Príkladom dobrého prístupu k plneniu Dokumentu v strojárenskom odvetví je závod Elektrosvit v Nových Zámkoch. Plán ozdravných opatrení v roku 1965 orientoval sa tu najmä na rozšírenie sociálnych zariadení, zdokonalenie vzduchotechniky, konštrukčné úpravy ochranných krytov, stavebné úpravy niektorých výrobných zariadení a pod. Mimoriadna pozornosť sa venovala údržbe výrobných zariadení a čisteniu závodu. Tak napríklad sa v priebehu roka vybielili všetky steny a stropy vo výrobných objektoch. V pravidelných intervaloch sa čistia aj okná na strešných konštrukciách. V určených lehotách sa robí údržba a generálne opravy strojového zariadenia. Osobitnú pozornosť venuje závod nádvorným priestranstvám, udržiava ich v čistote a dbá aj o vysadenú zeleň. Liečebno-preventívna starostlivosť je na výške a aj v celkovej situácii nieto nejakých závažnejších nedostatkov.

Aktívny záujem o ochranu zdravia pri práci je aj v závode Kablo-Gumon v Bratislave. Plán ozdravných opatrení sa vypracoval v potrebnom časovom predstihu a zabezpečila jeho spätosť s plánom investičných úloh, generálnych opráv, plánom finančných nákladov a plánom technického rozvoja. Plnenie a kontrola plánu ozdravných opatrení sa zabezpečila kolektívnou zmluvou. Robí sa štvrťročne, súčasne s komplexnými rozbormi hospodárenia. Príkladná je spolupráca závodu s hygienikmi, najmä pokiaľ ide o plánovanie a zavádzanie novej technológie a nových strojov.

Osobitná pozornosť sa v Káblovke venuje vzduchotechnike. Údržba odsávacieho, klimatizačného zariadenia a kúrenia je zabezpečená údržbou prevádzky; čistí sa 4-krát do roka. Všetky zariadenia, ktoré slúžia čistote ovzdušia, sa nesmú odstaviť ani vtedy, keď je obmedzený odber elektrického prúdu. Nové vysokoobrátkové stroje sa montujú na izolačných podložkách. Kde sa hlučnosť technickou úpravou nedá odstrániť, dostávajú pracovníci tlmiace vložky do uší. Problémy sú okolo čistenia okien, prania pracovných oblekov a najmä priestorová stiesnenosť tak vo vnútri výroby, ako aj na dvoroch závodu. Urýchlene žiada sa vyjasniť koncepciu bratislavského závodu, zneškodniť exhaláty, krezol, fenol a formalín. V Gumonke sa žiada rozšíriť kapacitu sociálnych zariadení pre 300 až 400 osôb. Práca závodného lekára v Káblovke je veľmi dobrá, žiadalo by sa venovať viac pozornosti preventívnym úlohám.

Nedostatočne sa uplatňoval Dokument v Kovosmalte v Petržalke, kde ani mnohoročné úsilie odborových orgánov a hygienikov neprinútilo hospodársky orgán k odstráneniu závažných nedostatkov. Vcelku sa nič, alebo len veľmi málo zmenilo na sociálno-hygienickej situácii, na pracoviskách je prašnosť, hlučnosť a škodí aj sálavé teplo. Na viacerých pracoviskách hrozí riziko kysličníka kremičitého. Nedostatočná mechanizácia vplýva na úrazovosť. Niektoré z týchto nedostatkov sú spoločné pre mnohé ďalšie strojárske závody.

Primerane k daným problémom sa z výrobných odvetví Dokumentom starostlivosti o zdravie zaoberal sektor chémie.

Tak napríklad Chemické závody J. Dimitrova v Bratislave sa už dlhý čas usilujú o zlepšenie pracovných podmienok svojich pracovníkov a táto snaha sa markantne prejavila aj v plánoch ozdravných opatrení za posledné dva roky. Vzhľadom na povahu výroby má závod osobitné klimatizačné oddelenie. Pre kontrolu bezpečnosti práce elektrickým prúdom má osobitného revízneho technika a patričná pozornosť sa venuje aj hlučnosti. Aj Dimitrovci sú z tých, čo sa ponosujú na regulatívy pre prideľovanie ochranného šatstva a obuvi, resp. ostatných ochranných pomôcok. Nie sú spokojní najmä s kvalitou montérok, gumových čižiem (žiadajú kožené s gumovou podošvou) a sťažujú sa aj na kvalitu kyselinovzdorných ochranných pomôcok. Uvádzajú, že výskum a zavádzanie nových typov ochranných prostriedkov zaostáva za potrebami praxe. V závode je veľa zdraviu škodlivých látok, nedostatočne sa rieši prekročenie maximálne prípustných koncentrácií, ale ustavične sa robia opatrenia na ich znižovanie. Najzávažnejšou otázkou sú exhaláty, najmä sírouhlík a sírovodík. Zneškodnenie týchto škodlivín vo vodnom odtoku sa rieši, neriešia sa však exhaláty do ovzdušia, ktoré zamorujú prakticky celé mesto.

