Slovenská národná rada
5. schôdzka
15. a 16. septembra 1965
STENOGRAFICKÁ ZPRÁVA
O SCHÔDZKACH SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Zpráva povereníka SNR pre pôdohospodárstvo o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 27. mája 1965 k zpráve o súčasnom stave a hlavných úlohách vodného hospodárstva na Slovensku
Zpráva Predsedníctva Slovenskej národnej rady o činnosti Slovenskej národnej rady vo IV. volebnom období
Zpráva predsedu Slovenskej národnej rady o opatreniach na obnovu hospodárskeho a spoločenského života v okresoch postihnutých povodňami
Zpráva predsedu Komisie SNR pre rozvoj miestneho hospodárstva o údržbe a opravách bytového majetku na Slovensku
Zpráva Právnej komisie SNR o niektorých problémoch upevňovania socialistickej zákonnosti na Slovensku
Návrh Predsedníctva SNR na zabezpečenie súčinnosti Slovenskej národnej rady pri občianskej kontrole výkonu trestu odňatia slobody
Návrh na doplnenie zloženia Slovenskej plánovacej komisie
Bratislava 1965
STENOGRAFICKÁ ZPRÁVA
O SCHÔDZKACH SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY
Zpráva povereníka SNR pre pôdohospodárstvo o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 27. mája 1965 k zpráve o súčasnom stave a hlavných úlohách vodného hospodárstva na Slovensku
Zpráva Predsedníctva Slovenskej národnej rady o činnosti Slovenskej národnej rady vo IV. volebnom období
Zpráva predsedu Slovenskej národnej rady o opatreniach na obnovu hospodárskeho, a spoločenského života v okresoch postihnutých povodňami
Zpráva predsedu Komisie SNR pre rozvoj miestneho hospodárstva o údržbe a opravách bytového majetku na Slovensku
Zpráva Právnej komisie SNR o niektorých problémoch upevňovania socialistickej zákonnosti na Slovensku
Návrh Predsedníctva SNR na zabezpečenie súčinnosti Slovenskej národnej rady pri občianskej kontrole výkonu trestu odňatia slobody
Návrh na doplnenie zloženia Slovenskej plánovacej komisie
Bratislava 1965
IV. volebné obdobie
STENOGRAFICKÁ ZPRÁVA
o 5. schôdzke Slovenskej národnej rady v Bratislave 15. a 16. septembra 1965
Prítomní:
Predseda Michal C h u d í k; podpredseda Jozef Kríž;
delegácia Národného zhromaždenia - František T y m e š, predseda Výboru pre plán a rozpočet, poslanci Ján M a z ú r, Štefan Kuropka a František Štefánik;
delegácia vlády - inž. Samuel T a k á č, minister stavebníctva, inž. Štefan G a š p a r í k, vedúci Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva, dr. Zdeněk Číhal, námestník ministra spravodlivosti, inž. Miloslav Boháč, námestník ministra poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva;
predseda Najvyššieho súdu dr. Josef Litera, prvý námestník generálneho prokurátora dr. Jaroslav Dávid;
členovia Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska;
- funkcionári a vedúci pracovníci z prerokúvaných úsekov; 82 poslancov podľa listiny o prítomnosti.
(Začiatok schôdzky o 9, 00 hod. ) Predseda Chudík:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia!
Otváram 5. schôdzku a zisťujem, že Slovenská národná rada je spôsobilá sa uznášať.
Na dnešnom rokovaní vítam
delegáciu Národného zhromaždenia - súdruha Františka T y m e š a, predsedu Výboru pre plán a rozpočet ako vedúceho delegácie, poslancov Jána M a z ú r a, Štefana Kuropku a Františka Štefánika,
ďalej delegáciu vlády - súdruha inž. Samuela T a k á č a, ministra stavebníctva, súdruha inž. Štefana Gašparíka, vedúceho Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva, ďalej prvého námestníka ministra spravodlivosti súdruha dr. Zdenka Číhala a námestníka ministra poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva súdruha inž. Miloslava B ohá č a,
ako aj všetkých prítomných hostí.
Predsedníctvo navrhuje, aby podľa § 15 rokovacieho a pra-. covného poriadku si Slovenská národná rada pre 5. schôdzku zvolila za overovateľov poslancov Jozefa Malinu a Jozefa Bednára.
