venské kameňolomy n. p., Žilina, kde v ročnom komplexnom rozbore za rok 1964 sa vôbec nehodnotí plnenie ozdravných opatrení a závod pritom od roku 1961 platil za príplatky na rizikových pracoviskách vyše milióna Kčs, na regresoch za úrazy a choroby z povolania 250 tisíc Kčs, na odškodnom 200 tisíc Kčs, pri ročnej strate produktivity práce 700 tisíc Kčs. Podobne v ročnom komplexnom rozbore Ipeľských tehelní Lučenec za rok 1964 sa uvádza, že podnik zaplatil na odškodnom za úrazy 197 tisíc Kčs, na regresoch 696 tisíc Kčs; avšak nápravné opatrenia sa neuvádzajú, plány ozdravných opatrení sú vypracované formálne. Napriek tomu bol podnik vyznamenaný Ministerstvom stavebníctva a Združením stavebnej výroby, ako najlepší podnik v odbore.
Záverom znovu podtrhujeme nutnosť, vychádzajúc pritom hlavne zo zahraničných skúseností, aby si závody samé prevádzali štúdie, ktoré by sa zaoberali otázkami zvyšovania produktivity práce, mimo iného aj cestou ozdravovania pracovného a životného prostredia, nie ako je tomu u nás bežné, zvyšovaním cezčasových hodín, šetrením na mechanizácii, na údržbe, zvyšovaním počtu pracovníkov a podobne.
Plnenie úloh štátnymi orgánmi.
Rada Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave uložila v apríli 1964 predsedom komisií Západoslovenského KNV, radám Okresného národného výboru a Mestského národného výboru v Bratislave prerokovať rozpracovanie dokumentu v komisiách národných výborov. Komisie mali zabezpečiť plnenie jednotlivých úloh a návrhy ďalších opatrení predložiť radám okresných národných výborov a Rade Západoslovenského KNV do konca novembra 1964. Rokovanie vo všetkých okresných národných výboroch a Mestskom národnom výbore v Bratislave sa konalo v stanovených termínoch. Západoslovenský KNV v úzkej spolupráci s Povereníctvom SNR pre zdravotníctvo a Slovenskou plánovacou komisiou riešil priebežné otázky zabezpečovania projektovej dokumentácie a výstavby plánovaných investícií. V priebehu roku 1965 zorganizovala Komisia a Odbor zdravotníctva Západoslovenského KNV previerky vo všetkých okresoch Západoslovenského kraja o stave plnenia dokumentu. Mimo toho bola v Rade KNV prerokovaná zpráva o práci Západoslovenského KNV v zabezpečovaní zdravia obyvateľstva, ktorá bola neskôr predložená vláde.
Zo získaných poznatkov možno uzavrieť, že v Západoslovenskom kraji sa pri plnení úloh dokumentu dosiahli niektoré úspechy (rozvinutie spolupráce orgánov a zariadení zdravotníckych služieb s orgánmi ROH, ČSČK, odvetvovými komisiami a odbormi národných výborov, doriešenie radu kádrových otázok v okrese a podobne). Naďalej však pretrvávajú niektoré nedostatky ako: riešenie otázky nezávadnej pitnej vody, nezávadného procovného prostredia, predovšetkým na úseku poľnohospodárstva a miestneho hospodárstva. Zaostalo a zaostáva budovanie studniarskych čiat v jednotlivých okresoch a vypracovanie plánov ozdravných opatrení na úrovni miestnych národných výborov, ako i kontrola ich plnenia. Túto skutočnosť treba pripísať na vrub menšej iniciatívy okresných národných výborov. Rada Západoslovenského KNV však na základe kontroly plnenia úloh, ktorú uskutočnila dňa 2. XII. 1965, prijala konkrétne opatrenia na odstránenie vyskytujúcich sa nedostatkov. Pritom nemožno neuviesť, že činnosť zdravotníctva a ostatných orgánov KNV a sčasti i ONV v Západoslovenskom kraji bola poznamenaná mimoriadnymi udalosťami vyplývajúcimi z povodne na území južných okresov, ktoré po dobu niekolkých mesiacov sústreďovali na seba hlavnú pozornosť.
