uplatňovať u výrobcov čo do množstva i čo do veľkostí, a potom by sa nestávali také veci, ako sa stávajú v našej praxi, že objednáme čísla a tieto musíme dávať upravovať, prešívať. Pokiaľ je to väčšie číslo na menšie, to prešijeme, no pokiaľ je to na väčšie, už musíme z dvoch robiť jeden a pol atď., teda robí nám to problém na podniku, pokiaľ sa týka týchto veľkostí, nehovoriac o niektorých iných. Vidíme hlavný nedostatok v tom - ako som povedal - že sa to neplánuje centrálne a výroba sa neprispôsosobuje potrebe.
Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,
záverom môjho diskusného príspevku mi dovoľte poďakovať za pozvanie na vaše plenárne zasadnutie. Som veľmi rád, že sa náš najvyšší orgán štátnej moci na Slovensku do hĺbky zaoberá otázkou ochrany a bezpečnosti práce. Som presvedčený, keby sa všetky hospodárske a štátne orgány aspoň raz za rok takto do hĺbky zaoberali touto otázkou ako vy, že by bolo i na našich závodoch a podnikoch menej pracovných úrazov, bolo by menej zmrzačených ľudí, menej vdov a sirôt, menej plaču a starostí zo života. Veď žiadne peniaze nenahradia stratené zdravie, ktoré tak všetci potrebujeme, aby sme mohli lepšie plniť naše úlohy v podnikoch, vo verejných funkciách a v našich rodinách.
Dnešné plenárne zasadnutie Slovenskej národnej rady určite príjme konkrétne uznesenie, ktoré obsahuje i zpráva pre dnešné zasadnutie, a povie čo treba na tomto úseku robiť. Bude treba niektoré problémy celoštátneho charakteru odporučiť vláde i Národnému zhromaždeniu, aby sa prijali ako vládne uznesenia a zákony.
Chcem vás ubezpečiť, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, že nebudeme šetriť času a všetok svoj um dáme pre to, aby bolo menej úrazov v našom podniku a aby sme ešte lepšie plnili úlohy štátneho plánu. Ďakujem za pozornosť.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Mlynčárovi za vystúpenie. Prehovorí súdruh poslanec Horák.
Poslanec dr. h. c. Horák:
Vážená Slovenská národná rada!
Myslím, že okrem technických podmienok, ktoré sa majú vytvoriť na závodoch pre zabezpečenie hygieny a bezpečnosti práce, okrem ochranných pomôcok, ktoré majú byť k dispozícii v dostatočnej kvalite a kvantite na závodoch, okrem starostlivosti, ktorú majú teraz už aj podľa nášho nového zdravotného zákona venovať vedúci hospodárski činitelia, orgány Revolučného odborového hnutia tejto vážnej otázke, okrem činnosti závodných lekárov, zdravotníckych a sociálnych zariadení, ktoré majú pracovať na závodoch, je tu ešte jeden veľmi dôležitý faktor, ktorý rozhoduje o zlepšení situácie v tomto ohľade, a to sú zdravotnícke vedomosti, zdravotnícka uvedomelosť a zdravotnícke návyky u samotných pracujúcich. V tejto otázke veľa môžu urobiť spoločenské organizácie, medzi nimi aj Československý Červený kríž.
Podľa januárového uznesenia Ústredného výboru KSČ z minulého roku naše organizácie odišli zo závodov so svojou organizačnou prácou a so svojou členskou základňou boli presunuté do miestnych skupín do sídlisk. Ale zostali na závodoch zdravotnícke útvary, ktoré sa označujú vo všeobecnosti ako útvary CO, v ktorých školení a doškoľovaní a najmä v ich využívaní na mierové účely, najmä v oblasti hygieny a bezpečnosti práce, už kus roboty vykonal Československý Červený kríž a zostávajú tieto útvary naďalej, pokiaľ ide o ich školenie a doškoľovanie, v starostlivosti Československého Červeného kríža.
Pred nami v dôsledku tohto už spomínaného uznesenia Ústredného výboru KSČ nastal veľký problém, ako bez závodných organizácií predsa len v závodoch zostať s našou uvedomovacou zdravotníckou činnosťou. S touto otázkou sa zaoberali Ústredný a Slovenský výbor Československého Červeného kríža opätovne na svojich zasadnutiach a na posledných monotematických plénach veľmi dopodrobna rozoberali otázku bezpečnosti a hygieny práce na závodoch.
