Čtvrtek 16. prosince 1965

Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali súdruhovi ministrovi Krahulcovi, alebo predniesli v rámci rozpravy.

Oznamujem 30-minútovú prestávku.

(Prestávka. )

(Po prestávke: )

Podpredseda Kríž:

Súdružky a súdruhovia poslanci, pokračujeme v rokovaní.

Prikročíme k rozprave

k zpráve súdruha Krahulca, do ktorej sa zatiaľ prihlásili poslanci

Ján Štencl

Vojtech D a u b n e r

ing. Petronela Višňovcová

mg. Emil Píš

Ján S t r c u l a

Vojtech Török

Tibor Bohdanovský

Elena Pastorková

Ján L i c h n e r

ďalej námestník povereníka SNR pre potravinársky priemysel

súdruh Vojtech B e ň a.

Dávam slovo poslancovi Jánovi Štenclovi. Povereník-predseda Štencl: Vážené súdružky a súdruhovia!

Zložitosť podmienok, za ktorých sa zostavoval plán rozvoja hospodárstva na Slovensku na rok 1966, je nám všeobecne známa. Ani v tomto roku sa ešte nepodarilo výraznejšie usmerniť vývoj ekonomiky do potrebnej štruktúry. Východisková základňa zatiaľ neumožňuje podľa našich želaní rozvinúť či vo výrobnej alebo nevýrobnej sfére všetky intenzifikačné činitele, ktoré sú bezpodmienečne nutné pre zvyšovanie efektívnosti hospodárstva a tiež pre urýchlenie riešenia problémov oblastnej proporcionality.

Tento stav si vyžaduje veľmi progresívne podporovať realizáciu úloh plánu nasledujúceho roka a sústrediť osobitnú pozornosť najmä na tie úseky, ktoré sú z hľadiska efektívnosti vývoja ekonomiky a pre rast životnej úrovne obyvateľstva rozhodujúce.

Doterajšie skúsenosti nás upozorňujú, že viac starostlivosti ako doteraz bude potrebné venovať riešeniu kvalitatívnych problémov celého reprodukčného procesu. Je to o to zložitejšie, že ide často o také stránky nášho spoločensko-ekonomického života, ktoré nie je možné ani v pláne číselne vyjadriť. Ide najmä o pôsobenie ľudského činiteľa vo vzájomných socialistických vzťahoch, o iniciatívu a disciplínu, o zvyšovanie pocitu zodpovednosti za dôsledné plnenie úloh a pod.

V  priebehu zostavovania plánu sa vyjasňovali základné smery a možnosti rozvoja hospodárstva na Slovensku, pričom niektoré nedoriešené otázky boli podrobené, samozrejme, kritike.

Som toho názoru, že teraz, po zásadnom schválení návrhu plánu Ústredným výborom našej strany nastáva obdobie realizácie hlavných smerov. Naše rokovanie by sa malo zamerať najmä na to, ako uvoľniť a dať do pohybu všetky rezervy a zdroje, a tým dať impulz k ďalšiemu dynamickému rozvoju hospodárstva.

K tomuto cieľu treba zamerať organizátorskú činnosť a ekonomické nástroje, hlavne v oblasti zvýšenia účinnosti a využívania základných fondov, úspor vo vlastných nákladoch, vo využívaní pracovného času a zvyšovaní produktivity práce. Ide v podstate o to, aby sme pri realizácii plánu dokázali využiť všetky páky novej sústavy plánovitého riadenia. Touto cestou musíme ísť najmä preto, že do myslenia organizátorov našej výroby doteraz plne neprenikli intenzívne činitele využívania základných fondov.

V  posledných rokoch sa účinnosť základných fondov znižovala a doba návratnosti investícií sa predlžovala. Napríklad v roku 1965 oproti roku 1961 poklesla výroba na 1 Kčs základných fondov v priemysle o 17 %, v stavebníctve o 27 % a v poľnohospodárstve dokonca o 30 %. Zatiaľ čo v priemysle sa roku 1961 produkovalo na 1 Kčs základných fondov 90 halierov výroby, roku 1965 to bude už len asi 75 halierov.

Dôkazom nedostatočného presadzovania intenzifikačných faktorov v priemysle sú aj niektoré ďalšie údaje. Kým napríklad technická vybavenosť pracovníkov základnými fondami rástla priemerne ročne o 12 %, produktivita práce sa zvyšovala iba o 4-5 %. Prírastok robotníkov do priemyslu, ktorý predstavoval v posledných troch rokoch 28 tisíc, sa prakticky neprejavil vo zvyšovaní smennosti. Smennosť robotníkov dokonca v strojárstve, v hutníctve a rudných baniach poklesla oproti roku 1961.

