dovanie neuropsychického vývoja detí vo všetkých detských ambulanciách. Podstatne sa rozšírili dispenzárne formy práce, najmä u detí s ochorením srdca, pľúc, stavov po infekčnej žltačke, detí zajakavých, epileptikov a detí cigánskeho pôvodu.
V ambulantnej starostlivosti pripadá dnes v priemere na 2-3 zdrav. obvody jeden pediater. Vo väčšine okresných miest zabezpečujú pediatri celú preventívnu starostlivosť o deti od 0-15 rokov a kuratívu postupne do veku 3, 6, 8 alebo 10 rokov. V niektorých mestách, ako v Bratislave, vykonávajú pediatri už celú preventívnu i kuratívnu starostlivosť od 0-15 rokov.
Dokument zaväzuje rozširovať sieť jaslí v súlade s rozvojom národného hospodárstva a rastom zamestnanosti žien. Napriek všetkým opatreniam nepodarilo sa dosiaľ zabezpečiť potrebnú kapacitu vo veľkých mestách a v priemyslových centrách a nedostatočne je zabezpečený rozvoj jaslí na vidieku, keď pri JRD bolo zriadených zatiaľ iba dvoje jaslí. V návrhu plánu krajov do roku 1970 počíta sa so zvýšením počtu jaseľských miest z 18 415 v roku 1965 na 25 513. Prírastok 7098 miest v jasliach nebude teda kryť ani súčasnú požiadavku na umiestnenie cca 15 000 detí do týchto zariadení. Národné výbory, závody a JRD budú musieť venovať viac pozornosti výstavbe jaslí, ako tomu bolo doposiaľ, pretože aj v minulom roku z plánovaného prírastku počtu jaseľských miest nebolo splnených 1154 miest.
K zabezpečeniu kvality poskytovaných služieb v jasliach veľká pozornosť sa venuje tak zdravotnej, ako aj výchovnej problematike v týchto zariadeniach. Spracovaný bol vzorový prevádzkový poriadok pre inštrukčné jasle a v spolupráci s krajmi dbá sa o systematické doškoľovanie zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v jasliach v problematike pedagogickej a psychologickej. Pre splnenie tejto úlohy vykonávajú sa 100-hodinové školenia sestier z kolektívnych detských zariadení v rámci krajov a na Ústave pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov 200-hodinové kurzy v psychológii a v pedagogike. Súčasne bola vydaná hudobná príručka pre sestry pracujúce v jasliach a v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva vypracované boli smernice pre vybavenie detských kolektívnych zariadení hračkami. V spolupráci s Výskumným ústavom pedagogickým v Prahe pracuje sa na nových zásadách výchovnej starostlivosti v jasliach a v materských školách.
Pre najbližšiu dobu vyvstáva ako dôležitá úloha zabezpečiť jasle dostatočným počtom pracovníkov. Deťom umiestneným v jasliach je potrebné zabezpečiť kvalitnú individuálnu starostlivosť, ktorá spočíva predovšetkým na sestrách a je o to závažnejšia, že sa jedná o deti útleho veku, obzvlášť citlivé k zmenám prostredia. Mimo osobných a odborných kvalít pracovníkov v jasliach je potrebný aj ich dostatočný počet, aby mohli byť v plnej miere uplatnené všetky zásady zdravotnej i výchovnej starostlivosti. Otázka personálneho vybavenia jaslí stáva sa naliehavou aj tým, že v súčasnej dobe merné schémy pre vybavenie jaslí strednými zdravotníckymi pracovníkmi sú naplnené iba na 65 %.
V kolektívnych detských zariadeniach je pomerne vysoký výskyt chorôb horných a dolných ciest dýchacích, čo v značnej miere súvisí s nedostatočnou možnosťou otužovania, pohybu na čerstvom vzduchu a prekračovaním hygienicky únosnej kapacity týchto zariadení. V súčasnej dobe v spolupráci s príslušnými výskumnými pracoviskami hľadajú sa cesty riešenia tohto nepriaznivého stavu najmä v zmysle ďalšieho zlepšenia prostredia v jasliach.
V zdravotníckej starostlivosti o deti staršieho veku Dokument uložil prehĺbiť starostlivosť o deti školopovinné, chronicky choré, telesne, duševne a zmyslove vadné a ďalej rozšíriť ozdravnú starostlivosť a znižovať detskú úrazovosť. Tieto úlohy zabezpečuje školsko-zdravotná služba v spolupráci s hygienickou službou vo všetkých zariadeniach rezortu školstva a zdravotníctva.
