že už v podstate nedôjde k zmenám v sieti vysokých škôl. Nehodláme zakladať nové vysoké školy, ani rozmiesťovať fakulty mimo rámec existujúcich vysokých škôl. To ovšem neznamená, že by v rámci vysokých škôl nemohli po dôkladnom preskúmaní potreby odborníkov určitých profesií vzniknúť niektoré ďalšie fakulty. Doterajšie práce na dlhodobom pláne rozvoja vysokých škôl, uskutočňované s rôznym stupňom intenzity v rokoch 1962 až 1966 ukazujú popri už realizovaných opatreniach v redukcii počtu pedagogických fakúlt na nutnosť riešiť niektoré problémy, ktoré z hľadiska Slovenska ukazujú sa aktuálne, a ďalšie odďaľovanie ich realizácie by mohlo vážne narušiť vcelku úspešný proporcionálny vývoj výchovy vysokoškolsky kvalifikovaných odborníkov.

Jedným z týchto problémov je otázka vytvorenia tretej fakulty pre výchovu lekárov v Stredoslovenskom kraji. Už v roku 1962 vzniklo tu pri OÚNZ v Martine detašované pracovisko Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa dosiaľ realizovala príprava poslucháčov III. až VI. ročníka. Od októbra t. r. zaškolíme na tomto pracovisku aj poslucháčov I. a II. ročníka. Potreba novej lekárskej fakulty je vyvolaná spoločenskou objednávkou na počet lekárov, pričom v Stredoslovenskom kraji pripadá najviac ľudí na jedného lekára a je súčasne vyvolaná celkovým úsilím o skvalitnenie prípravy lekárov.

Aby rôzne odvetvia rozvíjajúceho sa priemyslu, predovšetkým na východnom Slovensku, mohli byť dotované vyššími počtami elektrotechnických inžinierov, uvažujeme už niekoľko rokov dobudovať Vysokú školu technickú v Košiciach zriadením elektrotechnickej fakulty. Vzhľadom na túto potrebu bude správne znovu posúdiť celý problém. Predbežné úvahy a konzultácie ukazujú, že je celkom reálne vypracovať návrh na zriadenie elektrotechnickej fakulty, ktorá by mohla, zahájiť výuku postupne, počnúc prvým ročníkom od školského roku 1967/68 tak, ako sa predpokladalo už v rokoch 1962 - 1963 pri počiatočných prácach na dlhodobom pláne rozvoja vysokých škôl.

Počet učiteľov vysokých škôl, a to aj v kategórii profesorov a docentov, sa v posledných rokoch zvýšil, V školskom roku 1959/ 60 pôsobilo na vysokých školách na Slovensku 418 profesorov a docentov, resp. ich zástupcov, a 2104 ostatných učiteľov. Na začiatku školského roku 1965/66 sme mali už 125 profesorov, 53 zástupcov profesorov, 533 docentov, 80 zástupcov docentov, 3600 odborných asistentov 451 asistentov a ďalších interných učiteľov. Okrem toho vyučujú na našich vysokých školách externisti, z čoho je 22 profesorov a 103 docentov.

Ako je zrejmé, bol v posledných rokoch menovaný pomerne veľký počet profesorov a docentov. Napriek tomu nie je proces kádrového budovania vysokých škôl na Slovensku bez problémov. Pri menovaní docentov sú v drvivej väčšine a v poslednom období takmer všetci novomenovaní docenti kandidátmi vied; pokiaľ sa týka profesorov bolo z celkového počtu profesorov menovaných v rokoch 1963-1965 iba 10 % s vedeckou hodnosťou doktora vied. Požiadavky a kritériá na menovanie profesorov i docentov sa sústavne zvyšujú a budú zvyšovať. Spolu s tým musíme však vytvárať aj vhodné podmienky nielen pre serióznu výskumnú činnosť, prostredníctvom ktorej budú rásť kádre, ale i pre pedagogickú prácu s poslucháčmi. Teda miesto chvatu a formálneho prístupu, rozsiahlej produkcie nie vždy uspokojivých vedeckých prác, pripravovaných predovšetkým k získaniu potrebného titulu, žiada sa na všetkých vysokých školách uplatniť cieľavedomú a náročnú prípravu učiteľov, a to tak po vedeckej ako aj pedagogickej stránke.