Závod má osobitné sociálne zariadenie, ktorého činnosť treba veľmi kladne hodnotiť. Uspokojivo sa treba vyjadriť aj o úsilí závodu a odborovej organizácie pri ozdravovaní pracovísk v zmysle zásad Dokumentu. Okrem spomínaných výrobno-technologických problémov pozornosť závodu orientuje sa na výstavbu, ďalšie rozširovanie a zveľaďovanie sociálnych zariadení, závodnej polikliniky, jaslí a materských škôl, závodnému stravovaniu, telovýchovným zariadeniam, kúpalisku, vodoliečbe, výsadbe zelene a pod. Príkladná je aj spolupráca vedenia závodu a odborovej organizácie s pracovníkmi závodnej polikliniky. Chemické závody J. Dimitrova sú jedným z prvých závodov, kde sa už po roky usporadúvajú mesačne zdravotnícke aktívy, na základe ktorých sa potom robia operatívne zásahy pokiaľ ide o nemocnosť alebo úrazovosť, aj o celkovú zdravotnú politiku v závode.

Patričná pozornosť plánom ozdravných opatrení sa venuje aj v závodoch Severoslovenských celulózok a papierní. V poslednom čase zakúpili za 9 miliónov korún rôzne mechanizmy na odstránenie namáhavých prác. Zlikvidovali 18 zastaralých nehygienických prevádzok. Na 18 pracoviskách zavedú novú technológiu a tým sa vylepší aj hygienická situácia. Veľké ťažkosti majú pri zadovažovaní vzduchotechnických zariadení, výťahov, zdvíhadiel, dopravných vozíkov a podobne. V Závode Ružomberok napríklad ležali dva roky na sklade výťahy, lebo neboli vstave zohnať montážnikov.

Na základe pokynov Povereníctva SNR pre stavebníctvo rozpracoval sa Dokument o zdravotníctve aj vo všetkých podnikoch priemyslu stavebných hmôt a stavebnej výroby. Jednotlivé združenia a podniky vypracovali harmonogramy opatrení.

V cementárňach sa v minulom roku ozdravné plány zameriavali hlavne na znižovanie prašnosti. Isté zlepšenie sa dosiahlo v Bystrom, Banskej Bystrici i v Stupave. V Ladcoch sa riešilo odprašovanie súčasne s technológiou v rámci rekonštrukcie závodu. Vo výrobe azbestocementu sa dosiahlo zníženie prašnosti zavedením mokrého spôsobu rozvápňovania azbestu. V niektorých tehelniach sa vybudovali sociálne zariadenia.

Napriek uskutočneným opatreniam a vcelku dobre mieneným zámerom v rezorte stavebníctva pretrvávajú však vo viacerých stavebných závodoch značné hygienické nedostatky i nízky záujem hospodárskych orgánov o ich odstraňovanie. Tak napríklad pri komplexnom rozbore hospodárenia Ipeľských tehelní v Lučenci za rok 1964 sa konštatovalo, že podnik vyplatil na odškodnom za úrazy takmer 200 tisíc korún a na regresoch ďalších 700 tisíc korún. Na opatrenia proti takýmto škodám však už pozabudol a nedržal si za povinnosť vypracovať ani plán ozdravných opatrení na rok 1965. Plánom ozdravných opatrení nevenujú patričnú pozornosť ani v Stredoslovenských kameňolomoch v Žiline, i keď iba na príplatkoch za sťažené pracovné podmienky vyplácajú ročne v priemere vyše 1 mil. korún, na regresoch ďalších 250 tisíc korún, na odškodnom opäť okolo 200 tisíc korún.