Samotná školsko-zdravotná služba nie je dosiaľ dobudovaná. Na Slovensku pripadá na jedného lekára 8719 detí a na sestru 6700 detí. K plnému rozvinutiu všetkých povinností školskozdravotnej služby i jej systematickej činnosti je stanovený počet 2500 detí na jedného lekára a 1500 detí na jednu sestru. Aj za tohto stavu školsko-zdravotná služba plní úlohy stanovené v Dokumente pomerne uspokojivo. Od vykonávania systematických prehliadok detí predškolského i školského veku prechádza postupne na sledovanie režimu detí, hygienických návykov, úrovne výuky, stolovania, stravovania atď. Pri tejto práci zisťujú sa mnohé nedostatky, ktoré postupne - v rámci daných možností sú odstraňované.
Analýza stravovania detí na materských školách ukazuje deficit bielkovín, vápnika a vitamínu C. Stravovanie detí v týchto zariadeniach do značnej miery ovplyvňuje nízka stravná jednotka. Kým v jasliach je stravná jednotka 5, 75 Kčs, zatiaľ v materských školách dosahuje iba 3, 94 Kčs. Komisia SNR pre školstvo a kultúru spolu s Komisiou SNR pre zdravotníctvo pri prerokúvaní tejto problematiky prijali opatrenia k zlepšeniu súčasného stavu.
Prehliadky budov materských škôl ukázali, že iba 13 % budov je plne nevyhovujúcich z hľadiska zdravotne hygienického, u 31% úpravami v rámci údržby možno dosiahnuť požadovaného štandardu, 34 % vyžaduje väčších investičných nákladov a 22 % je plne nevyhovujúcich. Aj novej investičnej výstavbe materských škôl sa nevenuje dostatočná pozornosť. Kvalita stavebných prác nezodpovedá požadovaným kritériám. Nedostatky sú už v neúmernom preplňovaní objektov a v materiálnom vybavení materských škôl. Je málo vhodných lehátok, posteľnej bielizne, výchovného nábytku a hračiek.
V poslednom období zavádza sa pravidelné otužovanie detí a zlepšila sa aj osobná hygiena detí a sústavne sa upevňujú ich hygienické návyky.
V starostlivosti o deti vyšších vekových skupín zlepšila sa kvalita systematických prehliadok, čo sa prejavilo najmä vo zvýšenom počte detí podchytených v dispenzárnej starostlivosti a v kvalite prehliadok 14-ročných žiakov.
Pre skvalitnenie diagnostických výkonov a metodiky vedenia pracovníkov školsko-zdravotnej služby zriadené boli v 17 okresoch školy so vzorovou školsko-zdravotnou službou. Vo všetkých okresoch bol zavedený jednotný záznam o zdraví a chorobe.
Z výsledkov zdravotných prehliadok školskej mládeže možno konštatovať, že stúpa počet nad- a podpriemerne telesne vyvinutých žiakov. Zvyšuje sa počet detí s chybným držaním tela, zakrivením chrbtice, vadami zraku a chorobami srdca. Z celkového počtu vyšetrených obnáša tento počet 5, 8 %. Deti s týmito vadami sú sústavne sledované v dispenzárnej starostlivosti a vykonávajú sa potrebné liečebné i nápravné opatrenia.
V boji proti infekčným chorobám školskej mládeže dosiahli sa dobré výsledky najmä správnym preočkovávaním detí. Vysoký výskyt infekčnej žltačky a v niektorých prípadoch aj týfu, sú odrazom ešte neuspokojivej starostlivosti o zásobovanie detských zariadení vodou, o hygienu stravovania, hygienu prostredia a zdravotnú výchovu v školách.
V dispenzárnej starostlivosti zvlášť dobrých výsledkov sa dosiahlo u detských kardiakov a reumatikov. V minulom roku evidovali v 72 poradniach približne 22 000 detí. Výsledky práce týchto poradní sa odzrkadlili v poklese ďalších recidív reumatizmu.
V starostlivosti o deti telesne, duševne a zmyslove vadné dosiahlo sa zlepšenie a bol vypracovaný plán rozvoja lôžkových a ambulantných zariadení, ktorý sa postupne realizuje. V Bratislave a v Košiciach sú zriadené psychologicko-výchovné kliniky, ktoré poskytujú konzultácie a príslušné vyšetrovania pre deti, u ktorých vyvstávajú vážne výchovné problémy a pre deti delikventné.
