konkrétnejší zásah pre vylepšenie stavu sa dosiaľ neprejavuje a ani návrh plánu na rok 1966 i perspektívny plán do roku 1970 so zásadnou zmenou nepočíta. My v okrese Čadca sa napríklad musíme skutočne červenať za súčasnú úroveň poskytovaných služieb obyvateľstvu. Je už dobre známe, že máme priam havarijnú situáciu v obchodnej sieti. K jej riešeniu sa podstatnejšie nepristupuje ani do roku 1970, a to ani zo strany obchodných systémov, ktoré síce majú záujem na plnení tržieb od obyvateľstva, no nedostáva sa z ich strany dostatok pochopenia pre rozvoj a výstavbu obchodných jednotiek. V okresnom sídle sú napríklad vybudované dve nové sídliská bez akýchkoľvek služieb.

V  podmienkach okresu sa v záujme skutočnej potreby osobitne zdôvodňovala nutnosť výstavby hotela v okresnom sídle, ktorý zásluhou plánovačov za celých 20 rokov nebol postavený. No tieto naše požiadavky sa premietli ako návrhy do plánu až na koniec päťročnice, kedy z hľadiska iných úloh môže dôjsť k ďalším presunom, alebo k úplnému vypadnutiu z plánu.

Do takej situácie sme sa v okrese dostali i v oblasti investičnej výstavby škôl, kde z plánu boli vyškrtnuté školy v obciach Radôstka, Havrelka, Dlhá a ďalšie, v ktorých obciach životnosť doterajších škôl sotva vydrží do konca roku 1970.

V   podmienkach kopaničiarskych okresov bude treba riešiť otázku malotriednych škôl. Ich výstavba je skutočne reálna a potrebná. Naše návrhy na nutnú výstavbu 4 malotriednych škôl boli z plánu vyškrtnuté, a tak ostáva otvorená otázka ako sa bude ďalej v kopaničiarskych obciach školstvo rozvíjať. Sústreďovať všetko žiactvo do centrálnych škôl je prakticky nemožné vo viacerých okresoch, konkrétne i v okrese Čadca, kde máme vyše 800 osád pomerne vzdialených od centier obcí a ani kapacita centrálnych škôl by to momentálne nezvládla.

V  návrhu plánu sa zvýrazňuje i otázka zvyšovania kvalifikácie. Kvalifikovanosť na niektorých úsekoch je skutočne nízka. V našom okrese je táto otázka problémom i na úseku školstva, a miesto toho, aby sa zvyšoval počet kvalifikovaných učiteľov, stále pribúdajú počty učiteľov s neúplnou kvalifikáciou. V okrese učí 130 učiteľov, ktorí majú len SVŠ a ktorí pôsobia prevažne na kopaniciach, kde predovšetkým by mali pôsobiť plne kvalifikovaní učitelia. Úroveň výchovno-vyučovacích výsledkov na týchto školách nie je na výške. Pravda, tento stav kvalifikovanosti učiteľov v okrese je odrazom súčasnej situácie, pretože kvalifikované sily z okresu odchádzajú do iných oblastí a noví absolventi pedagogických škôl odmietajú do okresu nastúpiť.

A takáto situácia je nielen na úseku školstva, ale aj napríklad v zdravotníctve. V okrese pracuje 106 lekárov, z tohto počtu 40 obvodných lekárov prejavuje vážny záujem odísť z okresu, a to pre veľmi sťažené podmienky pri plnení zdravotníckych povinností. Táto situácia by sa dala čiastočne skonsolidovať, keby celý okres bol zaradený do skupiny okresov s obtiažnou problematikou, prípadne zdravotníkov v okrese finančne zvýhodniť tak, ako sa v budúcnosti uvažuje previesť v niektorých okresoch aj v Stredoslovenskom kraji.

