nej rady. Jej úlohy sú vymedzené v § 2 návrhu zákona. Podrobnejšie vymedzenie pôsobnosti komisie bude upravené v jej štatúte, ktorý podľa § 48 odseku 2 rokovacieho a pracovného poriadku Slovenskej národnej rady vydá Predsedníctvo Slovenskej národnej rady.
Okrem Komisie Slovenskej národnej rady pre vodné hospodárstvo bude v odbore vodného hospodárstva na Slovensku pôsobiť ako výkonný orgán Slovenskej národnej rady predseda Komisie Slovenskej národnej rady pre vodné hospodárstvo. Predseda komisie bude plniť jednak zverené úlohy v medziach právomoci Slovenskej národnej rady, vytýčené v § 2 návrhu zákona, jednak ďalšie úlohy, ktoré mu zverí vláda. Tieto úlohy sú predbežne naznačené v návrhu Slovenskej národnej rady o postavení a úlohách orgánov Slovenskej národnej rady v súvislosti s uplatnením zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia, ktorý schválila vláda 2. marca 1966 ako smernicu pre vytváranie vzájomných vzťahov medzi ústrednými orgánmi a orgánmi Slovenskej národnej rady. Definitívne budú tieto delegované úlohy predsedovi komisie upravené uznesením vlády po podrobnom vymedzení pôsobnosti, hlavných úloh a metód práce odborných orgánov vlády, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov.
Predseda komisie ako výkonný orgán Slovenskej národnej rady blíži sa týmto svojím postavením povereníkom Slovenskej národnej rady, ktorí sú jednak predsedami komisií Slovenskej národnej rady a jednak v rozsahu určenom vládou plnia úlohy v odbore štátnej správy, v ktorom pôsobia. V súlade s rokovacím a pracovným poriadkom Slovenskej národnej rady, ktorého subsidiárna platnosť pre Komisiu Slovenskej národnej rady pre vodné hospodárstvo a jej predsedu sa uvádza v § 7 návrhu zákona, bude predseda komisie, obdobne ako povereníci Slovenskej národnej rady, zodpovedať za výkon svojej funkcie Slovenskej národnej rade, jej Predsedníctvu a vláde.
Predsedu komisie bude zastupovať vo funkcii, ktorá mu prislúcha z vedenia komisie, podpredseda komisie, ktorý však nemusí byť so zreteľom na povahu činnosti komisie poslancom Slovenskej národnej rady. Táto zdôvodnená odchýlka od rokovacieho a pracovného poriadku Slovenskej národnej rady je zakotvená v § 4 návrhu zákona.
Komisia SNR pre vodné hospodárstvo a jej predseda budú plniť svoje úlohy v úzkej spolupráci s ústrednými orgánmi, predovšetkým s Ústrednou správou vodného hospodárstva, ako aj s výkonnými orgánmi Slovenskej národnej rady a ostatnými orgánmi na Slovensku, najmä s národnými výbormi.
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Predkladaný návrh zákona bol pripravený v súčinnosti s Ústrednou správou vodného hospodárstva. Bol dohodnutý s výkonnými orgánmi Slovenskej národnej rady a príslušnými ministrami a prerokovaný v Právnej komisii Slovenskej národnej rady, ktorá s ním vyslovila súhlas.
Návrh zákona vytvára všetky potrebné predpoklady pre účinný vplyv Slovenskej národnej rady na rozvoj vodného hospodárstva na Slovensku.
Odporúčam preto, aby plénum Slovenskej národnej rady návrh zákona Slovenskej národnej rady o Komisii Slovenskej národnej rady pre vodné hospodárstvo prijalo v znení predloženom Predsedníctvom Slovenskej národnej rady.
Predseda Chudík:
Ďakujem poslancovi Trstenskému za prednesenie zprávy.
Hlási sa, súdružky a súdruhovia poslanci, niekto o slovo?
(Nikto. )
Pretože sa o slovo nikto nehlási, budeme hlasovať.
Kto súhlasí
s návrhom zákona Slovenskej národnej rady o Komisii SNR pre vodné hospodárstvo, ako ho doporučil zpravodajca, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti ?
(Nikto. ) Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh zákona jednomyseľne s ch v á l i l a.
