrnuli do svojej pracovnej náplne.
V Bratislave dňa 24. novembra 1966.
Prof. MVDr. K. B o ď a Dr. Sc., v. r., predseda
Šimon Ž b i r k a v. r., zpravodajca
Z p r á v a
o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke SNR 9. septembra 1966 k zpráve o ďalšom rozvoji potravinárskeho priemyslu na Slovensku.
Slovenská národná rada na svojej schôdzke dňa 9. septembra 1966 prerokovala Zprávu o ďalšom rozvoji potravinárskeho priemyslu na Slovensku z hľadiska zabezpečenia kvality výrobkov a správnej výživy obyvateľstva.
Do rozpravy k zpráve vystúpilo celkom 9 poslancov, minister potravinárskeho priemyslu s. Krutina a predseda Spoločnosti pre racionálnu výživu s. doc. B u č k o.
Ešte v priebehu schôdze členovia Komisie SNR pre potravinársky priemysel prerokovali prednesené pripomienky a námety k zpráve. Návrh uznesení, ktorý bol v dôsledku toho doplnený o ďalšie 2 body a v 3 častiach prevedená úprava znenia, bol jednomyseľne schválený.
Všetkým poslancom, ktorí v rozprave vystúpili, bolo dňa 8. októbra 1966 zaslané podrobné písomné stanovisko, ktoré pre informáciu sa predkladá v skrátenom znení:
s. poslanec Ing. P í š
zaoberal sa otázkami racionálnej výživy, vážnou situáciou v obaloch, výrobou kyseliny ribonukleovej a chuťovými látkami z droždia, ako aj problematikou tvorby cien, decentralizáciou riadiacej činnosti a organizáciou výrobno-technickej základne potravinárskeho priemyslu.
Problematiku racionálnej výživy s dlhodobou koncepciou spotreby potravín podľa odporúčaných dávok bude výhľadove riešiť pracovná skupina pri Slovenskej plánovacej komisii.
Pokiaľ ide o obaly, k tejto otázke bolo prijaté príslušné uznesenie. Na základe uznesenia vlády č. 241/66 o spôsobe riešenia hlavných otvorených vzťahov 4. päťročného plánu sa v súčasnej dobe dopracúva súbor opatrení na zlepšenie situácie.
Výroba kyseliny ribonukleovej z droždia závisí od stanoviska Povereníctva SNR pre zdravotníctvo a ďalších zdravotníckych orgánov, ktorým celá problematika bola zaslaná k vyjadreniu. Výrobou doporučovaných chuťových látok z droždia sa už zaoberá Výskumný ústav liehovarov a konzervárni.
Podľa najnovších informácií sa v návrhu kategorizácie cien potravinárskych výrobkov predpokladá, že do kategórie pevných cien bude zahrnutých 82 % a do kategórie voľných a limitných cien 18 % objemu výrobkov.
Otázka decentralizácie riadiacej činnosti a zvýšenia právomoci výrobno-hospodárskych jednotiek a podnikov potravinárskeho priemyslu sa rieši v rámci celkových opatrení na realizáciu novej sústavy riadenia. Konkrétne opatrenia na zvýšenie právomoci hospodárskych organizácií budú zakotvené v dokumente o deľbe činnosti, právomoci a zodpovednosti medzi Ministerstvom potravinárskeho priemyslu, odborovými riaditeľstvami a podnikmi, pričom výrobno-hospodárske jednotky budú mať kompetenciu riešiť otázky vnútornej organizácie podľa vlastného uváženia;
s. poslankyňa Kudryová
upozornila na zlú situáciu v obalovom materiáli pre cukrovinkársky priemysel, ako aj nejasnosti pri zabezpečovaní výrobného programu závodu Figaro Trnava.
Požiadavky na obalový materiál v jednotlivých rokoch 4. päťročnice boli v zmysle uznesenia vlády č. 241/66 vypracované a ich celkovým zhodnotením bola poverená Štátna plánovacia komisia. Napriek značne zvýšenej výrobe bude ešte stále dochádzať ku schodkom medzi zdrojmi a potrebou. Kolégium ministra potravinárskeho priemyslu, ktoré sa touto vážnou problematikou zaoberalo 29. augusta 1966, prijalo okrem iného i uznesenie naďalej pokračovať v rokovaniach s príslušnými rezortami.