Niekoľkými slovami by som sa chcela dotknúť aj problematiky v poľnohospodárstve s takými špecifickými podmienkami ako u nás, kde máme ešte 86 % súkromného sektoru. Poľnohospodári v okrese Čadca napriek nepriaznivým výrobným podmienkam vždy plnili, ba i prekračovali dodávkové úlohy - vďaka organizačnej práci straníckych a štátnych orgánov, ako aj kladnému vzťahu roľníkov k plneniu povinností. Toto plnenie úloh brali vyššie plánovacie orgány ako za hlavného ukazovateľa pre stanovenie plánu tržnej produkcie pre budúci rok, ako i pre celú päťročnicu. Dodávkové úlohy postavené pre náš okres direktívne, boli takto pre rok 1966 a ďalšie roky podstatne zvýšené. Na základe tohto plánu boli v okrese postavené úlohy pre jednotlivé sektory a obce. Pri prerokovaní úloh na radách a plénach NV dochádza k veľmi kritickým pripomienkam zo strany občanov, poslancov NV a k nesúhlasu so stanovenými úlohami tržnej produkcie poľnohospodárskych výrobkov, nakoľko plánovaná tržná produkcia na 1 ha poľnohospodárskej pôdy, rozhodujúcej pre stanovenie úloh, predstavuje v priemere 94 kg mäsa, 215 l mlieka a na 1 ha ornej pôdy 367 kusov vajíčok a 674 kg zemiakov.

Členitosť a rozdrobenosť pôdy, značná nadmorská výška, zlé prírodné podmienky, to všetko nasvedčuje tomu, že okres Čadca by v budúcom roku za danej situácie nemohol zodpovedne plniť stanovené úlohy. Okresné orgány stoja pred problémom ako ďalej otázky riešiť. Poľnohospodári odopierajú uzatvárať dohody na nákup poľnohospodárskych produktov. Stredoslovenský krajský národný výbor nemá sám možnosti nájsť riešenie vzhľadom na vysoké zaťaženie kraja. O tomto stave boli oboznámené i ústredné orgány, a ja využívam toho, aby som tlmočila predovšetkým problémy svojich voličov, sťažnosti miestnych orgánov, s ktorými sa na mňa ako poslanca obrátili, a súčasne poprosila ústredné slovenské orgány pomôcť nájsť riešenie uvedených problémov, s ktorými v súčasnom období zápasia stranícke a štátne orgány v okrese.

So skutočnými ťažkosťami a mnohými problémami musia zápasiť v tých okresoch, ktorých hospodársky rozvoj zaostáva.

Mnohé veci by bolo možné zlepšiť a urýchliť i niektorými zásahmi a opatreniami. Snažili sme sa, aby v plánoch bola premietnutá zvýšená pomoc na odstránenie zaostalosti Kysúc, najmä pokiaľ ide o dosiaľ nevybudovanú občiansku vybavenosť. Jednotlivé výrobné podniky majú povinnosť zo svojho dôchodku prispievať na občiansku vybavenosť určitým podielom. Sú v tom vo výhode okresy a oblasti s rozvinutým priemyslom. Pravda, naši občania v počte okolo 16 000 pracujú na Ostravsku. Z hodnoty nimi vytvorenej ostáva určená časť na budovanie vybavenosti na Ostravsku, avšak títo občania a ich rodiny v prevažnej miere používajú služby v našom okrese. Robili sa dožiadania a návrhy, aby časť tohto dôchodku určeného na vybavenosť bola realizovaná aj v našom okrese, no zatiaľ sa to v pláne na rok 1966 neprejavilo.

V záujme vylepšenia služieb poskytovaných podnikmi NV by stálo za uváženie, najmä v zaostávajúcich okresoch, riešenie otázky okolo odvodov zo zisku. Iste by týmto podnikom prospelo, keby časť zisku mohli použiť na rozvoj podnikov a nemuseli ho odvádzať celý. Dosiahlo by sa toho, že by sa podniky zdokonaľovali, rástli, postupne sa vyrovnali a poskytovali také služby ako podniky, ktoré sú už teraz na žiadúcej úrovni.

Vážená Slovenská národná rada, to sú len niektoré pripomienky a návrhy, ktoré som chcela v súvislosti s prejednávaním plánu uviesť na dnešnom zasadnutí Slovenskej národnej rady a ktoré mi veľmi často tlmočia voliči a poslanci národných výborov pri vzájomných stretnutiach. No ešte mi dovoľte, aby som sa zmienila o svojom stanovisku k potrebám rozvoja školstva a kultúry v niektorých okresoch Východoslovenského kraja. Vychádzam zo skúseností, ktoré sme ako členovia Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru nadobudli pri prieskume o kultúrno-osvetovej práci v okresoch Bardejov, Prešov, Humenné a Poprad.

