Teraz prehovorí súdruh P í š.
Poslanec Ing. Píš:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci !
Rozvíjajúca sa socialistická spoločnosť s rozvíjajúcimi sa novými perspektívami na platformé uznesení XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa postupne uskutočňuje v mnohotvárnych podmienkach každodenného úsilia i vyriešenie nedostatkov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré ukladá uznesenie XIII. sjazdu slovami "zvyšovať úroveň pracovných podmienok a bezpečnosť práce v priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe".
Tieto slová spolu s prednesenou obšírnou zprávou, podloženou štatistickými údajmi nie najpriaznivejšej tendecie, svedčia o skutočnosti, že tento základný pracovný problém ostal otvorený. Nebolo dosť snahy a prostriedkov na riešenie. Tak to vyplýva z uvedených detailov jednotlivých úsekov, kde takmer na každom lipne konštatovanie nepriaznivých výsledkov, a to, u výrob nielen na starších, kapacitách, ale aj v novobudovaných kapacitách. Nedostatky sú všeobecného i špecifického rázu, akoby normy a požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci boli prehnané, alebo akoby nezodpovedali skutočnosti. A predsa vieme, že normy i požiadavky sú v súlade s celosvetovým priemerom a ich uplatňovanie má opodstatnený význam v modernej pracujúcej spoločnosti, kde humánne hľadisko nenachádza podceňovanie a je prvoradé.
Nedostatky sú tu a musíme o nich diskutovať konštruktívnou formou, aby sme našli prostriedky, ktorými by bolo možné dosiahnuť obrat k lepšiemu, ak už nie priame vyriešenie. Príkladov bolo uvedených dosť. Tie dostatočne osvetľujú korene príčin, väziace takmer vždy v nedostatočne zodpovednej práci najmä tam, kde sa prekrývajú viaceré inštitúcie alebo organizácie.
I pri mnohých príkladoch chcel by som však poukázať na jeden z môjho obvodu, lepšie povedané zo závodu, kde sa prediskutované nedostatky zvlášť zvýraznili, pretože ide o novú výrobňu - o toruláreň v Leopoldove a v Trenčíne. Tie sa dali do prevádzky v roku 1964 a dodnes sú len v skúšobnom štádiu pre mnohé nedostatky, nedovoľujúce dosiahnuť plnú výrobnú kapacitu. S výrobnými nedostatkami vedno kráčajú nedostatky v sociálnom vybavení a v zabezpečení ochrany zdravia a takmer celá prevádzka je rizikovým pracoviskom pre nedostatky v doprave kyselín, v hlučnosti, prašnosti u sušiacej a plniacej linky a pod. Je tu častá fluktuácia, nedostatok pracovných síl práve pre rizikovosť pracovných podmienok, ktorá každého odradzuje. Výrobne sú nové vyprovokované nedostatkom kŕmnych bielkovín, forsírované vo výstavbe od Ministerstva potravinárskeho priemyslu po odborové riaditeľstvo a podnikové riaditeľstvo ako vládne úlohy a koncipované na základe už v zahraničí pracujúcich podobných výrob. Na výrobne sa vynaložilo okrúhle 50 mil. Kčs a projekcia mala možnosť sa poučiť o praktických zásadách podobnej fermentácie u našich adaptovaných výrob, v droždiarňach a liehovaroch a pod., rovnako ako o bezpečnostných a zdravotných podmienkach. Výsledok realizovanej výstavby je plný rozporov a nedostatkov výrobných liniek i sociálnych zariadení. Konštatovalo to niekoľko kontrol Okresnej odborovej rady, Komisie ľudovej kontroly a štatistiky SNR, Ústredného výboru odborového sväzu zamestnancov v potravinárskom priemysle, okresný hygienik, krajský hygienik, a závady boli takého rázu, že bol podaný návrh na odstavenie prevádzky do čias odstránenia zásadných nedostatkov. A tie sú v projekcii, v prevedení, v celkovej koncepcii i v detailoch. Akékoľvek pripomienky zo strany závodov na základe dlhoročných skúseností v podobnej fermentačnej výrobe nemohli sa realizovať, lebo sled výstavby už neschvaľoval žiadne zásahy. A tak ostalo na závodoch, aby všetky nedostatky odstraňovali so svojimi nedostatočnými prostriedkami, keď nadriadené organizácie nedokázali svojím vplyvom presadiť po každej stránke progresívnu výrobnú jednotku.
Z vypočítaného sledu jasne vyznieva nedostatočne dôsledne predvedená práca u projekcie, dodávateľov a riadiacich orgánov. Závody už na jestvujúcom zariadení nie sú schopné z vlastných zdrojov zabezpečiť prerábky tak, aby sa dosiahol optimálny súlad výroby s pracovnými podmienkami. A predsa kontroly a všetka kritika odznieva len na konto závodov, ktoré dostali dedičstvo, s ktorým musia ešte mnohé roky zápoliť, aby pomery v novej výrobe ako-tak sa skonsolidovali.
