tohto charakteru sa nevyžaduje osobitné zmocnenie od iných orgánov štátnej moci, lebo tu je jej pôsobnosť originálna. Na druhej strane zákonodarná pôsobnosť Slovenskej národnej rady vzťahuje sa ďalej aj na také oblasti, na úpravu ktorých bola osobitne splnomocnená zákonom Národného zhromaždenia.
Rozvíjaniu zákonodarnej pôsobnosti Slovenskej národnej rady, ako významnému smeru pre jej plnšie uplatnenie pri riešení zásadných otázok hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska v rámci jednotnej Československej socialistickej republiky, venovali osobitnú pozornosť ÚV KSČ a ÚV KSS v dokumente "Za plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady" zo 7. mája 1964. Ako jednu z ciest na odstránenie nejasností, čo spadá do pôsobnosti Slovenskej národnej rady, videli tieto orgány v zodpovedaní na otázku, ktoré veci majú byť považované za veci národnej a regionálnej povahy. Za takéto v zmysle dokumentu (citujem) "treba považovať napríklad zvýšenie intenzity poľnohospodárskej výroby, riešenie problematiky horských a podhorských oblastí, oblastí s rozptýleným osídlením, zvyšovanie úrodnosti pôdy v nížinách s rozsiahlymi melioračnými prácami, lepšie rozmiestenie výrobných kapacít, využívanie pracovných síl, zvyšovanie technickej úrovne v priemysle a stavebníctve a významné úlohy na úseku dopravy". Z tohto hľadiska, ako dokument ďalej doslovne ukladá, "treba premyslieť program zákonodarnej činnosti Slovenskej národnej rady, najmä pri novej zákonodarnej úprave školských, osvetových a kultúrnych otázok, ďalej otázok priemyselnej a poľnohospodárskej výroby, najmä so zreteľom na problematiku horských a podhorských oblastí, oblastí s rozptýleným osídlením, otázok cestovného ruchu a ďalších obdobných otázok národnej a regionálnej povahy". Takto rieši otázku zákonodarnej právomoci dokument ÚV KSČ a ÚV KSS zo 7. mája 1964.
Slovenskej národnej rade ako orgánu povolanému spoluvytvárať a spoluzabezpečovať celoštátnu politiku patrí voči centrálnym štátnym orgánom právo, ale aj povinnosť politickej a zákonodarnej iniciatívy. Jej orgány sa majú zúčastňovať na príprave zákonov, iných právnych predpisov, ako aj ostatných zásadných celoštátnych opatrení a rozhodnutí. Slovenská národná rada je teda oprávnená predkladať Národnému zhromaždeniu aj návrhy zákonov celoštátneho významu. Pre plnšie uplatnenie tejto funkcie Slovenskej národnej rady ukladá dokument "prehĺbiť vzťahy medzi Slovenskou národnou radou a Národným zhromaždením, najmä na zabezpečenie dôslednejšieho uplatňovania zákonodarnej a vôbec politickej iniciatívy Slovenskej národnej rady a jej orgánov voči Národnému zromaždeniu a tiež voči vláde. "
Realizujúc tieto zásady vláda uznesením č. 340/1964 uložila ministrovi spravodlivosti v rámci metodického riadenia legislatívnych prác pri príprave návrhov nových zákonov a všetkým ostatným čelnom vlády, aby v súčinnosti s výkonnými orgánmi Slovenskej národnej rady dbali o rozvíjanie zákonodarnej činnosti Slovenskej národnej rady. Vo vzťahu k jednotlivým výkonným orgánom Slovenskej národnej rady vláda upravuje ich účasť na normotvornej činnosti pri vymedzení pôsobnosti povereníkov Slovenskej národnej rady.
Po prijatí opatrení na plnšie uplatnenie Slovenskej národnej rady došlo, ako to z predloženej zprávy o činnosti Slovenskej národnej rady vyplýva, k podstatnému oživeniu jej účasti na riešení zásadných otázok hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska a celého štátu, i k zvýšeniu účinnosti práce orgánov Slovenskej národnej rady voči orgánom a organizáciám i národným výborom na Slovensku. Ruka v ruke s tým došlo aj k podstatnému prehĺbeniu účasti Slovenskej národnej rady na tvorbe celoštátnych zákonov a iných právnych predpisov.
