boli čistejšie, aby informátori a čašníci vedeli viacej rečí, aby sa viacej využívalo poľovníctvo a rybárstvo pre turizmus, aby bol rozmanitý sortiment svojráznych jedál atď.
To vonkoncom nie sú maličkosti a akékoľvek ich podceňovanie znevažuje aj také veľké diela, aké si staviame v našich koncepciách cestovného ruchu.
Zásadné riešenie vecí si vyžaduje zásadne riešiť i odmeňovanie zamestnancov, ktorí poskytujú turistom služby. Veď napríklad rozdiel medzi kvalifikovaným a nekvalifikovaným predavačom v odmenách je 45, - Kčs. Počet pracovníkov pracujúcich v cestovnom ruchu je nedostatočný, čo pochopiteľne znižuje kultúrnosť obsluhy.
Nemožno však zatajiť, že existuje pomerne mnoho rezerv pre podstatné zlepšenie činnosti zariadení cestovného ruchu voči spotrebiteľom, či cestovateľom aj za terajších podmienok, na druhej stranej všetky tradičné administratívne opatrenia na podnietenie činnosti ľudí akoby sa míňali účinku.
Je tiež pravdou, že sme len v minimálnej miere prikročili k vzájomnej podnikovej súťaživosti - konkurencii a z toho vyplývajúcej socialistickej podnikavosti. Nám musí ísť v prvom rade o pozdvihnutie myslenia ľudí, pracujúcich v službách cestovného ruchu. Pri uplatňovaní socialistickej podnikavosti sa nastoľujú problémy, ktoré predtým neboli, ale taktiež vzniká aj nebývalá zodpovednosť a značné osobné riziko vedúcich pracovníkov, ktoré taktiež doteraz nebolo.
Je čo robiť, aby sme našich ľudí v obchode a v cestovnom ruchu vôbec naučili využívať ekonomickú kalkuláciu pri riešení denných procesov podnikania, proste vyrátať čo sa vyplatí a čo nie. Musíme vedúcich pracovníkov naučiť väčšej osobnej odvahe, vlastnosti, ktorá je spätá s princípom socialistickej podnikavosti.
Organizácie štátneho a družstevného obchodu majú silné monopolistické postavenie. V súčasnej organizácii nie sú vytvorené podmienky vzájomnej podnikavosti a súťaživosti. Je tomu tak preto, že dnešná organizácia obchodu je viac-menej aplikáciou ekonomických prvkov riadenia uplatňovaných v priemysle. V obchode nie je možné mechanicky aplikovať prvky riadenia vhodná pre priemysel, najmä preto, že vykonáva svoju činnosť vo veľkom počte prevádzkových jednotiek.
Záverom mi, súdružky a súdruhovia, dovoľte ubezpečiť plénum Slovenskej národnej rady, že vo Východoslovenskom kraji budeme aj naďalej pracovať ešte lepšie, aby cestovný ruch prispel k ďalšiemu rozvoju nášho ekonomického a spoločenského života.
Podpredseda Barbírek:
Ďakujem poslancovi Ťažkému. Slovo má poslanec Ing. Emil Píš. Poslanec Ing. Píš:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci !
Rozvíjaním zahraničného cestovného ruchu sústavne od roku 1963 dosiahla sa významná orientácia spínania materiálno-technickej základne všetkých zložiek cestovného ruchu s pohľadom na vyspelú organizovanosť a materiálnu vybavenosť turistických veľmocí. Dosiahli sme tým určitú vyrovnanosť, i keď začínajúcu, a pripravili sme predpoklady pre intenzívny rast tohto dôležitého národohospodárskeho odvetvia, schopného vo vysokom stupni vyrovnávať obchodnú bilanciu. Je isté, že pri rozvojových prácach je veľa nedostatkov a že pre dosiahnutie najbližšieho cieľa treba zintenzívniť úsilie o dobudovanie materiálnej základne. Cieľ tohto úsilia a tomu primeraných opatrení je reálny a sleduje aj ďalší vývoj prostredia v prospech pracujúceho človeka.
V celom rozbore však sa mi zdá, že chýba jedna veľmi významná skutočnosť. Atraktívnosť cestovného ruchu na Slovensku je založená na mimoriadnej kráse a rozmanitosti prírody Slovenska a predsa v celom našom prerokúvanom rozsahu nenachádzam zmienku, volajúcu po ochranných zásahoch v prospech udržania a zveľadenia bohatstva slovenskej prírody. Obavu možno vyjadriť vetou - ak sa zvýši návštevnosť hôr, dolín a bystrín, ktoré nie sú na to pripravené, čo zostane z ich nedotknuteľného a podmanivého kúzla?