Prikročíme k štvrtému bodu programu.
Súdružky a súdruhovia, prijatým zákonom Slovenskej národnej rady o Komisii Slovenskej národnej rady pre vodné hospodárstvo sa zriaďuje Komisia Slovenskej národnej rady pre vodné hospodárstvo. V dôsledku toho Predsedníctvo Slovenskej národnej rady navrhuje zvoliť poslanca Emila C h l e b c a za predsedu Komisie Slovenskej národnej rady pre vodné hospodárstvo a zvoliť členov komisie podľa návrhu, ktorý vám bol predložený ako tlač 29.
Má niekto dotazy, prípadne pripomienky alebo pozmeňujúce návrhy ?
(Nikto. )
Keďže pripomienok niet, budeme hlasovať, a to osobitne o návrhu na zvolenie predsedu komisie a osobitne o návrhu na zvolenie členov komisie.
Kto súhlasí, aby za predsedu Komisie Slovenskej národnej rady pre vodné hospodárstvo bol zvolený poslanec Emil C h l eb e c, nech zdvihne ruku !
(Hlasovanie. )
Je niekto proti ?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania ?
(Nikto. )
Zisťujem, že za predsedu Komisie Slovenskej národnej rady pre vodné hospodárstvo bol zvolený poslanec Emil C h l e b e c.
Dávam hlasovať o voľbe členov Komisie Slovenskej národnej rady pre vodné hospodárstvo.
Kto súhlasí s návrhom, ktorý vám bol rozdaný ako tlač 29, nech zdvihne ruku !
(Hlasovanie. )
Je niekto proti ?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania ?
(Nikto. )
Zisťujem, že členovia Komisie Slovenskej národnej rady pre vodné hospodárstvo boli zvolení jednomyseľne podľa návrhu.
Súdružky a súdruhovia poslanci,
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ďalej odporúča vykonať niektoré zmeny v zložení komisií Slovenskej národnej rady,
ako sú uvedené v návrhu, ktorý vám bol rozdaný ako tlač 31.
Má niekto dotazy, prípadne pripomienky alebo pozmeňujúce návrhy? Všetky zmeny boli dohodnuté so všetkými súdruhmi, ktorých sa to týka.
(Nikto. )
Pripomienky nie sú.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti ?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hladovania ?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada návrh schválila.
Prikročíme k piatemu bodu programu, ktorým je
návrh Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru a Právnej komisie Slovenskej národnej rady na vydanie zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti Slovenskej národnej rady pri riadení a organizácii vysokých škôl na Slovensku.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 36.
Zpravodajcom je poslanec doc. Vasiľ Kapišovský.
Dávam mu slovo.
Zpravodajca doc. Kapišovský:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci !
Komisia Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru a Právna komisia Slovenskej národnej rady vám podľa § 21 rokovacieho a pracovného poriadku Slovenskej národnej rady predkladajú návrh zákona o pôsobnosti Slovenskej národnej rady pri riadení a organizácii vysokých škôl na Slovensku. Zákonom č. 19/1966 Zb. o vysokých školách, ktorý platí v celej Československej socialistickej republike, bol daný jednotný politicko-organizačný základ, aby sa vysoké školy stali strediskami, ktoré výchovou vysokovzdelaných a odborne kvalifikovaných pracovníkov prispievajú k rastu socialistického národného hospodárstva, vedy a kultúry. V podmienkach nastupujúcej vedeoko-technickej revolúcie majú vysoké školy na odbornej úrovni vyjadrovať všetky snahy našej spoločnosti, aktívne ovplyvňovať cesty rozvoja národného hospodárstva, systematicky zvyšovať úroveň vedeckých poznatkov i celkovú kultúrnosť spoločnosti.
Tomuto postaveniu vysokých škôl dal nový zákon aj primerané organizačné formy v ich vnútornom i vonkajšom živote. Chcel by som stručne uviesť, že celoštátny zákom dal všetkým vysokým školám oveľa väčšiu samostatnosť v pedagogickej a vedeckej práci a stanovil zodpovednosť za jej výsledky, zvýšil nároky na učitelov ako rozhodujúcich činiteľov v činnosti vysokých škôl a upravil štruktúru orgánov škôl v záujme optimálneho plnenia ich poslania. Deľbu práce medzi školami a ústrednými orgánmi upravil v duchu všetkých posledných opatrení, o ktoré sa usilujeme v celom živote našej spoločnosti tak, že školám zveril veci bezprostredného riadenia činnosti a ústredné riadenie obmedzil na otázky skutočne základné.