Tak napríklad na podklade doterajších skúseností z riešenia bytového problému u nás a z toho vyplývajúcej výstavby rodinných domčekov i so zreteľom na jej rozsah na Slovensku a v snahe dosiahnuť maximálnu úsporu stavebných' pozemkov, stavebného materiálu i zníženia stavebných nákladov pre stavebníkov, pripravuje Právna komisia Slovenskej národnej rady návrh zákona o osobnom vlastníctve k bytom ako iniciatívny návrh Slovenskej národnej rady na vydanie celoštátneho zákona. Slovenská komisia pre investičnú výstavbu v súčinnosti s Právnou komisiou Slovenskej národnej rady spracúvajú právnu problematiku individuálnej bytovej výstavby. Právna komisia SNR spolu s Ústavnoprávnym výborom Národného zhromaždenia vykonali previerku ako sa uplatňuje nový inštitút občianskeho zákonníka o osobnom užívaní pozemkov. S touto otázkou sa komisia zaoberala na poslednom zasadnutí.
Orgány Slovenskej národnej rady sa plnšie ako pred vydaním dokumentu zúčastňujú na tvorbe celoštátnych právnych predpisov, a to už v štádiu príprav ich zásad. Pre ilustráciu tohto tvrdenia možno uviesť účasť Povereníctva Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru na príprave autorského zákona a vykonávacích predpisov k nemu, Slovenskej plánovacej komisie, Povereníctva Slovenskej národnej rady pre financie i ostatných odvetvových povereníctiev pri spracúvaní právnych predpisov na zavedenie zásad plánovitého riadenia národného hospodárstva do života, Povereníctva Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo na príprave a spracúvaní osnovy zákona o starostlivosti o zdravie ľudu a pod. Svojimi návrhmi a podnetmi prispeli tiež orgány Slovenskej národnej rady k zdokonaleniu tak dôležitého legislatívneho návrhu, akým je Zákonník práce.
Osobitne sa rozvinula účasť Právnej komisie Slovenskej národnej rady a Povereníctva Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť na tvorbe celoštátnych právnych predpisov. Stanoviská k právnym predpisom sa podľa povahy prerokúvali s členmi Právnej komisie Slovenskej národnej rady, so zodpovednými pracovníkmi ostatných orgánov Slovenskej národnej rady i s vedeckými pracovníkmi teoretických pracovísk z oblasti práva, a niektoré i v Právnej komisii Slovenskej národnej rady (napr. Zákonník práce). Stanoviská sa oznamovali nielen príslušným ústredným orgánom štátnej správy, ale prostredníctvom členov Právnej komisie Slovenskej národnej rady delegovaných na zasadania Ústavnoprávneho výboru Národného zhromaždenia sa uplatnili i v rokovaní orgánov Národného zhromaždenia.
Pri prehlbovaní účasti Slovenskej národnej rady a jej orgánov na celoštátnej normotvorbe významnou mierou prispelo zlepšenie spolupráce a súčinnosti s ústrednými orgánmi. Prejavilo sa to i v koordinácii pracovných plánov Právnej komisie Slovenskej národnej rady a Ústavnoprávneho výboru Národného zhromaždenia. Zatiaľ čo v období predchádzajúcom dokumentu orgány Slovenskej národnej rady zúčastňovali sa zväčša len na pripomienkovom konaní k návrhom zákonov a iných právnych predpisov, prechádza sa teraz, aj keď ešte v malom, na aktívnu spoluúčasť na tvorbe noriem v celom štádiu ich prípravy. Pritom sa viac zovšeobecňujú poznatky z praxe i konkrétne potreby vyplývajúce z niektorých odlišností na Slovensku.
Treba však úprimne povedať, že rozvíjanie zákonodarnej činnosti Slovenskej národnej rady ešte zaostáva a nie je v želateľnom rozsahu táto právomoc využívaná. V doterajšej normotvornej činnosti vykonávala Slovenská národná rada svoju zákonodarnú právomoc zväčša iba vo sfére organizačnej. I ústavná možnosť, dokumentom osobitne vyzdvihovaná, o splnomocnení Slovenskej národnej rady zákonom Národného zhromaždenia na vydanie vlastnej zákonnej úpravy, sa využíva iba čas od času, a to prevažne v prípadoch, že má byť vydaný zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa zriadi príslušný orgán Slovenskej národnej rady, nadväzujúci na prácu novozriadeného ústredného orgánu.