Pokiaľ ide o výrobný program závodu Figaro v Trnave, otázky boli prerokované v polovici mesiaca októbra t. r. priamo na závode za účasti riaditeľa Odborového podniku Čsl. čokoládovní. V závode sa uvažuje s výrobou roksových lízatiek a tureckého medu;
s. poslanec L i c h n e r
zaoberal sa odberateľsko-dodávateľskými vzťahmi medzi poľnohospodárskou výrobou a potravinárskym priemyslom, najmä kvalitou dodávaného mäsa, mlieka a priemyselných zemiakov, ako aj nedostatkami v konzervárenskom závode v Prievidzi.
Potravinársky priemysel - ktorý v doterajších podmienkach bol nútený v záujme zabezpečenia dostatku potravinárskych výrobkov preferovať kvantitu pred kvalitou surovín - od 1. januára 1967 bude dôsledne uplatňovať požiadavky na akosť surovín v zmysle platných ČSN. Závery z rokovania komisií SNR pre potravinársky priemysel a poľnohospodárstvo vychádzajú zo zásady podstatného zlepšenia odberateľsko-dodávateľských vzťahov, ktoré sa prehlbujú i vo vzťahu k obchodu a doprave.
Nedostatky v závode Prievidza vyplývajú predovšetkým z nedostatočných kapacitných možností a v súčasnosti prevádzanej rekonštrukcie závodu;
s. poslanec Bohdanovský
zaoberal sa zaostávaním spracovateľských a nákupných kapacít, požiadavkami potravinárskeho priemyslu na akosť, množstvo, odrody a technické vlastnosti dorábaných produktov a odberateľsko-dodávateľskými vzťahmi.
V dodávateľsko-odberateľských vzťahoch sa očakáva zlepšenie od vytvárania priamych trhových vzťahov, ktoré budú upravené hospodárskymi zmluvami, záväznými pre obe strany.
V oblasti pestovania obilnín bol už vypracovaný ekonomický rozbor pestovania sladovníckeho jačmeňa podľa jednotlivých odrôd, ako aj rozbor pestovaných pšeníc. Vo februári 1967 prerokuje Komisia SNR pre potravinársky priemysel technicko-ekonomický pestovateľský rozbor jednotlivých druhov tabaku.
Otázka rozvoja v pestovaní ovocia a zeleniny je v potravinárskom priemysle riešená plánovaným zvýšením spracovateľskej kapacity konzervárni vo 4. päťročnici o 33 tisíc ton. Na zabezpečenie surovín pre spracovateľské podniky je potrebné v rámci odberateľsko-dodávateľských vzťahov uzavrieť dlhodobé zmluvy, na ktoré by mal naväzovať i rozvoj poľnohospodárskej produkcie na tomto úseku.
Rozvoj produkcie cukrovej repy značne predstihol spracovateľské kapacity na Slovensku. Spracovanie celej produkcie repy podstatne uľahčia nové kapacity - cukrovar v Rimavskej Sobote a Dunajskej Strede, ako aj ďalšie rekonštrukcie a modernizácie cukrovarov;
s. poslanec Belovický
predniesol návrhy, týkajúce sa rozvoja potravinárskeho priemyslu v Stredoslovenskom kraji, najmä koncepcie mäsovéhopriemyslu a návrh na zvýšenie ekonomickej právomoci Povereníctva SNR pre potravinársky priemysel.
Námety týkajúce sa rozvoja boli prerokované s generálnym riaditeľom mäsového priemyslu. Základné úlohy 4. päťročného plánu sú už vládou schválené, pričom prostriedky na roky 1966-1970 sú obmedzované a určené na konkrétne akcie. Nakoľko v podstate ide o nový pohľad na výstavbu v Stredoslovenskom kraji, bolo dohodnuté postupné riešenie niektorých predložených návrhov.
Návrh na zvýšenie ekonomickej právomoci povereníctva je v súčasnosti predmetom rokovania s ministrom potravinárskeho priemyslu;
s. poslanec F a g l i c
predniesol pripomienky, zamerané predovšetkým na otázky zásobovania obyvateľstva Stredoslovenského kraja najmä chlebom.