Pre zabezpečenie úloh plánu v roku 1966 sú ešte značné mobilizačné rezervy aj v materiálovej ekonómii a tiež vo využívaní pracovného času.

Napríklad v priemysle za posledné štyri roky vzrástol podiel spotreby materiálu v nákladoch na výrobu z 50, 2 % na 52, 1 %. Aj v tomto roku za prvých 9 mesiacov podiel základného materiálu prevyšuje plánovanú úroveň a prekročenie v absolútnej hodnote predstavuje viac ako 65 mil. Kčs.

V  stavebníctve v roku 1965 vzrástli celkové vlastné náklady oproti roku 1961 o 13 %, pritom materiálové náklady o 11, 4 % a výrobná réžia až o 30 %.

Rast týchto nákladov ovplyvňuje aj celkovú stratovosť stavebníctva a pokles rentability. Len 1 % úspor na základných materiáloch a výrobnej réžii predstavuje zhruba asi 500 mil. Kčs, čo by umožnilo odstrániť stratovosť stavebníctva.

V  súvislosti s návrhom plánu pre rok 1966 a ďalšie roky chcel by som poukázať na niektoré rezervy v doprave.

V   dôsledku nedostatočnej organizácie práce a mechanizácie nakládky a vykládky len v oblasti Správy východnej dráhy v roku 1964 predržali prepravcovia 354 908 vozňových jednotiek a za I. až II. štvrťrok t. r. 248 724 vozňových jednotiek. Platenie doterajšej výšky zdržného za predržanie vozňov, aj keď dosahuje značné sumy, nestalo sa pre prepravcov účinným nástrojom pre zjednanie trvalého poriadku. Prepravcovia v roku 1964 zaplatili za predržané vozne vyše 39 miliónov Kčs, do októbra t. r. vyše 29 miliónov Kčs.

Príčinu tohto stavu treba vidieť predovšetkým v tom, že napriek mnohým prijatým opatreniam podiel nočnej vykládky z celkového objemu činí iba 21 % a nakládka 28 %. Medzi najhorších predržovateľov vozňov v tomto roku patrili najmä Východoslovenské železiarne, Železničné staviteľstvo, Chemkostav Humenné, ktorý len za november predržal 800 vozových jednotiek, ďalej Závody Slovenského národného povstania v Žiari nad Hronom, Lodenice Komárno, Priemstav Malacky, Váhostav Malá Lodina atď.

V   budúcom roku, kedy sa už budú uplatňovať nové zásady plánovitého riadenia, majú mimoriadny význam socialistické odberateľsko-dodávateľské vzťahy. Vieme veľmi dobre, že nevyjasnenosť, ale predovšetkým nedisciplinovanosť v dodržiavaní týchto vzťahov, spôsobili už našej spoločnosti ťažko vyčísliteľné straty. Rôzne nešváry v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch zapríčinili, že v rokoch 1962-1965 robil schodok v plnení štátneho plánu investícií 2, 3 miliardy Kčs a v uvádzaní základných fondov do prevádzky až 8, 4 miliardy, a to hlavne vo výrobných odvetviach.

Predpokladané odovzdanie väčšiny rozhodujúcich priemyselných kapacít sa v termíne nesplnilo a často dochádzalo i k niekoľkonásobným odsunom.

Som toho názoru, že otázka vzájomných dodávateľsko-odberateľských vzťahov je jeden z najzákladnejších našich problémov. Na neusporiadanosť týchto vzťahov poukazuje aj skutočnosť, že od začiatku tohto roka do 15. decembra len oblastný arbiter pre Slovensko zaevidoval skoro 2700 sporov, u ktorých vo väčšine prípadov ide o riešenie odberateľsko-dodávateľských problémov. Pritom ostatné arbitráže na Slovensku za to isté obdobie vykazujú ďalších viac ako 8000 sporov, to znamená vyše 10 tisíc sporov len z hľadiska dodávateľsko-odberateľských vzťahov v rámci našich socialistických podnikov. A uvedomme si, že kým sa to na arbitráž dostane, aká obrovská kalvária je pri vzájomných jednačkách a pravdách nedodržiavania týchto vzťahov.

