Z p r á v a
o činnosti Predsedníctva a ostatných výkonných orgánov Slovenskej národnej rady po XIII. sjazde KSČ a sjazde KSS
Predsedníctvo SNR predkladá plénu Slovenskej národnej rady informáciu o svojej činnosti, ako aj o činnosti komisií a povereníctiev SNR za obdobie od XIII. sjazdu KSČ a sjazdu KSS, ktorých uznesenia, rezolúcie a závery sú základnou smernicou pre prácu všetkých orgánov SNR. Tieto boli rozpracované a konkretizované v pláne hlavných úloh Slovenskej národnej rady na II. polrok 1966 a pre nastávajúce obdobie sú vyjadrené v pláne práce Predsedníctva a komisií SNR do konca júna 1967 a v rámcovom programe schôdzok Slovenskej národnej rady do konca IV. volebného obdobia.
V náväznosti na celkové zameranie činnosti Slovenskej národnej rady po XIII. sjazde KSČ a sjazde KSS úlohy orgánov SNR sústreďovali sa najmä na tieto tri základné oblasti:
1. Urýchlené uplatňovanie novej sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva.
2. Vypracovanie návrhu vykonávacieho plánu na rok 1967, dopracovanie hlavných zámerov štvrtej päťročnice a rozpracovanie koncepčných úvah rozvoja národného hospodárstva do roku 1980.
3. Riešenie úloh súvisiacich s plnením štátneho plánu a rozpočtu, aby rovnomerným plnením sa aktívne prispievalo k upevňovaniu proporcionality a konsolidácie národného hospodárstva.
V oblasti riadenia národného hospodárstva sa rozpracovala problematika urýchleného zavádzania novej sústavy riadenia. Predsedníctvo SNR v júli 1966 prerokovalo stav prác na rozpracovaní opatrení pre urýchlenú realizáciu novej sústavy riadenia s osobitným zreteľom na plánovanie hospodárstva na Slovensku a schválilo harmonogram úloh jednotlivých orgánov SNR na ich zabezpečenie.
V súvislosti s vypracovaním nových prístupov k plánovaniu národného hospodárstva Slovenská plánovacia komisia rozpracovala podrobnejšie technológiu plánovacích prác na Slovensku a organické zapojenie všetkých orgánov SNR do týchto prác. Vzhľadom na zložitosť celej tejto problematiky práce nemohli byť dosiaľ ukončené a bude sa v nich aj naďalej intenzívne pokračovať. So Štátnou plánovacou komisiou a Ministerstvom financií sa dohodli a v príslušných normách konkretizovali zásady pre zostavovanie územného prierezu rozpočtov a finančných plánov na Slovensku.
Orgány SNR získavajú tak v pláne rozvoja národného hospodárstva za Slovensko ucelený nástroj, ktorý umožní cieľavedome pôsobiť na využívanie zdrojov a ekonomických podmienok Slovenska z hľadiska súhrnných vzťahov k tvorbe a užitiu celospoločenských zdrojov.
Slovenská komisia pre techniku sa aktívne podieľala na vypracovaní zásad plánovitého riadenia rozvoja vedy a techniky v podmienkach pôsobenia novej sústavy riadenia národného hospodárstva, a to tiež z hľadiska pôsobnosti Slovenskej národnej rady a jej výkonných orgánov na tomto úseku činnosti. Ďalej Slovenská komisia pre techniku iniciatívne rozpracovala zásady riadenia investičnej činnosti na úseku spoločenskej výstavby. Tieto dokumenty (boli už vládou schválené.
Pre vytvorenie optimálnych proporcií a na dosiahnutie maximálnej efektívnosti v procese vypracovávania plánu i jeho realizácie sústreďovali sa práce Slovenskej plánovacej komisie, Finančnej a rozpočtovej komisie SNR, ako aj ostatných orgánov SNR na určenie takých ekonomických nástrojov, ktoré by v potrebnom rozsahu ovplyvnili oblastné proporcie.
Podľa uznesenia vlády č. 6 z 18. januára 1967 počnúc rokom 1967 sa bude hospodárskym organizáciám, ktoré zahája pre rozvoj svojej činnosti v určených oblastiach investičné akcie, poskytovať účelová dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 15 % z rozpočtových nákladov, a to v rámci prostriedkov vopred stanovených v štátnom rozpočte. Toto zvýhodnenie sa týka viacerých miest v 18 okresoch na Slovensku, a to najmä tam, kde je nízky priemyselný potenciál. Ďalšie zvýhodnenie týchto miest spočíva v tom, že podnikom, ktoré dostali dotáciu na výstavbu, sa poskytne zľava z odvodu zo základných prostriedkov na dobu 5 rokov, a to znížením stanovenej sadzby o jednu tretinu.