Kto súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Ďakujem.
Návrh programu na 5. schôdzku vám bol, súdružky a súdruhovia, doručený.
Sú k nemu pripomienky alebo doplnky?
(Neboli. ) Nie sú.
Kto súhlasí s navrhnutým programom, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Program je schválený.
Môžeme pristúpiť k prerokovaniu prvého bodu programu, ktorým je
zpráva povereníka SNR pre pôdohospodárstvo o vybavení návrhov, podnetov a pripomienok poslancov, prednesených na schôdzke Slovenskej národnej rady 27. mája 1965 k zpráve o súčasnom stave a hlavných úlohách vodného hospodárstva na Slovensku.
V zastúpení povereníka SNR pre pôdohospodárstvo, ktorý svoju neúčasť na dnešnej schôdzke ospravedlnil, zprávu prednesie prvý námestník povereníka poslanec Tibor Bohdanovský. Prosím, aby sa ujal slova.
Poslanec Bohdanovský:
Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!
Na schôdzke Slovenskej národnej rady k problémom vodného hospodárstva v máji tohto roku viacerí súdruhovia poslanci predniesli v rozprave podnetné návrhy a pripomienky. I keď sme na dotazy súdruhov poslancov odpovedali písomne, dovoľte mi ešte k niektorým problémom na úseku vodného hospodárstva, na nutnosť riešenia ktorých nás súdruhovia poslanci upozornili, niekoľko poznámok a informácií.
I tohtoročné katastrofálne záplavy na južnom Slovensku, ale i v iných oblastiach znovu zvýraznili nutnosť venovať otázkam vodného hospodárstva prvoradú pozornosť. Hlavne na úseku úprav odtokových pomerov a úprav tokov je treba urýchlene realizovať naše zámery tak, aby sídliská, priemyselné závody, komunikácie i poľnohospodárska pôda boli bezpečne ochránené. Preto pri spresňovaní ročných plánov budú orgány Slovenskej národnej rady hľadať ďalšie možnosti, ako riešenie týchto problémov urýchliť.
Neuspokojivú situáciu na úseku zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, na ktorú poukazovali všetci súdruhovia poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, sa orgány Slovenskej národnej rady
usilujú riešiť aj podporu výstavby vodovodov v rámci akcie "Z", na ktorý účel bolo z rezervy Slovenskej národnej rady pre tento rok uvoľnené naviac 3, 5 mil. Kčs, a to hlavne pre Východoslovenský a Stredoslovenský kraj, ktoré o takúto formu výstavby vodovodov prejavili najväčší záujem.
Súdruh poslanec Píš a súdružka poslankyňa Potočková poukázali na nepriaznivú situáciu v oblasti Vysokých Tatier tak v čistote tokov, ako aj v zásobovaní obyvateľstva vodou. Zabezpečujeme spracovanie komplexnej vodohospodárskej štúdie v tejto oblasti. Jej závery budú slúžiť pre usmernenie vodohospodárskej výstavby v súlade s perspektívou rozvoja oblasti Vysokých Tatier.
Súdružka poslankyňa Vaculová sa vo svojom vystúpení zaoberala problémom zásobovania obyvateľstva dedín na juhozápadnom Slovensku pitnou vodou a žiadala ochrániť pred záplavami poslednú nechránenú oblasť v okrese Galanta - Trstice. Pre niektoré obce v záplavou postihnutej oblasti sa už pristúpilo k budovaniu spoľahlivých zdrojov vody ako k následnému opatreniu. Požiadavka ochrániť oblasť Trstíc bola nanajvýš oprávnená, pretože práve táto oblasť bola postihnutá záplavou spätne vzdutými vodami Dunaja ako prvá. Ochranná hrádza na Malom Dunaji pri Trsticiach sa vybuduje v rámci následných opatrení po povodniach.
Zásobovanie Prievidze a okolia pitnou vodou, ktorého sa dožadoval súdruh poslanec M a c h a t a, je zabezpečené v pláne výstavou skupinového vodovodu, ktorý bude zásobovaný vodou z prameňov v okolí Poruby.
Pre zásobovanie priemyslu v Novákoch úžitkovou vodou bude v rokoch 1966-1968 vybudovaná nová čerpacia stanica.