Preto si myslím, že je namieste pripomenúť i túto skutočnosť a začleniť do nášho úsilia o vybudovanie cestovného ruchu na širokej základni i starosť o zveľadenie a ochranu hodnôt i krás slovenskej prírody. Bez tejto ochrany by sme ich vystavili ničivej činnosti človeka. Pripomeňme si len smutný obraz našej krásnej rieky Oravy pri Istebnom, alebo hornatého okolia Žiaru nad Hronom, kde je všetka krása v takej miere pohlcovaná exhalátmi, vypúšťanými na nesprávnom mieste. Podobný obraz môžu poskytnúť mnohé zákutia slovenskej prírody, ak sa neusmerní a nepripraví invázia áut a nôh mnohých nešetrných turistov.
Ochranárske povinnosti nám ukladá socialistická ústava v článku 15, odseku 2 slovami: "Štát sa stará o zveľaďovanie a všestrannú ochranu prírody a zachovanie krajinných krás vlasti, aby tým vytváral stále bohatšie zdroje blahobytu ľudu a vhodné prostredie, ktoré by prospievalo zdraviu pracujúcich a umožňovalo ich zotavenie. "
Ďalej pre ochranu prírody a jej krás boli vytvorené predpisy i aparát zákonom Slovenskej národnej rady č. 1 z r. 1955 o štátnej ochrane prírody. Najvyšším orgánom je tu Povereníctvo SNR pre školstvo a kultúru, potom jeho výkonný orgán Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, ďalej krajské strediská pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, na okresoch odbory školstva a kultúry a okresní konzervátori a nakoniec v miestach aj zpravodajcovia štátnej ochrany prírody. Podľa toho ochrana prírody by mala byť dostatočne organizovaná a hlavne zabezpečená.
A predsa skúsenosti tých, ktorých ochranárske povinnosti viažu, sú jednoznačné. Sú trpkou ponosou - u nás sa ochrana prírody nerešpektuje.
Veď pri výstavbe v horách sa temer nikto neobráti na orgány ochrany prírody, aby sa nenarušili hodnoty a krásy prírody. Pravdu povediac, stavia sa kde kto chce, elektrické a telegrafné vedenie sa vedie ako kto chce, otvárajú sa kameňolomy a pieskoviská podľa ľubovôle (a nevadí nikomu, keď z nadložia lomu padajú aj zvyšky staroslovanských hrobov, ako tomu je pod hradiskom Oltárno u Skaly v Trenčianskom okrese). Pri výstavbe často zbytočne zničená príroda sa neuvedie do pôvodného stavu, ba u nás sa stavia často i tak, že sa povytínajú aj mohutné stromy a zeleň, ktorá by mohla byť okrasou stavby pri troške opatrnosti. Ďalej sa znečisťujú horské potoky, cesty, okolia rekreačných zariadení. A ponôs na negatívny vzťah k prírode a na nerešpektovanie zásad ochrany je veľa.
Pri takomto stave treba vypočuť aj varovný hlas slovenskej prírody, ktorá na mnohých miestach žaluje, a dať plnú platnosť ochranárskym zásadám pri rozhodovaní o ďalšom postupe rozvíjania cestovného ruchu.
Preto je namieste vysloviť k problému cestovného ruchu i z hľadiska ochrany prírody niekoľko zásadných pripomienok.
Aj z hľadiska cestovného ruchu je potrebné, aby tí, ktorí ho organizujú, povinne úzko spolupracovali s tými, ktorí sú povolaní, aby sa starali o zveľaďovanie a ochranu hodnôt a krás prírody.
Pri rozvíjaní cestovného ruchu sa musia súčasne zachovávať a rešpektovať zásady ochrany prírody, a to tak pri výstavbe, ako aj pri prevádzke jednotlivých zariadení. Na tejto spolupráci by sa mal dohodnúť najmä Výbor SNR pre cestovný ruch a Povereníctvo SNR pre školstvo a kultúru pri súčinnosti všetkých svojich zložiek. Túto zásadu aby som si dovolil navrhnúť včleniť do uznesenia pléna k tejto otázke.