V tejto päťročnici na vysokých školách na Slovensku máme veľký investičný program. V štádiu rozostavanosti sú objekty Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, začali sme budovať Vysokú školu technickú v Košiciach a Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici. Ináč dokončuje sa výstavba Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. V budúcom roku chceme zahájiť výstavbu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vo viac ako štvrťmiliardovej hodnote a objekty Vysokej školy dopravnej v Žiline. Súčasná s investičnou výstavbou budeme usilovať o lepšie vybavenie vysokých škôl strojmi a prístrojmi, aby sa poslucháči priamo oboznámili so súčasnou technikou a modernými metódami výskumu. Vybavenie našich škôl strojmi a prístrojmi je samozrejme iba jednou zo stránok modernizácie výuky. Ďaleko dôležitejšou je jej obsahová modernizácia. V období, keď sa veda a technika, a teda aj celá spoločnosť budú meniť a rozvíjať, položíme dôraz na lepšiu a širšiu teoretickú prípravu poslucháčov, v ktorej si musia osvojiť aplikáciu nových poznatkov vedy a techniky. Poučili sme sa z určitých skúseností v minulosti. Je zrejmé, že v praxi sa lepšie uplatňujú odborníci s rozsiahlymi teoretickými znalosťami, schopní rýchle si osvojovať nové poznatky svojho odboru, ako absolvent úzkej špecializácie. Už dávno je preč doba, kedy vysoká škola si mohla robiť nárok na to, že dá svojim absolventom dostatočné množstvo vedomostí pre celý život. Z uvedených dôvodov vypracovalo Ministerstvo školstva a kultúry v spolupráci s Povereníctvom SNR pre školstvo a kultúru a v úzkej spolupráci s učiteľmi vysokých škôl novú nomenklatúru študijných odborov, ktorú chceme naplniť moderným duchom po stránke obsahu i metód. Neslobodno si zakrývať, že toto bude jedna z najťažších úloh, pred ktorými v súčasnosti na vysokých školách stojíme.

Pri budovaní vysokého školstva zohrávali a zohrávajú dôležitú úlohu slovenské národné orgány ako národné orgány štátnej moci a správy a v tomto postavení súčasne tiež národný článok celoštátneho politického a hospodárskeho riadenia.

Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska a Slovenská národná rada od svojho vzniku venovali vždy veľkú pozornosť rozvoju vzdelávania a výchove pracujúcich a pri plnení celoštátnej úlohy na Slovensku i v tejto oblasti. Svedčí o tom skutočnosť, že Slovenská národná rada už 6. septembra 1944 prijala nariadenie o poštátnení všetkého školstva na Slovensku a potom aj ďalšie zákonodarné akty o poštátnení učiteľstva, o poštátnení majetku škôl a konkrétne opatrenia o zriadení škôl vysokých. Boli to nariadenie č. 48 z apríla 1946, ktorým bola zriadená Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, zákon č. 88 z roku 1949 o zriadení Vysokej školy múzických umení, zákon č. 89 z júna 1949 o zriadení Vysokej školy výtvarných umení a zákon Slovenskej národnej rady č. 1 z decembra 1949 a zriadení Vysokej školy veterinárnej v Košiciach.

Súčasne slovenské národné orgány sústavnou starostlivosťou prispievali k plneniu celoštátnych úloh na vysokých školách v oblasti kádrového zabezpečovania, v politicko-výchovnej práci, v organizácii vysokých škôl i v rozvoji vedeckej činnosti.

Slovenská národná rada a jej orgány sa budú aj naďalej starať o rozvoj vysokých škôl na Slovensku, k čomu má prispieť aj dnes prerokúvaný zákon.

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Návrh zákona o pôsobnosti Slovenskej národnej rady pri riadení a organizácii vysokých škôl na Slovensku predkladáme vám v tom vedomí a presvedčení, že jeho uplatňovaním prispejeme k ďalšiemu kvantitatívnemu, ale hlavne kvalitatívnemu rozvoju vysokých škôl na Slovensku.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi Lúčanovi za vystúpenie. Dávam slovo poslancovi Futejovi.

