stvo 72, 5 mg vitamínu C v tabuľkových hodnotách, v roku 1962 len 64, 0 mg. Súčasná doporučená norma na jedného priemerného obyvateľa je 70 mg na deň. Obyvateľstvo Slovenska trpí nízkou saturáciou vitamínu C, a to hlavne v zimnom a jarnom období. Saturácia je v skutočnosti ešte menej priaznivá, pretože transportom, uskladnením a kuchynskou manipuláciou sa zničí približne 40-50 %, ba i viac percent vitamínu C. Tieto straty nie sú zvýraznené v tabuľkových hodnotách, z ktorých sa spotreba vypočítava.
Celkový stav výživy nášho obyvateľstva možno zhodnotiť tak, že výživa obyvateľstva, pokiaľ ide o kalorickú hodnotu, je uspokojivá, pokiaľ však ide o biologickú hodnotu, je nepriaznivá. Zásady pre zlepšenie biologickej hodnoty stravy nášho obyvateľstva sú nasledovné:
Zlepšenie sa musí týkať predovšetkým zvýšenia konzumu mäsa asi o 10-15 %, aby sa tým prispelo k zvýšeniu spotreby živočíšnych bielkovín. Väčší presun musí nastať v prospech mlieka a mliečnych výrobkov ako nositeľov plnohodnotnej bielkoviny a vápnika a vitamínov A a B2.
Mimo zvýšenia celkového konzumu mäsa sa treba snažiť o jeho správnu skladbu, najmä o mäso hovädzie, hrabavú hydinu, ryby a pod. Súčasne treba obmedziť spotrebu údenárskych výrobkov v prospech výsekového mäsa.
V spotrebe tukov bude treba zvýšiť podiel plnohodnotných jedlých olejov na úkor spotreby bravčovej masti a slaniny.
Nepriaznivú situáciu, vzniklú vysokým konzumom múky a múčnych jedál, bude treba riešiť radikálnym znížením ich spotreby. Mimo to bude nutné zmeniť aj štruktúru týchto potravín a dávať prednosť výrobkom z hrubomletej múky a ražnému chlebu.
Nízke zásobovanie obyvateľstva vitamínom C bude nutné riešiť zvýšením dodávky vitamínu C v strave, a to zlepšením skladby sortimentu zeleniny a ovocia, rozšírením pestovania rýchlej zeleniny aj cez zimné obdobia a zvýšením dovozu citrusových plodov a znížením ich cien.
Zmeny v štruktúre spotreby, najmä v posledných rokoch mali tendenciu k zlepšeniu, keď rýchlejšie ako priemer rástla spotreba bielkovín živočíšneho pôvodu, zeleniny a ovocia. Pritom klesal podiel glycidov a tukov. Plán do roku 1970 zabezpečuje i naďalej takúto tendenciu.
Dosiahnuť však optimálne podmienky racionálnej výživy (predovšetkým z hľadiska biologickej hodnoty stravy) do roku 1970 nebude možné. Svedčia o tom čísla výhľadového plánu produkcie deficitných potravín a predovšetkým reálny pohľad na možnosti nášho poľnohospodárstva, potravinárskej výroby a obchodu. Rezort poľnohospodárstva a zahraničného obchodu bude musieť však tieto potreby zohľadňovať aj vo svojich plánoch po roku 1970.
Uvedené nedostatky v deficite biologicky hodnotných potravín (chudé mäsá, mliečne výrobky, zelenina, ovocie, ovocné šťavy) sa najmarkantnejšie prejavujú v spoločnom stravovaní.
Napriek zvýšenému úsiliu rozšíriť kruh stravníkov v spoločnom stravovaní, zlepšiť skladbu stravy z hľadiska racionálnej výživy, nedosiahli závody verejného stravovania i závodného stravovania podstatné zlepšenie.
Príčiny sú mimo iného aj v tom, že závody spoločného stravovania majú ťažkosti so zaobstarávaním deficitných potravín, ich nepriaznivou cenovou reláciou, ako aj nedostatkami v organizácii predaja. Tak napríklad sú povinné odoberať niektoré druhy potravín v pôvodnom veľkospotrebiteľskom balení (rybie filé, mrazená zelenina, ovocie, čerstvá zelenina), čo zvlášť pre menšie závody nevyhovuje. Je to aj malý výber a časté opakovanie jedál, pre stravníkov nie vždy vyhovujúce chuťové vlastnosti, ako aj nevhodná doba podávania obedov.