Rada Stredoslovenského krajského národného výboru v Banskej Bystrici rokovala o zabezpečení úloh dokumentu v septembri 1964. Uložila jednotlivým komisiám KNV i radám ONV, aby zabezpečili vykonanie opatrení na sústavné zlepšovanie životného a pracovného prostredia. Toto uznesenie rady dobre vykonávajú však iba odbory zdravotníctva, obchodu, miestneho priemyslu a dopravy. Ostatné odvetvové odbory Stredoslovenského KNV i ONV nevenujú plneniu úloh dokumentu žiadúcu pozornosť a zverujú celú problematiku často pracovníkom, ktorí s obsahom dokumentu neboli náležite oboznámení. Z konania väčšiny odborov KNV vyplýva, že si neuvedomili dostatočne povinnosť usmerňovať vytváranie zdravého životného a pracovného prostredia v oblasti ich pôsobnosti, ani dôsledky, ktoré v oblasti národného zdravia i v oblasti ekonomickej tým vznikajú. Svedčí o tom skutočnosť, že z 1118 miestnych národných výborov v Stredoslovenskom kraji sa ku dňu spracovania tejto zprávy zaoberalo plnením uznesenia vlády č. 224/1964 iba 108 miestnych národných výborov, pričom v okresoch Banská Bystrica, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš a Lučenec ani jeden miestny národný výbor. Pritom nemožno hovoriť, že v týchto okresoch s rozsiahlou problematikou cestovného ruchu, priemyslu i poľnohospodárstva niet čo naprávať.
Z 828 kontrolovaných závodov Stredoslovenského kraja dostalo pokyn k rozpracovaniu dokumentu 589 závodov. Z nich iba 298 závodov oboznámilo s obsahom a úlohami dokumentu svojich zamestnancov. Najlepšiu oboznamovaciu kampaň vykonali v nimi riadených podnikoch národné výbory, najhoršiu výrobné a spotrebné družstvá. Z okresov sa oboznamovaniu venovala najhoršie Rimavská Sobota.
Hodnotenie a rozbory hygienickej situácie z uvedených zariadení previedlo 320 podnikov. Vypracované rozbory mali však problematickú hodnotu. Napríklad v Považskej Bystrici má dobrý rozbor iba jeden závod, v Prievidzi 15, v Žiline cca 10 a 499 podnikov rozbory vôbec nevypracovalo. Z podnikov riadených národnými výbormi malo hodnotenie vypracované iba 20 % podnikov, z družstiev 33 % a z centrálne a ministerstvami riadených 50 % podnikov.
Plány ozdravných opatrení vypracovalo 466 závodov a zariadení, ktoré ich predložili i hygienicko-protiepidemickej službe na schválenie. Ďalších 94 závodov plány ozdravných opatrení síce vypracovalo, ale hygienicko-protiepidemickej službe na schválenie nepredložilo. 268 závodov plány ozdravných opatrení nevypracovalo vôbec. Plány ozdravných opatrení často nie sú schválené nielen okresným hygienikom, ale ani odborovou radou a orgánmi, ktoré po odbornej stránka majú určovať poradie dôležitosti ozdravných opatrení. Pri ich vypracúvaní sa málo dbá o zabezpečenie stavebných kapacít, takže ich realizácia je problematická.
Východoslovenský krajský národný výbor v Košiciach prerokoval v apríli 1964 dokument na svojom plenárnom zasadnutí, na ktorom schválil opatrenia pre odvetvové komisie a odbory. Organizačný odbor KNV v júli 1964 vydal všetkým ONV, odvetvovým komisiám a odborom Východoslovenského KNV pokyn na postupné prejednávanie a rozpracovanie úloh dokumentu. Na júlovom pléne Východoslovenského KNV boli oboznámení s obsahom a významom dokumentu aj vedúci hospodárskych a rozpočtových organizácií. V rámci príprav plánu na rok 1965 bol v jednotlivých odvetvových komisiách Východoslovenského KNV prerokovaný plán ozdravných opatrení so zástupcami odvetvových odborov. Plénum Východoslovenského KNV sa zaoberalo plnením dokumentu znovu v máji 1965. Na základe jeho rozhodnutí potom jednotlivé komisie v druhom polroku prehodnotili plnenie plánov ozdravných opatrení v podnikoch a organizáciách riadených Východoslovenským KNV, a to najmä na úseku miestneho hospodárstva, priemyslu, obchodu a poľnohospodárstva.