V  súvislosti s novými zásadami plánovitého riadenia v budúcom roku sa podstatne rozširujú aj možnosti podnikov využívať investičný-racionalizačný úver pre urýchlenie technického rozvoja cestou investičnej výstavby a modernizácie základných fondov. Preto riešenie kvalitatívneho rozvoja výroby bude v rukách podnikov. Od ich aktívneho prístupu bude tiež v značnej miere záležať, ako rýchlo sa nám podarí zabezpečiť prechod k intenzívnemu rozvoju našej ekonomiky.

Bude to súčasne previerka schopnosti vedúcich hospodárskych pracovníkov na podnikoch, ako samostatne vedia v podmienkach postupného využívania ekonomických nástrojov riešiť im zverené úlohy. V tomto roku stanovené prostriedky boli vyčerpané len na 20 % pre tento cieľ.

Súdružky a súdruhovia!

Otázku intenzívneho rozvoja našej ekonomiky nie je možné spájať a riešiť len s dlhodobou koncepciou. Mnohé prvky intenzívneho rozvoja je potrebné riešiť hneď dnes a zajtra, a to najmä v oblasti využívania pák hmotnej zainteresovanosti, vyššej úrovne riadiacej a organizátorskej práce, v upevňovaní dodávateľskej a pracovnej disciplíny, pracovnej morálky a zvlášť osobnej zodpovednosti voči kolektívu a spoločnosti.

Ako však chápať, vážené súdružky a súdruhovia, osobnú zodpovednosť voči spoločnosti v zistených prípadoch skladovania sadbových zemiakov v niektorých jednotných roľníckych družstvách pri známej kritickej situácii v zemiakoch?

Aby mohla byť zabezpečená výživa obyvateľstva a sadzba zemiakov pre budúci rok, Ústredný výbor našej strany, vláda a Slovenská národná rada popri zabezpečení dovozu zemiakov prijali rad ďalších opatrení. Do popredia sa dostala otázka zvýšenia starostlivosti o to, aby nevyšiel nazmar ani jeden kilogram konzumných a sadbových zemiakov. Z tohto dôvodu bolo uložené Komisii ľudovej kontroly a štatistiky pri SNR preveriť, ako sa v tejto kritickej situácii prejavuje starostlivosť pri uskladňovaní zemiakov v poľnohospodárskych a iných závodoch.

Ako ukazujú výsledky previerky, ktorú súčasne vykonávame spolu s Poverníctvom SNR pre pôdohospodárstvo, Oblastnou správou nákupu a ďalších orgánov, starostlivosť výrobných poľnohospodárskych správ a jednotných roľníckych družstiev nie je úmerná tejto kritickej situácii. Napríklad v okrese Poprad na Jednotnom roľníckom družstve v Slovenskej Vsi z celkovej uskladnenej sadby zemiakov v rozsahu 1900 q pre silné namrznutie sú na 50 % už teraz zhnité. V JRD Spišské Bystré je uskladnených 3437 q. Zemiaky sú nevytriedené, mokré a miestami napadnuté hnilobou a plesňou. Počíta sa s 30 %-nou stratou. Na Jednotnom roľníckom družstve Batizovce majú uskladnené 2200 q. Zemiaky sú v povrchových vrstvách vlhké, mnohé s počínajúcim rozkladom. Taktiež na JRD Hranovnica z 12 boxov sú v desiatich napadnuté mokrou hnilobou. Obdobná situácia je v okrese Žilina na JRD Zornička v obci Klača, JRD Bytčica a JRD Dolný Hričov. V okrese Košice sú to JRD v Čemši, v Čížaticiach a Kecerovských Peklanoch. V okrese Spišská Nová Ves bol zistený takýto stav na JRD Smižany, JRD Bijacovce a JRD Letanovce.

Súdružky a súdruhovia,

kým na jednej strane sa robia opatrenia na záchranu každého kilogramu zemiakov, na týchto námatkove preverených družstvách hnije doteraz v súhrne niekoľko tisíc metrákov sadbových zemiakov.

I keď sa na preverených jednotných roľníckych družstvách robili a robia opatrenia na odstránenie závad, ubezpečujem Slovenskú národnú radu, že po prešetrení všetkých prípadov budú proti vinníkom urobené tie najprísnejšie závery.