Tak isto boli vytvorené a posilnené naše komisie na Ústrednom a Slovenskom výbore a aj pri okresných výboroch Červeného kríža komisie pre starostlivosť o zdravotnícku prácu na závodoch, takže každý okresný výbor Československého Červeného kríža má takúto komisiu, do ktorej sústreďuje aj dôverníkov z väčších závodov jestvujúcich na území príslušného okresu. Ostáva pre nás teraz úloha aj na sídliskách, tam, kde pracovníci zo závodov bývajú, šíriť zdravotnícke vedomosti a uvedomelosť tak, ako v zmysle uznesenia ÚV KSČ sa má spoločenská činnosť organizácií presunúť práve do sídlisk. Táto osvetovo-zdravotnícka uvedomovacia činnosť je veľmi dôležitá, aby to, čo chcel zákon, prešlo do krvi celej našej spoločnosti.
Okrem tejto všeobecnej starostlivosti o šírenie zdravotníckej uvedomelosti máme na starosti dve špeciálne otázky, ktorých by som sa chcel dotknúť. Prvá otázka je poskytovanie predlekárskej prvej pomoci a druhá otázka je poskytovanie krvi pre potreby transfúzie.
Prvá pomoc dnes na svetovej úrovni používa osobitné moderné najnovšie prostriedky a tieto samozrejme musia sa stať vedomosťou, musia sa stať duchovným majetkom všetkých pracujúcich, kdekoľvek na pracovisku sú. O tomto ideme rozvinúť veľmi širokú škoľovaciu činnosť po všetkých okresoch na Slovensku.
Pokiaľ ide o darcovstvo krvi, viete, vec sa má s krvou tak ako s láskou: na horách nerastie, v poli ju nesejú. Možno ju zobrať len zo zdravého živého organizmu a aj na poslednej medzinárodnej konferencii Červeného kríža, kde boli zástupcovia nielen organizácií Červeného kríža, ale aj zástupcovia vlád, medzi nimi aj zástupcovia našej vlády, došlo k uzneseniu, že krv je taká vzácna substancia, že nemôže byť predmetom komerčným, ale musí byť poskytovaná zdarma, samozrejme nie bez akejkoľvek zainteresovanosti, ale tá zainteresovanosť by mala byť viacej mravná ako hmotná. A preto túto povinnosť, poskytovať krv zo zdravého živého organizmu, aj náš Československý Červený kríž prevzal, a sme apoštolom, šíriteľom tejto myšlienky.
Teda k takejto činnosti zdravotnícko-uvedomovacej, presvedčovacej sa aj naša organizácia Československý Červený kríž v, úzkej, tesnej spolupráci s hospodárskymi činiteľmi - a som rád, že sú tu prítomní mnohí súdruhovia riaditelia, s ktorými chceme nadviazať veľmi dobré styky a spoluprácu -, s orgánmi Revolučného odborového hnutia, so závodnými lekármi, v tomto zmysle aj my sa skromne, ale veľmi nástojčivo hlásime a ponúkame svoju pomoc. V tomto zmysle som dal aj návrh na doplnenie uznesenia, ktoré tu bolo rozdané, s ktorým sa komisia zaoberala - odovzdal som ich súdruhovi Daubnerovi - a prosím, aby táto vsuvka bola pojatá do uznesenia.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Horákovi.
Ako posledný z prihlásených prehovorí súdruh poslanec L i c hn e r.
Poslanec Lichner:
Vážené súdružky a súdruhovia,
dnes i včera prejednávame dôležité veci. Pokiaľ ide ô rizikové pracoviská, poľnohospodárstvo je všeobecne považované ako pracovisko nie rizikové, no ja si dovoľujem tvrdiť, že poľnohospodárstvo, ktoré ideme robiť na továrenský spôsob, má rizikové pracoviská na každom kroku. Je tam samý herbicid, sú tam samé chemikálie, s ktorými musia robiť bez odborníkov, bez školených ľudí, nepoznajú ich a dovolím si tvrdiť, že mnohokrát ich nepoznajú ani zodpovední odboroví pracovníci, a tak nevedia ich poučiť. Potom sa nečudujme, že v poľnohospodárstve - aj podľa zprávy - je najviacej úrazovosti.