Keď sa takýmto spôsobom vybavuje nová výroba, ako potom možno očakávať zlepšenie už jestvujúcich starších zariadení, kde nie sú priaznivé pracovné podmienky. Za takýchto podmienok by sa zdalo zlepšenie iluzorným, pokiaľ sa nevykorenia nadobudnuté nesprávne tendencie pri výstavbe nových výrobných jednotiek, počínajúc investičnou úlohou, jej schválením, projekciou, dodávkami atď.
Ak chceme vedľa nedostatkov, nepriaznivého vývoja na takmer všetkých úsekoch bezpečnosti a ochrany zdravia dosiahnuť obrat k lepšieme, musíme presadiť na tomto poli zodpovednosť v práci, účelovosť rozhodnutí a neuspokojiť sa so zaužívaným východiskom - vypisovaním rôznych termínových uznesení a bohatou kolekciou kontrol. Uznesenia a kontroly nie sú tým opravdivým východiskom a spôsobom, ako to dosvedčuje mnohoročná skúsenosť, lebo je v podstate len aktom bez zázemia skutočných možností.
Čo spôsobilo to, že sušenie a plnenie do vriec sušenej kŕmnej bielkoviny nepripomína účelnú, modernú prevádzku, ale pracovníci sú tu vystavení horúčave, rozprášenej torule, nedýchateľnému prostrediu? Či nie je v tom to, že sa dodali nevyhovujúce sušiace valce prototypove s nepravidelným nástrekom, že sa neriešila klimatizácia, že sa prúd sušenej toruly neviedol cez čističe, že sa transport a plnenie nehremetizovali pod tlakom, že sa plnenie do vriec neautomatizovalo atď. ? Ťažko tu vyhovie výhovorka, že niet výrobcu, že niet prostriedkov, lebo stavba musí byť lacná, rentabilná. Za takýchto opdmienok výroba nie je rentabilná, veď len za minulý rok vykázala naša toruláreň stratu 8, 3 mil. Kčs. Je to čiastka, ktorá by určite nahradila náklady na odstránenie nedostatkov a na zabezpečenie podmienok optimálnej bezpečnosti a ochrany zdravia.
K tomuto by som mal ešte ďalšie pripomienky. V zpráve som čítal, a tiež je veľmi správne, keď ohodia kontroly, ale ukladá sa od ministerstva, potom to ide na odborové riaditeľstvo, na podnikové riaditeľstvo, ďalej na závod a závod nemá žiadne peniaze. Tak neviem teraz, ako sa môže odstrániť táto závada - nehovorím len konkrétne pri týchto dvoch výrobniach, je toho určite i viacej v mnohých našich potravinárskych závodoch, alebo aj strojárskych, stavebných závodoch atď.
Tiež by som mal takúto pripomienku - okresný hygienik alebo krajský príde a povie: tento kompresor má takú hlučnost, má nad 100 fónov, alebo 120, zastaviť atď. Je to súdruh námestník ministra. Ja by som odporúčal, keby títo hygienici, alebo hygienici priamo v Prahe išli do ČKD, tam si dali pustiť ten kompresor, a keď má toľko fónov, tak ho už viacej nedávajme pre tie závody. Ale týchto kompresorov je niekoľko sto. Tak teraz neviem, na základe čoho by sa to chcelo zastaviť. Teda prečo napríklad aj Ministerstvo zdravotníctva nerobí poriadok priamo u výrobcov týchto strojov, aby ich nedodávali také hlučné? To som ešte nevidel, aby chemický inžinier mohol odstrániť hlučnosť. To musí len strojár, teda v ČKD. V prvom rade by sa tam mal urobiť poriadok.
Alebo Závody vítězného února dodávajú také sušky, ktoré by hádam ani za Márie Terézie nemohli tak zle vyrobiť. My ako závod máme dvadsaťročnú skúsenosť, tak sme im hovorili, že takéto sušky sú, ktoré neprášia, napr. v Penicilínke v Slovenskej Ľupči, alebo v Chemických závodoch W. Piecka v Novákoch. My sme sa tam boli pozrieť - bezchybne idú, nepráši sa atď. Nie, oni vymysleli atypické sušky, ktoré nikdy nepôjdu. Stále nás ubezpečujú, že to opravia. Opravujú to už dva roky a stále to tak opravujú, že idú stále horšie a viacej sa práši. Však súdruh tajomník J a n í k bol u nás, môže to dosvedčiť. A je to tak, súdruhovia, my sme napr. vlani mesiac robili na úkor dovolenky s piatimi inžiniermi. Čo bolo v našich silách, sme zlepšili. Viac už nevieme, nie sme strojári. Ale stále je len kontrola na kontrolu, potom sa to uloží riaditeľovi závodu, a ja teda nemám žiadne podpisové právo, nesmiem podpísať ani dva haliere. Neviem či to tiež nie je zbytočné a najmä z tých vyšších kontrolných orgánov by mali vedieť, komu môžu dať na to príkaz, kto má na to peniaze a kto to môže zabezpečiť.
