Alojz Pastierik:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Pre nás poľnohospodárov na Východoslovenskej nížine je dvojnásobne vítaná skutočnosť, že Slovenská národná rada prejednáva dnes taký významný dokument o rozvoji rastlinnej výroby na Slovensku. V podmienkach Východoslovenskej nížiny a Východoslovenského kraja vôbec - ako už tu bolo aj spomínané - značne zaostávame za slovenským priemerom, ako aj za celoštátnym priemerom. Možno povedať, že dosahujeme len 65 % úrovne hrubej poľnohospodárskej produkcie. Hlavne rastlinná výroba nesie so sebou celý rad problémov, ktoré sme začali riešiť komplexne a ktoré, dúfam, i za pomoci dnešného rokovania Slovenskej národnej rady a opatrení, ktoré sa tu prijmú, budeme riešiť ešte úspešnejšie.
Možno povedať, že ani jedna oblasť v našom štáte za posledných 5 rokov nebola tak vysoko dotovaná spoločenskými prostriedkami pri zúrodňovacom procese ako práve Východoslovenská a Moldavská nížina. Za posledných 5 rokov - ako je známe - bolo investované v tejto oblasti 634 mil. Kčs, a to boli prvé kroky, ktoré urobili seriózne základy pre trvalý rozvoj rastlinnej výroby na Východoslovenskej a Moldavskej nížine. Je to skutočnosť: práve naša socialistická spoločnosť bola prvá, ktorá v histórii poľnohospodárstva východného Slovenska dala také významné prostriedky. Za to sme nesmierne vďační. I keď možno povedať, že tieto investičné prostriedky sú celospoločenského charakteru, že slúžia aj na rozvoj energetickej základne, pre zlepšenie podmienok života obyvateľstva, pre odstránenie následkov povodní, ale predsa naše poľnohospodárstvo na Východoslovenskej nížine dostalo týmto seriózne podmienky pre odstránenie tých vplyvov, ktoré v histórii brzdili rozvoj tejto oblasti, rozvoj poľnohospodárskej výroby.
Týmto naša práca ešte len začína a čakajú nás veľmi vážne úlohy v oblasti zvyšovania úrodnosti pôd cestou meliorácií a intenzifikácie rastlinnej výroby. Boli urobené už niektoré kroky, ktoré smerujú k dosiahnutiu trvalého zlepšovania výsledkov a v priebehu posledných rokov aj samotné Ministerstvo poľnohospodárstva prijalo celý rad významných opatrení súborných pre intenzifikáciu rastlinnej výroby vo Východoslovenskom kraji. V jeseni minulého roku predsedníctvo Krajského výboru strany prijalo významné opatrenia pre využívanie výrobných možností na
Východoslovenskej a Moldavskej nížine, ktoré boli zakotvené do plánov jednotného postupu Mestského výboru strany i okresných výborov strany v Michalovciach a Trebišove a ktoré začíname v súčasnosti uvádzať do života.
Závery, ktoré dnes prijme Slovenská národná rada v tejto oblasti, budú pre nás ďalším významným vodidlom, ako zlepšovať svoju prácu v tejto oblasti.
V posledných rokoch aj na úrovni plemenárstva na Východoslovenskej nížine boli urobené významné opatrenia. V Trebišovskom okrese boli zriadené tri semenárske štátne majetky, dobudovaná jedna šľachtiteľská stanica v Trebišove, v súčasnosti sa buduje šľachtiteľská stanica v Orechovej, zameraná na rozvoj vinohradníctva v tomto významnom sobraneckom rajóne, a taktiež aj ostatné výskumné zložky, ako je Výskumný ústav závlahového hospodárstva, dosiahol v posledných rokoch vo svojej práci v Somotore významné závery, ktoré teraz budú aplikované v podmienkach budovania veľkoplošných závlah.
Podobne aj Výskumný ústav meliorácií vytvoril pracovisko, UKSUP má vytvorené tri odrodové skúšobne. Uvažuje sa, ako je v materiáli uvedené, o ďalších, ktoré budú reprezentovať ťažké glejové pôdy. V Michalovciach sa buduje odrodová skúšobňa pre podmienky zavlažovaného odrodového skúšobníctva, a to sú významné faktory, ktoré prispejú k rozvoju rastlinnej výroby.