Z toho vidno, že ústavné možnosti o splnomocnení Slovenskej národnej rady zákonom Národného zhromaždenia, ako i možnosti normotvornej činnosti Slovenskej národnej rady vo vlastnej kompetencii sú využívané dosť jednostranne, a preto i naďalej rozvíjanie vlastnej zákonodarnej pôsobnosti Slovenskej národnej rady zostáva ešte otvoreným problémom.
Pripravované celoštátne zákony by bolo treba domýšľať dôsledne z toho hľadiska, či nimi upravovaná oblasť vcelku alebo iba v dielčích otázkach by nemala byť upravená zákonom Slovenskej národnej rady, prihliadajúc k prípadným osobitostiam, ktorých riešenie by bolo v súlade s celospoločenskými záujmami. Tu treba zdôrazniť, že okrem politického významu spojeného s takouto úpravou prihliadajúc na potrebu úpravy zákonom Slovenskej národnej rady vo vymedzenej oblasti by sa v plnej miere prejavila originálna pôsobnosť orgánov Slovenskej národnej rady.
Vytýčením požiadavky, aby sa venovala pozornosť sústavnému rozvíjaniu zákonodarnej pôsobnosti Slovenskej národnej rady, nemám na zreteli, aby vo vymedzenej oblasti sa mechanicky a za každú cenu uplatňovalo zákonodarstvo Slovenskej národnej rady. V konkrétnych prípadoch treba vidieť celospoločenské záujmy, a keď jednotnou celoštátnou úpravou možno zabezpečiť aj osobitné potreby Slovenska, vtedy by malo vystačiť vyjadrenie účasti Slovenskej národnej rady na riešení zákonom upravovaných otázok a eventuelne vymedziť konkrétne úlohy, ktoré orgány Slovenskej národnej rady majú plniť. Tomu zodpovedá aj legislatívna prax, ktorá najmä v poslednom období v celoštátnych právnych úpravách takúto pôsobnosť Slovenskej národnej rady zakotvuje,, ako napr. zákon o Československom rozhlase, o Československej televízii, o výrobných poľnohospodárskych správach, a rozvoji rastlinnej výroby, o autorskom práve i pripravované zákony o starostlivosti o zdravie ľudu a o vysokých školách. Takémuto rozhodnutiu však musí vždy predchádzať dôsledná politická aj právna analýza a objasnenie otázky, čo sa s úpravou sleduje a aký bude mať dopad.
Súdružky a súdruhovia!
Ústredný výbor KSČ a Ústredný výbor KSS vo svojich smerniciach zo 7. mája 1964 urobili jasno v dlhotrvajúcich nejasných otázkach o postavení Slovenskej národnej rady v celom systéme orgánov štátnej moci a správy, vzťahoch Slovenskej národnej rady, Národného zhromaždenia, národných výborov, ako i o právomoci. Táto skutočnosti sa prejavuje v mnohých úspechoch i v priaznivých výsledkoch ich práce.
Nesmieme však upadnúť do pocitu sebauspokojenia na základe dosiahnutých úspechov. Treba, aby sme hodnotiac úspechy zamysleli sa aj nad nedostatkami, ktoré sa doposiaľ v našej práci vyskytujú, a spoločným úsilím sa snažili ich čo najskôr prekonať. V legislatívnej činnosti ide o nasledovné:
Ešte dôslednejšie by sa mala prejaviť koordinačná úloha predsedu Právnej komisie SNR a povereníka SNR pre spravodlivosť, ktorému uznesenie vlády č. 340/1964 ukladá zúčastňovať sa na príprave celoštátnych právnych predpisov s právom oznamovať k nim stanoviská Slovenskej národnej rady. Mám na mysli to, že ministerstvá a ústredné orgány napriek citovanému uzneseniu vlády vydávajú prípadne predkladajú do vlády návrhy právnych predpisov často bez toho, aby si k nim vyžiadali stanovisko Slovenskej národnej rady. I v činnosti samotných povereníctiev a aparátov komisií Slovenskej národnej rady sa stáva, že k pripravovaným predpisom pristupujú len z hľadiska vlastného rezortu a nevidieť tu jednotný pohľad všetkých rezortov Slovenskej národnej rady na určité právne predpisy a len výnimočne a ojedinelé konzultujú svoje stanovisko s ostatnými povereníctvami Slovenskej národnej rady.