Malá pozornosť sa venuje diétnemu stravovaniu a stravovaniu v II. a III. smene. V mnohých zariadeniach spoločného stravovania pretrvávajú nedostatky v kádrovom, priestorovom a technickom vybavení, ako aj v dodržiavaní hygienických zásad pri príprave a podávaní jedál.
K zlepšeniu došlo v zariadeniach spoločného stravovania najmä na úseku cestovného ruchu, kde sa kladne prejavili investície do materiálneho vybavenia, výchovy pracovníkov a ich zainteresovanie na kvalite stravy a obsluhy.
S nedostatkami v závodnom stravovaní sa zaoberala naposledy vláda 5. I. 1966 a uznesením č. 5 stanovila koncepciu a opatrenia na ďalší rozvoj závodného stravovania. Pre odbornú poradenskú činnosť na úseku spoločného stravovania bola vytvorená nová organizácia pri Ministerstve vnútorného obchodu: Záujmové združenie pre rozvoj verejného stravovania. Táto má poskytovať odbornú pomoc priamo jednotlivým závodom.
Zo zdravotníckeho hľadiska je závažným problémom stravovanie detí a dorastu v predškolských a školských zariadeniach. Len na ZDŠ stravovalo sa v minulom roku na Slovensku 111 558 detí. Situácia v zabezpečovaní kalorickej a biologickej hodnoty jedál podávaných deťom a mládeži a dodržiavanie zásad hygieny stolovania, pedagogického dozoru a pod. nie je uspokojivá. Sťažnosti na nízke stravné normy sa riešili zvýšením poplatku v I.
skupine (ročník 1-5 tr. ) z 2, 65 Kčs na 3, - Kčs, v skupine II. (6-9 tr. ) z 2, 85 Kčs na 3, 20 Kčs. Toto zvýšenie predstavuje na Slovensku naviac 11, 5 mil. Kčs. Podľa našich zistení však priemerný deficit bielkovín sa pohybuje od 30 do 50 %, vitamínov a minerálií nad 50 %. Preto uvedené zvýšenie stravného limitu nemôže ani zďaleka kryť ešte plnú fyziologickú potrebu výživy v jednotlivých vekových skupinách. Čiastočné zlepšenie stravnej normy by bolo ešte možné uplatnením smerníc Ministerstva školstva a kultúry číslo 37 121/1965 HS, ktoré umožňujú zvýšiť stravné až na 3, 60 Kčs, ak o úhrade zvýšených nákladov sa dohodnú rodičia.
Nízky finančný limit ovplyvňuje nepriaznivo aj skladbu školskej stravy, a to v tom, že sa v jedálnom lístku uprednostňujú finančne výhodnejšie múčne jedlá. Preto sa prakticky neplní ani vládne uznesenie číslo 611/1965, zamerané na skvalitnenie spoločného stravovania obmedzením múky o 20 %.
Národné výbory venovali malú pozornosť vybavenosti a prevádzke školských kuchýň a jedální. Vo väčšine prípadov chýbajú aj tie najzákladnejšie hygienické zariadenia, ako šatne, umyvárne a záchody. Nedostatok priestoru a materiálno-technického vybavenia kuchýň má za následok aj vážne chyby v technológii prípravy stravy a v dodržiavaní hygienického režimu.
V posledných rokoch sa výrazne - najmä v dôsledku zvýšenej zamestnanosti žien žiada vytvoriť možnosť urýchlenia prípravy biologicky hodnotnej stravy v domácnostiach. To si vyžaduje, aby trh bol zásobený širokým sortimentom vhodných polotovarov a konzerv a v takých cenových reláciách, ktoré umožňujú ich bežné použitie v domácnostiach.
Nedostatky v zásobovaní polotovarmi sú zatiaľ aj v nedostatočnej sieti predajní, ktoré sú nepravidelne zásobované a i sortiment polotovarov je úzky.
Na kvalitu a biologickú hodnotu konzerv všetkých druhov bolo vznesených veľa oprávnených ponôs a kritík. Nedôvera u spotrebiteľov voči konzervám je predovšetkým vyvolaná veľkou kolísavosťou akostných znakov konzerv, predajom starých často už menejhodnotných konzerv (s prešlou garančnou lehotou). Chybou je, že naše normy nepredpisujú napríklad u zeleninových a ovocných konzerv aj ich biologickú hodnotu, najmä obsah vitamínov. Závody toto zneužívajú pri technologickom spracovávaní a výbere suroviny. Sú prípady, že vo výrobku toho istého sortimentu v rôznych závodoch sa pohybuje obsah vitamínu od nulových hodnôt až k optimálnym hodnotám. I tam, kde je napríklad obsah vitamínu C normou určený, dochádza k značným výkyvom.
