Tieto cesty zefektívnenia materiálno-technickej základne by sa mali uplatniť pri všetkých formách využívania doplnkových zdrojov investícií. Sú to menovite vlastné zdroje finančných prostriedkov podnikov, využívanie úveru pre investičnú výstavbu, osobitné finančné fondy. Mám na mysli predovšetkým národné výbory, ktorým sa v novej sústave riadenia výrazne zvýši právomoc pri využití vlastného rozpočtu. Budú mať a vlastne už majú plnšiu moc pri výstavbe drobných akcií. A tie môžu v nemalej miere zlepšiť úroveň poskytovaných služieb a ich šírku v jednotlivých miestach, mestách a strediskách. Zvýšenie podnikavosti národných výborov poslúži nielen k uspokojovaniu potrieb občanov a návštevníkov, ale bude kladne vplývať aj na príjmovú časť rozpočtu národných výborov.
Od roku 1963 oživila sa na mnohých miestach, orgánoch a organizáciách iniciatíva miestnych zložiek a občanov, ktorá pomáha znásobovať vložené prostriedky. Kladne treba hodnotiť najmä iniciatívu orgánov Československého sväzu telesnej výchovy pri výstavbe športových, turistických a ďalších objektov. Pekným príkladom je aj činnosť niektorých jednotných roľníckych družstiev a spotrebných družstiev pri výstavbe takých zariadení, ako sú koliby, salaše, vinné pivnice. Kladne oceňujeme konkrétny prínos spotrebných družstiev v budovaní nových zariadení a rekonštrukcií jestvujúcich objektov v mestách a dôležitých centrách cestovného ruchu. Zvlášť sú zaujímavé zámery orgánov spotrebných družstiev vo výstavbe hotelov v Bratislave, v Trenčianskych Tepliciach a vo Vysokých Tatrách. Do roku 1970 vystavajú spotrebné družstvá ďalšie účelné a pekné motoresty na hlavných trasách po vzore už otvorených na Kamennom mlyne a pri Trenčíne.
Sme presvedčení, že cieľavedomá hospodárska činnosť by mohla v podstatnej miere ovplyvniť ekonomickú situáciu aj podhorských a horských oblastí na Slovensku. V tejto súvislosti odporúčame jednotlivým orgánom premyslieť konkrétne formy tohto zámeru.
Jestvujúci stav a obmedzené možnosti rozvoja materiálnotechnickej základne cestovného ruchu v najbližších rokoch nútia k hľadaniu rôznych foriem ako získať náhradné kapacity, a to najmä v rozšírení lôžkového fondu. Žiadalo by sa viacej vzájomného porozumenia medzi zložkami voľného cestovného ruchu a orgánmi Revolučného odborového hnutia, zdravotnej starostlivosti, škosltva a kultúry. Bolo by treba viac iniciatívy aj pri možnostiach získavania kapacít v súkromnom ubytovaní. Táto otázka sa u nás zanedbáva a okrem oblasti Vysokých Tatier a čiastočne Bratislavy sa organizovane možnosť ubytovania v súkromí nevyužíva.
Dovoľte ešte, vážené súdružky a súdruhovia, zmieniť sa o príprave ľudí v zariadeniach cestovného ruchu. Rozhodujúcim činiteľom pri zvyšovaní úrovne služieb popri ich úrovni, rozsahu, príťažlivosti a rentabilnosti je odborná i politická kvalifikácia pracovníkov. Rozsiahle zmeny, ktorými prešiel cestovný ruch za posledné obdobia, aj dynamika jeho rozvoja v ďalších rokoch si vyžaduje zásadné zmeny v doterajšej kádrovej praxi a príprave pracovníkov pre túto činnosť. V spolupráci s Vládnym výborom pre cestovný ruch a s orgánmi školstva a kultúry už v súčasnosti, ako aj v ďalších rokoch chceme a budeme tieto otázky riešiť veľmi sústredene.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Základnú orientáciu činnosti v cestovnom ruchu pre ďalšie obdobie vytýčil XIII. sjazd Komunistickej strany Československa a sjazd Komunistickej strany Slovenska, ktoré vo svojich uzneseniach ukladajú: naďalej rozvíjať cestovný ruch, zlepšovať životné prostredie a starať sa o využívanie voľného času. Výbor SNR pre cestovný ruch na svojom zasadnutí minulý týždeň prerokoval a schválil rámcové úlohy zo sjazdových rokovaní, usmernenie činnosti pre budúci rok a konkrétne úlohy zo sjazdov už zapracoval aj do plánu hlavných úloh na II. polrok 1966. Osobitnú pozornosť pri spracúvaní zásadných materiálov budeme venovať možnostiam zvýšenia podielu Slovenska na celoštátnom cestovnom ruchu pri využití mimoriadne vhodných prírodných podmienok a pracovných síl, správnemu uplatneniu zásad novej sústavy riadenia pri výstavbe materiálno-technickej základne a hospodárení v zariadeniach cestovného ruchu. Napokon budeme naše úsilie v tomto i v budúcom roku koncentrovať na včasnú a dôslednú prípravu podmienok pre domáci a zahraničný cestovný ruch.
