podnikov zrevidovať stavy ochranných pomôcok a pripraviť reálne požiadavky podľa potrebných druhov a veľkostí a spoločne s odbytovou organizáciou REMPO polročne hodnotiť situáciu v dodávkach, distribúcii i účelnosti týchto pomôcok, a podľa potreby problémy priamo spoločne riešiť.
Ďalej sa ukázalo aj to, že podniky venujú iba veľmi malú pozornosť údržbe a ošetrovaniu týchto pomôcok. Vzhľadom k tomu, že naše národné hospodárstvo vynakladá na tento účel ročne cca 1 miliardu Kčs, komisia uložila riaditeľom podnikov, aby vykonali všetky potrebné opatrenia pre podstatné zvýšenie starostlivosti o údržbu a ošetrovanie ochranných pomôcok pri práci. Keby sa životnosť týchto ochranných prostriedkov predĺžila len o jeden mesiac, znamenalo by to úsporu pre naše národné hospodárstvo zhruba 80 mil. Kčs ročne.
Zásluhou vytvorenej osobitnej skupiny z lekárov, baníkov a Výskumného ústavu pre choroby z. povolania komisia mohla komplexnejšie posudzovať vývoj chorôb z povolania a kožných ochorení, na základe ktorého boli prijaté významné opatrenia na podnikoch a v kolégiu povereníka SNR pre zdravotníctvo.
Na podnet komisie pre bezpečnosť práce v baníctve pri Predsedníctve SNR prijali príslušné opatrenia i Ministerstvo baníctva a Ministerstvo ťažkého priemyslu. Rozbor prerokuje aj Vládna komisia pre bezpečnosť práce v baníctve.
V súvislosti s úrazovosťou sa komisia na základe návrhu jej člena MUDr. R e h á k a zaoberala aj skvalitnením organizačného a technického zabezpečenia zdravotníckej služby pri preprave ranených a liečení úrazov v oblasti uhoľných baní. Návrh bol predložený Povereníctvu SNR pre zdravotníctvo, ktoré dohodlo spolu s banskými podnikmi a Banskou záchrannou stanicou postup na realizáciu tohto návrhu.
V priebehu svojej činnosti sa komisia mimo uvedených problémov zaoberala i ďalšími otázkami a tiež metódami práce, najmä pokiaľ ide o sústavnú výchovu osadenstva, o dodržiavanie disciplíny, bezpečnostných predpisov, zvyšovanie úrovne kvalifikácie, boj proti falošnej solidarite (mám na mysli vyvodzovanie záverov z porušovania bezpečnostných predpisov i v takých prípadoch, keď sa náhodou nikomu nič nestalo) a pod.
Súdružky a súdruhovia,
skúsenosti nám ukazujú, že úrazovosť, nemoci z povolania a iné choroby sa zvyšujú akonáhle sa zníži pozornosť o otázky bezpečnosti práce u vedúcich hospodárskych pracovníkov. I keď mnohí títo pracovníci veľmi aktívne pristupujú k problémom bezpečnosti práce a úrazovosti, toto ich úsilie vychádza často nazmar, pretože nie s dostatočným dôrazom prenášajú dohodnuté opatrenia cez technikov, revírnikov, majstrov a predákov na pracoviskách.
Preto komisia Predsedníctva SNR trvá a bude trvať na tom, aby generálni a podnikoví riaditelia v rámci svojej pôsobnosti zabezpečili zodpovednejší prístup im podriadených zodpovedných pracovníkov pri realizovaní účinných opatrení proti úrazom a venovali sa v širšom rozsahu ako doteraz výchovnej stránke zamestnancov na dodržiavanie pracovnej disciplíny, zásad bezpečnosti a hygieny práce.
Komisia žiada a bude vyžadovať od obvodných banských úradov, aby prísnejšie posudzovali postoj najmä hospodárskych pracovníkov, technikov a predákov k nedostatkom na úseku bezpečnosti práce, pretože práve od nich závisí v značnej miere či sa vytvára vhodné prostredie a dobrý vzťah aj u ostatných pracovníkov k bezpečnosti pri práci.