Poslanec Futej:

Vážená slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Bol nám predložený návrh zákona o pôsobnosti Slovenskej národnej rady pri riadení a organizácii vysokých škôl na Slovensku. Návrh zákona vychádza z celoštátneho významu a úloh vysokého školstva, ústavných zákonov o vysokých školách a so zreteľom na osobitné rysy vysokých škôl na Slovensku. Návrh zákona kladie veľký dôraz na výchovnú stránku. Domnievam sa, že prijatie tohto zákona ešte viac prehĺbi pôsobnosť orgánov Slovenskej národnej rady na riadiacu činnosť vysokých škôl, na prehĺbenie pedagogického, odborného i ideového vplyvu na naše vysoké školstvo. Pokiaľ som mal možnosť si prezrieť prehľady o kvalifikačnej skladbe nášho pedagogického sboru na vysokých školách, ako aj poznať úroveň pracovníkov Slovenskej národnej rady, ktorí zodpovedajú za úsek škôl, sú záruky, že terajšie kádrové vybavenie a zároveň jeho sústavné vylepšovanie dávajú záruku, že požiadavky, ktoré vyplývajú z predloženého zákona, budú môcť byť zabezpečované. Oblasť výberu kádrov, ich sústavné skvalitňovanie po všetkých stránkach pokladám za jednu z dôležitých oblastí práve u nás na Slovensku. Nechcem túto problematiku rozoberať, pretože pri iných príležitostiach sa rozoberala a bola zdôraznená ako jedna z hlavných úloh. Hovorím však o nej preto, že v súčasnom období široká verejnosť, naši voliči, veľa diskutujú o práci našich vysokých škôl, o našom vysokoškolskom študentstve.

XIII. sjazd Komunistickej strany Československa venoval veľkú pozornosť výchove a vzdelávaniu mladej generácie. V zpráve prednesenej súdruhom Novotným sa zvlášť zdôrazňuje, že predpokladom plného zapojenia mládeže do spoločenského života je všestranná odborná i občianska príprava spojená s vysokou úrovňou vedomostí a mravnej vyspelosti socialistického človeka. Ďalej sa zdôrazňuje, že do popredia vystupujú kvalitatívne strunky školstva, väčšia zodpovednosť učiteľov za vysokú úroveň vedomostí žiakov a študentov, za upevňovanie socialistického svetového názoru a zdravých morálnych a charakterových čŕt mladého človeka. Zákon o vysokých školách, ktorý schválilo Národné zhromaždenie, ako aj novopredkladaný návrh zákona má veľký význam, pretože do určitej miery to úzko súvisí i s prácou Československého sväzu mládeže. Veď takmer 45 % členov Československého sväzu mládeže tvorí práve mládež študujúca na výberových školách II. cyklu a vysokých školách. Tu sa mladí ľudia stretávajú v kolektívoch, vytvárajú sa prvé vzťahy k mládežníckej organizácii a jej prostredníctvom vzťah mladých ľudí k spoločnosti. Preto bolo zdôraznené XIII. sjazdom Komunistickej strany Československa, že strana považuje prácu škôl všetkých stupňov spolu s výchovou v rodine a pôsobením Československého sväzu mládeže a Pionierskej organizácie za vzájomne sa doplňujúce činiteľe, ktoré nesú nedeliteľnú zodpovednosť za utváranie politického, odborného a morálneho profilu mladej generácie. Preto sa domnievam, že§ 7 v ods. c) správne zdôrazňuje, že výuka a ideová, politická práca na školách musí byť v popredí záujmu vysokých škôl, a to preto, lebo cieľom výchovnej práce vysokej školy je pripraviť politicky vyspelého odborníka. Pri výchove na vysokých školách nejde len o rozumové zvládnutie odboru, o neustále skvalitňovanie odborných poznatkov a vedomostí, nielen o teoretické zvládnutie základných princípov vedeckého svetového názoru, ale i o pôsobenie na všetky stránky osobnosti mladého človeka tak, aby sa vplyv tohto výchovného procesu predovšetkým odzrkadlil v praktickom vystupovaní, v postoji, v práci mladého človeka ako odborníka, aj ako občana socialistickej spoločnosti. Tak, ako pre každú mladú generáciu, i pre dnešného vysokoškoláka je východiskom hľadanie si svojho miesta v spoločnosti, konfrontácia prítomnosti s určitými predstavami o budúcnosti, lebo praktické spoločenské výsledky, ktoré dosiahli bojom predchádzajúce generácie, chápu ako danú faktickú skutočnosť. Z rôznych diskusií s vysokoškolákmi sa ukazuje, že pochopeniu našej dnešnej skutočnosti, ako etapy, ktorá má svoju históriu, ktorá sa bude i naďalej vyvíjať, dospievajú až neskoršie. Mal som možnosť vo svojej práci sa viackrát stretnúť s absolventami, ktorých som poznal ešte v čase ich štúdia na vysokej škole, s ktorými som mal rôzne diskusie, prejavili sa u nich rôzne názory, niekedy veľmi jednoduché, niekedy veľmi zložité. Ich názory sa zmenili v praxi na pracovisku, v každodenných starostiach a pri osobnej zodpovednosti za konkrétny úsek ich spoločenskej práce. V praxi poznali, ako je to v živote často veľmi zložité, iné ako sa oni učili. Prevažná väčšina našej vysokoškolskej mládeže je životne spätá s našou socialistickou prítomnosťou i budúcnosťou, má dobrý vzťah k nášmu zriadeniu, ku Komunistickej strane Československa. Dôkazom toho sú výsledky, ktoré dosahuje vysokoškolská mládež.

