kov do výrobného programu. V neposlednom rade hrá tu svoju úlohu aj nerentabilita výroby v menších sériách.
Za tejto situácie zákonite sa zvyšuje tlak na požiadavky z dovozu, a to najmä z kapitalistických štátov, pretože ani dovoz z krajín socialistického tábora nestačí kryť požiadavky. Z ročného limitu určeného pre zdravotníctvo na dovoz z kapitalistických štátov nestačia sa pokryť ani obmedzené požiadavky popredných klinických pracovísk. Na rok 1967 uplatňovali zdravotnícke zariadenia zo Slovenska požiadavku na dovoz z kapitalistických štátov v hodnote cca 5 mil. Návrh plánu na dovoz mohol byť však zostavený len do výšky určeného devízového limitu 700 000, - Kčs v obchodnej parite.
Dnešný stav vyžaduje, aby Ministerstvo ťažkého priemyslu a odborové riaditeľstvá závodov zdravotníckej techniky osvojili si zásady uvedené v Dokumente a energickejšie uplatňovali ich zavedenie do praxe k odstráneniu existujúcich nedostatkov, ktoré hatia rozvoj novej techniky v zdravotníctve a zvyšujú nároky na devízový dovoz.
Popri rozvoji medicínskej techniky Dokument zaväzuje aj k rozvíjaniu mechanizácie v pomocných prevádzkach - práčovniach, kuchyniach, pri upratovaní a čistení, v dopravnej zdravotnej službe a pod. Aj na tomto úseku z podobných príčin, aké boli uvádzané u zdravotníckej techniky, nedarí sa v želateľnej miere realizovať úlohy, vyplývajúce z Dokumentu. Za tejto situácie aj keď sú spracované koncepcie riešenia mechanizácie na úseku hospodársko-prevádzkovom a administratívnom, uplatňujú sa ony len veľmi pozvoľna v ústavoch a zariadeniach. V úseku administratívy v roku 1965 vybavené bolo približne 50 % ústavov modernými účtovacími strojmi zn. Ascota a Optimatic. Ide tu o strednú mechanizáciu, ktorá obstaráva finančné účtovanie, operatívnotechnickú evidenciu a likvidáciu miezd.
Hodnotu úspechov, ktoré dosiahlo socialistické zdravotníctvo, v konečnej bilancii nepriaznivo ovplyvňujú závady, často menej závažné až formálne, ktoré ale pre sústavné opakovanie vyvolávajú nespokojnosť a kritiku obyvateľstva.
Bezplatnosť zdravotníckych služieb, ako najdôležitejšia podmienka dostupnosti, s pomerne široko rozvetvenou zdravotníckou technikou, na druhej strane nedokonalá organizácia, obmedzené vyhľadávanie a často tiež i nekritické požiadavky a postoj našich občanov voči možnostiam, ktoré dnes zdravotníctvo má. K spomínaným činiteľom pristupujú nie vždy úplne seriózne články dennej neodbornej tlače s propagáciou rôznych senzačných liečebných prostriedkov, neoverených metód a liečiv.
Sme si vedomí, že v zdravotníckych službách existuje celý rad závad, ktoré sú na jednej strane podmienené objektívnymi dôvodmi, ako je nedostatok kádrového vybavenia a vybavenia zdravotníckou technikou, na druhej strane nedokonalá organizácia práce. Často je príčinou sťažností nesprávny vzťah zdravotníckych pracovníkov a pacientov.
Jednou z častých sťažností sú dlhé čakacie doby na odborné vyšetrenia. Je skutočnosťou, že zatiaľ sú dlhšie čakacie doby na vyšetrenia rtg, najmä žalúdočnočrevného systému, na komplikované vyšetrenia laboratórne, na vyšetrenia u neurológa, psychiatra, stomatológa a niektorých ďalších odborných lekárov.
Príčiny sú rôznorodé:
1. Chýba vybavenie rtg pracovísk vyvolávacími automatmi, laboratórií automatickými prístrojmi na počítanie krviniek a pre ďalšie iné laboratórne vyšetrenia, čo obmedzuje možnosť počtu vyšetrených za 1 deň.