Ešte poviem taký paradox. Napríklad my sme aj tú torulu, nešťastnú v úvodzovkách, však je to veľmi dobrá vec pre naše poľnohospodárstvo, sami dopravili do Penicilínky do Slovenskej Ľupče. Súdruhovia boli ochotní, vyskúšali tam to. Taký je rozdiel, že u nás sa hrozne práši a tam sa môžu mať ako my tu sedíme, stlačia gombík a torula sa im sype - teda nie u nich torula, ale kŕmne antibiotiká - do vriec. Všetci tam prišli, od odborového riaditeľstva, ale projektanti zo ZVÚ neprišli. Ich to nezaujímalo. Čo je ich po tom. Dobre, hovorili, že bolo to trochu ďaleko. Tak išli sme do Novák, tam sme tiež zobrali tú torulu, čerstvú, usušili sme ju. Všetci tam boli, až na nich. Ich to nezaujíma. Nech sa u vás práši aj sto rokov, vy to vydržíte a my na ZVÚ, tam sa nepráši, my tam tiež vydržíme. Takže takáto je skutočná situácia. Teda hovorím, neviem prečo by nemohlo byť uznesenie, poťažne na Ministerstve zdravotníctva alebo ťažkého priemyslu, aby priamo tam sa išlo, a keď ten stroj nevyhovuje, tak sa viacej nedodá.
Potom ešte jedna vec je. Napríklad na dopravu kyseliny volili veľmi zlý materiál. To je niečo hrozné, len v tom Leopoldove čo to stálo peňazí to prerábanie. Hovorili sme im: súdruhovia tu sa bude robiť s kyselinou soľnou, najlepšie skúsenosti majú v Novákoch, kde ju vyrábajú tridsať rokov, tak zrejme keď sa tam pôjdete pozrieť, budete vidieť zariadenia. Oni nešli, že oni sa nemajú od koho učiť. Dali také potrubie, že to hneď prvú zimu popraskalo a dodnes je odstavené, takže musíme ručne v demižónoch vyvážať. Bezpečnostný inšpektor z okresnej odborovej rady to zakazuje. Náhodou praskne vo výťahu balón, samozrejme môže sa tam človek aj spáliť atď. Čiže skutočne, tam je všetko rizikové pracovisko a oni len sa dívajú. Síce hovorili, že to môžu odstrániť, ale aby sme si znovu tú torulu zaplatili, a stálo by to okolo 10 mil. Kčs, najmä čo sa týka sušiacich zariadení v Trenčíne a v Leopoldove. Ja sa nazdávam, že my sme ju už raz zaplatili a keď ju oni zle vyrobili, tak nech ju za vlastné peniaze vyrobia znovu. Poťažne nech sa objednajú také sušiace valce alebo sušiarne, ako má napríklad Ministerstvo zdravotníctva. Aj to je taký paradox. Napríklad Ministerstvo zdravotníctva už môže mať bezprašné sušiarne a Ministerstvo potravinárskeho priemyslu ich mať nesmie, tam sa už musí prášiť. Pri týchto troch valcoch, troch suškách sa u nás už vymenilo asi 60 ľudí a v Leopoldove okolo 90 ľudí, čo tam nikto nevydrží. Sú tam ekzémy kožné atď. Všetok materiál je sústredený aj na našom Povereníctve pre potravinársky priemysel, aj na našom odborovom riaditeľstve, ale hovorím znovu, že záver je vždy ten, že sa to, uloží riaditeľovi závodu a ten nemá žiadne podpisové práva, a teda nemôže nič ani za pol haliera kúpiť, iba nanajvýš z tých prevádzkových peňazí, ktoré sú určené na túto prevádzku.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Hovoríme o humanizme, o človeku postavenom v zdravom pracovnom prostredí s bohatými kultúrnymi a oddychovými možnosťami. A staviame pritom závody plné rozporov tak vo výrobnej sfére, ako aj v bezpečnosti a ochrane zdravia. Vydávame zákony a uznesenia, ktoré majú právny podklad, a závodom nedávame možnosť ich presadiť, tým skôr realizovať. Hovoríme o nedostatkoch v tejto oblasti a nenachádzame dosť účinných prostriedkov na dosiahnutie aspoň obratu k lepšiemu.
Ak uvážime tieto základné skutočnosti a porovnáme ich s uzneseniami XIII. sjazdu KSČ, platnými pre túto oblasť, vynikne nám povinnosť zasadiť sa všetkými silami a prostriedkami, aby sa bezpečné a zdravé prostredie na pracoviskách stalo bežnou a uplatniteľnou požiadavkou.