Pri celoštátnom význame a poslaní vysokého školstva prizerajúc súčasne na osobitosť úloh vysokých škôl pri zabezpečovaní hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska, zákon č. 19/1966 Zb. prenechal v § 35 úpravu pôsobnosti Slovenskej národnej rady a jej orgánov - vo vzťahu k vysokým školám na Slovensku Slovenskej národnej rade. Táto právna konštrukcia vychádza zo zásad leninskej národnostnej politiky, ako sú zakotvené v Ústave Československej socialistickej republiky. V zmysle tejto úpravy tvorivo rozvinutej Dokumentom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska "Za plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady" je Slovenská národná rada nielen orgánom povolaným riešiť veci národnej a regionálnej povahy na Slovensku, ale tiež národným článkom celoštátneho riadenia. Preto v pomere k vysokým školám vystupuje Slovenská národná rada jednak s pôvodnou, t. j. z ústavy odvodenou právomocou, jednak s právomocou odvodenou zo zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách. Realizujúc špecifické postavenie vysokých škôl na Slovensku a vychádzajúc 7 uvedených funkcií Slovenskej národnej rady, upravuje navrhovaný zákon otázky riadenia a organizácie vysokých škôl na Slovensku komplexne. V takto ponímanom prístupe návrh diferencuje úlohy, v ktorých slovenské národné orgány realizujú svoju účasť na ústrednom riadení, a na také. ktoré môžu bezprostredne a s najväčšou znalosťou problémov ukladať, vyžadovať i riešiť.
Návrh zákona dôsledne rešpektuje celoštátny aspekt postavenia vysokých škôl a zachováva ich organickú jednotu v celej sústave vysokého školstva v Československej socialistickej republike. Preto vo všetkých zásadných otázkach ich poslania, úloh, organizácie, výstavby a riadenia platia pre ne jednotné celoštátne hľadiská tak, ako ich vymedzuje zákon č. 19/1966 Zb. o vysokých školách.
Návrh zákona zohľadňuje niekoľkoročné praktické poznatky získané na vysokých školách, najmä tiež pri uplatňovaní vládneho uznesenia č. 340 z roku 1964. Ide tu o životom preverené skúsenosti vyše desiatky škôl a tisícov vysokoškolských pracovníkov na Slovensku. Treba pritom zdôrazniť, že návrh zákona nemá iba organizačno-právny charakter, v ktorom by sa analogicky zo zákona o vysokých školách vymedzovala konkrétna pôsobnosť jednotlivých orgánov Slovenskej národnej rady, ale že ide o súhrnnú normatívnu úpravu významu a vzťahov vysokých škôl v podmienkach celkového zabezpečovania úloh rozvoja Slovenska, i o stanovenie vzájomných povinností zo strany slovenských národných orgánov. Návrh zákona teda tvorivo a komplexne rozvíja úpravu existujúcich vzťahov a zabezpečuje prehľadnosť normatívneho postavenia vysokých škôl v rámci jednotného právneho poriadku Československej socialistickej republiky.
Chcel by som teraz upozorniť na niektoré ustanovenia predkladaného návrhu a na spôsob, ako sa budú v politicko-organizačnom dosahu prejavovať v práci vysokých škôl i slovenských národných orgánov.
Predsedníctvo Slovenskej národnej rady ako najvyšší výkonný orgán Slovenskej národnej rady má v prvom rade usmerňovať a koordinovať činnosť príslušných orgánov na Slovensku, čo je odrazom jeho celkovej zodpovednosti za realizovanie úloh, stanovených Slovenskou národnou radou. Ako jedna z najzávažnejších otázok vyhradzuje sa Predsedníctvu Slovenskej národnej rady prerokúvať perspektívu rozvoja vysokých škôl na Slovensku, ich kádrového a materiálneho zabezpečenia, ako aj ich organizáciu. Tato pôsobnosť súvisí jednak s jej výslovným vyhradením vláde v zákone o vysokých školách, ktorej Predsedníctvo predkladá svoje stanoviská, jednak s ústavným postavením a zodpovednosťou Predsedníctva Slovenskej národnej rady pri zabezpečovaní úloh rozvoja a prípravy štátneho plánu rozvoja hospodárstva Slovenska.