2. Zvýšené požiadavky na rôzne odborné vyšetrenia: Vyžadujú ich často modernizácia, špecializácia a pokroky medicíny, prechod k takému stavu, keď presnú a úplnú diagnózu možno postaviť len na základe záverov viacerých odborníkov. Zdôvodnená je potreba systematického a všestranného vyšetrenia zdravotného stavu pacienta pre rozhodnutie nárokov na dávky nemocenského a sociálneho zabezpečenia a z iných pracovne právnych dôvodov. Odbúranie dlhej čakacej doby, ako aj toľko kritizované "šikanovanie" pacienta po rôznych odborných vyšetreniach by sa dalo odstrániť hospitalizáciou vyšetrovaného na oddelení v nemocnici a vykonaním konziliárnych vyšetrení na všetkých potrebných oddeleniach. Tento spôsob riešenia znamená však ďalšie požiadavky na zvýšenie posteľového fondu nemocníc. Na základe rozboru vykonaného v nemocniciach v slovenských krajoch z titulu určenia diagnózy je priemerne ročne hospitalizovaných 7, 4 % pacientov. Tieto požiadavky sa premietajú i v nárokoch na kapacitu posteľového fondu nemocníc. V celoslovenskom priemere to znamená ročne okolo 1900 postelí na všetkých oddeleniach nemocníc. Pacienti sami sa často dožadujú bez oprávneného zdôvodnenia celej série odborných vyšetrení.
3. Kádrové obsadenie. Obsadenie ambulantných zdravotníckych služieb je toho času zabezpečené na 61 % optimálnych relácií v priemere. Nerovnomernosti sú v zabezpečení jednotlivých odborných služieb. Najväčšie nedostatky odborných lekárov sú v odbore neurológia, psychiatria, zubná starostlivosť, je nedostatok internistov a pediatrov. I obsadenie základných ambulantných služieb v územných zdravotníckych obvodoch nezodpovedá predpokladanej optimálnej relácii zabezpečenia obyvateľstva ambulantnými službami. Počet obyvateľov na jeden obvod je stále vysoký a pohybuje sa okolo 3900, miesto predpokladaného priemeru 3200 obyvateľov. Pri takomto vybavení je náročnosť obyvateľstva práve taká, ako keby bolo 100 % vybavenie v zmysle orientačných relácií, čo možno považovať za prirodzené pri súčasnom bezplatnom poskytovaní zdravotníckych služieb, zdravotníckej výchove obyvateľstva a súčasnom stave lekárskej vedy. Je však na mnohých miestach v rozpore so súčasnými možnosťami. Výkon zdravotníckeho pracovníka je pritom limitovaný ustanovením o dĺžke pracovného času.
Pre rozvoj intenzity práce zdravotníckych pracovníkov je veľmi dôležité finančné ohodnotenie podľa rozdielu kvality a obtiažnosti poskytovaných zdravotníckych služieb, ktoré by malo byť automatickým impulzom pre zaostávajúcich pracovníkov k zvyšovaniu osobnej kvalifikácie i kvality práce. Tento fakt nie je dnes správne ocenený a prakticky zohľadnený. Súčasný stav vedie k určitej nivelizácii tak z hľadiska kvality, ako i z hľadiska pracovnej morálky.
Na celkový počet najmä stredne zdravotníckych pracovníkov a pomocných zamestnancov má vplyv i terajší spôsob odmeňovania, ktorý viedol k úniku stredne zdravotníckych pracovníkov do lepšie platených zamestnaní. Od stredne zdravotníckeho personálu sa vyžaduje mimo dobre vykonávanej odbornej práce i pozornosť, slušnosť a ochota voči každému prianiu pacienta. Treba však pripraviť životné podmienky pre sestry, ktoré vykonávajú svoje ťažké povolanie. Pri nemocniciach sa nestavajú internáty a slobodárne, sestry musia bývať v meste, často sú nevhodne umiestnené, čo značne ovplyvňuje ich pracovnú a osobnú pohodu.
Na nedostatok počtu niektorých odborných lekárov v tzv. neatraktívnych odboroch vplývala tá skutočnosť, že tieto neboli oproti ostatným zvýhodnené, hoci sú značne náročné tak na prípravu, ako i na výkon práce a v svojej podstate sú úzkoprofilové (patologická anatómia, súdne lekárstvo, psychiatria a niektoré ďalšie).
Nedostatky, ktoré sa prejavujú v zdravotníckych službách, sú často zapríčinené odchodom zdravotníckych pracovníkov na dovolenky, chorobu, materskými dovolenkami, školeniami, vojenskými cvičeniami, rôznymi komisiami a schôdzami, účasťou na súdoch, náhradnými voľnami za nočné a pohotovostné služby.