V budúcom roku ovplyvnia cestovný ruch, predovšetkým zahraničný, niektoré významné udalosti. V prvom rade je to vyhlásenie roku 1967 ako roku medzinárodného cestovného ruchu, čo má prerokovať a vyhlásiť tohoročné Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov. V súvislosti s tým sa bude vládam jednotlivých štátov odporúčať vykonať pre ďalší rozvoj cestovného ruchu celý rad opatrení, ako zjednodušenie cestovných formalít, zintenzívnenie propagácie, zlepšenie služieb a zvýšenie ich aktivity a ďalšie.
Významný vplyv na rozvoj zahraničného cestovného ruchu v našej republike v roku 1967 bude mať 50. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktoré na seba sústredí pozornosť vo všetkých štátoch, avšak zvlášť výrazne sa prejaví u nás aj v súvislosti s realizáciou opatrení na rozšírenie organizovaného a individuálneho cestovného ruchu medzi SSSR a ČSSR. Príslušný protokol o tejto významnej udalosti v cestovnom ruchu medzi našimi dvomi socialistickými štátmi, ako viete z tlače, podpísali zodpovední činitelia pred dvomi týždňami.
Ďalšou udalosťou, ktorá bude mať určitý vplyv na rozvoj zahraničného cestovného ruchu v budúcom roku, je svetová výstava v Montreali. Túto vrcholnú medzinárodnú akciu chceme využiť predovšetkým na ďalšiu propagáciu Československa ako celku a osbitne pre propagáciu československého cestovného ruchu.
Záverom chcem za všetkých pracovníkov cestovného ruchu na Slovensku ubezpečiť váženú Slovenskú národnú radu, že vyvinieme maximálne úsilie na splnenie vytýčených cieľov a úloh z XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa a sjazdu Komunistickej strany Slovenska. Zároveň mi dovoľte vyzvať všetkých poslancov Slovenskej národnej rady a ďalších funkcionárov k podpore tohto úsilia v záujme výraznejšieho rozvoja cestovného ruchu na Slovensku.
Podpredseda Barbírek:
Ďakujem súdružke Višňovcovej.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci,
dostali ste ako tlač 35 návrh uznesenia k zpráve o cestovnom ruchu na Slovensku. Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali povereníčke Višňovcovej, alebo predniesli v rámci rozpravy.
Prikročíme k rozprave, do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanci
Anton Ťažký
Ing. Emil Píš
František F a r a g a
Justín P o l á k
Ladislav P i l l n e r
Štefan Trstenský
povereník SNR pre financie František H a g a r a
povereník SNR pre zdravotníctvo MUDr. Vladimír Zvara
predseda MsNV Vysoké Tatry s. L u k á č
predseda Slovenského výboru spotrebných družstiev s. Pavel Tonhauser.
Dávam slovo poslancovi Antonovi Ťažkému. Poslanec Ťažký:
Vážené súdružky a súdruhovia!
Ten, kto sleduje vývoj vo svete, dobre pozná pozitívne stránky cestovného ruchu. Niet hádam štátu, ktorý by sa neuchádzal o priazeň turistov a cestovateľov, ktorých počet z roka na rok stúpa.