Na zlepšenie situácie v zabezpečovaní prevádzky a údržby vodohospodárskych diel a zariadení vo Východoslovenskom kraji, o ktorej hovoril súdruh poslanec Leco, sa počíta so zvýšením počtu pracovníkov pre tento kraj o 150.
Súdruh poslanec B e r n í k hovoril o neuspokojivej situácii na úseku čistoty tokov vo Východoslovenskom kraji. V oblasti Východoslovenskej nížiny, kde je doteraz situácia najnepriaznivejšia, sa postupne zabezpečuje výstavba čistiacich staníc. Osem čistiarní odpadových vôd mestských a priemyslových" je už vo výstavbe a v pláne do roku 1970 sú zabezpečené prostriedky na výstavbu ďalších osem. Avšak neuspokojivá je situácia v plnení plánu výstavby na rozostavaných čistiarňach. Preto situáciu cestou vodohospodárskych organizácií a investorov sledujeme, plnenie úloh kontrolujeme a vykonávame predbežné opatrenia.
S úpravami Ipľa, ktorý spôsobuje každoročne veľké škody
zaplavovaním pozemkov, obcí a komunikácií, ako o tom hovorili súdruhovia poslanci Belovický a Faraga, sa má podľa plánu začať v roku 1967, avšak v dohode so Štátnou plánovacou komisiou sa robia opatrenia na zahájenie stavby už v roku 1966 tak v hraničnom úseku, ako aj v úseku Holiša-Boľkovce. Odtokové pomery v tomto povodí zlepší i nádrž Ružiná, s výstavbou ktorej sa uvažuje v rokoch 1968-1970.
Nádrž Raková na Kysuciach, o ktorej hovoril súdruh poslanec M a r e j k a, bola vypustená zo štátneho vodohospodárskeho plánu, a preto bol zrušený aj stavebný uzáver. S výstavbou nádrží Klubina a Dunajov sa do roku 1970 neuvažuje, avšak v ďalších rokoch sa s nimi počíta, a preto v zmysle platných smerníc je nutné na príslušných územiach dodržať určité obmedzenia vo výstavbe.
Všetci súdruhovia poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, poukázali na roztrieštenosť v organizácii vodného hospodárstva, ktorá sťažuje jednotné usmerňovanie investičných plánov, komplexné využívanie zdrojov vody a správne hospodárenie s vodou. Aj koordinácia protipovodňovej ochrany je za doterajšej organizácie vodného hospodárstva obťažná a málo operatívna.
V týchto dňoch bol Štátnej komisii pre riadenie a organizáciu predložený návrh novej organizácie vodného hospodárstva. Podľa tohto nového návrhu má sa vodné hospodárstvo riadiť centrálne ústredným odvetvovým orgánom. Organizačne má byť odvetvie usporiadané podľa podnikových princípov a územná pôsobnosť podnikov podľa hlavných povodí riek.
V chozrasčotnej sfére má sa odvetvie vodného hospodárstva na Slovensku riadiť odborovým riaditeľstvom vodného hospodárstva v Bratislave.
Očakávame, že nové vodohospodárske orgány a organizácie zabezpečia postupné doriešenie všetkých naliehavých problémov, predovšetkým na úseku úprav odtokových pomerov a ochrany pred záplavami, v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, ďalej v odkanalizovaní miest a obcí, v čistote tokov a zabezpečia súlad v rozvoji všetkých úsekov vodného hospodárstva s rozvojom celého národného hospodárstva.
Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, ašte raz vám poďakovať za podnetné návrhy a pripomienky k riešeniu vodohospodárskych problémov na Slovensku a ubezpečiť vás, že plneniu úloh na úseku vodného hospodárstva budeme venovať sústavnú pozornosť.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Bohdanovskému za prednesenie zprávy.
Má niekto dotazy, prípadne pripomienky k prednesenej zpráve? (Neboli. )
Keďže nie sú dotazy ani pripomienky, pristúpime k druhému bodu programu.
Súdružky a súdruhovia poslanci!