Z ďalších zásad by som si dovolil uviesť, že od všetkých zamestnancov cestovného ruchu sa musí požadovať plnenie aj ochranárskych povinností, ktorých znalosť a praktické uplatnenie by malo byť súčasťou ich kvalifikácie, hlavne pri sprievodcovských profesiách. A potom propagácia cestovného ruchu v zahraničí a najmä u nás by nemala opomínať prízvukovať aj zásady ochrany prírody a pamiatok.
Exploatácia krás vlasti turistikou podľa moderných organizačných zásad teda nemá postrádať ochranu tej podstaty, z ktorej vyrastá. Má sa organicky viazať na kvalitu a kultúrnosť všetkých služieb v zabezpečenej prírode, poskytujúcej hľadajúcemu domácemu i zahraničnému návštevníkovi úchvatnosť pohľadu a nezabudnuteľné zážitky. Uskutočnenie takéhoto prístupu k turistike je nielen v našich silách, ale je našou povinnosťou voči socialistickej spoločnosti a voči mladým a budúcim generáciám.
Táto ochranárska tematika, vychádzajúca z pripomienok k turistike, má širšiu platnosť. Má takmer právo vkĺbiť sa do našej národnej povahy, aby každý náš člen spoločnosti vedel si oceniť tie krásy, ktorými ho obdarovala príroda vlasti a aby vedel pri každej príležitosti tieto krásy chrániť a zveľaďovať. A to nielen v tatranskej alebo inej oblasti, ale aj v okolí dedín a miest. Aby sa v budúcnosti nestávalo to, že sa vytínajú parky, staré krásne stromy pred domami, v uliciach, šliape sa zeleň a koberce kvetov. Ale naopak, aby tvár našich dedín, miest i okolia aj rekreačných oblastí bola svedectvom kladného postoja každého člena spoločnosti k prírode, aby bola dôkazom našej spoločnosti.
K detailom rozvoja jednotlivých vybratých oblastí by som si dovolil pripomenúť oblasť Vysokých Tatier, ktorá je už dnes preťažená pre sústredenosť domácich i zahraničných návštevníkov, a žiada si naliehavo odbremenenie, zvlášť teraz po širokom sprístupnení cd Podbanského. Vhodnou cestou k tomu je rozšíriť ich výstavbu na Liptovské Tatry, ba až na Oravu. Z vyhovujúcich návrhov pre tento námet je malý a veľký tatranský okruh s trasou na západ pod Liptovské Tatry na Oravu a potom cez Zakopané na tatranskú Javorinu.
S budovaním cestovného ruchu, do ktorého sme sa pustili s plnou vervou, a poznaním základných podmienok v našom prostredí, vyrástli nám nové problémy. Z nich kľúčovými sú lôžkové kapacity, rozsah a kvalita poskytovaných služieb. Predovšetkým v takom prípade, keď sme zaznamenali pokles návštev z Maďarska a krátkodobých návštev z Rakúska, ale určitý kvalitatívny zvrat u kapitalistických štátov, prejavujúci sa predlžovaním doby pobytu a zvyšovaním devízového prínosu.
Znovu apelujem: v rozsiahlom riešení týchto otázok nesmieme zabúdať na ochranárske záväzky voči prírode, základnej nositeľke a poiskytovateľke podmienok cestovného ruchu u nás. V našom úsilí vyrovnať sa s moderne koncipovanými zásadami cestovného ruchu vo vyspelej socialistickej spoločnosti nebude chýbať nikto z nás, aby sa nepodieľal v rozsahu svojej pôsobnosti i na tomto dôležitom úseku pre naše národné hospodárstvo.
Podpredseda Barbírek:
Ďakujem poslancovi Ing. P í š o v i.
Slovo má poslanec František F a r a g a. Poslanec Faraga:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Do bohatého a významného programu terajšieho rokovania Slovenskej národnej rady chcem v rámci diskusie prispieť niekoľkými poznatkami a námetmi k otázkam rozvoja cestovného ruchu na Slovensku s podrobnejším zameraním na situáciu v okrese Lučenec.
Treba vidieť tú skutočnosť, že rozvoj cestovného ruchu nie je dnes už len záležitosťou úzkeho okruhu zámožných a privilegovaných vrstiev, ako tomu bolo ešte v nedávnej minulosti.