Úsilie, ktoré sa doteraz vynaložilo na tomto dôležitom úseku pracujúcich či už zo strany odborových orgánov, Povereníctva SNR pre potravinársky priemysel i riadiacich orgánov, nesie ovocie v tom, že sa tieto otázky aktualizovali a dostali do povedomia tých, ktorí o jednotlivostiach rozhodujú. Otvorené problémy sa neobchádzajú, ale hľadajú sa riešenia, i keď často len parciálne alebo etapovite. Plný úspech sa zatiaľ nemôže očakávať predovšetkým pre nedostatok materiálnych prostriedkov v starších výrobných jednotkách a pre snahy šetril pri výstavbe nových jednotiek práve na príslušnom bezpečnostnom a ozdravnom zariadení.
Určité zlepšenie možno však očakávať od novej sústavy riadenia, kde je možnosť využiť hmotnú zainteresovanosť závodov na tejto problematike vyčlenením podielu z celozávodného zisku na tento cieľ a prispôsobením ďalších hmotných stimulov aj tomuto dôležitému cieľu.
Pri prejednávaní tejto tak dôležitej otázky, ku ktorej sme pripojili mnohé cenné pripomienky, by sme sa najradšej rozchádzali s pocitom, že sa dosiahla určitá zábezpeka možností realizácie bezpečnostných a ozdravných opatrení na jednotlivých pracoviskách v súlade s uznesením XIII. sjazdu, ktoré je pre nás všetkých čestným záväzkom.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi P í š o v i.
Hovoriť bude súdruh poslanec H o l l ý. Poslanec Hollý:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Dnes prejednávame jeden z veľmi dôležitých bodov nášho programu, a to je starostlivosť o ľudí, o pracovné prostredie a v tom najhoršom aj úrazovosť, a hlavne čo je na tom najzarážajúcejšie, je smrteľná úrazovosť. Táto, ako z predloženej zprávy vidíme, sa z roka na rok zhoršuje a nie že by sa zlepšovala.
Ja by som chcel vo svojom diskusnom príspevku ukázať na niektoré problémy, s ktorými sa stretávame dolu na pracovisku, ako sú ony prijímané a čo aj u tejto úrazovosti zapríčiňuje jej zväčšovanie.
V prvom rade sú to - ako už bolo hovorené - projekty vypracúvaných závodov. Obdobným príkladom môže poslúžiť aj náš závod, v ktorom pôvodne hlavne tepelné prevádzky, prevádzka 4 bola určená pre šedú zlieváreň. Pri zmene programu, ešte pri nedostavaní, už sa prerobil na výrobu oceľozliatin, a tým, prirodzene, celé to prostredie už nevyhovuje hygienickým a bezpečnostným predpisom, hlavne pokiaľ sa týka prašnosti. Nechali sme prepracovať celý projekt. Prepracovanie projektu tejto prevádzky by stálo 47 mil. Kčs. Keď teraz ideme opačnou cestou vzhľadom na nové podmienky riadenia, je tu jedno nebezpečie a jeden problém, že projekt už teraz bude spracovaný, ovšem tých 47 mil. Kčs nebude mať kto zabezpečiť. To sú, súdružky a súdruhovia, také hlavné príčiny, prečo potom ustupujú aj všetky ostatné orgány, či už odborové alebo hygienik, alebo ďalšie, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním predpisov u týchto zariadení. Odporúčal by som, aby pri zmenách v takomto smere nebol závod vôbec povolený v tom prvotnom, aby nebol daný do prevádzky. A keď, aby boli okamžite prepracované hneď aj tie podmienky tak, aby sa tam dalo pracovať skutočne ako v modernej fabrike sa pracovať má.
Nechcem uvádzať to isté, ako uvádzal predomnou Ing. P í š. Mohli by sme uviesť prakticky takmer každý závod, ktorý sa nový dával do prevádzky na Slovensku. Takmer ani jeden nešiel bez nejakých závad, ktoré sa museli odstraňovať hneď pri jeho spustení. To je určitá obžaloba a určitá - povedal by som benevolentnosť orgánov, ktoré majú sledovať dodržiavanie týchto projektov a ich úpravy až do konečného odovzdania. Pravda, prax je taká, že každý sa stará len do toho času, dokiaľ sa to nakreslí a dokiaľ sa to dostane cez schvaľovacie orgány. Akonáhle sú tam už podpisy, nestará sa o to už nikto, či sa to robí tak, alebo sa to robí inak.