Na úrovni ONV predsedovia zdravotníckych komisií predložili ešte v priebehu III. štvrťroku 1964 do rád ONV tézy a hlavné
smery pre rozpracovanie dokumentu na jednotlivé odbory ONV. Okresné národné výbory schválili a uložili odvetvovým komisiám ich rozpracovanie na konkrétne úlohy toho-ktorého odboru. Veľkým nedostatkom tejto ináč dobrej činnosti bolo, že rady ONV sa zaoberali úlohami, vyplývajúcimi z dokumentu, oneskorene. Napríklad rada ONV v Trebišove až v marci 1965. Ďalej, podobne ako v Západoslovenskom kraji a Stredoslovenskom kraji, odvetvové odbory nevenovali rozpracovaniu dokumentu náležitú pozornosť a v podstate iba prevzali jednotlivé úlohy pre aplikáciu na vlastnú situáciu tak, ako boli predložené radám ONV zdravotníckymi komisiami. Dôslednejší rozbor úloh, vyplývajúcich z dokumentu, vypracoval iba odbor vodného hospodárstva a školstva v Prešove a odbor miestneho hospodárstva v Michalovciach. Malá pozornosť sa venovala aj kontrole plnenia opatrení jednotlivými odbormi ONV. Pokiaľ sa touto problematikou zaoberali, tak iba okrajove, bez prizývania okresných hygienikov. Nedostatočná popularizácia a kontrola plnenia úloh zásad dokumentu mala za následok, že vedúci hospodárski pracovníci (riaditelia škôl v Rožňave, vedúci pracovníci Okresnej vodohospodárskej správy v Rožňave, vedúci pracovníci ŠM vo Veľkej Ide, vedúci pracovníci obchodných zložiek v okrese Poprad atď. ), podobne ako vedúci pracovníci centrálne riadených podnikov (Východoslovenský mäsopriemysel Prešov, Pivovar Michalovce) neboli dostatočne o náplni, význame a úlohách dokumentu informovaní.
Náležitú pozornosť rozpracovaniu úloh a ich organizačnému zabezpečeniu venovali iba odbory zdravotníctva, resp. zdravotnícke komisie. Tak tomu bolo vo všetkých krajoch a okresoch. Orgány štátnej zdravotnej správy - zdravotnícke komisie, odbory zdravotníctva, ako aj orgány hygienicko-protiepidemickej služby rozpracovali podrobné podklady pre jednotlivé odvetvové odbory a komisie. Kontrolovali predbežne aj plnenie úloh, uložených vládnym uznesením číslo 224/1964, a predkladali zprávy o ich plnení svojim národným výborom. Významný podiel pri zabezpečovaní úloh mali najmä orgány hygienicko-protiepidemickej služby, ktoré v úzkej spolupráci s orgánmi ROH vykonali oboznamovacie akcie o dokumente v závodoch a podnikoch, kde aj aktívne pomáhali pri vypracúvaní konkrétnych plánov ozdravných opatrení.
Záverom o činnosti národných výborov na úseku zabezpečovania dokumentu možno povedať, že rady i pléna sa touto otázkou zaoberali s primeranou vážnosťou. Charakteristickým javom pre činnosť ostatných orgánov krajských i okresných národných výborov však zostáva, že Dokument o starostlivosti o zdravie považovali a považujú mýlne iba za rezortnú zdravotnícku záležitosť a nechceli vidieť, ani sa nesnažia nájsť v ňom svoje povinnosti. Osobitné postavenie a úlohy pri plnení dokumentu starostlivosti o zdravie majú spoločenské organizácie. Ich význam neustále rastie s mierou, akou vedú pracujúcich k uvedomelej tvorbe zdravých životných a pracovných podmienok i dodržiavania zásad v osobnej hygiene.
II.
Liečebno preventívna starostlivosť
V zdravotníckych službách vytýčil Dokument úlohu zvyšovať ich kvalitu a zlepšovať kultúru starostlivosti o človeka spolu s rozvojom prevencie. Dokument zdôraznil významnú úlohu zdravotníckych obvodov pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti o vidiecke obyvateľstvo a poliklinického spôsobu práce v starostlivosti o mestské obyvateľstvo. V záujme komplexnosti, systematičnosti a jednoty starostlivosti o človeka potvrdil opodstatnenosť zavádzania systému zjednotenej nemocnice. V súlade s touto líniou Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Povereníctvom SNR pre zdravotníctvo vypracovali a postupne realizujú celý rad opatrení koncepčného i organizačného rázu.