Treba však pritom vidieť, že v súčasnosti už nestačí redukovať prevenciu chorôb a úrazov na pracovisku len dodržiavaním predpisov, ale sa vyžaduje ďaleko viac zaoberať sa otázkami bezpečnosti práce z hľadiska technického vývoja, psychológie, spoločenských, a treba povedať, i ekonomických vied.
Toto sú úlohy predovšetkým pracovníkov zodpovedných za bezpečnosť práce, aby sa nedostatky odstraňovali alebo problémy riešili zásadnejšie a komplexnejšie vo všetkých odborných, technických i ekonomických súvislostiach.
V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že v novej sústave plánovitého riadenia sa podstatne zvyšujú úlohy a najmä zodpovednosť podnikov, závodov a každého pracovníka za bezpečnosť práce a vytváranie podmienok pre sústavné zlepšovanie pracovného prostredia. I na tomto úseku sa do popredia dostávajú ekonomické stimuly, keď podniky a závody budú v maximálnej miere priamo svojimi zdrojmi a hospodárskymi výsledkami zainteresované na vytváraní vhodných pracovných a hygienických podmienok a znižovaní úrazovosti a chorôb z povolania.
Domnievame sa, že tieto opatrenia pomôžu zaktivizovať vedenia podnikov a závodov a zvýšiť účinnosť kontroly ich riadiacich orgánov v oblasti bezpečnosti a hygieny práce. Nasvedčujú tomu i naše poznatky o predbežných celkových výsledkoch úrazovosti v prvých mesiacoch tohto roku v podnikoch a závodoch banského priemyslu na Slovensku, ktoré naznačujú klesajúcu tendenciu.
Všetky tieto otázky a problémy na úseku bezpečnosti a hygieny práce, ktoré som spomenul a ktoré sú podrobnejšie rozvedené v zpráve predloženej nášmu rokovaniu, sú veľmi závažné pre celú našu spoločnosť. Ich význam zdôraznil i XIII. sjazd KSČ, ktorý vo svojom uznesení uložil venovať pozornosť komplexu javov a riešiť rozhodujúce smery a prostriedky pre rozvoj všestrannej starostlivosti o človeka, o bezpečnosť a kultúru práce a ozdravenie pracovného prostredia.
Komisia pre bezpečnosť práce v baníctve pri Predsedníctve SNR bude i v nových podmienkach riadenia zbierať ďalšie skúsenosti, zovšeobecňovať najmä dobré, poznatky a v intenciách uznesení XIII. sjazdu KSČ, sjazdu KSS á nášho pléna viesť zodpovedných pracovníkov i kolektívy v spolupráci s Revolučným odborovým hnutím i s ostatnými hospodárskymi organizáciami k cieľavedomému boju za znižovanie úrazovosti a chorôb z povolania a k ozdraveniu pracovného prostredia.
Bude dbať na to, aby prijaté opatrenia boli včas a dôsledne plnené a viesť všetkých pracovníkov k zvýšeniu pocitu zodpovednosti za zverené úlohy.
Vážená Slovenská národná rada!
Považoval som za potrebné informovať Slovenskú národnú radu aspoň stručne, ako Predsedníctvo SNR v rámci svojej pôsobnosti prostredníctvom komisie pre bezpečnosť práce a ochrany zdravia uplatňuje svoju funkciu aj v tejto oblasti. Členstvo v komisii je dobrovoľnou funkciou, bez nároku na odmenu. Napriek tomu sa úlohy v tejto komisii plnia disciplinovane a dochviľne. Bol som poverený, aby som ubezpečil Slovenskú národnú radu, že členovia komisie Predsedníctva SNR pre bezpečnosť práce a ochrany zdravia budú v tejto šľachetnej práci i naďalej iniciatívne pomáhať Slovenskej národnej rade riešiť problémy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v banskom priemysle.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Štenclovi za vystúpenie.
Dovoľte, aby som privítal na našom zasadnutí generála Dr. Františka Č e r n é h o, námestníka ministra zdravotníctva.
Teraz prehovorí súdruh G a j d o š í k.
