cii síl nie sú prevedené. Nie je jasné čo robiť v prípade ohrozenia veľkými vodami. Ak sa budeme spoliehať na vodohospodárske organizácie, môžeme dopadnúť tak, ako sme dopadli. Inundačná hrádza môže byť pretrhnutá pod Bratislavou a vytopíme celý Žitný ostrov, i to, čo sme postavili. Je jedno ruské príslovie na túto situáciu: "Sedíme na sude s pušným prachom a kahan nám horí za chrbátom. "
Myslím, že by bolo správne na budúcom zasadnutí Slovenskej národnej rady informovať Slovenskú národnú radu, aké protipovodňové opatrenia budú urýchlene prevedené, a v uznesení Slovenskej národnej rady uložiť prerokovať túto otázku v Predsedníctve Slovenskej národnej rady.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi Strculovi.
Slovo dávam poslancovi Vojtechovi Törökovi. Poslanec Török:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
V prejednávanej zpráve o hlavných úlohách plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku v roku 1986 venuje sa zvýšená pozornosť otázkam rozvoja poľnohospodárstva. V súlade s uvažovaným rastom poľnohospodárskej výroby rastie primerane k týmto úlohám aj materiálno-technická základňa o 2 miliardy 203 miliónov korún. Sú to úlohy veľmi náročné, ktoré budú vyžadovať celý rad premyslených zásahov a ekonomických opatrení s využitím nových zásad riadenia nášho národného hospodárstva tak, aby sa za vynaložené prostriedky dosiahli čo najefektívnejšie výsledky tak v hrubej, ako aj v trhovej poľnohospodárskej produkcii a aby i vynaložené množstvo živej práce bolo podľa zásluhy na spoločensky primeranej úrovni odmenené.
Trvalé zvyšovanie životnej úrovne nášho obyvateľstva nie je si možno predstaviť bez dostatočného množstva a kvality potravín. Ich dostatok podmieňuje vytýčené ciele ďalšieho rozvoja životnej úrovne u nás.
V našich podmienkach zabezpečovať tieto úlohy znamená
efektívne využívať všetku poľnohospodársku pôdu a vytvárať hmotný záujem, aby sa i v horších výrobných podmienkach, predovšetkým v horských a podhorských oblastiach mohla poľnohospodárska výroba úspešne rozvíjať. Z toho vyplýva, že žiadúca reprodukcia výroby i pracovných síl v horších výrobných podmienkach je nielen spoločensky únosná, ale i spoločensky nutná.
Vo svojom vystúpení chcem sa dotknúť niektorých problémov poľnohospodárstva v horských a podhorských oblastiach, s ktorými sa v mojom volebnom obvode v okrese Poprad často stretávam.
Problematika rozvoja poľnohospodárskej výroby v horských a podhorských oblastiach je nám známa. Rokovalo o nej už plenárne zasadnutie Slovenskej národnej rady na svojej 19. schôdzke 16. apríla 1964 a prijali sa v duchu uznesenia vlády č. 1101/ /1962 patričné uznesenia. Vo svojom príspevku nechcem robiť nejaké ekonomické rozbory a uvádzať čísla, na to sú povolanejší ľudia a konečne tieto čísla sú všetkým poslancom Slovenskej národnej rady známe. Chcem však ako poslanec Slovenskej národnej rady za Zamagurie a Starú Ľubovňu poukázať na to, že sa doteraz v duchu uznesení Slovenskej národnej rady neurobili a do praxe neuviedli také opatrenia, ktoré by znamenali začiatok dvíhania intenzity poľnohospodárskej výroby v týchto oblastiach. Ide nielen o družstevný sektor poľnohospodárstva, ale i o jednotlivo hospodáriacich roľníkov, ktorí v okrese Poprad predstavujú 30, 2 % z celkovej poľnohospodárskej pôdy. Súkromný sektor v horských a podhorských oblastiach Slovenska hospodári ešte na 42, 1 % poľnohospodárskej pôdy.
Pokiaľ súkromný sektor tu je, tu hospodári, musí mať naša spoločnosť eminentný záujem, aby hospodáril úspešne. Veď na obrobení každého kúska zeme nám záleží, prispieva k lepšiemu zásobovaniu nášho obyvateľstva.