Pre ďalší rozvoj ambulantných služieb bol vykonaný podrobný rozbor kádrového, priestorového a vecného vybavenia zdravotníckych obvodov na Slovensku. Na podklade tohoto rozboru zostavilo sa poradie naliehavosti budovania obvodných stredísk a polikliník v ročných a 5 ročných plánoch a perspektívny plán rozvoja ambulantných zdravotníckych zariadení na Slovensku. Ďalší vývoj obvodového systému pôjde cestou združovania v zdravotnícke dvoj obvody a trojobvody, čo pomôže skvalitniť výkon služieb rozvojom teamovej práce a lepším vybavením, najmä prístrojovým. Zriaďovanie zdravotníckych dvoj- a trojobvodov naráža v súčasnej dobe na nepochopenie u niektorých činiteľov národných výborov, ktorí najčastejšie z lokálnych záujmov i naďalej presadzujú zriaďovanie izolovaných pracovísk obvodných lekárov. To je v rozpore so zásadami zvyšovania kvality zdravotníckych služieb, rozvíjania diagnostickej a liečebnej techniky, jej plného využitia a v tej súvislosti aj so zásadami efektívnosti a ekonomiky rozvoja zdravotníckych služieb.
V intenciách Dokumentu Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo spolu so skupinou terénnych pracovníkov prehodnotilo aj súčasný stav na obvodoch, najmä pokiaľ ide o postavenie obvodného lekára, jeho výchovu a organizáciu práce na obvode. V úzkej spolupráci s pracovníkmi Ministerstva zdravotníctva na základe tohoto hodnotenia pripravila sa nová koncepcia práce obvodného lekára, jeho výchovy, ako aj opatrenia na zmenšenie rozsahu administratívnych prác a lepšie vybavenie obvodných pracovísk v súlade s rozvojom liečebnej a diagnostickej techniky. Súčasne riešila sa otázka odmeňovania lekárov a ostatných pracovníkov v obvodoch a v tomto smere vypracovaný návrh predložený Štátnej mzdovej komisii. Jeho realizovanie sa očakáva v priebehu roku 1966. Spolu s týmto opatrením k zlepšeniu životných a pracovných podmienok zdravotníckych pracovníkov v obvodoch spracovaný bol aj návrh na budovanie bytových jednotiek pri vidieckych obvodných strediskách, spolu s riešením dopravy a mobility obvodných lekárov, využívaním ich súkromných motorových vozidiel, ktoré by sa mali prideľovať za zvýhodnených podmienok.
Ako príloha k novému zdravotníckemu zákonu je pripravená vyhláška o sústave zdravotníckych zariadení, v ktorej sú stanovené kategórie a typy jednotlivých zdravotníckych zariadení. Na tomto podklade vypracovaná sieť zdravotníckych zariadení vychádza z podrobného rozboru vývoja chorobnosti, odhadu vývoja počtu obyvateľstva a jeho štruktúry, geografických a ekonomických pomerov príslušných oblastí. Táto sieť je spracovaná nielen pre ambulantné zariadenia a nemocnice, ale aj pre ostatné zdravotnícke zariadenia, ako sú dojčenské ústavy, detské domovy, ozdravovne, odborné liečebné ústavy, liečebne, nočné sanatóriá, lekárne a zariadenia hygienicko-protiepidemickej služby.
Pre zlepšenie liečebnej starostlivosti po úrazoch a ťažkých chorobných stavoch bola vypracovaná koncepcia resuscitácie, spolu s normatívom materiálneho a kádrového vybavenia týchto pracovísk. Jej postupné realizovanie odstráni existujúce nedostatky týchto odborných pracovísk, dôležitých pre záchranu pacienta, nachádzajúceho sa v stave ohrozenia života.
Pre rozvoj starostlivosti o poškodených po úrazoch alebo po niektorých neurologických ochoreniach zabezpečuje sa výstavba rehabilitačného ústavu s kapacitou 200 postelí v Gánovciach pri Poprade, ako prvého ústavu tohoto druhu na Slovensku. Po roku 1970 uvažuje sa s výstavbou ďalších dvoch takýchto ústavov.
Pre zabezpečenie starostlivosti o chorých so zlyhaním obličiek vypracovaná je koncepcia tzv. nefrologických centier spolu s normou ich priestorového, kádrového i prístrojového vybavenia. Na Slovensku realizujeme dve takéto centrá, jedno v Bratislave, ktoré sa už pripravuje do prevádzky, a jedno v Košiciach.