Za týchto pracovníkov nie sú náhrady, narušuje sa chod služieb, čo sa prejaví napokon i v nespokojnosti konzumentov zdravotníckych služieb. Vytvorenie kádrovej rezervy v zdravotníctve je cesta, ktorá môže pomôcť časť problémov riešiť.
Sťažnosti na poliklinické služby:
1. Regulácia príjmu pacientov, kde centrálna kartotéka neplní uspokojivo základnú úlohu, to znamená hladký chod prísunu pacientov, bez ich odročovania na dlhšiu dobu.
2. Pacienti sú predvolávaní na ďalšie odborné vyšetrenie, miesto toho, aby bol využitý skrátený styk medzi jednotlivými obvodnými a odbornými lekármi.
3. Odovzdávanie dokumentácie medzi poliklinikou a nemocnicou, čo si vyžaduje pri vzájomnej neinformovanosti lekárov ďalšie vyšetrenie pacientov.
4. Odkladanie návštev na pohotovostnú službu, čo vedie k nespokojnosti chorých i rodinných príslušníkov.
5. Jednosmennosť prevádzky polikliník. Ide o jednosmennosť prevádzky v rtg oddeleniach, laboratóriách i odborných ambulanciách, čo dovoľuje predvolávanie pacientov len v dopoľudňajších hodinách, zatiaľ čo v odpoľudňajších hodinách sú stroje a prístroje i priestory nedostatočne využité. Riešenie je možné dvojakým spôsobom, a to
a) rozdelením pracovného času na 2 polovice s dlhšou obedňajšou prestávkou bez nárokov na kádre,
b) zavedením ďalšej polsmeny, alebo celej smeny, s nárokmi na ďalšie lekárske i ostatné zdravotnícke kádre.
Nutným predpokladom pre hladký chod polikliniky je zachovanie proporcionality medzi kádrovým vybavením polikliniky a nárokmi na počet požadovaných zdravotníckych služieb, pri zachovaní určitej normy počtu vyšetrených v hodine, v záujme zachovania kvality vyšetrenia.
Sťažnosti na prebujnelosť administratívy v činnosti zdravotníckych pracovníkov sú tak zo strany lekárov, ako i obyvateľstva. Treba však rozlišovať potrebu skutočne riadne vedenej medicínskej dokumentácie, ktorá je vyjadrením odbornej kvality lekára a má veľký význam i pre pacienta. Táto dokumentácia je zatiaľ nedostatočne vedená pre nedostatok času, nakoľko si ju musí písať sám lekár, čo sa musí odraziť i pri vyšetrení pacienta a v kvalite práce. Pre vedenie tejto dokumentácie je bezpodmienečne potrebné zavedenie dokumentačných pracovníkov. Treba priznať, že značná časť administratívy sa dá zjednodušiť a mnohé administratívne úkony zrušiť. Pripravuje sa preto úprava na zjednodušenie administratívy.
Nemocnica.
Pri rozbore sťažností obyvateľov na zdravotnícke služby sme zistili, že najmenej sťažností bolo podaných na služby v nemocniciach. Rozbor vybavenia nemocničnými službami ako príprava pre vypracovanie perspektívneho plánu siete zdravotníckych zariadení na Slovensku ukázal však viaceré nedostatky:
Z celkového počtu nemocníc na Slovensku 10, 3 % bolo postavených pred rokom 1900, do roku 1918 bolo postavených 7, 4 % pavilónov nemocníc a do roku 1938 ďalších 17, 4 % pavilónov nemocníc. Mnohé nemocnice a posteľové oddelenia boli i v posledných 15 rokoch umiestňované do neúčelových budov, ktoré mali slúžiť ako provizóriá len po dobu 5 rokov.
Nemocnice sú preplnené posteľami. Hygienická norma je hlboko pod medzinárodným štandardom, takže keby sme chceli dosiahnuť požadovaný hygienický štandard, bolo by treba súčasnú kapacitu posteľového fondu znížiť takmer o 9000 postelí, t. i. o 37 %.
Vybavenie oddelení nemocníc pomocnými priestormi a zariadeniami je nedostačujúce. Najväčší nedostatok je vo vybavení miestnosťami pre denný pobyt pacienta, jedálňami, čistiacimi miestnosťami a predovšetkým hygienickými zariadeniami pre pacientov. Ako najväčší nedostatok sa prejavuje chýbanie jedální pre pacientov, čo sa odráža v nízkej kvalite stolovania. Nedostatok jedální je zvlášť výrazný na oddeleniach chirurgických, ortopedických, urologických a neurologických.