Okrem toho sa dohodli tiež výnimky z platenia stabilizačného odvodu. Úľavy z tohoto odvodu sa týkajú značného okruhu miest a okresov, na Slovensku. Celkom sa platenie časti stabilizačného odvodu viazaného na prírastok pracovníkov odpúšťa v 14 okresoch a ďalším 13 miestam, resp. sa znižuje na polovicu u ďalších 7 okresov.
Pre posúdenie dopadu všetkých ekonomických nástrojov sa kvantifikáciou postupne získaval prehľad o hlavných tendenciách ich pôsobenia najmä v oblasti tvorby zdrojov a ich použitia na rozvoj výrobno-technickej základne na Slovensku. Orgány SNR, najmä Slovenská plánovacia komisia a Finančná a rozpočtová komisia SNR, vykonali v tomto smere viaceré hodnotenia a rozbory, ako aj rozbory úrovne rentability v odvetviach priemyslu na Slovensku, na riešenie problémov na úseku cien a miezd a na zvyšovanie príjmovej základne národných výborov. Vzhľadom na ich závažnosť boli tieto po prerokovaní v Predsedníctve SNR predložené príslušným odborným orgánom vlády.
Tak v súvislosti s rozborom plnenia plánu za I. polrok 1966 zhodnotilo Predsedníctvo SNR aj pôsobenie ekonomických nástrojov v priemysle a v stavebníctve na Slovensku. Prijaté závery a opatrenia riešili jednak možnosti zvýšenia zdrojov podnikov a organizácií a použili sa tiež pri účasti príslušných orgánov SNR na dopracovaní zásad novej metodiky riadenia. Ďalej ta bola analýza vývoja, vplyvu a uplatňovania tvorby cien na pohyb realizačných cien v organizáciách na Slovensku, s ktorou sa taktiež zaoberalo i Predsedníctvo SNR. Aj keď vzhľadom na obmedzenosť sledovaného obdobia nebolo možné robiť komplexné uzávery, išlo o materiál, ktorý po prvý raz ucelenejšie hodnotil vývoj na úseku, ktorý pri zavádzaní novej sústavy riadenia má popredný význam a bol daný k dispozícii príslušným celoštátnym orgánom.
Príčiny nižšej rentability najmä v spotrebnom priemysle a možnosti zlepšenia rozviedla Finančná a rozpočtová komisia SNR v rozbore efektívnosti a rentability drevospracujúceho priemyslu na Slovensku. Materiál, prerokovaný tiež Predsedníctvom SNR, prispeje k rozpracovaniu problematiky komplexného využívania drevnej hmoty. Slovenská komisia pre techniku vykonala analýzu technickej úrovne drevospracujúceho priemyslu v porovnaní s priemyselne vyspelými štátmi a v spolupráci s plánovacími orgánmi vypracovala koncepciu dlhodobého rozvoja komplexného využitia drevnej hmoty v ČSSR. Tento materiál bol prerokovaný v pléne Štátnej komisie pre techniku. Súčasne Slovenská komisia pre techniku spracúva koncepciu vybavenia drevospracujúceho priemyslu strojno-technologickým zariadením. Vykonal sa tiež rozbor rentability odevného priemyslu porovnávajúcou metódou medzi približne rovnakými výrobkami na Slovensku a v českých krajoch za účelom získania objektívnych a subjektívnych činiteľov určujúcich úroveň rentability. Rozbor sa stal podkladom preredistribúciu medzi VHJ pre rok 1967 a ďalšie roky.
V súvislosti s realizovaním záverov XIII. sjazdu KSČ na zvýšenie právomoci a zodpovednosti národných výborov venovali orgány SNR, najmä Finančná a rozpočtová komisia SNR a Povereníctvo SNR pre financie, v spolupráci s Ministerstvom financií a ďalšími ústrednými orgánmi značnú pozornosť vytváraniu podmienok pre zvýšenie finančno-ekonomickej právomoci národných výborov, hlavne mestských a miestnych. Bol vypracovaný rozbor a hodnotenie možností zvyšovania príjmov rozpočtov národných výborov z hľadiska uplatňovania ekonomických nástrojov a využívania miestnych surovinových a pracovných zdrojov pre zvyšovanie ekonomickej samostatnosti národných výborov.