Po víťazstve socialistickej revolúcie rastom materiálno-technickej základne socializmu vzrastajú príjmy obyvateľstva, zvyšuje sa jeho životná úroveň, zmenšujú sa hmotné a kultúrne rozdiely medzi životom obyvateľstva v mestách a na dedinách. Pracovitý ľud Slovenska usilovne buduje priemysel, zúrodňuje družstevné polia, buduje školy, nemocnice, kultúrne zariadenia., byty, cesty atď. Pracuje, buduje, zarába a má dnes viac možností lepšie žiť, obliekať sa, študovať, stavať krásne rodinné domky, ale tiež časť svojich úspor venovať na svoj oddych, rekreáciu telesných a duševných síl a na poznávanie svojej vlasti.
Slovensko je plné prírodných krás, rekreačných a turistických možností. Je ich dosť aj v našom Lučeneckom okrese, na juhu Stredoslovenského kraja, ktorý síce nebol zahrnutý do plánu preferovaných oblastí turistického ruchu, ale má s ním veľa spoločného a má pre jeho rozvoj tiež svoje domáce podmienky. Svedčí o tom skutočností, že v okrese sú tri cestné a dva železničné prechody do Maďarskej ľudovej republiky, ktorými v roku 1965 prešlo k nám 65 271 osôb a od nás do Maďarskej ľudovej republiky 22 600 osôb a okrem toho 1600 vízových cudzincov.
Na všetkých uvedených prechodoch boli zo začiatku značné nedostatky, ktoré sa v okresných orgánoch na návrh okresnej komisie pre cestovný ruch postupne riešili.
Mnoho cudzincov i domácich turistov z uvedeného počtu prechádza územím veľkej časti okresu a cez okresné sídlo Lučenec. Mnohí z nich sa tu zastavujú a hľadajú rôzne služby, ktoré nevieme v okrese k spokojnosti poskytovať. Mnoho kritických a oprávnených pripomienok je na kvalitu štátnej cestnej siete v okrese, ktorá meria 771 km, ale z toho je len 50 % bezprašných vozoviek, čo je po Rimavskej Sobote najnižšie percento v Stredoslovenskom kraji. Priamo kritický stav je v cestnej sieti v okresnom sídle, ktoré má celkom 52 km ulíc, ale z toho len 20 km s akým-takým tvrdým podkladom a ostatné ulice sú ako poľné cesty bez akéhokoľvek podkladu. Aj všetky štyri výpadové cesty z mesta sú teraz v dezolátnom stave a dosiaľ pridelené prostriedky na IV. 5RP zabezpečujú okresu a mestu len minimálne možnosti na zlepšenie tejto neblahej situácie.
Z požadovaných služieb sú najmenej uspokojivo riešené požiadavky na ubytovanie v okresnom sídle, kde už v roku 1962 sa mala táto otázka riešiť výstavbou hotela v systéme Jednoty, ale dosiaľ sa s výstavbou nezačalo. V IV. päťročnici je jeho výstavba plánovaná, Jednota ho projekčne už pripravuje pre rok 1968, ale Pozemné stavby v Banskej Bystrici ho zasa chcú pre nedostatok kapacity odsunúť až na rok 1969. Urýchlená výstavba tejto hotelovej a stravovacej kapacity v meste je veľmi naliehavá, lebo doterajšia lôžková a stravovacia kapacita je nedotstačujúca.
Z ostatných služieb je z hľadiska zahraničného cestovnéhoruchu, ale aj z hľadiska domácich potrieb a stále rastúcich požiadaviek veľmi potrebné riešiť služby motoristom, lebo v okresnom sídle sa zabezpečujú len minimálne, v absolútne nevyhovujúcich priestoroch. Je načase splniť v budúcom roku starý sľub Krajského sväzu výrobných družstiev a zahájiť výstavbu autoservisu v Lučenci.
Uspokojovanie potrieb zahraničného a domáceho turistického ruchu v okrese usilujeme sa riešiť skvalitňovaním pohostinských služieb a rozširovaním rekreačných priestorov v okrese. V posledných rokoch dosiahli sme v tom určité úspechy, vybudovali sme na hlavnej turistickej trase niektoré nové závody verejného stravovania, salaš, bufety, malé vodné nádrže, rybníky, poľovnícke chatky, kúpaliská, strediská pionierskej a závodnej rekreácie.