Orgány Slovenskej národnej rady nevyužívajú v dostačujúcej miere svoje poznatky vyplývajúce z výkonu kontrolných funkcií, z vykonaných rozborov o činnosti štátnych i hospodárskych orgánov a organizácií, zo sťažností a oznámení pracujúcich a pod. a nedomýšľajú ich z hľadiska potrieb na novú úpravu. Myslím v tomto prípade na iniciatívu pri tvorbe právnych predpisov, resp. návrhov zákonov.
Úloha prísne dbať, aby všetky právne predpisy boli orgánmi a organizáciami i jednotlivými občanmi dodržiavané, je rovnako dôležitá ako úloha, aby nevyhovujúce a zastaralé právne predpisy boli včas odstránené a nahradzované novými. Stavia sa tu aj otázka zabezpečenia znalostí všetkými funkcionármi i nižších orgánov štátnej správy a moci, znalostí zákonov a predpisov, čím sa zníži ich porušovanie funkcionármi i jednotlivcami, o čom sa máme možnosť presvedčiť v druhej zpráve o dodržiavaní zákonnosti na Slovensku.
Úsilie o prekonanie všetkých nedostatkov pri uplatňovaní zákonodarnej pôsobnosti a pri uplatňovaní zákonodarnej iniciatívy Slovenskej národnej rady treba považovať za dôležitú úlohu všetkých orgánov Slovenskej národnej rady. Orgány Slovenskej národnej rady by mali viac vychádzať z poznania vlastnej zodpovednosti za prácnu úpravu i za zachovávanie socialistickej zákonnosti na úsekoch, na ktorých pôsobia. Treba opustiť nesprávny názor, akoby za prípravu zákonov i ďalších právnych predpisov zodpovedala len Právna komisia Slovenskej národnej rady a povereník Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť, lebo nemajú a spravidla ani nemôžu mať dostačujúce vlastné poznatky a skúsenosti o vecnej problematike upravovanej oblasti. Úlohou Právnej komisie Slovenskej národnej rady môže byť predovšetkým technická právna úprava pripravovaných noriem a ich zosúladenie s platným právnym poriadkom. Riešenie vecných otázok je úlohou príslušných odborných orgánov pôsobiacich na danom úseku.
Teoretickému rozpracovaniu zákonodarnej pôsobnosti Slovenskej národnej rady, najmä otázkam úlohy a funkcií zákonov Slovenskej národnej rady ako súčasti jednotného právneho poriadku Československej socialistickej republiky treba venovať maximálnu pozornosť aj zo strany právnej vedy. Právna veda doteraz ničím neprispela pri riešení tejto zložitej a politicky tak významnej problematiky. Ani otázku čo považovať za veci národnej a regionálnej povahy nemožno pre budúcnosť ponechať na riešenie len politickej a právnej praxi. Tieto otázky sa musia aj vedecky zdôvodniť. Chýbanie potrebného vedeckého zázemia prax každodenne pociťuje a je príčinou značnej rozkolísanosti pri právnej úprave týchto, často veľmi citlivých otázok.
Z týchto hľadísk, súdružky a súdruhovia, považujem za potrebné, aby aj Predsedníctvo Slovenskej národnej rady sa vo svojej budúcej činnosti viac zamýšľalo a riešilo otázky ďalšieho rozvíjania pôsobnosti Slovenskej národnej rady na úseku tvorby práva a k tomuto viedlo i jednotlivé orgány Slovenskej národnej rady.
Predseda Chudík:
Ďakujem poslancovi P a š k o v i a dávam slovo súdruhovi Vladimírovi Z v a r o v i, povereníkovi Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo.
Povereník MUDr. Zvara:
Vážené súdružky a súdruhovia, vážení poslanci,
dovoľte, aby som predniesol niekoľko poznatkov z činnosti Komisie a Povereníctva Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo v súvislosti s uplatňovaním dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS zo 7. mája m. r. vo IV. volebnom období Slovenskej národnej rady.
Rozsah priamej riadiacej činnosti sa oproti III. volebnému obdobiu rozšíril o zdravotnícke zariadenia celoslovenského významu, takže k významným liečebným a pedagogickým ústavom podliehajúcim Povereníctvu SNR pre zdravotníctvo už predtým pribudli ďalšie, ako Československé štátne kúpele a žriedla na Slovensku, tuberkulózne liečebne vo Vysokých Tatrách a Liečebný ústav endokrinologický v Ľubochni.