Sú štáty, ako o tom v úvode hovorila súdružka Višňovcová, kde z výsledkov zahraničného cestovného ruchu dosahujú vysakoaktívne obchodné bilancie. Ak tomu tak má byť aj u nás, potom sa musia požiadavky na výstavbu a rozvoj cestovného ruchu niekoľkokrát znásobiť, pretože - ako viete - len pred troma rokmi sme započali vecne a cieľavedome riešiť problémy modernej zahraničnej turistiky.
Doteraz dosiahnuté výsledky - merajúc ich so štátmi s rozvinutým cestovným ruchom - možno pokladať len za sľubné začiatky.
Obťažnosť v riešení problémov rozvoja cestovného ruchu treba vidieť v tom, že toto odvetvie nemá samostatné postavenie v našom národnom hospodárstve. Skladá sa z mnohých nerovnomerných národohospodárskych odvetví.
Nedostatky, s ktorými sa v cestovnom ruchu stretávame, musia sa, pravda, odstraňovať,, za pochodu", nemožno čakať a uzavrieť sa, kým zrealizujeme naše smelé zámery. Vychádzajúc z takejto polohy problémov, treba teda otvorene povedať, že riadenie cestovného ruchu za terajších podmienok, keď nemôžeme čakať, kým sa sformuje trh zahraničného a vnútorného cestovného ruchu u nás, je závažnou skúškou organizačných znalostí a podnikateľských schopností nás všetkých.
Je však nemálo príkladov, a to práve z tejto oblasti, že aj v dnešných zložitých podmienkach je badateľná nezvyčajná pružnosť a iniciatíva. Nebude od veci, keď o tom uvediem niekoľko čísiel, už aj preto, aby sme nestratili mieru pri kritike našej turistiky.
Len vo Východoslovenskom kraji sa zvýšila návštevnosť turistov zo socialistických krajín zo 450 tis. v roku 1964 na 594 tis. v roku 1965. Počet zahraničných turistov - cudzincov z kapitalistických štátov - vzrástol v tomuto období z 1 000 na 8 000.
Rozvoj domáceho cestovného ruchu, ktorý do určitej miery môžeme merať výkonmi ubytovacích zariadení, je charakterizovaný počtom hostí, ubytovaných v hotelových alebo iných ubytovacích zariadeniach. Vo Východoslovenskom kraji sme poskytli v roku 1965 prenocovanie 560 tis. hosťom. Percentuálne využitie stálych lôžok stúplo takto z 56 % v roku 1964 na 62 % v roku 1965.
Nemusí byť ani odborníkom, aby si celkom dobre predstavil problémy, ktoré z takéhoto masového pohybu ľudí vznikajú, či či už ide o hotelové služby, dopravu, stravovanie, spoje atď. Od roku 1963, odkedy sa datuje náš väčší interes o rozvoj cestovného ruchu, dalo sa do používania 7 nových hotelov a ubytovne vo Svidníku a na Dukle, ako aj autocampingy v Tatranskej Štrbe a v Javorine.
Zriadili sme desiatky nových reštaurácií, kaviarní a salašov. V priebehu rokov 1964 a 1965 vynaložilo sa na investície a generálne opravy stravovacích a ubytovacích zariadení 56 mil. Kčs a na údržbu a dovybavenie 38 mil. Kčs.
Zriadili sa nové strážené autoparkoviská.
Z týchto niekoľkých čísiel môžeme si utvoriť obraz, že cestovný ruch sa stal tak ako všade inde, aj u nás masovou záležitosťou a že vynaložená práca, energia má aj kladné, ba celkom solídne výsledky. To nikto nemôže odtajiť, tak isto ako nemožno nehovoriť kriticky o rade nedostatkov. Nerobím si nároky zasvätene hovoriť o všetkých.
Ale dovoľte mi, aby som na dnešnom plenárnom zasadnutí nastolil aj keď nie nové, ale stále závažné a nedoriešené problémy vo výstavbe Vysokých Tatier, v doprave a niektorých ďalších požiadavkách, dôležitých v rozvoji cestovného ruchu aj u nás.
O Vysokých Tatrách bol spracovaný doteraz nejeden závažný materiál, dokazujúci ich významné postavenie v cestovnom ruchu.
Aj slovenské, krajské a okresné orgány sa niekoľkokrát zaoberali rozvojom cestovného ruchu v tejto oblasti. Nešlo a ani teraz - keď znovu o tom hovorím - nejde o samoúčelné úvahy. Je známe, že Vysoké Tatry z hľadiska rekreačného, športového aj liečebného patria bezosporu medzi najkvalitnejšie v ČSSR.