Súčasné študentské hnutie, ktoré je predovšetkým charakteristické rastúcou aktivitou, je predovšetkým výsledkom spoločenskej zaangažovanosti vysokoškolákov a ich úsilia stať sa spolutvorcami svojej prítomnosti a budúcnosti. Študentské hnutie v mnohých prípadoch bolo veľmi aktívnym účastníkom vývoja vysokých škôl. Výsledky práce organizácií na vysokých školách, v študentskej vedeckej činnosti, vo verejnoprospešnej práci, v záujmovej činnosti a na ďalších úsekoch sú toho najlepším dôkazom. Napríklad každý rok sa vysokoškoláci a stredoškoláci zúčastňujú na brigádach, ktoré organizuje Československý sväz mládeže. Na týchto brigádach dosahujú veľmi dobré výsledky. Vysokoškoláci podľa jednotlivých fakúlt si sami uzatvárajú zmluvy s jednotlivými podnikmi, pripravujú si pracoviská a zabezpečujú si bohatý kultúrny a spoločenský život. Veľmi pochvalne o vysokoškolských brigádach sa vyjadrujú stavbári. Každý rok Povereníctvo SNR pre stavebníctvo s nimi uzatvára nové a nové zmluvy. Kus užitočnej práce odviedli pri výstavbe Východoslovenských železiarní. Hlavnú zásluhu na budovaní hnojovicových hospodárstiev a závlah majú vysokoškoláci. Úspešná bola aj ich účasť na melioráciách a mohol by som menovať aj ďalšie akcie. Spomeniem ešte nástup vysokoškolákov na záchranu obyvateľstva zničeného povodňami na južnom Slovensku, kde pracovali s veľkou obetavosťou. Účasť na verejnoprospešnej práci, angažovanosť v politickom a verejnom živote je dôkazom úprimného vzťahu vysokoškolákov k našej republike. Na druhej strane nás mrzí, keď pri rôznych príležitostiach, ako sú majálesy, karnevaly a iné podujatia, u určitej časti mladých ľudí sa prejavujú negatívne javy, často v rôznych heslách, ktoré sú protispoločensky zamerané a niekedy i proti našim blízkym priateľom. Niektorí zo študentov si myslia, že majú hrať úlohu akéhosi nadspoločenského kritika, a preto sa vyskytla určitá hrubosť, ktorá často presahovala mieru dobrého vkusu a taktu. Máme zmysel pre určité zábavné a žartovné prostredie, to patrí k životu, ale to musí mať svoje hranice.

Tieto javy ukazujú na nedostatky v politicko-ideovej výchove. Musí byť vo vlastnom záujme nášho Československého sväzu mládeže a študentstva, aby sa otvorene pozerali na svoju prácu a vyvodili závery pre ďalšiu činnosť. Takéto požiadavky sú oprávnené žiadať od mládežníckych organizácií, aj od samotných vysokoškolských výborov mládeže.