Orgány SNR budú aj naďalej venovať osobitnú pozornosť rozborom pôsobenia ekonomických nástrojov určených pre zabezpečovanie oblastných proporcií rozvoja.
Práce na zostavení návrhu vykonávacieho plánu na rok 1987 a na vypracovaní štvrtého päťročného plánu, ako aj výhľadu dlhodobého rozvoja tvorili a tvoria ďalšiu základnú oblasť činnosti orgánov SNR.
Zostavenie návrhu vykonávacieho plánu na rok 1967 bolo nutné na rozdiel od minulých rokov posunúť do I. štvrťroka 1967, a to najmä preto, aby podniky mohli vo svojich návrhoch plne uplatniť pravidlá a nástroje nového systému riadenia, ich odraz na ekonomickú činnosť podnikov, ako aj dopady z prestavby veľkoobchodných cien. Úloha je značne zložitá tiež preto, že súčasný stav prác na VHJ znamená zhoršenie kvalitatívnych stránok rozvoja, zakotvených do smerníc štvrtej päťročnice. Požiadavky VHJ predstavujú naviac investície za 1, 5 mld. Kčs a vyššiu potrebu zhruba o 12 000 pracovníkov pri súčasnom znížení výroby o 800 mil. Kčs a produktivity práce v priemysle o 2, 5 % a v stavebníctve o 1, 5 %. Nedodržujú sa tiež vzťahy k zahraničnému a vnútornému obchodu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti hlavnými problémami vykonávacieho plánu na rok 1967 zaoberalo sa v decembri 1966 i Predsedníctvo SNR a uložilo všetkým povereníkom a predsedom komisií SNR organizovať riešenie otvorených problémov plánu za hospodárstvo na Slovensku na ministerstvách, krajských národných výboroch, výrobnohospodárskych jednotkách a podnikoch s cieľom výrazne zlepšiť a zreálniť vzťahy a proporcie plánu založené štvrtým päťročným plánom, a to predovšetkým:
- v dosiahnutí optimálnej dynamiky rozvoja priemyselnej produkcie a dodávok pre zahraničný a vnútorný trh,
- v zlepšení krytia investičnej výstavby kapacitami stavebnej výroby a stavebnými hmotami,
- v sprogresívnení vzťahu prírastku výroby a výkonov a rastu produktivity práce,
- v zabezpečovaní vyššej rentability výroby v doterajších i v nových výrobných kapacitách a vytváraní vyšších zdrojov potrebných na financovanie najmä investičnej výstavby a na zabezpečenie priemerného rastu miezd.
Pri dopracúvaní úloh návrhu štvrtého päťročného p l á n u sa práce sústreďovali na riešenie viacerých vecných problémov. Išlo tu najmä o problémy okolo rozšírenia výrobnej základne na Slovensku, a to hlavne presunom niektorých investičných zámerov z českých krajov, neuspokojivú situáciu v oblasti rozvíjania technických predvýrobných útvarov a kapacít v strojárenstve, ďalej vyriešenie rozmiestnenia, zaškolenia, ako aj materiálneho a finančného zabezpečenia výchovy dorastu v učebnom pomere a tiež ďalšie rozšírenie materiálnej základne v nevýrobnej sfére.
Slovenská komisia pre techniku vykonala prieskum súčasného stavu a posúdila zámery strojárenských podnikov na Slovensku v oblasti rozvíjania technických predvýrobných útvarov a kapacít s osobitným zreteľom na rozvoj výskumnej a vývojovej základne. Tento materiál bol prerokovaný v Predsedníctve SNR a predložený Štátnej komisii pre techniku za účelom rýchlejšieho prekonania neuspokojivej situácie.
Dosiaľ sa uspokojivo doriešil problém kapacitného a finančného zabezpečenia výchovy dorastu v učebnom pomere v rokoch 1967 až 1970. Slovenská plánovacia komisia v spolupráci s Komisiou SNR pre školstvo a kultúru vypracovali návrh komplexných opatrení pre riešenie tohto problému v podmienkach novej sústavy riadenia národného hospodárstva. S návrhom po jeho prerokovaní v Predsedníctve SNR zaoberali sa tiež Predsedníctvo a príslušné výbory Národného zhromaždenia, ako i vláda. Na jeho základe prijala vláda uznesenie č. 412 zo 16. novembra 1966, podľa ktorého podniky na Slovensku budú dotované zo štátneho rozpočtu sumou zhruba 400 mil. Kčs, ktoré použijú na úhradu nákladov výchovy učňov prijatých nad reprodukčnú potrebu.