Pre zlepšenie starostlivosti o dlhodobe chorých bola vypracovaná koncepcia interných oddelení II a stanovený plán siete týchto oddelení. Ich realizácia je z väčšej časti závislá na novej investičnej výstavbe. V prvej etape rozvoja týchto oddelení počíta sa aj s využitím starších nemocničných objektov, najmä tam, kde sa plánuje výstavba nových nemocníc (Poprad, Nové Zámky, Topoľčany a pod. ).
Pre rozvoj psychiatrie okrem výstavby nových psychiatrických zariadení pripravil sa návrh opatrení pre zvýšenie návratnosti duševne chorých do spoločensky prospešnej práce. Pôjde o realizáciu preškoľovania vhodných psychiatrických pacientov na primerané zamestnanie, ktoré by vyhovovalo ich zdravotnému stavu a zároveň umožnilo psychiatrickej službe sústavne ich sledovať v dispenzárnej starostlivosti.
Obdobne pre ďalšie medicínske odbory spracovali sa koncepcie vychodiace z najnovších medicínskych poznatkov a vývoja lekárskej vedy v príslušných odboroch, ktoré pomôžu zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb a odstrániť niektoré nejasnosti v prevádzke. Sem možno zaradiť koncepciu hematologickej a transfúznej služby, koncepciu tuberkulózy a chorôb ciest dýchacích, koncepciu protetickej starostlivosti a niektoré ďalšie.
Často a zväčša oprávnene sa hovorí o nedostatkoch zubnej starostlivosti. Za súčasného stavu stomatologická služba nie je schopná plne kryť požiadavky zo strany obyvateľstva. Stav je o to vážnejší, že ani v starostlivosti o chrup detí a mládež nemôžeme vykonať všetko to, čo by z hľadiska odborného bolo potrebné. Prvoradou príčinou neuspokojivého poskytovania stomatologických služieb je nedostatočné kádrové vybavenie. Naplnenie orientačnej relácie pre zabezpečenie obyvateľstva stomatologickou starostlivosťou do vyjdenia Dokumentu bolo iba 50 %. Opatreniami, ktoré vyplynuli z Dokumentu, a to najmä vládnym uznesením č. 225 z roku 1964 zvýšila sa táto relácia na 54 % (v roku 1965). Zvýšenie získané prevažne nadúväzkami lekárov a dentistov. K riešeniu problémov na úseku stomatológie je bezpodmienečne nutné zvýšiť počty študentov stomatológie a zlepšiť podmienky ich výchovy na lekárskych fakultách i v postgraduálnej výchove na Ústave pre doškoľovanie lekárov a farmaceutov. Výchova stomatológov na Slovensku sa vykonáva na lekárskych fakultách v Bratislave a v Košiciach. Výstavba novej stomatologickej kliniky v Bratislave podstatne prispeje ku skvalitneniu výuky a umožní aj výuku vyššieho počtu poslucháčov stomatológie. Vyrovnaním platov absolventov - stomatológov s ostatnými medicínskymi odbormi stúpa záujem poslucháčov o štúdium v tomto odbore.
Kým v minulých rokoch pribúdalo priemerne 50-60 nových stomatológov, tak v roku 1966 prvýkrát pribudne vyšší počet -105 lekárov a v ďalších rokoch počíta sa s prírastkom cca 150-200 lekárov - stomatológov ročne.
Stomatologická prax je viazaná na bezprostrednú spoluprácu so zubným technickým laboratóriom. Dostatok kvalifikovaných zubných laborantov je dôležitou požiadavkou kvalitnej stomatologickej starostlivosti. Toho času je všeobecný únik najmä kvalitných, skúsených zubných laborantov. Príčinou sú nízke základné platy (890, - - 1190, - Kčs mesačne) a nevyhovujúci prémiový systém.
Oproti ostatným medicínskym odborom stomatológia má najmenej kvalifikovaných stredných zdravotníckych pracovníkov -sestier. Ich funkciu nahradzujú zubné inštrumentárky, ktorých nábor dial sa často na úkor kvality, pretože v dôsledku nízkeho platového ohodnotenia (s mesačným platom 700, - - 960, - Kčs) nie je o túto prácu záujem. Toto má nepriaznivý odraz na odbornú úroveň služieb.
K odstráneniu uvedených nedostatkov nová platová úprava počíta so zvýhodnením týchto dvoch skupín zdravotníckych pracovníkov. Prepracováva sa prémiový systém pre zubné laboratóriá a na zdravotných školách zavádza sa štúdium stomatologických sestier. Pre zvýšenie kvalifikácie zubných inštrumentártiek usporiadalo sa v roku 1965 niekolko doškoľovacích kurzov a pomerne úspešne previedol nábor pre ich ďalšie štúdium na zdravotníckych školách popri zamestnaní.