Výhodné podmienky pre letnú a najmä zimnú turistiku a rekreáciu dávajú všetky predpoklady vybudovať z nich jedno z najkvalitnejších rekreačno-turistických centier v strednej Európe. Pritom treba mať na zreteli, že všetky určené hlavné funkcie Vysokých Tatier majú charakter medzinárodný, t. j. všetky zariadenia musia spĺňať maximálne nároky cudzineckého cestovného ruchu.
Hodnotu Vysokých" Tatier možno merať aj stúpajúcou návštevnosťou. Zatiaľ čo v roku 1948 došlo do Vysokých Tatier zhruba 200 tis. návštevníkov, v roku 1965 ich bolo 1 200 tis.
Výstavba MTZ však ani zďaleka nerešpektovala tento významný fakt o návštevnosti. Za posledných 20 rokov sa do Vysokých Tatier investovalo málo, približne len 350 mil. Kčs.
Ani zďaleka sa nesplnili úlohy napríklad vo vyrovnaní schodku lôžkovej kapacity, ktorý dnes predstavuje zhruba 4 000 postelí. Keď vezmeme do úvahy ešte zaostalosť zariadení, a to nielen morálnu, ale aj fyzickú, je to stav potom ozaj nie celkom radostný,
Stranícke a vládne uznesenia, predpokladali, že sa podiel lôžkovej kapacity vo Vysokých Tatrách na celkovom lôžkovom fonde v republike bude postupne zvyšovať. Takto tomu však nie je, čo vidieť z toho, že v roku 1963 sa Vysoké Tatry podieľali na celoštátnom lôžkovom fonde 3, 8 % a v roku 1965 len 2, 7 %.
Teda dochádza tak k relatívnemu, ako aj k absolútnemu poklesu lôžkovej kapacity. Najvýraznejšie sa to prejavuje na Štrbskom Plese, kde v súčasnosti slúži voľnému cestovnému ruchu iba 84 hotelových lôžok, kým v roku 1935 ich bolo 421.
Nie je celkom pochopiteľné, že napríklad Ministerstvo vnútorného obchodu, ako najväčší podielnik v realizácii cestovného ruchu, za celé obdobie vybudovalo vo Vysokých Tatrách len hotel. Bellevue a dva autocampingy. Netvrdím však, že tento rezort, tak ako aj ďalšie, nemajú snahu a perspektívu zaostávanie výstavby principiálne riešiť.
Ako je známe, v návrhoch plánu rozvoja cestovného ruchu v rokoch 1966 - 1970 sa má vo Vysokých Tatrách preinvestovať zhruba 495 mil. Kčs, čím sa získa asi 1 300 hotelových lôžok a stravovacích kapacít o 3 400 stoličkách. Realizácia týchto cieľov však čím ďalej tým viacej stráca na svojej hodnovernosti, pretože príprava investičnej výstavby viac-menej u všetkých investorov citeľne zaostáva.
Problémy s tým súvisiace sa zásadne neriešia, lepšie povedané sa zľahčujú a nedoceňujú. Investori však dnes za najzávažnejší problém považujú iný, nie ten, ktorý spomínam a ktorý je ozaj kardinálnym problémom. Všemožne dokazujú pre nich nevýhodnú tak rozsiahlu výstavbu z hľadiska podnikovej efektívnosti.
Nemienim, pravda, hovoriť o ekonomickej efektívnosti, rentabilite a návratnosti investícií, vypočítanej podnikovou metódou. Chcem však vysloviť názor, že metóda používaná pri takomto výpočte nie je pre posúdenie ekonomickej efektívnosti investičnej výstavby turistických zariadení vo Vysokých Tatrách objektívna.
V cestovnom ruchu treba uvažovať osobitne s národohospodárskou rentabilitou, návratnosťou a efektívnosťou. Ide o to, že v práci jedného podniku sa zjavne neprejavuje efekt zahraničného cestovného ruchu - devízová výnosnosť. Treba brať do úvahy, aké náklady vynaložila spoločnosť na to, aby získala devízy od zahraničných turistov, aká je devízová výnosnosť aktívneho zahraničného cestovného ruchu v porovnaní s inými odvetviami, koľko musí spoločnosť vynaložiť prostriedkov v exporte tovaru a koľko v cestovnom ruchu na získanie napríklad 1000 devízových korún.