Povereník Gajdošík:
Vážená Slovenská národná rada,
v celkovom kontexte opatrení, ktorými začíname rozvíjať proces nových zásad riadenia daných rámcom dvoch rovnocenných pólov, a to plánu a trhu, teda predsavzatia a jeho faktickej realizácie, a ich aktívne bezprostredné vzájomné pôsobenie, stále viac a viac sa bude dostávať do popredia rozhodujúci činiteľ a nositeľ tohto procesu - pracujúci človek ako subjekt i objekt súčasne; ako subjekt - tvorca a organizátor, ako objekt - ako inkasant, požívateľ celého efektu výsledkov vlastnej práce.
Takéto suverénne postavenie nášho človeka v socialistickej spoločnosti však znamená vytvárať mu predovšetkým pre jeho prvú funkciu všetky základné podmienky v celom procese výroby. A na prvom mieste sú to skutočnosti, ktoré tvoria obsah bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
V poslednom období sústavnejšie sme sa zaoberali otázkami bezpečnosti a hygieny práce v závodoch potravinárskeho priemyslu. Hlavný dôraz kladieme na zlepšenie a zefektívnenie organizačného zabezpečenia starostlivosti o bezpečnosť práce, o vytváranie zdravého životného a pracovného prostredia, ako i na racionálne zavádzanie ozdravných opatrení v priebehu výrobného procesu.
Uvedomujeme si, že neuspokojivý stav v tejto oblasti má nepriaznivý vplyv na samotný efekt výroby. Mnohé prípady závad v ochrane bezpečnosti a hygieny práce svedčia o vážnych nedostatkoch a nedocenení ich významu zo strany podnikov a závodov.
I keď v posledných rokoch sa stav na tomto úseku o niečo zlepšil, dosiahnuté výsledky nás však ešte neuspokojujú a hlavne nezodpovedajú vynaloženému úsiliu.
Celkovú situáciu na tomto úseku záporne ovplyvňuje tiež zastaralosť základných fondov a časté preťažovanie výrobných kapacít. Zariadenia mnohých závodov neboli v minulosti načas obnovované a nestavali sa ani nové kapacity v potrebnom rozsahu.
Rozbor príčin úrazovosti napríklad v mäsospracovateľskom odbore ukázal, že 78 % bitúnkov na Slovensku je v nevyhovujúcom stave a potrebujú urýchlenú adaptáciu. Teda iba zbytok, 22 % bitúnkov možno považovať za vyhovujúce prevádzky. Nízka úroveň mechanizácie prác spojených s rozrábkou a vykosťovaním mäsa, nedostatok ochranných pomôcok, ich rýchle opotrebovanie, zlá kvalita nožov a ocieľok tiež záporne vplývali na vývoj úrazovosti a chorobnosti.
Okrem toho aj subjektívne príčiny mnoho ráz ovplyvňujú úroveň bezpečnosti pri práci. Je to nedostatočná a nepravidelná práca hospodárskeho vedenia a komisií ochrany bezpečnosti práce. Napríklad v závodoch konzervárenského odboru práve v dôsledku formálneho prístupu k riešeniu nedostatkov v hygiene a bezpečnosti úrazovosť neklesá ako by sme chceli, ale v niektorých závodoch dokonca stúpa.
Ďalšie príčiny treba hľadať tiež v nedostatočnej údržbe čistoty a upravenosti pracovného prostredia i okolia závodov. Je to aj v dôsledku skutočnosti, že počet pracovníkov určených na údržbu čistoty vo výrobnom prostredí sa v minulosti znižoval, pričom ich práca nebola nahradzovaná vhodnou mechanizáciou. Prevádzanie očisty strojov i výrobných priestorov je v pracovnej povinnosti výrobných robotníkov. Pretože tieto práce sú prevažne nižšie honorované ako práca kvalifikovaná, robotníci ich často zanedbávajú. Tento problém chceme riešiť uvažovaným odmeňovaním príslušnou vyššou kvalifikačnou triedou pracovníkov.
Častým problémom sú napríklad poškodené a šmykľavé dlážky, zastaralé strojné zariadenia s častou poruchovosťou, poškodené steny, stropy, nevyhovujúce výťahy, ba i nedostatok priemyselnej a často aj pitnej vody.
Keď porovnávame vývoj na úseku výskytu chorôb z povolania na Slovensku s celoštátnym vývojom v potravinárskom priemysle, predstavuje vyše 24 % z celoštátneho výskytu, prídeme k uzáveru, že vzhľadom na potravinársky priemyselný potenciál Slovenska je to nepriaznivé číslo.