Samozrejme, že pri posudzovaní vychádzame z toho, že súčasná mládež na rozdiel od predchádzajúcich generácií žije v úplne odlišných podmienkach a v inej situácii. Poznávať dnešinú mladú generáciu, to znamená rozumieť jej, získavať ju pre aktívnu účasť na spoločenskom živote, prihliadať pritom k zvláštnostiam, ktoré vyvierajú z veľkých spoločenských premien v našom živote. U mladých ľudí sa silne prejavuje túžba po samostatnosti jednania, myslenia, snaha o sebauplatnenie, spoločenské uznanie, túžba vytvoriť si vlastný názor na svet. Na druhej strane sa však u časti mládeže prejavujú určité tendencie jednostranného odsudzovania všetkého, čo tu bolo. Preto ideovo-politická výchova nadobúda veľký význam v činnosti vysokých škôl i Československého sväzu mládeže. Má však svoje špecifické podmienky, ktoré okrem iného vyplývajú zo spoločenského postavenia študenta. Na jednej strane sa študent pripravuje na veľmi konkrétnu funkciu v spoločenskej deľbe práce, na druhej strane stojí ešte stále mimo jej skutočného diania. To ukazuje na to, že na jednej, strane získavajú určitý obraz o spoločenskej praxi, na druhej strane sami nemajú pocit osobnej zodpovednosti za jej uskutočňovanie a tak stoja v pozícii tzv. objektívneho pozorovateľa všetkého toho, čo sa okolo nás robí. Tieto špecifické faktory si v našej práci uvedomujeme, aj teoreticky o nich často hovoríme. Chybou však je, že často nedostatok spoločenskej zodpovednosti vysvetľujeme len objektívnymi príčinami a zabúdame, že korene treba predovšetkým hľadať v nedostatkoch našej práce, predovšetkým vo výchovnej práci školy, rodiny a Československého sväzu mládeže.

V poslednom období medzi vysokoškolákmi je vidieť veľkú aktivitu, záujem o rôzne politické a spoločenské otázky. Študenti kladú rôzne otázky, zaujímajú sa o ďalší vývoj našej spoločnosti a v súvislosti s tým treba povedať, že veľa našich vysokoškolských profesorov, akademických funkcionárov sa aktívne podieľa na práci so študentami, venujú, im pozornosť a starostlivosť, za čo im patrí vďaka a želali by sme si, aby bolo takýchto obetavých pracovníkov viacej, lebo škola a učiteľ vo výchovnom procese sú rozhodujúcim činiteľom. To všetci vieme, to je stará pravda, ale keď sa stretneme na internátoch, na rôznych schôdzkach a besedách s vysokoškolákmi, sa dozvieme, že nie všetci pedagogickí pracovníci si plnia svoje povinnosti, mnohí nepoznajú dostatočne študentov, spôsob ich života, práce, ich názory, podceňujú osobný vzťah k študentom, nenachádzajú vhodné prostriedky, aby všestranne poznali tých, ktorých učia. Sú aj prípady, že o osud študenta, žiaka, mladého človeka málo bojujú a starajú sa o neho. Súhlasíme s tým, že treba viac študijnej disciplíny u vysokoškolákov, že máme byť voči nim náročnejší, potom ale je treba žiadať viac disciplíny aj od niektorých učiteľov. Nielen náročnosť na skúškach, ale náročnosť aj v samotnej príprave študenta. Toto si musí náš pedagogický sbor uvedomiť.