Pre metodické vedenie zdravotníckych služieb v zariadeniach spravovaných národnými výbormi sú pri Povereníctve SNR pre zdravotníctvo ustanovení hlavní odborníci pre Slovensko.
Pre riadenie vedy a výskumu na Slovensku bola ustanovená pri Povereníctve SNR pre zdravotníctvo Vedecká rada ako poradný orgán. Jej predseda a podpredseda sú členmi Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva. V záujme lepšej koordinácie činnosti, odstránenia nežiadúcich duplicít, ako aj v záujme zabezpečenia účasti ústavov na Slovensku na riešení celoštátnych úloh, došlo k delimitácii úloh medzi výskumnými ústavmi riadenými Ministerstvom a Povereníctvom SNR pre zdravotníctvo, cím výskumné ústavy dosiahli takto svoje charakteristické zameranie. Napríklad Výskumný ústav hygieny rieši celoštátne problémy Vidieka, Výskumný ústav hygieny práce a chorôb z povolania sa celoštátne zameriava na riešenie problematiky hygieny práce v poľnohospodárstve a v chemickom priemysle.
Prostredníctvom doškoľovacích ústavov organizovala Komisia a Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo v súlade s celoštátnymi zásadami postgraduálnu výchovu lekárov, farmaceutov a stredných zdravotníckych pracovníkov v krajoch a okresoch. Koordinácia plánu výchovy sa vykonáva na spoločných zasadnutiach kolégií a vedeckých rád príslušných ústavov popromočnej výchovy v Čechách a na Slovensku.
Dokument strany a vlády o rozvoji starostlivosti o zdravie v socialistickej spoločnosti vyzdvihuje úlohu lekárskej vedy pri zabezpečovaní vysokej úrovne starostlivosti o zdravie. Vytyčuje našej lekárskej vede súčasne zásadné smery, ktorými sa má v budúcnosti uberať.
V súčasných podmienkach vedecko-technickej revolúcie vyvstáva totiž pred nami celý rad problémov vyplývajúcich z možnosti neustáleho zhoršovania pracovného a životného prostredia človeka zapríčineného novou výrobnou činnosťou, ako je chemizácia, mechanizácia a automatizácia výroby, ďalej režim dňa, práce a odpočinku, životospráva moderného človeka. Pritom nám už nejde len o ochranu zdravia človeka, ale tiež o jeho rozvoj a upevnenie s perspektívou predlžovania aktívneho ľudského veku.
Naša zdravotnícka výskumná základňa je v porovnaní s vyspelými štátmi zatiaľ ešte dosť nerozvinutá. Bude ju treba aj naďalej rozvíjať, skvalitňovať a zároveň sústreďovať na rozhodujúce úlohy. Pritom musíme udržovať vysokú úroveň lekárskej vedy a výskumu v celej šírke, aby sme boli schopní ihneď prevziať všetky výsledky svetovej lekárskej vedy, upraviť ich pre naše potreby a využiť v prospech zdravia našich občanov.
Vedecko-výskumnú a vývojovú základňu Povereníctva SNR pre zdravotníctvo tvorí v súčasnosti 9 ústavov. V perspektívnom rozvoji do roku 1970 sa počíta s tým, že bude potrebné vedľa doterajšieho vyhraneného zamerania ústavov vedecke-výskumnej základne na Slovensku k poľnohospodárskej problematike venovať aj primeranú pozornosť ďalším problémom celoštátneho charakteru alebo špecifickým pre Slovensko, či už vyplývajú z prírodných podmienok alebo z industrializácie Slovenska. Väčšiu pozornosť bude treba venovať aj otázkam základného výskumu, a to najmä tam, kde tieto problémy nie sú zabezpečované výskumnou činnosťou ústavov Slovenskej akadémie vied alebo lekárskymi fakultami. Súčasne bude treba zvýšiť starostlivosť c výskum v takých odboroch doteraz dostatočne nerozvíjaných, ako je sociológia, ekonomika zdravotníctva a pod. Omnoho viacej ako doteraz bude treba sústreďovať prostriedky a pozornosť na riešenie štátnych a rezortných výskumných úloh sa zvláštnym zreteľom na hlavné a komplexné úlohy.
Na zabezpečenie činnosti ústavov vedecko-výskumnej základne sa počíta s primeraným kádrovým a materiálno-technickým vybavením.