Takouto národohospodárskou metódou je vypočítané, že investície na výstavbu turistickej osady Štrbské Pleso, s ktorými sa počíta do roku 1970 vo výške 255 mil. Kčs a ktoré predstavujú zhruba 50 % z celkových investícií vo Vysokých Tatrách, sa prinavrátia za 8 rokov a podnikovou metódou počítané, táto návratnosť sa predlžuje zhruba o ďalšie 2 - 3 roky.
V poslednom období sú taktiež úvahy o tom, či stavať alebo nestavať sezónne ubytovacie zariadenia. Kladie sa veľký dôraz na to, aby bolo čím väčšie priemerné ročné využitie lôžkovej kapacity, čo vždy v turistických a rekreačných oblastiach, teda ani vo Vysokých Tatrách nebýva. Takéto úvahy potom celkom ľahko vedú k výstavbe nákladných hotelov tam, kde je najväčšie využitie, tak ako je tomu v ubytovacích zariadeniach vo veľkých mestách.
Musíme si, súdružky a súdruhovia, však uvedomiť, že mestské hotely sú ponajviac využívané na služobné cesty, pri ktorých ide len o prelievanie spoločenských prostriedkov z vrecka do vrecka. Dnešné predpisy o náhradách centovných výdavkov nevedú k hospodárnosti v nákladoch za ubytovanie. Zamestnanci na služobných cestách vyhľadávajú spravidla také hotely, ktoré sú drahšie. To preto, že cestovné náklady sa pracovníkom hradia v preukázanej výške na základe hotelového účtu a keď sa nepreukážu, môžu si vyúčtovať len 5 korún za nocľah. Za terajšieho spôsobu úplnej úhrady preukázateľného nocľažného medzinárodné a najdrahšie hotely nemajú teda žiadne ťažkosti s vyťažením a celoročným využívaním lôžkovej kapacity.
Ukázalo sa, že podiel služobných ciest z ceľkového počtu prenocovaní našich občanov v hoteloch činí až 60 % a len 40 % sú skutoční turisti, ktorí platia zo svojho.
Problematika služobných ciest by sa snáď mohla riešiť v kritických miestach výstavbou dobrých, nie však luxusných ubytovacích zariadení - nocľahárni bez väčších stravovacích častí, s prednostným umiestňovaním účastníkov služobných ciest.
Pri výstavbe hotelov je teda žiadúce prihliadať na počet prenocovaní na jedno lôžko v ročnom priemere s prihliadnutím, za akým účelom bolo využité, či služobne a či súkromne. A tu by som chcel dokázateľne vyhlásiť, že zohľadňujúc takýto výpočet, je výhodné investovať do hotelových zariadení vo Východoslovenskom kraji, zvlášť v turistických oblastiach.
Zistilo sa, že v roku 1965 na jedno hotelové lôžko v našej republike pripadlo 137 prenocovaní, z toho 91 služobných a 46 súkromných.
Vo Východoslovenskom kraji však na jedno hotelové lôžko pripadlo 160 prenocovaní, z toho 88 služobných a 72 súkromných. Po Severočeskom a Juhočeskom kraji máme najväčšie využitie lôžkovej kapacity pre skutočných turistov, čo je pre spoločnosť najvýnosnejšie a súčasne máme v poradí tretí najvyšší stupeň využitia lôžkovej kapacity v republike.
Netreba snáď osobitne zdôrazňovať ďalekosiahly význam realizácie investičnej výstavby vo Vysokých Tatrách v súvislosti s pripravovanými majstrovstvami sveta v lyžovaní v r. 1970, ktoré sa majú uskutočniť na Štrb. Plese. Súčasný stav prípravy investičných akcií vážne ohrozuje výstavbu plánovaných zariadení, najmä na Štrbskom plese. Ide o zdĺhavé vypracovanie projektovej dokumentácie a mnohokrát aj o neopodstatnené prieťahy v schvaľovacom pokračovaní. Najlepšie o tom svedčí príklad medzinárodného hotela, ktorého príprava sa datuje už od roku 1958.