Dokument ÚV KSČ a ÚV KSS zo 7. mája 1964, rozvádzajúc ustanovenie ústavy o Slovenskej národnej rade zdôraznil potrebu rozvíjať jej úlohu ako organického článku celoštátneho riadenia. Realizovanie tejto zásady predpokladá sústavné prehlbovanie vzťahov medzi Slovenskou národnou radou a Národným zhromaždením, ktoré ako najvyšší zastupiteľský orgán pomáha rozvíjať funkciu Slovenskej národnej rady ako národného orgánu štátnej moci a správy na Slovensku a prerokúva zprávy o jej činnosti. Táto skutočnosť je vyjadrená i v zákonoch o rokovacom a pracovnom poriadku oboch orgánov.
Preto na dnešné rokovanie bola predložená zpráva, ktorá hodnotí doterajšiu činnosť Slovenskej národnej rady v IV. volebnom období, aby sme posúdili, či správne vystihuje mnohostrannú činnosť Slovenskej národnej rady, ako i prácu jej orgánov, úlohy, ktoré riešia, a problémy, s ktorými sa pri plnení svojich úloh stretávajú.
Zpráva po jej schválení na dnešnej schôdzke bude predložená Národnému zhromaždeniu. Závery prerokovania zprávy v Národnom zhromaždení budú potom predložené plénu SNR cieľom prijatia konkrétnych opatrení na ich zabezpečenie orgánmi Slovenskej národnej rady.
Pretože zpráva bola poslancom vopred rozposlaná, nebude prednesená, ale prikročíme priamo k rozprave.
Tiež vám bol, súdružky a súdruhovia poslanci, rozdaný návrh uznesenia k zpráve.
Prosím, aby ste svoje pripomienky, prípadne námety k návrhu uznesenia odovzdali podpredsedovi Slovenskej národnej rady súdruhovi Jozefovi Krížovi, alebo predniesli v rámci rozpravy.
Do rozpravy k zpráve sa zatiaľ prihlásili poslanci
Ján M a r e j k a
Ján P a š k o
MUDr. Vladimír Zvara
Margita Potočková
inž. Ján M a r k o
Matej B e r n í k.
Dávam slovo súdruhovi poslancovi Jánovi Marejkovi.
Poslanec Marejka:
Vážená Slovenská národná rada,
súdružky a súdruhovia!
Od volieb nás delí niečo viac ako rok. Tento rok bol obdobím intenzívneho rozvoja práce Slovenskej národnej rady podnieteného uznesením Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska o práci, úlohách a postavení Slovenskej národnej rady v našej socialistickej republike. Spomínaným uznesením boli zaviazané všetky orgány Slovenskej národnej rady, všetci jej poslanci, aby zámery a politika našej strany boli v podmienkach Slovenska dôsledne uskutočňované. Boli utvorené nové povereníctva a komisie Slovenskej národnej rady. Do komisií Slovenskej národnej rady bol zvolený i rad súdruhov a súdružiek - odborníkov, čím okruh ľudí na správe sa podstatne rozšíril. Tým sa tiež vytvorili podmienky lepšej práce jednotlivých orgánov. Dnes, keď sa pozeráme po odstupe viac ako jedného roka činnosti a našej práce, keď čo i len pohľadom prebehneme po problémoch, ktoré sme riešili, a osobne sa domnievam, že prístup k všetkým riešeným problémom bol veľmi zodpovedný, vidíme, že to boli skutočne dôležité otázky dotýkajúce sa nielen každodenného života a práce nášho ľudu, boli to i perspektívne otázky rozvoja Slovenska ako celku a osobitne jeho jednotlivých oblastí.
Úspešné alebo neúspešné plnenie prijatých uznesení je závislé nielen od toho, ako dôsledne alebo menej dôsledne problém prejednávame, alebo ako sa pripraví podkladový materiál. To je, pravda, veľmi dôležité. Nie menej je dôležité, ako sa potom uznesenia uvádzajú do života, ako ich naši voliči považujú za svoje a tiež ako sa my, poslanci alebo členovia jednotlivých komisií, podieľame na organizovaní plnenia uznesení, ktoré sme prijali. Ja považujem túto časť prinajmenej za takú dôležitú, ako celú prípravu.
Z vlastnej praxe chcem pripomenúť a ukázať, ako sa snažíme v podmienkach môjho volebného obvodu a nášho okresu pracovať s. voličmi, ako vedieme našich voličov k tomu, aby sa stali hlavnými postavami pri realizácii záverov prijatých k jednotlivým problémom.