Pokles, resp. stagnácia poľnohospodárskej výroby u individuálne hospodáriacich roľníkov v posledných rokoch a neutešená situácia v tomto sektore - opúšťanie pôdy i výrobného fondu, úbytok produktívnych pracovných síl, znižovanie výroby na 1 ha poľnohospodárskej pôdy atď. - nás núti skúmať príčiny, v čom to je. Ukazuje sa, že na jednej strane jednotlivo hospodáriaci roľníci nevidia perspektívu svojho hospodárstva, preto doňho neinvestujú, a na druhej strane tým, ktorí by aj investovali, sa nedostáva pomoci pri dopĺňaní inventára, nákupe osív a hnojív, niektorých strojov i poskytovania úverov. Stroje a nástroje sa pre súkromný sektor prakticky nevyrábajú, nevyhnutné náradie, ako vidly, kosy, motyky a pod. už dožíva a nové sa nedodáva.
Výpočet poľnohospodárskej dane sa robil podľa výnosov na jednotných roľníckych družstvách, hoci veľmi dobre vieme, že výnosy u jednotlivo hospodáriacich roľníkov nie sú také ani v rovnakých prírodných podmienkach ako u jednotných roľníckych družstiev. Pri zvýšených výrobných nákladoch na ktorýkoľvek produkt zmenšuje sa podstatne odmena za vynaloženú prácu. Nemožno sa diviť, že ekonomické závislosti u jednotlivo hospodáriacich roľníkov sú takého rozsahu, že ich administratívnymi zásahmi možno ťažko ovplyvňovať. Logickým dôsledkom je, že svoje hospodárenie zameriavajú na také produkty, ktoré lepšie zhodnotia pracovnú silu. Dôkazom toho sú obce, kde jednotlivo hospodáriacim roľníkom sa stanovila výška tržnej produkcie na 1 ha poľnohospodárskej pôdy v peňažnom vyjadrení.
U jednotlivo hospodáriacich roľníkov prakticky nie sú nateraz žiadne ekonomické nástroje, ktoré by stimulovali zameranie a tým i intezifikáciu poľnohospodárskej výroby.
Niektoré negatívne tendencie v ekonomických opatreniach, ako napríklad v neúmerných výrobných a nákupných úlohách na jednotku pôdy, vo vysokom daňovom zaťažení, v daňových a sociálnych nedoplatkoch, vo vysokých cenách niektorých výrobných prostriedkov a pod., majú svoje korene i v dôsledku dožívajúcich zásahov z minulého obdobia, keď na niektorých miestach individuálne hospodáriacich roľníkov pokladali viac len za vlastníkov pôdy. Treba si uvedomiť, že tu ide prevažne - aspoň tak je tomu v mojom volebnom obvode - o maloroľníkov, drobných držiteľov pôdy, ktorým ovšem i napriek tomu, že si svoje povinnosti voči spoločnosti plnia, sa nedostáva pomocnej ruky pri zabezpečovaní poľnohospodárskej výroby.
Pre tieto a ďalšie príčiny, ktoré som tu neuviedol, dostáva sa hospodárenie u jednotlivo hospodáriacich roľníkov do rozporov s rastúcimi požiadavkami plánu, čím ďalej tým viac sa prechádza na extenzívne hospodárenie, množia sa prípady vzdávania sa pôdy, čomu miestne národné výbory - najmä poslednému zjavu - nevedia predchádzať. Keď takúto degradovanú pôdu bez mŕtveho inventára a pracovných síl preberú jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky, nijako to neprospeje ich ekonomickému hospodáreniu.
V zpráve predsedu Slovenskej plánovacej komisie ministra Krahulca z roku 1964 najvhodnejšou cestou sa javí na riešenie týchto problémov "postupné a priame začleňovanie súkromného sektoru do štátnych majetkov". Realizácia tejto správnej zásady je však podmienená komplexným riešením pozdvihnutia zaostávajúcich oblastí, to znamená plným využitím zdrojov pracovných síl cez možnú industrializáciu týchto oblastí, alebo rozšírením výroby v jestvujúcich priemyselných podnikoch. Tu sa však vyžaduje premyslený a teda i časove náročný postup. To, pravda, nevylučuje, aby sa otázkam poľnohospodárstva u jednotlivo hospodáriacich roľníkov v horských a podhorských oblastiach nevenovala i do tých čias náležitá pozornosť.