Podobný stav je aj vo vývoji pracovných úrazov, keď v roku 1965 na pracovných úrazoch z celoštátneho počtu slovenské kraje sa podieľali skoro 19 percentami.
Objektívne podmienky dokresľuje aj charakter potravinárskej výroby ako priemyselného odvetvia, najmä pri výrobe mäsových polotovarov a hotových jedál. Napríklad na bitúnkoch a pri rozrábke mäsa, v hydinárskych porážkach i v niektorých iných odvetviach sebamenšie poranenie rúk si vyžaduje dlhšiu práceneschopnosť. Týchto pracovníkov niet kde zadeliť, lebo charakter výroby si vyžaduje styk poraneného miesta s materiálom biologického pôvodu. V iných nepotravinárskych priemyselných odvetviach tento problém nie je natoľko vypuklý.
Pritom treba vidieť, že i tieto tzv. objektívne podmienky vytvoril, lepšie povedané nevytvoril dostatočne človek ako organizátor vo svojej - ako som už spomenul - primárnej funkcii.
V podmienkach potravinárskej výroby nebola a ani nie je to jednoduchá záležitosť. Veľká rôznorodosť a členitosť výrobných odborov - od mlieka, mäsa, chleba, piva, vína, cez tabak, kozmetiku až po obaly a vlastné strojárne - v starej organizácii to predstavovalo takmer tridsať rôznych výrobných odborov znamená kvalifikovaným a veľmi náročným a pritom špecifickým spôsobom pre ten-ktorý výrobný odbor riešiť rozhodujúce problémy bezpečnosti a ochrany zdravia.
Nová sústava riadenia i v potravinárskom priemysle vytvára v tejto oblasti nové podmienky a široké možnosti zlepšenia jednak všeobecným zvýšením právomoci i zodpovednosti podnikov a jednak pôsobením ekonomických nástrojov a stimulov na zvýšenie záujmu o riešenie problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Avšak to nie je všetko. V nových zásadách osobitne zdôrazňujeme význam vedeckej organizácie práce a vplyvu pracovných podmienok na kvalitu, efektívnosť a bezpečnosť práce, ako aj potrebu hlbokého skúmania fyziologických, psychologických a sociologických podmienok jednotlivca i kolektívu v pracovnoim procese aj mimo neho.
Pri komplexnom riešení problémov organizácie práce vystupuje do popredia nutnosť širokého využívania sociológie a psychológie v spoločenskej praxi, ako vedných odborov, ktoré otvárajú širší pohľad na problematiku bezpečnosti práce, najmä z hľadiska príčin úrazov a ich prevencie, psychologických problémov poúrazovej starostlivosti, metód výchovy, výcviku a propagácie bezpečnosti práce. Ich použitie bude aj pri správnej voľbe pracovných postupov, pri vytváraní zdravých podmienok súťaženia, pri rozhodovaní o najvhodnejšom zložení kolektívov atď. Keďže výsledky dlhoročnej praxe dokazujú, že väčšinu úrazov zapríčiňuje ľudský činiteľ, je v záujme zvyšovania bezpečnosti práce, aby sa sociológia a psychológia práce, ako moderné vedecké disciplíny, stali neoddeliteľnou súčasťou protiúrazovej prevencie.
Týmto spôsobom sa dostaneme bližšie i k otázkam vecnej, odbornej kvalifikácie pracovníkov, k pracovnému majstrovstvu, k rozvíjaniu organizátorských schopností.
Povereníctvo potravinárskeho priemyslu zorganizovalo koncom minulého a začiatkom tohto roku širokozaložený sociologický prieskum práve v týchto oblastiach: kvalifikácie, hmotného interesu, stabilizácie pracovných síl so zreteľom na príťažlivosť, teda daných podmienok vo viacerých výrobných odboroch potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Výsledky, spracované na samočinných počítačoch, nám diagnostikovali viaceré základné problémy v ich vzájomnej spätosti.