Počet pracovníkov ústavov vedecko-výskumnej základne na Slovensku sa má zvýšiť do roku 1970 viacej ako o tretinu. Tento prírastok má zabezpečiť dobudovanie doterajších ústavov so zreteľom na plánované úlohy a tiež i so zreteľom na zriaďovanie vysunutých laboratórií v iných zdravotníckych zariadeniach.
Komisia a Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo sa okrem rozvoja vedecko-výskumnej základne už dlhší čas zaoberala prípravou perspektívneho plánu rozvoja zdravotníctva na Slovensku. Cieľom bolo, aby tento čo najobjektívnejšie odrážal súčasné i perspektívne potreby pre takú sieť zdravotníckych zariadení, aby pracujúci človek mal zabezpečenú rýchlu a odbornú lekársku starostlivosť.
Za podklad návrhu rozvoja zdravotníckych služieb na Slovensku do roku 1970 slúžil podrobný prieskum terajšieho stavu zdravotníckych zariadení. Bol spracovaný pasport všetkých ambulantných a postelových zariadení po priestorovej stránke, po stránke materiálneho a kádrového vybavenia. Ako miera rozvoja a postupného vyrovnávania zdravotníckych služieb na Slovensku boli použité optimálne relácie určené pre celú ČSSR. Na vypracovaní perspektívneho plánu sa účinne podieľal aj Zdravotný výbor Národného zhromaždenia. Poslanci - členovia Zdravotného výboru NZ spolu s poslancami - členmi Komisie SNR pre zdravotníctvo vykonali v októbri minulého roku dvojdňový prieskum v tých okresoch na Slovensku, kde sa počíta s väčším perspektívnym rozvojom zdravotníctva. Návrh perspektívneho plánu rozvoja bol potom prerokovaný na spoločnom zasadnutí Zdravotného výboru NZ a Komisie SNR pre zdravotníctvo. Oba orgány odporučili Predsedníctvu NZ prijať opatrenia na jeho zahrnutie do celoštátneho plánu. Návrh siete takto odporučený osvojilo si kolégium ministra na svojom zasadnutí v Bratislave 11. marca 1965, čím sa dosiahli reálne predpoklady na rýchlejšie vyrovnávanie neodôvodnených rozdielov v zdravotníckom vybavení.
V súlade s rozhodnutím ministra, aby jeho klégium rokovalo v tom kraji, ktorého problémy sa riešia, uskutočnilo sa 17. júna 1965 zasadnutie kolégia ministra zdravotníctva v Košiciach, na ktorom bol prerokovaný návrh Povereníctva SNR pre zdravotníctvo na rozvoj zdravotníctva vo Východoslovenskom kraji v štvrtej päťročnici, problémy výstavby Fakultnej nemocnice v Košiciach, ako aj problémy vyplývajúce pre zdravotníctvo z výstavby a prevádzky Východoslovenských železiarní.
Podľa návrhu rozvoja perspektívneho plánu má sa počet postelí v nemocniciach zvýšiť v ČSSR o 5000, z toho na Slovensku o 3300. Rozdiel v zabezpečení medzi českými a slovenskými krajmi sa tak oproti minulosti podstatne zmenší a v roku 1970 bude predstavovať necelé dve postele na 1000 obyvateľov.
V celkovom počte lekárskych miest sa počíta so vzostupom o 2164 na Slovensku oproti 2662 v českých krajoch. Na 10 000 obyvateľov bude pripadať v roku 1970 v českých krajoch vyše 21 lekárskych miest, v slovenských vyše 19. Rozdiel, ktorý v roku 1965 robí takmer 4 lekárske miesta, má sa v roku 1970 znížiť na 2 lekárske miesta. Obdobný priaznivý vývoj je i v počte lekárskych miest v ambulantnej službe. V počte lekárskych miest v hygienickej a protiepidemickej službe je situácia už v súčasnosti vo všetkých častiach republiky vyrovnaná.
Vážnym problémom zostáva rozvoj jaslí. Podľa úvahy sa má počet miest v jasliach v štvrtej päťročnici zvýšiť v Československu o 14 000, z toho na Slovensku o 5000. Pri stúpajúcej pôrodnosti a rýchlo sa zvyšujúcej zamestnanosti žien dá sa očakávať ešte rýchlejšie stúpanie potreby umiestenia detí ako tomu bolo doteraz. Národné výbory majú už doteraz viac ako 10 000 žiadostí o umiestenie detí v jasliach. Nie je potrebné široko zdôrazňovať ekonomický a spoločenský význam rýchlejšieho budovania týchto zariadení.