Som informovaný o tom, že sú celkom podrobne rozpracované zásady a návrhy na riešenie problémov v oblasti zvýšenia hmotnej zainteresovanosti, rozmiesťovania poľnohospodárskej výroby, nákupu poľnohospodárskych výrobkov, materiálno-technickej základne jednotlivo hospodáriacich roľníkov, poskytovania služieb súkromnému sektoru a usporiadania trhových vzťahov medzi štátom a jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi. Ide však o ich urýchlenú realizáciu.
Osobne nemám ďalšie návrhy, len prosím z tohto miesta, aby sa s vecou pohlo, aby sa také veci, ktoré nezaťažujú štátny rozpočet, dali urýchlene do pohybu, ako je napríklad predaj hnojív, osív, krmív, požičiavanie a predaj strojov, náradia, poskytnutie zdôvodnených úverov a podobne, aby i v tomto sektore nášho poľnohospodárstva sa mohli výrobné a nákupné úlohy plniť a tým i zvyšovať životná úroveň poľnohospodárskeho obyvateľstva v horských a podhorských oblastiach.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi Törökovi.
Vážené súdružky a súdruhovia, prerušujem rokovanie Slovenskej národnej rady na jeden a pol hodiny. V rokovaní pokračujeme o 15, 00 hodine.
(Prestávka. ) (Po prestávke: )
Podpredseda Kríž:
Súdružky a súdruhovia poslanci,
pokračujeme v rokovaní, ktorého sa ďalej účastní súdruh Lubomír F i š e r, námestník riaditeľa Československej tlačovej kancelárie. Srdečne ho vítam.
V diskusii ako ďalší vystúpi poslanec Tibor Bohdanovský, dávam mu slovo.
Poslanec Bohdanovský:
Súdružky a súdruhovia,
dovoľte mi, aby som uviedol základné úlohy plánu rozvoja poľnohospodárskej výroby v roku 1966 a na základe rozboru vytvorených predpokladov pre jeho plnenie a úzkych miest plánu ukázal, aké úlohy čakajú poľnohospodárstvo v budúcom roku.
Skoro celý tento rok bol pre poľnohospodárov nie najpriaznivejší. Mimoriadna neúroda zemiakov a škody spôsobené záplavami veľmi nepriaznivo zasahujú do ekonomiky samotných poľnohospodárskych závodov a štátu vôbec.
Podľa predbežného odhadu bude plán rozvoja poľnohospodárskej výroby v roku 1965 splnený len na 91 %, z toho rastlinná výroba na 78, 5 %, živočíšna výroba však na 105 %. Trhová produkcia do štátnych fondov sa splní na 94, 5 %, z toho rastlinná trhová produkcia na 71 %. Trhová produkcia živočíšnych výrobkov bude vyššia o 7, 5 % oproti plánu. Z toho jasne vyplýva, že na nesplnení plánovaných úloh majú najväčší podiel nepriaznivé podmienky, ktoré v tomto roku boli.
Plán rozvoja poľnohospodárstva v roku 1966 je najviac napätý v rastlinnej výrobe a treba naň pozerať v prvom rade z pozície vykonaných jesenných prác, ktoré sú základom budúcej úrody. Je známe, že oneskorená vegetácia a rozmary počasia zvýšili náročnosť na organizáciu práce, využitie ľudí a techniky v jesenných prácach. Aj napriek tomu boli jesenné práce vykonané dobre. Za to treba vysloviť pochvalu všetkým poľnohospodárom, aj tým, ktorí sa brigádnickou pomocou pričinili o včasný zber zemiakov, cukrovej repy a kukurice. Hlboká orba je, až na pár tisíc hektárov, prevedená celkove na 20 tisíc hektároch z 1 040 tis. hektárov.
V jeseni sme urobili aj prvý krok k riešeniu obilného problému. Pšenica sa zasiala naviac u JRD a ŠM oj 17 000 ha a dosiahli sme tak najväčšiu výmeru osevu pšenice za posledné roky. Extrémy počasia síce poznačili ich počiatočný vývoj a v súčasnom období sú slabšie ako v minulom roku. To vyžaduje, aby sme oziminy sústavne sledovali a podľa biologickej potreby prihnojili dusíkatými hnojivami, ktorých je na sklade dostatok. Aj naše vlastné skúsenosti potvrdzujú, že pri včasnom prihnojení sa môže stav ozimín podstatne zlepšiť a môže plne eliminovať nedostatky z jesene.