Ešte s nepríjemnejšou skutočnosťou sa stretávame pokiaľ sa týka šetrenia. Keď sa povie, že ten projekt je drahý, prvé čo sa vyhadzuje, sú hygienické a sociálne zariadenia, ktoré pri týchto objektoch sú pôvodne aj navrhované. Tie sa, prirodzene, vyhodia a potom sa to musí mnohokrát za ďaleko väčšie prostriedky dobudovávať, ale už nie z projektovaných prostriedkov, ale, prirodzene, z prostriedkov závodu alebo podniku, to znamená z prevádzkových vlastných prostriedkov. Tu by mali súdruhovia zo zdravotníctva, z hygieny bezpodmienečne trvať, a myslel by som, že by bolo možné aj zákonom uložiť, že na týchto zariadeniach sa v žiadnom prípade šetriť nesmie a nedovoliť prakticky šetrenie v týchto prípadoch.
Uvediem taký konkrétny prípad. Zoberme si ošipáreň, kde je mechanizovaná výkrmňa pre 600 až 800 prasiat. Tam im prakticky už tá potrava tečie priamo do válovkov, ale pritom ten, čo ich obsluhuje, nemá ani jednu sprchu, aby sa mal kde, umyť, či to už robí muž alebo žena. No, nie je to do neba volajúca krivda na tých ľuďoch, ktorí v takomto prostredí pracujú? Musia sa umývať v lavóri. Čo to má spoločné s mechanizáciou a automatizáciu, a na druhej strane aj s prístupom ľudí k týmto zariadeniam, a teda k novej automatizácii ?
Myslím, že hlavný činiteľ pri všetkom bol, je a bude človek a treba, aby bol vedený a vychovávaný aj prostredím, v ktorom pracuje. Veď si len zoberte obyčajnú reštauráciu. Prídete do pekné upravenej reštaurácie, i ten, ktorý sa nevie chovať, sa postupne naučí. Prídete ale do špinavej, rozhádzanej, tak sa, prirodzene, bude chovať podľa toho. A tu, myslím, treba sa ešte viacej pozerať na prostredie, v ktorom človek v tej práci strávi prakticky polovicu svojho života. Veď okrem domova a toho odchodu do práce a z práce človek sa pohybuje väčšinou na svojom pracovisku, kde pracuje, a preto je nutné mu vytvárať k tomu podmienky. A keď to zrovnávame aj s niektorými kapitalistickými štátmi, verte tomu, majú aj štátne aj odborové organizácie obidve dohromady čo doháňať. Mnohokrát za takých pracovných podmienok by nepracovali ani v kapitalistických štátoch, to si treba, myslím, celkom otvorene, aj keď to nie je populárne, povedať a uvedomiť si tieto veci.
Ďalej pokiaľ sa týka dozoru, ktorý má odborový orgán. Odborový orgán môže do určitej miery upozorňovať, aj záväzné pokyny dávať na odstraňovanie niektorých závad, ovšem predpokladáme, že sú to závady menšieho charakteru, ktoré nestoja toľko prostriedkov. Bezpodmienečne nutné je ale, súdruhovia, to by som skutočne žiadal, aby bol urýchlene riešený štátny dozor, tak ako on mal byť už riešený. S jeho riešením však doteraz otáľajú všetky orgány počínajúc vládou. Myslím, že takýto orgán, či už bude pri Predsedníctve vlády alebo pri niektorom z rozhodujúcich ministerstiev, musí byť vybavený aj právomocou, a keď príde a urobí previerku na niektorom podniku, musí mať aj právomoc takú, aby mohol nariadiť zastaviť, a tam, kde je to treba, dať aj prostriedky. Veď pozrime sa, regresy voči závodom sú vyvodzované. To vieme veľmi dobre, ako podniky platia regresy tam, kde sa tie predpisy nedodržiavajú. Ovšem prostriedky z tohto získané už sa nevracajú do toho, z čoho sú prakticky platené. Tie by sa mali výlučne použiť na zlepšenie zdravotného prostredia v tej fabrike a nedovoliť ich použiť na nič iné. Tak je možné potom aj dosiahnuť určitý úspech. Akonáhle sa odvedú do štátneho rozpočtu, rozhodia sa zasa do iných položiek a povie sa, na to zdravotné zariadenie nám ešte neostalo, musíme ešte počkať, musíme ešte nejaký čas vydržať. Tu by bolo treba tiež postupovať podľa pripomienok, ktoré mám z môjho volebného obvodu, trochu prísnejšie z tohto hľadiska a tie peniaze skutočne použiť na vylepšenie pracovného prostredia.