Pri hodnotení poslania vysokých škôl pôjde samozrejme nielen o čiastkový pohľad na jednotlivé úlohy, ale o plnenie ich základného poslania komplexne tak, ako to stanovuje celoštátny zákon v § 2 - rokovací a pracovný poriadok - ktorého podpornú platnosť preberá ustanovenie § 11 návrhu, upravuje aj ďalšie formy, v ktorých Predsedníctvo Slovenskej národnej rady môže rozvoj vysokých škôl zabezpečovať.
Praktický výkon starostlivosti o vysoké školy zveruje návrh zákona Komisu a povereníkovi SNR pre školstvo a kultúru, ako organom pôsobiacim rezortne, t. j. v príslušnom odbore štátnej správy. Komisia Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru pravidelne prerokúva otázky vyhradené a predkladané Predsedníctvu Slovenskej národnej rady, ako sú otázky rozvoja, zabezpečovania činnosti i hodnotenie celkovej práce vysokých škôl, jej prvoradou úlohou zostáva pritom starostlivosť o plnenie základných úloh plánu a rozpočtu a o investičnú výstavbu. V súvislostí s otázkami celkového rozvoja vysokých škôl žiada sa jednoznačne povedať, že najmä v priestorovom a materiálnom vybavení vysokých škôl budú môcť orgány Slovenskej národnej rady oveľa dôraznejšie vyžadovať povinnosti od zúčastnených orgánov na Slovensku, ich účinnú pomoc a spoluprácu. To tiež ovplyvní aj úprava vzťahov slovenských národných orgánov k odborným odvetvovým orgánom centrálneho riadenia.
Pôsobnosť povereníka SNR pre školstvo a kultúru sa podľa § 5 člení v dvoch smeroch. Ide jednak o účasť na základných úlohách celoštátneho riadenia vysokých škôl, čo vyplýva z organickej jednoty vysokého školstva i z postavenia povereníka ako výkonného orgánu Slovenskej národnej rady, jednak o súbor vlastných konkrétnych riadiacich opatrení na ideovom, vedecko-pedagogickom a hospodárskom úseku, ktoré sú potom bližšie rozvedené v ďalších ustanoveniach návrhu. Ustanovenie § 5 vo svojej druhej časti má významný právny dosah, ktorým sa zakotvuje jednota a právna náväznosť opatrení všetkých orgánov zúčastnených na riadení vysokých škôl v celej ČSSR.
Účasť povereníka na celoštátnom riadení vysokých škôl sa podľa ustanovenia § 6 návrhu viaže na tie úlohy, ktoré zákon č. 19/1966 Zb. vyhradzuje ako zásadné ministrovi školstva a kultúry buď vo vlastnej pôsobnosti, alebo ako návrh pre schválenie vláde. Tým sa nevyčerpáva možnosť ďalších opatrení, prípadne iniciatívnych návrhov povereníka SNR pre školstvo a kultúru. V tom treba vidieť aj podstatu možností, ktoré tento paragraf dáva. Vzťah ministra a povereníka je pritom riešený a uplatňuje sa v celom odvetví školstva a kultúry i v ďalších formách, ktoré dávajú záruku jednoty a účinnosti riadenia.