Zlepšila sa najmä ambulantná starostlivosť o deti s poruchami centrálneho a periférneho nervového systému. V priebehu dvoch rokov zriadilo sa 8 poradní pre deti s týmito chorobami a vyčlenili sa lôžka na príslušných oddeleniach KÚNZ. V roku 1966 má byť otvorený Ústav pre encefalopatické deti v Abraháme o kapacite 66 postelí. Pre tieto deti v Bratislave sa vytvorili osobitné triedy, kde vyučujú učitelia pod odborným vedením psychológov a lekárov.
Pre deti s ortopedickými vadami a stavmi po úrazoch zriadili sa dve krajské ortopedické ambulancie. V okresoch sa vyčlenili ordinačné hodiny pre deti u príslušných odborných lekárov polikliník. Pri detských oddeleniach zriaďujú sa rehabilitačné pracoviská, v ktorých sa vykonáva liečebný telocvik. Na území mesta Bratislavy sa počíta so zriadením osobitných tried pre žiakov so skrivenou chrbticou so špeciálnym rehabilitačným programom, ktorý sa v súčasnej dobe vypracováva.
Pre deti s poruchami reči je zriadených 218 poradní, v ktorých sa odliečilo 32 000 detí. Okrem toho zriadených bolo 8 foniatrických poradní určených pre nápravu ťažkých porúch a kombinovaných chýb reči.
V roku 1965 aktivizovali sa pri všetkých odboroch ONV komisie pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť. Komisie vykonávajú výber detí, avšak pre nedostatok miest nemôžu byť všetky deti umiestnené do príslušných zariadení (osobitné školy, školy pre mládež s poruchami zraku, sluchu, ústavy sociálneho zabezpečenia, odborné liečebne atď. ). Pre deti, ktoré nemohli byť prijaté do ústavnej starostlivosti, je poskytované prednostné ambulantné liečenie. Vo všetkých zariadeniach pre defektnú mládež je zabezpečovaná zdravotná starostlivosť detskými lekármi a v niektorých ústavoch aj príslušnými odborníkmi (neurológ, psychiater, ortopéd, očný lekár).
V odborných detských liečebniach je dobre zabezpečené doliečovanie detských kardiakov a reumatikov. Zlepšilo sa aj doliečovanie chorôb dýchacích ciest reprofilizáciou tub. liečebne v Lučivnej. Postupne bude potrebné zabezpečiť primeraný počet postelí i pre doliečovanie porúch centrálneho a periférneho nervového systému a duševne poškodených detí. Do r. 1970 počíta sa s výstavbou rehabilitačného ústavu pre deti a s liečebňou pre choroby zažívacieho traktu a stavov po infekčnej žltačke. Výstavbou týchto liečební umožní sa ročne odliečiť viac ako 2000 detí.
Obdobne je počítané aj s rozvojom miest v detských ozdravovniach, ktorých kapacita do roku 1970 má sa zvýšiť o 400 miest výstavbou 2 ozdravovni.
Dokument požaduje prehĺbiť boj proti detským úrazom, najmä u detí predškolského veku. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Povereníctvom SNR pre zdravotníctvo spracovali rad opatrení v boji proti detskej úrazovosti, ktoré vyústili vo vytváranie protiúrazových komisií v okresoch, krajoch, i na samotnom povereníctve a ministerstve. Tieto komisie začínajú rozvíjať svoju činnosť a do boja proti úrazom postupne zapájať všetky zložky, ktoré môžu účinne vplývať na riešenie tejto otázky. Závažnosť boja proti detskej úrazovosti zdôrazňuje aj tá skutočnosť, že u nás skoro každé tretie zdravé dieťa umiera na úraz alebo otravu.
Najčastejšie príčiny úmrtí v súvislosti s úrazom vo všetkých vekových skupinách sú dopravné úrazy a utopenia, na druhom mieste sú úrazy v domácnosti, najmä popáleniny, opareniny a otravy. Nedostatok vhodných ihrísk, parkov a záhrad pre hry a pobyt detí v podstatnej miere dopomáha k vzniku úrazov. Aj za pomerne krátke obdobie činnosti protiúrazových komisií možno konštatovať, že všetci zainteresovaní nevenujú patričnú pozornosť doporučeniam a uzáverom protiúrazových komisií a že v tomto smere očakáva sa účinnejšia pomoc najmä zo strany národných výborov a spoločenských organizácií.