Žiadalo by sa, aby naši učitelia dôslednejšie dodržiavali zákon, ktorý im ukladá starať sa o študenta. Mali by viac navštevovať internáty, skúmať ako sa pripravujú na skúšky, mali by poznať ich starosti a ťažkosti. Hovorím to preto, že nedávno prišli za mnou, ako za funkcionárom Československého sväzu mládeže a poslancom, rodičia istého študenta z východného Slovenska. Ich syn ako vysokoškolák tesne pred promóciou sedel na lavici obžalovaných. Tam sa dostal podľa zákona a súd ho odsúdil. Bol správne odsúdený o to mi nejde, avšak rozhovor, ktorý som mal s týmito staršími poctivými ľuďmi nebol celkom príjemný. Hovorili mi o tom, že keď ich syn odchádzal do Bratislavy bol to poctivý, svedomitý študent, ktorý skončil s vyznamenaním. Z východného Slovenska do Bratislavy je ale ďaleko. Až na súde sa rodičia dozvedeli, že organizuje šmeliny, rôzne pijatiky atď. Nie je mnoho takýchto prípadov, ale predsa kolektív učiteľov by mal vidieť a vedieť, čo robia jeho študenti. Neospravedlňuje to ani pracovnú skupinu ČSM, preto si myslím, že vzťahy medzí učiteľmi a študentami, kolektívom a jednotlivcom, majú byť také, aby sme včas zabraňovali takýmto javom. A tu ide o to, pochopiť duch zákona. Isteže je to proces a je nemožné každého vysokoškoláka vodiť za ruku, ale musíme vštepovať také normy, ktoré zodpovedajú našej socialistickej morálke. Súhlasím s tým, že nároky na vedomosti musia stúpať, že učiteľ, ako sa hovorí, je neobmedzeným pánom pri vyslovení prospel alebo neprospel. Pravdou je, že Československý sväz mládeže, študentské kolektívy musia vytvárať takú atmosféru, aby si toho boli žiaci vedomí. Preto si myslím, že bude správne, aby zákon o vysokých školách, ktorý prijalo Národné zhromaždenie, a teraz prejednávaný návrh zákona bol známy nášmu učiteľstvu i študentom. Treba zákonu urobiť väčšiu propagáciu. Orgány Československého sväzu mládeže sa veľmi často zaoberajú prácou mládeže na vysokých školách a výchovnou činnosťou. Boli vytvorené vysokoškolské výbory, ktoré pracujú samostatne a k svojej činností pristupujú diferencovane. Úzko začínajú spolupracovať s vedením školy, pritom vychádzajú z toho, že je tu spoločný cieľ učiteľov a študentov. Schválenie tohto zákona, oboznámenie s ním vysokoškolských pracovníkov, študentov i výbory Československého sväzu mládeže, a jeho dodržiavanie umožní ešte lepšie zabezpečovať výchovu mladej generácie v duchu požiadaviek XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa.

Podpredseda Barbírek:

Ďakujem poslancovi Futejovi.

Do rozpravy sa ďalej prihlásil člen Kultúrneho výboru Národného zhromaždenia poslanec súdruh Skála. Prosím ho, aby sa ujal slova.

Poslanec NZ Skála:

Vážené soudružky a soudruzi poslanci!

Chtěl bych alespoň několika slovy ocenit velký, mimořádný význam dnešního dne, význam vámi projednávaného zákona o působnosti Slovenské národní rady při řízení a organizaci vysokých škol na Slovensku. Po tom co Národní shromáždění přijalo 16. března zákon o vysokých školách, který předpokládal ve svém § 35 právní formulaci vztahů a působnosti Slovenské národní rady k vysokým školám na Slovensku, a to ve formě zákona Slovenské národní rady, dovršuje se a doceňuje se dnes tímto zákonem Slovenské národní rady souhrn zákonných ustanovení, týkajících se vysokého školství v naši Československé republice. Má tedy zákon, který dnes projednávate, nejen velký a zásadní význam pro slovenské vysoké školství, ale i z hlediska celostátního rozvoje vysokého školství v celé naší republice.

Soudružky a soudruzi, nechci hovořit mnoha slovy o rozvoji slovenského vysokého školství, nechci, jak se říká, nosit dřívi do lesa, nebo sovy do Athén, a Bratislava se stala skutečně velkolepými Athénami slovenské vzdělanosti a vedle ní vyrostla celá řada dalších univerzit. Přece se člověk neubrání, aby se neohlédl a nezrovnával dnešní stav s né tak dávnou minulostí buržoázní republiky a s hořkou skutečností, že ještě v roce 1936 mělo Slovensko, země velké humanistické a osvícenské tradice, jako zde výstižně připoměl soudruh pověřenec L ú č a n, jen jedinou vysokou školu s 2000 posluchači, k níž teprve koncem třicátych let přibyla první slovenská technika, že tedy Slovensko nemělo vlastními vysokými školami pokryty ani základní směry vysokého školství. Jestli-že dnes tu stojí slovenské vysoké školství s 13 vysokými školami, s 34 fakultami a 50 000 posluchači, je to nejen radostný fakt, je to jeden z působivých svědectví velkého celkového rozvoje slovenské kultury a skutočné renesance slovenského národa, ale je to svědectví neobyčejně prudké a neobyčejně strmé dynamiky vývoje slovenských vysokých škol a celého Slovenska. Jestli-že např. v letech 1951 - 1963 v českých zemích vzrostl počet vysokoškoláků ze 37 000 na 60 000, na Slovensku za tutéž dobu vzrostl z 11 000 na 31 000 posluchačů denního studia a na celkový počet 47 524 posluchačů denního studia a studia při zaměstnání. A ještě více ta obrovská dynamika rozvoje slovenského vysokého školství vystoupí, porovnáme-li ji s rokem 1945. Jestli-že za základ bereme rok 1945, vzrostl v českých zemích počet posluchačů na vysokých školách na 140 % a počet posluchačů na Slovensku na 476 %. To jsou čísla, která vyvolávají nejen radost, ale i velikou úctu a která ve své dynamice opravdu nemají obdobu. Nejde tu jen o holé počty posluchačů, ale je třeba vidět, že tu přišlo k ucelenému systemu vysokého školství na Slovensku a především, že tu vyrostl významný kádr vysokoškolského učitelstva s vysokým stupněm odborné vědecké kvalifikace, množství uznávaných vědeckých kapacit, které jsou nezbytným předpokladem pro vysokou vědeckou úroveň vysokého školství a které svou úroveň slovenskému vysokému školství také dávají.