Obdobne nežiadúco sa preťahuje vypracovanie a schválenie projektovej dokumentácie pre hotel B no Novom Štrbskom Plese a hotel B Park Nový Smokovec.
Sú vážne signály, že do roku 1970 nebude dokončená ani výstavba astmatického ústavu na Štrbskom Plese, hoci je známe, že jeho realizácia by mala umožniť uvoľnenie lôžkovej kapacity pre voľný cestovný ruch v objektoch Hviezdoslav, Kriváň a Solisko. Sám astmatický ústav by pri včasnom dokončení mohol slúžiť ako potencionálna možnosť ubytovania účastníkov majstrovstiev. Nie je doriešené investorstvo výstavby spoločenskej haly v Starom Smokovci.
Z ďalších problémov je nevyhnutne potrebné pre zabezpečenie komplexného rozvoja Vysokých Tatier doriešiť:
- plynofikáciu Tatier, vrátane napojenia odberu plynu v osadách Tatranská Lomnica, Smokovec a Štrbské Pleso,
- bytovú výstavbu zvýšením počtu bytovej výstavby v súvislosti so zabezpečením dostatočného počtu kvalifikovaných pracovných síl pre zariadenia cestovného ruchu.
Podľa našich výpočtov ide o zvýšenie z doterajších 240 na 800 bytových jednotiek. V rámci kraja, pravda, nemáme možnosť túto reálnu požiadavku riešiť.
Napokon treba doriešiť komplexnú vybavenosť vo Vysokých Tatrách, najmä obchodnou sieťou a službami.
Najviacej nedoriešených a dlho neriešených problémov je v doprave a v službách s ňou súvisiacich. Ide o kľúčové problémy, od ktorých závisí úspech ďalšieho rozvoja turistiky, ako to zdôraznila aj súdružka Višňovcová.
Je dobre známe, že dnešnú dopravnú sieť, cestnú aj železničnú, zvlášť v oblasti Vysokých Tatier, možno označiť za úplne nevyhovujúcu. Železničná doprava, ktorú predstavuje Tatranská elektrická železnica, je zastaralá a kapacitne nedostatočná.
Aj kultúra cestovania je na nízkej úrovni. Ak chceme zásadne riešiť dopravu vo Vysokých Tatrách, potom musíme rešpektovať požiadavky rýchlej, pohodlnej prepavy návštevníkov aj v čase hlavnej sezóny, majúc pritom na zreteli majstrovstvá sveta v lyžovaní.
Akcie, ktoré Ministerstvo dopravy má zapísané v návrhu plánu na roky 1966 - 1970, neriešia základné požiadavky v doprave vo Vysokých Tatrách. Okrem rekonštrukcie Tatranskej elektrickej železnice, ktorou sa podstatne nezvýši kapacita osobnej prepravy, Ministerstvo dopravy s ďalšími akciami v plánoch zatiaľ nepočíta.
Zvládnutie prepravy v sezóne si predovšetkým vyžaduje výstavbu preložky nádražia ČSD na Nové Štrbské Pleso a výstavbu ozubnicovej železnice zo Štrby na Štrbské Pleso, ktoré akcie sa nepripravujú a zatiaľ sa o nich len diskutuje.
Rekonštrukcia pozemnej lanovky Starý Smokovec - Hrebienok sa pre projektovú nepripravenosť presúva na roky 1968 - 1970.
Dodávka trojčlánkových elektrických súprav pre Tatranskú elektrickú železnicu je odsunutá na rok 1968.
Nie je definitívne rozhodnuté o výstavbe dráhového systému na letisku v Poprade. Zatiaľ nie je tiež doriešená výstavba osobných kabínkových lanoviek, a to Tatranská Lomnica - Skalnaté Pleso, Štrbské Pleso - Solisko a Podbanské - Hlinné.
Ministerstvo dopravy vo svojom pláne do roku 1970 zatiaľ zaraďuje iba výstavbu lanovky Tatranská Lomnica - Skalnaté Pleso.
Cestná sieť v tejto oblasti cestovného ruchu vonkoncom nezodpovedá požiadavkám rozvíjajúceho sa cestovného ruchu. Najväčšia intenzita cestnej dopravy je sústredená na štátnu cestu Tatranská Lomnica - Štrbské Pleso, pričom úsek Tatranská Lomnica - Smokovec si nevyhnutne vyžaduje uskutočniť aspoň prvú etapu prestavby.