Keď si len vezmeme napríklad rozsievanie dusíkatého vápna v takom prašnom zložení, keď idú dva traktory s tou poľskou piastkou, za ňou ešte s nemeckým rozmetačom, to je kúrňava prachu, takže traktoristu ani nepoznať na traktore. Keď sa ide najesť, utre si prach z ruky o nohavice a druhou si ju zamastí. S takou rukou vezme kus chleba, slaniny, a výsledok sú žalúdočné choroby. Neviem, či by už naša pokroková chémia nevedela nejako zgranulovať dusíkaté vápno, ktoré je veľmi výživné, je to organický prostriedok na hnojenie, ale v takom stave verte že máme ťažkosti, aby traktoristi nám to išli rozsievať. Kto to neskúsil, nevie, ale kto to skúsil, vie to ozaj posúdiť.
Druhá vec je - i súdruh Píš o tom hovoril - predchádzať úrazovosti vo výrobe strojov. Ja by som rád posadil na traktor konštruktéra a nechal ho 16 hodín cez deň sa tĺcť po oráčinách, či by mu chutila večera a či by v štyridsiatom roku nedoplatil na chrbticu. Veď to lekári vedia: traktorista - chorý žalúdok, chrbtica. Mladý človek-traktorista, sám mám tú skúsenosť prežitú, nie som starý a tiež som vyradený z traktoru, chorý na chrbticu som to musel nechať.
Čo sa týka hygienických zariadení, ak už treba hygienické a sociálne zariadenia stavať, tak v prvom rade na dvoroch jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov. Keď vidíme naše ženy-dojičky z družstevných dvorov, alebo zo štátnych majetkov, i keď je stisk niekde na ulici, ale keď ide táto žena, má miesta hoci koľko, nehovorím už ani o autobuse. Tá siláž predsa len nevonia. Ešte človek počuje koľkokrát: fuj, ale smrdí. Je pravda, ale kde sa má umyť v tých maštaliach, kde sa má prezliecť, ako má ísť po tej ulici? Mladé ženy, verte, idú ako staré babky uvláčené. Nijako to neprospieva kultúre, nijako záujmom o pracovisko.
Odporúčal by som v uznesení, aby sa doplnilo uložiť súdruhovi povereníkovi pôdohospodárstva, aby nedovolil projektovanie výrobných hospodárskych dvorov bez sociálnych zariadení a kde nie sú, aby sa dobudovali. Zatiaľ v investíciách na to prostriedky dávané nikdy neboli. A verte, je to potrebné.
Čo sa týka bezpečnosti a údržby elektrického vedenia na dvoroch. No niet odborníkov na to, aby robil údržbu elektriky a vieme, že naše hospodárske dvory sú elektrifikované. My už máme elektrické dojenie a pod., ale skúste kúpiť poistku stovku alebo osemdesiatku niekde v obchode. Čo robíme? Niekedy aj kliniec sa vopchá do poistky, aby elektrika išla a môže pritom nastať i smrteľný úraz, no niet pomoci, lebo poistky nedostanete kúpiť. Ťažko ich dá okresná elektráreň, ale účtuje to aj s prácou. A tieto nedostatky myslím, že by sme už u nás nemali mať.
Čo sa týka ešte napríklad stravovania robotníkov v zime. Na obed, keď je zima, naši zamestnanci obedujú pri kravičkách, aby za tých 15-20 minút mohli zjesť aspoň v teple tú stravu. Treba stavať ľuďom nejaké ohrievarne. Chceli by sa v zime ohriať v prievane režú slamu, vozia krm, vyvážajú hnoj - no nemajú kde. Zmoknú, nemajú sa kde prezliecť.
Čo sa týka prepravy na pracoviská, súdružky a súdruhovia, myslím, že by sme mali tiež upozorniť a žiadať priemysel, aby vyrobil vlečky na prevážanie ľudí, ktoré sa zapínajú za autobusmi. Skúste kúpiť pre poľnohospodárstvo vlečku za autobusom, no nedostanete ju u nás kúpiť. A obyčajné vlečky - my vieme, že 141-ka zakazuje voziť na týchto vlečkách ľudí do poľa. No vozia sa. Stane sa, že vlečka sa prekotí, stanú sa úrazy, niekedy aj smrteľné. No nie sme v stave niekedy tieto nedostatky odstrániť preto, že nemôžeme tieto vlečky dostať kúpiť. Už sa obraciame aj na ČSAD, aby nám odpredali staršie, vyradené, no nik ich nemá, každý do tých čias ich potrebuje, dokiaľ sa to krúti. Toto sú také prípady, ktoré by sa dali v našom vyspelom priemysle vyriešiť.
Čo sa týka ochranných prostriedkov, pokiaľ sme robili siláže len s melasou, tak človeka ohrozovali len muchy, lebo bola sladká. Ale teraz, keď robíme s kyselinou sírovou, s kyselinou soľnou, ani sa nenazdá človek a ostane v trenírkach. Nohavice mu spáli, odpadnú. Ochranné prostriedky - gumové šaty sú tak ťažké, že v tej horúčave nám v nich nikto nechce robiť. Okuliare gumou obložené, potí sa v tom človek, pot tečie do očí, no ľudia v tom nechcú robiť, ani nemôžu fakticky. Či by sa nedalo niečo ľahšieho vyrobiť, veď človek, ak je slabší na srdce, v tom gumovom obleku hádam by sa zadusil, v tom je tak sparno keď je horúčosť. Ešte v daždi to vydrží, lebo ho to chladí, ale v teple sa to nedá. Snáď by sa dalo niečo v tom robiť.
Boli tu spomínané veľkosti čižiem. My dostávame ako ochranné prostriedky gumové čižmy číslo 2-3. Ani dieťa ich neobuje a iné gumové čižmy nedostaneme kúpiť. Neviem, ako je to inde. My máme celé haldy gumových čižiem na sklade, ale dvojky, trojky.
S takýmito ťažkosťami musíme zápasiť v poľnohospodárstve. Ja myslím, že prevencia je najlepšia ochrana zdravia. Treba, aby aj po odborárskej stránke - predsedovia odborových organizácií - boli naši ľudia poučovaní prednáškami o herbicídoch, o otravných látkach, lebo v budúcnosti sa bude s tým ešte viacej pracovať. Treba ďalej, aby naši chemici pracovali na tom, aby tie prašné umelé hnojivá, ktoré sú ináč výnosné, aby ich zgranulovali, a tak odstránili tieto nedostatky. A naši konštruktéri traktorov, aby si vzali na kardanové krytie vzor od Nemeckej demokratickej republiky, kde kardan je krytý tak, že tam nemôže prísť k úrazu. Naše krytie kardanov - jednoduchá plechovica - odpadne, kardan je holý a hneď môže prísť k úrazu. Prečo nerobíme to, čo je dobré, ale robíme stále plecháče na krytie.
Prihováral by som sa za to, aby strojári, chemici a všetci, čo majú niečo spoločné s poľnohospodárstvom, nám pomáhali predchádzať týmto škodlivým zjavom, ktoré ohrozujú zdravie našich pracujúcich v poľnohospodárstve.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Lichnerovi, a tým, ako som spomenul, je poradie prihlásených vyčerpané.
Hlási sa ešte niekto do diskusie, súdružky a súdruhovia?
(Nikto. )
Keďže sa nikto nehlási,
vyhlasujem rozpravu k deviatemu bodu programu za skončenú.
Dávam slovo súdruhovi Berníkovi, zpravodajcovi dočasnej komisie SNR k riešenému problému.
Zpravodajca Berník:
Vážené súdružky, súdruhovia!
Poslancom Slovenskej národnej rady bol predložený návrh na uznesenie Slovenskej národnej rady k zpráve predsedu Slovenskej odborovej rady, povereníka SNR pre zdravotníctvo a povereníka-predsedu Komisie ľudovej kontroly a štatistiky SNR ako tlač 33.
Dočasná komisia Slovenskej národnej rady pre úpravu návrhu uznesenia prerokovala návrhy a pripomienky. Splnomocnila ma, aby som predložil Slovenskej národnej rade uznesenie na schválenie s týmito doplnkami:
Na 1. strane 1. odsek upresniť takto: "KSČ a vláda venujú.., " a ďalej ostáva to v celej šírke. V tom istom odseku upravit ďalšiu časť takto: "V súvislosti s ďalším rozvojom socialistickej spoločnosti požaduje naďalej zvyšovať úroveň pracovných podmienok a bezpečnosti práce v priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe, bezpečnosti dopravy pracujúcich na pracovisko, pretože to má vplyv na vzťah k práci, na plnenie úloh, udržiavanie pracovnej schopnosti a disciplíny pracujúcich. " Takto by bol upresnený 1. odsek.