Soudružky a soudruzi,

všichni si uvědomujeme, že tyto radostní skutečnosti, tento vysoce pozitivní vývoj byl umožněn socialistickým společenským usilováním, socialistickým společenským řádem, který semkl pak pevně naše národy a dal jim nebývalé podmínky pro jejich rozvoj. Uvědomujeme si, že právě v rozvoji celé naši společnosti, v jejich možnostech i potřebách tkví základ oné prudké dynamiky rozvoje vysokého školství na Slovensku a v celé republice. Ale uvědomujeme si a musíme si uvědomit stále naléhavěji a v tom je výrazná vývojová dialektika, že zase naopak, v rozvoji vědy a techniky, v rozvoji všestranné kvalifikaci lidí, a to znamená samozřejmě rozvoj vysokého školství, je nezbytnou podmínkou a předpokladem dynamiky vývoje celé naší společnosti.

Těmto otázkam věnoval velkou pozornost XIII. sjezd Komunistické strany Československa. Sjezd vyzvedl význam vědeckotechnického pokroku, který se musí v příštích letech stát rozhodujícím nositelem dalšího rozvoje výrobních sil. Obrovský, stále se zvyšující rozvoj vědy a techniky odhaluje nám nesmírné možnosti, které jsou právě skryty pro rozvoj hospodářství celé společnosti. Souběžně s dovršovaním industrializace začína se rozvíjet jako základní a rozhodující vývojový činitel vědeckotechnická revoluce s jejimž postupem si spojujeme perspektivní budování komunismu.

Jistě ste se i vy všichni zamýšleli nad dalekosáhlými společenskými i lidskými důsledky vědecko-technické revoluce. Vyvolává to pevné přesvědčení, že stupňovaný rozvoj vědy a techniky stane se v dohledné době v rukou člověka obrovskou silou, která nevídaně zrychlí vývoj a produktivitu průmyslu a celé ekonomiky, a tím uspíší společenské přeměny vedoucí k vytvoření beztřídní komunistické společnosti. Je důležitým vědeckým poznatkem, že vědecko-technická revoluce opírající se o rozvoj vědy a techniky, o nové hmoty a materiály, o počítače a automatizace výrobních procesů, neni nějakým mechanickým pokračováním industrializace průmyslové revoluce, ale má např. ve vztahu k člověku právě protichůdný charakter. Pro průmyslovou revoluci, pro industrializaci na vysokém stupni, s dělbou práce dovedenou do krajnosti, charakteristický je výrobní pás u kterého dělník dělá určitý dílčí mechanický úkon, do něhož se smrštuje jeho kvalifikace, který člověka ubíjí, dělá z něho stroj s určitou úzkou jednostrannou funkci. Proces industrializace vztahuje do výroby stále větší počet dělníků s takto zredukovanou kvalifikací, s takto jednostranným úzkym využitím, neboť v tomto procesu stále roste množství jednoduché lidské práce. Takové podmínky ovšem, např. v západních zemích nenutí kapitalistu starat se o rozvoj lidských nebo intelektualních sil dělníka, neboť kapitalista pociťuje jeho ekonomickou nutnost dát pro reprodukci pracovních síl právě tolik a jen právě tolik čeho dělník potřebuje pro jednoduchou práci, kterou má vykonávat.