V intenciách Dokumentu zvláštnu pozornosť venujú orgány zdravotníctva životnému a výchovnému prostrediu mládeže. Školskí lekári a hygienici vykonávajú približne dvakrát do roka hygienickú kontrolu školských budov, družín mládeže, školských jedální a okolia škôl. Výsledky týchto prehliadok ukazujú, že na Slovensku máme 23 % plne vyhovujúcich škôl, v 30 % možno dosiahnuť zlepšenie vykonaním primeranej údržby, v 32 % vyžadujú sa k úprave väčšie investičné náklady a 15 % je úplne nevyhovujúcich. Nedostatky sú v kapacite škôl i v hygienickej vybavenosti, v zásobovaní pitnou vodou, vnútornom vybavení a v nedostatku vonkajších rekreačných priestorov. Pri školských budovách je málo telocviční, nevyhovujú školské dielne, družiny mládeže a školské jedálne sú priestorove stiesnené.
Režim žiakov s pomerne vysokým počtom vyučovacích hodín a vôbec najdlhším počtom vyučovacích dní v Európe, nedáva možnosť dostatočného odpočinku, potrebného pre vyvíjajúci sa organizmus detí. Neprimerané zaťažovanie detí a zvyšujúce sa nároky vedú k preťažovaniu nervovej sústavy žiakov a ohrozujú ich zdravie. Režim dňa je u 53 % žiakov v ZDŠ narušovaný dvojsmenným vyučovaním. Medzi jednotlivými smenami nie je možné zabezpečiť dôsledné upratovanie a vetranie učební. Okrem toho smenné vyučovanie zvyšuje aj vetranie na kvalitu prirodzeného i umelého osvetlenia a vôbec údržbu školského prostredia.
Prieskumom bolo zistené, že väčšina učební je prehrievaná a v dôsledku toho klesá pozornosť a celková výkonnosť pri vyučovaní žiakov. Tomuto nedostatku sa dá predísť zvýšením dozoru zo strany pedagógov nad hygienickou kvalitou školského prostredia (plynulé vetranie, opakované čistenie navlhko a pod. ). Vysoká smennosť a 1-2-predmetová skladba aprobácie učiteľov spôsobuje nedodržiavanie správneho rozdelenia rozvrhu podľa zásad hygieny pedagogického procesu, ktorý vyžaduje stanoviť poradie vyučovacích predmetov so zreteľom na kolísanie výkonnosti žiakov v priebehu dňa.
Somatometrické merania vykonané na Slovensku v roku 1961 ukazujú, že vplyvom zvýšenia životnej úrovne sa priemerná výška a váha detí zvýšila za posledných 10 rokov o jeden vekový ročník, pritom ale značná časť detí nemá primeranú obratnosť, silu a vytrvalosť. Na mnohých školách sa telesná výchova často zamieňa za vyučovanie iných predmetov, alebo úplne odpadá. Pomerne málo žiakov je organizovaných v telocvičných jednotách a v záujmových krúžkoch pri školách.
V roku 1965 v 1940 školských jedálňach sa stravovalo 178 000 žiakov. Školské jedálne sú v prevažnej miere malé, deti sa stravujú v 5-10 smenách a nemajú dostatok času na kľudné posedenie pri obede. Často chýba aj možnosť umytia rúk pred jedlom. Pedagogický dozor je zabezpečovaný - aj keď v mnohých prípadoch iba formálne. Nedostatočné je aj priestorové a strojové vybavenie školských kuchýň. Pri bežných kontrolách jedálnych lístkov sa zisťuje veľmi malé zastúpenie zeleninových pokrmov, obmedzené podávanie vnútorností, rýb a mliečnych jedál. Rozborom stravy sa zistil nedostatok bielkovín, tukov, vápnika a vitamínov. Deti sú prekrmované múčnymi jedlami a len výnimočne sa dodržiava dávkovanie mäsitých pokrmov podľa veku. V poslednom čase ustanovením krajských a okresných metodičiek pre spoločné stravovanie detí a mládeže pri odbore školstva a kultúry badať určité zlepšenie v príprave a v zložení stravy. Treba však konštatovať, že stravná jednotka nepostačuje na zaokrytie kaloricky i biologicky hodnotnej stravy.
Zdravotne výchovná činnosť na školách zameriava sa na boj proti úrazom, na otázky hygieny, boja proti infekčným chorobám, na správnu výživu, boj proti alkoholizmu a nikotinizmu a sexuálnu výchovu. Doterajšie výsledky potvrdzujú, že akákoľvek dobre organizovaná zdrav. výchova na školách môže priniesť výsledky len vtedy, ak pedagógovia majú kladný vzťah k týmto otázkam a podporujú v pedagogickom procese upevnenie získaných poznatkov v návyky.