V boji proti tuberkulóze za posledné roky zaznamenávame systematický pokles novozistených ochorení a úmrtí na tuberkulózu. Napriek tomu je epidemiologická situácia tuberkulózy na Slovensku zatiaľ oproti celoštátnemu priemeru ešte stále nepriaznivá. Prejavuje sa to vo vyššej incidencii a prevalencii a v tom, že pomerne veľká časť nových tuberkulóznych ochorení vzniká v nižších vekových skupinách - do 35 rokov. Závažná je aj tá skutočnosť, že u novozisťovaných ochorení je ešte stále pomerne vysoké percento (37, 9 % v roku 1964) rozpadových foriem.
Za tejto situácie je potrebné naďalej venovať zvýšenú pozornosť opatreniam preventívneho charakteru. Dôsledne prevádzať a využívať rádiofotografiu, rtg kataster, kalmetizáciu a starostlivosť o kontakty. Možné zdroje tuberkulóznej nákazy z radov chronikov včas izolovať, liečiť a zintenzívniť bakteriologickú depistáž u evidovaných chorých s tuberkulóznym procesom, ako aj u chorých s podozrením na toto onemocnenie.
V starostlivosti o pracujúcich ide predovšetkým o skvalitňovanie liečebno-preventívnych služieb poskytovaných v závodných zdravotníckych zariadeniach a o rozšírenie preferenčnej starostlivosti na všetkých pracujúcich vystavených zvýšenému pracovnému riziku, a to aj v menších závodoch bez vlastných zdravotníckych zariadení. Doterajšie opatrenia k rozširovaniu a prehlbovaniu liečebno-preventívnej starostlivosti sa týkali najmä pracujúcich v priemysle. Spoločenský a ekonomicko-technický vývoj v poľnohospodárstve a spolu s tým mechanizácia a chemizácia poľnohospodárskej výroby pokročili do tej miery, že sa i na tomto úseku vytvárajú špecifické pracovné podmienky a riziká, ktoré plne oprávňujú, aby koncepcia preferenčnej ochrany zdravia pracujúcich bola aplikovaná i v poľnohospodárstve.
Novospracovaná koncepcia zdravotnej starostlivosti o pracujúcich a návrh novej vyhlášky odstraňujú schematické triedenie závodov na 3 kategórie a strnulosť pri stanovovaní pracovných úväzkov dielenských lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov. Rozhodujúcim kritériom sa stáva rizikovosť pracovísk, menovite riziká, ktoré môžu byť príčinou dlhodobého alebo dokonca trvalého poškodenia zdravotného stavu pracujúcich. Ďalej je to štruktúra zamestnaneckého súboru, povaha chorobnosti a úrazovosti na základe dlhodobých rozborov a konečne tiež možnosť ohrozenia obyvateľstva v odbore činností závažných z protiepidemických hľadísk (potravinárstvo) a z dôvodov bezpečnostných (verejná doprava a pod. ).
V liečebno-preventívnej starostlivosti na závodoch sú v spolupráci s riadiacimi pracovníkmi na úrovni krajov komplexne sledované služby, poskytované nielen v závodných zariadeniach, ale aj v zariadeniach územnej siete, ktoré doplňujú základné a odborné služby pre závody, včítane obvodných lekárov, ktorým je zverená starostlivosť o malé závody. V spolupráci s pracovníkmi železničného zdravotníctva bola obdobným spôsobom usmerňovaná zdravotná starostlivosť o pracujúcich na výstavbe širokorozchodnej trate.
Na riešení osobitných problémov pracovného prostredia, racionálnej výživy, zdravotníckej výchovy a pod. zúčastňujú sa bezprostredne tiež ústavy riadené Povereníctvom SNR pre zdravotníctvo, ako napr. Ústav hygieny práce a chorôb z povolania, Výskumný ústav výživy ľudu, Slovenský ústav zdravotníckej osvety a ďalšie.