Na úseku finančno-ekonomických vzťahov rozpracovali orgány SNR rad materiálov, týkajúcich sa predovšetkým kvantifikácie zdrojov pre financovanie investičnej výstavby na Slovensku, rozboru príčin rozdielnej rentability paralelných výrobnohospodárskych jednotiek v českých krajoch a na Slovensku. Ďalej sa kvantifikovali podmienky hospodárenia tak v priemysle, stavebníctve, ako aj v ostatných nepriemyselných odvetviach.
Výsledky týchto finančno-ekonomických rozborov ukázali, že zdroje vytvorené podnikmi na Slovensku nebudú stačiť na pokrytie plánom predpokladaného rozsahu investičnej výstavby. Predsedníctvo SNR vychádzajúc z tejto skutočnosti prijalo opatrenia, aby Slovenská plánovacia komisia, Finančná a rozpočtová komisia SNR, Slovenská komisia pre techniku a Oblastný ústav ŠBČS prerokovali s príslušnými ústrednými orgánmi možnosti krytia nedostatku zdrojov pre plánovaný objem investičnej výstavby na Slovensku v štvrtom päťročnom pláne a pre rok 1967 a dohodli spoločný postup prác pri riešení tohoto problému. Tieto otázky boli opätovne prerokované na porade predsedu Štátnej plánovacej komisie a predsedu Slovenskej plánovacej komisie 19. januára 1967 s tým, že sa budú riešiť buď redistribúciou zdrojov prostredníctvom štátneho rozpočtu, alebo v individuálnych prípadoch predĺžením doby splatnosti úveru a oddialením, resp. odpustením platenia úrokov z investičných úverov. Komplexne však problém nemohol byť dosiaľ uzavretý a má sa doriešiť do konca marca 1967.
Náročné úlohy stoja pred orgánmi SNR pri riešení problémov rozvoja vedecko-výskumnej základne. Slovenská komisia pre techniku orientovala svoju činnosť na tomto úseku na prekonávanie doterajšieho vážneho zaostávania výskumu a vývoja na Slovensku, najmä vo výrobnej sfére, a na základe jej návrhov schválila Štátna komisia pre techniku opatrenia na urýchlenie rozvoja výskumnej a vývojovej základne na Slovensku oproti pôvodným zámerom štvrtej päťročnice.
V oblasti plánu fondu vedy a techniky Slovenská komisia pre techniku vypracovala vlastný variant rozvoja výskumno-vývojovej základne na Slovensku do roku 1970. Požiadavky tohoto variantu, týkajúce sa siete výskumných pracovísk, investícií, kádrového a materiáloveho vybudovania, boli zahrnuté do návrhu plánu rozvoja národného hospodárstva v štvrtej päťročnici.
Okrem uvedeného treba uviesť ešte niektoré ďalšie úlohy, ktoré príslušné orgány SNR riešili v náväznosti na štvrtý päťročný plán.
Tak bol Slovenskou komisiou pre techniku vypracovaný materiál o územno-technických dôsledkoch plánovanej menovitej a centrálne posudzovanej odborovej investičnej výstavby, návrh plánu projektových prác na jednotlivé roky štvrtej päťročnice, Povereníctvom SNR pre potravinársky priemysel koncepcia rozvoja potravinárskeho priemyslu, Povereníctvom SNR pre obchod, Slovenskou plánovacou komisiou a Slovenským výborom Sväzu spotrebných družstiev výhľad rozvoja obchodu do roku 1970, Povereníctvom SNR pre školstvo a kultúru návrh siete škôl II. cyklu a návrh siete škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
V súvislosti s vypracovaním dlhodobého plánu sa započali práce, ktorými sa má získať prehľad o možnostiach rozvoja hospodárstva a jeho štruktúry na Slovensku do roku 1980. Vyjasňujú sa základné problémy, najmä využitie prírodného bohatstva Slovenska a zdrojov pracovných síl, a tiež sa vypracovávajú technicko-ekonomické koncepcie rozvoja jednotlivých odvetví národného hospodárstva, a to tak, aby sa dosiahlo účelného zapojenia týchto zdrojov do celoštátnej ekonomiky, ako aj úvahy o vývoji osídlenia.