Aj my, výskumníci v Michalovciach, zriadili sme v minulom roku komplexnú poľnohospodársku výskumnú stanicu asi podľa tých myšlienok, ako vo svojom vystúpení hovoril súdruh minister predpoludním, že chceme spojiť všetky doterajšie snahy tých organizácií, ktoré boli spomínané, do jedného komplexného celku a riešiť to skutočne komplexne, nie vytrhnúť jednotlivé problémy, a takto urobiť syntézu opatrení vysokých a trvalých úrod v podmienkach Východoslovenskej nížiny. Zostavili sme si taký plán postupu a plán rozvoja vedy a techniky, ktorý je v naprostom súlade s rezolúciou XIII. sjazdu KSČ o poľnohospodárskej politike strany, a tieto ožehavé problémy, ktoré sú u nás dvojnásobne vypuklé, budeme riešiť v našich výskumných úlohách. Máme na zreteli najmä zvýšenie úrodnosti pôdy, využívanie meliorácií pri zúrodňovaní závlah, syntézu agrotechnických opatrení vysokých úrod pri riešení obilného problému, najmä pri sústredení sa na zvyšovanie úrod pšenice a jačmeňa sladovníckeho, riešenie strukovín a lucerny ako hlavnej plodiny pre riešenie bielkovinovej schodkovej bilancie krmovinovej základne, ďalej riešenie medziplodín a jednoročných krmovín z hľadiska lepšieho využívania pôdy v podmienkach závlah. Riešime ďalej problém kukurice, cukrovej repy, lucerny, skorých zemiakov ako hlavných intenzifikačných plodín v podmienkach závlah, a riešime aj niektoré špeciálne kultúry vinohradníctva, ovocinárstva a zeleninárstva.
Všetky tieto problémy chceme riešiť tak, že potom budeme z nich robiť syntézu z hľadiska ekonomiky, budeme všetky opatrenia v podmienkach poľnohospodárskych závodov, v poloprevádzkových podmienkach súčasne aplikovať a syntetizovať tak, aby sme mohli správne vyčísliť ekonomický efekt týchto opatrení, ktoré budeme v našich podmienkach overovať a súčasne zavádzať do výroby. Takže práca našej komplexnej stanice v Michalovciach je svojho druhu experimentom vo vedecko-výskumnej základni Ministerstva poľnohospodárstva a výsledky tejto našej práce budú aj určitým podkladom pre budovanie ďalších komplexných výskumných staníc v republike.
Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia, aby som pripomenul pri tejto príležitosti nejak mienku našich družstevných roľníkov na Východoslovenskej nížine v súvislosti s tým, že som navštívil niekoľko výročných schôdzí strany a výročných schôdzí JRD, kde aj poslanci skladali svoje účty voličom, a najmä v oblasti Bánovskej doliny sa veľmi hovorí o naliehavej potrebe doriešiť odvodňovací systém. Keďže v tejto časti Východoslovenskej nížiny je podmáčané takmer 5000 ha úrodnej pôdy, kde sa len seje, orie, hnojí a neberie sa už dva roky úroda, toto malo nesmierne negatívny dopad na hospodárske výsledky týchto poľnohospodárskych podnikov, a preto hlasy ľudí dolu sú také, že prosia a žiadajú, aby táto lokalita bola prednostne začlenená do plánu Východoslovenskej nížiny. Lebo doteraz tak nie je, v tom programe nie je začlenená táto lokalita. Aby tieto pomery tam boli riešené.
Ďalej by som mal žiadosť, že by aj naše rodiace sa výskumné pracovisko s takým programom, o ktorom som hovoril, dostalo určitú podporu zo strany aj našich slovenských orgánov, smerom k Ministerstvu poľnohospodárstva, aby nám boli pridelené potrebné finančné prostriedky na dobudovanie našej komplexnej výskumnej stanice, že by sa mohla stať dôstojným stánkom pre zavádzanie rozvoja vedy a techniky pri zvyšovaní poľnohospodárskej výroby. (Potlesk. )
Podpredseda Kríž:
Ďakujem súdruhovi Pastierikovi.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Hlási sa ešte niekto do rozpravy, alebo má niekto dotaz?
O slovo požiadal ešte povereník SNR pre poľnohospodárstvo profesor Koloman B o ď a. Dávam mu slovo.
Povereník MVDr. Boďa:
Vážené súdružky a súdruhovia!
Chcel by som zodpovedať niektoré otázky, ktoré boli vznesené v priebehu nášho rokovania. Jedná sa hlavne o otázky súdruha poslanca P í š a a o nadhodené problémy súdruhom poslancom B e r n í k o m.