Pre Slovensko v zdravotníctve počíta sa teda s jednou miliardou 232 miliónov Kčs na rozvoj zariadení spravovaných národnými výbormi za roky 1965-1970. Slovensko sa podieľa takto na celoštátnych investíciách 51, 6 % z celkového objemu investícií, čo je iste preferencia slovenských krajov veľmi výrazná, vychádzajúca z objektívneho posúdenia situácie a potrieb v zdravotníctve na Slovensku.
Investičné prostriedky venované na rozvoj zdravotníckych služieb v slovenských krajoch sú v porovnaní s prostriedkami venovanými na tento účel v minulých rokoch podstatne vyššie. Pred nami všetkými samozrejme stojí tu však náročná úloha, zabezpečiť realizáciu investičných plánov a plné využitie určených investičných prostriedkov.
Pozitívne ovplyvnili činnosť Komisie SNR pre zdravotníctvo a činnosť Povereníctva SNR pre zdravotníctvo niektoré nové prvky v práci našich ústredných orgánov. Po prvom spoločnom zasadnutí Zdravotného výboru Národného zhromaždenia a Komisie Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo v Bratislave uskutočnila sa spoločná previerka Československých štátnych kúpeľov na území celej ČSSR a pripravuje sa spoločné rokovanie oboch orgánov k návrhu zákona o zdraví. Tento spôsob práce vytvára podmienky pre objektívne rozhodovanie o najzávažnejších našich problémoch zo strany Zdravotného výboru Národného zhromaždenia a okrem toho umožňuje členom Komisie Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo, aby k zabezpečeniu úloh v zdravotníctve na Slovensku pristupovali vyzbrojení širším pohľadom ako je len národný pohľad, a aby tak vedeli posúdiť, ktoré problémy na Slovensku je potrebné riešiť vzhľadom na ich aktuálnosť, ale i vzhľadom na reálnosť podmienok pre ich riešenie.
Opakované zasadnutie kolégia ministra zdravotníctva na Slovensku s programom týkajúcim sa základných podmienok zdravotníctva v slovenských krajoch vytvorilo ďalší predpoklad pre urýchlený jeho rozvoj. Dohodnutie spolupráce medzi jednotlivými odbormi Ministerstva zdravotníctva a oddeleniami Povereníctva Slovenskej národnej rady pre zdravotníctvo dáva možnosť účelnej deľby práce, bráni zbytočnému zdvojeniu v tej istej činnosti, nedovolí niektoré problémy opomenúť. Obdobne, ako je to v školskom rezorte, pripravujeme podrobné rozpracovanie tejto spolupráce na báze vládou vymedzených úloh pre Povereníctvo SNR pre zdravotníctvo k signovaniu súdruhovi ministrovi zdravotníctva a potom i k informácii krajským národným výborom na Slovensku. Ďalej podľa ministerstvom určených princípov podieľame sa na konkrétnom uplatnení niektorých nových prvkov riadenia zdravotníctva a pripravujeme ich reálizáciu od 1. januára 1966 v Okresnom ústave národného zdravia Trnava a Trenčín. Tak isto pripravujeme prechod Správy československých štátnych kúpeľov a žriediel v Bratislave na chozrasčotný princíp obdobne ako to robí Ministerstvo zdravotníctva u Ústrednej správy kúpeľov a žriediel v Prahe.
Môžeme teda konštatovať, že prvý rok práce vo IV. volebnom období priniesol na úseku zdravotníctva veľmi mnoho pre splnenie základných odborných i politických úloh. To všetko hovorí najpresvedčivejšie, že ideové zámery a konkretizácia dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS o Slovenskej národnej rade z minulého roku nám na úseku zdravotníctva umožnili významne postúpiť vpred a aj pre budúcnosť vytvárajú priaznivé podmienky pre plnenie našich úloh.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Zvarovi a dávam slovo súdružke poslankyni Margite Potočkovej.
Poslankyňa Potočková:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
O práci Komisie Slovenskej národnej pre školstvo a kultúru je pomerne dosť ťažko hovoriť, keďže tu nie je možnosť presného vyčísľovania. Účinnosť práce komisie v období 15 mesiacov by sa mala vari odrážať na práci škôl a našich kultúrnych zariadení. Myslím si však, že komisia je skutočne iniciatívnym kontrolným i výkonným orgánom Slovenskej národnej rady, sleduje a zabezpečuje plnenie úloh na úseku školstva a kultúry.