Vzhľadom na túto skutočnost bude hádam dobre, keď sa i my poslanci v našich volebných obvodoch hneď po našom návrate pozrieme, ako sú zemiaky uskladnené a v prípade závad bezpodmienečne spolu s poľnohospodárskymi správami a okresnými národnými výbormi zabezpečíme ihneď príslušné opatrenia.

Vážená Slovenská národná rada!

Doterajší extenzívny vývoj našej ekonomiky je sprevádzaný všetkými nepriaznivými javmi. Vyrábame stále draho a na rozsah a rast výrobných fondov aj málo a nie zriedkavo aj nekvalitne. Užitie národného dôchodku a rast spotreby obyvateľstva stúpa rýchlejšie ako tvorba. Tvorba národného dôchodku s užitím nie je zosúladená. Ani tá najbohatšia spoločnosť nemôže sústavne rozdeľovať viac než vytvára možnosti, či je to už spoločnosť kapitalistická, alebo socialistická. Ekonomický zákon je v tejto oblasti krutý a bezohľadný proti všetkým nenormálnym výkyvom v ekonomike. Treba hádam otvorene povedať, že sme sa s rozdeľovaním a užitím národného dôchodku dostali už na samé dno. Ďalej už nemožno, lebo sme siahli už aj na rezervy. Každý výkyv, ktorý by vo vývoji nášho národného hospodárstva nastal, by už siahal na podstatu životnej úrovne.

Preto je bezpodmienečne nutné tvorbu národného dôchodku s užitím zosúladiť - hovoril o tom tiež súdruh minister Krahulec. Toto môžeme dosiahnuť len vtedy, keď budeme naše úlohy zakotvené v národohospodárskom pláne dôsledne realizovať. Túto realizáciu budú musieť zobrať do svojich rúk naši robotníci, roľníci, organizátori výroby, ako aj celý kultúrny front. Do tejto realizácie sa budeme musieť zapojiť aj my, poslanci Slovenskej národnej rady. Budeme musieť všade pôsobiť, aby sa rozohrali všetky páky hmotnej zainteresovanosti a zosúladili záujmy spoločnosti, skupinové, so záujmami jednotlivca. Nazdávam sa, že v súčasnom období je toto najvlastnejšia úloha aj nás poslancov Slovenskej národnej rady.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem poslancovi Štenclovi.

Udeľujem slovo poslancovi Vojtechovi Daubnerovi. Poslanec Daubner:

Súdružky a súdruhovia, vážená Slovenská národná rada!

Prípravy a zostavovania plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku na rok 1966 sa aktívne zúčastnila aj Slovenská odborová rada.

Plány jednotlivých odvetví komplexne posúdili odvetvové komisie Slovenskej odborovej rady. Národohospodárska komisia Slovenskej odborovej rady prerokovala výsledky rokovania odvetvových komisií a vypracovala stanovisko k celému plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku, ktoré sa stalo predmetom rokovania orgánov Slovenskej odborovej rady.

Slovenská odborová rada došla k záverom, že návrh plánu na rok 1966 zohľadňuje možnosti využitia prírodných a ekonomických zdrojov Slovenska a vytvára predpoklady pre ďalšiu industrializáciu Slovenska.

Kladným rysom návrhu plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku na rok 1966 je skutočnosť, že sa zabezpečuje rast priemyselnej a stavebnej výroby. Investičná výstavba posilňuje váhu hutníctva, chémie, strojárstva, textilného, nábytkárskeho a obuvníckeho priemyslu;

širšie orientuje investičnú výstavbu na spracovateľský priemysel a riešenie naliehavých potrieb spoločenskej spotreby.

Slovenská odborová rada kladne hodnotí návrh plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku na rok 1966, lebo v hraniciach možností, ktoré Slovenská národná rada má, vyjadruje snahu plánované prostriedky čo najúčelnejšie na rozvoj Slovenska využiť. Slovenská odborová rada upozornila popritom plánovacie orgány na potrebu perspektívne riešiť ekonomický rozvoj zaostávajúcich oblastí Slovenska a vytvárať podmienky pre zvyšovanie zamestnanosti žien, najmä v oblasti Košíc, Prievidze a na Horehroní. V tejto súvislosti treba preskúmať možnosti umiestenia vhodnej rozvojovej výroby aj do súčasných objektov, ktoré by spĺňali podmienky pre umiestenie tejto výroby. Slovenská odborová rada súčasne vo svojom stanovisku k návrhu plánu na rok 1966 považovala za potrebné upozorniť na ekonomický i politický dosah plánovanej likvidácie neefektívnych prevádzok na Slovensku. Pri realizáci týchto opatrení bude so Slovenskou národnou radou dbať o to, aby bolo postupované plne v súlade s celospoločenskými záujmami.