Ďalej v 2. odseku by sa vsunulo jedno slovo a znel by takto: "Na zlepšovanie pracovného prostredia a ochranné pracovné pomôcky vynakladajú sa každoročne značné finančné a materiálne prostriedky... ".
Na str. 4, kde sa ukladá povereníkovi SNR pre zdravotníctvo, 2. odsek bude znieť: "vyhodnotiť účinnosť regresnej činnosti OÚNZ na zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, " a ostatné škrtnúc.
Súčasne na strane 3, predtým ako sa ukladá podpredsedovi SNR a predsedovi Slovenskej plánovacej komisie, odporúčame vsunúť: "odporúča vláde a Ústrednej rade odborov, aby podľa možnosti urýchlili ustanovenie orgánu pre vykonávanie štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou pri práci; ".
Ďalej na strane 6 ako posledný odsek doplniť: "predsedovi Slovenského výboru Československého Červeného kríža, aby Československý Červený kríž na Slovensku venoval väčšiu starostlivosť vyškoľovaniu a doškoľovaniu zdravotníckych útvarov, najmä v najnovších metódach poskytovania prvej pomoci, ďalej šírením zdravotníckej uvedomelosti medzi pracujúcimi vôbec účinne prispel k zvýšeniu bezpečnosti a hygieny práce v závodoch na Slovensku. "
Súčasne posledný diskutér súdruh L i c h n e r dáva návrh, pokiaľ sa hovorí, že neprojektovať dvory jednotných roľníckych družstiev bez sociálneho zariadenia, odporúčame, aby bolo uložené súdruhovi Daubnerovi a súdruhovi B o ď o v i, aby predložili osobitnú zprávu do Predsedníctva Slovenskej národnej rady o bezpečnosti a hygiene práce v poľnohospodárstve.
Takéto úpravy, návrhy a doplnky má návrhová komisia.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Berníkovi za prednesenie zprávy. Máte, súdružky a súdruhovia poslanci, nejaké pripomienky k zpráve ?
(Hlási sa poslanec H ollý. )
Predseda Chudík: Súdruh H o l l ý. Poslanec Hollý:
Ten posledný bod, ktorý bol uvádzaný, odporúčal by som rozšíriť aj na predsedov krajských národných výborov vzhľadom k tomu, že odborové orgány sa len do určitej miery podieľajú na poľnohospodárstve, aby aj krajské národné výbory sa na tom podieľali.
(Hlási sa poslanec D a u b n e r. ) Predseda Chudík:
Súdruh D a u b n e r. Poslanec Daubner:
Pokiaľ sa týka poľnohospodárstva, prosím zmeniť poradie, Ukladá sa súdruhovi B o ď o v i a súdruhovi Daubnerovi; lebo to je veľký rozdiel. On bude nositeľom toho.
K pripomienke súdruha H o ll é h o, my pri spracúvaní tejto zprávy o situácii v poľnohospodárstve budeme aj tak s krajskými národnými výbormi spolupracovať. Prípadne môžeme im aj ulož-
Predseda Chudík:
Prosím, súdružky a súdruhovia, sú ďalšie pripomienky k uzneseniu?
(Hlási sa poslanec dr. h. c. H o r á k. ) Predseda Chudík:
Súdruh Horák. Poslanec dr. h. c. Horák:
Z môjho návrhu bolo vynechané "najmä na úseku darcovstva krvi". Prosím, aby to bolo doplnené.
Zpravodajca Berník:
Navrhujem všetky odznelé pripomienky prijať. Predseda Chudík:
Prosím, sú ešte ďalšie pripomienky?
(Neboli. )
Pripomienok už niet, dávam preto hlasovať
o návrhu uznesenia Slovenskej národnej rady k zpráve o stave bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na Slovensku, a to s doplnkami, ako ich odporučil zpravodajca a niektorí ďalší poslanci.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Vážená Slovenská národná rada!
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vyhlasuje podľa článku 75 ods. 2 ústavy a podľa § 13 ods. 1 zákona SNR č. 124/1964 Zb. zasadanie Slovenskej národnej rady za skončené dňom 2. júla 1966.
Záverom nášho rokovania ďakujem všetkým hosťom i vám, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, za účasť na našom rokovaní.
Vyhlasujem schôdzku za skončenú. (Koniec schôdzky o 14, 15 bod. )