I v oblasti kontroly bezpečnosti, hygieny a ochrany zdravia pri práci zdokonalená sústava riadenia vytvorí zákonite priaznivejšie podmienky pre zvýšenie účinnosti kontroly najmä stanovením náročnejších požiadaviek na odbornú kvalifikáciu a na rozsah zodpovednosti kontrolných orgánov, čo v nových podmienkach bude mať osobitný význam najmä preto, že v minulosti u vedúcich oragnizátorov výroby sme sa stretávali s tendenciou pripúšťať pre zvládnutie špičkových výkonov improvizáciu v organizovaní výroby a tým aj jej väčšiu rizikovosť. Bude úlohou hospodárskeho vedenia i kontrolných orgánov bezpečnosti práce, aby účinne a včas zakročovali a eliminovali tieto tendencie, ktoré sa môžu objavovať vo sfére výroby v dôsledku snáh po vyššom plnení plánu, vyššej efektívnosti výroby, alebo i v dôsledku zmien v požiadavkách trhu a pod.
Za účelom zvýšenia starostlivosti o zdravie pracujúcich, o bezpečnosť a hygienu práce rezort vynakladá nemalé prostriedky. Napríklad v roku 1965 v rezorte potravinárskeho priemyslu na Slovensku len na menšie akcie technického a ozdravného rázu, súvisiace so zvyšovaním bezpečnosti pri práci, bolo vynaložených vyše 81 mil. Kčs. A pritom sú tu ešte stále desiatky prevádzok v mäsospracujúcom, konzervárenskom, cukrovarníckom a v ďalších výrobných odboroch, kde treba urýchlene sústrediť prostriedky i sily na podstatné zlepšenie daného stavu.
Základným riešením bude rozsiahla výstavba a tiež rekonštrukcia potravinárskeho priemyslu v štvrtej päťročnici, v ktorej chceme preinvestovať viac ako tomu bolo za uplynulých desať rokov dohromady. Úloha táto je mimoriadne náročná. Treba včas zabezpečovať plánovaciu, projekčnú, technickú a celú organizačnú prípravu v nebývalom rozsahu. Treba pripravovať nové kolektívy pre nové závody, dostatok dorastu a ešte, žiaľ, starým spôsobom sa mnohokrát škriepiť s dodávateľskými, najmä strojárskymi organizáciami o včasné dodávky strojnotechnologických zariadení.
Avšak v súčasnej etape, pri prvých krokoch uplatňovania nových princípov v riadení nám už ide o viac: nespornú ekonomickú autoritatívnosť zisku alebo hrubého dôchodku ako hodnotových kategórií, smerovať taktiež na riešenie základných otázok bezpečnosti a ochrany zdravia našich ľudí v samotnom procese výroby náročnejšie ako tomu bolo v minulosti.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Gajdošíkovi za prejav.
Ďalej sa do rozpravy prihlásili poslanci
Peter D u p e j, Emil P í š, Stanislav H o l l ý.
Dávam slovo súdruhovi D u p e j o v i. Poslanec Dupej:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Problémy, ktoré boli prednesené v zpráve o stave bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na Slovensku, sú veľmi blízke problémom na tomto úseku i v Prešovskom okrese. Stačí nahliadnuť do štatistických údajov o vývoji pracovnej úrazovosti za posledné tri roky a zistíme, že pracovná úrazovosť má nepriaznivý vývoj. Kým v roku 1963 sme zaregistrovali 1914 pracovných úrazov s vymeškaním 35 047 kalendárnych dní, zatiaľ v roku 1965 už bolo zaregistrovaných 2054 pracovných úrazov s vymeškaním 41 791 kalendárnych dní. K tomu ak pripočítame pracovné úrazy, na JRD, vývoj pracovnej úrazovosti je ešte nepriaznivejší.