Práca poslancov v našom okrese je o to náročnejšia, že ide o oblasť s veľkým rozptýlením osídlenia, jednotlivé dediny sú rozťahané na celé kilometre v horách Javorníkov, Beskýd a Kysuckej vrchoviny.
Toto osídlenie a vrchársky spôsob života našich ľudí mal veľmi negatívny vplyv na kultúrny rozvoj Kysúc. Negatívne pôsobil na výchovu. Tieto negatívne prvky boli podporované všetkými doterajšími režimami, ktoré náš ľud prežil a ktoré mu prinášali len hlad a biedu - hnali ho za prácou do všetkých kútov sveta.
Oslobodenie našej vlasti našlo náš kysucký ľud úplne v dezolátnom stave. Nebolo priemyslu, škôl, kín a iných kultúrnych ustanovizní. Kysuce boli typické svojimi dreveničkami a petrolejkami s malinkými oknami, aby vraj v zime bolo teplejšie. Kysucké polia veľmi skromne poskytovali obživu. Nebolo dopravy, telefónov, rádií a takto by sme mohli vymenúvať celú sériu problémov, čím boli Kysuce typické. Kysuce pritom poskytovali veľmi dobrú pracovnú silu, bol i je to veľmi usilovný a pracovitý ľud, je to ľud, ktorý si vysoko váži našu stranu a náš spoločenský poriadok.
Niekto by mohol postaviť otázku, prečo tu hovorím o histórii Kysúc, keď hovoríme o takých otázkach, ako je hodnotenie práce Slovenskej národnej rady alebo riešenie bytového problému, respektíve jeho údržby, ktoré sú dnes na programe.
Hovorím o tom preto, aby ešte výraznejšie bolo zvýraznené to, o čom rokujeme, a najmä ako sa odrazili výsledky politiky našej strany i práce Slovenskej národnej rady a jej orgánov
i v podmienkach Kysúc. Zároveň chcem tiež ukázať, čo si naši voliči na Kysuciach myslia o našej práci a ako ju hodnotia.
U nás, v mojom volebnom obvode a našom okrese, sa najlepšie odráža výsledok politiky našej strany i práce Slovenskej národnej rady. Po oslobodení bolo v pracovnom pomere v okrese len sotva 900 ľudí, 6 lekárov, 359 učiteľov (teraz je asi 1200 učiteľov), 3 kiná, 4 kultúrne domy a pod. Dnes, aj keď je ešte veľa problémov, ktoré, treba riešiť, možno povedať, že sa urobil veľký kus práce. Intenzívne sa rieši školstvo. Za posledné roky dalo sa do užívania viac učební ako od osídlenia Kysúc, počet učiteľov stúpol o viac ako 100 %, počet lekárov stúpol viac ako 15-krát, o stredno-zdravotnom personále ani nehovoriac. Naše zdravotníctvo dostáva novú nemocnicu, ukončila sa elektrifikácia celého okresu, vybudovali sa cesty a autobusové spoje. Takmer každá dedina má kultúrny dom a kino. Čo je veľmi dôležité, niet u nás nikoho bez práce - každý kto pracovať chce, môže. Keď nie v okrese, tak na susednom Ostravsku, kde dochádza v súčasnom období viac ako 15 000 občanov. Tento stupeň zamestnanosti sa odráža i na výstavbe rodinných domkov a bytovej kultúre vôbec. V materiáloch, ktoré sú k dispozícii, sa hovorí, že na Slovensku asi jedna tretina obyvateľov býva v novom byte, teda nie staršom ako 15-20 rokov. U nás je tento problém o niečo lepší - zo 110 000 obyvateľov býva v nových bytoch 45 až 50 000 obyvateľov. Len v individuálnej bytovej výstavbe sa postavilo viac ako 8000 bytov a niečo cez 1000 bytov v štátnej, niečo JRD a družstevnej.
Zvlášť intenzívny rozvoj nastáva v našom okrese v posledných rokoch a najmä v roku 1964 a v roku 1965. Plán na roky 1966-1970, tak ako sme o ňom rokovali, i pre náš okres je priaznivý a bude znamenať ďalší všestranný rozvoj celého nášho okresu.