Pomerne slabá starostlivosť a pochopenie pre realizáciu Dokumentu je v doprave. Nedostatky v železničnej doprave a problémy okolo ich riešenia sú známe. Veľa nedostatkov je však aj v automobilovej doprave. Pokúsime sa ich ilustrovať na prípadoch z Čs. automobilovej dopravy v Dunajskej Strede. Predovšetkým treba uviesť, že v závode prebiehala rekonštrukcia sociálnych zariadení, ku ktorej sa nevyjadrila ani OHES, ani OOR. Vôbec sa pri nej nepamätalo na potreby žien. Ako nocľaháreň sa používala nehygienická drevená budova, bez patričnej starostlivosti o údržbu. Sociálna budova pre učňov sa prerobila zo starej budovy nákladom 19 000. - Kčs. Chýbajú však v nej WC a vešiaky. Nádvorná časť bola zanedbaná, bez betónovej dlažby, s otvoreným smetiskom. Sudy s pohonnými hmotami sa voľne uskladňovali na dvore. Riadne WC nemali ani pracovníci dielne. V niektorých dielňach chýbala ventilácia, tečúca voda, umývadlo, steny boli nevybielené a uspokojivo nebol riešený ani odvod výfukových plynov. Akumulátorka nevyhovovala normám. V ústrednom sklade boli vedľa seba uskladnené kyseliny, horľaviny, textílie a pod. Z hľadiska hygieny a bezpečnosti nevyhovovala ani kompresorová stanica. Cirkulárky boli bez ochranných krytov. V kováčskej dielni unikal plyn. Robilo sa tam elektrické a autogénne zváranie, ale pracovníci neboli vybavení ochrannými odevmi a pomôckami. Pravdou je, že výhľadový plán ozdravných opatrení na roky 1965 až 1970 počíta s odstránením niektorých týchto nedostatkov.

Poľnohospodárstvo je azda najviac zaostávajúcim odvetvím, pokiaľ ide o hygienicko-sociálne a zdravotné zabezpečenie, a preto si vyžaduje oveľa väčšiu a sústredenejšiu pozornosť pri riešení týchto problémov. Na príklade okresu Senica nad Myjavou sa dajú veľmi názorne charakterizovať možnosti realizovania Dokumentu v poľnohospodárstve. Predovšetkým treba uviesť, že tu viaceré poľnohospodárske závody, ako napríklad ŠM Senica, Veľké Leváre, Plavecké Podhradie, Holíč, JRD Dojč a Lakšárska Nová Ves podali už na rok 1965 priam vzorné plány ozdravných opatrení. Rad závodov okresu však plány ozdravných opatrení ani napriek urgenciám z výrobnej poľnohospodárskej správy nevypracoval.

Vybudovanie hygienicky nezávadných vodných zdrojov bolo v okrese úlohou č. 1. Plánoval sa však aj rad ďalších opatrení. Tak 12 poľnohospodárskych závodov okresu si predsavzalo zachytávať močovku do novovybudovaných močovkových jám, zlepšiť tak hnojové hospodárstvo a organickú štruktúru poľnohospodárskej pôdy. Sedemnásť závodov okresu plánovalo uskutočnenie kanalizácie na hospodárskych dvoroch a dosiahnuť tak zlepšenie hygienických podmienok i vyššiu kultúrnosť pracovného prostredia. Na zabezpečenie hygienicky nezávadnej manipulácie s mliekom pri dojení, skladovaní a doprave tri závody si naplánovali v plánoch ozdravných opatrení dojné zariadenia, 9 závodov chladiace súpravy. Postupne majú sa vo všetkých poľnohospodárskych závodoch okresu vybudovať primerané sociálne zariadenia, ako sú závodné kuchyne, miestnosti spoločného stravovania, šatne a podobne. Výstavbu materských škôl a jaslí plánovali v okrese celkom 4 závody. Pozornosť v plánoch venovala sa aj skladovacím priestorom pre priemyselné hnojivá, postrekové látky a iné poľnohospodárske chemikálie. Vo všetkých závodoch, ktoré vyhotovili plány ozdravných opatrení, sa počítalo s pravidelnou deratizáciou a dezinfekciou poľnohospodárskych stavísk.

V mnohých hospodárskych štátnych majetkov sú však na tomto úseku značné nedostatky.

