nostranné, ale čo najviac integrálne metódy, musia zabezpečiť predovšetkým výskumníci.

Predložený materiál rieši i túto problematiku výskumu a sľubuje do budúcnosti podstatné zlepšenie. Ochrane rastlín viac ako doteraz mohli by prospieť príslušní odborníci na špecializovaných ústavoch rastlinnej výroby. Chemický boj by podstatne u nás mohli zdokonaliť pracovníci Ústavu agrochemickej technológie, keby okrem priamej účinnosti chemického prípravku, účinnosti na škodlivého činiteľa živočíšneho pôvodu alebo psytopatogenného činiteľa mohli študovať alebo aj študovali následné účinnosti, čiže pretváranie perzistencie toxistických reziduí voči človeku, voči užitočným organizmom, ako som už vravel: opeľovačom alebo kontrolórom pre množenia, študovať jemné vplyvy pesticídov i chemických látok na fyziologické procesy v rastlinách, ktoré nám taktiež môžu znižovať úrodu, študovať vplyvy v rámci následných účinností na prejavy sterility i prípadne prejavy nutácií.

Podstatnejšie pokroky mal by vykonať v oblasti výskumu aj bádateľský výskum, štúdiu autekológie, dobrého poznania každého psytopatogenného činiteľa, štúdiu fyzikálnych, o ktorých sa dnes hovorilo, hormonálnych, a biologických metód boja.

Záverom dovoľte mi ešte raz zdôrazniť, že zprávu o ďalšej intenzifikácii a rozvoji rastlinnej výroby na Slovensku, ktorú predložil alebo doplnil súdruh povereník B o ď a, s radosťou vítajú pracovníci ochrany rastlín, keďže rieši možnosť dokonalejšej organizácie tejto významnej poľnohospodárskej činnosti a vytvára reálne predpoklady ďalšieho zdokonaľovania rastlinnej výroby cestou ešte lepšie domysleného boja proti chorobám a škodcom rastlín, aby mohla rastlinná výroba poskytovať našej spoločnosti, nám, hlavne potraviny vysokej konzumnej, a nielen, ako to často býva, vysokej tržnej hodnoty.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem docentovi Ing. Hubovi.

Teraz dávam slovo súdruhovi Ing. P i r š e l o v i.

Ing. Piršel:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Súdruh povereník profesor B o ď a vo svojom úvodnom preslove zaoberal sa i otázkou šľachtenia a semenárstva a jeho významom pri zabezpečovaní úloh v rastlinnej výrobe. Tak ako rastlinná výroba je základom celej poľnohospodárskej výroby, tak šľachtenie a semenárstvo je jedným z hlavných faktorov, ktorý rozvoju rastlinnej výroby v rozhodnej miere napomáha. Len vysokovýkonné organizmy, ktorých tvorcom sú šľachtitelia vo forme vyšľachtených odrôd, sú schopné v príslušných ekologických podmienkach využiť všetky ostatné zásahy, ktoré pri pestovaní tejktorej plodiny prevádzame. Chcel by som podčiarknuť, že sú to odrody, ktoré jediné môžu efektívne využiť poskytnutú výživu, závlahu a dávajú možnosť uplatneniu mechanizácie.

V   krátkosti, vážená Slovenská národná rada, by som chcel poukázať na rozvoj šľachtenia na Slovensku. Šľachtenie plodín v podmienkach Slovenska je úzko späté so socialistickou výstavbou našej spoločnosti. Rozvoj šľachtenia prakticky datujeme od roku 1948. Od tohto obdobia sa datuje kvantitatívny a čiastočne i kvalitatívny rozvoj šľachtiteľskej a semenárskej práce.