Ďalej pokiaľ sa týka novej sústavy a problémov s tým spojených. Pravda, nová sústava správne ekonomicky zvažuje všetky veci. Je tu však jedno nebezpečie, že pokiaľ sa týka bezpečnosti práce a hygieny, že sa bude šetriť i na úkor zdravia pracujúcich. Je tu skutočne treba a bolo by treba aj v komisii, ktorú sme pred chvíľou schválili, pouvažovať, aké stimuly nájsť na hospodárske orgány k tomu, aby sa toto nezanedbávalo. Nedá sa, verte tomu, súdružky a súdruhovia, držať len na nejakú kolektívnu zmluvu a na to, čo sa v kolektívnej zmluve zabezpečí. To, myslím, je to posledné a presadzovať tieto veci zásadného charakteru len v kolektívnej zmluve a spoliehať sa na to by bolo nesprávne a neplnilo by to svoje poslanie. Podľa zákonníka práce kolektívna zmluva má celkom iné poslanie, nie presadzovať takéto veci, ktoré sú aj zákonnými opatreniami už predtým zabezpečované.
Ďalší nedostatok, ktorý sa dolu na našich pracoviskách objavuje, je údržba zariadení. Môžeme menovať hociktorú fabriku bez rozdielu, ak to pôjde takto ďalej, tak budú naše fabriky i zariadenia chátrať, lebo tých pár ľudí, ktorí sa venujú údržbe, zďaleka nestačí ani na odstránenie tých najnutnejších závad a nie na pravidelnú nejakú obnovu, údržbu, to, čo by bolo nutné. I v tom by bolo dobré, keby sa naša komisia na tieto veci pozrela a podľa možnosti odporučila jednotlivým orgánom riešiť čaty, ktoré by nemali nič iné na starosti, ako tieto zariadenia udržiavať a vylepšovať ich technický stav.
V predloženej zpráve i tabuľkách máme aj rozbor, u akých vrstiev ľudí sa úrazy najviacej vyskytujú. Je to prirodzene u robotníkov. Ťažšie už, pravda, dôjde k tažkému alebo smrteľnému úrazu technicko-hospodársky pracovník, lebo jeho pracovné prostredie nie je tak nebezpečné ako u robotníka.
Pokiaľ sa týka šturmovčiny, to je tiež jedna z veľmi dôležitých nerestí, ktoré sa objavujú na našich podnikoch. Prakticky ku koncu mesiaca máme vždy šturmovčinu, nadčasy sa robia, aj Zákonník práce sa v tomto smere porušuje, to je prirodzené, a najhoršie je, že vtedy aj rastie nám úrazovosť, lebo ľudia sú viacej vyčerpaní a niekedy aj v dobrej snahe, pomôcť zabezpečiť úlohy, stávajú sa úrazy, ktoré nás veľmi bolia.
Ešte k príplatkom za zdraviu škodlivé prostredie. Tu je fakt, že pred odborovou organizáciou aj pred hospodárskymi pracovníkmi stojí veľká úloha. Verte tomu, že ľudia radšej berú príplatky, ako by odstraňovali zdraviu škodlivé pracovné prostredie. Každému ide o to, aby dostal tých 80 alebo 60 halierov, lebo 1, 20 Kčs, podľa závažnosti, a niekedy sa stretávame aj s tým, keď sa tie podmienky vylepšia, povedia, prečo ste nám to urobili, radšej by sme robili v takých podmienkach a zarobili by sme si viacej. Pri zvažovaní u nás a pri prejednávaní týchto otázok sa odporúčalo, že tieto príplatky by sa mali prejaviť nie vo finančnom vyjadrení, ale napríklad u zváračov dávať zadarmo mlieko za tieto príplatky. Plnilo by to dve poslania. Máte niektorých pracovníkov, ktorí si kúpia, keď robia takúto ťažšiu robotu, aj si zjedia a potom im to neškodí. Ovšem máte aj takých pracovníkov, ktorí radšej vypijú šesť pív ako by si kúpili liter mlieka. Takže v tomto prípade treba zvážiť tie veci, či by nebolo výhodnejšie radšej dávať týmto ľuďom drahšie desiate, kaloricky vyhovujúce tak, aby nebolo poškodzované ich zdravie, keď už v takomto prostredí...
Nakoniec som si nechal tie pracovné pomôcky, ktoré aj my nútime - treba to povedať otovrene - aby tí ľudia ich používali. Ovšem pripomienky sú také - napríklad u sústružníka. Keď sústružníka naháňame, prečo nepoužíva okuliare, príde a povie, no dobre, však ich používaj ty. Teraz robím funkciu predsedu závodného výboru, povie: poď súdruh predseda, vieš robiť na stroji, staň si a rob osem hodín, ako budeš vidieť cez tie okuliare. Prirodzene, keď nie sú sklenené, ale z tej umelej hmoty, keď sú nové ešte cez ne vidí, ale akonáhle robí 14 dní lebo mesiac v nich, už dostanú šedý nádych a už cez ne nevidíte poriadne na ten obrábaný kus. Preto odmietajú, alebo keď nikto pri nich nie je, nepoužívajú ochranné pomôcky.