Situácia v zásobovaní chlebom sa rieši výstavbou nových pekárni. Dokončovacie práce prebiehajú na priemyselnej pekárni v Banskej Bystrici, stavajú sa pekárne v Hnúšti a Veľkom Krtíši. S výstavbou pekárne sa započalo tiež v Považskej Bystrici, pre pekáreň v Banskej Štiavnici je hotová projektová a rozpočtová dokumentácia. V pláne projektových prác sú zahrnuté ďalšie štyri akcie výstavby pekárni v rokoch 1967-1968 - v Liptovskom Mikuláši, Lučenci, Zvolene a Žiline. Pre pekáreň v Brezne bol projekt dohotovený a predložený k odsúhlaseniu, započatie stavby je závislé na jej zaradení do plánu Pozemnými stavbami.
Uskutočniť návrh na výrobu chleba a pečiva vo vyradených prevádzkach by znamenalo podstatné zdraženie výrobkov. Rekonštrukcie týchto prevádzok by vyžadovali okrem toho veľké náklady, keďže ide o hygienicky nevyhovujúce priestory.
Problém skrmovania chleba rieši v súčasnej dobe Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo, ktoré prevádza experimentálne pokusy v niektorých okresoch, medzi iným i v Rimavskej Sobote.
Pre zlepšenie situácie v zásobovaní obyvateľstva konzumným mliekom a mliečnymi výrobkami plánuje sa výstavba mliekárenského závodu v hornej časti okresu Zvolen po roku 1970;
s. poslanec S t r c u l a
zaoberal sa problémami závodu na výrobu kyseliny citrónovej a toruly v Leopoldove.
Otázkou nedostatkov v uvedenom závode sa podrobne zaoberala odborná komisia a kolégium ministra potravinárskeho priemyslu. Rieši sa finančný dopad neúspešnej prevádzky v roku 1966, otázka výroby v budúcom roku a dovoz strojov a zariadení zo zahraničia.
V dňoch 30. októbra - 3. novembra t. r. boli v závode experti z SSSR. Sovietski experti doporučili úpravy v strojno-technologickom zariadení, organizácii práce a posilnenie útvaru údržby kvalifikovanými pracovníkmi, k čomu predložili i návrh z pohľadu obdobnej prevádzky v SSSR.
Na základe ponuky západonemeckého dodávateľa, ktorý dal záruku efektívnej prevádzky, v súčasnej dobe sú v závode 4 experti z NSR.
Vypracovanú dokumentáciu na úpravu výroby predložia odborovému riaditeľstvu Liehovarov a konzervárni do konca roku 1966, ktoré v druhej polovici januára 1967 expertízu posúdi a rozhodne o ďalšom postupe;
s. poslanec Leco
hovoril k problematike výkupu a spracovania zeleniny a ovocia vo Východoslovenskom kraji, ku kontraktácií a celkovému rozvoju konzervárenského priemyslu na východnom Slovensku.
Problematikou využitia mimoriadne dobrej úrody sliviek sa zaoberali Ústredná zeleninárska komisia a vláda. Z prijatých opatrení vyplynulo znížiť dovoz sliviek, spracovávať slivky vo mzde pre pestovateľov na kompóty, lekvár a marmeládu. Súčasne bola povolená výmena ovocia za destilát, znížila sa daň z pestovateľského pálenia i samotná cena slivovice.
K rozvoju konzervárenského priemyslu na východnom Slovensku treba uviesť, že podľa plánu v roku 1967 bude zahájená výstavba nového konzervárenského závodu v Trebišove o kapacite 20 tis. ton a započne sa tiež s výstavbou kotolne v Sabinove;
s. poslanec povereník pro. MVDr. B o ď a
podrobnejšie rozviedol niektoré problémy, ktorými sa zaoberal s. poslanec Bohdanovský a uviedol námety k príspevkom s. poslancov Belovického a Faglica, týkajúcich sa poľnohospodárskej výroby, najmä rozvoja produkcie vajec a jatočnej hydiny.
Námety sú správne. Vývoj v stavoch nosníc i v produkcii kurčiat v posledných rokoch však vyžaduje, aby boli urýchlene a zásadne riešené niektoré problémy, ktoré nepriaznivý stav spôsobujú. Za prvoradú otázku treba považovať dopracovanie koncepcie rozvoja surovinovej základne, ako i vymedzenie úloh, vzťahov a zodpovednosti medzi prvovýrobou a spracovateľským priemyslom. Treba kladne hodnotiť, že v súčasnom období riešenie týchto problémov prebieha nielen na úrovni Ministerstva potravinárskeho priemyslu, Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, Odborového riaditeľstva hydinárskeho priemyslu a národného podniku Hydinárstvo, ale aj priamo medzi Povereníctvom SNR pre poľnohospodárstvo a Povereníctvom SNR pre potravinársky priemysel.