Napríklad tekuté ovocie - šípky zo závodu Západoslovenské konzervárne a liehovary v Novom Meste nad Váhom, majú mať podľa príslušnej normy obsah vitamínu C 120 mg %. Na etikete deklarujú dokonca obsah 200 mg %. V laboratóriu hygienickoprotiepidemickej služby bol však zistený pri kontrole z 22 vzoriek minimálny obsah 1, 3 mg % a maximálny 104 mg % - v priemere 31, 6 mg %.
Komisia ľudovej kontroly a štatistiky SNR a Povereníctvo SNR pre potravinársky priemysel sa podrobne zaoberali týmito nedostatkami na celoslovenskom aktíve za prítomnosti všetkých riaditeľov výrobných podnikov a ostatných zainteresovaných zložiek. Bol prijatý rad opatrení, ktoré ešte pre malý odstup nemožno konkrétne hodnotiť.
Pre rozvoj starostlivosti o zdravie v súčasných podmienkach a v najbližšom období budovania vyspelej socialistickej spoločnosti dokument sleduje zvýšenie zainteresovanosti závodov na neustálom zlepšovaní zdravotne-hygienických podmienok pracovného prostredia. Nedostatočná starostlivosť o zdravie pracujúcich má okrem škôd na ľudskom zdraví aj veľmi nepriaznivý ekonomický dopad. Napríklad v roku 1964 v Stredoslovenskom kraji bolo vyplatených na rizikových príplatkoch 45 000 000, - Kčs, na regresoch za úrazy a choroby z povolania 10 089 733, - Kčs, na odškodnom za úrazy a choroby z povolania 19 935 338, - Kčs, na zvýšenom poistnom 1 034 912, - Kčs, čo spoločne predstavuje sumu 76 059 984, - Kčs. Situácia sa vyvíjala podobne aj v roku 1965. Z uvedeného vyplýva, že cieľ, ktorý bol pôvodne dokumentom sledovaný, nebol vo väčšine hospodárskymi pracovníkmi závodov docenený a v praxi sa nevytvárajú objektívne predpoklady pre jeho účelné plnenie. Doterajší spôsob vyplácania rizikových príplatkov pobáda skôr na udržanie charakteru rizikovosti pracoviska, ako na jeho odstránenie.
Nesprávna interpretácia ekonomických zásad pri plánovaní, organizácii a riadení výroby vedie často k tomu, že nie sú súbežne so zabezpečovaním plnenia výrobných úloh vytvárané základné podmienky pre ochranu zdravia a pracovnú pohodu. Opatrenia, ktoré zdanlivo bezprostredne nesúvisia s výrobou, napríklad zlepšenie klimatických podmienok na pracovisku, osvetlenia, odstraňovanie nadmerného hluku a otrasov, chemických škodlivín, zlepšenie podmienok osobnej hygieny, protiúrazovej zábrany a podobne, bývajú často považované i vedúcimi hospodárskymi pracovníkmi za nepriaznivého činiteľa v bilancii závodu, ktorý zhoršuje hospodárske výsledky zvyšovaním vlastných nákladov. Takýto postoj vyplýva zo zjednodušeného názoru na postavenie človeka vo výrobe a na reprodukciu pracovnej sily v pracovnom procese. Je nielen nesprávny, ale ako skúsenosti ukazujú, priamo škodlivý. Spravidla stavia dočasné a problematické výhody závodov alebo niektorých jednotlivcov nad záujmy spoločnosti.