V okrese sa začínajú rozvíjať niektoré strediská turistického ruchu s charakterom prímestskej alebo okresnej rekreácie, ktoré sú vyhľadávané už stovkami, ba tisíckami obyvateľov najmä v sobotu a nedeľu a cez dovolenkové obdobie, a to nielen obyvateľstvom okresu, ale aj z okresu Rimavská Sobota, Zvolen, Banská Bystrica a iné. Nezriedka vidieť tu stanovať niekoľko dní aj turistov z Čiech a Maďarska.
Medzi najvyhľadávanejšie miesta pre rekreáciu v okrese patrí obec Dolná Strehová s termálnym prameňom 36° C teplej vody s veľkým a malým otvoreným bazénom, ktoré sa využívajú od skorej jari do neskorej jesene. Návštevnosť tu z roka na rok stúpa a kapacita týchto zariadení už nevyhovuje. MNV za pomoci ONV vybudoval tu najnutnejšie zariadenia, ktoré však svojím rozsahom a kvalitou už nevyhovujú. V tomto roku urobia sa tu ďalšie zlepšenia, opravia sa bazény, vybudujú sa nové hygienické zariadenia, zbezprašní sa príjazdná cesta atď. Veľký záujem o toto miesto rekreácie, jediné svojho druhu v okrese i v širšej oblasti, zasluhuje si a potrebuje viac pozornosti. Toto miesto a tieto problémy mal by si podľa nášho názoru bližšie všimnúť aj Výbor SNR pre cestovný ruch.
Ďalšie možnosti rekreácie na slnku a pri vode sú v okrese v krásnom kútiku prírody pri rybníku v Ružinej, kde je aj pionierske stredisko Slovenských magnezitových závodov v Lovinobani a niekoľko závodných chát z Lučenca.
V týchto dňoch vykoná sa kolaudácia viacúčelovej vodnej nádrže nad Lučencom, ktorá sa bude rozprestierať na ploche 25 ha. Na tomto mieste vytvorí sa dôležitá oblasť prímestskej rekreácie, najmä pre obyvateľov okresného sídla a jeho okolia, lebo nádrž okrem závlah, rybného hospodárstva a zásoby určitého nadlepšovacieho množstva úžitkovej vody bude plniť aj rekreačnú funkciu na kúpanie, člnkovanie a stanovanie. Bude tu však ešte mnoho problémov, ktoré sa MsNV a ONV pripravujú riešiť, ale bez pomoci vyšších orgánov by to nešlo a trvalo by to veľmi dlho. Zatiaľ tu bude v júli odovzdaná len holá vodná plocha, bez zdrojov pitnej vody, bez najnutnejších sociálnych a hygienických zariadení, bez akýchkoľvek ubikácií a služieb, bez potrebných komunikácií a terénnych úprav.
Okrem iného významu k rozvoju turistického ruchu a domácej rekreácie prispeje tiež budovanie piatich malých vodných nádrží v okrese, ktoré sú vo výstavbe.
ONV, vychádzajúc z pripomienok svojich orgánov a občanov, hľadá možnosti na vybudovanie ďalších rekreačných priestorov v krásnom prírodnom trojuholníku medzi obcami Kokava nad Rimavicou, Málinec a Látky.
Veď hoci žijeme na juhu, máme v okrese vyše 69 tis. ha lesov, čo tvorí 33, 5 % z celkovej plochy okresu, a vodné toky merajú v okrese vyše 940 km, z čoho je 760 km zarybnených. I v tejto skutočnosti skrýva sa veľké bohatstvo, ktoré by sa mohlo ešte viac využiť na rozvoj rekreácie a turistického ruchu, a to výstavbou nových ubytovacích a stravovacích zariadení podnikov, závodov, škôl, prípadne autocampingov v uvedenej oblasti v blízkosti obce Kokava nad Rimavicou, kde sú dobré terény nielen pre letnú, ale aj zimnú rekreáciu.
Pri budovaní rekreačných možností v týchto priestoroch i v iných spomínaných oblastiach v Lučeneckom okrese by sa mali rozhodne viac podieľať orgány Slovenského výboru ČSTV a Sväzarmu, ktoré v našom okrese od oslobodenia investovali do športových a branných akcií len minimálne prostriedky v porovnaní s niektorými inými okresmi.