Pro vědecko-technickou revoluci, s automatickými linkami, provozy a celými továrnami je charakteristickým naopak vysoce kvalifikovaný dělník, směrujíci k inžinýrské úrovni, dělník, který se stává údržbárem a seřizovačem složitých mechanizmů, jednoduché lidské práce ubývá a základní masa lidské práce se bude přesouvat do fáze přípravy výroby, do technického řízení projekce a konstrukce, výzkumu a vývoje a většina lidské činnosti spojena s opatrovaním prostředků k životu nebude povahy inžinýrsko-technické.

Vědecko-technická revoluce je tak přímo bytostně spojena s masovým rozvojem schopností a sil člověka. Nechci hovořit šíře c těchto otázkách, naznačuji jen těchto několik souvislostí, abych ukázal tyto rysy, tyto lidské souvislosti vědecko-technické revoluce, které jsou v plném souladu se společenskými podmínkami, a usilování, jako i síly socialismu a komunismu a musí se naopak dostat dřivě či později naprosto zákonitě do neřešitelného bezvýchodného rozporu s výrobními vztahy a podmínkami kapitalistické společnosti. Naznačuji to zároveň proto, že vyplýva z toho i obrovská potřeba techniků, vědců, vysoce kvalifikovaných pracovníků a tedy, že z toho vyplývá i zákonitost a také naprostá železná nezbytnost dalšího usilovného, energického rozvoje vzdělávaní a vědy, a tedy i dalšího všestranného rozvoje kvantitativního i kvalitativního rozvoje vysokého školství. Tomu musí sloužit ve své realizaci zákon Národního shromáždění o vysokých školách, i zákon Slovenské národní rady při řízení vysokých škol na Slovensku.

Je ovšem jasne, ze nikoliv jen samé vysokoškolské zákony Národního shromáždění a Slovenské národní rady budou rozhodovat o rozvoji vysokých škol, o tom, jak vysoké školy splní ty obrovské úlohy, které na ně požaduje a ve stále větší míře bude požadovat vývoj celé naši společnosti, že to bude v první řadě předpokládat, aby orgány všech stupňů řízení, a abychom my všichni pomáhali vytvářet optimální podmínky pro práci a rozvoj vysokých škol. To bude znamenat především s dostatečným předstihem a s náležitým doceněním kvantitativního rozvoje vysokého školství v příštích letech vysoké školství zajišťovat. Musíme si přitom být vědomi, že zjištění, že věda a technika se stáva bezprostřední výrobní silou, není hezká fráze vhodná k nezávaznému opakování, ale že je to železný zákon dalšího ekonomického a společenského vývoje našeho státu.

Bude dále třeba, abychom věnovali velkou pozornost střednímu školství, především středním všeobecně vzdělávacím školám, a v krátké době zvýšili jejich úroveň např. v matematice a dalších exaktních disciplínach, neboť to je nezbytný předpoklad pro další zvýšení úrovně vysokých škol a také proto, abychom vypudili nezdravý jev, a to, že máme ve srovnání s kapacitou vysokých škol několika-násobní tlak na přijímaní do vysokých škol humanitního směru, ale nenaplňujeme v kvantitě, ale bohužel ani v kvalitě plány posluchačů vysoké školy technického směru. A tam právě v perspektivě prudce porostou potřeby našeho národního hospodářství. Bude to ovšem znamenat zvýšit také podstatně náročnost už při přijímaní do středně všeobecně vzdělávacích škol, aby už tam se podstatnou měrou uskutečnil výběr a při vyšší náročnosti na absolventy těchto škol se zvýšilo podstatně procento absolventů středně všeobecně-vzdelávacích škol, kteří přejdou na vysoké školy, tak aby se střední všeobecně-vzdělávací školy staly v podstatě školami připravujícími pro vstup na vysokou školu.

Bude ovšem třeba zesílit a prohloubit i spolupráci vysokých škol s akademii věd. A bude rovněž třeba sepnout práci vysokých škol, zejména vysokých škol technického směru s úlohy, které řeší naše společnost, a ve vhodné míře je přímo využívat při řešeni praktických úkolů. To znamená také, a v tom máme velké mezery, zajistit plné, dokonalé využití schopností a kvalifikace