Taxatívny výpočet oprávnení v konkrétnej riadiacej činnosti povereníka podľa § 7 návrhu sa zameriava na zásadné otázky. Zodpovedajú požiadavkám ústredného riadenia, pričom rozsah výkonných opatrení povereníka sleduje okrem teoretických hľadísk, ako som o nich hovoril v úvode, aj potreby pružnosti, časovej i vecnej účinnosti, praktickej priebojnosti, ako aj hospodárnosti riešení. Rešpektujúc primárny vzťah slovenských národných orgánov k vysokým školám, vyhradzuje sa povereníkovi SNR pre školstvo a kultúru stanovenie zásad učebných plánov a osnov, najmä tých odborov, ktoré s vecnou znalosťou slovenských podmienok má mať bezprostredne na zreteli. Sú to najmä učebné plány a osnovy, predovšetkým slovenského, maďarského a ukrajinského jazyka a literatúry, histórie a umenia, ďalej otázky výuky poiliticko-výchovnej i vedecko-výskumnej práce na vysokých školách, otázky prijímacieho konania i jedna z foriem vlastnej účinnosti práce vysokých škôl - rozmiesťovanie absolventov, vrátane ich uplatnenia v praxi.
V ekonomike vysokých škôl sleduje návrh v súlade so všeobecnou metodikou také formy pôsobnosti povereníka, ktoré by skrátili a skvalitnili cesty ekonomických nástrojov a zosúladili ideovo odborný a ekonomický pohľad na činnosť vysokých škôl na Slovensku.
V (kádrových veciach sa vychádza zo vzťahov, ako ich vyjadruje celoštátny zákon, pričom pôsobnosť alebo súčinnosť slovenských národných orgánov sa upravuje v závislosti na význame vlastného kádrového opatrenia. Dohoda s ministrom školstva a kultúry pri predkladaní návrhov na vymenovanie riadnych a mimoriadnych profesorov, ako aj rektorov vysokých škôl, zodpovedá doterajšej úprave. Kritériá § 8 písm. b) pri vymenúvaní docentov sú vyjadrením samozrejmej požiadavky aj doterajšej praxe. V tomto paragrafe komisie prizerajúc na niektoré dodatočne uplatnené pripomienky odporúčajú plénu Slovenskej národnej rady vypustiť znenie za bodkočiarkou, takže § 8 písmeno b) bude zniet: "vymenúva v súlade s celoštátnymi kritériami a podľa zásad stanovených ministrom školstva a kultúry docentov vysokých škôl". Ide totiž o pôsobnosť, ktorú bude povereník vykonávať podľa kritérií celoštátneho zákona, v dôsledku čoho táto časť ustanovenia sa javí nadbytočná.
Rôznorodosť úloh, oprávnení a povinností, široká škála vzťahov vysokých škôl a riadiacich orgánov, vyžaduje ustanoviť aj priamo zodpovednosť rektorov a dekanov samostatných fakúlt voči výkonným orgánom Slovenskej národnej rady. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť voči ministrovi v tých otázkach, ktoré v ústrednom riadení vykonáva.
Problematiku existencie Slovenského výboru pre vysoké školy dostatočne rozvádza dôvodová zpráva.
Súdružky a súdruhovia,
prijatím navrhovaného zákona o pôsobnosti Slovenskej národnej rády pri riadení a organizácii vysokých škôl na Slovensku dovršujeme právne formy úpravy vysokých škôl v celej republike. Aj pri úprave otázok v dvoch zákonoch zostáva právna úprava vysokého školstva jednotná a prehľadná, čo je tiež zárukou účinnosti riadenia a skvalitnenia práce vysokých škôl. Treba nám nielen očakávať, ale stanovujeme si aj konkrétne a náročné úlohy, aby sa sústava právnych noriem na úseku vysokých škôl najvýraznejšie prejavila v ich práci, a tak aj v živote celej našej spoločnosti.
Návrh zákona prerokovali Komisia Slovenskej národnej rady
pre školstvo a kultúru a Právna komisia Slovenskej národnej rady. Z ich poverenia odporúčam, aby plénum Slovenskej národnej rady predkladaný návrh zákona s uvedenou zmenou v § 8 písmene b) schválilo.
Predseda Chudík:
Ďakujem poslancovi Kapišovskému za podanú zprávu. Nasleduje 30 minútová prestávka.
(Prestávka. ) (Po prestávke: )
Predseda Chudík:
Vážené súdružky a súdruhovia,
nasleduje rozprava k návrhu zákona.
Do rozpravy sa zatiaľ prihlásili poslanci
Dr. Matej L ú č a n, povereník SNR pre školstvo a kultúru
a Daniel F u t e j.
Dávam slovo povereníkovi Dr. Lúčanovi.