V našej a najmä zahraničnej literatúre sa často poukazuje na úzku spätosť vytvárania zdravých a bezpečných pracovných podmienok s ekonomickými výsledkami. Tak napr. opatrenia, ktorými sa znížila hlučnosť v tkáčovni textilného závodu, viedli k zvýšeniu pracovného výkonu o 12 %. V inom podobnom závode, kde bol sledovaný vplyv hlučnosti na kvalitu výroby, došlo k poklesu chybných výkonov o 19-52 %. V strojárskom závode prejavilo sa zníženie hladiny hluku vo zvýšení výkonu o 5 %, v poklese zmetkov o 12 %, v časovej úspore o 7 % a v znížení absencie o 12 %. Zo sledovaného vplyvu osvetlenia na produktivitu a kvalitu práce, na úrazovosť, nemocnosť, absenciu a pod. je možné zistiť úzky vzťah. V strojárenskom závode (Drôtovňa Hlohovec), v ktorom sa zvýšila intenzita osvetlenia z 54 na 216 Lx, sa znížil počet úrazov o 32 %. Uvedené skúsenosti sa zatiaľ využívajú v minimálnej miere. O to závažnejší je fakt, že sa k nim takmer vôbec neprihliada pri výstavbe nových závodov alebo pri rekonštrukcii starších, pri vývoji a konštrukcii strojov, pri zavádzaní nových technológií a pod. Napr. na bani Cígeľ bola v posledných rokoch vybudovaná úpravňa uhlia, v ktorej neboli riešené ani základné požiadavky z hľadiska ochrany zdravia pracovníkov pred hlukom a otrasmi. Zarážajúca je najmä okolnosť, že hoci generálny dodávateľ si bol vedomý uvedených nedostatkov, neriešil ich, nakoľko to investor osobitne nevyžadoval. Pre potrebu baní bolo vyvinuté výkonné pneumatické kladivo série VK-21 2C, ktoré sa vyznačuje nadmerným hlukom a otrasmi. Pri práci s ním na prekope boli namerané hodnoty 114-116 dB oproti povolenej hlučnosti 80 dB. Pri práci s dvoma kladivami súčasne dosahuje hlučnosť 100 dB a pri vŕtaní v komíne až 120 dB. Je pravdepodobné, že vzrast profesionálnych poškodení sluchu a poškodení spôsobených otrasmi u baníkov v posledných rokoch úzko súvisí so zavedením tohto vŕtacieho kladiva.
Celý rad ďalších banských, textilných, obrábacích, dopravných zariadení nevyhovuje nielen z hľadiska hlučnosti, ale aj z iných hľadísk základných požiadaviek fyziológie a hygieny práce. Predstavujú vážne riziko poškodenia zdravia a súčasne nepriaznivo vplývajú aj na produktivitu práce a na jej kvalitu. V konečnom dôsledku takéto a podobné nedostatky predstavujú obrovské straty pre našu spoločnosť.
Napriek tomu, že tieto okolnosti sú všeobecne známe a najmä zo strany zdravotníkov ustavične zdôrazňované, nepodarilo sa docieliť zásadný obrat. Príčinu možno vidieť i v tom, že proti pracovníkom, ktorí nerešpektujú platné predpisy na úseku hygieny a bezpečnosti práce v projekcii, vývoji a konštrukcii nových strojov, ako aj vo výstavbe, sa nevyvodzujú prakticky žiadne dôsledky a ani zo strany odberateľov strojných zariadení a investorov nevyžadujú sa také opatrenia, ktoré by zabezpečovali ochranu zdravia a pracovnú pohodu. Suma týchto nedostatkov v konečnom štádiu signalizuje, že u mnohých zodpovedných pracovníkov sa vytvoril ľahostajný až byrokratický postoj k otázkam ochrany zdravia človeka v pracovnom a životnom prostredí, čo je v priamom rozpore s úlohami, vyplývajúcimi z dokumentu.
Nasledujúci prehľad o hygienickej situácii v závodoch podľa jednotlivých sektorov má poukázať na problematiku, z ktorej je nutné vychádzať pri plnení dokumentu.
V uhoľných baniach zostáva nedoriešený celý rad hygienických problémov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravotný stav baníkov a nepriamo aj produktivitu práce. Medzi hlavnými príčinami absencie v uhoľných baniach sú ochorenia horných ciest dýchacích. Na ich vzniku majú významný podiel okrem prašnosti a mikroklimatických podmienok aj nevyriešené otázky súvisiace s prepravou baníkov zo zamestnania, hlavne v zimných mesiacoch. Baníci sú v tomto období tesne po vykúpaní vystavení neprimeranému chladu pri čakaní na autobus, čo zvyšuje možnosť ochorenia najmä horných ciest dýchacích. Prašnosť v uhoľných baniach sa zvyšuje najmä zavádzaním dobývacích a raziacich kombajnov a iných mechanizmov pri súčasnom nedostatočnom riešení účinných protiprašných opatrení. I keď prašnosť v slovenských uhoľných baniach nie je významná z hľadiska vzniku silikózy, má boj proti prašnosti význam pri ozdravovaní pracovného prostredia, najmä so zreteľom na prevenciu ochorení horných ciest dýchacích a pri vytváraní pracovnej pohody vôbec.
Vážne zaostáva i výchova pracujúcich a disciplína, čo sa prejavuje napríklad svojvoľným odstraňovaním kropiacich zariadení, odcudzovaním trysiek, nepoužívaním protiprašných respirátorov a podobne.