V záujme zabezpečovania úloh Dokumentu tak na úseku zdravotníckom, ako aj v ostatných rezortoch a k prehĺbeniu kontroly a sledovania činnosti zdravotníckych zariadení a orgánov zainteresovaných na tomto plnení, vykonávajú sa postupne previerky všetkých zariadení v jednotlivých sektoroch. Previerky podrobne hodnotia plnenie nielen tých úloh, ktoré má zabezpečiť zdravotníctvo, ale tiež povinnosti hospodárskych orgánov, ktoré sa týkajú vytvárania zdravých podmienok práce, budovania a údržby sociálne zdravotných zariadení, režimu práce, rizikovosti a úrazovosti na pracoviskách tak, ako to vyplýva z Dokumentu. Týmto spôsobom boli preverené v roku 1964 zdravotnícke zariadenia hutí a banských závodov a v roku 1965 závodné zdravotnícke zariadenia v stavebníctve a potravinárstve. Závery týchto previerok sú prejednávané s príslušnými zodpovednými pracovníkmi zdravotníctva, vedúcimi hospodárskymi pracovníkmi a v Komisii SNR pre zdravotníctvo. Táto odstupuje príslušné hodnotenia i svoje uzávery riadiacemu orgánu príslušného rezortu. Týmto postupom podarilo sa už v pomerne krátkej dobe odstrániť rad nedostatkov a zabezpečiť plnenie úloh, vyplývajúcich z Dokumentu pre zlepšenie zdravotníckej starostlivosti i ochrany zdravia pracujúcich.
Rozsah dispenzárnej starostlivosti o pracovníkov vystavených nepriaznivým vplyvom pracovného prostredia nie je dosiaľ celkom uspokojivo zabezpečený. Opatrenia na zlepšenie preventívnej starostlivosti spracovávajú oddelenia chorôb z povolania v spolupráci s hygienikmi a budú postupne v priebehu roku 1966 aplikované vo všetkých závodoch s rizikovými pracoviskami.
Prehĺbenie dispenzárnej starostlivosti je zvlášť významné z hľadiska vývoja zdravotného stavu dorastu, učňov a mladistvých zamestnancov. Zabezpečuje sa lepšia náväznosť starostlivosti o dorast na starostlivosť pediatrickú. Dispenzárna starostlivosť o dorast sa stala hlavnou metódou práce na tomto úseku a preventívne opatrenia zameriavajú sa na včasnú diagnostiku a liečenie chorôb a chorobných stavov, ktoré podľa dlhoročných rozborov a výsledkov periodických prehliadok sú typické pre dorastový vek.
Za posledné obdobie hodnotiteľne vzrástli podmienky pre rozvoj zdravotnej starostlivosti o pracujúcich výstavbou moderne vybavenej polikliniky VSŽ v Košiciach a nočného sanatória v Sklených Tepliciach pri závode SNP v Žiari nad Hronom. Samozrejme že popri týchto veľkých jednotkách primerane rozvoju závodov a podnikov a v súhlase s možnosťami ročných plánov vzrástol i počet ambulantných zdravotných zariadení na závodoch, resp. ich kádrové a materiálne vybavenie.
V posudkovej službe bol vypracovaný návrh novej koncepcie, ktorá má za cieľ zvýšenie úrovne a odbornosti, ako aj zlepšenie organizácie a spôsobu vykonávania posudkovej činnosti. Tento návrh je predmetom jednania na príslušných orgánoch a po jeho schválení nová organizácia posudkovej lekárskej služby má byť v roku 1966 v rámci experimentu vyskúšaná v niekoľkých okresoch. Podľa skúseností a poznatkov získaných z týchto okresov prikročí sa k definitívnemu spracovaniu znenia novej vyhlášky koncom roku 1966.
V intenciách úloh Dokumentu na úseku posudkovej služby Komisia SNR pre zdravotníctvo prijala súhrn opatrení smerujúcich k aktivizácii hlavných odborníkov a k vykonaniu hlbšej analýzy príčin pracovnej neschopnosti v jednotlivých nosologických skupinách ochorení, s odlišným vývojom od celoštátneho priemeru. V poradnom sbore hlavného odborníka Povereníctva SNR pre zdravotníctvo pre choroby vnútorné rozobrali sa príčiny vyššieho výskytu reumatickej horúčky spojenej s pracovnou neschopnosťou a na základe tohoto rozboru spracoval sa súbor opatrení na zlepšenie prevencie streptokokových nákaz a boja proti reumatickej horúčke. Podobne preskúmali sa príčiny väčšieho výskytu a dlhšieho trvania pracovnej neschopnosti u chorôb horných ciest dýchacích v Stredoslovenskom kraji. Účasť hlavných odborníkov na riešení problematiky vývoja pracovnej neschopnosti a ich rozbory v tomto smere znamenajú zvýšenie odbornosti v posudzovaní pracovnej neschopnosti, v zlepšovaní diagnostiky a v zavádzaní najúčelnejšej terapie. Toto všetko v konečnom výsledku vedie aj k zvyšovaniu kvalifikácie zdravotníckych pracovníkov a v smere k pacientovi k zabezpečovaniu kvalitnej liečby.