V zdravotnej starostlivosti o mladú generáciu plnením opatrení vyplývajúcich z Dokumentu dosiahli sa ďalšie priaznivé výsledky. Popritom je potrebné naďalej systematicky rozvíjať ďalšie problematiky, najmä v odkrývaní príčin nedonosenosti, vývojových vád, porúch nervových a duševných, v sexuológii, v príprave k rodičovstvu, v genetike, v alergii a v poruchách výživy. Zároveň s riešením týchto problémov zabezpečovať sústavnú úzku spoluprácu so všetkými orgánmi a organizáciami, ktoré sa podieľajú na výchove a rozvoji mladej generácie.
Za účelom odstránenia jestvujúcich nedostatkov a riešenia naliehavých problémov v zdravotníctve boli Ministerstvom zdravotníctva a jeho komisiami za spolupráce pracovníkov povereníctva vypracované zásady novej sústavy plánovitého riadenia v ústavoch národného zdravia. V zásadách sa kladie dôraz na lepšie usporiadanie vnútornej organizácie ústavov národného zdravia, na zjednodušenie a priliehavejšie riešenie plánovania a financovania pre zdravotníctvo a na rozšírenie právomoci riaditeľov zdravotníckych zariadení. Zlepšenie poskytovania a skvalitnenie zdravotníckych služieb, ako aj zlepšenie hospodárenia využitím prevádzkových zariadení a hospodárnejším riešením pomocnej prevádzky sa má okrem iného dosiahnuť: primeranou hmotnou zainteresovanosťou pracovníkov, modernizáciou liečebnej techniky, mechanizáciou administratívnych a účtovných prác, dokonalejším spôsobom manipulácie a distribúcie skladových zásob. Nové prvky riadenia sa majú uskutočniť v rámci doterajšej organizačnej štruktúry a v rámci daných rozpočtových prostriedkov.
Podľa doteraz platnej metodiky plánovania nositeľom plánu aj pre úsek zdravotníctva, spravovaný národnými výbormi, sú plánovacie komisie. Orgány zdravotníctva spoluprácou s nimi sa snažia zabezpečiť požiadavky zdravotníckych služieb. Pri vypracovávaní návrhu plánu rozvoja zdravotníckych služieb najväčšie ťažkosti sa vyskytujú pri pláne pracovníkov a mzdových fondov. Stanovený počet pracovníkov obvykle nestačí na pokrytie skutočných potrieb.
Posledná platová úprava zo dňa 1. júla 1956 prestala byť prostriedkom pre vytváranie účinnej pohnútky k lepšiemu plneniu úloh v zdravotnej starostlivosti. Jej úroveň už nevystihuje poslanie, spoločenský význam a vysokú zodpovednosť zdravotníckych pracovníkov. Jej zaostávanie spôsobilo nesúlad s platovou úrovňou dosahovanou v zrovnateľných funkciách v ostatných odboroch nášho národného hospodárstva. Dochádza potom v zdravotníckych zariadeniach k ťažko riešiteľným situáciám. Množia sa prípady, že si sestry nájdu zamestnanie mimo zdravotníctva pri vyššom plate a v jednoduchšej prevádzke. Laboranti a technici v hygienickej službe odchádzajú do priemyslu za ďaleko výhodnejších podmienok. Preto Ministerstvo zdravotníctva za spoluúčasti Povereníctva SNR pre zdravotníctvo vypracovalo a navrhlo nový spôsob odmeňovania zdravotníckych pracovníkov. Predvída sa v ňom posilnenie hmotnej zainteresovanosti a rozšírenie právomoci riaditeľa organizácie lepšie odmeňovať pracovníkov na neatraktívnych miestach alebo odboroch, zvyšovať príjem pracovníkov s mimoriadnymi výsledkami práce a za plnenie mimoriadnych nárazových úloh.
Pre veľký počet pracovníkov v zdravotníctve nový spôsob odmeňovanie vyžaduje pomerne vysoké náklady, a preto jeho účinnosť bude zavedená etapovite. V prvom rade sa bude riešiť už v tomto roku odmeňovanie pohotovostnej služby, pracovníkov v zdravotných obvodoch a stredných a nižších zdravotníckych pracovníkov u lôžka.