Úspešné rozvíjanie iniciatívy našich ľudí a plnenie prijatých uznesení spočíva i v tom, že sa vedúci súdruhovia z Ústredného výboru strany i Slovenskej národnej rady osobne zúčastňujú na práci v okresoch a nám radovým poslancom toto prácu v obvodoch uľahčuje. Považujem v našom okrese za veľkú pomoc zo strany napr. súdruha J a n í k a, tajomníka ÚV KSS, ktorý nám pomohol riešiť úlohy súvisiace s problematikou poľnohospodárstva v horských oblastiach, súdruhov Chudíka, Krahulca, Kríža, Bodu, Z v a r u, súdruhov z Povereníctva školstva, obchodu, súdruha Marku a ďalších, ktorí sa veľmi ochotne zúčastňujú jednania či už straníckeho orgánu, alebo okresného národného výboru. Myslíme si, že i im to potom umožňuje s väčším prehľadom riadiť úsek, ktorý je im zverený.
Ako som už povedal, v našom okrese i v mojom obvode kladieme dôraz na prácu poslancov vo svojich obvodoch. Aby mohli poslanci úspešne v obvode pracovať, musia poznať problémy tej-ktorej obce, celého obvodu i okresu. Za tým účelom zoznamujeme poslancov so všetkými problémami a úlohami okresu. Z času na čas zvolávame podľa plánu poslancov nielen Slovenskej národnej rady, ale i Národného zhromaždenia a poslancov krajského národného výboru na spoločné porady, kde sa poslanci zoznámia s úlohami a problémami v okrese. Takéto porady pomáhajú poslancom úspešnejšie pracovať. Potom poslanec môže suverénnejšie vystupovať a neskĺzne len na prenášanie poznatkov a pripomienok. Mnohé pripomienky môže potom vybaviť na mieste. Naši poslanci - či už do Slovenskej národnej rady alebo Národného zhromaždenia i krajského národného výboru - v tomto volebnom období ďaleko intenzívnejšie pracujú, aktívne vystupujú a pomáhajú Okresnému výboru strany riešiť a riadiť celý okruh otázok.
V Okresnom výbore strany považujeme za správne, že každý poslanec aspoň raz za mesiac sa má zúčastniť verejnej schôdze, každý má plán poslaneckých dní v obciach. Povedľa poslancov do ústredných orgánov týchto poslaneckých dní sa zúčastňujú i poslanci krajského národného výboru, okresného národného výboru, miestneho národného výboru i sudca okresného súdu toho obvodu. Pri takejto návšteve - alebo ako to voláme my, poslaneckom dni, prerokujú sa všetky otázky práce MNV, ak je tam jednotné roľnícke družstvo alebo štátny majetok, i práca týchto, problémy školstva, osvety, proste neobíde sa žiaden problém. Prichádzajú občania poradiť sa, posťažovať i pochváliť a záver je urobený verejnou schôdzou. Na tejto schôdzi vždy vystúpi niektorý z poslancov a hovorí o problémoch a úlohách, o politike našej strany i národných výborov. Chcel by som ešte pripomenúť, že týchto poslaneckých dní sa zúčastňuje i pracovník okresného národného výboru, ktorý z tohto celého jednania urobí záver, aby ani jedna pripomienka a návrh neostal nepovšimnutý. Všetky pripomienky a návrhy, ktoré neboli v obci uzavreté, sa ihneď dajú k vybaveniu príslušným odborom ONV alebo iným orgánom, ktoré sú za vec zodpovedné. O vybavení sa informuje príslušný národný výbor i občan alebo občianka. Takýto spôsob sme volili preto, aby medzi poslancami a voličmi bol čo najužší styk, aby sa vychovávali nielen poslanci, ale
i sami funkcionári. V Okresnom výbore strany nepovažujeme za správne, keď sa poslanci menia, každé volebné obdobie iní, potom i práca je taká. I u nás boli poslanci v mnohých minulých obdobiach, že za celé volebné obdobie nikde nevystúpili, nepomáhali riešiť problémy, až niekedy sa zúčastňovali osláv, a potom ľudia právom hovorili: vidíme poslanca len vtedy, keď sa príde predstaviť. V tomto volebnom období tomu tak nie je. To, pravda, úzko súvisí s tým, ako sú poslanci vedení, ale i ako pracuje orgán, kde sú členmi.