S otázkou zlepšovania liečby a skracovania doby pracovnej neschopnosti úzko súvisí skvalitňovanie a rozširovanie liečebnej rehabilitácie. Sieť rehabilitačných oddelení v okresných ústavoch národného zdravia na Slovensku je t. č. ešte nedostačujúca. Tento stav je zhoršovaný aj tou skutočnosťou, že na Slovensku zatiaľ nie je vybudovaný žiaden špecializovaný rehabilitačný ústav. Komisia SNR pre zdravotníctvo sa s touto situáciou zaoberala v apríli 1965 a v prijatom uznesení zdôraznila zamerať všetka potrebné úsilie na rozvoj kvalitnej, včasnej i dlhodobej liečebnej rehabilitácie. K vytvoreniu materiálnej základne pre rozvoj tejto služby boli zabezpečené akcie v pláne investícií do roku 1970 a pre výchovu a zvyšovanie odbornosti rehabilitačných pracovníkov realizované okamžité opatrenia na úseku doškoľovania. V súvislosti s touto úlohou treba vyzdvihnúť organizovanie prvého celoštátneho sjazdu rehabilitačných pracovníkov v decembri 1965 v Bratislave, ktorý sa konal z iniciatívy slovenských lekárov, pracujúcich v liečebnej rehabilitácii.
Ku skvalitneniu zdrav. služieb a k efektívnejšiemu využitiu vynakladaných finančných prostriedkov je pripravovaný v súčasnosti celý rad opatrení na úseku organizácie a riadenia. Medzi inými je to úprava organizácie lekárskych pohotovostných služieb, ako aj odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov za výkon týchto služieb. Doteraz platné predpisy z rokov 1951-1955 sú zastaralé a v rozpore s požiadavkou odmeňovania podľa dôležitosti a výsledkov práce. Nová úprava má byť experimentálne overená v okresoch Trnava a Trenčín tak, aby výsledky a skúsenosti z týchto okresov mohli byť spracované do definitívneho znenia úpravy a zavedené do praxe koncom roku 1966. Dá sa očakávať, že nové riešenie okrem priaznivých výsledkov ekonomických prinesie i zlepšenie v organizácii a v kvalite poskytovaných služieb.
Úlohou lekárnickej služby je zabezpečovať liečivá a zdravotnícke potreby tak, aby boli v optimálnej miere uspokojené nároky zdravotníckych zariadení, veterinárnej služby a obyvateľstva. Lepšie či horšie plnenie tejto úlohy ovplyvňuje rad faktorov, ako rozmiestnenie zariadení lekárenskej služby, jej priestorové a materiálne vybavenie, počty a úroveň pracovníkov, organizačné začlenenie lekárenskej služby, plynulosť a rozsah dodávok z distribúcie a výroby.
V súhlase s úlohami, ktoré vytyčuje Dokument na úseku lekárenskej služby a v súlade s návrhom perspektívnej siete zdravotníckych zariadení bola spracovaná i sieť lekárenskej služby na Slovensku. Táto sieť doplňuje a upravuje rozvoj lekární tak, aby zabezpečovala náväznosť na zariadenia preventívnej a liečebnej starostlivosti. Zriadením lekární s nepretržitou pohotovostnou službou a vybudovaním siete pomocných zariadení (výdajne liečiv, pohotovostné lekárničky a pod. ) má sa dosiahnuť lepšia dostupnosť lekárenskej služby pre obyvateľstvo. Pre výstavbu nových lekární a prestavbu starých bola vydaná v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva úseková norma výstavby lekární, ktorá sa stala nepostrádateľnou pomôckou pri projekčných prácach. V súčasnej dobe sa spracováva v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva - rozvojovým lekárenským strediskom a Farmaceutickou fakultou v Bratislave úseková norma pre zabezpečenie technického vybavenia jednotlivých typov lekární. Okrem toho je spracovaná norma na stavebnicový typ nábytku pre lekárne. Všetky tieto normy a doplnky majú progresívny charakter a sú prínosom k zlepšeniu pracovného prostredia i organizačného členenia lekárenskej služby.