Budeme podporovať a cez odborové orgány a organizácie zabezpečovať realizáciu dohody Štátnej plánovacej komisie a Slovenskej plánovacej komisie dotýkajúcej sa investičnej výstavby, ktorá pozitívne môže ovplyvniť znižovanie smennosti v školstve a postupné odstraňovanie problémov v zdravotníctve a v doprave. Plne sa staviame aj za návrh Slovenskej plánovacej komisie na výstavbu nových potrebných závodov zaradených do plánov investičnej výstavby v roku 1967.

V oblasti rozvoja spoločenských spotrebných fondov dospela Slovenská odborová rada k záveru, že bude nutné venovať zvýšenú pozornosť problémom bytovej výstavby, rozvoju zdravotníctva, školstva, obchodu a služieb pre obyvateľstvo a využiť finančné a materiálové úspory, ktoré sa v priebehu roka dosiahnu na ich riešenie. Napríklad v rozvoji zdravotníctva okrem niektorých nedostatkov nemožno nevidieť nedostatočné dotovanie zdravotníckych zariadení a služieb potrebným počtom kvalifikovaných pracovníkov. Navrhovaný prírastok pracovníkov v tomto odvetví spoločenskej potreby nekryje ani potrebu umiestnenia absolventov lekárskych fakúlt a stredných zdravotníckych škôl. Napokon súdruh Krahulec povedal, že touto vecou sa budeme zaoberať a budeme ju riešiť.

Za jednu z dôležitých úloh odborových orgánov a organizácií pokladáme zlepšenie podmienok bezpečnej a zdraviu nezávadnej práce. Nemôže nám byť ľahostajnou skutočnosťou, že na Slovensku takmer 150 000 pracujúcich poberá príplatky za prácu v zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Tak isto viac ako 31000 pracovných úrazov, z toho 121 smrteľných za I. polrok tohto roku a z toho vzniknutá absencia 723 989 kalendárnych dní je viac ako výzvou pre naše podniky, závody a plánovacie orgány všetkých stupňov k neodkladnému riešeniu týchto problémov už v národohospodárskych plánoch. Je znakom zlepšenej spolupráce Slovenskej národnej rady a Slovenskej odborovej rady postoj Slovenskej plánovacej komisie, ktorá pripomienky Slovenskej odborovej rady k plánom v oblasti starostlivosti o zdravú a bezpečnú prácu akceptovala. Predseda Slovenskej plánovacej komisie súdruh Krahulec sa sám staral o to, aby tieto problémy boli v plánovacích procesoch rozpracované a náležite riešené.

Slovenská odborová rada pri posudzovaní návrhov plánov rozvoja hospodárstva na rok 1966 dospela k záveru, že návrh plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenska na rok 1966 je konkrétnym prínosom k riešeniu problémov rozvoja hospodárstva na Slovensku a že úlohy plánu na rok 1966 sú reálne a splniteľné.

Je tomu tak aj preto, že i za ťažkých tohtoročných podmienok naši pracujúci vytvárajú reálnu základňu pre budúci rok.

Na počesť XIII. sjazdu Komunistickej strany Československa rozvinulo sa súťažné hnutie zamerané na prekročenie plánovaných úloh o jednu miliardu korún v ekonomicky žiadúcej výrobe pre domácu spotrebu a zahraničný obchod. Hodnota socialistických záväzkov pracujúcich uzavretých na IV. štvrťrok 1965 pri príležitosti príprav XIII. sjazdu KSČ predstavuje prekročenie hrubej výroby o 280, 2 mil. korún, výroby tovaru o 375, 7 mil. korún, prekročenie úloh exportu o 266, 7 mil. pri znížení plánovaných vlastných nákladov o 83, 2 mil. korún.

Socialistické záväzky uzatvorené na IV. štvrťrok 1965 spolu so skutočne prekročenou výrobou tovaru navyše plánu o 800 mil. korún za 9 mesiacov tohto roku vytvárajú reálny predpoklad nielen na splnenie, ale aj prekročenie výroby o viac ako jednu miliardu korún.