Koncepcia rozvoja hydiny na Slovensku do roku 1970 a výhľad do roku 1980 sa riešia v úzkej spolupráci, čo vytvára predpoklad riešenia ďalšieho rozvoja výroby uvedených produktov.
Jozef G a j d o š í k, v. r.,
povereník SNR pre potravinársky priemysel
Z p r á v a
o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke SNR 10. septembra 1966 k zpráve o komplexnej problematike individuálnej bytovej výstavby.
Slovenská národná rada na svojom zasadaní dňa 10. septembra 1966 prerokovala zprávu povereníka-predsedu Slovenskej komisie pre techniku o komplexnej problematike individuálnej bytovej výstavby.
V obsahove bohatej diskusii odznelo veľa námetov zameraných na odstránenie niektorých súčasných nedostatkov a na zlepšenie ďalšieho rozvoja výstavby rodinných domkov.
Už v priebehu zasadania Slovenskej národnej rady prerokovala Slovenská komisia pre techniku pripomienky a námety poslancov prednesené na rokovaní ústne, ako aj pripomienky zaslané neprítomnými poslancami písomne. Na základe požiadaviek poslancov doplnila a upresnila návrh uznesenia, ktorý Slovenská národná rada potom schválila v plnom rozsahu.
Prednesenými pripomienkami a námetmi sme sa na Slovenskej komisii pre techniku podrobne zaoberali, prerokovali sme ich s príslušnými rezortmi a krajskými národnými výbormi a o ich využití a riešení vás týmto informujeme:
Poslanec s. Ing. K o m p i š:
Poukázal, na nedostatočnú pomoc a nedostatočné usmerňovanie individuálnych stavebníkov verejnou správou, v čom treba vidieť príčinu živelnosti individuálnej bytovej výstavby. Živelnosť navrhuje odstrániť vytváraním združení stavebníkov pre výstavbu rodinných domkov pri Ústrednej rade družstiev.
Ústredná rada bytových družstiev vypracovala zásady štatútu združení stavebníkov rodinných domkov, ktoré Vládna koordinačná komisia pre otázky bytovej výstavby schválila 18. novembra 1966. Na základe schválených zásad Ústredná rada bytových družstiev vypracúva štatút združení stavebníkov rodinných domkov.
Upozornil na potiaže občanov pri zabezpečovaní stavebných pozemkov pre výstavbu rodinných domkov v obvode mesta Bratislavy.
Západoslovenský Krajský národný výbor a Mestský národný výbor v Bratislave zabezpečujú prípravu územia pre hromadnú výstavbu rodinných domkov v sídlisku na Kramároch, kde sa budujú už čiastočne inžinierske siete, a na sídliskách v Karlovej Vsi a v Prievoze. Pre rozptýlenú výstavbu, na základe požiadania Slovenskej komisie pre techniku, zabezpečuje útvar hlavného architekta mesta Bratislavy pasportizáciu stavebných pozemkov, ktoré bude možné prideľovať záujemcom podľa poradia.
Poslanec s. Marejka:
Zdôraznil, že jedným z najvážnejších problémov je získanie stavebných pozemkov a navrhuje tento problém riešiť vyvlastňovaním stavebných pozemkov na podklade zastavovacieho plánu.
Pre zjednodušenie a urýchlenie riešenia problémov súvisiacich so stavebnými pozemkami vydala bývalá Štátna komisia pre investičnú výstavbu smernice číslo 33/64 Zb. smerníc pre NV pre postup národných výborov pri vytváraní rezerv stavebných pozemkov pre prideľovanie do osobného užívania za účelom výstavby rodinných domkov. Podľa § 9 bodu 2 týchto smerníc majú národné výbory v prípadoch, keď nedôjde k dohode v prevode pozemkov, navrhnúť vyvlastnenie pozemkov pre účely plánovitého rozvoja výstavby obce zástavbou rodinných domkov príslušnému stavebnému úradu, ktorý tieto návrhy posúdi z hľadiska predpisov o vyvlastnení (§1 zák. č. 87/58 a §§ 43 a 45 vyhlášky č. 144/56 Ú. v. ). Národné výbory však dôsledne podľa týchto smerníc nepostupujú. Slovenská komisia pre techniku vypracovala a zaslala k pripomienkam metodiku pre postup národných výborov pri zabezpečovaní prípravy územia pre sústredenú výstavbu rodinných domkov a bude usmerňovať národné výbory, aby dôsledne a nekompromisne uplatňovali smernice a predpisy pre prípravu pozemkov pre výstavbu rodinných domkov.