Výsledky kultúrno-osvetovej práce skúmali sme priamo na dedinách. Keďže sme chceli hovoriť aj s ľuďmi, aby sme poznali aj ich stanovisko k tejto činnosti, navštívili sme niekoľko domácností. Možno, že nepoviem nič nového, ale stav aký sme v týchto domácnostiach našli, svedčí o ďaleko väčšej zaostalosti ako na Kysuciach. Prvé čo bije do očí, je nízka kultúrna úroveň životného prostredia, ktoré je nielen veľmi nehygienické, ale aj nedostatočne vybavené potrebným zariadením. Nie sú ojedinelé prípady, že v miestnosti, v ktorej žijú šiesti ľudia, je len jedna posteľ. Ľudia sa nám sťažovali na slabé príjmy. V obci Semetkovce som zistila, že najvyšší príjem dôchodcu je 240 Kčs. Zaujímavé by bolo zistiť aká je tu spotreba základných potravín, pretože pri nákupoch, ktoré sme sledovali, ľudia kupovali najmä chlieb a múku. Tak, ako nás informovali, hlavným jedlom je tu ešte stále kapusta a zemiaky. Mäso sa na dediny vôbec nedodáva, pretože by ho nemal kto kupovať. Týka sa to najmä obcí v Uličsko-ubľanskej doline a vo vysunutých obciach Bardejovského okresu. V obci Krajnej Poľane v Bardejovskom okrese som sa v škole okrem iného pýtala detí, čo majú na desiatu. Bol to len chlieb, chlieb s lekvárom, iba jedno dievčatko malo na desiatu jabĺčko a veľmi ma prekvapilo, že všetky deti o tom vedeli, čo toto dieťa jedlo.

Tieto naše poznatky nechcem zovšeobecňovať na všetky obce spomínaných okresov, ale stav, ktorý sme videli v navštívených obciach, svedčí o nedostatkoch ekonomického a sociálneho zabezpečenia obyvateľstva v týchto oblastiach.

Tento stav, pravda, nepriaznivo ovplyvňuje aj výsledky kultúrno-osvetovej práce. Tak napr. v mnohých obciach sa filmy nepremietajú len preto, že požičovné za film stojí 70. - až 80. Kčs, ale premietač vyberie od obyvateľstva iba 20. -, najviac 30. - Kčs. Keď by chcel premietať, musel by na to doplácať zo svojho vrecka. Preto, ako je rok dlhý, i keď národný výbor vlastní premietačku, filmy sa nepremietajú, alebo len veľmi zriedka. Aj ďalšie formy výchovno-vzdelávacej práce sa tu veľmi ťažko rozvíjajú. Učitelia, od ktorých sa najviac očakáva pomoc na úseku kultúrno-osvetovej práce, stoja často stranou, lebo i tak počítajú, že z takejto zaostalej obce po roku odídu, a to pre zlé podmienky ubytovania a stravovania. Takýto, povedala by som "sezónny" učiteľ, nežije potom ani s kultúrnymi potrebami obce.

Nie je dobrá situácia ani na úseku materiálneho zabezpečenia škôl. I keď tu od oslobodenia bolo postavených niekoľko nekompletných škôl, videli sme aj také školy, ktoré sú vo veľmi zlom stave, ako sa hovorí, na spadnutie. Schátralé budovy, drevennými stĺpmi podopierané stropy, bez vyhradeného osobitného miesta pre sborovňu, kabinet, alebo učebné pomôcky. Niektoré z nich sú bez základných hygienických zariadení a bez pitnej vody. Veľmi vysoké percento závadnej vody v školách je najmä v okrese Humenné a Bardejov. V Bardejovskom okrese v minulom školskom roku ochorelo niekoľko desiatok detí na infekčnú žltačku, vo Fijaši v minulom roku až 50 %.

To je iba niekoľko poznámok zo stavu, ktorý v zaostalých oblastiach Východného Slovenska stále trvá.

Vážená Slovenská národná rada, ponechať ľudí a deti v týchto oblastiach v tak nevyhovujúcich podmienkach života, nerobí dobré meno našej socialistickej spoločnosti. Známe sú, pravda, príčiny tohto stavu, ktoré vyplývajú z minulosti, ale dovolila by som si otázku, či naše plány hospodárskeho a kultúrneho rozvoja dostatočne zohľadňujú odstránenie zaostalosti v spomínaných okresoch, a či dostatočne zohľadňujú aj potreby pre prácu učiteľov v týchto oblastiach, ktorí by tu pre kultúrne povznesenie obyvateľstva mohli veľa urobiť.

Apelujem na plénum Slovenskej národnej rady, aby pouvažovalo nad možnosťou realizácie návrhov plánov, ako odstrániť neblahé následky minulosti v zaostávajúcich okresoch na Slovensku, čo sa musí v budúcich rokoch markantnejšie odraziť v pláne rozvoja národného hospodárstva, pretože i Kysuce a Východné Slovensko sú naše.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem poslankyni Pastorkovej.

Udeľujem slovo poslancovi Jánovi Lichnerovi. Poslanec Lichner:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Všetci poslanci sa už dotkli plánu rozpočtu a rozvoja Slovenskej národnej rady na rok 1966. Ja sa chcem dotknúť niektorých problémov nášho okresu, ktoré súvisia s jeho plnením.

V Martinskom okrese je situácia v rozvoji školstva zlá. Úpravou a ďalším perspektívnym rozmiestením školstva v Stredoslovenskom kraji boli v našom okrese zrušené niektoré školy a navrhujú sa zrušiť aj školy poľnohospodárske. Dosiaľ nie je doriešená existencia Lekárskej fakulty v Martine. Takýto postup bol predmetom kritických pripomienok na tohtoročných výročných členských schôdzach strany na školách, na mestských konferenciách a verejných aktívoch. Odbúravanie siete škôl v okrese sťažuje politickú prácu.

Praktická likvidácia poľnohospodárskych škôl v našom okrese sťažuje možnosť zabezpečovať poľnohospodárstvo odbornými kádrami, ako aj pracovnými silami, ktorých má okres veľký nedostatok.

Pričinením poľnohospodárskych škôl v minulosti bolo možné dosiahnuť v okrese takmer 100 %-nú socializáciu dediny. Školy v Turci vždy znamenali prínos v pokrokovosti a v progresívnosti, najmä v poľnohospodárskej výrobe.

Okres sa v produkcii poľnohospodárskych produktov zaraďuje v Stredoslovenskom kraji na popredné miesto. Úspešne sa rozvíja ekonomika JRD a ŠM. Na dosiahnutých výsledkoch majú značný podiel poľnohospodárske školy, ktoré v našom okrese mali svoju tradíciu. Nevieme vysvetliť a dať občanom okresu odpoveď, prečo v našom okrese rozhodnutím vyšších orgánov dochádza k takému početnému rušeniu škôl. Myslíme si, že Stredná poľnohospodárska škola v Mošovciach má svoju opodstatnenosť a nemala by byť zrušená z týchto dôvodov:

v okrese je 57 JRD, 3 ŠM, Štátny semenársky majetok a odrodová skúšobňa poľnohospodárskych plodín, šľachtiteľská stanica a plemenárska stanica.

Stredná poľnohospodárska technická škola v Mošovciach má možnosť umiestniť 8 tried s kapacitotu po 32 žiakov. Popri triedach možno zriadiť za účelom prevádzania praktických cvičení tieto hlavné odborné predmety: pestovateľský, chovateľský, mechanizačný, odbor biológie a chémie. Aj materiálne vybavenie existujúcej školy plne zodpovedá potrebám modernej výuky, ubytovania a stravovania.

V budove školy po uvoľnení ďalších priestorov učiteľmi, ktorí sa v dohľadnom čase môžu presťahovať do novovybudovaných moderných bytoviek, sa získajú ďalšie priestory pre internátne umiestenie 46 dievčat a 36 chlapcov. Získa sa aj rodinný byt pre vedúceho vychovávateľa. V objekte školy je zriadená priestranná jedáleň s kuchyňou a skladmi s jednorazovou kapacitou 100 stravníkov.

Na základe rozboru situácie v obsadení miest vedúcimi pracovníkmi poľnohospodárskych závodov, po zapracovaní len vo vybraných poľnohospodárskych závodoch na roky 1967-1975 javí sa potreba doplnenia 228 absolventmi odboru pestovateľ-chovateľ. Z tohto počtu sa počíta doplniť 28 absolventov do funkcie zootechnik, 25 absolventov do funkcie agronóm, 35 absolventov do funkcie skupinár živočíšnej výroby, 102 absolventov vedúcich chovov a pre ďalšie ústredne plánované poľnohospodárske organizácie 38 absolventov.

Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že škola v plnej kapacite 8 tried nebude schopná v najbližších 10 rokoch zabezpečiť požiadavky výchovy na odborné stredno-technické kádre. Preto vychádzajúc z daných potrieb a z prirodzeného úbytku vedúcich pracovníkov a praktikov priamo v prevádzke, ukazuje sa opodstatnená nutnosť ponechania tejto školy i v nasledujúcich rokoch z hľadiska existujúcich materiálnych podmienok školy, geografického postavenia, výrobnej a praktickej výuky na dobrých a vzorne hospodáriacich JRD a ŠM v jej okolí, ako aj z hľadiska kádrových zdrojov a možností využívania aplikačných výsledkov ústredne riadených hospodárstiev v okrese (šľachtiteľský majetok, odrodová skúšobňa atď. ).

Najviac nás udivuje to, že v Stredoslovenskom kraji sa majú budovať nové podobné školy v susedných okresoch, pričom v našom okrese sa hotové osvedčené školské zariadenie SPTŠ v Mošovciach ruší.

Tradícia týchto škôl potvrdzuje, že takmer tretina ich absolventov riadi poľnohospodársky život na Slovensku. V súvislosti s týmto nesprávnym rozmiestením, dávam na uváženie, či by radšej nevyhovovala v Žiline škola dopravná ako poľnohospodárska, nakoľko je tam zriadená Vysoká škola dopravná.

Druhým problémom je doriešenie a ujasnenie existencie Lekárskej fakulty v Martine, ktorá bola Martinu prisľúbená vyššími orgánmi v súvislosti so zrušením Pedagogického inštitútu v Martine. Dôvody umiestenia Lekárskej fakulty v Martine boli už viac razy prerokované a dokumentované konkrétnymi údajmi Povereníctva SNR pre zdravotníctvo, Povereníctva SNR pre školstvo a kultúru a rektorom Univerzity Komenského v Bratislave.

Vychádzajúc z výsledkov nekonečného množstva porád a z poslednej porady konanej na Povereníctve SNR pre školstvo a kultúru za účasti zodpovedných zástupcov Ministerstva školstva a kultúry 11. novembra 1965, možno konštatovať, že existencia Lekárskej fakulty v Martine je stále neujasnená. Zdá sa nám, že sme zavádzaní, lebo každý rok znova a znova sa rozhodne robiť prieskum toho, čo je už nespočetne ráz preskúmané.

Trojročná existencia pracoviska Lekárskej fakulty v Martine podstatne odbremenila Lekársku fakultu v Bratislave a v Košiciach v klinických a predklinických disciplínách. Výsledky skúšok na tomto pracovisku podľa prehlásenia zodpovedných pracovníkov Povereníctva SNR pre školstvo a kultúru dokazujú, že výuka na tomto pracovisku je veľmi kvalitná pre dobré priestorové klinické podmienky.

Dobudovanie samotnej Lekárskej fakuty v Martine by si vyžiadalo maximálne náklady 4-5 mil. Kčs, čo by znamenalo doteraz najnižší náklad na zriadenie vysokej školy takéhoto druhu hlavne využitím objektov po zrušenom Pedagogickom inštitúte. Táto skutočnosť vystupuje do popredia práve v tomto období, keď strana a vláda žiada uplatňovať maximálnu efektívnosť a úspornosť na všetkých úsekoch národného hospodárstva. Pracujúci Martinského okresu očakávajú v krátkom čase od vyšších orgánov kladnú odpoveď vzhľadom na poznatky posledného prieskumu organizovaného Ministerstvom školstva.

Ďalším problémom, ktorý verejnosť sleduje, je prestavba termálnych kúpeľov Turčianskych Teplíc, ktorá sa sústavne odročuje.