Odborové orgány a organizácie po celoštátnej všeodborovej konferencii vypracúvajú programové ciele Revolučného odborového hnutia, ktoré okrem iného z hľadiska zabezpečovania plánovaných úloh vytyčujú veľmi konkrétne ciele a opatrenia vo zvyšovaní produktivity, kvality a rentability výroby. Programové ciele majú charakter celozávodných alebo celopodnikových záväzkov. Napríklad Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch v programových cieľoch ROH vytyčujú si cieľ znížiť v roku 1966 stratu oproti plánu roku 1965 o 11, 6 mil. korún a v roku 1970 oproti plánu roku 1966 o 40, 6 mil. korún. Konkrétne spôsoby pre dosiahnutie vytýčených cieľov umožňujú aj odborovej organizácii správne orientovať úsilie a iniciatívu pracujúcich k splneniu a prekročeniu plánovaných úloh.

Na Slovensku za roky 1961-1964 bolo prihlásených vyše 200 000 zlepšovacích návrhov a viac ako 3000 vynálezov, ktoré za uvedené štvorročné obdobie priniesli úspory vo výške 984, 5 mil. korún. K dosiahnutiu týchto výsledkov významne prispelo súťažné hnutie vynálezcovských a zlepšovateľských fondov organizované odborovými orgánmi a organizáciami v spolupráci so závodnými pobočkami Československej vedecko-technickej spoločnosti a vedeniami podnikov a závodov. Ukazujú sa reálne predpoklady, že vynálezcovské a zlepšovateľské fondy vyhlásené podnikmi a závodmi na Slovensku na roky 1961-1965 vo výške jednej miliardy 148 miliónov korún budú nielen splnené, ale aj prekročené.

Spolupráca Slovenskej národnej rady a Slovenskej odborovej rady sa už dlhšie osvedčuje. Ďalší rozvoj tejto spolupráce vyplýva z postavenia ROH a jeho vzťahov k štátnym orgánom, stanovených v uznesení pléna ÚV KSČ z januára tohto roku, záverov III. celoštátnej všeodborovej konferencie a dokumentu o účasti Revolučného odborového hnutia na plánovaní národného hospodárstva. Podľa nich Slovenská odborová rada podieľa sa na riešení rozvoja hospodárstva a kultúry Slovenska. Osobitne sa zameriava na tie odvetvia národného hospodárstva, ktoré bezprostredne súvisia s rozvojom životnej úrovne obyvateľstva. Slovenská národná rada a Slovenská odborová rada, aby prehĺbili svoju prácu, vypracovali zásady spolupráce pri príprave a zostavovaní návrhu plánu rozvoja národného hospodárstva na Slovensku a pri jeho zmenách, pri realizácii plánu a rozvoji iniciatívy pracujúcich, pri menovaní a odvolaní pracovníkov a pri normotvornej činnosti Slovenskej národnej rady.

Za najdôležitješiu úlohu považuje Slovenská odborová rada realizáciu plánu a rozvoj iniciatívy pracujúcich, preto popri účasti na zostavovaní plánu spolupracujú Slovenská národná rada a Slovenská odborová rada, ako aj ich orgány, pri hodnotení plnenia plánu, odhaľovaní rezerv a pri rozvíjaní súťaženia, novátorstva a zlepšovateľstva. Slovenská odborová rada v súvislosti s tým bude informovať Slovenskú národnú radu o skúsenostiach v závodoch a navrhovať opatrenia na odstránenie nedostatkov a na rozširovanie osvedčených skúseností.

Na zabezpečenie plnenia plánu Slovenská národná rada a Slovenská odborová rada budú organizovať spoločné previerky kvality výrobkov, plnenie úloh exportu, zavádzanie významných vynálezov, dodržovanie a zlepšovanie podmienok na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, starostlivosť o sociálne a kultúrne podmienky pracujúcich. Na základe výsledkov týchto previerok budú vypracúvať spoločné iniciatívne návrhy na konkrétne riešenie a predkladať ich orgánom centrálneho riadenia.

Spolupráca Slovenskej odborovej rady a Slovenskej národnej rady má jediný cieľ - urobiť všetko potrebné, aby hodnoty tu vyrobené boli využité tým najlepším možným spôsobom v prospech Slovenska a republiky a jej ľudu. Toto hľadisko nás viedlo aj pri vypracovaní národohospodárskeho plánu na budúci rok. Sme si dobre vedomí jeho nedostatkov a slabých miest, rozporov medzi potrebami a možnosťami. Tým viac budeme sa usilovať, aby plán neostal na papieri, aby znova neprepadli milióny vyrobené na stavbu bytov, škôl a závodov.