Zásady novej sústavy plánovitého riadenia hospodárstva v ústavoch národného zdravia sa pred zavedením v zdravotníckych zariadeniach našich krajov vyskúšajú formou experimentu v niekoľkých ústavoch národného zdravia v ČSSR. Na Slovensku začnú s vyskúšaním zásad začiatkom tohto štvrťroka v Okresnom ústave národného zdravia v Trnave a v Trenčíne. Overovanie zásad donesie aj nové poznatky, ktoré budú iste cenné pre ich vylepšenie a pre splnenie cieľa, ktorý sa od novej sústavy riadenia očakáva.
ZPRÁVA
o účasti odborov na Slovensku pri zabezpečovaní uznesenia strany a vlády k rozvoju starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti.
Z uznesenia strany a vlády k rozvoju starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti vyplývajú pre Revolučné odborové hnutie dôležité úlohy. Zdôrazňuje sa v ňom najmä plné využívanie práv ROH v starostlivosti o zdravie a jej riadení, trvalá pozornosť znižovaniu nemocnosti a úrazovosti, výchova pracujúcich k väčšej starostlivosti o zdravie, k zdravému spôsobu života a práce, k správnemu využívaniu odpočinku v záujme upevňovania zdravia a k boju proti nedostatkom v starostlivosti o zdravie, neustále zlepšovanie hygieny a kultúrnosti prostredia, v ktorom pracujú a žijú, podporovanie rozvoja závodných zdravotníckych zariadení, širšie uplatňovanie hľadísk starostlivosti o zdravie, pri uzatváraní a hodnotení kolektívnych zmlúv, naliehavá potreba zvýšenej pozornosti pracujúcim ženám, dorastu a občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, presadzovanie budovania závodných jasieľ, materských škôl a iných sociálnych zariadení a celý rad ďalších úloh dotýkajúcich sa pôsobnosti odborov.
Osobitné úlohy vyplývajú z uznesenia pre odborový sväz zamestnancov v zdravotníctve, ktorý má pôsobiť hlavne v oblasti ideologickej a odbornej výchovy pracovníkov v zdravotníctve, aby sa v práci zdravotníkov uplatňovali zásady socialistického prístupu k práci i pacientom, aby sa podporoval rozvoj socialistickej iniciatívy v práci zdravotníkov a neustále zlepšovali zdravotnícke služby obyvateľstvu.
Základný predpoklad úspešného nástupu plnenia úloh uznesenia strany a vlády oboznámiť s obsahom uznesenia predovšetkým státisícový aktív odborových funkcionárov a prostredníctvom neho všetkých členov a odborových organizácií i príslušníkov pracovných kolektívov v závodoch, úradoch, i na všetkých ostatných pracoviskách splnili odborové orgány v podstate v druhom polroku 1964. Uznesenie strany a vlády prerokovalo sa na všetkých stupňoch riadiacich orgánov ROH a s patričnou vážnosťou zabezpečovalo so i vysvetľovanie Dokumentu v základných organizáciách v závodoch. Pracujúci zo závodov vzniesli už počas oboznamovacej kampane mnoho konkrétnych pripomienok na zlepšenie hygienickej situácie i podmienok ochrany zdravia pri práci a nemenej pripomienok padlo aj pokiaľ ide o úroveň a poskytovanie zdravotníckych služieb alebo životného prostredia na sídliskách.
Pri všetkých týchto podujatiach bola úzka spolupráca orgánov a funkcionárov ROH s orgánmi a pracovníkmi štátnej zdravotnej správy tak, ako to určovali i zásady spoločnej porady pracovníkov Povereníctva SNR pre zdravotníctvo a Slovenskej odborovej rady. V mnohých, najmä rizikových závodoch a v závodoch s výraznejšími hygienicko-zdravotnými nedostatkami, sa v rámci zabezpečovania Dokumentu robili (aj naďalej robia) spoločné previerky hygienikov a pracovníkov krajských alebo okresných orgánov ROH. V značnom počte sa do pomoci závodom zapájali členovia aktívu okresných odborových rád, najmä z úseku nemocenského poistenia a bezpečnosti pri práci. V zmysle uznesenia sekretariátu SOR sa zabezpečovaniu Dokumentu venovali pri svojich návštevách v krajoch, okresoch a závodoch i pracovníci a funkcionári SOR v rámci príprav členských schôdzí alebo konferencií ROH a pri delegáciách zameraných na pomoc pri plnení hospodárskych plánov a rozvoja socialistického súťaženia, alebo iných foriem iniciatívy pracujúcich.