Treba pritom vyzdvihnúť, že ide o široké rozpracovanie koncepčných a rozvojových problémov hospodárstva na Slovensku v jeho ucelenej forme, a to za významnej účasti veľkého počtu pracovníkov z praxe a vedeckého frontu.
V súlade s požiadavkou vytvárania predpokladov pre efektívne využitie prírodných a technicko-ekonomických podmienok Slovenska, Slovenská plánovacia komisia a Slovenská komisia pre techniku spracovali 11 štúdií zameraných na rozvoj ťažby, úpravy a využitie rúd, magnezitu, mastku a nerudných surovín, na problematiku palivo-energetickej základne, rozvoj teplárenstva a elektrifikačnej sústavy, ochranu prírody a prírodného a životného prostredia a problematiku poľnohospodárstva a hospodárenia v horských a podhorských oblastiach. Okrem toho Slovenská komisia pre techniku bola priamym gestorom spracovania ďalších dvoch štúdií, týkajúcich sa optimálnej produkcie ťažby a využitia drevnej hmoty.
Vypracované technicko-ekonomické štúdie sú určené ako podklad pre dlhodobý výhľad rozvoja národného hospodárstva.
Treba pritom uviesť, že technicko-ekonomické štúdie, ktoré sú nesporne prínosom z hľadiska variantných riešení, nie sú ešte celkom dopracované pokiaľ ide o otázky konkrétnej realizácie a tiež neobsahujú ešte hlbšie ekonomické vyhodnotenie vo vzťahu k tvorbe a rozdeleniu národného dôchodku. Dopracovanie týchto problémov sa uskutoční v ďalšej etape prác.
Okrem štúdií boli v priebehu roku 1966 Slovenskou komisiou pre techniku podrobne dopracované tri technicko-ekonomické koncepcie, a to koncepcia individuálnej bytovej výstavby, koncepcia riešenia informačnej činnosti a sústavy a koncepcia uplatnenia a využitia výpočtovej techniky na Slovensku. Komisiou SNR pre vodné hospodárstvo bol vypracovaný materiál o hlavných smeroch rozvoja vodného hospodárstva na Slovensku, Komisiou SNR pre rozvoj miestneho hospodárstva rozbor vplyvu mechanizácie a chemizácie na ďalší rozvoj služieb po roku 1970 za účelom určovania technických smerov rozvoja aj na úseku miestneho hospodárstva a Výborom SNR pre cestovný ruch koncepcia rozvoja cestovného ruchu a rekreácie do roku 1980.
Ďalšou základnou oblasťou činnosti orgánov SNR bolo riešenie problémov vyplývajúcich z realizácie plánu a rozpočtu.
Komisie a Predsedníctvo SNR mesačne hodnotili stav v plnení úloh plánu a vychádzajúc z vecných problémov i celkového vývoja a tendencií robili opatrenia v záujme dodržiavania cieľov určených v pláne a vytvárania predpokladov pre ďalší harmonický rozvoj jednotlivých odvetví i celého národného hospodárstva. Z tohoto hľadiska riešili orgány SNR v poslednom období celý rad ďalších závažných úloh. Išlo najmä o tieto úlohy: Na úseku investičnej výstavby a stavebníctva predmetom sústavnej starostlivosti príslušných orgánov SNR, najmä Komisie SNR pre stavebníctvo, Slovenskej komisie pre techniku a Slovenskej plánovacej komisie bolo zabezpečovanie úloh na vybraných stavbách a plnenie plánu dokončovania a odovzdávania stavieb. Úlohy v základnej stavebnej výrobe splnilo stavebníctvo na Slovensku 14. decembra 1966. Plánované úlohy v bytovej výstavbe boli za rok 1966 splnené. Pri budovaní kapacít stavebnej výroby činnosť Komisie a Povereníctva SNR pre stavebníctvo, bola zameraná na vytváranie podmienok pre ich ďalšie zvyšovanie z hľadiska územného rozloženia, štruktúry stavebných prác a pre rýchlu a efektívnu výstavbu občianskej a technickej vybavenosti sídlisk. Prostredníctvom generálnych riaditeľstiev boli robené opatrenia na ďalšie znižovanie rozostavanosti a jej vývoj bol usmerňovaný tak, aby sa dosiahla optimálna úroveň a ďalšie skracovanie času výstavby.