Druhou pozíciou, z ktorej možno hodnotiť reálnosť alebo nereálnosť plánu rastlinnej výroby na rok 1966, je zabezpečenie materiálno-technickej základne. Sú to predovšetkým intenzifikačné faktory. Oproti tomuto roku dostaneme o 10-12 kg viacej čistých živín NPK na každý hektár poľnohospodárskej pôdy. Ak tento prírastok v hnojivách prirátame na zvýšenú produkciu podľa platného vzorca, že jedna koruna vynaložená do hnojív prinesie trojnásobný efekt, tak toto zvýšenie predstavuje v hrubej rastlinnej výrobe vzrast produkcie iba o 2 %. Keď vezmeme do úvahy ešte ostatné zložky agrotechniky, ako osivá, ochranu, závlahy a kultiváciu, ktoré vo svojom úhrne sa rovnajú takému istému efektu ako samotná výživa, potom môžeme rátať, že je reálne zvýšiť plán rastlinnej výroby oproti tomuto roku zhruba o 4 %.
Pravda, aj z našej praxe poznáme prípady jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov, ktoré výraznejšie zvyšujú výrobu. Tak napríklad JRD Senica dokázalo v priebehu troch rokov (1962-1964) zvýšiť úrodu kukurice z 23 q na 46 q na hektár, silážnej kukurice z 261 q na 499 q na hektár, jačmeňa z 29 q na 32 q a cukrovej repy z 297 q na 375 q, ďalej zemiakov zo 161 q na 197 q na hektár, sena z viacročných krmovín zo 62 q na 76 q. Alebo JRD Československo-sovietskeho priateľstva Liptovský Mikuláš zvýšilo za to isté obdobie úrodu kukurice na siláž o 127 q, jačmeňa o 2, 5 q, zemiakov o 130 q a sena z lúk o 7 q. A tak by som mohol vymenúvať celý rad JRD a ŠM.
Treba však povedať, že gro poľnohospodárskych závodov výrobu zvyšuje nepatrne alebo prešľapujú na mieste, a preto v celoslovenskom priemere budú o trende rastu rozhodovať práve takéto závody.
Tieto prepočty nenastoľujem preto, že by sme boli proti plánu, ale preto, aby sme si uvedomili, aké náročné úlohy stoja pred nami a ako treba využiť pre rast výroby všetky rezervy, ktoré sú pre nás dosažiteľné a sú plne v našich rukách.
Všetko naše úsilie sústreďujeme na zvyšovanie efektívnosti vo výžive rastlín. V minulom týždni sme školili agronómov-výživárov z OVPS, v súčasnom období školíme pracovníkov z poľnohospodárskych závodov, ktoré budú využívať závlahy. Aj keď budeme zavlažovať v budúcom roku len 75 000 hektárov, predsa to citeľne ovplyvní výrobu v samotných závodoch. A práve chceme využiť maximálne dávky živín. Ďalej máme za cieľ vyhnojiť 150 kg dávkami čistých živín viac ako 150 tisíc vybratých trávnych porastov. Chceme navždy prestať s tzv. "práškovaním", čo je v našich podmienkach mrhanie peniazmi i časom. Výsledky z praxe jednoznačne potvrdzujú, že vysoké dávky, najmä dusíkatých hnojív, sú najefektívnejším opatrením vo výrobe.
V budúcom roku nás najviac budú tlačiť dôsledky katastrofálnej neúrody zemiakov v tomto roku. Popri ťažkostiach v zásobovaní zemiakmi máme takmer kritickú situáciu v zemiakovej sadzbe. Podľa predbežných bilancií chybuje cca 100 tisíc ton sadiva. Hovoríme už teraz, že nie je v silách poľnohospodárov zabezpečiť si tieto schodky z vlastných zdrojov a k tomu musíme pripočítať nedostatky, o ktorých sa zmienil súdruh Š t e n c l. Spolu s Ministerstvom poľnohospodárstva hľadáme možnosti dovozu sadby. Dovoz z NDR (asi 20 000 ton) je zatiaľ viazaný na veľmi prísne karanténne opatrenia, ktoré nedovoľujú, aby sadzba oblastí, ktoré sú zamorené háďatkom zemiakovým, bola použitá ako sadivo. Dovezené zemiaky z NDR chceme vymieňať u nás za konzumné a tieto použiť na sadivo. Takéto riešenie len sčasti pomôže nahradiť nedostatok zemiakového sadiva, a preto hľadáme ďalšie možnosti dovozu.