Nemocnice v minulosti mali zabrané takmer všetky priestory pre postele. Neskoršie sústavne vzrastali požiadavky na vybavenie nemocníc pomocnými prevádzkovými priestormi tak pre pacientov, ako i pre zdravotnícku prevádzku. Preto v starých nemocniciach je nedostatok týchto priestorov a ich získanie v prítomnej dobe je možné len za cenu znižovania posteľového fondu, čo v slovenských krajoch za daného vybavenia posteľovým fondom nemocníc je neuskutočniteľné.
Hygiena zdravotníckych zariadení nie je na takej úrovni ako sa vyžaduje. Hrubé práce vykonávajú upratovačky, práce charakteru zdravotníckej hygieny vykonávajú sanitárky. Nie sú sťažnosti na prácu sanitáriek. Nedostatky sú v práci upratovačiek. Je nedostatok upratovačiek pre nízke platové ohodnotenie (700, - - 920, - Kčs). Ich vybavenie je nedostačujúce. Upratovacie práce sa vykonávajú zastaralým spôsobom, pretože chýba dobré vybavenie strojové (veľké vysávače, veľké leštiče, vyklepávače kobercov atď. ). Náročnejšia je práca sanitáriek, ktoré hoci sú svojou funkciou postavené vyššie, majú nižší plat ako upratovačky (670, ―930, - Kčs).
Staré i nové nemocničné objekty si vyžadujú sústavnú údržbu a generálne opravy. Pre ich zabezpečenie však OÚNZ nemajú vypracované harmonogramy, nie sú zabezpečené dostatočné prostriedky. Ak by i v niektorých prípadoch uvedené požiadavky boli splnené, nie je možné vykonávať včasné generálne opravy a rekonštrukciu pre nedostatok stavebnej kapacity.
V nemocniciach sa nevyužíva v plnej miere dokumentácia z polikliník, a tak sa musia vykonávať duplicitné vyšetrenia a zaťažovanie pacientov a vznikajú i zbytočné náklady na niektoré komplikované vyšetrenia. Tento nedostatok je zavinený nesprávnou organizáciou práce, tým, že vo všetkých nemocniciach nebol ešte zavedený systém zjednotenej nemocnice. Pre klinické vyšetrenie vykonané v poliklinike by sa odrazilo v svojich dôsledkoch i na výške kapacity posteľového fondu nemocníc i v priemernej ošetrovacej dobe. Je potrebné zlepšiť organizáciu práce v poliklinikách, zlepšiť prácu v laboratóriách polikliník, aby boli odstránené i pretrvávajúce pochybnosti pracovníkov v nemocniciach o kvalite výsledkov laboratórnych a ostatných vyšetrení.
Nie je dôsledne dodržiavaný liečebno-ochranný režim. Pacienti sú zavčas budení, nie je presne dodržiavaný plán vizít, v nemocniciach je nadbytočný hluk a všetka práca lekárov i stredne zdravotníckych pracovníkov je sústredená na dopoludňajšie hodiny a v odpoludňajších hodinách je pacientom venovaná menšia starostlivosť.
Pre nedostatok nižšieho a pomocného personálu prakticky všetky kategórie zdravotníckych pracovníkov vykonávajú služby o jednu triedu nižšie než je ich kvalifikácia. Lekári vykonávajú časť práce stredných zdravotníckych pracovníkov a osobne píšu všetky administratívne práce, strední zdravotnícki pracovníci vykonávajú prácu pomocného personálu. To všetko sa prejavuje v nižšej kvalite ošetrovateľskej služby i v starostlivosti o osobnú hygienu pacienta.
V súčasnej dobe nie je uspokojivo riešené ubytovanie zdravotníckych pracovníkov, menovite slobodných lekárov a stredne zdravotníckych pracovníkov. Zdravotnícke zariadenia sa stavajú bez bytov, pretože celú bytovú výstavbu a tým i distribúciu bytov prevzali národné výbory. Uvádzanie niektorých nových kapacít do prevádzky naráža na ťažkosti pre nedostatok stredne zdravotníckych pracovníkov, ktorých nie je kde ubytovať. Napríklad v Prešove museli zdravotné sestry z tohto dôvodu umiestniť priamo v nemocnici a znížiť počet postelí potrebných pre liečbu pacientov. Podobná situácia sa bude opakovať i pri otvorení mestskej nemocnice v Bratislave na Kramároch, kde tiež nedostatok ubytovacích možností pre sestry a slobodných lekárov ohrozuje otvorenie nemocnice.