Poslanci s. Marejka, s. Hagara a s. Bednár:
Upozornili na zložitosť základných predpisov, ktoré upravujú úsek individuálnej bytovej výstavby a žiadali, aby bolo prikročené k ich novelizácii.
Najnaliehavejšie otázky zjednodušenia stavebného konania, najmä pokiaľ ide o zníženie počtu dokladov, riešia smernice Štátnej komisie pre techniku por. č. 9/66 Zb. smerníc pre NV o postupe stavebných úradov pri povoľovaní výstavby rodinných domkov. Podľa vládneho uznesenia čís. 106/66 Štátna komisia pre techniku vypracúva v priebehu roka 1967 návrh na zjednotenie základných predpisov pre prípravu, umiestňovanie, povoľovanie, prevádzanie a kolaudáciu stavieb (ide o novelizáciu zákona č. 84/58 Zb. o územnom plánovaní a zákona č. 87/58 Zb. o stavebnom poriadku). Poznamenávame, že uvedené smernice sme v závere zasadania pléna SNR rozmnožili a dali súdruhom poslancom k dispozícii.
Poslanci s. Marejka, s. Bednára s. Malina:
Poukázali na nedostatočnú územnícku prípravu, najmä nedostatok podrobných územných plánov strediskových obcí.
V priebehu druhého polroka 1966 jednotlivé Krajské národné výbory prerokovali územnícku prípravu vidieckych sídlisk a schválili harmonogramy pre vypracovanie územných plánov na roky 1966-1970, kde sú uprednostnené obce, v ktorých sa predpokladá sústredená bytová výstavba.
Poslanci s. Marejka, s. Bednár, s. Súlety a s. Malina:
Upozornili na nedostatok stavebných materiálov na trhu, čo spôsobuje značnú rozostavanosť a je brzdou rýchlejšieho rozvoja individuálnej bytovej výstavby.
Kritika nedostatočného zásobovania stavebným materiálom je plne oprávnená. I keď podľa predbežných informácií boli ku koncu roka 1966 bilancované základné stavebné materiály pre trh vydodané, požiadavky trhu však neboli priebežne počas celej stavebnej sezóny pokrývané. Plán IBV za rok 1966 bol na Slovensku splnený na 110, 3 % oproti plánu 12. 500 bytov bolo odovzdaných 13. 798 bytov. V roku 1967 sa očakáva zvýšenie výroby stavebných materiálov, pritom je však situácia najmä v murovacích materiáloch a v pálenej krytine naďalej vážna. Schodok v bilancii murovacích materiálov na Slovensku je cca 82 mil. tehlových jednotiek. I pri tomto schodku Slovenská plánovacia komisia vykrýva trhové fondy na rok 1967 v rozsahu dosiahnutej skutočnosti za rok 1966, t. j. v objeme 550 mil. tehlových jednotiek. Generálne riaditeľstvo Čsl. tehliarskych závodov v Brne nekryje celoštátne požiadavky trhových fondov o 100 mil. tehlových jednotiek. V pálenej krytine bude v roku 1967 na Slovensku chýbať cca 459. 000 m2. Za tejto bilancie sa ráta s čiastočným zabezpečením náhradných dodávok z dovozu a presunom z českých krajov. Podľa predbežných bilancií stolárske výrobky, vápno a cement budú kryté. Nedostatočné sú stále zdroje keramických dlaždíc, obkladačiek, domácich vodárničiek a niektorých materiálov pre dokončovacie práce.
Otázkami materiálno-technického zásobovania sa sústavne zaoberá Vládna koordinačná komisia pre otázky bytovej výstavby.