Pokiaľ sa týka oblekov, tie sú príšerne ťažké, alebo práca v tých maskách, to skutočne len keď ich doslova naženieme do toho, tak sa do toho oblečú, ale inak ich nechcú používať. Tie pracovné pomôcky by mali byť také, aby sa v nich ľudia cítili dobre. Ono to nie je ľahké. Aj mne je to jasné, že si to vyžiada celý rad skúšok, aby sa skutočne zlepšili tie pracovné pomôcky, ovšem je ich treba zlepšovať a radšej hádam aj pomenšie zavádzať, ale zavádzať ich na vysokej technickej a estetickej úrovni, tak, aby ich ľudia prijímali radi, lebo každú dobrú vec, verte tomu, ľudia príjmu, ovšem každú zlú vec ľudia prijímajú len veľmi, ťažko a pod veľkým násilím.
Mám len tieto niektoré pripomienky k prejednávaniu tohto bodu programu. Som presvedčený, že keď všetci poslanci, všetci funkcionári od najvyššieho po toho najnižšieho zameriame svoju pozornosť na riešenie týchto, pre človeka najdôležitejších otázok, naša práca sa podarí.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi H o l l é m u.
Do rozpravy sa ešte prihlásil súdruh Ján T a b a č e k, generálny riaditeľ Závodov na výrobu ložísk v Považskej Bystrici.
Dávam mu slovo.
Ján Tabaček:
Vážené súdružky a súdruhovia!
Ja z nejakých dôvodov stavovských by som chcel tu vystúpiť na pléne a dakujem súdruhovi predsedovi a predsedníctvu, že mi udelili slovo.
Hodne sa tu hovorí o vedúcich hospodárskych pracovníkoch a ich postoji k otázkam ochrany a bezpečnosti práce. Vkladať prostriedky do ochrany zdravia pracujúcich, estetizácie pracovísk, je efektívne. Táto oblasť v tomto období i v budúcich obdobiach nutne musí byť ešte náročnejšie riešená bez ohľadu na rozsah investícií a prostriedkov, ktoré si vyžaduje. Vyplýva to nakoniec zo sociálnej podstaty našej spoločnosti, z cieľov našej strany, a nie je to v rozpore s novou sústavou riadenia a podnikateľským princípom, ako sa o tom hovorí, ale naopak.
Chcel by som uviesť, aký je stav v našej výrobno-hospodárskej jednotke a aký postup sme spolu s komisiou Ústredného výboru Odborového sväzu zamestnancov v strojárstve zvolili pre jeho riešenie. Spolu s okresnými hygienicko-epidemiologickými stanicami v okresoch, kde máme podniky, previedli sme podrobný prieskum stavu pracovísk, zisťovali sme hlučnosť, prašnosť, škodlivé chemické látky v ovzduší v našich výrobniach. Prieskum, prevádzaný niekoľko mesiacov povolanými odborníkmi ukázal, že máme len veľmi málo pracovísk, ktoré by komplexne zodpovedali dnešným kritériám a normám, ktoré sú bežné vo svete i v niektorých popredných závodoch u nás.
Ďalší postup je taký, že analýza stavu je t. č. podkladom pre zvolenie časového postupu, technické riešenie problémov a zjednávanie nápravy. Riešením otázok ochrany a bezpečnosti práce, vytvárania kultúrneho a zdravého prostredia mimo optimálnej organizácie cez racionalizáciu pracovísk výroby a správy bude sa zaoberať aj náš Výskumný ústav pre racionalizáciu ložísk v Žiline, ktorý toho času rieši napríklad projekt cechu 3 Závodov na výrobu ložísk v Kysuckom Novom Meste, ktorý bude zodpovedať kritériám správne zorganizovaného a vybaveného, pracoviska po každej stránke. Vedenie nášho trustu spolu s komisiou Ústredného výboru odborového sväzu stanovili pre tento rok minimálne limity, ktoré musia byť v závodoch realizované pre zlepšenie stavu na tomto úseku takou formou, že zo stanovených nákladov, ktoré podniky do tejto oblasti vložia, bude znášať 20 % vedenie trustu, keď stanovená časť práce na zlepšenie prostredia bude riešená za účasti pracujúcich, teda akousi formou akcie "Z". Sme si vedomí, že táto cesta nie je jedinou alebo konečnou, ktorou by sa dali všetky problémy vyriešiť. Je však skutočnosťou, že udržiavanie nezávadného prostredia, poriadku na pracoviskách, čistoty, je často v rukách pracujúcich a priamych organizátorov výroby. Okrem toho v rámci socialistickej súťaže o zástavu ministra a o zástavu vedenia trustu jedným z hlavných kritérií je vývoj ochrany a bezpečnosti práce na pracoviskách. Nemálo problémov vzniká tým, že do tohto obdobia len ťažko sa nám v rámci limitov a normatívov dajú do projektov nových alebo modernizovaných prevádzok zamontovať alebo dávať nové správne, nutné prvky estetizačné, riešiace svetlo, hluk, odsávanie atď. Nehovoriac o ich ťažkej dosažiteľnosti, ako tu už bolo spomínané. Myslím, že v tejto oblasti by mali viac pracovať naše ústavy zaoberajúce sa ekonomikou, aby v komplexe spracovali, vyčíslili a stanovili metodiku, poukázali na krátkozrakosť a spoločenskú škodlivosť toho, že tieto veci vo svete bežné u nás nie sú riešené či už projektantmi alebo investormi.