V  spomínaných rokoch bola prevedená výstavba úplne nových šľachtiteľských staníc v počte 12 s príslušnými doplnkovými zariadeniami, ako sú skleníky, snopkárne, sušiarne, klimatizované sklady a pod. Ďalšie šľachtiteľské stanice boli rekonštruované a adaptované, aby aspoň sčasti zodpovedali požiadavkám, ktoré na šľachtiteľskú prácu kladieme. V súčasnosti je začatá výstavba vinárskych šľachtiteľských staníc. Vytvoriť materiálnu bázu šľachtenia si vyžiadalo celý rad rokov a trvalo hlavne v období rokov 1948-1960. Pri riešení materiálnej základne ďaleko zložitejší problém bolo a ešte je kádrové obsadenie šľachtiteľských staníc. Až na niekoľko jedincov, ktorí sa v minulosti zaoberali šľachtením, bolo potrebné naše stanice obsadzovať mladými kvalifikovanými ľuďmi, avšak začiatočníkmi. To viedlo tiež k značnému pohybu pracovníkov na staniciach, pretože byť dobrým šľachtiteľom, kritérium vysokoškolskej kvalifikácie je iba predpokladom stať sa dobrým šľachtiteľom. Tu nám bola poskytnutá veľká pomoc popredných vedeckých pracovníkov a šľachtiteľov z Čiech, preto ich mená, ako súdruhovia Stehlík, Hruška, Šimon, Bareš a ďalší, sú spojené s budovaním šľachtenia na Slovensku.

Dnes na šľachtitelských staniciach pracuje celkom 94 samostatných šľachtiteľov a 73 pomocných šľachtiteľov - technikov. Je to málo na dané nám úlohy. Do novošľachtenia je zapojených 75 poľných plodín mimo ovocných drevín, kde je značná škála sortimentu. Udržovacie šľachtenie sa prevádza u 82 odrôd, z ktorých 53 odrôd bolo vyšľachtených v povojnovom období na Slovensku. Treba povedať, že tak ako narastala materiálna základňa šľachtenia a kádrové obsadenie, i metódy šľachtenia boli prispôsobené týmto podmienkam. Mnohé odrody vznikali selekciou z rôznych populácií, najmä krajových, tiež ako krížence z dostupného sortimentu. V súčasnom období sme do značnej miery uvedené metódy šľachtenia vyčerpali. Pokračovať úspešne ďalej v šľachtení dnes už predpokladá úzku náväznosť šľachtiteľa s prácou teoretických ústavov, a to v prvom rade v oblasti genetiky, fyziológie, biochémie i matematiky atď.

Naši šľachtitelia cez dlhé roky a ešte i dnes nemajú dostatočný kontakt so zahraničím, najmä osobný. Nemali možnosť takto poznať metódy šľachtiteľskej práce a tieto rýchle využívať. Tak sa stalo, že dnes nemáme na úrovni dnešného poznania vo svetovom meradle dostatočné poznatky aké šľachtiteľské metódy voliť cieľom získania nových výkonných odrôd.

Treba sa, nám priznať, že nás mierne prekvapili výsledky práce sovietskych vedcov v oblasti šľachtenia ozimných pšeníc, pretože až potom, keď sa ich pšenice dostali do našej bežnej praxe, sme sa dozvedeli o menách týchto autorov, ako je akademik Lukanenko, Remeslov, Sokolov, Kadžinov a ďalší. Naši šľachtitelia musia mať styk s poprednými šľachtiteľmi v zahraničí, ako sme to napríklad videli v Bulharsku, že tamojší šľachtitelia boli u akademika Lukanenka celé mesiace a výsledok tejto práce už tu povedal súdruh povereník B o ď a.

Naše teoretické ústavy Československej a Slovenskej akadémie vied musia venovať mimoriadnu pozornosť genetike, fyziológii, biochémii, aby na základe týchto poznatkov šľachtitelia mohli dostávať najmodernejšie metódy šľachtiteľskej práce cieľom tvorby nových odrôd. Predchádzajúcu stagnáciu musíme rýchle prekonať. Bude žiadúce pozývať popredných vedeckých pracovníkov zo zahraničia a poriadať s nimi u nás sympóziá, besedy za účasti šľachtiteľov, aby sme tak prekonali tie ťažkosti, ktoré v súčasnosti z hľadiska metodického máme.

I vybavenie šľachtiteľských staníc musí sa podstatne zmeniť a skvalitniť. Laboratórne zariadenia a vôbec laboratórna technika nie je na primeranej úrovni, aby novošľachtenie mohlo byť dostatočne testované na kvalitatívne znaky, o ktorých tu už hovoril profesor Š p a l d o ň.

Veľmi zaostalá alebo možno povedať prakticky žiadna moderná technika neprišla na pomoc našim šľachtiteľom pri zakladaní, ošetrovaní a zbere rozsiahlych pokusov, ktoré na šľachtiteľských staniciach máme. Používajú sa rôzne staré sejačky, dnes už nevyhovujúce. U mláťačiek sú to primitívne stroje, ktoré si vyžadujú veľkú obsluhu i značnú nákladovosť a nezabezpečujú ani primeranú kvalitu. Náš priemysel žiadne takéto zariadenia nevyrába. Budeme musieť teda pristúpiť k hľadaniu možností ako takéto zariadenia zo zahraničia zadovážiť.

Niekoľko slov chcem venovať aspoň hlavným plodinám a aká situácia v oblasti šľachtenia tu je. Použijem viac-menej iba heslá.

U ozimnej pšenice máme celý rad dobrých a vysoko výkonných odrôd, avšak nemáme odrody, ktoré by boli dostatočne vhodné najmä pre kukuričnú výrobnú oblasť. Tu sa budeme musieť orientovať na sovietske odrody, ktoré v plnej miere musíme využívať do toho času, kým naši šľachtitelia vyšľachtia odrody pre túto oblasť vhodné, ktoré by sovietske odrody predčili.

U jarného jačmeňa je úroveň šľachtenia dobrá. Dá sa povedať, že naše sorty svojou výkonnosťou i kvalitou patria medzi popredné. V súčasnom období pôjde najmä nové odrody rýchle rozmnožiť a dostať ich do širokej poľnohospodárskej praxe.

U obilnín je nedoriešený problém hodnotenia svetového sortimentu a jeho využívania práve v tejto produkčnej oblasti južného Slovenska. Dnes je svetový sortiment sústredený na Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Ruzyni a Kroměříži. V podmienkach uvedených ústavov je však ťažko možné pozorovať také vlastnosti odrôd, ako je suchovzdornosť alebo náchylnosť na vymŕzanie. Pre naše podmienky sú však tieto vlastnosti nesmierne dôležité. Je teda žiadúce, aby sa sortiment obilnín rozhodne založil i na Slovensku, špeciálne pre južnú oblasť, aby šľachtitelia mali k dispozícii rozsiahly materiál, ktorý budú môcť využívať vo svojej práci.

U kukurice nám chýbajú najmä skoré hybridy, ktoré by súčasne poskytovali vysoké úrody. V súčasnosti je rozpracovaný rozsiahly materiál v novošľachtení a dá sa očakávať, že v priebehu pár rokov sa sortiment kukurice značne zmení.

U cukrovej repy nám dnes ide hlavne o to, aby sme vyšľachtili nové odrody geneticky jednoklíčové, pritom aby sa svojou výnosnosťou vyrovnávali súčasným odrodám. Pravda, je to kritérium veľmi ťažké a nič obdobné sa ešte vo svete nestalo. Všeobecne geneticky jednoklíčové odrody zhruba o 10 % zaostávajú za odrodami diploidnými. I v tejto oblasti sa zoširoka pracuje a jedna odroda zo ŠS Bučany sa už nachádza v štátnych skúškach.

Pokiaľ ide o zemiaky, podarilo sa vyriešiť, že dnešné odrody sú značne rezistentné proti virózam, kde sme mali nesmierne problémy. Robí nám však znovu ťažkosť fytoftóra. Chýbajú tiež skoré odrody vhodné pre závlahu, aby sme takto mohli využiť dobré podmienky južného Slovenska pre produkciu a skorý konzum zemiakov.

U krmovín, hlavne u ďatelinovín, v širokej praxi sa v podstate pestujú krajové odrody, lepšie povedané krajové populácie. I keď sú vyšľachtené nové odrody, ako posledne Nitranka, tieto sa v praxi akosi strácajú a treba nájsť cestu, ako uznané odrody dokonale podchytiť a rozšíriť.

Šľachtiteľskú prácu dnes už musíme orientovať i na vyšľachtenie odrôd, ktoré budú vhodné pre závlahy, ktoré v teplých južných oblastiach budujeme a budeme budovať.

I keď som čiastočne kriticky hodnotil súčasný stav šľachtenia a najmä novošľachtenia u hlavných plodín, treba povedať, že v bežnej poľnohospodárskej praxi i dnešné naše odrody sú ešte zďaleka nie plne využívané. Chcel by som sa tu odvolať na prácu Dr. doc. Ing. F o l t ý n a, riaditeľa Ústredného výskumného ústavu rastlinnej výroby v Prahe - o čom čiastočne súdruh minister hovoril - ktorý previedol hodnotenie odrodových pokusov za roky 1961 až 1964 u hlavných plodín, kde porovnal výsledky odrodových skúšobní v rôznych výrobných oblastiach s výnosmi, ktoré sa dosahujú v poľnohospodráskej praxi. Výsledkom jeho práce je, že v súčasných našich odrodách, napríklad u pšenice, ak berieme výnosy dosahované v praxi za 100 % v jednotlivých výrobných oblastiach a porovnávame ich s priemerom všetkých skúšaných odrôd, tak na Slovensku je to u pšenice 188 %, u raži 210 %, u jačmeňa 203 % a u krmovín, hlavne u ďatelinovín je to 304 % až 359 %. U ovsa dokonca 253 %, u kukurice 215 % a u zemiakov až 315 %. Z toho vidieť, že v oblasti využívania súčasného sortimentu vzhľadom na biologický potenciál, ktorý tieto odrody majú pri spojení s dobrou agrotechnikou, vysokou úrovňou výživy a bezstratového zberu, máme ešte obrovské rezervy.

Šľachtitelia však musia pracovať najmenej s 10-ročnou perspektívou. To je obdobie, v priebehu ktorého je možné vytvoriť novú sortu. Preto potrebujeme veľmi úzky kontakt šľachtiteľov s celou vedecko-výskumnou základňou u nás i v zahraničí, aby sme volili také šľachtiteľské metódy, ktoré budú zodpovedať týmto perspektívnym požiadavkám. Značnú pomoc očakávame i od novo sa tvoriaceho Ústredia poľnohospodárskeho výskumu na základe uznesenia Ústredného výboru strany.

Sebevyššia úroveň šľachtenia vo forme vyšľachtených odrôd by však neviedla k úspechu, ak by sme súčasne so šľachtením nemali vybudovanú na príslušnej úrovni a organizácie semenársku činnosť.

Terajšia organizácia semenárstva je rozčlenená do dvoch organizačných foriem, kde šľachtiteľské a semenárske podniky zabezpečujú výrobu vyšších stupňov, hlavne u masových plodín a u plodín špeciálnych s celkovou výrobou osív, a poľnohospodárske nákupné a zásobovacie podniky zabezpečujú výrobu nižších stupňov.

Šľachtiteľské a semenárske podniky pre množenie osív majú na Slovensku 18 semenárskych štátnych majetkov, ktoré ďalej budeme pre túto ich semenársku činnosť špecializovať a skvalitňovať. Vzhľadom na to, že šľachtiteľská práca môže mať svoj Konkrétny odraz v bežnej poľnohospodárskej praxi len cestou osív, je žiadúce, aby sa uvažovalo, ako tu i súdruh povereník profesor B o ď a povedal, o jednej špecializovanej organizácii. Je to potrebné preto, že všetci pracovníci, ktorí sa zaoberajú šľachtením a semenárstvom, objektívne musia tvoriť jednotný kolektív. Agronóm-semenár musí poznať šľachtiteľskú prácu, netrpezlivo čakať na jej výsledky a nové odrody rýchle rozmnožovať pre potreby poľnohospodárskej praxe. Potrebuje poznať vlastnosti novej odrody prv než sa ona do množenia a poľnohospodárskej praxe dostane, aby vedel rýchle ovplyvňovať množiteľov ako príslušnú odrodu pestovať, akú agrotechniku u nej voliť a na základe množiteľských plôch už tieto demonštračne využívať na oboznámenie širokej verejnosti, že ide o novú sortu, s akými vlastnosťami a do akých podmienok sa najlepšie hodí. Len v úzkom kontakte šľachtiteľa a agronóma-semenára sa dajú potom využívať poznatky, ktoré sa v šľachtení dosahujú.

Dnes sa dá povedať, že prakticky nestojí nič v ceste, aby sme dostatok osív v príslušných stupňoch nevedeli dorobiť. Problémom ale je, a to veľmi vážnym, že nemáme vybudovanú základňu pre zabezpečenie kvalitných osív. Niet totiž dostatok skladov s dokonalou čistiacou technológiou, moriace a iné zariadenia, ktoré upravujú a vplývajú na kvalitu osív, ale sme odkázaní viac-menej na provizóriá, výsledkom čoho je, že dorobené osivá pri manipulácii na skladoch strácajú na svojich semenárskych hodnotách a tak podľa prírodných podmienok, podľa toho, v ktorom období tieto sú nepriaznivé, nielen že nemáme dostatok osív, ale strácajú sa nám stupne množenia a príslušná náväznosť na celý tento semenársky reprodukčný proces. Uvediem príklad. Vlaňajšie počasie bolo nepriaznivé počas zberu obilnín a nevybavenosť skladov špeciálnymi sušiarenskými zariadeniami viedla k tomu, že napríklad u jarnej pšenice v nižších stupňoch takmer všetka pšenica nezodpovedá semenárskym normám. Ak príde nepriaznivé počasie na jeseň, máme takúto situáciu i u kukurice. Ak je nepriaznivá zima, odzrkadlí sa to zase na zemiakovej sadbe a pod.

Nadišiel teda čas, keď musíme technickej základne semenárskej venovať značné prostriedky, aby sa táto dostala na potrebnú úroveň. Bude to rozhodne veľmi efektívne. Treba vybudovať sklady, tieto vybaviť modernými čistiacimi zariadeniami, v každom prípade sušiarňami, pretože ak chceme zachovať biologickú hodnotu osív, treba ich sušiť v každom roku bez ohľadu na počasie. To potom umožňuje vytváranie potrebných rezerv bez obáv, že by preskladňované osivá utrpeli na ich hodnote. Potrebné sú sadzačkárne pre zemiakovú sadbu. Konečne musíme venovať i veľkú pozornosť technike a úrovni balenia osiva a sadby. Pestovateľ musí dostať návod, aké osivo dostal a ako s ním narábať. Budeme musieť prejsť ku garancii dodaného osiva a sadby. Nový systém distribúcie osív predpokladá, že si agronómi na poľnohospodárskych závodoch na základe ich vlastných poznatkov zvolia tú najvýhodnejšiu odrodu pre ich podmienky a semenárska organizácia vychádzajúc z rajonizácie ako návodu, bude musieť mať dostatočné zásoby požadovaných odrôd.

V súčasnosti budujeme rozsiahly krmovinársky priemysel. Vybavuje sa modernými stavbami a technológiou. Iste je to správne. Je však žiadúce, aby sme takouto modernou technikou vybavili aj semenársku organizáciu, aby šľachtiteľská práca v plnej miere sa podieľala na rozvoji rastlinnej výroby, aby sme ciele, ktoré si v rastlinnej výrobe kladieme, mohli v plnej šírke splniť i prekročiť, ako to hovoril profesor Š p a l d o ň.

Chcem vás, vážená Slovenská národná rada, ubezpečiť, že naši šľachtitelia a semenári vynaložia maximálne úsilie a um vo svojej práci a prosia vás súčasne o potrebnú a rýchlu pomoc. (Potlesk. )

Podpredseda Kríž:

Ďakujem súdruhovi P i r š e l o v i.

Teraz má slovo poslanec Štefan F e r e n c e i.

Poslanec Ferencei:

Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia!

Otázka intenzifikácie poľnohospodárskej výroby, ktorou sa zaoberá na dnešnom zasadnutí Slovenská národná rada, je z hľadiska potrieb spoločností, ale i pracujúcich v poľnohospodárskych závodoch veľmi dôležitá. XIII. sjazd strany otvoril tento problém, problém intenzifikácie - chcem povedať - po prvýkrát tak otvorene, s takou dôležitosťou, ako sme ho my, poľnohospodári dole s celým dopadom pociťovali. Keď som dostal tento materiál Slovenskej národnej rady, úprimne povediac, som ho študoval s veľkým uspokojením predovšetkým z toho hľadiska, že tento problém, problém intenzifikácie sa nastoľuje s takou otvorenosťou a v takejto šírke. Keď si vezmeme len problém intenzifikácie poľnohospodárskej výroby z hľadiska hovädzieho dobytka na Slovensku, len z hľadiska dojivosti, mlieka, keby sme dosiahli opatrenia, ktoré sú navrhované a doviedli poľnohospodársku výrobu k stupňu, ktorý je dnes dosažiteľný, povedzme, že by sme naložili na naše dojnice 1000 litrov mlieka, tak keď predpokladáme 600 tisíc kusov, hneď by to znamenalo na Slovensku 600 miliónov litrov mlieka. Nehovoriac o tom, čo by tento faktor znamenal v životnej úrovni nášho družstevného roľníctva, že by to znamenalo asi 1, 4 mld. Kčs, možno povedať 90 % čistých, a že by sme nemuseli mať taký stav v tejto sfére aký máme.

To som chcel povedať predovšetkým úvodom.

Pokiaľ ide o predkladaný návrh opatrení pre rozvoj rastlinnej výroby na Slovensku, myslíme si, že zohľadňuje súčasné potreby poľnohospodárskej praxe pre ďalšie zvýšenie intenzity rastlinnej výroby v najbližších rokoch. Zvýšená výroba v dodávke priemyselných hnojív, ale zvýšený podiel dusíkatých hnojív pre najbližšie roky je správny, čo potvrdzujú i dosiahnuté výsledky v našom okrese za posledné roky.

Veľmi správna a odôvodnená je požiadavka na kombinované granulované hnojivá. Nemalý význam budú mať opatrenia ochrany rastlín proti škodcom, burine, rozšírenie závlah a množenie osív. Navrhované opatrenia, ich splnenie vytvárajú komplexné podmienky a možnosti, aby nastal významný intenzifikačný proces celej rastlinnej výroby.

Vďaka komplexnému zabezpečeniu agrotechniky v našom okrese, u jednotlivých rastlín už v uplynulom roku naše závody dosiahli pozoruhodných výsledkov, ako to už spomínal napríklad aj súdruh Š a l d o ň u pšenice. JRD dosiahli 34 q na celej ploche. Keď vezmeme cukrovú repu, na celej ploche dosiahli 440 q, keď vezmeme kukuricu, 40, 5 q na celej ploche.                    

Keď skúmame tento intenzifikačný problém poľnohospodárskej výroby z hľadiska možností - aké možnosti sú nám poskytnuté danými podmienkami - ktoré nám socialistické výrobné vzťahy a teda aj s tými nedostatkami a ťažkosťami vytvárajú, ukazuje nám to skutočnosť niektorých popredných poľnohospodárskych závodov. Hroboňovo na 320 ha dosiahlo 39, 63 q, pritom špičkový výnos Bezostej na 30-ha ploche malo 54 q. Opočná na 428 ha dosiahla 42 q priemerný výnos pšenice. Veľké Blahovo, Opatovský Sokolec, Svojka a ostatné sa približujú k 40 q výnosom.

Podobne ako u pšenice i u kukurice popredné poľnohospodárske závody vysoko prekročili okresný priemer. Trhové Mýto zobralo na kukurici na celej ploche 55 q/ha, to bolo zhruba asi na 300 ha, Kráľovičove Kračany 56 q v zrne, prepočítané na suchosť májovú, a niektoré iné poľnohospodárske závody dosiahli podobných výsledkov. Veľké Blahovo 53 q a pod.

U cukrovej repy sme dosiahli na celých plochách vo Veľkom Blahove 584 q, v Kľúčovci 548 q, vo Vrakuni 539 q, Čalove stojí za dôležité, aby som, i keď trochu viac tých čísiel spomínam, ukázal situáciu v týchto kritériách - ktoré hospodári na 6700 ha pôdy, na 1231 ha dosiahli pšenice 38, 1q. Na 373 ha dosiahli 553 q cukrovej repy a kukurice 187, 46 q

Uvedené príklady som uviedol preto, lebo potvrdzujú, čo je schopná naša zem vtedy, keď pre starostlivé ruky nášho roľníka sú vytvorené dobré podmienky pre plné uplatnenie a keď je pre tieto starostlivé ruky plné pochopenie. Myslím si, a ja k tomu, čo som už povedal, dodám, že nastolený návrh opatrení a vôbec problematika intenzifikácie nielen otvorí bránu k riešeniu týchto problémov na Slovensku, ale jednoznačne dá odpoveď tým tendenciám a názorom, ktoré doteraz doslovne sedeli na extenzívnom stave nášho poľnohospodárstva a dusili, doslovne dusili v kusoch dobytka, v kusoch ošípaných a ja neviem v čom všetkom, proste dusili, dusili, dusili životnú úroveň takého nízkeho stupňa, aká ona dnes tam je.

Neustály rast výnosov rastlinnej výroby je hlavnou možnou cestou intenzifikácie v živočíšnej výrobe. Chcel som povedať na adresu tých teórií viacej mlieka, viacej kráv a pod. a z tohto hľadiska chcem ukázať na vyriešenie tohto základného problému z hľadiska rastlinnej výroby, ale aj hustoty hospodárskych zvierat.

V našom okrese sme práve v dôsledku rastu výnosov v rastlinnej výrobe a v tom i bielkovitých krmív za uplynulý rok dosiahli u 21 000 ks 2680 litrov priemernej dojivosti na jednu dojnicu. U ošípaných asi 120 000 ks, ktoré máme, máme nad 50 dkg prírastky mäsa. Na jednu nosnicu v priemere v okrese u socialistického sektoru 182 ks vajíčok.

Teda proces intenzifikácie rastlinnej výroby, ako aj živočíšnej výroby, nám umožnil od roku 1960 zvýšiť osobný fond družstevníkov o viac ako 100 %. V roku 1966 priemerný zárobok družstevníka činil 18 594 Kčs.

Čo znamená intenzifikácia poľnohospodárskej výroby z hľadiska životnej úrovne, dovoľte mi uviesť skutočnosť z produkcie mlieka. Keby sme v našich podmienkach nášho okresu - okresu, o ktorom sa hovorí, že je tam bohatá zem, a niekedy sa mi to zdá ako keby inde bola zem chudobnejšia, a preto niet toho, čo by mohlo byť - chceli porovnávať a uviesť na tomto jednom príklade v akom vzťahu je vlastne intenzifikácia k životnej úrovni pracujúceho človeka, roľníka, keby sme klesli na priemernú úroveň dojivosti, ktorú dosahujeme na Slovensku, v našom okrese, tak by sme na osobnom fonde družstevníkov stratili 30 mil. Kčs. Máme 8 300 družstevníkov a osobný fond je 145 mil. korún za vlaňajší rok. Hodnota pracovnej jednotky by nám klesla asi na 18 Kčs, pritom som nehovoril o intenzifikačných procesoch, ktoré nám do osobného fondu kúsok po kúštičku umožňujú, ako je pšenica atď.

Len tento jediný príklad sám osebe postačuje na to, aby potvrdil skutočnosť, že vyššia životná úroveň našich družstevníkov nie je daná niektorými zvláštnymi pomermi v našom okrese. Ani nadprirodzenými silami, ale je výsledkom tvrdej a poctivej roboty, tak ako o nej hovoril tu súdruh B o r ú v k a, zameranej na využitie tých možností, ktoré nám na súčasnom stupni poskytuje socialistická spoločnosť. K týmto záverom dochádzame, pretože si myslíme, že nízky stupeň intenzity rastlinnej výroby nie je len v dôsledku doterajšieho toku investícií, tak ako to materiál predkladá, v úbytku pôdy a v úbytku pracovných síl z poľnohospodárstva. Vytvorenie socialistických poľnohospodárskych závodov a proces spriemyselňovania poľnohospodárskej výroby vytvárajú predsa objektívne prebytok pracovných síl v poľnohospodárskych závodoch. Zaostávanie rastlinnej výroby bolo vyvolané práve nedostatočným organizovaním podmienok. Preto je potrebné, aby sme využili možnosti, ktoré máme. Na druhej strane sa nestotožňujem so súdruhmi, ktorí v tomto smere naše výskumné ústavy a šľachtiteľské stanice stavajú do svetla, kde sa hovorí o nedostatkoch, ale sa tam aj mnoho urobilo; v tejto sfére, pokiaľ ide o výskumné ústavy a šľachtiteľské stanice, strojársky a chemický priemysel urobil menej ako mohol a teda zaostával a zaostáva za požiadavkami našich poľnohospodárskych závodov. Pravda, nie za tými poľnohospodárskymi závodmi, kde trebárs nemá kto robiť - naša prax potvrdzuje, že v súčasnom období práve nedostatok kvalitných vlastných osív, chemických a strojárskych výrobkov skrýva v sebe ohromné rezervy ďalšieho rastu poľnohospodárskej výroby. Stále nemôžeme byť spokojní s tým, že máme nedostatok vlastných kvalitných odrôd pšenice a hlavne jačmeňa na úrovni možností v hnojivách. Nechcem vypočítať, čo by sme ušetrili na nákladoch len pri prevoze umelých hnojív, keby ich čistá hodnota sa zvýšila na úroveň vyspelých priemyselných štátov.

Pravda, nemalý význam pre našu prax má využitie vedeckých poznatkov, ktoré tu boli spomínané a ktoré sú praxou overené. V tejto súvislosti chcem povedať na tomto fóre to, že za výsledky, ktoré sme dosiahli u pšenice, vďačíme tomu, že sme sa opierali o dobré rady súdruha Š p a l d o ň a.

Záverom môjho vystúpenia chcem povedať ešte toľko, že sa stotožňujeme s navrhovanými opatreniami, pretože dobré a kvalitné osivá, ochranné prostriedky, umelé hnojivá, stroje, závlahy sú faktory, ktoré najmenej 50 % ovplyvňujú ďalší rozvoj rastlinnej výroby. Chcem povedať ešte toľko, že naši ľudia v poľnohospodárstve s uspokojením prijali novú sústavu, nové ekonomické podmienky pre poľnohospodárstvo, podmienky, ktoré vytvárajú väčší priestor. A tomu sa tešíme pre väčšiu samostatnosť, aby sme mohli reálnejšie pristupovať k riešeniu niektorých výrobných problémov a aby bolo menej formalizmu. Priali by sme si však, aby rozumné uznesenia neboli niektorými výkonnými orgánmi byrokraticky vybavované. Myslíme na také veci, že je nezdravé, keď už končíme výrobno-finančné plány na družstvách, aby okresy dostávali povedzme včera alebo predvčerom dodatočne úlohy aj napriek tomu, že prijali spoločenské objednávky a pod. Chceli by sme požiadať, aby sa uvážili, pokiaľ ide o ďalšie východisko intenzifikácie, ešte tieto problémy.

Pokiaľ ide o pôdu, aby prostriedky na záber poľnohospodárskej pôdy od investorov boli použité na rekultiváciu pôd, budovanie závlah a na ďalšie opatrenia smerujúce k zvýšeniu úrodnosti pôdy a intenzifikáciu výroby. Myslíme aj na štrk a ostatné zásahy do pôdy, ktoré priemysel alebo iné inštitúcie robia.

Odporúčam, aby do tematických úloh vedeckého výskumu boli zahrňované požiadavky praxe jednotlivých okresov. Pravda, bolo by správne uvažovať aj o nejakom hmotnom zainteresovaní výskumných ústavov a šľachtiteľských staníc, aby pomaly predávali tak ako predáva JRD svoju prácu, aby v nejakej takejto závislosti predávali to, čo donesú na povrch.

Za tretie, by sme odporúčali zvážiť cenu kŕmnych strukovín, pretože ony v živočíšnej výrobe majú mimoriadne veľký význam, a to každý z nás vie. A hlavne preto, že súčasná cena podľa našich názorov v porovnaní s ostatnými zrninami znižuje záujem produkovať ich do štátnych fondov.

Súhlasíme s už aj tu spomínanou otázkou - neviem, myslím, že to spomínala súdružka Vaculová z Galanty - s otázkou investičnej politiky pri výstavbe kapacitných stavieb, ktoré investície sú vyvolané z titulu buď veľkoplošných alebo strednoplošných závlah.

Mal by som ešte jednu pripomienku, ktorá je spiata s prestavbou, s ekonomickými problémami, s hodnotovými problémami. Dostal sa nám do ruky materiál, podľa ktorého štátne majetky dostávajú veľmi významné subvencie, i na diferencovaných príplatkoch i na dotáciu metráka kŕmnych zmesí. Trebárs Třeboň dostane 35 korún na q kŕmnych zmesí, Mimoň 38, Šmirice 28. Nechcem pre naše Čalovo viac alebo menej, ale pokiaľ ide o túto dotáciu, aby sa skutočne veľmi seriózne zvážilo, či v týchto štátnych majetkoch je potrebný takýto vysoký stupeň peňažných dotácií, ale aj naturálnych dotácií, teda krmív, keď je dosť jednotných roľníckych družstiev, ktoré by snáď aj bez tých veľkých peňažných dotácií vyrobili väčšie kvantá mäsa, potrebného pre našu spoločnosť. V našom okrese by sme boli ochotní prevziať bez týchto veľkých dotácií snáď s pár šestákmi trebárs 500 alebo 400 vagónov mäsa do výroby.

Chápem problematiku štátnych majetkov. Nechcem jednostranne posudzovať túto skutočnosť. Ale myslím si, že ani v tomto, ani v trustoch, ani v rôznych reorganizáciách nenájdeme východisko.

Ešte by som chcel poprosiť, keby sa preskúmala z hľadiska rastlinnej výroby táto skutočnosť: nám stojí 50 DT traktorov, na ktoré nemôžeme zohnať súčiastky.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem poslancovi Štefanovi Ferenceimu.

Posledným z doteraz prihlásených je súdruh Alojz Pastierik: vedúci komplexnej výskumnej stanice poľnohospodárskej v Michalovciach.

Dávam mu slovo.