Súdruh Píš postavil v podstate štyri otázky.
Za prvé, ako je to s perspektívou výstavby krmovinárskeho priemyslu, do akej miery sa počíta s jeho rozširovaním a ako je to so zaisťovaním živočíšnej bielkoviny, keď plánované kapacity sa oneskorene dávajú do užívania.
Súdruh P í š má pravdu, že výstavba drezín vo Zvolenskom okrese zaostala. Hlavným dôvodom toho boli predovšetkým zmeny v technológii oproti pôvodnej, ktorá sa predpokladala v projekte. Ide o stavbu atypickú a jej ukončenie sa skutočne oddialilo o rok. Breziny pôjdu do skúšobnej prevádzky v lete tohto roku. Oblastná správa nákupu poľnohospodárskych výrobkov vykonáva v tomto období týždenne kontrolu postupu výstavby tohto krmovinárskeho priemyslu. Ináč výstavba krmovinárskeho priemyslu sa bude rozvíjať podľa predpokladaného tempa, a to aj v kvantitatívnom vyjadrení, že do roku 1970 nové kapacity sa postavia v rozsahu 1 750 000 ton kŕmnych zmesí.
Čo sa týka problému živočíšnych bielkovín, bude okrem importu hlavne rybích múčiek a niektorých iných komponentov teda hlavne mäsného priemyslu, a aj ďalším rozširovaním výroby bielkovín na základe, proste na princípoch technickej mikrobiológie. Pôjde predovšetkým o produkciu bielkovín na báze uhlovodíkov ropy, ktorá - sa zdá, že je výskumne v Mikrobiologickom ústave ČSAV vyriešená - je poloprevádzkove v súčasnom období skúšaná.
To je prvá otázka.
Druhá otázka sa týkala úverných dodávok a zlého zatriedenia do oblastí kopaníc v Trenčianskom okrese a o údajnej nemožnosti zameniť rastlinné produkty tržné za produkty živočíšneho pôvodu. Podľa platnej metodiky pre vypracovanie plánu na rok 1967 úlohy pre súkromne hospodáriacich roľníkov určujú v celkovom objeme krajské plánovacie orgány rozpisom na okresy a okresné národné výbory cez MNV na súkromných roľníkov. V zásade, ak inak nerozhodne miestny národný výbor, sa dodávkové úlohy roľníkom určujú v zrninách a zemiakoch, ak nerozhodne o tom inak miestny národný výbor, a to len držiteľom nad 0, 5 ha ornej pôdy. Ďalej pritom poľnohospodárskym závodom v horských výrobných podmienkach sa zrniny nepredpisujú. Preto aj okresu Trenčín bola na tento rok podľa údajov riaditeľa Krajskej poľnohospodárskej správy súdruha inž. M r á z a znížená úloha v dodávke zrnín od súkromných roľníkov takmer na polovicu.
Pokiaľ ide o určovanie úloh jednotlivým roľníkom, ako som už spomenul, je to v kompetencii miestnych národných výborov, ktoré môžu upustiť aj od dodávok. V odôvodnených prípadoch tak isto môže miestny národný výbor urobiť zámenné plnenie úloh v zrninách zemiakmi a môže toto zámenné plnenie byť realizované aj výrobkami živočíšnej výroby.
Je fakt, že v súvislosti so zavedením novej sústavy riadenia sa vynorili určité nové problémy vo vzťahu k jednotlivo hospodáriacim roľníkom, zvlášť ktorí sa nachádzajú prevažne v najhorších výrobných podmienkach, a tieto chceme v najbližšom období i na úrovni straníckych orgánov, Ústredného výboru KSS nastoliť.