Rozbor pracovných úrazov v okrese Prešov ukazuje, že zhruba 50 % úrazov vzniklo nedodržiavaním bezpečnostných predpisov, podceňovaním používania ochranných a pracovných pomôcok, preceňovaním svojich pracovných schopností samotnými pracovníkmi. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že výchove pracujúcich k dodržiavaniu bezpečnostných opatrení sa stále nevenuje dostatočná pozornosť tak zo strany hospodárskych pracovníkov, ako aj zo strany odborových funkcionárov. Často vieme pri zdôvodňovaní pracovných úrazov dokazovať, že pracovník bol preškolený a poučený o bezpečnostných predpisoch, ale už málo zasahujeme na pracoviskách proti tým, ktorí viditeľne porušujú bezpečnostné predpisy. Napr. v oceľových konštrukciách v závode Prešov už niekoľkokrát bolo zistené, že pracovníci nepoužívajú pridelené ochranné pomôcky. Majstri, technickí pracovníci i samotní odboroví funkcionári síce na to stále upozorňujú, ale dosiaľ nijaké závery z tohto stavu nepreviedli.
V Závodoch na valivé ložiská v Prešove došlo prednedávnom k vážnemu pracovnému úrazu len preto, že niektoré ženy, ktoré pracujú pri stroji, nenosia ochranné šatky na hlavách. Ďalší prípad: pracovník Pozemných stavieb montážnej správy 07 v Prešove prevádzal zvarovanie sudov od horľavín bez toho, aby sa presvedčil, či v sude nezostali plyny. Výsledkom tohto postupu bol výbuch a smrteľný úraz.
Aj tieto príklady svedčia o tom, že pracujúci ľahostajne a často i z nedbalosti porušujú zásady bezpečnej práce. Myslím, že bude potrebné podstatne zvýšit dozor nad bezpečnostou pri práci, ak to inak nejde, i k hmotným postihom. Každý pracovník predsa musí si byť vedomý, že je povinný dodržiavať všetky bezpečnostné predpisy a v prípade ich hrubého porušenia bude braný k zodpovednosti. Túto otázku musíme úzko spájať s našou každodennou výchovnou prácou, ktorá by mala spočívať predovšetkým v tom, že porušovateľov bezpečnostných predpisov upozorňujeme, kritizujeme a zverejňujeme na propagačných tabuliach, hovoríme o nich na členských schôdzach, skrátka využívame všetky formy k tomu, aby sme pracujúcich priviedli k uvedomelému pochopeniu chrániť svoje zdravie.
Vážnym zdrojom pracovných úrazov je tiež nedostatočné technické vybavenie strojných zariadení, závady v osvetlení a viditeľnosti, nesprávna organizácia práce, vadné usporiadanie a neporiadok na pracoviskách a pod. Za rok 1965 Okresná odborová rada v Prešove musela pozastaviť 16 strojov a 5 prevádzkových zariadení pre vážne ohrozovanie zdravia pracujúcich. Táto skutočnosť vedie nás k tomu, aby sme kriticky posúdili i prácu hospodárskych orgánov, najmä pri vytváraní vhodných a bezpečných pracovných podmienok pracujúcim. Z našich závodov máme mnoho príkladov o tom, ako niektorí hospodárski pracovníci nezodpovedne, ba až trestuhodne zabezpečujú svoje povinnosti vyplývajúce zo zákonných ustanovení. Napríklad na Štátnom majetku v Prešove s vedomím vedúceho hospodárstva používali poľnohospodársky stroj, ktorý nebol opatrený ochranným krytom, následkom čoho došlo k smrteľnému úrazu. Podobne i v Pozemných stavbách, stavebnej správe 02 používali technicky vadný autožeriav, následkom čoho došlo k smrteľnému úrazu. A tak by som mohol uvádzať ďalšie príklady nedostatočného technického vybavenia strojných zariadení, následkom čoho často dochádza k pracovným úrazom.
O nedostatočnej starostlivosti pri vytváraní lepších pracovných podmienok pre pracujúcich svedčí skutočnosť, že v okrese Prešov máme 3380 pracovníkov, ktorým vyplácame príplatky za sťažené pracovné podmienky, čo činí ročne 2, 5 mil. Kčs. Ešte stále nám 2505 pracovníkov pracuje na rizikových pracoviskách, ktorých v okrese máme 234. I tento ukazovateľ potvrdzuje, že otázka vylepšovania a ozdravovania pracovného prostredia je mnohými hospodárskymi orgánmi veľmi zaznávaná.