V  izolátoch sa pracuje bez predpísaných ochranných a čistiacich pomôcok, vážne nedostatky sa vyskytujú na pracoviskách s používaním organofosfátov, zaostáva dobudovanie postrekových stredísk, nevyhovujúco sa uskladňujú jedy a iné chemikálie používané v poľnohospodárstve, je nedostatok teplej vody a podobne. V tom spočíva jedna z príčin, prečo v poľnohospodárstve narastá výskyt kožných ochorení.

Všeobecne však aj v poľnohospodárstve sa hygienicko-zdravotná situácia predsa len zlepšuje. Svedčí o tom okrem iného aj skutočnosť, že zatiaľ čo v roku 1963 čerpalo sa tu na hygienickosociálne zariadenia len asi 7, 5 mil. Kčs, v roku 1964 vzrástli tieto náklady už na 18, 5 mil. Kčs a v roku 1965 sa ďalej zvýšili.

Z uvedených príkladov, ktoré charakterizujú súčasné problémy v najvýznamnejších odvetviach priemyslu a poľnohospodárstva, vyplývajú tieto poznatky.

Predovšetkým treba konštatovať, že riadiace a najmä vrcholné hospodárske orgány neboli dostatočne dôsledné pri schvaľovaní hospodárskych plánov a častokrát súhlasili aj s takými plánmi, ktoré neobsahovali opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok. Okrem škrtania finančných prostriedkov realizácia ozdravných plánov v závodoch bola brzdená aj tým, že plánované opatrenia neboli častokrát včas zabezpečené hospodárskymi zmluvami a aj finančne zabezpečené opatrenia sa nerealizovali pre nedostatočnú kapacitu dodávateľských firiem. V mnohých prípadoch dodávateľské firmy nemali o zákazky z oblasti zdravotných opatrení záujem pre malý rozsah prác a malý finančný prínos z takejto zákazky.

Neuspokojivá bola aj starostlivosť národných výborov o podniky nimi riadené. Na mnohých miestach odbory okresných a krajských národných výborov nevenovali Dokumentu potrebnú pozornosť a ich prístup k zabezpečovaniu uznesenia bol formálny. Orgánom ROH a ani orgánom zdravotníctva sa nepodarilo dosiahnuť najmä to, aby odbory KNV neschvaľovali hospodárske plány nimi riadených závodov, pokiaľ neobsahujú i plány ozdravných opatrení. Mnohé závody miestneho hospodárstva vôbec nevypracovali plány ozdravných opatrení a ozdravnými opatreniami sa orgány národných výborov nezaoberali ani pri komplexných rozboroch hospodárenia jednotlivých závodov. Tento príkaz nerešpektujú však ani vyššie orgány centrálne riadených podnikov, orgány štátnej banky, ba ani komisie ľudovej kontroly a štatistiky.

Komisie národného poistenia a komisie bezpečnosti práce, najmä kde je závodný lekár, spravidla vyhodnocujú zdravotnú situáciu a zo zistených nedostatkov vyvodzujú príslušné závery. Kde je závodné zdravotné stredisko, uskutočňujú sa pravidelné zdravotnícke aktívy. Na zasadnutiach spomínaných komisií a na zdravotníckych aktívoch venovala sa pozornosť aj plánom ozdravných opatrení.

Orgány ROH v zmysle Dokumentu vynaložili veľa úsilia aj o početné rozšírenie a skvalitnenie súdružských návštev. V celom rade závodov sa tieto otázky systematicky sledujú, propaguje sa význam súdružských návštev a neustále hľadajú nové formy ako činnosť odborových orgánov na tomto úseku prehĺbiť. Treba ale priznať, že vynaložené úsilie nedosiahlo primeraný úspech. Snaha orgánov stroskotáva obvykle na tom, že vo verejnosti sa súdružské návštevy chápu ako náhrada niekdajšej laickej kontroly, a preto sú medzi funkcionármi nepopulárne. V mnohých závodoch sa, pravda, súdružské návštevy napriek tomu udomácnili a zlepšili. Je tomu tak najmä v závodoch, kde je stabilizovaný závodný lekár, ktorý spolupracuje s orgánmi ROH v závode. V takýchto prípadoch sa potreba súdružských návštev obyčajne prerokúva na zasadnutí komisie národného poistenia alebo na lekársko-poradnej komisii. Závodný lekár tu odporúča, kde a z akého aspektu treba súdružskú návštevu vykonať a komisie národného poistenia zase tlmočia svoje poznatky zo súdružskej návštevy.

Dokument podčiarkuje potrebu pozornosti problematike absencie pre chorobu a úraz. K zabezpečovaniu tejto úlohy pristupujú orgány a funkcionári ROH dvoma smermi. Jeden spočíva v tom, že spolu so zdravotníctvom, najmä však s hygienikmi, usilujú sa o odstránenie škodlivých vplyvov na pracoviskách, o realizáciu plánov ozdravných opatrení, podporujú autoritu a požiadavky hygienikov pri zabezpečovaní hygienických hľadísk, rekonštrukciu závodov a zariadení a spolupracujú so zdravotníkmi pri zabezpečovaní vstupných, prípadne iných preventívnych periodických prehliadok pracovníkov a upozorňujú zdravotníkov na nedostatky.

Orgány Slovenskej odborovej rady i orgány krajských a okresných odborových rád pravidelne vyhodnocujú úroveň zdravotnej starostlivosti o pracujúcich, úroveň prevencie, najmä však prevencie chorôb z povolania a prerokúvajú s príslušnými orgánmi zdravotníctva potrebné opatrenia. Okresné a krajské správy nemocenského poistenia sa zúčastňujú prerokúvania týchto otázok na zasadnutiach zdravotných komisií národných výborov a komisie národného poistenia pri okresných odborových radách zasa pozývajú lekárov na prerokúvanie týchto otázok na svojich zasadnutiach.

Druhý smer, ktorým orgány a funkcionári ROH vplývajú na vývoj chorobnosti a úrazovosti, spočíva v tom, že spolu so zdravotníkmi usilujú o zlepšovanie úrovne zdravotníckych služieb poskytovaných obyvateľstvu, hlavne však posudkovej práce lekárov. Zástupcovia KNP sa zúčastňujú zasadnutí lekárskej posudkovej komisie a na úrovni okresov je úzka spolupráca medzi OOR a OÚNZ. Rozbory chorobnosti a úrazovosti na úrovni okresu sa konajú celkom pravidelne každý mesiac a za účasti okresného posudkového lekára. K rozborom chorobnosti a úrazovosti sa vedú aj funkcionári základných organizácií. V závodoch, kde je závodný lekár, majú tieto rozbory patričnú úroveň. V ostatných závodoch bývajú však častokrát formálne, a preto neplnia svoje poslanie.

Účinnou formou spolupráce odborov so zdravotníctvom sú aj tzv. okresné a krajské trojky (odbory, zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie), zvolávané v zmysle uznesenia Politického byra ÚV KSČ z roku 1957. Dokument dal týmto trojkám hlbší význam. Ony to boli, ktoré zabezpečovali potrebnú koordináciu v počiatočných fázach uvedomovacej kampane k Dokumentu i všetko to, čo v spojitosti s Dokumentom uvádzame v tejto zpráve. Okresné a krajské trojky schádzajú sa pravidelne v jedno-dvojmesačných intervaloch. Okrem spomínaných otázok zaoberajú sa aj otázkami invalidizácie a starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, prípadne inými otázkami sociálneho zabezpečenia, ktoré sa dotýkajú pôsobnosti odborových orgánov alebo zdravotníctva.

Orgány ROH venujú systematickú pozornosť aj problematike pracovného uplatňovania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. V druhom polroku 1965 vykonal sa v tomto ohľade osobitný prieskum, ktorý ukázal, že závody vcelku plnia plány zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ba v niektorých prípadoch sa aj prekračujú. Rozhodujúcim činiteľom tu je predovšetkým povaha výroby. Funkcionári ROH i väčšina vedúcich hospodárskych pracovníkov už pochopila sociálny a ekonomický význam starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, niekedy sú však objektívne príčiny, pre ktoré plnenie tejto úlohy zaostáva. V celom rade závodov je pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou patričné pochopenie. Závody im umožňujú doplniť si kvalifikáciu, vychádzajú im v ústrety pokiaľ by išlo o odchýlky v úprave pracovných podmienok a nie sú zriedkavé ani prípady, že sa pre takýchto pracovníkov vytvárajú osobitné dielne. Príkladné porozumenie pre tieto otázky je najmä v závodoch Stredoslovenského kraja, kde je celkom 15 takýchto prevádzok s občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Z nedostatkov vyskytujúcich sa v tejto oblasti treba uviesť predovšetkým to, že aktívna starostlivosť o týchto občanov zaostáva najmä v menších závodoch, a preto, že títo občania nie sú častokrát evidenčne podchytení dispenzárnou starostlivosťou príslušných lekárov. Niektoré závody vôbec odmietajú zamestnávať občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou len preto, aby si vytvorili rezervné pracovné príležitosti pre vlastných pracovníkov. A v porovnaní s minulosťou zhoršila sa čiastočne aj situácia vo vyhľadávaní vhodných pracovných príležitostí. Do závodov sa síce preniesla zodpovednosť za vytváranie vhodných pracovných príležitostí pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, chýba im však odborná pomoc a najmä pomoc bývalých typizovateľov takýchto pracovísk - posudkových komisií sociálneho zabezpečenia, resp. ostatných orgánov sociálneho zabezpečenia. S ohľadom na celkový počet občanov s charakterom pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou zaostáva aj budovanie výcvikových stredísk a hlavne vytváranie možností pracovného uplatnenia v rámci výrobného družstevníctva a v prevádzkárňach Sväzu československých invalidov. Chyby a nedostatky sú aj v práci odborových orgánov, ktoré majú starostlivosť o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou v hospodárskom vedení závodov presadzovať a ju podporovať. S funkcionármi ROH sa o týchto nedostatkoch hovorí a nabádajú sa k väčšej starostlivosti o tieto otázky. Problematika občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou je súčasťou základného školenia odborového aktívu a v najbližšom čase má byť zaradená aj na porady rokovaní spomínaných krajských a okresných "trojok", resp. komisií národného poistenia pri okresných odborových radách.

Pri budovaní materských škôl a jasieľ v závodoch orgány ROH prijali požiadavku Slovenskej plánovacej komisie, aby odbory vybudovali v rámci päťročného plánu škôlky v takom rozsahu, že by pokryli 45 % celkového prírastku a v jasliach 70 % celkového prírastku na Slovensku.

Hodnotením plnenia uznesenia strany a vlády o zdravotníctve sa v júli 1965 zaoberalo predsedníctvo Slovenskej odborovej rady a prijalo opatrenia na postupné odstraňovanie nedostatkov v práci odborových orgánov pri jeho zabezpečovaní. Skúsenosti s uplatňovaním Dokumentu sa zovšeobecnili na aktívoch funkcionárov, konaných v priebehu roka 1965, a vychádzalo sa z nich aj pri zabezpečovaní účasti odborových orgánov na príprave národohospodárskych plánov a kolektívnych zmlúv na rok 1966. Dá sa preto očakávať, že rok 1966 svojimi výsledkami prispeje k ďalšiemu plneniu a realizácii zásad Dokumentu o zdravotníctve.

ZPRÁVA

o plnení uznesenia strany a vlády číslo 224/1964 o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti v službách

ČsČk.

Československému Červenému krížu v rozvoji starostlivosti o zdravie pracujúcich bolo uložené Dokumentom strany a vlády číslo 224/1964:

-  aktívne pomáhať pri zdravotníckej výchove obyvateľstva, predovšetkým detí a dorastu,

-  spolupracovať pri presadzovaní a uskutočňovaní hygienických a protiepidemických opatrení, pri ozdravovacích akciách, v boji proti úrazom, chorobám z povolania a chorobám hromadného výskytu,

-  účinnejšie pomáhať pri zabezpečovaní prvej pomoci a zdravotníckych služieb,

-  rozširovať a skvalitňovať ošetrovateľskú službu,

-  naďalej rozvíjať hnutie darcovstva krvi. Československý Červený kríž eviduje na Slovensku k I. polroku

1965 3578 miestnych skupín ČsČk so 475 316 členmi. Z vyškolených dobrovoľných zdravotníkov má ustanovených 20 581 zdravotníckych hliadok v mestách a na obciach, 714 zdravotníckych družín v sídliskách a 22 961 dobrovoľných sestier ČsČk. Okrem toho na závodoch eviduje 6720 zdravotníckych hliadok a 747 zdravotníckych družín.

Táto mohutná armáda aktivistov ČsČk a najmä vyškolených dobrovoľných zdravotníkov je pripravená k tomu, aby plnila úlohy zverené našej organizácii vládnym uznesením č. 224/1964, najmä pri sústavnom ozdravovaní životného a pracovného prostredia, s čím plne súvisí prevencia chorôb a úrazov, ako aj poskytovanie prvej predlekárskej pomoci.

IV. sjazd Čs. Červeného kríža, ktorý sa konal vo februári 1965, vo svojich uzneseniach vychádzal z obsahu Dokumentu strany a vlády o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti a vytýčil zásadnú líniu práce organizácií ČsČk na funkčné obdobie v týchto oblastiach:

-  v zdravotne výchovnej práci

-  v starostlivosti o zdravie detí a mládeže

-   v starostlivosti o zdravie pracujúcich v priemysle a doprave

-  v starostlivosti o zdravie pracujúcich v poľnohospodárstve a zdravie občanov venkova a miest

a ďalších ekonomických úsekoch.

Slovenský výbor ČsČk v intenciách uznesení sjazdu rozpracoval uznesenia strany a vlády č. 224/1964, čo bolo predmetom rokovania tak predsedníctva, ako i pléna Slovenského výboru ČsČk a na základe rozpracovaných úloh, s ktorými sa zaoberali i orgány nižších zložiek riadi prácu celej našej organizácie na Slovensku.

Úlohy z Dokumentu boli rozpracované na celé funkčné obdobie Slovenkého výboru ČsČk, pričom každým rokom sú stanovené hlavné úlohy, ktorým organizácie ČsČk majú venovať zvýšenú pozornosť a sú zosúladené s hlavnými úlohami so štátnou zdravotnou správou.

Z programových úloh bola venovaná pozornosť:

1) Otázkam ozdravenia životného a pracovného prostredia všeobecne a ako konkrétna úloha na tomto úseku bola - vo všetkých okresoch vybrať 10 obcí podľa hygienického pasportu najzaostalejších, v ktorých skupiny ČsČk sa majú zamerať na odstránenie hrubých hygienických nedostatkov. Vyhodnotenie tejto úlohy bude predmetom rokovania predsedníctva SV ČsČk vo februári t. r.

Z priebežného hodnotenia možno uviesť niekoľko príkladov, kde ČsČk pomáha účinne odstraňovať nečistotu z obcí a tým ozdravovať a skrášľovať prostredie dedinského obyvateľstva.

Uvedieme len niekoľko príkladov práce ČsČk na úseku hygieny pri prvovýrobe mlieka.

-   Členovia a dobrovoľní zdravotníci ČsČk v Ivánke, Častej, Vysokej, Dobrej Vode a iných obciach uskutočňujú pravidelné prehliadky kravínov, pričom dbajú na to, aby sa počas dojenia nevykonávali také práce, ktoré znečisťujú vzduch v kravínoch. Ďalej dbajú o to, aby dojičky boli čisto oblečené, aby udržiavali v čistote aj dojnice.

-  V okrese Nové Zámky v obci Gbelce zdravotníci ČsČk sústavne kontrolujú hygienu mlieka. Dosiahli toho, že dojiči boli vybavení osobitným ošatením. Ďalej zistili, že niektorí pracovníci neboli lekársky vyšetrení, čo sa okamžite uskutočnilo.

-   V okrese Žilina v obci Žilinská Lehota bola vytvorená 5-členná úderka ČsČk, ktorá sústavne sleduje dodržiavanie hygienických zásad v živočíšnej výrobe.

-  V okrese Lučenec v obci Chrťany zdravotnícke hliadky ČsČk dozerajú na dodržiavanie hygieny pri prvovýrobe mlieka.

-  V okrese Poprad v obci Stará Lesná skupina ČsČk pomohla odstrániť hygienické nedostatky v mliečnici na JRD.

Na úseku starostlivosti o vodné zdroje rad obcí a skupín ČsČk zameral pozornosť na túto dôležitú úlohu. Napríklad v okrese Topoľčany v obci Závada členovia skupiny vyčistili potok tečúci cez obec, ktorý býva znečistený rôznymi odpadkami, a dbajú na to, aby sa v takomto stave udržoval.

V  okrese Komárno v obci Dúlovce členovia skupiny zabezpečili, aby bola v cigánskej osade studňa s pitnou vodou. Okrem toho usporiadali dve prednášky spojené s besedou na otázku hygieny.

V  okrese Čadca upravili 83 studní.

V  okrese Dolný Kubín spolu s hygienickou službou bolo uskutočnených 80 prieskumov poľných a domácich studní.

V  okrese Prešov v obci Legnava skupina ČsČk vyčistila prameň a potok.

V  okrese Košice v obci Nižná Myšľa členovia ČsČk vybudovali v cigánskej osade studňu a záchod.

Obdobne v okrese Spišská Nová Ves v obci Richnava vybudovali studňu v cigánskej osade.

V  okrese Humenné v obci Čertižné pomohla skupina OHES pri vyšetrovaní studní a previedla tiež označenie studní.

Okrem týchto úloh takmer v každom okrese dobrovoľní zdravotníci ČsČk, ktorí majú hygienický preukaz, zamerali sa na vykonávanie hygienických kontrol v potravinárskych predajniach, v bufetoch, v pohostinstvách.

2)  Na úseku starostlivosti o mladú generáciu bolo vyvinuté úsilie o poriadanie pionierskych táborov pre zdravotne oslabené deti. V rámci Slovenska bolo zriadených 6 pionierskych táborov ČsČk. V týchto, v 10 turnusoch sa zrekreovalo 521 zdravotne oslabených detí, z toho 240 koliotikov, 143 astenikov a 138 kardiakov.

3)  V starostlivosti o matku a dieťa bola zameraná pozornosť skupín ČsČk a vyškolených signalizátorov na pomoc zdravotníkom z povolania v boji proti dojčenskej úmrtnosti, najmä v okresoch s cigánskym obyvateľstvom, kde dojčatá cigánskeho pôvodu podstatne zvyšujú promile dojčenskej úmrtnosti.

Slovenský výbor ČsČk v spolupráci s odborom starostlivosti o ženu a dieťa Povereníctva SNR pre zdravotníctvo vypracoval metodiku pre prácu signalizátorov, ktorá bola daná k dispozícii okresným výborom ČsČk a po linke štátnej zdravotnej správy krajským pediatrom.

V  metodických pokynoch sú rozpracované úlohy signalizátorov ČsČk z hľadiska zdravotnej výchovy matiek, najmä cigánskeho pôvodu, ďalej z hľadiska pomoci skupín ČsČk pri organizovaní kurzov pre matky o správnej výchove a výžive dojčiat, v ktorých by sa prakticky naučili matky potrebným úkonom.

Uznesením predsedníctva Slovenského výboru zo dňa 19. X. 1965 bolo uložené okresným výborom ČsČk spresniť sieť signalizátorov a týchto doškoliť v problematike starostlivosti o matku a dieťa, aby zdravotnícki pracovníci z povolania mohli ich poverovať konkrétnymi úlohami, najmä v prevencii boja proti dojčenskej úmrtnosti.

Uplatnenie uznesení predsedníctva Slovenského výboru ČsČk v praxi bude sledovať SV ČsČk spolu s odborom starostlivosti o matku a dieťa Povereníctva SNR pre pre zdravotníctvo prostredníctvom námatkových previerok v okresoch.

4) Komisia pri SV ČsČk vypracovala metodickú pomôcku pre prácu vyškolených zdravotníkov na závodoch, zameranú na zlepšenie podmienok hygieny práce v závodoch. Brožúrka bola vydaná v 4000 exemplároch koncom m. r. a daná k dispozícii OV ČsČk.

V  zmysle doporučenia Komisie SNR pre zdravotníctvo členovia komisie SV ČsČk pre závody uskutočnili previerku stavu a činnosti organizácií ČsČk v baniach v 10 okresoch a v hutách v 6 okresoch.

Na základe poznatkov z previerky bola na predsedníctve Slovenského výboru ČsČk v decembri m. r. prerokovaná zpráva, v ktorej sú zakotvené zásadné opatrenia na riešenie situácie, ako aj hlavné úlohy ČsČk na úseku baní a hutí pre rok 1966, zamerané na vytváranie hygienicky nezávadného životného a pracovného prostredia, na prevenciu pracovných úrazov, na výchovu mladistvých pracujúcich a dorastu v otázkach hygieny, správnej životosprávy a prevenciu ochorení a úrazov. Táto zpráva bola tiež predložená Povereníctvu SNR pre zdravotníctvo v decembri minulého roku.

Za účelom sústavného skvalitňovania práce ČsČk pri plnení zverených úloh, v zmysle uznesenia pléna ÚV ČsČk z decembra m. r. ustanovujú sa niektoré úlohy ako hlavné, z ktorých pre rok 1966 sú vybrané tieto:

- rozvinúť a prehĺbiť pomoc ČsČk na zvýšenie hygieny školského a mimoškolského prostredia detí a mládeže,