Povereník Dr. Lúčan:
Vážená slovenská rada, súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia!
Slovenská národná rada prerokúva dnes významný zákon zákon o pôsobnosti Slovenskej národnej rady pri riadení a organizácii vysokých škôl na Slovensku.
Národné zhromaždenie, ako už uviedol súdruh K a p i š o vs k ý, prijalo 16. marca 1966 nový zákon o vysokých školách, ktoré naša spoločnosť pokladá za pedagogické, vedecké a kultúrne pracoviská najvyššej úrovne, svojou činnosťou vytvárajúce nevyhnutné predpoklady pre progresívny rast socialistického národného hospodárstva, vedy a kultúry. Nový zákon Národného zhromaždenia o vysokých školách bol vyvolaný potrebou prispôsobiť právne normy o poslaní, organizácii a riadení vysokých škôl novým úlohám budovania socialistickej spoločnosti pri plnení ktorých význam vysokých škôl výrazne vzrastá.
Preto novým spôsobom vymedzuje a zdôrazňuje významné spoločenské poslanie vysokých škôl v rozvoji spoločnosti a na druhej strane starostlivosť o vysoké školy pokladá za záležitosť celej spoločnosti. Zároveň však dáva vysokým školám možnosť plne rozvíjať iniciatívu na získanie prostriedkov výskumnou, projekčnou i inou činnosťou, a s prostriedkami takto získanými samostatne hospodáriť. Zákon Národného zhromaždenia č. 19 zvyšuje ďalej samostatnosť a súčasne zodpovednosť vysokých škôl a ich predstaviteľov za výsledky ich práce. Kladie dôraz na plné využívanie schopnosti študentov a zodpovedný vzťah k štúdiu, vytvára dobré predpoklady pre vyhľadávanie a rozvoj talentov a uplatnenie nových progresívnych vysokoškolských metód, výuky. Štúdium popri zamestnaní považuje za formu štúdia riadneho a rovnocenného so štúdiom denným a zavádza systém postgraduálnych foriem štúdia absolventov vysokých škôl.
Nový vysokoškolský zákon vyzdvihuje význam a úlohy vysokých škôl v oblasti vedeckého bádania a vo výchove vedeckých pracovníkov. Vysoké školy predstavujú jednu zo základných oblastí vedecko-výskumnej základne Československej socialistickej republiky.
Zákon ďalej po novom upravuje spôsob menovania a ustanovenia vedecko-pedagogických pracovníkov na vysokých školách, zavádza novú kategóriu mimoriadnych profesorov a lektorov a po novom upravuje absolventské tituly. V oblasti riadenia vytvára vysokoškolský zákon široký priestor pre samostatnosť a právomoc a tomu zodpovedajúcu zodpovednosť akademických funkcionárov vysokých škôl, ktorých volia vedecké rady vysokých škôl a fakúlt, pričom rektorov menuje prezident republiky.
Jednou z charakteristických čŕt nového zákona o vysokých školách je to, že zjednocuje a zjednodušuje právne a prevádzacie predpisy pre činnosť vysokých škôl.
Zákon Národného zhromaždenia číslo 19 o vysokých školách platí od 1. mája 1966 pre vysoké školy v celej republike. Chcem poznamenať, že vysoké školy ho prijali priaznivo. To znamená, že zákon o vysokých školách zodpovedá objektívnym potrebám vysokých škôl a jeho jednotlivé ustanovenia sa začali v praxi uplatňovať, a to najmä v prípravách na budúci školský rok. Práve v uplynuté dni prebehli voľby nových akademických funkcionárov. Záujem všetkých pracovníkov vysokých škôl o plnenie úloh vysokých škôl sa zvyšuje.
Nové vo vysokoškolskom zákone je to, že v paragrafe 35 stanovuje, že Slovenská národná rada sa zúčastňuje na vykonávaní zákona Národného zhromaždenia s osobitným zreteľom na plnenie úloh vysokých škôl pri zabezpečovaní hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska. Pôsobnosť Slovenskej národnej rady a jej orgánov vo vzťahu k vysokým školám na Slovensku a zodpovednosť akademických funkcionárov vysokých škôl na Slovensku Slovenskej národnej rade a jej orgánom upraví zákon Slovenskej národnej rady. Z čoho vychádza toto ustanovenie zákona ?
V pôsobnosti Slovenskej národnej rady významné miesto zaujímajú otázky odrážajúce život národa, a to najmä otázky kultúry, školstva, organizácie a riadenia týchto inštitúcií. Pri úprave týchto otázok národné a regionálne veci nejavia sa, pravda, v podmienkach spolužitia našich dvoch bratských národov v absolútmej výlučnosti a izolovanosti, naopak, často prerastajú národný, či regionálny rámec. Preto pri domýšľaní právnej regulácie takýchto javov, ako aj pri vymedzovaní úloh celoštátnych a slovenských národných orgánov v tejto oblasti žiada sa uplatňovať v organickej jednote tak celoštátne, ako aj národné hľadiská.
Pokiaľ ide o vysoké školy, presahujú zásadne národný rámec a majú ceoštátny význam. Niektoré vysoké školy na Slovensku, resp. fakulty sú jediné svojho druhu v celej republike, ako napr. Vysoká škola dopravná v Žiline, Vysoká lesnícka a drevárska škola vo Zvolene, Farmaceutická fakulta univerzity Komenského v Bratislave a pod. Vysoké školy sú však aj národné inštitúcie, ktoré majú vrcholný vplyv nielen na rozvoj kultúry a vzdelanosti, ale aj na celkovú úroveň výrobných síl v celej národnopolitickej oblasti. Z týchto zásad vychádza aj celoštátny zákon o vysokých školách, keď úpravu vzťahov Slovenskej národnej rady a jej orgánov k vysokým školám na Slovensku považuje za vec jej oprávneného záujmu.
Návrh zákona Slovenskej národnej rady o pôsobnosti Slovenskej národnej rady pri riadení a organizácii vysokých škôl na Slovensku popri tom, že je výrazom primárnej pôsobnosti Slovenskej národnej rady ako národného orgánu štátnej moci a správy na Slovensku, je aj naplnením § 35 zákona o vysokých školách. Je teda zákonom nadväzujúcim na zákon celoštátny a oba zákony treba vidieť vcelku a jednote. Takéto riešenie je výrazom správnosti národnostnej politiky Komunistickej strany Československa, rešpektujúc marxisticko-leninskú zásadu v národnostnej otázke o dialektickej jednote obecného a zvláštneho.
Slovenský národ v zložitom vývoji svojho národného života má významnú tradíciu i v oblasti vysokého školstva. Je historickou skutočnosťou, že na území dnešného Slovenska pred 500 rokmi bola založená a existovala - aj keď krátku dobu - Akadémia Istropolitána. Významným centrom vzdelanosti a kultúry bola Trnavská univerzita, ktorá vyvíjala činnosť v 17. a 18. storočí skoro 150 rokov. Nedávno sme spomenuli 200. výročie vzniku Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Ďalej existovalo viac vysokých škôl v jednotlivých slovenských mestách, ako napr. v období 17. -18. storočia univerzita v Košiciach, Alžbetínska univerzita v Bratislave a niektoré právnické akadémie.
Novú etapu v rozvoji vysokých škôl na Slovensku znamenal vznik československého štátu. V roku 1919 bola založená Univerzita Komenského, ktorá v roku 1969 oslávi polstoročie svojej činnosti. Postupne sa vytvorili predpoklady aj pre vznik slovenskej techniky, ktorá za aktívnej podpory a boja Komunistickej strany Československa bola založená v roku 1937. Neskôr vznikla i vysoká škola ekonomická.
Pravda, vysoké školstvo na Slovensku sa nemohlo v podmienkach buržoázneho zriadenia rozvinúť do takej miery, ako to vyžadoval záujem rastu vzdelania ľudu. Veď v roku 1938 na slovenských vysokých školách študovalo len 2034 študentov. Dovoľte mi poznamenať, že dnes máme dvaapolkrát toľko učiteľov na vysokých školách na Slovensku.
Kvalitatívne novú etapu v rozvoji vysokého školstva na Slovensku predstavuje oslobodenie Československa sovietskou armádou a najmä Február 1948. Vysoké školy predstavujú dnes obrovskú a neustále rozvíjajúcu silu.