Od roku 1963 jednotlivé podniky uzatvárajú plány ozdravných opatrení, ktorými sledujú zaistiť finančné prostriedky na vylepšenie bezpečnostných, hygienických a sociálnych podmienok pre pracujúcich. I v tomto roku takýchto plánov máme v Prešovskom okrese uzavretých na 98 závodoch. Podľa štatistických údajov zo závodov bolo od roku 1963 preinvestovaných zhruba 20 mil. Kčs na zlepšenie pracovných podmienok pracujúcich. Keď však porovnávame vývoj úrazovosti, rizikovosť pracovísk a stav sociálnych zariadení, zistíme, že preinvestované finančné prostriedky nie sú úmerné sústavnému stavu bezpečnosti pri práci. Teda bude potrebné hlbšie skúmať, na čo sú investície plánované, a či tieto sú účelne využívané na vylepšovanie pracovného prostredia, a či prinášajú predpokladaný efekt. Toto nás musí zaujímať predovšetkým v nových podmienkach plánovitého riadenia. To je jedna stránka veci. Na druhej strane však sme svedkami toho, že mnohé finančné prostriedky pre nedostatočné zabezpečenie stavebných a strojných kapacít nie sú vyčerpané, i keď na mnohých závodoch situácia z hľadiska bezpečnosti pri práci je veľmi kritická.
V čerpaní a vo využívaní prostriedkov, ktoré sú určované pre už uvedené účely, nepostupujeme zodpovedne ani v tomto roku. Na tento rok napr. závody vo svojich plánoch ozdravných opatrení zabezpečili na vylepšenie pracovného prostredia 18 mil. Kčs, no za I. štvrťrok 1966 vyčerpali len 3 mil. Kčs, t. j. zhruba len 17 %. Som toho názoru, že v tomto smere bude potrebné zaujímať nekompromisné stanovisko voči hospodárskym orgánom a trvať na tom, aby plánované čiastky neboli čerpané a jednotlivé akcie včas zabezpečované. Je nesprávne, ak niektoré podniky plánované akcie presúvajú z mesiaca na mesiac a potom koncom roka už nestačia plánované prostriedky vyčerpať. To však platí i na odborové orgány, aby omnoho dôslednejšie kontrolovali plnenie plánov ozdravných opatrení a z prípadného neplnenia vyvádzali voči zodpovedný pracovníkom účinné závery.
Vážne problémy v okrese, súdružky a súdruhovia, máme aj na úseku hygieny. V tomto smere pálčivá situácia je v niektorých podnikoch potravinárskeho priemyslu, ktoré priestorove nezodpovedajú súčasným potrebám spracovania poľnohospodárskych produktov, a to na úseku mäsopriemyslu, najmä bitúnkov a mliekární. To má za následok, že v prevádzkových zariadeniach ani pri najlepšej pozornosti nie je možné dodržať základné hygienické predpisy. Avšak výstavba nových zariadení a likvidácia starých podľa môjho názoru sa rieši veľmi zdĺhavo. Napríklad ešte v roku 1956 sa mal likvidovať bývalý mestský bitúnok v Prešove, nakoľko na 10 metrov od neho sa zahájila výstavba sídliska bytových jednotiek. Už vtedy na základe požiadavky bývalého krajského hygienika došlo k dohode medzi zainteresovanými orgánmi, že v roku 1960 bude bitúnok likvidovaný. Dnes sme už v polovici roku 1966 a bitúnok ešte stojí, pracuje sa v ňom, hoci vedľa vyrástlo vysokoškolské sídlisko. Celé okolie je zamorené zlým ovzduším, čo po hygienickej stránke nijako neprospieva okoliu. Je až zarážajúce, že podobné hygienické nedostatky vznikajú i v nových objektoch odovzdávaných do prevádzky. Napríklad Hydinárske závody v Prešove, ktoré boli uvedené do prevádzky v máji t. r., hneď od prvého dňa zápasia s nedostatkom vody, pravda, na úkor plnenia plánovaných úloh, ale tiež na úkor hygieny a ochrany zdravia pracujúcich. Ako mohli pripustiť takýto stav zodpovední činitelia, najmä tí, ktorí investičnú úlohu na výstavbu závodu schvaľovali bez toho, aby súčasne riešili zdroje vody pre priemyselnú výrobu v závode.