Slovenská odborová rada a všetky orgány a organizácie Revolučného odborového hnutia na Slovensku urobia všetko, aby nová sústava plánovitého riadenia národného hospodárstva priniesla kladné výsledky pre republiku a pre náš ľud.

Podpredseda Kríž:

Ďakujem súdruhovi Daubnerovi.

Udeľujem slovo povereníčke súdružke ing. Višňovcovej. Povereníčka ing. Višňovcová:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!

Doterajšie výsledky v plnení plánu maloobchodného obratu od začiatku roka do konca novembra dovoľujú vysloviť názor, že úlohy budú značne prekročené.

Podľa prepočtov celoročné prekročenie maloobchodného obratu na Slovensku bude predstavovať približne pol miliardy korún. Takýto rozsah prekročenia maloobchodného obratu má osobitný význam aj z hľadiska reálnosti plánovaných úloh pre budúci rok.

V súlade s priaznivým plnením maloobchodného obratu docielili obchodné organizácie dobré výsledky aj v plnení plánu práce, kde produktivita rastie v predstihu pred priemernými mzdami, a hospodársky výsledok prekročili o 20 mil. Kčs.

1 pri takýchto priaznivých výsledkoch v plnení plánu maloobchodného obratu v tomto roku nie je plne uspokojovaný spotrebiteľský dopyt z hľadiska objemu a sortimentnej skladby spotrebných tovarov. V zásobovaní potravinami neboli podstatnejšie výkyvy, až na vážny nedostatok zemiakov. Zásobovanie priemyselným tovarom, najmä zimnou obuvou a tiež konfekciou, sa však v poslednom čase zhoršilo. Dodávky z výroby nestačili kryť rastúci dopyt a tieto problémy sa nateraz nepodarilo uspokojivo riešiť.

Pochopiteľne, takéto hodnotenie uspokojovania potrieb obyvateľstva spotrebným tovarom tohto roku poskytuje iba všeobecnú informáciu. Dobré výsledky v plnení plánu maloobchodného obratu a zabezpečenie podstatne vyšších dodávok pre tržnéfondy oprávňujú však k záveru, že úroveň zásobovania v porovnaní s minulým rokom má na Slovensku ďalej vzostupnú tendenciu. No na druhej strane treba vidieť, že poruchy v zásobovaní (najmä v niektorých sortimentoch priemyselného tovaru) boli závažného charakteru a že tieto problémy treba riešiť s väčšou zodpovednosťou nielen zo strany obchodu, ale najmä zo strany výrobných partnerov.

O výsledkoch plnenia plánovaných úloh vo vnútornom obchode v roku 1965 som plénum Slovenskej národnej rady informovala najmä preto, aby som v tej súvislosti mohla poukázať na úlohy a niektoré vážne problémy ďalšieho rozvoja tohto odvetvia na Slovensku.

Úlohy v pláne rozvoja vnútorného obchodu pre rok 1966 sú charakterizované rastom malooobchodného obratu oproti očakávanej skutočnosti - ako to uvádzal už súdruh minister Krahulec - o 5, 3 %. Uvedený rast predpokladá docieliť obrat v sume vyše 30 miliárd Kčs, z toho pri potravinách plánovaný rast 4, 3 %, pri priemyselnom tovare rast 6, 5 %. Plán teda predpokladá rýchlejší rast obratu priemyselného tovaru. Po prekonaní vplyvov cenových úprav vo verejnom stravovaní v II. polroku tohto roku predpokladá plán na rok 1966 rast obratu závodov verejného stravovania oproti očakávanej skutočnosti o 4 %.

Zvýšenie maloobchodného obratu v uvedenom rozsahu umožní rast príjmov o ďalšie poskytovanie pôžičiek obyvateľstvu. V porovnaní s rokom 1965 sa majú pôžičky v budúcom roku zvýšiť o 30 %. Maloobchodný obrat je z hľadiska plánu zabezpečený dodávkami tovarov z domácej výroby a z dovozu. Dodávky sa podľa plánu zvýšia oproti očakávanej skutočnosti o 5 % a je v nich zahrnuté i potrebné zvýšenie zásob, ktoré počas roka stúpnu približne o 400 mil. Kčs a koncom roka dosiahnu približne stanovené normy.