Aj lekárenská služba a zdravotnícke zásobovanie v priebehu 15 ročného budovania zaznamenali významné úspechy. No napriek tomu pretrvávajú ešte nedostatky, ktoré vedú k nespokojnosti obyvateľstva, zdravotníckych pracovníkov, hlavne lekárov a lekárnikov.
Za posledné 2 roky sa do značnej miery zhoršila situácia v dodávkach liečiv a zdravotníckych potrieb zo strany zdravotníckej výroby a zásobovania pre lekárenskú službu. Tieto nedostatky zapríčiňujú roztrpčenosť zdravotníkov, hlavne lekárov a lekárnikov, aj konzumentov služieb obyvateľstva. Nedostatok liekov nielenže zapríčiňuje nespokojnosť, ale i zbytočné straty na pracovnom a osobnom čase, nakoľko pacienti sú nútení chodiť od lekárne do lekárne, i mnoho razy z mesta do mesta, alebo píšu na nadriadené zdravotnícke orgány žiadosti o zaobstarávanie predpísaného lieku.
Je tu treba poukázať na to, že liek nemožno charakterizovať tak ako spotrebný tovar, ale ako prostriedok k prinavráteniu zdravia, teda článok bezpodmienečne nutný. I keď chápeme ťažkosti spojené so zabezpečovaním výroby liekov, z hľadiska zabezpečovania zdravotníckych služieb nemožno ospravedlňovať tieto nedostatky tak ako v iných sektoroch. Lieky a zdravotnícke potreby dostávajú sa do rúk chorých ľudí, ktorí sú viacej precitlivelí a nemožno nedostatky na tomto úseku zdôvodňovať nedostatočnou výrobnou kapacitou, zastaralým strojovým parkom, prevládajúcou výrobou ekonomicky výhodnejších liekov a pod. Táto výrobná oblasť by mala byť uprednostňovaná pred ostatnou výrobou tak, aby mohla zabezpečiť rýchlo v dostatočnej kvalite a v množstve všetky liečivá a zdravotnícke potreby, potrebné pre zabezpečenie liečebnej a preventívnej starostlivosti. Ak toto nie je možné zabezpečiť, stáva sa veľmi často, že sa pacienti obracajú o lieky zo zahraničia buď cestou príbuzných, alebo známych, prípadne medzinárodného Červeného kríža, alebo priamo výrobou, čo do značnej miery skresľuje dobré meno nášho socialistického zdravotníctva.
V posledných rokoch neúmerne vzrastá spotreba niektorých voľnopredajných liekov, ako napr. analgetík, u ktorých od roku 1962 napr. u tbl. Algena stúpla spotreba v celoštátnom meradle zo 69 971 000 tbl. v roku 1965 na 87 255 000 tbl., Dynil z 50 000 000 tbl. na 50 899 000, Neuralgen tbl. zo 42 000 000 na 47 000 000 tbl. Ďalšou skupinou liekov, u ktorých za posledné roky značne stúpla spotreba, hoci sú viazané na lekársky predpis, sú psychofarmaká, hlavne typu Fenmetrazin, Dexfenmetrazin a Meprobamat. Táto skupina liekov je zneužívaná hlavne študentami, ktorí sa domnievajú, že v súvislosti s použitím lieku sa zlepšia a zrýchlia ich asociačné pochody a tak ľahšie zvládnu študovanú úlohu. Zneužívanie týchto liečiv nepriaznivo ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva. Bude nutné zamerať zdravotnícko-osvetovú činnosť proti zneužívaniu tak analgetík, ako i psychofarmak a správne zameranou osvetou zamedziť ďalší vzrast spotreby týchto liekov.
Ako príklad týchto nedostatkov treba uviesť, že na I. štvrťrok 1966 pre Slovensko bolo nárokových liečiv v hodnote 164 mil. Kčs. Prijaté zo strany farmaceutického priemyslu bolo iba za 148 mil. Kčs, čo je cca 10 % krátenie (v starých cenách).
Zo zdravotníckeho materiálu ide hlavne o laboratórne sklo, ktorého požiadavky v korunách veľkoobchodných cien 1 810 tis. bolo prijatých len 990 000. Ďalej lekárenské nástroje napr. vyšetrovacie gynekologické nástroje boli delimitované pre NDR a už 3 roky nie sú dodávané vôbec. Bubny sterilizačné a elektrické sterilizátory, ktorých výroba pokrýva požiadavky iba na 80 %. Dentálnych prípravkov, ako gutaperča, ferodent, keramit, modelovací vosk, je sústavný nedostatok. Pre nedostatok devízových kvót na dovoz z kapitalistických štátov chýbajú vŕtačky do turbiniek. Nie sú zabezpečené v potrebnej miere koreňové páky, pretože bilancie potreby boli prijaté iba na 60 %.
2. Sústavne sa taktiež opakujú nedostatky pri zabezpečovaní mimoriadneho dovozu liečiv (individuálny dovoz). Mnoho razy z nedostatočnej informovanosti o účinkoch niektorých zahraničných liekov si pacienti vynucujú a lekári žiadajú také liečivá, ktorých farmakologické vlastnosti poznajú iba nedostatočne alebo na základe reklamných informácií.
3. Ďalším nedostatkom, ktorý sa dotýka hlavne laboratórnej činnosti (biochemické laboratóriá) je nedostatok laboratórnych chemikálií, ako aj laborátorneho skla. Táto skutočnosť taktiež zapríčiňuje značnú nespokojnosť laboratórnych pracovníkov a ovplyvňuje kvalitu poskytovaných služieb hlavne z hľadiska diagnostického. V tejto oblasti treba i intenzívnejšie zavádzať moderné laboratórne metódy, ktoré prácu zlacnia a urýchlia.
4. Nedostatočné kádrové vybavenie lekárskej služby lekárenskými laborantmi. V súčasnosti pripadá priemerne na jedného farmaceuta - vysokoškoláka 0, 5 lekárenského laboranta, čo je pomer veľmi nepriaznivý a zapríčiňuje, že práce, ktoré by mal v lekárenskej službe vykonávať lekárenský laborant, musí naviac vykonávať farmaceut s 5-ročným vysokoškolským vzdelaním, čo je tak z hľadiska využitia vedomostí, ako aj z hľadiska hospodárskeho neekonomické a zapríčiňuje nespokojnosť mnohých pracovníkov v lekárenskej službe.
5. Ďalej treba poukázať na nedostatočné zavádzanie mechanizácie pri zabezpečovaní administratívnych odborných prác v lekárenskej službe. Jedná sa hlavne o taxáciu, fakturáciu, triedenie receptov a pod. Tieto otázky bude potrebné riešiť komplexne s ostatnými úsekmi nášho zdravotníctva, čo by znamenalo ušetrenie práce vysokokvalifikovaných pracovníkov, spresnenie týchto prác, ako i dôsledné využitie mechanizačných prostriedkov.
III. Starostlivosť o mladú generáciu
Starostlivosť o mladú generáciu začína sa vykonávať prakticky už pred narodením dieťaťa. Starostlivosťou o ženu a matku vytvárajú sa predpoklady k narodeniu zdravého a životaschopného dieťaťa z tehotenstva, ktoré neohrozilo zdravie alebo život ženy.
V tejto činnosti zdravotníctvo sa zameriava na zníženie počtu predčasných pôrodov, na zníženie počtu komplikácií pri pôrode a včasnú záchytnosť žien v ranom štádiu tehotenstva (do 4 mesiacov). Záchytnosť tehotných stúpla z 21, 1 % v roku 1953 na 74, 9 % v roku 1965. Zriaďovaním oddelení patologického tehotenstva rozširuje sa hospitalizácia žien s ohrozeným tehotenstvom. Obvodní a závodní gynekológovia doporučujú vedeniam závodov preraďovanie žien na ľahšie, vhodnejšie zamestnanie počas tehotenstva. Na klinických pracoviskách a v Slovenskom ústave pre doškoľovanie lekárov sa vykonáva výskum príčin predčasných pôrodov a skrytých tehotenských infekcií. V niektorých priemyselných závodoch, napr. Žiar nad Hronom, Textilné závody v Rybárpoli, vykonávajú výskum škodlivín nepriaznivo pôsobiacich na organizmus ženy a na tehotenstvo. Veľký význam pre ochranu zdravia ženy a dieťaťa má odvedenie pôrodu v nemocniciach. V roku 1945 činila ústavná pôrodnosť na Slovensku len 8, 3 %, v priebehu posledných rokov sa zvýšila na 95, 3 %.