V školskom roku 1946/47 boli na Slovensku 4 vysoké školy a 15 fakúlt, na ktorých študovalo 8950 poslucháčov a pôsobilo 732 učiteľov. Počet študujúcich vzrástol od r. 1946 päťapolkrát a počet všetkých učiteľských pracovníkov zo 732 na takmer 5000. No v školskom roku 1965/66 bolo zapísaných takmer 32 000 poslucháčov denného štúdia a viac ako 17 000 poslucháčov štúdia popri zamestnaní. Základné prostriedky vysokých škôl na Slovensku v roku 1948 predstavovali hodnotu cca 217, 4 miliónov korún. Dnešná hodnota základných prostriedkov vysokých škôl na Slovensku je 1335 mil. Kčs.
Postupne vznikali nové vysoké školy, nové fakulty, nové študijné odbory, súčasne sieť vysokých škôl z tradičných vysokoškolských centier sa rozšírila aj do ďalších vysokoškolských centier a zodpovedajúco ekonomickému rozvoju Slovenska oproti tradičnému humanitnému vysokoškolskému vzdelaniu sa proporcionálne rozvinulo dnes už prevažujúce vzdelanie technické. Ďalej sa rozvinuli vysoké školy prírodovedného smeru. Teraz vysoké školy na Slovensku ročne vypúšťajú 4500 absolventov.
Popri tomto veľmi významnom kvantitatívnom raste vysokých škôl ma Slovensku sa rozvíjali aj ich kvalitatívne črty na nových základoch. Socialistický spôsob výroby a života postupne pretváral aj vnútorný charakter vysokých škôl posilňovaním a rozvíjaním ich socialistického obsahu. Postupne sa stávali skutočným centrom najvyššieho vzdelania ľudu. Z pôvodných asi 15 % študujúcich z rodín robotníkov a roľníkov z celkového počtu, táto proporcia postupne vzrastala na zodpovedajúcu proporciu sociálneho zloženia obyvateľstva. V procese intenzívneho ideologického boja na vysokých školách marxizmus-leninizmus sa stal vedeckým svetonázorovým základom celej výuky i vedeckej práce.
Škola sa tak postupne užšie a užšie spájala so životom a mohla tak vo svojom obsahu pružnejšie reagovať na potreby života, praxe a najnovšie výsledky vedy a techniky.
V tomto rozvoji vysoké školy na Slovensku stali sa rovnocennou súčasťou sústavy vysokoškolského vzdelávania a zdroja kultúry v celej republike.
V náväznosti na bohatú a rozvinutú sieť stredných škôl prispievajú k vytváraniu základných podmienok pre kvalitatívne zmeny v ekonomike nášho socialistického štátu pre nástup do vedecko-technickej revolúcie.
Pri dosiahnutí tohto stavu rozvoja úrovne významne prispievala aktívna pomoc českých vysokých škôl a najmä ich učiteľov.
Naša spoločnosť stojí dnes pred novými významnými úlohami. Ďalší vzrast našej ekonomiky a života môžeme uskutočniť cestou intenzívneho rozvoja s orientáciou na kvalitu. Intenzifikujeme rozvoj, a tým aj vzdelanie a kultúru na vyššej úrovni. Chrbtovou kosťou celej tejto etapy sa stáva veda, technika a vzdelania a metódou nový systém zdokonaleného riadenia národného hospodárstva. Na tento proces a úlohy najmä vysoké školy musia reagovať a splniť všetky požiadavky na poli vzdelania, vedy a kultúry, ktoré na ne kladie spoločnosť.
Tomu musí zodpovedať aj ďalší rozvoj vysokých škôl tak do roku 1970, ako aj potom. Základná línia rozvoja vysokých škôl bola daná uzneseniami ústredného výboru Komustickej strany Československa z októbra 1964 a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska z marca 1965 a bola potvrdená XIII. sjazdom Komunistickej strany Československa. Túto generálnu líniu charakterizuje najväčšie úsilie o kvalitu, vysokú úroveň vzdelávacej a výchovnej práce na základe všestrannej modernizácie jej obsahu a metód.
Pri ďalšom rozvoji vysokých škôl na Slovensku počítame s tým,