Poľovnícke revíry v okrese, najmä v katastroch obcí Ľuboreč, Modrý Kameň, Podkriváň a Kokava, majú podľa odhadu v tomto roku vyše 2100 kusov srnčej zveru, 488 kusov jeleňov, 213 kusov čiernej zveri, vyše 500 bažantov a 1256 kusov jarabíc. Vysoký je stav najmä jelenej a srnčej zveri, u ktorej by sa mohol povoliť zvýšený odstrel, najmä pre zahraničných poľovníkov.
V súvislosti s rozvojom cestovného ruchu dochádza mnoho požiadaviek na okresnú komisiu pre cestovný ruch zo závodov a obcí na zavedenie rýchlikového spoja zo stredného Slovenska cez Lučenec - Fiľakovo - Somosköújfalu do Budapešti, ktorý by premával aspoň trikrát týždenne, a to v stredu, sobotu a nedeľu v skorých ranných hodinách do Budapešti a večer okolo 22. hod. by prichádzal späť.
Množia sa tiež požiadavky zo závodov, aby medzi Bratislavou a Lučencom sa obnovilo pravidelné denné letecké spojenie lietadlom, ktoré by štartovalo zo sväzarmovského letiska blízko Lučenca a ktoré by okrem cestovných služieb pracujúcim Lučeneckého okresu poskytovalo dopravné služby aj pre potreby okresu Rimavská Sobota. Nové organizačné usporiadanie podnikov spôsobilo, že väčšina odborových riaditeľstiev s celoslovenskou pôsobnosťou má svoje sídlo v Bratislave alebo v Brne, v dôsledku čoho sa podstatne zvýšil počet služobných ciest týmto smerom. Bolo by účelné zvážiť možnosti medzipristávania lietadla IL -14 pravidelnej leteckej linky Košice - Bratislava a späť na letisku Boľkovce pri Lučenci, pretože aj smerom do Košíc je záujem o 450 - 500 ciest ročne a tiež o spojenie do Brna majú podniky záujem v rozsahu 400 - 500 ciest ročne. Obe tieto požiadavky prosím príslušnými orgánmi Slovenskej národnej rady preskúmať a podľa možnosti riešiť.
Chcem ešte pripomenúť, že na úseku propagácie cestovného ruchu vyšla v tomto roku pekná viacfarebná publikácia niektorých turistických zaujímavostí v Stredoslovenskom kraji, ale v okrese v tejto oblasti sme ešte veľa dlžní, čo vyplýva z roztrieštenosti propagačnej činnosti, ako aj finančných problémov.
Pri výstavbe v okresoch a krajoch treba stanoviť určité priestory na rozvoj prímestskej rekreácie a v nich účelne umiestňovať jednotlivé objekty závodov i spoločné zariadenia a efektívnejšie k tomu využívať združované prostriedky. Odbory výstavby ONV by nemali v tomto období pripúšťať neuváženú a neodvôvodnenú roztrieštenosť výstavby rekreačných zariadení, najmä závodov, lebo tieto sa potom nebudujú komplexne s potrebnými zariadeniami a ich výstavba vychádza oddelene príliš draho.
Treba zabrániť tendenciám, aby si každý závod staval chatu, pionierske alebo závodné rekreačné stredisko; kde si vyberie a potom prichádzal s požiadavkou na národné výbory, aby budovali príjazdné cesty, vodu, kanalizáciu, elektrinu a iné zariadenia.
Turistický ruch je dôležitou zložkou nášho národného hospodárstva, ktorého význam bude ďalej vzrastať. K týmto problémom budeme v okrese Lučenec mobilizovať a správne usmerňovať všetky možné zdroje z fondu rozvoja a rezerv národných výborov, prostriedky kultúrnych a sociálnych fondov závodov, JRD a rôznych organizácií, ako aj poskytnuté príspevky a pomoc nadriadených orgánov, aby náš okres aj na tomto poli prispel k upevneniu našej vlasti, k šíreniu jej dobrého mena, upevneniu jej politického a kultúrneho postavenia medzi príslušníkmi všetkých národov, ktoré nás v budúcnosti navštívia.
Podpredseda Barbírek:
Ďakujem poslancovi F a r a g o v i.
Slovo má poslanec Justín P o l á k. Poslanec Polák:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Úvodom svojho diskusného príspevku chcel by som spomenúť malú epizódu, ktorá sa odohrala na jar pamätného roku oslobodenia slávnou sovietskou armádou. V druhom slede frontových vojsk, ktoré postupovali na svojom hrdinskom pochode cez našu obec, počas krátkeho oddychu obrátil sa jeden z vojakov na našich občanov s prosbou, aby ho zaviedli na miesta, ktoré pred viac ako 140 rokmi navštívil jeden z najväčších hudobných skladateľov všetkých čias, Ludwig van Beethoven. Keď mu túto žiadosť splnili a prechádzal sa parkom našej obce a priestormi miestneho kaštieľa, vstúpili mu do očú chlapské slzy dojatia, že sa mu splnilo veľké želanie.
Je to príhoda spred viac ako dvadsať rokov, ale je dodnes živá medzi našimi občanmi, práve tak, ako je živá ústnym podaním prenášaná tradícia na pobyt Beethovena u nás.
No zdá sa, že táto tradícia okrem miestnej obce, ďalej Piešťan a niekoľkých zasvätencov a nadšencov z Bratislavy nemôže akosi preraziť múry nevšímavosti niektorých kompetentných činiteľov, ktorí otázku pobytu Beethovena v Krupej považujú za vec ak nie celkom druhoradú, tak aspoň za takú, ktorá počká.
Celkom inej mienky sú však tí, ktorým prichodí jemne a taktne odmietnuť návštevy turistov z Čiech a hlavne zo zahraničia, tých, ktorí s úplnou samozrejmosťou prichádzajú, aby si pozreli miesta, na ktorých sa tento veľký génius zdržiaval, žil, miloval a tvoril. Spomeniem aspoň niektorých: členovia Leningradskej filharmónie, americkí novinári, kanadská parlamentná delegácia, turisti z Maďarska, novinári z Nemeckej demokratickej republiky, Rakúska, dokonca poľovníci z Francúzska.
Čo povedať týmto ľuďom? Aké výhovorky vynachádzať, alebo ako odpútať ich záujem? Je to veľmi ťažká a nevďačná úloha, ak len nechcete počuť poznámky o nevšímavosti, ak už nechcem povedať o nekultúrnosti voči pamiatkam minulosti. Vžime sa do tejto situácie! Povedať, že dnes je tam ústav choromyseľných? Alebo uvádzať pochybnosti o pobyte Beethovena ľuďom, ktorí prichádzajú s tým presvedčením a poznaním z cudziny? Nedostávame sa do situácie, kedy cudzina nám musí objavovať to, čo nám by malo byť dobre známe?
Spomenul som ústav choromyseľných, ktorý je t. č. tam umiestnený. Áno, máme k týmto ľuďom súcit. Patrí im všetka starostlivosť, ktorú im štát poskytuje, lebo sú to zväčša úbožiaci, ktorí za svoj osud nemôžu. Rozhodne by však pri dobrej vôli mohli byť títo ľudia umiestnení na mieste pre nich vhodnejšom, kde by neboli natoľko vystavení nemiestnym poznámkam niektorých bezcitných ľudí a kde ani oni svojím chovaním by nezavdávali podnet k rôznym výrokom, prípadne k nemiestnemu chovaniu sa detí.
K otázke pochybnosti o pobyte Beethovena: boli takéto pochybnosti vznesené. Pred niekoľkými rokmi bol do Krupej poslaný kustód Slovenského pamiatkového úradu dr. Šimko. Jeho úlohou bolo pripravovať podmienky pre zriadenie múzea Ludwiga van Beethovena. Stretol sa však na niektorých miestach s úplným nepochopením. Mal priniesť písomný dôkaz o pobyte Beethovena v Krupej. Obrátil sa so žiadosťou na posledného z majiteľov kaštieľa, žijúceho v tom čase v Taliansku. Tento ho odkázal na kaštieľsky archív, ktorý bol však v roku 1946 z Krupej odvezený do Bratislavy a nachádza sa nevedno kde. Zostalo sa v začarovanom kruhu. Situácia sa rozuzľuje v posledných rokoch, kedy sa tejto práce chytil promovaný historik dr. Anton Klodner, ktorý na viacerých dôkazoch argumentuje správnosť tvrdenia, že Beethoven skutočne v Krupej bol, že niektoré diela vznikli buď priamo v Krupej, alebo pod dojmom pobytu na miestach, kde žila Terézia Brunšviková, označovaná za nesmrteľnú milenku Ludwiga van Beethovena. Takže identifikuje čas, v ktorom sa tu zdržiaval a v ktorom pod dojmom prežitia ľúbostných citov prežíva práve svoje najplodnejšie skladateľské obdobie.