Pri rýchlom zvyšovaní počtu ústavných pôrodov dochádza často k nežiadúcemu skracovaniu priemernej ošetrovacej doby a k vysokej obložnosti na gynekologicko-pôrodníckych oddeleniach ústavov národného zdravia. Preplnenosť týchto oddelení sa zvýšila najmä nemocničným ošetrovaním pacientiek po prerušení tehotenstva v zmysle zákona čís. 68/57 Zb. a rozšírením hospitalizácie žien s patologickým priebehom tehotenstva. Vysoká obložnosť na pôrodnícko-gynekologických oddeleniach nepriaznivo pôsobí na dodržiavanie základných hygienických zásad v prevádzke týchto oddelení.
K ďalšiemu zvyšovaniu ústavnej pôrodnosti a k zabezpečeniu primeranej ošetrovacej doby je potrebné vytvárať podmienky výstavbou nových nemocníc, ktorá sa prevádza v Čadci, Dolnom Kubíne, Košiciach, Šali a v ďalších okresoch.
V preventívnej starostlivosti o tehotné ženy sa dosiahlo ďalšieho rozšírenia psychickej a fyzickej prípravy tehotných žien k pôrodu. Na Slovensku vo všetkých krajských a v niektorých okresných nemocniciach vykonávajú túto prípravu a vytvárajú sa predpoklady, aby do roku 1970 sa zaviedla vo všetkých ústavoch národného zdravia. V spolupráci s Ústavom pre doškoľovanie stredne zdravotníckych pracovníkov sa zabezpečuje skvalitňovanie tejto prípravy preškoľovaním pracovníkov pracujúcich v tejto problematike.
Účelne prevádzaná prevencia, rozšírenie ústavnej pôrodnosti a uplatňovanie nových foriem práce sa priaznivo odzrkadlili v materskej úmrtnosti, jej poklesom z 3, 31 úmrtí na 1000 pôrodov v roku 1937 na 0, 46 v roku 1964, čo je najnižší index v rámci celosvetovom.
Ďalšou dôležitou úlohou starostlivosti o ženu, vyplývajúcou z Dokumentu, je rozšírenie a skvalitnenie vyhľadávania gynekologickej rakoviny. Táto úloha je zabezpečovaná stálym zvyšovaním počtu vykonaných preventívnych prehliadok a používaním presnejších diagnostických metód. V krátkom čase každá žena nad 30 rokov bude aspoň jeden raz ročne preventívne vyšetrená, čo znamená preventívne vyšetriť ročne asi 950 000 žien. Realizácia tohto zámeru vyžaduje rozširovanie siete zdravotníckych zariadení a zvýšenie počtu lekárov a stredných zdravotníckych pracovníkov.
V skvalitňovaní gynekologickej depistáže bolo vykonané školenie v cytológii katedrou SÚDL. V spolupráci s Ministerstvom
zdravotníctva vypracovali sa zásady zriaďovania cytologických staníc, ktoré boli schválené kolégiom ministra s tým, že ich činnosť začne v priebehu roku 1966 a 1967.
Vo všetkých krajských mestách v roku 1966 začínajú činnosť strediská pre vyhľadávanie a liečbu gynekologických predrakovinných stavov. Zriadením týchto stredísk možno dosiahnuť ďalšie zlepšenie úrovne diagnostiky a liečby ženskej rakoviny.
Osobitná pozornosť sa venuje vývoju potratovosti z hľadiska populačného i zdravotného. Od roku 1957, kedy bol vydaný zákon číslo 68 o umelom prerušení tehotenstva, počet potratov stále stúpal. Najväčšiu potratovosť sme zaznamenali v roku 1961, kedy bolo na Slovensku na 100 pôrodov 37 hlásených potratov. V roku 1965 na 100 narodených 34 potratov. Pôsobením zákona číslo 68/57 Zb. značne poklesol počet úmrtí žien na kriminálne potraty.
Z doterajšej praxe komisií pre prerušenie tehotenstva možno konštatovať, že tieto len zriedka majú možnosť odstrániť dôvody udávané v žiadostiach (získanie bytu, miesta v jasliach a pod. ). Členom komisií zostáva prevažne výchovné pôsobenie, z ktorého žiadateľka si môže zobrať ponaučenie len pre budúcnosť.
V boji proti potratovosti účinne pomáha zdravotnícka výchova zameraná na uvedomelé rodičstvo a preventívnu ochranu proti nežiadúcej tehotnosti. Prevádza sa predovšetkým u žiadateliek o umelé prerušenie tehotenstva, u žien, ktoré boli v starostlivosti ženských a pôrodníckych oddelení, ďalej pre žiačky a žiakov vyšších ročníkov stredných škôl, u vojakov prezenčnej služby a na závodoch s väčšou zamestnanosťou mládeže.
Otázka zodpovednej výchovy k rodičovstvu nie je záležitosťou len zdravotníkov, ale predovšetkým rodičov, pedagógov a celej spoločnosti. Dôvody k žiadostiam o umelé prerušenie tehotenstva i skúsenosti zdravotníckych pracovníkov svedčia o tom, že sa rodiny bránia tomu, aby mali viacej detí. Prevaha príčin vedúcich k potratovosti je ešte stále povahy ekonomickej a spoločenskej. Boj za zníženie potratov sa musí viesť predovšetkým odstraňovaním týchto príčin, popri širšom používaní antikoncepčných prostriedkov. Doteraz užívané antikoncepčné prostriedky (pesar, želé) sa u väčšiny našich žien nezaužívali, dá sa však očakávať, že zavedenie nových antikoncepčných prostriedkov v priebehu tohto roku (antigest a vnútromaterničné telieska) prispejú k podstatnému rozšíreniu antikoncepcie na Slovensku.
Dôležitou úlohou zdravotníckej starostlivosti o pracujúce ženy v závodoch je zabezpečiť ženám také miesta, ktoré by neohrozovali ich zdravie a poslanie im vlastné - materstvo, spolu s potrebnými sociálno-hygienickými zariadeniami (oddelené šatne, umývarne, záchody a hygienické kabíny pre ženy). Vedenia závodov väčšinou rešpektujú návrhy závodných lekárov alebo závodných gynekológov na zaraďovanie žien na vhodné pracovné miesta. Dobrá spolupráca v tomto zmysle je v závodoch Makyta Puchov, Tatrasvit, Slovenka Banská Bystrica. Hygienické kabíny, hoci sú zriadené temer vo všetkých väčších závodoch, neslúžia mnohokrát svojmu vlastnému účelu, ale používajú sa na iné účely. Najväčšie nedostatky v dodržiavaní osobnej hygieny pracujúcej ženy vyskytujú sa najmä v poľnohospodárstve, kde v tomto smere nie sú ešte vytvorené ani základné podmienky.
Rozvoj starostlivosti o dieťa je charakterizovaný rastom počtu kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov, budovaním siete ambulantných a lôžkových zariadení a presadzovaním preventívneho zamerania starostlivosti o dieťa v obvodnom systéme.
Nepriaznivý stav dojčenskej úmrtnosti v minulých rokoch vyžadoval sústredenú pozornosť pediatrov na zabezpečenie včasného a úplného záchytu dojčiat. Zavedením nových metód práce, rýchlym prenášaním výsledkov výskumu do praxe a zvýšením životnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva dosiahlo sa podstatného a plynulého poklesu dojčenskej úmrtnosti. V súčasnej dobe pre ďalšie znižovanie dojčenskej úmrtnosti je potrebné v spolupráci s výskumnými pracoviskami doriešiť problémy novorodeneckých úsekov a nedonoseneckých staníc, boja proti stafylokokovým infekciám, chorobám dýchacích ciest a onemocneniam centrálneho nervového systému.
Popri týchto úlohách rozširuje pediatrická služba v zmysle Dokumentu starostlivosť aj na vyššie vekové skupiny v detskej populácii. Plánovitým obsadzovaním zdravotníckych obvodov pediatrami doplňujú sa medzery starostlivosti o deti predškolského a školského veku. Práca detských lekárov je i naďalej zameriavaná predovšetkým na prevenciu. Zvýšená starostlivosť sa venuje ochrane duševného zdravia detí a výchovným i zdravotným problémom v detských kolektívnych zariadeniach, aby sa zabezpečili podmienky pre rozumový, citový a morálny rozvoj dieťaťa spolu s harmonickým doplňovaním starostlivosti o dieťa v rodine. Na riešenie týchto problémov je zameriavaná aj príprava lekárov a sestier ich sústavným školením.
V zmysle Dokumentu podstatne sa rozšírili preventívne prehliadky trojročných detí a za rok 1965 boli vykonané v slovenských krajoch na 92 %. Zaviedli sa preventívne vyšetrovania detí pred nástupom do školy a na základe týchto prehliadok sa odstraňujú zistené vady ešte pred nástupom detí do školy a tým sa predchádza ich zhoršovaniu alebo fixovaniu. Zaviedlo sa sle-