V posledných rokoch došlo v týchto kúpeľoch k podstatnému zníženiu kapacity a k nevyužívaniu existujúceho množstva termálnej vody. Zariadenia, ktoré slúžili niekoľko desať, ba storočí, sa bez patričných opráv opotrebovali tak, že ich z hygienických a bezpečnostných dôvodov bolo nutné uzavrieť. Tak v roku 1961 v dôsledku hygienických závad boli uzavreté 3 bazény starého kúpeľa, keď v letných mesiacoch liečilo tu svoje zdravie niekoľko tisíc ambulantných pacientov. Na úpravu týchto závad vedenie kúpeľov a nadriadené orgány vôbec nepomýšľajú, aj keď sa verejnosť tohto sústavne dožaduje. V roku 1964 z bezpečnostných dôvodov bol uzavretý Biely kúpeľ, pretože v dôsledku neopravovania tak schátral, že hrozí jeho zavalenie. Vyradením tohto kúpeľa z prevádzky stratilo naše hospodárstvo okolo 156 000 Kčs ročne nepočítajúc do toho také škody, ako je znížená existujúca lôžková kapacita o 20 posteliach a iné škody vzniklé na kúpeľnom poplatku, cestovnom ruchu atď. K zníženiu kapacity došlo v dôsledku toho, že ani zvyšujúce dva bazény, Modrý a Červený, nemôžu plne pokryť potreby vlastných i ambulantných pacientov, pričom i tieto bazény sú nie v najlepšom, ba možno povedať, že sú tiež v kritickom stave.

Kúpele v Turčianskych Tepliciach sú jedny z najstarších kúpeľov na Slovensku. Svojou minerálnou zásaditou až 45-stupňovou teplou termálnou vodou liečia od ich vzniku s úspechom reumatické choroby a po vedeckom vyšetrení už niekoľko rokov s úspechom choroby urologické a choroby pohybového aparátu. Podľa vedeckých vyjadrení úspešne by sa tu mohli liečiť i poúrazové a pooperačné stavy. Turčianske Teplice sú po Mariánskych Lázňach jediné kúpele v republike, kde sa veľmi úspešne liečia choroby močových ciest. Preto by sa vyžadovalo venovať im viac pozornosti a starostlivosti ako doteraz, a to nielen od samotného riaditeľstva Štátnych kúpeľov v Rajeckých Tepliciach, ale aj zo strany Povereníctva SNR pre zdravotníctvo.

S problémami kúpeľov a zdravotníctva, medziiným aj výstavbou kúpeľov v Turčianskych Tepliciach, sa zaoberal vo vyhlásení Slovenskej národnej rady aj súdruh Chudík na ustavujúcom zasadnutí Slovenskej národnej rady po voľbách v roku 1964 a stanavil toto ako program Slovenskej národnej rady pre najbližšie roky.

MV KSS a Mestský národný výbor v Turčianskych Tepliciach vychádzajúc zo súčasného kritického stavu podávania kúpeľnoliečebných služieb v liečebni Turčianske Teplice a z návrhu plánu výstavby Povereníctva SNR pre zdravotníctvo do roku 1970, žiada, aby boli urobené opatrenia na zjednanie nápravy, a to či už doriešením súčasného stavu poskytovania kúpeľných služieb a kvalitného podávania týchto dotiaľ, kým nedôjde k odovzdaniu nových kúpeľných objektov, a zároveň žiadajú o riešenie tejto úlohy.

Vážená Slovenská národná rada,

občania Martinského okresu chcú veriť, že to, čo má dobré predpoklady rozvoja a nevyžaduje veľké finančné náklady, v okrese zostane, a že Slovenská národná rada v záujme týchto problémov zaujme rozhodné stanovisko a bude ich riešiť v prospech okresu a v prospech rozvoja celej našej spoločnosti.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem poslancovi Lichnerovi.

Dávam slovo poslankyni Terézii Strmenskej. Poslankyňa Strmenská:

Vážená Slovenská národná rada,

vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Plán na rok 1966, ako ho máme predložený, počíta s ďalším rozšírením priemyslovej, ako aj poľnohospodárskej výroby. Konkretizuje čo na ktorom úseku sa bude robiť, kam budeme investovať a koľko, a tiež rieši problémy poľnohospodárskej výroby. Vcelku nemám pripomienky k zostavenému plánu na rok 1966 a súhlasím s ním tak, ako je predložený. Viem i to, že rok 1965, ako bolo v referáte konštatované, nebol pre nás tak priaznivý, ako sme očakávali. Predsa však plán na rok 1966 ukazuje i z tejto zložitej situácie východisko k riešeniu.