Podobne boli robené opatrenia pre úspešné plnenie a prekračovanie úloh štátneho plánu vo výrobe stavebných hmôt, rozširovala sa výroba predovšetkým nedostatkových materiálov a dosiahlo sa zvýšenie kvality výrobkov. Úlohy vo výrobe stavebných hmôt v objemových ukazovateľoch boli splnené 5. decembra 1966.
Pre ďalšie zlepšenie výrobnej základne stavebných hmôt orientovala sa práca Komisie ä Povereníctva SNR pre stavebníctvo na efektívne investičné opatrenia, najmä vo výrobe cementu, azbestocementu, murivových materiálov a betonárskeho tovaru.
Vzhľadom na neuspokojivé plnenie uznesení ÚV KSČ, ÚV KSS, ako aj Predsedníctva SNR o využití nerudných surovín na Slovensku pre urýchlený rozvoj stavebných hmôt a materiálov sa Predsedníctvo SNR s touto otázkou znovu osobitne zaoberalo. Prijaté opatrenia sú zamerané na urýchlené konkretizovanie akcií, ktoré budú realizované nad rámec smerníc štvrtej päťročnice na Slovensku a na riešenie spôsobu financovania investičného rozvoja stavebnej keramiky a keramických surovín na Slovensku, včítane riešenia financovania výstavby Závodu na keramické dlaždice v Michalovciach, čo sa už medzitým aj stalo.
Na úseku poľnohospodárstva a lesného hospodárstva popri zabezpečovaní plnenia hlavných úloh štátneho
plánu rozvoja poľnohospodárstva sústreďovali sa úlohy najmä na riešenie technických a ekonomických problémov, ako aj na koncepčné riešenie niektorých špecifických problémov v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve na Slovensku. Osobitná pozornosť sa venovala vytváraniu podmienok a príprave poľnohospodárskych závodov i výrobných poľnohospodárskych správ pre úspešné uplatnenie novej sústavy i v tomto odvetví výroby.
Na úseku rastlinnej výroby Komisia a Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo sa podieľali na viacerých opatreniach sledujúcich zvyšovanie hektárových úrod jednotlivých plodín, či už sa tieto dotýkali šľachtenia, semenárstva alebo výživy rastlín. Vypracovala sa analýza doterajšieho rozvoja rastlinnej výroby a návrh opatrení pre ďalšiu intenzifikáciu a rozvoj rastlinnej výroby na Slovensku do roku 1970. Tieto otázky vzhľadom na ich dôležitosť sú predložené na prerokovanie i plénu Slovenskej národnej rady.
V živočíšnej výrobe vykonávané opatrenia sledovali vytváranie predpokladov pre plnenie plánu výroby a nákupu živočíšnych produktov. Bola vypracovaná a Predsedníctvom SNR schválená koncepcia rozvoja chovu hydiny a urobené opatrenia na doriešenie vecných problémov súvisiacich so zabezpečením zvýšenia efektívnosti výroby jatočných ošípaných cestou intenzívnejšieho rozširovania garantovania prírastkov vo výkrme ošípaných zo strany poľnohospodárskych nákupných a zásobovacích podnikov plným dotovaním potreby kŕmnych zmesí. V spolupráci s Ministerstvom poľnohospodárstva sa riešila komplexne tiež otázka produkcie odstavčiat.
V záujme maximálneho využitia horských a podhorských oblastí v poľnohospodárskej výrobe Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo v spolupráci s Ministerstvom poľnohospodárstva sa aktívne podieľalo na vypracovávaní zásadných materiálov na úseku plánovania výroby a rozvoja ekonomiky týchto oblastí. Povereníctvo vypracovalo návrhy a námety dotýkajúce sa celoročnej zamestnanosti v poľnohospodárstve a organizácie medzidružstevnej kooperácie. Problémy celoročnej zamestnanosti v poľnohospodárstve budú i predmetom rokovania pléna SNR v septembri toho roku.
Na úseku poľnohospodárskej investičnej výstavby a meliorácií sústreďovala sa činnosť Komisie a Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo na účelné a hospodárne využitie vkladaných investičných prostriedkov, riešenie problémov prípravnej a projektovej dokumentácie a otázok materiálno-technického a dodávateľského zabezpečenia. Na úseku riadenom krajskými výrobnými poľnohospodárskymi správami bola poľnohospodárska výstavba splnená za rok 1966 na 107 %.