Poslanci ústrední, ale i krajskí a okresní zúčastňujú sa všetkých akcií, ktoré OV KSS i ONV poriadajú. Chceme, aby poslanci bez ohľadu na ich politickú príslušnosť aktívne organizovali plnenie uznesení. Ešte i dnes, po veľa rokoch, najmä starší súdruhovia veľa spomínajú na poslancov súdruhov Valu, B enadu a ďalších. Hovoria tak: keď títo k nám prišli, všetci žandári v okrese mali práce plné ruky. Pravda, dnes sú iné podmienky, ale i dnes je predsa možné, aby poslanec aktívne politicky pracoval a podieľal sa nielen na schvaľovaní zákonov a uznesení. Ide o to, aby sa hlavne podieľal na realizácii týchto uznesení a zákonov. My sa v okrese domnievame, že to je to najhlavnejšie. Môžeme v Slovenskej národnej rade a jej orgánoch prijať najlepšie uznesenie, ak sa na jeho plnení nebudú podieľať široké masy našich voličov, potom ani o krok dopredu nepostúpime.
Chcem ešte uviesť niekoľko príkladov, čo znamená správne podchytiť iniciatívu našich voličov. V našom okrese 90 % všetkých kultúrnych domov bolo postavených svojpomocne a hodnota niektorých predstavuje i milión korún. Len v súčasnom období je vo výstavbe päť kultúrnych domov. Týmto sa rieši nielen to, že sa vytvárajú podmienky pre kino, schôdze, divadlá a zábavy, riešili sme tým i umiestenie miestnych národných výborov, ktoré poväčšine nezodpovedalo potrebám. Niekde v kultúrnych domoch riešili i byty pre učiteľov, knižnice a pod. V súčasnom období usilujeme takýmto spôsobom o výstavbu málotriednych škôl, obchodov i vodovodov. Pod vplyvom uznesenia Slovenskej národnej rady z mája tohto roku rozvinula sa v okrese snaha riešiť vodu skupinovými vodovodmi a na dodávateľsky budovanom vodovode v Čadci účasť občanov pri prácach súvisiacich s výstavbou vodovodu. Takto sme dosiahli stav, že už dnes napríklad 75 % obce Kysucký Lieskovec má vodu zo spoločne vybudovaného vodovodu, v obci Ochodnica, ktorá má asi 3000 obyvateľov, má tiež dve tretiny obyvateľov vodovod. V Čadci každý, kto chce mať vodu z vodovodu, pomáha kopať miesta pre prípojky, zahŕňať vykopané a podobne. Dnes, keď ide niekto po Čadci, vidí, že sa kope na všetky strany. Je celý rad ďalších obcí v okrese i v mojom obvode, kde si občania či už individuálne, alebo skupinové stavajú vodovody. Budujú sa ročne kilometre ciest a chodníkov. Z roka na rok sa mení tvár nášho okresu. Pravda, je s tým veľa problémov. Treba obstarávať materiál, organizovať ľudí, zháňať projekty a podobne. Na tomto úseku naši poslanci zohrávajú významnú úlohu.
Myslím však, že toto úsilie musí byť ešte viac podporované jednotlivými povereníctvami a inými ústrednými orgánmi. Chcel by som uviesť ešte príklad. V našom okrese máme málo učiteľov, lekárov, ekonómov i iných odborníkov. Príčina bola i je známa - nízka úroveň ekonomiky; i napriek tomu, čo sa urobilo, je problém kultúry, bytový a podobne. Veľmi ťažko k nám prichádzajú chlapci a dievčatá zo škôl. Vlani napríklad prišla k nám do Novej Bystrice učiteľka z Bratislavy, už si meno nepamätám, bola dokonca i kandidátka strany. Na jednej členskej schôdzi, ktorej som sa zúčastnil, vo voľnom čase sa pýtam ako sa im darí, ako sa, im pracuje a podobne. Ona hovorí: "Čo som len komu urobila, že ma dali na taký zapadák. " Je to dedina, ktorá má asi 5000 obyvateľov a niekoľko škôl. Učila v novučkej, krásnej škole. Horko-ťažko doučila jeden rok, už jej niet. Podobných prípadov je veľa - každý chce pracovať a žiť len vo veľkom meste. Chcem tento príklad použiť preto, lebo sa mi zdá, že to súvisí i s výchovou na škole, ale najmä s nesprávnym výberom do škôl. Niekoľkokrát sme navrhovali, aby z tých miest, kde sú problémy s kádrami, boli prednostne prijímaní do škôl, pravda, za predpokladu rovnakých výsledkov s inými žiakmi. Je veľa príkladov, že zo školy po prijímacích skúškach napíšu, skúšku ste urobili, ale pre nedostatok miesta vás prijať nemôžeme. Potom nasleduje nielen množstvo intervencií, ale hlavne problémy s rozmiesťovaním kádrov, a verte, pri trošku rozumnom riešení by sa všeličomu dalo predísť. Stav je taký, že potom napríklad v Bratislave je až veľa učiteľov alebo lekárov, ale na Kysuciach, Orave, v časti Liptova, horských oblastiach Žiliny učia učitelia bez kvalifikácie a niekedy len absolventi stredných všeobecnovzdelávacích škôl. Potom sa ohromne čudujeme, že žiaci dosahujú nízku úroveň, ťažko sa dostávajú do výberových škôl a pod.