Dovoľte mi, prosím, zmieniť sa aspoň o najnaliehavejších otázkach, ktorými sa komisia zaoberala. Treba poznamenať, že Slovenská národná rada skutočne vytvára priaznivé podmienky pre ďalší stály rozvoj školstva, hľadiac na potreby nášho národného hospodárstva. Ale aj keď sa výstavba škôl rozvíja priaznivejšie ako v uplynuté roky, zatiaľ len nepatrne znižujeme smennosť na školách. Veľmi náročné úlohy na tomto úseku sa neplnia tak, ako by si to vyžadovala nutnosť zlepšenia podmienok výchovno-vzdelávacej práce na školách všade, i v tých najodľahlejších kútoch Slovenska.
Trapné je spomenúť, že v roku 1964 bolo 21 mil. 369 tisíc korún v školskej investičnej výstavbe, riadenej národnými výbormi, nepreinvestovaných. Finančné plnenie v limitovanej investičnej výstavbe, riadenej národnými výbormi v celoslovenskom meradle k 31. augustu 1965 je 52, 6 %. V porovnaní s tým istým obdobím roku 1964 plnenie plánu sa zlepšilo, Ale podľa všetkého ešte nejaký čas nepodarí sa nám odstrániť tie nedostatky, ktoré máme, a s tým súvisí i malá nádej na zníženie smennosti z 26, 6 % na 16 %, ako to plánujeme. Komisia SNR pre školstvo a kultúru robí všetky možné opatrenia a kroky na tomto úseku, a to smerom k národným výborom i stavebným organizáciám, ktoré zdôvodňujú zaostávanie v plnení plánu rôznymi objektívnymi ťažkosťami, príčinami.
Ale vysvetlite, prosím, malým školákom vo Vinodole, alebo v Chtelnici, alebo i v Šarišských Bohdanovciach č: v Chmeľové, že z takých i onakých dôvodov ešte nejaký čas budú sa musieť skultúrňovať v nekultúrnom prostredí že sa budú musieť vzdelávať v adaptovaných sypárňach, drevárňach alebo aj maštaliach. Ťažko sa pozrieť do očí týmto deťom i učitelom, ktorí majú školu umiestnenú i v štyroch budovách, ako je napr. v Šarišských Dravciach a pri odbornom vyučovaní treba cez prestávku preklusať z budovy do budovy aj jeden Kilometer. Je priam hriešne pomyslenie, že nám každoročne prostriedky prepadajú, kým mohli byť na Slovensku vyriešené aspoň tie najnaliehavejšie prísady. Mali Oravčania, Kysučania, ani parobci zo Šariša, ktorí sa učia na dve i na tri smeny, nemôžu veru za pozrušované teholne, za nedodržiavanie lehoty dodávetelmi, za nedostatok štrkopieskov, stavebných mechanizmov a hlavne nedostatok pracovných síl v okresných stavebných podnikoch. A tak to, čo by malo byť samozrejmosťou, teda plnenie plánu, ospevujeme ako heroický počin, pretože sa všetci úprimne tešíme z každej novopostavenej školy. Treba sa veľmi pekne poďakovať stavebným organizáciám, riadeným Povereníctvom SNR pre stavebníctvo, ktoré odovzdali nové školy v nadpláne, ako v Mlynárovciach, Horných Lefantovciach, v Hutách, na Vrútkach, v Púchove, v Žiline, v Bardejove a inde, i tým, ktoré dali školy do prevádzky podľa plánu a tak pomohli našim deťom. Ak Pozemné stavby v Prešove včas postavili 18 tried základnej deväťročnej školy v Prešove, trojsmennosť v meste chtiac-nechtiac sa musela dať na ústup. Nie je v silách a možnostiach komisie odstrániť všetky nedostatky, ktoré predsa len sú, iba poukázať na ne a mobilizovať cez všetkých súdruhov poslancov Slovenskej národnej rady i národných výborov občanov, zainteresovať ich na priamej pomoci pri plnení plánu investičnej výstavby škôl. Podstatne sa zlepší situácia, keď všetky školy budú stavané kompletne s telocvičňami, školskými družinami, klubmi, jedálňami. Náš človek dokáže do istej miery ovládať prírodu, mení tok riek, vytvára umelé ja-