Chcela by som vo svojom diskusnom príspevku znova upozorniť Slovenskú národnú radu a zároveň aj požiadať, aby sa v pláne na ďalšie roky počítalo s rozvojom priemyslu i v mojom volebnom obvode. Hovorím to preto, že aj keď ešte päťročný plán nie je schválený, predsa už viem z doterajších rokovaní kde sa a s čím počíta. Môj volebný obvod, ktorý predstavuje 28 obcí, a na ktorého území žije 43 800 obyvateľov, je charakterizovaný ako jeden z najzaostalejších obvodov alebo oblastí na Slovensku vôbec. Na tomto území je zamestnaných vo výrobniach, ktoré sú na tomto území umiestené, 5050 pracovníkov, z toho 2182 žien. Ostatní občania z tohto môjho obvodu sú nútení odchádzať za prácou tam, kde je práca. Nemusím iste zdôrazňovať, aký to má dosah na rozvoj politického a hospodárskeho života, na upevňovanie rodín, ako aj na vytváranie socialistického človeka vôbec.

Mládež, ktorá tu vyrastá, je skutočne nútená odchádzať za prácou mimo okresu. Z počtu 719 žiakov, z toho 363 dievčat, ktorí vychodili 9. ročník ZDŠ, má možnosť zabezpečiť si prácu vo svojom blízkom okolí len 140 mladých ľudí, tretina pokračuje v štúdiu. V skutočnosti teda dochádza k úbytku mladého obyvateľstva.

Ako druhý moment, o ktorom sa chcem zmieniť, je, že poľnohospodárstvo v mojom volebnom obvode je na veľmi nízkej úrovni. Príčina nízkej úrovne spočíva v tom, že pôda je väčšinou piesková, s veľmi malým percentom humusu a tiež veľmi nízkou produkciou na 1 ha poľnohospodárskej pôdy. V období sucha sa znižuje úroda v dôsledku veľkého úbytku vody, v období dažďov zase zaplavením, či už vrchnou alebo spodnou vodou. Škody spôsobené v tomto roku nadbytkom vody predstavujú 14, 5 mil. korún. Priemerná hrubá poľnohospodárska produkcia za posledné dva roky činí 4670 korún ročne na 1 ha. Toto ukazuje, že môj volebný obvod, ktorý je bez priemyslu, má i ďalší znak chudoby - najchudobnejšiu pôdu. Zúrodňovanie, ktoré sa uskutočňuje hlavne v tomto mojom volebnom obvode, zlepší postavenie pracujúcich roľníkov a družstevníkov, avšak nevyrieši problém dosiahnutia patričnej životnej úrovne. Teda táto skutočnosť naznačuje, že aj životná úroveň je veľmi nízka.

Priemerný zárobok jedného družstevníka činil v minulom roku 8523 korún, v tomto roku sa javí menší.

Hovorím to preto, súdružky a súdruhovia, že sa mi nejak nepozdáva, že plánovacie orgány dostatočne zohľadňujú túto skutočnosť. Iste nemusím robiť nejaký veľký rozbor, pretože z toho, čo som povedala, dá sa usúdiť, aký je stav v mojom volebnom obvode. Pritom sa veľmi ťažko počúva to, keď sa dozvieme, že sa plánuje s výstavbou - a ja proti tomu nič nemám - i v tých oblastiach, kde i poľnohospodárske obyvateľstvo má možnosť zadovážiť si prostriedky na životné potreby z pôdy. I v našom okrese sú jednotné roľnícke družstvá, ktoré dosahujú hrubú poľnohospodársku produkciu z jedného hektára 8 - 9 - 12 tisíc korún, a tu aj zárobky poľnohospodárskeho obyvateľstva sú slušné, ba možno povedať, že niekde aj väčšie ako u priemyselných robotníkov, hlavne u stavebných, alebo robotníkov pracujúcich v ľahkom priemysle. Vzniká tu teda politický problém, pretože nízka životná úroveň sa odráža i v myslení ľudí.

Plán štvrtej päťročnice, i keď ešte nie je schválený, ale to, čo poznám, nebude riešiť tento veľmi vážny problém, o ktorom hovorím.

Ešte snáď poznámka, ktorú uvediem ako patričný predpoklad pre možnosť rozvoja priemyslu, je z hľadiska ochrany pôdy. Iste každý pochopí, že tieto výnosy piesčitej pôdy by neznamenali takú veľkú stratu, ako to veľa ráz vidíme na iných miestach našej republiky.