V pôvodnom návrhu bola akcia zapísaná na roky 1967 - 1969 a vzhľadom na to, že nám bol krátený finančný limit, prestavbu z menovitého zoznamu plánu vynechávame a počítame s ňou až po roku 1970. Akcia je však projekčné a kapacitne zabezpečená.
Je taktiež pripravený celý rad ďalších rekonštrukcií a generálnych opráv ciest, najmä na úseku Cesty slobody, ktoré sa budú realizovať, čím sa zvýši priepustnosť cesty zhruba o 30 %.
V tomto roku so značným oneskorením dá sa do prevádzky cesta Podbanské - Štrbské Pleso.
Keďže plánovaná rekonštrukcia Tatranskej elektrickej železnice nezvládne nároky na hromadnú prepravu, je žiadúce zvýšiť kapacitu autobusovej dopravy. V tejto súvislosti sa žiada vylepšiť autobusový park podstatným zvýšením počtu autobusov, predovšetkým pre pravidelnú výpomoc Tatranskej elektrickej železnici, aj pre zabezpečenie pravidelnej zájazdovej prepravy.
Pri najlepšej vôli nie sme schopní z terajších bilancií zvýšiť počet autobusov pre Vysoké Tatry a veľmi nás mrzí, že napríklad v roku 1965 odriekol podnik ČSAD 880 turistických zájazdov. Na túto činnosť, ktorá je veľmi potrebná a výnosná, máme v našom kraji k dispozícii technicky spôsobilých len 25 autobusov.
Súdružky a súdruhovia!
Bude správne, keď Výbor SNR pre cestovný ruch a vládny výbor znovu prerokujú postup prác na plnení úloh výstavby Vysokých Tatier. Nebolo by od veci informovať o základných problémoch aj vládu ČSSR.
Treba počítať s tým, že ani v definitívnom päťročnom pláne, ani v ročných vykonávacích plánoch by nemalo dôjsť k ďalšiemu znižovaniu finančných prostriedkov na investičnú výstavbu. Opačne, mali by sme vecne zbilancovať najnutnejšie ďalšie potreby, ktoré nám vzniknú pri realizácii prípravy majstrovstiev sveta v lyžovaní.
Bolo by ďalej zvlášť žiadúce, aby Ministerstvo vnútorného obchodu vyčlenilo vo svojich zariadeniach projekčnú kapacitu pre
potreby výstavby do roku 1970 s tým, že krajský národný výbor je ochotný taktiež takéto opatrenia bezodkladne vykonať. Náväzne s tým treba doriešiť aj problémy stavebnej výroby, a to vybudovaním špeciálnych stavebných kapacít výlučne pre výstavbu Vysokých Tatier. V súvislosti s tým treba doriešiť aj zriadenie inžinierskej koordinujúcej organizácie, ktorá by mala zaručiť plynulosť realizácie plánu organizácie výstavby Vysokých Tatier.
Zvlášť je nutné doriešiť problémy dopravy vo Vysokých Tatrách, najmä preložku nádražia ČSD na Nové Štrbské Pleso, výstavbu ozubnicovej železnice zo Štrby na Štrbské Pleso, rekonštrukciu Tatranskej elektrickej železnice so skrátením dodávok trojčlánkových elktrických súprav, výstavbu dráhového systému na letisku v Poprade a doriešenie výstavby osobných kabínkových Janoviek Tatranská Lomnica - Skalnaté Pleso, Štrbské Pleso Solisko a Podbanské - Hlinné.
Súdružky a súdruhovia,
všeobecne sa tvrdí, a tak tomu je aj v zpráve o cestovnom ruchu na Slovensku, že základnou podmienkou cestovného ruchu sú hotely a ostatné ubytovacie zariadenia. Nemienim polemizovať, ale dovolím si vysloviť svoj osobný názor, že u nás na východnom Slovensku základnou podmienkou a pritom kardinálnym problémom cestovného ruchu sú cesty a doprava vôbec.