V rudných a železorudných baniach na Slovensku sa sústreďuje pozornosť v posledných rokoch pri ozdravovaní pracovného prostredia na boj proti prašnosti. V dôsledku nedostatočných protiprašných opatrení pri ťažbe rúd vznikali v minulých rokoch u baníkov početné a ťažké ochorenia na silikózu. Od roku 1957 až do roku 1964 bolo hlásených z banských a magnezitových závodov na Slovensku spolu 614 odškodniteľných silikóza Z tohto počtu pripadá na rudné bane 239 prípadov, na železorudné bane 334 prípadov, na magnezitové závody 20 prípadov. Presný počet tzv. neodškodniteľných foriem prašných zmien na organizme baníkov sa nepodarilo zistiť. Možno ho však odhadnúť na cca 1000 prípadov. Pritom národohospodárska strata pri jednom prípade silikózy činí asi 600 000, - Kčs.
V posledných troch rokoch sa pozoruje na rudných i železorudných baniach pokles celkového počtu ochorení na silikózu. Predlžuje sa aj expozičná doba vzniku silikózy (napr. v závode ŽB Slovinky sa expozičná doba predĺžila z 10 na 15 rokov, na závode Nižná Slaná zo 6 na 10 rokov). Napriek týmto nesporným úspechom pri zlepšovaní pracovných podmienok v železorudných a rudných baniach sa nepodarilo dosiaľ odstrániť niektoré hygienické nedostatky. Ide hlavne o údržbu separátneho vetrania (netesnosti, nedoťahovania lutní k čebám, vypnuté alebo poškodené ventilátory, nedodržiavanie predpísaných prestávok po odstrele a pod. ), ktoré je podmienené v mnohých prípadoch i nedostatočnou disciplínou samotných baníkov.
V posledných rokoch popri silikóze vynára sa na pracoviskách rudných a železorudných baní aj problém chorôb z vibrácií. Zatiaľ čo v roku 1961 bolo hlásených 7 prípadov poškodenia z vibrácií, v roku 1964 je hlásených 35 prípadov. Pritom treba predpokladať, že zlepšovanie depistáže odhalí podstatne vyšší počet ochorení. Hlavná príčina spočíva v tom, že používané vŕtacie kladivá postrádajú akúkoľvek technickú prevenciu proti vibráciám. Nie sú vyvinuté ani vhodné ochranné pomôcky, ktoré by zabraňovali prenos vibrácií. Nakoľko plány ozdravných opatrení banských závodov vypracované už v rámci zabezpečovania úloh dokumentu neriešili v plnej miere uvádzané nedostatky, uložila Komisia pre bezpečnosť práce pri Predsedníctve SNR vedúcim podnikov ich prehĺbenie.
V magnezitových závodoch sa nevenuje dostatočná pozornosť boju proti prašnosti. Plány ozdravných opatrení, ktoré majú závody vypracované, neriešia podmienky pracovného prostredia tak, aby došlo k významnejšiemu zlepšeniu situácie. Dokonca sa prejavuje snaha už v projektovej dokumentácii odsúvať riešenie protiprašných opatrení, prípadne počítať s ich realizáciou až v poslednej etape výstavby. Podobná situácia je aj pri budovaní sociálne-hygienických zariadení.
Postup pri riešení hygienických problémov v hutníckych závodov na Slovensku nie je vo všetkých závodoch rovnaký. Vyplýva to z toho, že niektoré závody do dnešnej doby nemajú vyjasnenú perspektívu, prípadne fixovaný výrobný program, preto len opatrne po častiach aplikujú investície v rámci plánov ozdravných opatrení, čo nemôže zásadnejšie ovplyvniť kvalitu pracovného prostredia. Tak je to v závode Kovohuty Krompachy, Kovohuty Banská Štiavnica, kde v dôsledku zastaralého výrobného zariadenia dochádzalo v minulosti k hromadnému výskytu chronických otráv olovom. Po zmene výrobnej náplne v roku 1965 (spracováva sa medený koncentrát) výskyt otráv olovom poklesol. Podľa posledných informácií sa však olovo znova začína taviť za minimálne zmenených podmienok. Je oprávnený predpoklad, že sa prípady otráv olovom znovu objavia.
V závode Kovohuty Vajsková síce prebehla rekonštrukcia, avšak k podstatnému zlepšeniu pracovného prostredia nedošlo. Zatiaľ nie je známe definitívne stanovisko Ministerstva hutí k otázke uvoľnenia investícií pre prípadnú dostavbu závodu, ktorá by zahrňovala aj riešenie hygienických nedostatkov.
Význam dokumentu dobre pochopili vedúci pracovníci v závode Kovohuty Istebné, kde sa previedli rozsiahle úpravy pracovného prostredia. V závode SNP v Žiari nad Hronom je zameraná snaha závodu na odvádzanie a neutralizáciu exhalátov fluóru. Toho času sa realizuje primárne odsávanie, ktoré má byť definitívne po niekoľkých odkladoch dokončené do 15. IV. 1966. Nedoriešené je zatiaľ vypaľovanie strusky, v dôsledku čoho exhaláty zamorujú vonkajšie priestranstvo závodu, odkiaľ sa pri spätnom nasávaní môžu dostať do výrobných hál a akumulovať hodnoty fluóru v pracovnom prostredí.
K najčastejším hygienickým nedostatkom v strojárenských závodoch patrí zlý stav vetraní prevádzok s významnou produkciou prachu, tepla, chemických škodlivín pri povrchových úpravách výrobkov. Okrem uvedených škodlivín vystupuje do popredia i vysokú hlučnosť. V mnohých prevádzkach nie sú vytvorené podmienky pre osobnú hygienu zamestnancov (malá kapacita hygienických zariadení, ich nedostatočná údržba, nedostatok teplej vody, nedokonalá údržba pracovných odevov, hlavne vysušovanie a pod. ).
O nepružnosti pri riešení vetrania pracovísk v strojárenských závodoch svedčí napríklad skutočnosť, že závody pre výrobu vzduchotechnických zariadení v Novom Meste nad Váhom platia zvýšené dávky nemocenského poistenia pre nevyhovujúci stav vetrania v hlavnej výrobnej hale. Ukazuje sa akútna vyššia potreba odborných kádrov - vzduchotechnikov - všeobecne, v sektore strojárenstva zvlášť. Intenzita postupného ozdravovania pracovného prostredia na úseku strojárenských závodov, je rôzna. Ako príklad uvádzame závod TOS Trenčín, ktorý splnil len niektoré body plánu ozdravných opatrení, pričom akcie, ktoré mohli zásadnejšie ovplyvniť pracovné prostredie, neboli realizované. Podobne závod Strojárne Prakovce nemieni v budúcich rokoch vôbec vypracovávať plán ozdravných opatrení, hoci v závode je celý rad vážnych hygienických nedostatkov. Na druhej strane závod Kablo Bratislava zvýšil ešte mimo schváleného plánu ozdravných opatrení sumu 600 000, - Kčs na akcie, ktoré prispeli na zlepšenie pracovnej pohody. Podobne aj závod Chirana Stará Turá.
V podnikoch a závodoch chemického priemyslu dochádza v poslednej dobe k badateľnému zlepšeniu pracovného prostredia, i keď sa v mnohých prípadoch ešte nevyriešili niektoré závažné hygienické nedostatky (ide hlavne o problém vysokých hodnôt toxických látok v pracovnom ovzduší). Tak je tomu napríklad v závode CHZJD Bratislava pri výrobe kordov, pri výrobe výbušnín a pri výrobe prostriedkov na ochranu rastlín.
V závode Petrochema Dubová sa t. č. výroba preorientováva na petrochemickú výrobu. V minulom roku bola schválená výhľadová štúdia ďalšieho rozvoja závodu, v ktorej boli zohľadnené všetky pripomienky hygienickej služby.
V starších chemických závodoch a prevádzkach je hygienická situácia často komplikovaná nevyhovujúcimi priestormi, ale aj v niektorých nových závodoch a prevádzkach, ako Slovnaft Bratislava, Duslo Šaľa sa opakujú niektoré chyby zo strany investora, projektanta i dodávateľov strojného zariadenia. Zanedbáva sa mechanizovanie ťažkých a namáhavých prác, riadiace panely sú nevhodne umiestnené, stroje sú v mnohých prípadoch mimoriadne hlučné, výrobné zariadenia sú nedostatočne utesnené, prípadne vzduchotechnika málo účinná.
Súhrnne možno uviesť, že vypracovaniu a plneniu plánu ozdravných opatrení na úseku chémie bola venovaná v porovnaní s inými sektormi väčšia pozornosť.
Podobne v sektore spotrebného priemyslu sú prevádzky s rizikovými pracoviskami. Napríklad v Nábytkárskych závodoch k hlučnosti, prašnosti, mikroklimatickým faktorom pristupuje aj problém toxických a dráždivých látok. Pri nanášacích automatoch boli opakovane namerané zvýšené hodnoty benzénu a toluénu prakticky vo všetkých závodoch Nový domov a v Západoslovenských nábytkárskych závodoch. Situáciu je možné zlepšiť inštalovaním nanášacích liniek, vybavených vzduchotechnickými zariadeniami. Podľa plánu ozdravných opatrení bude v roku 1966 vybavený takouto linkou závod Nový domov v Spišskej Novej Vsi.
Nedostatočne sú vyriešené hygienické problémy v sklárskych závodoch Stredoslovenského kraja. Záväzné posudky krajského hygienika k rekonštrukcii závodu technického skla v Utekáči závod nerešpektoval a mikroklimatické podmienky na pracoviskách sa oproti pôvodnému stavu dokonca zhoršili. Podobná situácia je aj v závodoch podniku Stredoslovenské sklárne, kde sa síce dodatočne prevádzajú niektoré úpravy, avšak nie v ťažiskových problémoch. Zlepšenie podmienok prašných prevádzok s nadmerným teplom v závodoch Zlatno a Katarinská Huta sa má podľa jednania s Ministerstvom spotrebného priemyslu vykonať až v rokoch 1967-1970. Skoršie riešenie údajne nie je možné, nakoľko rezort Ministerstva spotrebného priemyslu nemá do toho termínu voľné projekčné kapacity, nehovoriac už o možnosti dodávateľského zabezpečenia stavebných a strojných dodávok. Vedenie podnikového riaditeľstva nedostalo od svojich nadriadených hospodárskych orgánov ani do dnešného dňa pokyny o uvádzaní dokumentu do praxe.
Vo väčšine jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov chýba základné vybavenie hygienickosociálnymi zariadeniami pre zamestnancov. Jestvujúce zariadenia sú zväčša nevyhovujúce, provizórne zriadené len v mliečniciach, v miestnosti prípravy krmív a podobne. Aj v takých prípadoch, keď hygienické zariadenie bolo vybudované ako súčasť typových stavieb (štvorradové kravíny typu K-174) chýba často ich dokompletizovanie, prípadne sa ich priestory používajú aj pre iné účely. Ojedinelú výstavbu nových sociálno-hygienických zariadení na ŠM a JRD nie je možné považovať za dostačujúcu. Súčasný stav spolu s nedostatkom tepelnej vody, dezinfekčných a čistiacich prostriedkov, ochranných oblekov a pomôcok, vytvára najmä na rizikových pracoviskách podmienky pre prenos nákazy na zamestnancov, u trichofýcií aj na ich rodinných príslušníkov.
Trend výskytu profesionálnych ochorení v posledných rokoch má v poľnohospodárstve výrazne stúpajúcu tendenciu. Zatiaľ čo v roku 1960 bolo hlásených 784 chorôb z povolania, v roku 1964 už 2866 prípadov.
V poslednej dobe stúpajú v poľnohospodárstve aj profesionálne ochorenia spôsobené hlukom a otrasmi, ktoré škodliviny sa začínajú intenzívnejšie prejavovať pri zavádzaní nových poľnohospodárskych a lesných mechanizmov. Poľnohospodárska veľkovýroba a podobne i lesná výroba prináša so sebou zmeny týkajúce sa najmä nových foriem práce a organizácie pracovných postupov. Ide tu predovšetkým o rozsiahlu mechanizáciu výrobných procesov, nové spôsoby deľby práce a s tým súvisiaci vznik nových profesií. V poľnohospodárskej i lesnej výrobe vystúpili takto do popredia otázky racionalizácie a organizácie práce z hľadiska fyziologického, kým sa v predchádzajúcich rokoch nevenovala prakticky žiadna alebo len malá pozornosť.
Naďalej pretrvávajú nedostatky na pracoviskách, kde sa pracuje s organofosfátmi, zaostáva dobudovanie postrekových stredísk, nevhodné uskladňovanie jedov. Celkove je možné povedať, že plnenie dokumentu na úseku poľnohospodárstva značne zaostalo.
O problémoch zdravotnej starostlivosti o pracovníkov v stavebníctve rokovali na spoločnom zasadnutí Komisia SNR pre zdravotníctvo a Komisia SNR pre stavebníctvo. Dokument bol rozpracovaný na všetkých podnikoch priemyslu stavebných hmôt a stavebnej výroby. Boli vypracované a prerokované štúdie schémat minimálneho odprašovania, najmä v cementárňach. V Cementárni Bystré namontovali odprašovacie zariadenie. V Cementárni Stupava sa t. č. prevádza odprašovanie rotačných pecí. Podobne v Cementárni Lietavská Lúčka. Pri výrobe prefabrikátov sa vo zvýšenej miere na pracoviskách prejavuje hlavne hlučnosť, prašnosť a vibrácie.
U stavebnej výroby sú v popredí najmä otázky ubytovania stavebných robotníkov, vytváranie priaznivých podmienok pre osobnú hygienu, stravovanie, zásobovanie zdravotne nezávadnou pitnou vodou a podobne. Na tomto úseku sa prechádza čoraz väčšmi na budovanie trvalých ubytovní v miestach sústredenej výstavby. Plánuje sa výstavba robotníckych hotelov v Bratislave, Žiline a v Liptovskom Mikuláši.
Vo februári minulého roku zaoberalo sa Ministerstvo stavebmíctva s hygienickou problematikou vo výrobe stavebných hmôt, pričom v dohode s Povereníctvom SNR pre stavebníctvo prijalo zásady, podľa ktorých sa má v rezorte postupovať pri ozdravovaní pracovných a životných podmienok v závodoch.
Vytváranie zdravých pracovných podmienok v závodoch miestnehohospodárstva zaostáva za rastom výrobných úloh a rozširovaním služieb pre obyvateľstvo. Ako ukázali komplexné previerky na závodoch miestneho hospodárstva je na riešenie najzávažnejších hygienických problémov potrebné niekoľko sto miliónov korún. Vychádzalo sa z toho, že mnohé z prevádzok sú v tak nepriaznivom stave, že zlepšenie možno prakticky riešiť len ich premiestnením alebo novou výstavbou.
Ani národné výbory nevenovali otázkam ochrany a bezpečnosti práce v podnikoch nimi riadených primeranú pozornosť. Prísľubom na zlepšenie hygienickej situácie je pomerne vysoká suma, ktorú na tento účel plánovali jednotlivé závody v rámci Slovenska. Pôjde však o to, aby takto vyjadrená ochota podnikov miestneho hospodárstva a národných výborov našla svoj odraz v potrebných materiálových dotáciách a kapacitách stavebnej výroby. Finančné prostriedky sa môžu využiť len pri riešení najnaliehavejších hygienických nedostatkov.
Obdobná situácia je aj na úseku výrobných družstiev. V opatreniach Predstavenstva Ústredného sväzu výrobných družstiev sa na rok 1966 stanovujú konkrétne úlohy pre výrobné družstvá. Pri budovaní nových prevádzok a výrobní budú pracovníci hmotne zainteresovaní na zabezpečovaní zdravých pracovných podmienok.
Nakoniec treba upozorniť, v súvislosti s tvorbou podmienok zdravého života a práce, na niektoré otázky pri zavádzaní novej sústavy plánovania a riadenia nášho hospodárstva. Nový systém riadenia podstatne zvyšuje zodpovednosť hospodárskeho riadenia za ekonomické rozhodnutie. V zmysle nových zásad vedenie závodov bude rozhodovať o rozdeľovaní hrubého dôchodku. Uspokojovanie subjektívnych hmotných záujmov v činnosti podnikov môže odsunúť do pozadia potrebu zabezpečiť realizáciu ozdravných opatrení, ktoré sa väčšinou už v druhom slede kladne prejavujú vo výrobnej sfére, vo zvyšovaní hrubého dôchodku. Z doterajších signálov vyplývajú obavy, že pre úsek ochrany a bezpečnosti práce nebudú primerané prostriedky vo výške, ktorá zodpovedá jeho spoločenskému významu. Skúsenosti z obdobia, keď takéto záujmy ešte neovplyvňovali rozhodnutie vedúcich hospodárskych pracovníkov, to podtrhujú. V roku 1963 uložila vláda svojím uznesením číslo 607 podnikom a závodom, aby nahlásili Ministerstvu ťažkého strojárenstva požiadavky na výrobu vzduchotechnických zariadení potrebných až do roku 1970. Napriek popísanej vážnej situácii v hygiene pracovného ovzdušia, reagovali podniky a závody tak, že si vzduchotechnické závody museli hľadať náhradný výrobný program. Tento príklad ukazuje, že sa ani v najbližších rokoch nebude možné vyhnúť dôslednému presadzovaniu spoločenských záujmov aj štátne mocenskými prostriedkami. Výlučne pasívny spôsob zainteresovania závodov na ozdravovaní pracovného a životného prostredia, napríklad cestou hmotného postihu za pracovné úrazy a choroby z povolania, nebude dostatočný. Bude potrebné vytvoriť taký systém hmotnej zainteresovanosti na stave pracovného prostredia a pracovných podmienok, ktorý vylúčil plnenie výrobných úloh bezohľadu na dostupovú ochranu zdravia pracujúcich. Nemožno pripúšťať opakovanie prípadov, ako napríklad v závode Stredoslo-