Súdružky, súdruhovia, žiadam Slovenskú národnú radu, aby boli moje pripomienky, ktoré som uviedla, brané do úvahy, aby to, čo som uviedla, bolo preskúmané, a v nastávajúcom roku alebo najneskôr v päťročnici riešené. Znova zdôrazňujem, že môj volebný obvod je jedna z najchudobnejších oblastí, a možno povedať, že i snáď najzaostalejší z hľadiska rozvoja výroby. Myslím si, že i z týchto hľadísk by mali postupovať i naše plánovacie orgány v nastávajúcom období.

Som si vedomá toho, že nie všetko možno vyriešiť rozvojom priemyslu. I na tejto chudobnej pôde sú ešte veľké rezervy a s využívaním tejto pôdy sa už začalo. Pripravujeme výsadbu sadov, viníc, zatiaľ sme len v začiatkoch. Mnoho bude závisieť i od nás, pretože čakať na nikoho nemôžeme, aj z tejto chudobnej pôdy musíme zadovážiť viacej výrobkov, ako tomu bolo doteraz.

Územný plán rajónu Záhorie, vypracovaný Štátnym úradom rajónového plánovania, doporučuje spriemyselniť Podhorie, ktoré tvorí časť môjho volebného obvodu. Spriemyselnenie predpokladá lepšie využitie existujúcich surovinových zdrojov, najmä kvalitných vápencov v oblasti Vajarskej pri Rohožníku. Umiestenie cementárne a vápenky na tomto mieste by značnou mierou prispelo k zmierneniu nedostatku pracovných príležitostí v tejto časti môjho obvodu.

Odborové riaditeľstvo Cementárne a vápenky v Trenčíne plánuje zahájenie výstavby maltovinárskeho kombinátu v roku 1969 a ukončenie v roku 1972. Rozbehnuté sú i prípravné práce a Keramoprojekt v Trenčíne vypracúva investičnú štúdiu. Potom odborové riaditeľstvo plánuje spracovať investičnú úlohu, ako aj projektovú a rozpočtovú dokumentáciu. Geologický prieskum spomínanej lokality bol už prevedený a dokazuje, že surovina vyhovuje pre výrobu cementu a vápna.

Výstavba Maltovinárskeho kombinátu v Rohožníku nedostala sa do návrhu plánu Ministerstva stavebníctva na štvrtú päťročnicu. Myslím však, že ešte nie je celkom neskoro, a že i Slovenská národná rada urobí v tejto veci potrebné kroky, aby oblasť Podhoria, ktorú i SNR považuje za jednu z najzaostalejších oblastí na Slovensku, sa v čo najkratšom čase spriemyselnila, a takto aby sme i my prispeli k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva môjho volebného obvodu.

Na území môjho volebného obvodu nachádza sa prevádzka Západoslovenské konzervárne a liehovary, závod Malacky, podnik v Trenčíne. Táto prevádzka zamestnáva necelých 200 pracovníkov. Ročná kapacita v prevádzke je. 400 vagónov výrobkov.

Pretože celková kapacita výrobní konzervárenského priemyslu v Západoslovenskom kraji nedostačuje a v okolí Moravského Jána je dostatok neumiestených pracovníkov, dovolávame sa toho, aby táto prevádzka bola zmodernizovaná a zrekonštruovaná tak, aby sa zvýšil nielen objem výroby, ale aj počet zamestnaných občanov najbližšieho okolia.

Rekonštrukcia a modernizácia prevádzky nevyhnutne vyžaduje zvýšenie výrobných plôch najmenej o 1200 m2, doplnenie existujúceho strojového parku, dokončenie výstavby vodného zdroja, rozšírenie a zmodernizovanie vnútrozávodnej dopravy, vybudovanie skladu polotovarov na ploche aspoň 800 m2, vyriešenie problému čistenia odpadových vôd a nevyhnutné vybudovanie zodpovedajúcich sociálnych zariadení.

Záhorie ako celok je známym producentom zeleniny a ovocia. Na spracovanie týchto cenných produktov všeobecne v kraji je málo výrobných kapacít. Myslím, že by bolo správne, keby sa táto osvedčená výroba v Moravskom Jáne upevnila, rozšírila a zmodernizovala. Tým by sa dosiahol nielen prospech obyvateľstva najbližšieho okolia v podobe zvýšenia celkovej zamestnanosti, ale aj prospech celej spoločnosti v podobe zvýšeného objemu rôznych potravinárskych výrobkov, potrebných na stôl každej rodiny.

Dovolávam sa preto, aby sa navrhnuté opatrenia v prevádzke Moravský Ján urýchlene realizovali.