Ak sa nám nepodarí zabezpečiť potrebné zemiakové sadivo, budeme musieť rátať prechodne s náhradnými plodinami. V tom prípade budeme zabezpečovať výrobu zemiakov účelove, t. j. len na konzum a reprodukciu a tá časť zemiakov, ktorá sa plánuje na kŕmenie, bude sa musieť nahradiť kŕmnymi okopaninami, prípadne inými plodinami. Za terajších podmienok, kedy v zemiakoch dosahujeme veľké výkyvy a obyčajne podpriemerné výnosy, kŕmenie so zemiakmi je veľmi drahé a neekonomické.
Pre plnenie plánovaných úloh v živočíšnej výrobe v budúcom roku máme oveľa lepšie predpoklady ako v predchádzajúcich rokoch. Reálna potreba objemných krmív na JRD a ŠM je krytá na 112 %. Vo všetkých výrobných oblastiach, až na postihnuté okresy povodňami, máme teda potrebné objemové krmivá, i keď nie všade najlepšej kvality. Aj schodok v jadrových krmivách bol v značnej miere krytý mimoriadnym prídelom zo štátnych fondov. K zlepšeniu výživy hospodárskych zvierat prispeje aj vyššia výroba kŕmnych zmesí o 22 % a rozšíri sa moderná forma služieb poľnohospodárskeho nákupného a zásobovacieho podniku vo forme dodávok kŕmnych zmesí s garantovaním výsledkov, najmä pri výkrme ošípaných. Keď k tomu prirátame, že sme vcelku zlikvidovali brucelózu a podstatne znížili zamorenosť našich chovov tuberkulózou a máme lepšiu úžitkovú kondíciu dobytka, plánom stanovené úlohy v živočíšnej výrobe sú oveľa reálnejšie ako kedykoľvek predtým. Skutočnosti, ktoré som uviedol, vytvárajú dobré podmienky pre to, aby sme už v roku 1966 prehĺbili intenzifikáciu a racionalizáciu živočíšnej výroby a za-
bezpečili plynulé plnenie plánu nákupu živočíšnych výrobkov.
Za najnáročnejšiu úlohu v živočíšnej výrobe v budúcom roku považujeme plnenie plánu výroby a nákup mlieka. Pravda, tu nechcem nejak zmenšovať veľmi vážne slová súdruha ministra K r a h u l c a, ktoré hovoril o mase, a zvlášť o bravčovom mäse, pretože jeho rovnomerný nákup je do určitej miery ohrozený, i keď sa bude vyrovnávať prídelom krmív, ktoré boli pridelené na riešenie ani nie tzv. sociálnych prípadov, ale na účelové riešenie zásobovania mäsom hlavne v I. polroku 1966. Celková úloha v nákupe mlieka je 615 mil. litrov, t. j. 45 mil. litrov viac ako v tomto roku. Keď uvážime, že v posledných 5 rokoch sme dosiahli najvyšší ročný rast trhovej produkcie len o 31 mil. litrov mlieka, iste bude treba vyvinúť veľa úsilia na zabezpečenie odpredaja o 14 mil. litrov naviac.
Splnenie tejto úlohy bude vyžadovať, aby sa nákup na dojnicu zo socialistického sektora zvýšil v budúcom roku o ďalších 130 litrov a dosiahnuť ročnú dojivosť kráv v JRD 1800 litrov a na ŠM 2190 litrov.
Pri hospodárnom využívaní krmív, uplatňovaní poznatkov o schutňovaní krmív, ako aj zlepšením prípravy plemeníc na otelenie máme možnosť zvýšiť dennú dojivosť kráv v socialistickom sektore o ďalších 0, 3 - 0, 5 litrov mlieka a vytvoriť tak podmienky pre plánovanú výrobu a nákup mlieka v budúcom roku.