Ďalej by som sa chcel dotknúť problémov výchovy, o ktorých tu bolo hovorené. Skutočne otázka výchovy pracujúcich, výchovy organizátorov a vedúcich hospodárskych pracovísk a ich vedenia k dôslednému dodržiavaniu a vytváraniu podmienok pre zdravotne nezávadnú prácu vystupuje dnes do popredia z toho dôvodu, že napríklad v našom truste i v niektorých iných strojárskych podnikoch na Slovensku viac ako 50 % úrazov spočíva v nedodržiavaní stanovených zásad a v porušovaní stanovených predpisov alebo pracovných postupov. Nakoniec tieto otázky sú uvedené aj v zpráve a boli spomínané i v diskusii. V tejto oblasti nie vo všetkých prípadoch a nie s dostatočnou účinnosťou pracuje zdravotnícky personál, ktorý sa nachádza na našich podnikoch. Sú len vzácne prípady, kde závodní lekári, ktorí by mali plniť svoje poslanie aj mimo ambulancie, takto robia. Väčšina zdravotníkov sa otázkami zdravotníckej osvety na pracoviskách, poskytovania spolupráce a odbornej pomoci organizátorom, technikom, technológom nezaoberá. Svoju činnosť sústreďujú len do ambulancií a poskytovania či už prevencie alebo ďalších zdravotníckych služieb. Myslíme si, že naši závodní lekári aj stredne-zdravotnícky personál by týmto otázkam mali venovať väčšiu pozornosť a spolu s orgánmi riadenia výroby, odborovej organizácie sa týmito otázkami zaoberať.
V tejto oblasti, pokiaľ sa týka výchovy pracujúcich, je ďalším zaujímavým zjavom to, že prakticky z celkového počtu úrazov skoro 30 % sú úrazy malé, pre ktoré častokrát netreba dať pacienta alebo poškodeného pracovníka do stavu práceneschopnosti a často sa táto oblasť ľahkých úrazov využíva alebo zneužíva na to, aby sa dosiahlo dvoj-, troj-, štvordňové voľno atď. My keď sme sa pokúšali v jednom závode tieto problémy riešiť zhodou okolností súdruh predseda C h u d í k bol na našej výročnej konferencii, počul o tom -i zaviedli sme taký režim, že pracovníci s malými úrazmi musia chodiť do práce, robia pomocnú prácu, alebo sme ich - ako sa hovorí - násilne školili, že sme im čítali noviny, že sme im vykladali pracovné postupy atď. Vo veľmi krátkom období úrazovosť takéhoto charakteru išla dolu. Bola to názorná ukážka toho, že pracovníkom išlo o voľno, išlo im o získanie rôznych úľav. Preto som toho názoru, že by bolo účelné, a my sa o to pokúšame, aby tam, kde dochádza k ľahkomyseľnému konaniu, teda nielen vtedy, keď dôjde k úrazu, ale aj keď nedôjde k úrazu, sa pracovníci, ktorí takýmto spôsobom konajú alebo sa správajú na pracoviskách, vylúčili na určité obdobie z prémiovania, teda z hmotného zainteresovania, ktoré u robotníkov dnes už robí 10 - 12 %, u organizátorov výroby 10 - 20 %; že by mali byť proste vylúčení z prémiovania na mesiac, tri, šesť mesiacov, pretože túto otázku už dnes nemožno kvalifikovať len tak, že niekto si porezal prst, ale nakoniec ide o straty, ktoré má celý pracovný kolektív, a ktoré má naša spoločnosť.
Myslím si, súdruhovia, že tie problémy výchovnej práce nemôžu byť postavené nejak jednostranne len smerom k hospodárskemu aparátu. Máme nemálo prípadov, kde sme sa pokúšali riešiť dôsledné využívanie pracovnej doby a narazili, sme bohužiaľ aj na špičkových pracovníkov odborových organizácií. Myslím si, že otázka využívania pracovnej doby, teda ponechať ten čas 7, 45 hod. alebo keď to bude 6, 45 hod. na prácu, ktorá je stanovená, keď ten pracovník využíva pracovný čas, nemusí sa ponáhľať, nemusí doháňať to, že prišiel na pracovisko neskôr, že mal dlhšiu prestávku ako je zákonom stanovené, že aj v tejto oblasti je značný zdroj úrazovosti.
Ďalej by som chcel, súdružky a súdruhovia, rozviesť veľmi