Veď napokon v najhoršom prípade možno pre ubytovanie využiť ďalšie možnosti ubytovania, ktoré máme v mestách alebo obciach, a to aj v súkromí. A pokiaľ ide o dopravu, to sú dennodenne masové a pochopiteľne oprávnené sťažnosti našich, ale najmä zahraničných turistov.
V súvislosti so závermi XIII. sjazdu KSČ o doprave je celkom namieste dôrazne žiadať od riadiacich orgánov dopravy podstatné zvýšenie kultúrnosti cestovania; dôsledné dodržiavanie grafikonu osobnej vlakovej prepravy, predovšetkým rýchlikov, prichádzajúcich do turistických oblastí; podstatne zlepšiť autobusovú prepravu, najmä prepravu nepravidelnej, zmluvnej a zájazdovej činnosti, ktorá má pre cestovný ruch najväčší význam; podstatne zlepšiť stav ciest, dôležitých pre cestovný ruch, zvlášť používaním kvalitných asfaltov; zintenzívniť značkovanie ciest; stabilizovať a doplniť dopravu pohotovými službami pre motoristov, najmä zlepšiť zásobovanie náhradnými dielmi, autosúčiastkami a vo vybraných opravovniach aj špeciálnym náradím a prípravkami, potrebnými k odstráneniu závad u zahraničných áut; podstatne rozšíriť sieť auto opravovní, služby benzínových staníc atď.
Vo Východoslovenskom kraji celková dĺžka štátnych ciest predstavuje 5 500 km a z toho takmer polovica má nevybudované alebo nad mieru únosnosti opotrebované ovozky, kde bezpečnostná rýchlosť je maximálne 50 km/hod.
Iba škody, spôsobené na cestnej sieti jarnými výmrazkami, dosiahli v roku 1965 80 mil. Kčs a v roku 1966 60 mil. Kčs. Plán na roky 1966 - 1970 bude síce riešiť niektoré cestné ťahy do dôležitých turistických centier, kde je najväčší predpoklad sústredenia návštevníkov, najmä zahraničných, ale týmto ani zďaleka nevyriešime problémy už aj preto, že cesty, ktoré my považujeme za dobré, neobstoja v konkurencii so zahraničím, lebo na týchto našich "dobrých" cestách kvalita povrchu povoľuje bezpečnostnú rýchlosť najviacej 60 - 80 km/hod.
Kapacita autoservisov je vonkoncom nedostatočná. Nielenže sa do nežiadúcich rozmerov rozrástla korukcia pri poskytovaní služieb, ale na bežnú prehliadku alebo opravu auta treba čakať 4-6 dní.
Takáto analógia platí aj na benzínové čerpacie stanice. Na území Východoslovenského kraja bolo v roku 1938 196 čerpacích staníc, kým v roku 1966 je ich iba 57, i keď ich kapacita čo do jednotlivosti je vyššia. V Košiciach bolo v roku 1938 14 čerpacích staníc a v roku 1966 sú už iba 4. Pritom odbyt pohonných hmôt za roky 1955 - 1965 sa zväčšil o 4, 5-krát.
Aby som bol, súdružky a súdruhovia, porozumený. Problémy o cestách a doprave nástojčivo formulujem nie preto, aby sa hneď a v celom rozsahu riešili. K tomu potrebujeme, pravda, dlhšie obdobie. Ide mi však o to, aby pri vypracovávaní a realizácii koncepcií rozvoja cestovného ruchu sme sa riadili metódou hlavného článku, a v tomto prípade podľa mňa ide o zásadné riešenie dopravy vôbec a v celom komplexe.
Záverom mi dovoľte ešte jednu poznámku. Vo svojom diskusnom príspevku som sa zaoberal takzvanými hlavnými problémami cestovného ruchu. Vybudovanie Vysokých Tatier, komfortných hotelov a dobrých ciest nie je ešte všetko.
Solídna úroveň cestovného ruchu si však vyžaduje, aby bolo napríklad viacej nosičov batožiny, aby bolo viacej oktánového benzínu, aby na stanici bol k dispozícii taxík, aby v obchode a v reštaurácii nebolo treba dlho čakať, aby bolo viacej informačných tabúľ okolo ciest, aby bolo viacej máp vlastnej krajiny, kraja a okresov, aby bolo dosť autoparkovísk, občerstvovacích staníc, aby bolo dostatok suvenírov a aby naše mestá a dediny