Na ústredne zabezpečovaných melioračných stavbách, i keď finančný plán nebol splnený, boli zabezpečené úlohy v odovzdávaní kapacít do prevádzky. Boli uvedené do prevádzky závlahy Perec 3362 ha, Medzibodrožie 2896 ha, na Hornom Žitnom ostrove 4670 ha a bola ukončená posledná etapa výstavby závlah Šaľa Kolárovo.
Pomerne dobré výsledky sa dosiahli aj v intenzifikácii lúk a pastvín cestou budovania hnojovicových hospodárstiev a močovkových závlah. Bolo ukončených 79 akcií hnojivých závlah s výmerou 5755 ha.
V záujme rýchlejšej konsolidácie ekonomicky slabých JRD bolí v zmysle uznesenia vlády č. 609/1965 riešené otázky ich vysokého úverového zaťaženia čiastočným odpisom dlhodobých investičných úverov vo výške 954 mil. Kčs a postupnými odpismi osobitných dlhodobých neinvestičných úverov a osobitných úverov na výrobné náklady v čiastke 667 mil. Kčs.
Popri uvedených úlohách jednou z hlavných bolo spracovanie rámcových podmienok hospodárenia poľnohospodárskych podnikov v novej sústave riadenia. Na rámcové podmienky hospodárenia organicky nadväzovalo spracovávanie pravidiel dodávateľsko-odberateľských vzťahov, pravidiel pre poskytovanie diferenciálnych príplatkov, stabilizačných dotácií, subvencií, prírastkových prémií a pravidiel pre poskytovanie príplatkov a dodatočných prostriedkov pre stabilizáciu pracovných síl v poľnohospodárstve. Súbežne s týmito prácami prebiehali práce na vyčíslení dopadu prestavby veľkoobchodných cien v priemysle na poľnohospodárstvo.
Nové zásady riadenia boli rozpracované aj na podmienky lesného hospodárstva. Vypracovala sa nová organizačná štruktúra na báze trustu podnikov so samostatným odborovým riaditeľstvom na Slovensku, zostavili a vydali sa pravidlá a smernice pre všetky úseky riadenia cestou plánu i ekonomických nástrojov. Okrem toho vykonal sa podrobný prieskum situácie v obhospodarovaní neštátnych lesov a rozpracovali otázky ďalšej socializácie lesného hospodárstva.
Celkové úlohy plánu lesného hospodárstva boli splnené úspešne.
V oblasti vodného hospodárstva popri vypracovávaní technicko-ekonomických koncepcií rozvoja vodného hospodárstva na úseku úprav tokov, výstavby vodovodov, kanalizácií, nádrží, plavebných ciest a bilancie vody jednou z najzávažnejších úloh bolo riešenie problematiky výstavby vodných diel na Dunaji.
Slovenská komisia pre techniku v spolupráci s Komisiou SNR pre vodné hospodárstvo pripravili podrobné a rozsiahle materiály a rozbory pre štátne a stranícke orgány v otázke výberu optimálneho variantu využitia Dunaja. Po prerokovaní celej problematiky v pléne Slovenskej komisie pre techniku a Štátnej komisie pre techniku boli výsledné návrhy predložené Predsedníctvu SNR, ktoré zaujalo stanovisko, že navrhovaný derivačný variant sústavy vodných diel na Dunaji najlepšie splňuje podmienky jeho komplexného využitia a oznámilo svoje stanovisko vláde, ktoré bolo v zásade prijaté a schválené.
Pri zabezpečovaní samotnej investičnej výstavby sústreďovalo sa úsilie Komisie SNR pre vodné hospodárstvo na prípravu a výstavbu týchto akcií: rekonštrukčné a sanačné práce na Dunaji, výstavba vodného diela Liptovská Mara, príprava a výstavba úprav na Ipli, rekonštrukčné práce v povodí rieky Nitry a iné. Materiálnym a organizačným zabezpečením rekonštrukčných a sanačných prác na Dunaji a obnovou v roku 1965 povodňou postihnutých oblastí na južnom Slovensku sa osobitne zaoberalo tiež Predsedníctvo SNR a na základe ním predloženého materiálu tiež Predsedníctvo Národného zhromaždenia.
Na úseku potravinárskeho priemyslu išlo hlavne o úlohy súvisiace s budovaním výrobno-technickej základne tohoto odvetvia urýchlením procesu modernizácie a rekonštrukcie, zvyšovaním kvality výrobkov, presadzovaním správnej výživy, ako aj dopracovaním a uplatnením novej sústavy riadenia.