Plánovaná štruktúra dodávok potravinárskeho tovaru počíta s vyššími dodávkami potravín živočíšneho pôvodu, potom zeleniny, ovocia a zemiakov. Pri celkovom raste obratu potravín o 4, 3 % zvýšia sa dodávky potravín živočíšnej produkcie o 5, 6 %, zeleniny, ovocia a zemiakov o 7, 2 %.

Hoci sa plán vo svojej štruktúre dodávok približuje k zásadám správnej výživy, situácia v zdrojoch nedovoľuje uplatňovať dostatočne doporučené dávky v spotrebe mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov, vajec, zemiakov, zeleniny a ovocia.

Nakoľko podstatná časť dodávok potravinárskeho tovaru je priamo závislá na veľkosti a štruktúre poľnohospodárskej produkcie, nemožno nevidieť vplyv tohtoročných problémov v poľnohospodárstve na priebeh zásobovania potravinami v budúcom roku. Bude treba s osobitnou starostlivosťou posúdiť a zreálni t dodávky pre vnútorný obchod, a to konkrétnym hmotným podložením z vybilancovania zdrojov vlastnej poľnohospodárskej výroby a dovozu do tržných fondov. V úvodnom referáte súdruh minister Krahulec veľký dôraz položil na otázku starostlivosti zásobiť obyvateľstvo mäsom v budúcom roku. Aj my našu prácu upriamime tak, že budeme týmto veciam venovať zvýšenú starostlivosť. Okrem mäsa a výrobkov z mäsa pôjde aj o zásobovanie mliekom, zemiakmi, zeleninou a ovocím.

I keď je úroveň dodávok priemyselného tovaru v prevažnej väčšine sortimentov vyhovujúca - a to je značný pokrok oproti minulým rokom -, naďalej trvajú niektoré negatívne javy, vyplývajúce z ohraničených možností domácej výroby a dovozu pri zabezpečovaní dodávok do tržných fondov. Problémy v zabezpečovaní dodávok sa tak ako v roku 1965, opätovne sústreďujú na zvrchné oblečenie, obuv a niektoré sortimenty domácich potrieb a bytových zariadení. Pri obliekaní nie sú doriešené dodávky konfekcie pre dospelých z kombinovaných materiálov, z umelých vlákien, ako aj z tradičných materiálov. V tejto skupine tovarov sa veľmi nepriaznivo ukazuje situácia v zásobovaní detskou konfekciou, nedostatok ktorej trvá už niekoľko rokov. Dodávky detskej konfekcie podľa súčasného stavu fondového zabezpečenia (zo všetkých zdrojov, vrátane dovozu) sa zvyšujú oproti roku 1965 len o 84 000 kusov. Je to preto, že výrobné organizácie nepokryli požiadavky obchodu o 224 000 kusov. Stojí za zmienku, že tieto nedostatky detskej konfekcie sú prevažne v bežných druhoch tovaru.

Pokiaľ ide o obuv, podľa doterajších výsledkov jednania je rozdiel medzi potrebami vnútorného trhu pre slovenské kraje a zabezpečením 1 300 000 párov. To činí, súdružky a súdruhovia, mínus 5 % do stanoveného plánu. Aj keď možno predpokladať, že sa tento rozdiel zníži, súčasná situácia v zásobení zimnou obuvou mala by byť dostatočným signálom pre príslušné bilančné orgány na riešenie tohto závažného problému pre budúci rok.

Rovnako nedostatočné dodávky na rok 1966 sú aj v niektorých ďalších spotrebných tovaroch, pričom sú aj také prípady, že pre tržné fondy výroba dáva k dispozícii menšie množstvá ako pre rok 1965, ba niekedy dokonca nepotvrdzuje požiadavky obchodu vôbec. Aby som bola konkrétna, uvediem aspoň jeden príklad. Pre budúci rok nie sú výrobní partneri ochotní dodať vôbec žehličky bez termostatov.

Obchodné organizácie v súvislosti s vyššími úlohami a predpokladanými problémami v roku 1966 musia, pochopiteľne, dôraznejšie vplývať na dodávateľov v záujme odstraňovania nedostatkov v objeme a kvalite spotrebného tovaru. No rozhodne aj vo výrobe budú musieť pristupovať k problémom zabezpečovania potrieb obyvateľstva s oveľa väčšou zodpovednosťou, než tomu bolo doteraz. A súčasne s týmito otázkami sa musia riešiť aj úlohy v oblasti vzťahu k spotrebiteľovi, a to najmä z hľadiska


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP