skvalitňovania poskytnutých služieb v tom najširšom zmysle slova.
Pokiaľ ide o plán investícií, dovoľte mi zmieniť sa o rozvoji materiálno-technickej základne obchodu. Materiálno-technická základňa obchodu nebola v posledných rokoch zabezpečovaná v rozsahu, ktorý by zodpovedal rastu výkonov a požiadavkám na kultúrnosť poskytovaných služieb. Prejavuje sa to najmä v nedostatočnej maloobchodnej sieti z hľadiska celkovej kapacity, v rozmiestení predajní a v ich vybavení. Aj sieť veľkoobchodných skladov - hoci sa v posledných rokoch budovala intenzívnejšie - je nedostatočná a neumožňuje podnikom rýchlejšie uplatňovať zásady racionálneho pohybu tovaru. Prácu v skladoch možno racionalizovať iba mechanizačnými prostriedkami, ktoré so však vo väčšine našich skladov (pretože sú buď zastaralé alebo nedostatočne vybavené) nedajú použiť. Mechanizáciu nemožno širšie uplatňovať aj pre nedostatok priestorov. No nevyriešený zostáva aj rad otázok z celoštátneho hľadiska: napríklad uzavretý pohyb tovaru na paletách, na ktorý by mohli nadviazať obchodné organizácie.
Obdobne ako v maloobchodnej a veľkoobchodnej sieti možno charakterizovať prevádzku aj v závodoch verejného stravovania, kde organizácia práce a manipulácia s tovarom ešte stále nedosahuje potrebnú progresívnosť a jej úroveň je neuspokojivá.
Hoci investičné prostriedky, vyjadrené v pláne na rok 1966, umožnia riešiť niektoré súčasné problémy rozvoja materiálnotechnickej základne na Slovensku, treba povedať, že vzhľadom na celkovú situáciu sú skutočne nedostatočné. Obchodné organizácie napriek všetkému úsiliu nebudú môcť zabezpečiť žeľateľné zlepšenie služieb pre nedostatočné priestory, čo sa pri stále rastúcej kúpnej sile obyvateľstva môže niekedy stať brzdou zvyšovania maloobchodného obratu.
Keď posudzujeme otázku investícií pre vnútorný obchod z hľadiska možností národného hospodárstva, nemožno, pochopiteľne, klásť neúmerné požiadavky. To by boli úzko rezortné a politicky nedomyslené úvahy. Treba však z mojej strany vysloviť názor, že pri priznávaní prostriedkov pre obchodné organizácie mali by v určitom zmysle platiť odlišné kritériá ako pre ostatné oblasti, a to vzhľadom na stupeň zaostávania materiálno-technickej základne tohto odvetvia na Slovensku. Na investície určuje plán na rok 1966 v štátnom obchode 173 mil. Kčs, z čoho na stavebné investície 107, 9 mil. Kčs. V rámci týchto prostriedkov sa v budúcom roku začne s výstavbou týchto centrálne posudzovaných akcií: hotel A v Bratislave, skladová základňa v Priekope, hotel A v Košiciach, obchodný dom Hornád v Košiciach, skladová základňa v Spišskej novej Vsi.
Vychádzajúc z doterajších skúseností treba ešte dodať, že vážnym a trvalým problémom je preinvestovanie aj plánom stanovených nedostatočných finančných objemov. V tomto roku nebudú napríklad preinvestované značné sumy pri niektorých dôležitých akciách, ako je skladová základňa Barca v Košiciach, sklad zeleniny v Topoľčanoch, hotel v Piešťanoch a hotel na Velickom Plese. Dôsledky takéhoto stavu nemusím, vážené súdružky a súdruhovia, osobitne rozvádzať.
Plán na budúci rok vyjadruje aj v odvetví vnútorného obchodu na Slovensku další rozvoj. Niektoré závažné problémy v obchode z hľadiska plánu budúceho roku som uviedla najmä preto, aby sme objektívne posúdili predpokladanú situáciu v uspokojovaní spotrebiteľského dopytu a problematiku práce obchodu ako celku. Riešenie problémov pri praktickej realizácii plánu v roku 1966 bude znamenať ďalšie zlepšovanie úrovne práce obchodu a tým aj uspokojovanie potrieb obyvateľstva spotrebným tovarom.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem povereníčke ing. Višňovcovej.
Slovo udeľujem poslancovi ing. Emilovi Píšovi. Poslanec ing. Píš:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
V prednesenom návrhu plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku pre budúci rok, ktorým sa zabezpečuje realizácia direktív aprílového uznesenia ÚV KSČ a uznesenia vlády č. 175, má svoje pevné miesto i potravinársky priemysel so vzrastom výroby o 6, 3 %, pričom zhruba štvrtina výroby sa má realizovať na nových kapacitách.
K problematike potravinárskeho priemyslu s touto úlohou chcem uviesť niekoľko podrobností.
Po etape budovania socialistického potravinárskeho priemyslu na veľkovýrobnej základni sa tento podieľa v celoštátnom meradle asi 18 % na celkovej priemyselnej výrobe. Teda približne jednou pätinou a pracuje v ňom necelá desatina pracovníkov priemyslu, z ktorých asi 48 % predstavujú ženy. Potravinársky priemysel je celoštátne dôležitým úsekom jednak veľkým objemom svojej výroby a jednak náplňou výroby, denne poskytovanou všetkému obyvateľstvu v širokom sortimente. Preto množstvo a kvalita sú aktuálnymi pri výrobe, ale aj v očiach spotrebiteľa, lebo dnes sa už nedá umenšovať význam vnútornej skladby potravín, poskytovaných pracujúcim a obyvateľstvu vo vzťahu k ich zdravotnému štandardu. Táto aktuálnosť potravinárskej výroby z tohto hľadiska konkuruje tým výsledkom, ktoré môžeme ohlásiť, že sú veľmi priaznivé v tomto roku napriek ťažkostiam v surovinovej základni, t. j. nižšiemu stavu úrody, povodniam, zníženým výnosom atď. I pri zvýšení výrobného tempa a produktivity práce požiadavky kvalitnej skladby potravín ostávajú nepokryté a nepodnikli sme dosť účinných opatrení krátkodobého i dlhodobého charakteru pre ich momentálne alebo perspektívne zvládnutie.
Skoncentrovaná výroba potravinárskeho priemyslu, postupne prevádzaná na systéme veľkovýroby v celoštátnom rámci, i na Slovensku nezaostáva za ostatným priemyslom a je dotovaná investičnými čiastkami pre jednotlivé potravinárske oblasti. Je to tým, že celú činnosť sústavne a starostlivo sleduje Komisia a Povereníctvo SNR pre potravinársky priemysel. Celá činnosť sa pravidelne vyhodnocuje a kritizuje po upresnení vzťahov medzi ministerstvom, komisiou a povereníctvom v zmysle uznesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa z januára 1965 a vládneho uznesenia č. 561.
Na úseku plánovania a perspektívneho rozvoja Komisia a Povereníctvo SNR pre potravinársky priemysel sa zúčastnili na príprave smerníc, ako i na zostavovaní plánu rozvoja potravinárskeho priemyslu na Slovensku v rokoch 1966-1970. Zabezpečili nové organizačné usporiadanie výrobno-technickej základne a uplatnenie podmienok pre prechod na nový spôsob riadenia národného hospodárstva. Na úseku operatívneho riadenia výroby a ekonomiky komisia a povereníctvo starostlivo hodnotili dosiahnuté výsledky a účinne zasahovali na každom potrebnom úseku i vo vzťahu k obchodným partnerom.
Na úseku investičnej výstavby sa ťažisko činnosti sústreďovalo na sledovanie a kontrolu jednotlivých akcií, podľa stupňa dôležitosti a naliehavosti odstraňovania disproporcií v oneskorujúcej sa investičnej výstavbe. Treba zdôrazniť, že v investičnej výstavbe sa nedosiahol podstatný obrat k lepšiemu, únik z toho závozu, kde sa dostala investičná výstavba všeobecne. Korene príčin sú známe, spôsobujú ťažké straty národnému hospodárstvu, ladom ležiacim veľkým hodnotám a predsa naše opatrenia nie sú tvorivé a situácia sa nevyjasňuje.
Uvediem len príklad z tohto úseku - výstavbu v Leopoldove a v Trenčíne -, ktorú som zvlášť sledoval z poverenia predsedu Slovenskej národnej rady. Je mi teda blízka i v detailoch i v pozadí. Leopoldov vybudoval výrobňu kyseliny citrónovej, toruly a silocentrálu. Trenčín vybudoval výrobňu toruly a doplnil energetiku zhruba vlani s veľkými ťažkosťami, kompetentnými zásahmi a príslušným oneskorením oproti plánu. Stalo sa tak pred rokom a všetky uvedené výrobne a prevádzky zápasia s ťažkosťami, prevádzkujú skúšobne ešte dnes a niet organizácie, ktorá by im v ich ťažkostiach pomohla, ktorá by dala k dispozícii sily a prostriedky, schopné jednotky doplniť, prerobiť tak, aby dosahovali predpokladanú kapacitu. V leopoldovskej citrónke sa dodnes nedosahuje projektovaná kapacita 97 q denne kryštalickej kyseliny citrónovej, ale za posledné obdobie je priemer u tejto kyseliny 3 % projektovanej kapacity a u výroby vo všetkých formách 30, 8 % projektovanej kapacity. V dôsledku toho úplné vlastné náklady na jednotku dosahujú 97 440 Kčs, miesto projektovanej hodnoty 6543 Kčs. Prakticky 15-krát vyššie. Podobne i v torulárni, kde je projektovaná denná kapacita 180 q sušenej toruly, sa dosiahlo s veľkými ťažkosťami pri sušení 56, 5 % projektovanej kapacity. Úplné vlastné náklady na jednotku predstavujú 5029 Kčs miesto projektovanej hodnoty 3835 Kčs. V trenčianskej torulárni, ktorá je tiež len v skúšobnej prevádzke, dosiahlo sa 35, 8 % z plánovanej kapacity a úplné vlastné náklady predstavujú 8653 Kčs oproti plánovaným 5823 Kčs.
Podobným príkladom, ktorého sa dotkla nedávno i denná tlač v snahe pomôcť odstrániť príčiny, je aj výstavba cukrovaru v Rimavskej Sobote, ktorý mal v tejto kampani vyrábať naplno z okolitej surovinovej základne s dennou kapacitou 250 vagónov repy. Skutočnosť je taká, že do konca novembra sa nevyrobila ani tona cukru, lebo niekoľko metrických centov žltej surovej zmesi nemožno označiť za cukor. Stavebné práce síce zaostali, avšak hlavná váha spočíva na dodávkach a montáži Závodov vítězného února Hradec Králové, ktoré do tohto cukrovaru zabezpečili prototypové zariadenie rovnako nedomyslené ako zariadenia z uvádzaných torulárni. Pretože sa situácia nezlepšila, podnikové riaditeľstvo bolo nútené v záujme záchrany cukrovej repy rozhodnúť oddisponovať zložených 1250 vagónov repy do sesterských cukrovarov na západnom Slovensku a na Morave.
Ak sa pýtame na príčiny, chyby sa robili na každom kroku
a hneď od začiatku - návrhy a schvaľovací proces boli unáhlené, projekcia nebola doriešená komplexne, projekčné práce neboli kvalitné, dodávky boli oneskorené a od rôznorodých dodávateľov, stavby zaostávali a vykazovali kolaudačné chyby a nekvalitnú prácu, navrhli na nesprávne konštrukcie (ako napríklad fermentačné kade a sušiarne v torulárni), dodané zariadenie bolo materiálove nevyhovujúce alebo inak nekvalitné atď., teda všetko známe nedostatky, nazhromaždené do jednej výrobne, kde akékoľvek úsilie muselo zlyhať vo vzťahu k splneniu termínov, ktoré sa mali dodržať. Sumárne to značí nedostatočnú prípravu, ktorá sa potom vypomstila pri snahe prevádzkovať zariadenie naplno. Všetky nedostatky u týchto celkov sú známe a napriek úsiliu mnohých sa nedocielil obrat k náprave a ani sa nedosiahli prostriedky na odstránenie predmetných nedostatkov. I ostatná výstavba má obdobný ráz unáhlenosti a nekvalitnosti odovzdávaných akcií. V ďalšom sa potom nevyhneme nutnosti radikálne zasiahnuť do celej investičnej výstavby, do všetkých organizácií, ktoré ju zabezpečujú, a odstrániť unáhlenosť, nedomyslenosť koncepcie a nekvalitnosť dodávok a odovzdanej práce. Len radikálny zásah má nádej na úspech. Inak investičná výstavba bude zaostávať a bude veľmi drahá.
V zpráve o úlohách rozvoja hospodárstva na Slovensku sa podpredseda Slovenskej národnej rady a predseda Slovenskej plánovacej komisie súdruh K r a h u l e c zmienil o nedostatku bielkovitých krmív v súčasnom období v našom poľnohospodárstve. Chcel by som uviesť, ako naše dve torulárne pomáhajú zmierniť tento nedostatok vo forme tekutého kvasničného mlieka pre okolité štátne majetky, jednotné roľnícke družstvá, najmä v okresoch Nitra, Trenčín, Trnava a Topoľčany. Denne dodávame okolo 40 000 litrov tohto mlieka, v dôsledku čoho na týchto štátnych majetkoch a jednotných roľníckych družstvách udržuje sa najmä dojivosť u kráv, ako i prírastok u mäsa, a na druhej strane sa nám zvyšuje kapacita uvedených torulárni. Tekuté kvasničné mlieko je i cenové prístupné - za 1 g platia 39 Kčs. Mohli by sme ho zvýšiť až na množstvo 100 tisíc litrov denne a kapacita torulárni by bola plnená na 100 % v zimných mesiacoch december - apríl na budúci rok. Aby bola 100 %-ná kapacita po celý rok, treba vymeniť sušiace zariadenia, ktoré t. č. sú najväčšou brzdou plnenia projektovanej kapacity a zatiaľ sa to rieši iba zápisnicami.
Ďalej, súdružky a súdruhovia, Komisia a Povereníctvo SNR pre potravinársky priemysel úzko spolupracovali s výborom Národného zhromaždenia pre potravinársky a spotrebný priemysel, miestne hospodárstvo a služby, obchod a spoje. Vzájomne riešili spoločné problémy potravinárskeho priemyslu v náväznosti na spotrebiteľskú distribučnú sieť, ktorú treba rešpektovať. Veď stále vzrastajúca výroba potravín a vysoká úroveň príjmov na jedného obyvateľa umožnili i vysokú spotrebu potravín, ktorá dosiahla takej miery, že kalorická hodnota stravy presahuje už lekársky odporúčanú normu. Pri vysokej spotrebe potravín nám však uniká štruktúra, požadovaná tak lekárskymi odporučeniami, ako aj spotrebiteľmi. Nie je možné sa pritom vyhnúť tesnej spolupráci s poľnohospodárstvom a riešiť mnohé kritizované nedostatky.
Vo vzťahu k poľnohospodárstvu sa musí dosiahnuť to, aby sa každý spracovateľský odbor potravinárskeho priemyslu staral o svoju surovinovú základňu a vplýval na jej kvalitu. Je to možné docieliť priamymi odberateľsko-dodávateľskými vzťahmi a priamym pôsobením na základný aplikovaný výskum v rastlinnej a živočíšnej výrobe a snahou po rozšírení surovinovej základne najširšieho sortimentu. Na dostatočnú a kvalitnú surovinovú základňu viazaná priemyselná výroba má podľa odvetví svoju špecifickú problematiku. Tak u konzumného mlieka sa musí riešiť rozvoz v nenávratných obaloch a predĺženie doby uchovania v spotrebiteľskom balení, čo si vyžaduje aj väčšiu pozornosť pri ošetrovaní mlieka v poľnohospodárskych jednotkách, aby sa do mliekarní dostávala už kvalitná surovina. Spracovanie a balenie skladovaného masla je nevyhovujúce. Zlepšenie si vyžaduje výstavbu špeciálnych liniek. Nedostatky v balení vykazujú i syry, tvaroh atď. Ich zvýšená spotreba, vyžadovaná pri vyrovnaní skladby potravín a pri odstránení prebytočnej spotreby uhlohydrátov, je otázkou baliaceho zariadenia, hlavne samoobsluhového typu.
V mäsovom priemysle je potrebné odstrániť klasickú výrobu tučného bravčového mäsa. Priame pôsobenie spracovateľského priemyslu sa môže v pomerne krátkom čase prejaviť v pestovaní vhodného plemena s nízkym obsahom tuku, vhodným jednak pre priamy konzum, jednak pre jatočné spracovanie, ako i pre ďaľšie spracovanie v mäsopriemysle.
Nie menej problematické sú výrobné kapacity. Stav v chladiarenských a odvešovaných kapacitách sa oproti minulému roku nezmenil a hrubým nedostatkom je to, že potreba kapacít chladiarní je najslabšie krytá v západoslovenskom mäsovom priemysle - iba na 36, 5 %, hoci je Západoslovenský kraj najproduktívnejší. Aj kapacita odvešovaní je pokrytá len na 87, 4 %. Čiastočné odstránenie týchto nedostatkov riešil západoslovenský mäsový priemysel akciami technického rozvoja. V tejto akcii sa uviedli do prevádzky v Trenčíne chladiarne mäsa na bitúnku s ročnou kapacitou 4344 ton, ďalej boli realizované maštale s kapacitou 120 kusov hovädzieho dobytka a 350 kusov ošípaných. Pri rekonštrukcii bitúnkov v Komárne a v Nových Zámkoch sa zvýšil aj kalorický výkon chladiacich kompresorov chladiarní mäsa vo vise. Podobne sú zabezpečované akcie technickým rozvojom aj v národných podnikoch stredoslovenského a východoslovenského mäsového priemyslu. V mäsovom priemysle je problémom aj kvalita výrobných prostriedkov a údržba. Tak napríklad kvalita pracovných nožov nedosahuje požadovanú úroveň, čo je tiež príčinou vysokého percenta úrazov, údržba strojného zariadenia sa len nepatrne zlepšila a pod.
V problematike tukového priemyslu je v popredí otázka surovín, hlavne rastlinných olejov, určených pre priamu spotrebu s obsahom esenciálnych mastných kyselín.
V pekárenskej výrobe je súčasne nedostatok kapacity a štandard kvality dodávaných surovín nie je na úrovni. Nutnosť dôsledného ekonomického posúdenia doterajšieho rozvoja v koncentrácii výroby vystupuje tu jednak z hľadiska čerstvosti výroby, hlavne však z hľadiska rozvoja automobilovej dopravy v centrách spotreby. Vyšší štandard kvality si vynucuje priamy vplyv spracovateľského mlynského odboru v oblasti základnej domácej suroviny a pôsobením na kvalitu dovážaných surovín.
Konzervárenský priemysel trpí chronicky na nedostatok kvalitnej suroviny, čo má za následok stále väčší prísun surovín zo zahraničia. Konzervárenské výrobky sa dostatočne nesústreďujú na uchovanie nutričných hodnôt v dostupnej miere a nie sú pripravené na garantovanie obsahu vitamínov. Zázemie konzervárenského priemyslu upadá i napriek snahám po rozširovaní plantáží - ovocinárstvo vykazuje trvale nedostatok sadbového materiálu pre novú výsadbu, nemá dosť ochranných prostriedkov, hnojív a nie je zabezpečený zber. Zeleninárstvo nemá kvalitné semená a sadby, hnojenie a zavlažovanie je nedostatočné. U lesných plodín sa sústavne znižuje plocha porastov a zanedbáva sa zber.
V pivovarníckom priemysle vystúpila spotreba piva neúmerne vysoko. To sa prejavilo v poklese spotreby, ktorá išla na úkor nealkoholických nápojov a im podobných osviežujúcich nápojov, pre ktorých výrobu nie sú dodnes vytvorené materiálne podmienky. Nealkoholické nápoje nemôžu konkurovať pivu pre nedoriešenosť ceny a nízku kvalitu výrobkov najmä v našich maloobchodoch, kde t. č. nie sú žiadne chladiace zariadenia.
V surovinách pre potravinársky priemysel nie sme sebestační a musíme až 20 % dovážať. Dovoz nie je vyrovnaný vývozom, ktorý predstavuje len 6 %. Priaznivejšie je však rozloženie dovozu a vývozu: dovoz surovín z kapitalistických štátov predstavoval iba 32 %, zatiaľ čo celkový vývoz do týchto štátov predstavoval 80 %. Dovoz surovín je teda väčšinou z krajín socialistického tábora a uskutočňuje sa na základe päťročných zmlúv. Je tu namieste správne hospodárenie so surovinami. Jednou z najdôležitejších ciest ako to dosiahnuť je dodržovanie noriem spotreby surovín a ostatného materiálu a uplatňovanie tendencie zníženia noriem spotreby podľa zásad správnej výživy. Tak napríklad na jednu tonu čokoládových cukroviniek sa znížila spotrebu cukru o 65 kg, u nečokoládových cukroviniek o 75 kg, u trvanlivého pečiva o 62 kg, u cukrárskych výrobkov o 115 kg, u konzumných sirupov o 32 kg. Alebo v mlynskom priemysle sa znížila spotreba pšenice na jednu tonu múky o 71 kg a u raži o 42 kg. Na druhej strane však sa siahlo k úsporným opatreniam, aby sa vyrovnala bilancia. Tak napríklad znížil sa obsah tuku v konzumnom mlieku, v masle, v rastlinných jedlých tukoch. Tieto úsporné opatrenia sa však v priebehu roka postupne vyrovnávali a v konzumnom mlieku, v masle a v jedlých tukoch sa obsah tuku zvýšil.
Problému surovín, výroby, výrobného zariadenia má do značnej miery odpovedať realizovaný vedecký a technický pokrok, ktorý sa ukazuje byť najlepšie investovaným národohospodárskym článkom aj v potravinárskom priemysle. Pre svoj význam v súčasnosti a hlavne v najbližšej budúcnosti problematika vedy, výskumu a novej techniky sa stala programom Komisie Slovenskej národnej rady pre potravinársky priemysel, ktorá už dvakrát prejednávala zprávu o súčasnom stave a o úlohách vedeckovýskumnej a vývojovej základne potravinárskeho priemyslu na Slovensku.
Pre potravinársky priemysel má predovšetkým význam aplikovaný výskum prostredníctvom realizačných inštancií, ktoré sú schopné včas a kvalitne zabezpečiť realizáciu pôvodnej myšlienky. Môžem tu napríklad pripomenúť úspech doc. Hrončeka zo Slovenskej vysokej školy technickej, z katedry biotechnológie s riešením kontinuálnej výroby ovocných vín. Od laboratórnej realizácie, ktorá splňovala všetky predpoklady, po realizáciu prevádzkového zariadenia v Západoslovenských konzervárňach a liehovaroch, v závode Trenčín, síce preklenulo niekoľko rokov, avšak ešte vždy v dostatočnom predstihu k otvorenosti celej otázky vo vzťahu k priemyselnému zúžitkovaniu v perspektívnom pláne. Realizácia kontinuálnej výroby ovocného vína v prevádzkovom meradle splnila všetky predpoklady laboratórnych záverov doc. Hrončeka.
Otázka kvalifikácie kádrov je dôležitá i vo výrobnom odvetví, kde doterajšie rozbory a skúsenosti povereníctva jednoznačne ukazujú na nedoriešenosť dostatočnej kvalifikácie, predovšetkým majstrov. Podnikové inštitúty, ktoré sú v súčasnom období jedinou formou dvojročného odborného štúdia, musia zvýšiť svoje úsilie hlavne v pekárskom a mäsospracujúcom odbore. A najbližšia perspektíva si žiada vytvárať už teraz základňu pre výchovu potravinárov s úplným stredoškolským vzdelaním. Prvým krokom k tomu je vybudovanie školského potravinárskeho centra v Nitre, kde súčasná výstavba poskytuje ideálne podmienky pre praktické zacvičovanie v najmodernejších závodoch potravinárskeho smeru.
Týchto niekoľko pohľadov na rôznu problematiku potravinárskeho priemyslu, extrahovanú z činnosti Komisie a Povereníctva SNR pre potravinársky priemysel, osvetľujú momentálny stav a jeho problematiku. Treba tu len pripojiť niektoré sumárnejšie výsledky z posledného obdobia, charakterizujúce vývoj i východiskovú základňu pre návrh plánu pre celý potravinársky priemysel na Slovensku.
Tento priaznivý vývoj potravinárskeho priemyslu v plnení plánu za I. polrok 1965, v ktorom sa dosiahlo prekročenie plánu o 196, 7 mil. Kčs, bol narušený v II. polroku vegetačnou nepriazňou a živelnou pohromou. To malo odozvu v kampaňových odboroch - v cukrovarníckom, konzervárenskom a tabakovom priemysle. V cukrovarníctve zníženie úrody predstavuje výpad asi 90 mil. Kčs, v tabakovom a konzervárenskom priemysle asi 55 mil. Kčs. Preto globál nepredpokladá splnenie celoročných úloh asi o 145 mil. Kčs. Priaznivým plnením v niektorých rozhodujúcich odboroch, ako je mäso, mlieko, víno, možno však predpokladať, že ročné úlohy za potravinársky priemysel môžu byť splnené.
Pri vypracovaní vlastného návrhu plánu na rok 1966 sa brali za základ návrhy odborových riaditeľstiev a podnikov. Pri ich posudzovaní sa konštatovalo, že nenaplňovali vládou schválenú smernicu pre ústredné riadený potravinársky priemysel na Slovensku asi o 29 mil. Kčs. Preto boli návrhy odborových riaditeľstiev a podnikov spresnené podľa surovinových bilancií, najmä u mäsa, hydiny, cukrovej repy, tabaku, a podľa výrobných a odbytových možností, ako aj rokovaniami na Ministerstve potravinárskeho priemyslu. V návrhu plánu výroby na rok 1966 potravinársky priemysel potom naplňuje vládou schválenú smernicu, čím sa zabezpečuje rast výroby oproti očakávanej skutočnosti v roku 1965 o 6, 3 %.
Najvyšší rast sa predpokladá u Odborového riaditeľstva liehovarov a konzervárni. Prírastok výroby na nových kapacitách sa predpokladá v mliekárenstve, v novom závode v Prievidzi, v hydinárstve v nových závodoch v Ivanke pri Dunaji a v Prešove, v pivovarníctve v novom závode v Rimavskej Sobote. Úbytok kapacít nastane prakticky len v hydinárskom odbore v závode Šarišské Lúky a v triediarni vajec v Prešove a v Bratislave.
Návrh plánu výroby potravinárskeho priemyslu na Slovensku vychádza teda z reálnych surovinových možností, predpokladaných poľnohospodárskymi orgánmi a Slovenskou plánovacou komisiou, ako i z podrobného rozboru odborných výrobných podnikov. Má všetky predpoklady úspešného splnenia.
Vážené súdružky a súdruhovia!
Úlohy nastávajúceho roku, ku ktorým sa prepracúvame starostlivým plnením a sledovaním všetkých úsekov, zvlášť problematických úsekov potravinárskeho priemyslu, sú veľmi náročné, ale pri doriešení aktuálnych problémov reálne, s dobrou materiálnou základňou. Pri ich zabezpečovaní chceme nadväzovať na tohtoročné dosiahnuté výsledky. Nepochybujeme, že pracovníci všetkých úsekov využijú všetky prostriedky vrátane iniciatívy socialistickej súťaže na počesť úspechu nadchádzajúceho XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa.
Môžem potom ubezpečiť Slovenskú národnú radu, že pracovníci potravinárskeho priemyslu, Povereníctvo SNR pre potravinársky priemysel, ako aj Komisia SNR pre potravinársky priemysel vynaložia maximálne úsilie, aby svoje úlohy splnili čo najlepšie a tak prispeli k ďalšiemu rozvoju nášho národného hospodárstva i rozkvetu našej socialistickej spoločnosti. Urobíme všetko pre to, aby všetci pracujúci pod vedením strany pevne vykročili s budovateľskými úspechmi v ústrety XIII. sjazdu našej strany.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem poslancovi P í š o v i.
Dávam slovo poslancovi Jánovi Strculovi. Poslanec Strcula:
Vážená Slovenská národná rada!
Nakoľko prichádza obedňajšia prestávka, dovoľte mi pár poznámok bez hlbšej analýzy veci.
V podkladoch plánu rozvoja národného hospodárstva sú vyhodnotené i škody spôsobené povodňou, a zhruba to činí 3 miliardy korún. Teda vypadli nám z plánu rozvoja národného hospodárstva. V roku 1966 investičné prostriedky len v stavebníctve robia 655 mil. Kčs. Krytie stavebných prác sa zabezpečuje prevažne stavebnými organizáciami na Slovensku, z ostatných krajov len 45 mil. Kčs.
A dôsledky? Menej investičných prostriedkov na ďalšie budovanie našej materiálnej základne, veľká napätosť v investičnej výstavbe pre nedostatok stavebných kapacít a materiálov a v mnohých prípadoch neplnenie investičného plánu výstavby, a to zvlášť na Slovensku.
Príčiny povodne sú známe, žiaľ (neviem či je to už v systéme lebo ako), nikdy nikto nie je vinný. I tu je vinník Dunaj.
Známe sú i navrhnuté opatrenia k zamedzovaniu ďalších povodní. Tieto sú ale vonkoncom nedostatočné. V rokoch 1966-1967 sú navrhované úpravy na hrádzach v hodnote 79 mil. Kčs na úseku 250 km. Ďalej je navrhovaná organizácia vodohospodárskych orgánov a organizácií, a to je všetko. Málo, a veľmi málo. Záver znie, že ochrana podunajskej oblasti po stránke technickej a ekonomickej je závislá od komplexného riešenia vodného režimu Dunaja v súvislosti s výstavbou vodného diela na Dunaji. To je pravda, ale čo ďalej do tejto doby? Nikde nie je zaručené, že do tejto doby povodeň nebude a že i to, čo sme postavili, voda nevezme. Zháňať sily v čase ohrozenia a vytvárať organizačnú štruktúru síl je potom už neskoro.
Skúsenosti ukázali, že v predchádzajúcich rokoch, kedy hrozilo prelomenie inundačných hrádzí, boli včas zmobilizované sily podľa stupňa ohrozenia. Príklad: v roku 1954 na úseku Žitavy, Nitry, Váhu, Komárna a Štúrova bolo 27 000 vojakov a k tomu nespočetné množstvo obyvateľstva. Toto ale podľa môjho názoru nebolo vyhodnotené a v ďalšom sme ani nevzali tieto skúsenosti do úvahy.
V roku 1965 bolo na tomto úseku okolo 1700 vojakov - ani nie celá desatina, obyvateľstva ešte menej než jedna desatina. Sily boli zbierané ako po prehratej vojne a po pretrhnutí dodatočne doplňované.
Navrhujem tento nedoriešený problém riešiť takto:
- vytvoriť organizačnú štruktúru štábov a pracovných síl
v takom zložení a v takom množstve, aby dávala istotu zabezpečenia pokiaľ nebude vyriešená výstavba objektov na Dunaji;
- vytvoriť centrálny štáb velenia a štáby jednotlivých úsekov. Do jednotlivých úsekov určiť sily z armády a z civilného obyvateľstva, ktoré nastúpi na krátky pokyn do jednotlivých úsekov v čase ohrozenia. Potreba síl do úseku na 250 km je okolo 100 000 pracovných síl, z toho okolo 20 000 vojakov s technikou. Doba ohrozenia napr. jedného mesiaca stála by finančne okolo 100 mil. Kčs. Je to ale menej než 3 miliardy.
V Maďarsku to riešili rozumnejšie - mali zmobilizovaných 100 tisíc pracovných síl a nestali sa tak závažné škody. V Juhoslávii samozrejme zmobilizovali neskôr, tam mali hodne záplav, ale zmobilizovali 500 000 pracovných síl. Myslím, že to sú tiež skúsenosti, ktoré treba vziať do úvahy.
Hovorím o tomto probléme v súvislosti s plánom rozvoja národného hospodárstva preto, že tento treba zabezpečovať a neotvárať mu také kanály, ktorými odtečú miliardy. K tomu tisíce ton zaplavenej pšenice a dovezená zo zahraničia sa potom musí platiť zlatom, a toto si musíme požičať.
Ja som bol štyrikrát za povodne na Dunaji a nie som presvedčený, že k pretrhnutiu inundačných hrádzí muselo dôjsť. Nech si myslí kto čo chce. Som presvedčený o tom, že keby vodohospodárske orgány boli zodpovedne vyhodnotili situáciu, včas doložili zodpovedným orgánom a bili na poplach, iste by predseda krajského národného výboru, tajomník Krajského výboru KSS, povodňové komisie, Ústredný výbor KSS boli urobili včas protipovodňové opatrenia. Lenže takéhoto presvedčivého vyhodnotenia nebolo. Príklad: inž. Knižka dva dni pred pretrhnutím hrádze v televízii toto dotvrdil, čo hovorím. Oznamoval, že sa situácia na Dunaji skonsolidovala a za niekoľko hodín na to boli hrádze pretrhnuté.
Názor ale najlepšieho vodohospodárskeho odborníka - akademika z Prahy, ktorý bol na to pozvaný, bol tento (citujem): "U Číčova bol silný výver. Ráno o pol deviatej hodine pracovala tam malá skupina ľudí. Pred obedom došlo k pretrhnutiu hrádze. Bol nedostatok pracovných síl, ktorými by bolo zapotreby výver anulovať. " Toľko odborník oproti našim odborníkom, ktorých sme vyzdvihli, robili slávu atď., a ja vidím v nich najväčší nedostatok. Ovšem my sme to vyhodnotili takto: to sú jediní, ktorí môžu dávať koncepčne otázky takto na stôl, ovšem stálo nás to tri miliardy.
Snehy, vážené súdružky a súdruhovia, sa hromadia na horách. K povodni na jar môže dôjsť. Organizačné opatrenia k mobilizá-