Návrhy Vládnej koordinačnej komisie vyústili v uznesení vlády ČSSR čís. 367 z 5. 10. 1966, ktorým vláda ukladá rezortom, odborovým riaditeľstvám a ostatným orgánom, do ktorých pôsobnosti patria organizácie vyrábajúce materiály a výrobky pre údržbu a výstavbu bytov, zabezpečiť, s využitím všetkých nástrojov zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva, intenzívny rozvoj a najefektívnejšie využitie materiálnotechnickej základne, ktorá je rozhodujúcou podmienkou pre splnenie úloh v oblasti bývania. Ďalej vláda zaručila všetkým organizáciám riadeným národnými výbormi, družstevnými orgánmi, jednotnými roľníckymi družstvami a spoločenskými organizáciami, ktoré sa rozhodnú podľa podmienok pre hospodárenie podnikov od 1. januára 1967 pre obnovenie, zavedenie a rozšírenie výroby potrebných stavebných surovín, materiálov a výrobkov, že im obnovené a rozšírené prevádzkárne a závody nebudú odobrané a že vytvorená produkcia im bude ponechaná k ich voľnému použitiu. V priebehu januára 1967 Vládna koordinačná komisia pripravuje pre vládu informáciu o materiálnotechnickom zabezpečení bytovej výstavby.
Upozornili na akútnu potrebu budovať technickú a potrebnú občiansku vybavenosť v obciach so sústredenou výstavbou rodinných domkov a nutnosť zabezpečovať pre tieto úlohy potrebné finančné prostriedky.
Štátna plánovacia komisia na základe technických podkladov Štátnej a Slovenskej komisie pre techniku pri tvorbe celkových objemov investícií národných výborov vychádzala z toho, že treba rátať pre technický vybavenosť IBV 10. 000 Kčs na jeden rodinný dom. V podmienkach zdokonalenej sústavy riadenia však vláda schvaľuje pre krajské národné výbory iba globálny rozsah investičných prostriedkov v rozpočtovej sfére a stanovuje len záväzný počet štátnych bytov. Rozsah vyčlenenia investičných prostriedkov na budovanie technickej vybavenosti je v právomoci národných výborov. Je preto potrebné, aby krajské národné výbory a okresné národné výbory pri zostavovaní vlastných rozpočtov s touto úlohou počítali a vyčlenili investičné prostriedky v potrebnej výške pre zabezpečenie technickej vybavenosti na vybraných pozemkoch. Slovenská komisia pre techniku v rámci pripravovanej metodiky pre prípravu územia pre sústredenú výstavbu rodinných domkov navrhuje, aby národné výbory okrem harmonogramov územnej a projektovej prípravy súborov rodinných domkov zabezpečovali potrebné prostriedky pre technickú vybavenosť.
Poslanec s. M a r e j k a:
Navrhuje oslobodiť stavebníkov od poplatku za registráciu zmluvy štátneho notára, oslobodiť stavebníkov od poplatku za užívacie povolenie, od domovej dane na dobu 6-10 rokov a poskytnúť stavebníkom úrokové úľavy.
Plne sa stotožňujeme s návrhom. Návrhy na úverové zvýhodnenie individuálnych stavebníkov, oslobodenie od poplatkov za registráciu zmlúv, oslobodenie od domovej dane Slovenská komisia pre techniku navrhla tiež v predchádzajúcich materiáloch, ktoré boli na porade o bytovej výstavbe u s. predsedu vlády akceptované a bolo uložené príslušným rezortom pripraviť návrhy na riešenie uvedených problémov. Povereníctvo SNR pre financie v spolupráci so Slovenskou plánovacou komisiou a Slovenskou komisiou pre techniku vypracovalo konkrétny návrh na riešenie uvedených problémov a zaslalo v decembri 1966 Ministerstvu financií.
Poslanci s. Marejka, s. Súlety a s. Bednár:
Žiadajú vypracovanie ďalších vzorových projektov rodinných domkov na základe doterajších skúseností, stanoviť, kto sa bude o projektovú dokumentáciu starať a stanoviť zároveň i poplatok za projekt.