Základné materiály týkajúce sa problematiky potravinárskeho priemyslu prerokovali v II. polroku 1966 i Predsedníctvo a plénum SNR. Prijaté uznesenia znamenajú principiálnu orientáciu pre ďalší rozvoj potravinárskeho priemyslu na Slovensku najmä z hľadiska zabezpečenia kvality a správnej výživy obyvateľstva.
V náväznosti na rozvoj technicko-výrobnej základne potravinárskeho priemyslu na Slovensku v štvrtom päťročnom pláne stáva sa osobitne závažnou otázkou zvyšovanie kvalifikácie kádrov a ich stabilizácia. Preto Komisia a Povereníctvo SNR pre potravinársky priemysel na základe sociologického prieskumu v spolupráci so Slovenskou vysokou školou technickou a niektorými ďalšími inštitúciami vykonali rozbor súčasného stavu kvalifikácie a problémov výchovy kádrov v potravinárskom priemysle. Predsedníctvo SNR schválilo závery rozboru a ich realizácia bude znamenať zlepšovanie kvalifikačnej štruktúry v potravinárskom priemysle na Slovensku.
Hlavný dôraz v celkovej činnosti Komisie a Povereníctva SNR pre potravinársky priemysel bol kladený na riešenie koncepčných otázok, a to nielen na úseku plnenia plánu výroby, ale i reprodukcie základných fondov, pri ktorých bola potrebná úzka súčinnosť s Ministerstvom potravinárskeho priemyslu a ďalšími orgánmi, najmä s Povereníctvom SNR pre pôdohospodárstvo, Povereníctvom SNR pre obchod, Štátnou inšpekciou akosti výrobkov potravinárskeho priemyslu, generálnymi projektantami stavieb, dodávateľmi a podobne. Ďalej to boli otázky účelnej aplikácie nástrojov novej sústavy riadenia na špecifické podmienky potravinárskeho priemyslu najmä v oblasti akosti výrobkov, racionalizácie výživy, modernizácie a technologickej rekonštrukcie potravinárskeho (priemyslu, s ktorými sa Komisia a Povereníctvo SNR pre potravinársky priemysel sústavne zaoberali.
Popri uvedených úlohách Komisia a Povereníctvo SNR pre potravinársky priemysel riešili tiež otázky zlepšovania stavu v dodržiavaní kvality a hygieny pri výrobe základných potravinárskych výrobkov dennej spotreby, ako mlieka, mäsa, chleba a pečiva, problematiky investičnej výstavby a plnenia kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov plánu.
Na úseku obchodu a cestovného ruchu okrem úloh súvisiacich s prácami na vykonávacom a päťročnom pláne a na dlhodobom výhľade ťažisko úloh Komisie a Povereníctva SNR pre obchod a Výboru SNR pre cestovný ruch spočívalo vo vytváraní predpokladov pre urýchlenú realizáciu novej sústavy riadenia na úsekoch ich činnosti a v zabezpečovaní realizácie plánu.
Vypracovaný bol výhľad rozvoja vnútorného obchodu na Slovensku do roku 1970, ktorý poukázal na problémy obchodu a zabezpečenia jeho rozvoja z hľadiska smerných úloh do roku 1970. Z jeho záverov, prerokovaných i Predsedníctvom SNR, sa vychádza v ďalších etapách prác na pláne do roku 1970.
S ohľadom na nedostatky v štruktúre spotreby potravín a na vládne uznesenie č. 69/1965 o zabezpečení racionálnej výživy obyvateľstva vypracovalo ďalej Povereníctvo SNR pre obchod rozbor možností vyrovnania spotreby potravín na úroveň odporúčanej výživovej normy, ktorý ako súčasť spoločného materiálu s Povereníctvom SNR pre potravinársky priemysel a Povereníctvom SNR pre pôdohospodárstvo bude predložený Predsedníctvu SNR s príslušnými návrhmi opatrení. Ako podkladový materiál pre výhľadové štúdie bola spracovaná tiež analýza rozvoja vnútorného obchodu na Slovensku v rokoch 1961-1965, ktorá rozoberá tendencie a javy, ktoré ovplyvnili vývoj vnútorného obchodu v sledovanom období. Zahájené boli ďalej práce na dlhodobej koncepcii rozvoja materiálno-technickej základne obchodu a dlhodobej koncepcii verejného stravovania.