Treba sa ešte viac zamýšľať ako doteraz nad rozmiesťovaním priemyslu. Predsa je neudržateľný stav, keď sa priemysel stavia tam, kde ľudí niet, a potom je ohromný problém čo i len s dopravou, bytmi a podobne.
Osobne sa, vážení súdruhovia, domnievam, že za posledné obdobie sa urobilo na Slovensku veľa práce a predloženú zprávu treba schváliť, avšak si myslím, že Slovenská národná rada, jej jednotlivé orgány a povereníctva podľa môjho názoru by mali ešte viac nielen sa podieľať na riešení celoštátnych problémov, ale ešte viac priťahovať celoštátne orgány na riešenie problémov Slovenska ako celku, i jeho jednotlivých oblastí. Je isté, že spoločnými silami orgánov Slovenskej národnej rady i celoštátnych urýchlime tempo rozvoja nášho Slovenska.
Predseda Chudík:
Ďakujem súdruhovi Marejkovi a dávam slovo poslancovi Jánovi P a š k o v i.
Poslanec Paško:
Súdružky a súdruhovia!
Vo svojom diskusnom príspevku k zpráve o činnosti Slovenskej národnej rady sa chcem dotknúť niektorých otázok, ktoré súvisia so zákondarnou pôsobnosťou Slovenskej národnej rady, najmä z toho hľadiska, ako sa táto pôsobnosť po prijatí dokumentu ÚV KSČ a ÚV KSS zo 7. mája 1964 v praktickej činnosti Slovenskej národnej rady rozvíja.
Slovenská národná rada ako národný orgán štátnej moci a správy na Slovensku má vymedzenú svoju pôsobnosť nielen vo veciach národnej a regionálnej povahy, ale súčasne ako organická súčasť celoštátneho riadenia je povolaná, aby sa aktívne podieľala na tvorbe celoštátnej politiky a jej zabezpečovaní na Slovensku.
Jednou z oblastí, v ktorej sa toto ústavné poslanie Slovenskej národnej rady prejavuje, je zákonodarná pôsobnosť, či už ide o jej vlastnú právomoc, t. j. uznášať sa na zákonoch Slovenskej národnej rady, alebo o jej právo zákonodarnej iniciatívy voči Národnému zhromaždeniu.
Právo uznášať sa na zákonoch je čo do svojej povahy najvyšším stupňom právomoci, ktorú štátny orgán môže vykonávať. Od zákonov, ako od najvyšších foriem právnej úpravy, odvodzuje sa teda výkonná právomoc ostatných orgánov na jednotlivých úsekoch štátnej správy. Nakoľko na vydávanie vykonávacích predpisov k zákonom Slovenskej národnej rady sú povolané Predsedníctvo a komisie Slovenskej národnej rady, možno povedať, že vlastná, originálna pôsobnosť Slovenskej národnej rady a jej orgánov zhoduje sa v podstate s oblasťou, v ktorej Slovenská národná rada vykonáva svoju zákonodarnú pôsobnosť.
Ak ústava schválená najvyšším zákonodarným sborom ČSSR - Národným zhromaždením - zveruje Slovenskej národnej rade zákonodarnú pôsobnosť vo veciach národnej a regionálnej povahy, tak pre vydávanie zákonov Slovenskej národnej rady