Ďalšia otázka sa týka problému hydropónií, ako ďalej. Pestovanie rastlín hydropóniou, tedy bez pôdy, v živných roztokoch je rozšírené vo svete predovšetkým v tých oblastiach, kde je velký nedostatok pôdy. Je to hlavne v Japonsku, Izraeli i v niektorých iných štátoch, kde dokonca dochádza i k určitému etážovému riešeniu tejto hydroponickej produkcie. Pestuje sa prevažne zelenina v týchto veľkovýrobných prevádzkach a okrasné rastliny. V Európe sú hydropónie rozvinuté predovšetkým v skleníkových hospodárstvach pri rýchlení zeleniny, a to hlavne v Sovietskom sväze, potom v Nemeckej spolkovej republike a vo Francúzsku. My sme tieto veci našimi pracovníkmi študovali v Sovietskom sväze v okolí Kijeva, kde je najväčšia koncentrácia hydropónií, a potom v okolí Leningradu. Hlavne v súvislosti s určitými predstavami realizovať toto na základe energie vo Východoslovenských železiarňach. U nás je problém hydropónií tiež nakoniec výskumne vyriešený. Používa sa v malých prevádzkach predovšetkým na klíčenie semena pre výkrm mladých zvierat, a to z toho dôvodu, že takto naklíčené semená obsahujú väčšie množstvo bielkovín a vitamínov i stráviteľných cukrov a sú výborným dietetickým krmivom hlavne pre rastúci organizmus. Zábranou širšieho rozšírenia hydropónie, a to treba povedať otvorene, sú vysoké investičné náklady na realizáciu, s ktorým problémom sa nakoniec stretávajú i v Sovietskom sväze, keď tam nejak dosť jednorazove došlo k pomerne širokému založeniu týchto prevádzok, hlavne čo sa týka produkcie zeleniny. U nás by mala špeciálne význam hydropónia zeleniny, pretože umožňuje v podstate úplnú automatizáciu pestovania. No predsa sa len nazdávame, že zvlášť s ohľadom na neobyčajne veľký energetický potenciál hlavne slnečnej energie južného Slovenska treba tu viac ísť cestou sústreďovania skleníkov pre rýchlenie zeleniny.
Teraz uvažujeme s výstavbou veľkých skleníkov hlavne v kooperácii - to je taký prvý príklad, kde sa nám podarilo prekonať zvýšené ceny na odpadovú paru pre poľnohospodárske závody zo strany priemyslu, ktorý v podstate zabraňuje pestovaniu zeleniny tým, že vstupuje do výstavby spoločnej - s priemyslom. Napríklad JRD v Prievoze so Slovnaftom, na základe spoločnej deľby produkcie. Tento spôsob by sme chceli využiť i v iných závodoch, zvlášť pri VSŽ sa týmto problémom už dávnejšie zaoberajú a rozmýšľajú, či majú túto myšlienku realizovať. A boli by sme radi, keby tomu bolo tak ako v Slovnafte, kde Slovnaft dáva zo svojich devízových prostriedkov alebo aspoň predpokladá dať zo svojich devízových prostriedkov, tak je to dohodnuté, peniaze, valuty na zakúpenie zatiaľ aspoň jedného 6-hektárového holandského skleníka.
Teda asi tak stojí otázka, že s masovejším rozširovaním hydropónie z hľadiska vysokých investičných nákladov sa zatiaľ nepočíta.
Využitie CO2. Kysličník uhličitý sa zatiaľ skutočne využíva pri pestovaní zeleniny predovšetkým - alebo mohli by sme povedať - výlučne v skleníkoch. Tento problém využívania kysličníka uhličitého výskumne je vyriešený. No u nás v Československej socialistickej republike sa nepoužíva, a to tiež hlavne pre vysoké investičné náklady. V pôdnych podmienkach sa s prihnojovaním kysličníkom uhličitým vo svete nikde zatiaľ podľa našich vedomostí nerobí, i keď je to teoreticky možné v budúcnosti doriešiť takým spôsobom, ako sa napríklad vykonáva prihnojovanie tekutým čpavkom. Osobne si ale myslím, že túto otázku nie je možné skončiť hádam týmto mojím vysvetlením, a myslím si, že v niektorých podmienkach, kde sa jedná o možnosť vyššieho odberu kysličníka uhličitého, že by to bolo možné v spojitosti s realizáciou výstavby skleníka, dajme tomu na podobnej báze ako sa to robí v Slovnafte, teda v spolupráci s priemyslom, kde je dostatok alebo nadbytok tohto produktu, realizovať.
Ďalej boli tu nadhodené otázky súdr. B e r n í k o m, týkajúce sa dovozu Reforme, teda ručných kosačiek motorových z Rakúska a zaistenia náhradných dielov. Treba povedať, súdruhovia, že u nás bol vyvinutý horský traktor, je to vlastne malotraktor s lištou, kde boli prebrané niektoré prvky z rakúskych kosačiek Reforme. Je to horský traktor i s adaptérmi, okrem žacej listy má obracačku a zhrnovač. A tieto traktory v porovnávacích skúškach s rakúskou kosačkou sa jej vyrovnali. Tak isto v ťažkom teréne boli schopné pracovať, samozrejme, za veľmi uľahčenej práce, keďže pracovník v podstate na tomto malom traktore sedí a nemusí ovládať pomerne dosť namáhavý na fyzické vypätie ručný stroj Reforme. Z toho dôvodu sa rozhodlo, že rakúske kosačky sa nebudú dovážať a že bude podporovaný prechod na tento náš horský traktor, ale s tým, že prostriedky, ktoré sú k dispozícii na nákup z Rakúska, budú venované na obstaranie náhradných súčiastok a že náhradnými dielami budeme môcť dať do chodu a upraviť 3 500 - 4 000 kosačiek, ktoré na Slovensku máme. Tieto súčiastky podľa vyjadrenia súdruha ministra B u r i a n a, v mene ktorého aj na tieto otázky odpovedám, majú dôjsť v mesiaci marci a apríli.
Problém traktora je nasledujúci. Výroba v priemysle je pripravená pokryť požiadavky poľnohospodárskych závodov, no v tomto roku boli vznesené len na 150 kusov. Myslím, že treba skôr urobiť týmto traktorom väčšiu propagáciu, keď boli verejne skúšané a boli vystavované na niektorých výstavách i v Brno preto, aby požiadavky na ich dodávku v nasledujúcom roku stúpli. Fakt je, že tu existuje problém ceny. Nie je to 40 000, ako hovoril súdruh B e r n í k, je to 18 000 Kčs u malotraktora plus ešte náklady na adaptéry, tak vyjde to na niečo menej ako 30 000 Kčs, ak už strojári od tej doby, keď táto cena bola stanovená, ju už ďalej nezvýšili. Fakt je, že hlavnou zábranou u tohto traktora je v súčasnej dobe cena, ale nie kvalita jeho práce. My sme sa nedávno o tom radili, ešte keď sa rozhodovalo o tom, či Reformky dovážať alebo nie, s našimi technikmi, ktorí parametre tohto traktora poznajú a ho plne pre prácu v tých istých podmienkach, ako pracujú rakúske kosačky, odporúčajú.
Toľko, súdružky a súdruhovia, k dotazom, ktoré boli súdruhmi poslancami vznesené. Ináč nakoniec by som chcel poďakovať i v mene poľnohospodárov všetkým súdruhom, ktorí v diskusii vystúpili, ktorí náš predložený materiál o ďalšie úvahy a námety obohatili a ktoré sa stanú podkladom pre našu ďalšiu prácu v oblasti intenzifikácie rastlinnej výroby.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem súdruhovi B o ď o v i.
Hlási sa ešte niekto o slovo?
(Nikto. )
Keďže sa už nikto o slovo nehlási, vyhlasujem rozpravu k 4. bodu programu za ukončenú.
Dávam teraz slovo zpravodajcovi Komisie SNR pre poľnohospodárstvo poslancovi Šimonovi Ž b i r k o v i.
Poslanec Žbirka:
Vážená Slovenská národná rada!
V návrhu na uznesenie SNR k otázkam ďalšej intenzifikácie a rozvoja rastlinnej výroby na Slovensku, ktorý sme vám predložili ako tlač číslo 42, podali súdruhovia poslanci niektoré pripomienky a návrhy. Komisia Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo prerokovala tieto pripomienky a splnomocnila ma, aby som Slovenskej národnej rade predložil uznesenia na schválenie s týmito zmenami a doplnkami:
Na strane 3 znenie prvého odseku sa upravuje tým, že za slovom "slovami" sa vkladajú slová "vyšších stupňov".
Na strane 5 v bode 2 sa v texte vynechajú slová "na úkor fosforu a drasla".
Na strane G znenie bodu 3 sa upravuje takto: "V spolupráci s Ústrednou správou nákupu poľnohospodárskych výrobkov zabezpečiť cez odborové a oblastné riaditeľstvá šľachtiteľských a semenárskych podnikov, výrobné poľnohospodárske správy a vedenia poľnohospodárskych podnikov, aby v roku 1967 ponechali sa na výrobu semená lucerny i ostatných ďatelinovín všetky vhodné porasty bez rozdielu, či ide o množiteľské alebo ostatné plochy. Pre ďalšie roky zvážiť i možnosti zmluvného množenia lucerny v zahraničí. "
Na tej istej strane znenie bodu 5 sa upravuje takto: "Prehodnotiť súčasnú organizáciu semenárstva a zvážiť možnosť sústredenia celej výroby a distribúcie vyšších i nižších stupňov osív a sadív do jednej organizácie a vyčleniť pre túto činnosť agronomickú službu, potrebné sklady a čistiace zariadenia. "
Na tej istej strane znenie bodu 6 sa upravuje takto: "Vychádzajúc z terajšieho stavu a potrieb budúcich rokov dobudovať na Slovensku v rámci správneho rozmiestenia špecializované šľachtiteľské stanice pre kukuricu v Topoľníkoch, vinič ušľachtilý v Modre, teplomilné rastliny v Solaroch a zriadiť špecializovanú šľachtiteľskú stanicu pre lucernu. "
Na strane 7 v bode 8 sa vypúšťa prvý odsek, bod 9, keďže medzičasom už vyšli vykonávacie smernice.
Na tej istej strane sa upraví začiatok textu posledného odseku takto: "Zabezpečiť dovoz špeciálnych pneumatických sejačiek z Rumunska. "
Na strane 8 v odseku 2 sa nahradzuje text o semenárskom výskume takto: "Zaistiť a skvalitniť semenársky výskum. "
Na strane 10 sa bod 9 doplňuje ďalším textom takto: "Prehodnotiť terajšiu organizáciu ochrany rastlín na všetkých stupňoch riadenia, zhodnotiť a prehĺbiť ju tak, aby sa ochranné zásahy stali bezprostrednou nutnosťou vo všetkých podnikoch a boli čo najefektívnejšie. "
Na strane 11 v bode 14 sa vynecháva text, ktorý sa začína v 8. riadku slovami: "... a to vytvorením osobitných finančných zdrojov".
Okrem toho v preambule uznesenia na prvej strane druhú vetu nahradzujeme takto: "Hrubá rastlinná výroba sa v rokoch 1961-1965 zvýšila oproti rokom 1951-1955 o 2, 8 %. "
V texte návrhu uznesenia sme vykonali niektoré menšie štylizačné úpravy, ktoré však nemenia zmysel.
Podpredseda Kríž: Ďakujem poslancovi Ž b i r k o v i za prednesenie zprávy.
Súdružky a súdruhovia poslanci, má ešte niekto pripomienky alebo doplnky k návrhu uznesenia ?
(Neboli. )
Pripomienok niet. Dávam preto hlasovať o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve o ďalšej intenzifikácii a rozvoji rastlinnej výroby na Slovensku, a to s doplnkami, ako ich odporučil zpravodajca.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Ďalším bodom programu je zpráva o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 9. septembra 1966 k zpráve o ďalšom rozvoji potravinárskeho priemyslu na Slovensku a 10. septembra 1966 k zpráve o komplexnej problematike individuálnej bytovej výstavby.
Zprávy boli súdruhom poslancom rozposlané.
Má niekto dotazy, prípadne pripomienky k uvedeným zprávam?
(Neboli. ) Pripomienok niet.
Posledným bodom nášho rokovania sú dotazy poslancov.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vychádzajúc z námetov poslancov Slovenskej národnej rady na zlepšenie činnosti pléna Slovenskej národnej rady zaradilo dotazy poslancov ako osobitný bod programu.
Podľa § 26 ods. 1 rokovacieho a pracovného poriadku SNR poslanci Slovenskej národnej rady sú oprávnení klásť otázky predsedovi Slovenskej národnej rady, povereníkom Slovenskej národnej rady a ostatným členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady, ako aj vedúcim funkcionárom ostatných orgánov Slovenskej národnej rady vo veciach ich pôsobnosti.
Máte, súdružky a súdruhovia nejaké dotazy? (Neboli. )
Keďže dotazov niet, považujem tento bod programu za ukončený.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
záverom nášho rokovania ďakujem členom Predsedníctva Národného zhromaždenia, poslancom súdruhovi Valovi, súdruhovi Borůvkovi za ich účasť na našom rokovaní. Ďakujem súdruhovi ministrovi Ing. Burianovi, ktorý pre určený čas leteckého spoja sa ospravedlnil a odišiel skôr, ako aj všetkým prítomným hosťom za ich účasť, a tým, ktorí vystupovali v diskusii, za ich cenné vystúpenia na dnešnom rokovaní.
Vyhlasujem schôdzku za skončenú. (Koniec schôdzky o 18. 00 hod. )