Značnú pozornosť venovala popularizácii Dokumentu aj odborárska tlač. Uverejnila niekoľko zásadných článkov a Dokumente a v celom rade príspevkov sa zásady Dokumentu uvádzali do spojitosti s ostatnou problematikou odborovej práce. Problematika Dokumentu sa dosť často objavovala aj na stránkach závodných časopisov.
Nie menšia starostlivosť sa venovala, aj naďalej sa venuje Dokumentu pri školení odborového aktívu. O zásadách Dokumentu sa prednáša na školení odborových funkcionárov v strediskách odborárskej výchovy, v rámci internátneho školenia usporadúvaného krajskými a okresnými odborovými radami, v kurzoch odborového školenia Slovenskej odborovej školy v Sládkovičove a Ústrednej odborovej škole v Prahe.
Z hľadiska určovania koncepcie a rozvoja starostlivosti o zdravie podľa územnej organizácie, a tým aj práv odborových orgánov podieľať sa na jej riadení, mala osobitný význam účasť odborových orgánov na príprave plánov rozvoja zdravotníckych služieb v jednotlivých územných celkoch, najmä však účasť krajských a okresných odborových rád na príprave a rozpracúvaní krajských alebo okresných variánt Dokumentu. Odborovým orgánom naskytla sa tak možnosť presadiť do výhľadových koncepcii zdravotníctva poznatky, ktoré získali vo svojej činnosti na úseku ochrany zdravia, bezpečnosti pri práci, nemocenského poistenia a iných oblastí súvisiacich so starostlivosťou o človeka a vytvoriť tak podmienky, aby sa riešili problémy, ktoré sú najnaliehavejšie.
Obzvlášť starostlivo pristupovalo sa k rozpracovaniu Dokumentu na podmienky okresu v Senici nad Myjavou. V dokumente sa zhodnotila tak všeobecná, ako aj čiastková situácia v jednotlivých odvetviach hospodárskeho alebo verejného života, riadených okresným národným výborom, a načrtli konkrétne opatrenia, ktoré by mali povzniesť starostlivosť a zdravie na žiadúcu kvalitatívnu úroveň. Pozoruhodné je aj to, že v tomto dokumente sa konkretizovali opatrenia priamo na jednotlivé zariadenia (poľnohospodárske závody, predajne obchodu, školské zariadenia, dopravné strediská, prevádzkárne miestneho hospodárstva atď. ) a že pre každé toto zariadenie sa jasne načrtla perspektíva zlepšenia pracovného alebo životného prostredia. Kladom je aj to, že
v dokumente sa pamätalo na finančné i materiálne zabezpečenie vytýčených ozdravovacích zámerov. Vysoká úroveň a hodnota tohto materiálu je výsledkom príkladnej spolupráce všetkých zainteresovaných zložiek v okrese, okresnú odborovú radu nevynímajúc. Príklady dobrej spolupráce v tomto smere by sa dali uviesť aj z ďalších okresov.
Jedným z najkonkrétnejších výsledkov rozsiahlej uvedomovacej kampane uskutočnenej orgánmi ROH na Slovensku a dobrej spolupráce so zdravotníctvom je značný pokrok, ktorý nastal vo vypracovaní plánov ozdravných opatrení, prostredníctvom ktorých sa vo výrobných organizáciách Dokument uskutočňuje. Možno povedať, že väčšina závodov správne pochopila význam i dosah Dokumentu a svedomite sa usiluje o jeho realizáciu vypracovaním a plnením ročných i perspektívnych plánov ozdravných opatrení. Príkladom uvedieme aspoň niektoré poznatky z roku 1964 a 1965, aby sme dokumentovali, ako sa zásady uznesenia o rozvoji socialistického zdravotníctva uvádzajú do praxe.