Nechcem však naďalej zdržiavať vašu pozornosť vecami, ktoré patria historickej vede. Ide mi o záležitosť, ktorá by sa dala nazvať ako dopyt a ponuka. Ako som na začiatku svojho diskusného príspevku uviedol, dopyt tu je. Návštevníci, hlavne zahraniční, prichádzajú, dopytujú sa, ale nemáme čo ponúknuť, hoci máme na dosah ruky hodnoty, okolo ktorých chodíme a nevyužívame ich. Na MNV sa nachádza mapa z roku 1822, teda z čias iba krátko minulých po pobyte Beethovena, ktorá verne zachycuje celé prostredie, v akom sa nachádzal kaštieľ a park a ktorá by mohla byť výborným vodítkom pri rekonštrukcii. Dobrým doplnkom by boli starí ľudia, ktorí majú v dobrej pamäti mnohé podrobnosti, ktoré by sa prípadne nedali z mapy vyčítať. Samotný kaštieľ je peknou ukážkou empírového štýlu a park patril v minulosti medzi najpoprednejšie tzv. anglické parky. Isteže renovácia by si vyžiadala náklad, ale tento by sa mnohonásobne vrátil, hlavne ak by sa vhodnou propagáciou verejnosť ako naša, tak hlavne zahraničná dozvedela, že niekdajšie miesto pobytu veľkého skladateľa je prístupné a dôstojné jeho mena.
Prichádzame sami s iniciatívou. Počnúc vlaňajším rokom zakladáme tradíciu hudobných koncertov v našej obci. Pracujeme na vydaní propagačného materiálu vo forme dvojjazyčného prospektu, ktorý chceme vydať predbežne v trojtisícovom náklade s farebnými fotografiami kaštieľa, častí panku, ďalších štýlových stavieb atď. Práve v týchto dňoch dokončuje sa renovácia malého pavilónu, ktorý ako samostatná budova je postavený v priamej blízkosti kaštieľa a zväčša z domácich prostriedkov bude v ňom zriadená predbežne Beethovenova izba na spôsob malého múzea, ktorej otvorenie chystáme ešte tohto roku za prítomnosti pozvanej hudobnej verejnosti domácej, ako aj hostí zo zahraničia. Ide o členov Beethovenovej spoločnosti.
Taktiež sa pracuje na úprave parku, ktorý aj keď z našich prostriedkov nebude možné uviesť do pôvodného stavu, ale aspoň čiastočne bude v dohľadnom čase upravený tak, aby poskytoval možnosti dobrého osvieženia a odpočinku návštevníkom. Jeho rozloha s priľahlým lesoparkom predstavuje výmeru 160 ha. Malebné zákutia, rybník, umelá jaskyňa, cudzokrajné dreviny, v prípade zahatania a uvedenia do pôvodného stavu miestny potok vytvorí vodnú nádrž bezmála trištvrte kilometra dlhú, značne širokú s ostrovom a možnosťou člnkovania - to všetko sú veci, ktoré sa priamo núkajú k využitiu v rámci turistického aj zahraničného cestovného ruchu. Vo vzdialenosti necelých dvoch kilometrov má miestne JRD vybudovanú sústavu rybníkov s možnosťou postavenia chát na peknej slnečnej južnej stráni, chránenej od severu ďalším lesom. I v tomto priestore počítame s možnosťou člnkovania a chceme v najbližšom období pristúpiť k výstavbe niekoľkých chát vo vlastnej réžii, ktoré by bolo možné prenajímať turistom. Ak k týmto možnostiam pripočítame nie veľkú vzdialenosť Smoleníc s výletným miestom Jahodník, jaskyne Driny, ďalej blízkosť Piešťan, naskytajú sa nám skutočne nebývalé možnosti i pre náročných turistov. A napokon pri starostlivosti o ducha, túžiaceho poznať miesto Beethovenovho pobytu, bolo by miestne JRD schopné a ochotné vyjsť v ústrety aj takým pôžitkom, ako je výborné dolnokrupanské víno, ktoré dnes zberáme z plechy 14 ha, a mienime túto rozlohu zdvojnásobiť, ďalej domácou kuchyňou, zakáľačkami, prípadne ďalšími špecialitami, ktorým by určite dali prednosť aj návštevníci Pezinka alebo Limbachu.