Zvýšenie produkcie mlieka v chovoch s dojivosťou nad 2000 litrov nie je už iba záležitosťou objemových krmív. Preto v spolupráci s Ministerstvom poľnohospodárstva a lesného hospodárstva riešime možnosti vydávania účelových krmív za dodané mlieko vo forme bielkovinových kŕmnych zmesí, čo bude značný krok vpred pri zvyšovaní produkcie mlieka v našich chovoch.
So zvyšovaním výroby mlieka a mäsa úzko súvisí aj hmotná zainteresovanosť ošetrovateľov, a to nielen ošetrovateľov dojníc, ale aj teliat a mladých chovných zvierat, ktorí sa všetci svojou prácou podieľajú na vytváraní podmienok pre skvalitňovanie základného stáda dojníc. Dnes môžeme povedať, že na všetkých výrobných správach sú vypracované prémiové poriadky. Tieto však ešte v mnohých prípadoch riešia iba formálne zainteresovanosť ošetrovateľov a často nevyužívajú ich iniciatívu. Na druhej strane môžeme poukázať aj na dobre organizovaný systém prémiovania pracovníkov v živočíšnej výrobe, napríklad na JRD v okrese Prievidza, s hlavným zameraním na zvýšenie natality kráv, a tým aj na zabezpečenie produkcie mlieka, na zvýšenie telenia jalovíc, na výkrm dobytka, na predĺženie zeleného kŕmenia a podobne.
Z ich systému materiálnej zainteresovanosti ošetrovateľov, ktorý podľa nášho názoru je jeden z najvzornejšich na Slovensku, uvediem niekoľko príkladov. Normu odchovu majú 60 teliat na 100 kráv. Pri zvýšení odchovu do 65 kusov dostáva ošetrovateľ za každé teľa nad 60 kusov 100 Kčs, pri odchove od 66 - 75 kusov 250 Kčs a nad 75 kusov po 500 Kčs. Dosiahne sa tak zvýšená starostlivosť nielen o včasné zabreznutie kráv, ale i zamedzenie hynutia teliat.
Pri odchove jalovíc sú zasa ošetrovatelia zainteresovaní na včasnom otelení jalovíc, a to tak, že pri otelení nad 36 jalovíc zo 40 zverených dostane ošetrovateľ prémiu v hodnote jednej jalovice podľa vlastného výberu.
Poznatky z JRD Prievidza môžu iste poslúžiť pri zainteresovanosti ošetrovateľov na zvyšovaní živočíšnej výroby aj v ostatných našich výrobných oblastiach.
Pri tejto príležitosti chcem poukázať na to, že plánovaný rast živočíšnej výroby, a tým aj trhovej produkcie JRD, značne ovplyvňujú straty vznikajúce uhynutím, ako aj nutným zabitím zvierat, prípadne ich predčasným vyradením z chovu následkom chorôb a úrazov. Napríklad v posledných piatich rokoch (1960 - 1964) uhynulo alebo bolo nutne odporazených 178 tisíc kusov hovädzieho dobytka, 483 tisíc ošípaných, 54 tisíc oviec. Škody takto vzniknuté predstavovali stratu v hodnote viac ako 374 mil. Kčs. Situácia sa nezlepšila ani tohto roku. Pritom najväčšie škody vznikajú na hovädzom dobytku, ktoré sa na celkovej hodnote škôd podieľajú 63 percentami.
Ak skúmame príčinu týchto škôd, zisťujeme, že asi 30 % ich vzniká pre ochorenie zažívacích, a ďalších 15 % pre ochorenie dýchacích orgánov. Sú to príčiny vznikajúce ako dôsledok rôznych závad v kŕmení, ustajnení a ošetrovaní zvierat, teda príčiny, na ktorých sa podieľajú priamo poľnohospodárske závody.
Ďalšie škody vznikajú ako následok tuberkulózy, ťažkých pôrodov, úrazov, parazitných chorôb, mäknutia kostí a podobne, čo všetko sú príčiny, ktoré možno starostlivým ošetrovaním zvierat postupne odstraňovať.
Preto je nanajvýš potrebné, aby sa naši odborní poľnohospodárski pracovníci sústavne starali o zvýšenie odbornej kvalifikácie ošetrovateľov zvierat, najmä na JRD, učili ich poznávať príčiny nedostatkov a spôsob ich odstraňovania, a tak pomáhali pri znižovaní doteraz tak vysokých strát v živočíšnej výrobe.
Materiálnej zabezpečenie plánu investičnými prostriedkami pre budúci rok sa zvyšuje zhruba o 68 miliónov a dosiahne
1900 mil. Kčs. K podstatným zmenám pritom však dochádza v účelovom použití investičných prostriedkov.
V oblasti investičnej výstavby, ako rozhodujúceho intenzifikačného faktora, nám v poslednom období vzniká mnoho problémov. V prvom rade je to problém efektívnosti. Náklady spojené s využívaním základných fondov v rokoch 1963 - 1964 vzrástli na 1 ha o 387 Kčs, t. j. skoro o dvojnásobok v absolútnom objeme, čo je rovnaký rast ako u tržieb. To znamená, že neostávajú zdroje pre zvyšovanie odmien z vlastnej výroby.
Základná masa družstevníkov vzhľadom na nízky efekt základných fondov, najmä mechanizmov pre rast jej odmien, sa stavia proti ďalšiemu zvyšovaniu mechanizačných prostriedkov. Vo vlastných návrhoch podnikov na rok 1966 požadovali menej asi o 190 mil. Kčs prostriedkov na mechanizáciu. Naopak na stavebné práce, najmä na účelovú výstavbu požadovali podniky viac
o 220 mil. Kčs. Rešpektovať tieto tendencie v mechanizácii by znamenalo prispôsobovať štruktúru výroby dnešnej štruktúre pracovných síl a najmä záujmom nekvalifikovanej pracovnej sily.
Na riešenie tohto problému i v budúcom roku v hospodárskej politike máme pomerne účinné ekonomické nástroje v priamej pomoci na rozvoj základných fondov, v poskytovaní pomoci mechanizátorskými STS a poskytovaním zľavy na práce STS.
K otázke stavebných investícií: rozhodne na našich poľnohospodárskych závodoch je čo budovať a prideľované prostriedky na stavby zďaleka nestačia na pokrytie všetkých potrieb. Iná je však otázka, či dané, i keď nepostačujúce prostriedky dosť efektívne využívame. Napríklad ustajňovacie priestory podľa krajov kryjú súčasnú potrebu cca na 150 % súhrnne za Slovensko, a predsa je tlak na výstavbu nových kapacít. V materiálnom zabezpečení sa rešpektovala požiadavka Západoslovenského kraja na presun 115 miliónov Kčs zo strojových investícií na stavebné investície. Samozrejme, že v mnohých prípadoch je nutná i kapacitná výstavba, ale mali by sme ísť predovšetkým cestou zvyšovania výroby na jednotku kapacitnej plochy a nie horizontálne rozširovať výrobu.
Centrálne orgány viac ako v minulých rokoch rešpektovali konkrétne návrhy podnikov na zmenu štruktúry nákupných úloh i materiálových potrieb. Rešpektovala sa oprávnená požiadavka podnikov v Stredoslovenskom kraji na zníženie nákupu obilia, a oproti smerným úlohám sa tomuto kraju znížil nákup obilnín o 3200 ton, ďalej sa plne rešpektoval návrh Stredoslovenského a Východoslovenského kraja na nákup cukrovej repy a i Západoslovenskému kraju bol oproti smerným úlohám znížený nákup cukrovej repy o 48 tisíc ton. Taktiež nákup kukurice sa upravil podľa požiadaviek Stredoslovenského kraja, kde sa už kukurica merkantilná nakupovať nebude. Východoslovenskému kraju sa rešpektoval vlastný návrh a Západoslovenskému kraju bol nákup kukurice znížený oproti smerným úlohám o 14 tisíc ton. Rešpektovala sa tiež požiadavka Stredoslovenského kraja na úpravu nákupu zemiakov.
I keď nie je ešte konečný termín zmluvného zabezpečenia nákupných úloh, v niektorých krajoch už zmluvnú kampaň úspešne ukončili. Napríklad vo Východoslovenskom kraji je zmluvne zabezpečený nákup obilia na 99, 5 % (Slovensko 84, 5 %). Taktiež zemiaky a cukrová repa sú v tomto kraji zakontrahovane na vyše 99 % (Slovensko 78 % a cukrová repa 75, 2 %). Aj živočíšne produkty sú v tomto kraji zabezpečované už nad 99 %. V ostatných krajoch, najmä v Stredoslovenskom kraji, sa so zmluvnou akciou pokračuje. Problémy v zmluvnom zabezpečení vznikali v dôsledku nejasnosti prídelu krmovín na rok 1966. Nakoľko sa táto otázka pomerne úspešne doriešila, dá sa predpokladať, že i zmluvné zabezpečenie sa úspešne dokončí.
Treba však zdôrazniť, že všetky opatrenia, ktoré sa vykonali pre zabezpečenie výroby v roku 1966, ak majú mať účinnosť, treba ich plne premietnuť do celoročných výrobno-finančných plánov na rok 1966.
Predpokladáme, že výsledky nepriazne počasia a záplav, ktoré pôsobia na ekonomiku družstiev a majetkov, v tomto roku sa usporiadajú finančnými opatreniami. Zatiaľ však sa nerieši dopad škôd, obnova družstiev v oblasti Dunaja, na hospodárenie budúceho roku.
Pre plnenie plánu v budúcom roku významne prispejú aj opatrenia uskutočnené v oblasti podnikovej hmotnej zainteresovanosti - zvýšenie cien zrnovín, prémie za mlieko, zvýšená celková finančná pomoc štátu, odklad splátok úverov, spolu s opatreniami formou protidodávok krmív pri výrobe mlieka, mäsa, pri reprodukcii stáda, protidodávky zrnovín za repku a podobne.
Pôjde teda o to, aby po vytvorení dobrých predpokladov materiálno-technického zabezpečenia plánu, po urobení mnohých ekonomických opatrení na zvýšenie hmotnej zainteresovanosti pôsobnosť týchto hmotných stimulov znásobila aj využitie rezerv pre dosiahnutie dobrých výsledkov v budúcom poľnohospodárskom roku.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi Bohdanovskému.
Dávam slovo poslankyni Elene Pastorkovej. Poslankyňa Pastorková:
Vážená Slovenská národná rada, vážené súdružky a súdruhovia!
Návrh plánu rozvoja národného hospodárstva na rok 1966, o ktorom sa rokuje na dnešnom zasadnutí Slovenskej národnej rady, ukazuje na ďalší vzrast hospodárstva v jednotlivých úsekoch na Slovensku. Je dobré, ako návrh ukazuje, že účasť hospodárstva na Slovensku pri zabezpečovaní úloh celoštátneho rozvoja sa ďalej prehlbuje. Nám poslancom bude pripadať zodpovedná úloha, aby k podpore plnenia úloh, stanovených plánom, sme predovšetkým aktívnou prácou medzi voličmi dokázali zainteresovať a zmobilizovať občanov pre plnenie vytýčených úloh.
Mám na mysli najmä otázku ďalšieho rozvoja súťaže v závodoch, podnikoch, na štátnych majetkoch a JRD, ako aj ďalšieho rozvoja prijímania socialistických záväzkov. V okrese Čadca, v ktorom je môj volebný obvod, už tradične formou súťaže a záväzkového hnutia aktívne prispievajú občania k plneniu úloh. Takáto iniciatíva občanov prináša kladné výsledky i osoh nielen samotným občanom, ale aj spoločnosti. Napríklad v súlade s tohtoročným uznesením Slovenskej národnej rady sa občania okresu pustili do rozhodného boja pre zlepšenie zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. Viac obcí za širokej účasti občanov buduje gravitačné vodovody a ďalšie obce budú tieto budovať v nasledujúcich rokoch. Medzi občanmi na dedinách a mestách prebieha široká kampaň záväzkového hnutia, ktorými chcú občania nášho okresu pozdraviť XIII. sjazd našej strany a súčasne prispieť k podpore a k plneniu stanovených úloh v pláne pre rok 1966. Už teraz v počiatku rozvoja činí hodnota prijatých záväzkov občanov v obciach vyše 11 miliónov korún.
V súvislosti s prerokovaním plánu na rok 1966 chcem uviesť niekoľko pripomienok, s ktorými sa najčastejšie stretávame v styku s občanmi, národnými výbormi a organizáciami. Situácia rozvoja zaostávajúcich okresov je dostatočne známa i našim ústredným slovenským orgánom. Nutnosť riešenia situácie uznávajú aj plánovacie orgány. No zatiaľ stále ostáva len pri uznávaní a