Slovenská komisia pre techniku vykonala výber projektov rodinných domkov v rámci celej ČSSR, ktoré sa najviac približujú požiadavkám bytového štandardu typizácií a unifikácií prvkov a rešpektujú tiež špecifické požiadavky jednotlivých sociálnych vrstiev. Prehľad projektov je vydaný formou katalógu, ktorý obdržali všetky okresné a mestské národné výbory. (Katalóg sme na zasadnutí rozdali s. poslancom. ) Je dohodnuté, že krajské projektové ústavy, projekčné zložky stavebných podnikov i niektorých národných výborov, ktorých projekty rodinných domkov sú zaradené v katalógu, vydodajú stavebníkom vykonávacie projekty za poplatok, ktorý kryje len vlastné náklady za rozmnoženie a materiál, t. j. asi 100-150 Kčs za jednu sadu projektov. Vzhľadom na to, že sme chceli rýchle pomôcť stavebníkom, vydali sme tento katalóg na prechodné použitie a preto sme ďalej zabezpečili prostredníctvom Štátneho typizačného ústavu - pobočka v Bratislave spracovanie ďalších štúdií projektov rodinných domkov, ktorými bude katalóg projektov sústavne doplňovaný. Predpokladáme, že postupným doplnením katalógu novými riešeniami bude umožnený individuálnym stavebníkom široký výber projektov a títo nebudú odkázaní na súkromných projektantov.
Poslanci s. Marejka a s. Malina:
Navrhujú, aby podniky boli viazané pomáhať svojim pracovníkom pri svojpomocnej výstavbe.
Vyhláška čís. 191/64 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej bytovej výstavbe a výstavbe rodinných domkov v § 17 v bode 3 ustanovuje, že pri výstavbe rodinných domkov svojpomocou môže organizácia poskytnúť svojmu pracovníkovi pomoc ako v družstevnej výstavbe.
Poslanec s. M a r e j k a:
Navrhuje stanoviť dodávateľa prefabrikovaných dielcov a pri výrobe prefabrikovaných prvkov, najmä stropov, vychádzať zo schválených typov rodinných domov.
Slovenská komisia pre techniku v spolupráci s Povereníctvom SNR pre stavebníctvo zabezpečuje vypracovanie materiálno-technickej základne individuálnej bytovej výstavby, ktorá vytvorí predpoklady pre zosúladenie výroby prefabrikovaných prvkov so schválenými a užívanými typmi rodinných domkov. Súčasne budú určené i výrobne určitých druhov prefabrikátov.
Poslanci s. S ú l e t y a s. Malina:
Poukázali na neprimerane nízke ceny vykupovaných stavebných pozemkov a žiadajú cenové otázky stavebných pozemkov urýchlene riešiť.
Ministerstvo financií pripravilo návrh novelizácie vyhlášky č. 73/64 Zb. o oceňovaní nehnuteľností. Návrh je v súčasnom období v pripomienkovom konaní na príslušných rezortoch a národných výboroch. Obsahuje niekoľko alternatív na riešenie problematiky. Návrh predpokladá zvýšenie doterajších cien stavebných pozemkov.
Poslanec s. M a l i n a:
Upozornil na dôsledky prestavby veľkoobchodných cien stavebnej výroby na realizačné ceny individuálnej bytovej výstavby zabezpečovanej dodávateľským spôsobom.
Povereníctvo SNR pre financie v spolupráci so Slovenskou plánovacou komisiou, Slovenskou komisiou pre techniku a Povereníctvom SNR pre stavebníctvo vypracovalo návrh na riešenie dôsledkov prestavby veľkoobchodných cien stavebnej výroby na realizačné ceny individuálnej bytovej výstavby a postúpilo ho Ministerstvu financií.
Za účelom propagácie progresívnych foriem výstavby rodinných domkov navrhuje realizovať vzorovú výstavbu jednotlivých progresívnych typov a túto vzorovú výstavbu po ukončení sprístupniť verejnosti.
Vládna koordinačná komisia pre otázky bytovej výstavby schválila 18. XI. 1966 výstavbu cca 130 bytov ako overovaciu sériu progresívnych typov rodinných domkov, ktoré vypracovalo dočasné projektové pracovisko ÚSSD, vedené Ing. arch. G o č ár o m. Časť týchto bytov bude realizovaná tiež vo vybraných sídliskách na Slovensku a po ukončení bude použitá pre propagačné účely.
Na viaceré otázky som odpovedal v závere rokovania pléna SNR a tiež s. poslancom písomne. O otázkach prípravy a realizácie individuálnej bytovej výstavby budeme súdruhov poslancov informovať v Informačných zprávach pre poslancov SNR.
Ing. Ján M a r k o, v. r., povereník-predseda Slovenskej komisie pre techniku