Dôsledne sa riešili úlohy Dokumentu v Uhoľných baniach v Pôtri. Už na rok 1964 mali tu vypracovaný plán ozdravných opatrení s finančným nákladom vyše 2, 5 mil. Kčs a na rok 1965 plán s nákladom vyše 3 mil. Kčs. Plány sa pripravovali za úzkej súčinnosti nielen s odborovou organizáciou, ale aj závodným zdravotníctvom. Ich plnenie sa pravidelne kontrolovalo. Na základe týchto plánov zriadili si miestnosť prvej pomoci a vybudovali práčovňu v závode Dolina. Závod zakúpil z vlastných prostriedkov bezbolestnú zubnú vŕtačku, opravili šatne a pod. V roku 1965 sa rozšírili šatne pre povrchových pracovníkov, zdokonalili protiprašné opatrenia, zlepšili jestvujúce hygienicko-sociálne zariadenia, zriadili izolačku na sídlisku a vypracovali projekt na hygienické vyprázdňovanie a dezinfekciu fekálnych vozňov. Objednali priemyselný vysávač na odstraňovanie uhoľného prachu zo zariadení technologickej linky a zabezpečili pravidelné rtg prehliadky baníkov. Plán počíta aj s pravidelnými asanačnými prácami, vrátane deratizácie v podzemí, a mnohými ďalšími opatreniami. Vetriace oddelenie uskutočňuje pravidelné kontroly vzduchotechnického zariadenia a pohotove odstraňuje nedostatky. Týždenne sa robí rozbor na CO a CO2. Pripravili aj výstavbu novej závodnej ambulancie.
Napriek určitým objektívnym ťažkostiam usiluje hospodársky orgán a odborová organizácia o zlepšenie hygienicko-zdravotnej situácie aj vo Švermových železiarňach v Podbrezovej. V rámci technického rozvoja postavil sa komín na odsávanie v elektrooceliarni prírodným ťahom. Odsávanie umelým ťahom sa projektovalo ešte v roku 1962, ale žiadna organizácia nechcela prijať objednávku. V roku 1965 sa robili pokusy vo vlastnej réžii. V rámci ozdravných plánov sa zariadilo teplovzdušné vykurovanie valcovne plechov a profilov. V niektorých prevádzkach sa zabudovali výklopné okná a zlepšilo sta tak prírodné vetranie pracovísk. Každoročne dávajú vymaľovať kuchyne, sociálne zariadenia a podľa potreby obnovujú olejové nátery. Ťažkosti sú s čistením okien v oceliarni, pretože ide o nepretržitú prevádzku a čistenie sa musí robiť pod trolejovým vedením. Na každom pracovisku sú určení pracovníci na udržovanie čistoty a poriadku. Problémom je aj čistenie výrobných agregátov, elektrických oblúkových pecí, valcovacích stolíc a pod., ktoré sa čistia tak, že sa ofukujú tlakom vzduchu, čím sa však zamoruje okolité prostredie. Postavila sa čistiaca stanica fenolových vôd. Závod má vypracovanú perspektívu prestavby martinských pecí do roku 1970 na vykurovanie olejom, čím fenolové vody budú sa môcť prakticky likvidovať. Pozornosť sa venuje ochranným pracovným pomôckam. V tejto súvislosti treba však poznamenať, že pracujúci sa ponosujú na platné regulatívy prideľovania týchto pomôcok, ktoré nie sú v súlade s ich praktickou upotrebiteľnosťou a trvanlivosťou. Závod má osobitného pracovníka pre protiplynovú službu a hygienu práce. V teplých prevádzkach sa prideľujú pracovníkom bezplatne občerstvujúce nápoje. Primeraná pozornosť sa venuje aj závodnému zdravotnému stredisku. Aj keď je to staršia, nie účelová budova, neustále ju zdokonaľujú a prestavujú, aby čo najlepšie slúžila potrebám. Z vlastných prostriedkov dokonca zakupoval závod lekárske prístroje. Celková hygienická situácia je čiastočne neštrbená dlhotrvajúcou rekonštrukciou závodu a tým, že v závode sa aj počas rekonštrukcie pracovalo. Ťažkosti sú aj so zadovažovaním hlukomerov a prístrojov na analýzu ovzdušia na kysličník kremičitý.
Závažné nedostatky v hygienicko-zdravotnej situácii sa vyskytujú aj v niektorých novších závodoch. Dlho bola neuspokojivá situácia v Závode SNP Žiar nad Hronom, kde odstránenie nedostatkov nebolo z väčšej miery v moci závodu. Tieto problémy sú inak všeobecne známe, a preto nie je potrebné sa o nich širšie zmieňovať. V poslednom čase aj tu nastalo však určité zlepšenie.
Zo starších hutných závodov zlá situácia je v Kovohutách vo Vajskovej, kde sa trvale zisťuje vysoká koncentrácia škodlivín v ovzduší a kde patričnú úroveň nemajú ani soc. zariadenia. V Kovohutách v Ban. Štiavnici sa isté zlepšenie sľubovalo od zastavenia výroby olova a od prechodu na výrobu meďného koncentrátu. Zdrav. starostlivosť v týchto závodoch je však aj tak primeraná.