Ďalší prípad je závod Kafiléria, ktorý bol vybudovaný neďaleko Prešova, tiež bol daný do prevádzky so značnými chybami a nedostatkami a ani dodnes nie je plne v prevádzke čistiace zariadenie závodu a odpadové vody znečisťujú toky. Pritom ide o vysoko rizikovú prácu s rizikom infekcií prenášaných zo zvierat na človeka.
V našom okrese budeme sa musieť, vážnejšie zaoberať aj otázkou prašnosti a hlučnosti ma pracoviskách. Niektoré prieskumy ukázali, že tieto zdraviu škodlivé vplyvy sú niekoľkonásobne väčšie ako predpisujú normy. Tak napríklad v podniku Cesty, závod Prešov, prašnosť v lome Borovník je 162 a v lome Sedlice 70-krát vyššia ako predpisujú normy. Vyššia prašnosť bola zistená i v niektorých výrobniach podniku Cementáreň Bystré.
Podobne bola zistená vysoká hlučnosť v oceľových konštrukciách v závode Šarišské Lúky, v Piloimpregne, v Závodoch na valivé ložiská v Prešove atď.
Z uvedeného rozboru a problémov pri zabezpečovaní bezpečnosti práce vyplýva celý rad úloh, ktoré je potrebné riešiť v úzkej súčinnosti hospodárskych a odborových orgánov pružne a dôsledne. Nemôžeme pripustiť, aby hodnoty, ktoré naši pracujúci svojím pracovným úsilím na pracoviskách vytvárajú, boli znehodnocované vysokou úrazovosťou a nákladmi, ktoré z pracovných úrazov vyplývajú. Musíme svoju prácu v každom smere vylepšovať a boj proti úrazovosti postaviť ako jednu z úloh celej našej, spoločnosti.
Tie závody, ktoré sú riadené národnými výbormi, budeme ovplyvňovať, aby starostlivosti o vytváranie lepších pracovných podmienok venovali dostatočnú pozornosť. Doteraz sa nám to sčasti aj darí, čoho dôkazom sú rôzne opatrenia, najmä v podnikoch riadených okresným národným výborom. Bude však potrebné viac pozornosti venovať centrálne riadeným podnikom, kde náš vplyv nie je taký silný ako v podnikoch riadených národnými výbormi.
Zlpešiť stav v bezpečnosti, hygiene a ochrane práce si vyžaduje, aby predovšetkým riadiace orgány porušovanie bezpečnostných predpisov považovali za porušenie pracovnej disciplíny a na základe toho vyvodzovali prísne dôsledky v zmysle zákonníka práce. Vedúci hospodárski, ale aj odboroví pracovníci budú musieť dohliadať na to, aby sa pri uplatňovaní novej sústavy riadenia nevylepšovali hospodárske výsledky na úkor bezpečnosti práce. Mám tu na mysli také otázky, ako koncom mesiaca šturmovanie pri zabezpečovaní plánu, častá práca v nadčase, presúvanie finančných prostriedkov, ktoré sú určované v závodoch pre vylepšenie pracovného prostredia, na iné účely a pod.
Tieto otázky musíme mať pod dohľadom i z tých dôvodov, že v priemysle, stavebníctve, ale aj v poľnohospodárstve neustále pribúda viac modernejších mechanizačných prostriedkov. Máme skúsenosti, že vedúci hospodárski pracovníci v niektorých prípadoch v záujme využitia mechanizačných prostriedkov zverujú, tieto do opatery i ľuďom s nižšou odbornou kvalifikáciou a výsledok obyčajne je taký, že sa v závode zvyšuje úrazovosť.
Nie je výnimkou ani taká skutočnosť, že aj naši robotníci na mnohých miestach nepoužívajú ochranné prostriedky a zdôvodňujú to hlavne tým, že sú to nekvalitné a nepohodlné ochranné prostriedky, ktoré majú potom aj vplyv na výšku zárobku. Proti takým a podobným vplyvom je treba veľmi otvorene zasahovať a to tak z vedenia podnikov, ako aj zo strany odborových organizácií, spoločnými silami bojovať o ochranu zdravia pracujúcich, pričom tam, kde sa vyčerpajú všetky možnosti presvedčovania, nebáť sa použiť i sankcie v rámci platných predpisov.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi D u p e j o v i.