prínos sa očakáva v náhrade legovaných materiálov. Ročná úspora bude činiť takmer 500 mil. Kčs.

Racionálne spracovanie sírnych parafinických rôp koordinuje Výskumný ústav ropy a uhľovodíkových plynov v Bratislave. Vyriešením úlohy zlepší sa akosť rafinérskych výrobkov a dôjde k plnšiemu využitiu sovietskej ropy.

V  štátnom pláne experimentálnych projektov a stavieb z celkového počtu 27 úloh budú riešiť 8 úloh ústavy a organizácie na Slovensku. Medzi tieto patrí napríklad celomontovaný obytný dom z pórobetónu, letmá montáž cestných a železničných mostov, štvorprúdová vozovka Košice - Šaca a ďalšie.

V  roku 1965 by sa podľa smerníc malo prejaviť aj širšie zavádzanie nových výrob a výrobkov. Vo všeobecnom strojárstve na Slovensku však nové výrobky majú predstavovať len necelé 4 % z celkového objemu výroby a v ďalších odvetviach tento podiel nie je vyšší. Medzi dôležité akcie patria: zavedenie sériovej výroby transformátorov pre elektrické lokomotívy, šplhacie žeriavy, hrotové sústruhy, zavedie sa výroba 38 druhov sklárskych strojov, chladničky, televízne a rádiové prijímače a niektoré ďalšie výrobky. V chémii sa prikročuje ku komplexnému spracovaniu ropy, k výrobe polyetylénu, nových agrochemikálií, čistých gumárenských chemikálií a germániového koncentrátu.

Celoštátny plán technickej normalizácie obsahuje konkretizáciu riešenia 76 súborných úloh, zasahujúcich najmä do strojárstva, metalurgie, chemického priemyslu, investičnej výstavby a stavebníctva. Ďalej je v ňom 500 jednotlivých úloh v tvorbe štátnych noriem alebo ich revízií. Hlavná pozornosť je zameraná v strojárstve na vytváranie predpokladov pre zvyšovanie sériovosti výroby a jej špecializáciu. V metalurgii ide o zabezpečenie technickej úrovne výrobkov, najmä pomocou vedeckého rozboru vyrábaného sortimentu a jeho optimalizácie z hľadiska výroby i spotreby. V chémii ide o stanovenie optimálnych akostí a účelného sortimentu. Vo výstavbe pôjde o zhospodárnenie prác, kde sa najmä má plne uplatniť teória medzných stavov v navrhovaní a projektovaní stavebných konštrukcií.

Na úseku medzinárodnej normalizácie sleduje plán vytváranie predpokladov pre účelnú špecializáciu a kooperáciu výroby, pre usnadňovanie medzinárodného obchodu a pre účelnú vedeckotechnickú spoluprácu.

Štátny plán tematických úloh pre zlepšovateľov a vynálezcov má priamu náväznosť na plán prípravy novej techniky s cieľom orientovať na tieto úlohy širokú technickú verejnosť. Ako príklady možno uviesť komplexné spracovanie luženca z albánskej rudy pre Niklovú hutu Sereď, využitie ligninu zo sulfitových výluhov, likvidácia, resp. využitie kalov z odpadných vôd celulóziek, zvýšenie trvanlivosti piestnych krúžkov v kompresoroch, mechanizácia obkladania nábytkových dielcov, granulácia sušených živných pôd, atď.

2. Plán zvýšenia technickej úrovne výroby

Plán   zvýšenia technickej úrovne výroby je významnou súčasťou   plánu rozvoja vedy a techniky, pretože rozhodujúcou mierou   ovplyvňuje zhospodárnenie výroby a rast produktivity práce.

 Tento plán predpokladá predovšetkým komplexnú modernizáciu ucelených úsekov výroby, ktorou sa zároveň má docieliť relatívna úspora pracovných síl, ďalej zahrňuje investície na rekonštrukciu závodov a prevádzok, prípadne výrobných úsekov spolu so zavádzaním pokrokových metód výroby a moderného zariadenia.

Z tohto plánu osobitnú pozornosť si zasluhuje komplexná modernizácia ucelených úsekov výroby v spracovateľskom priemysle. V pláne na rok 1965 je za ČSSR zaradených 84 akcií o rozpočtovej cene 1, 2 mld. Kčs. Z toho sa bude v roku 1965 realizovať asi 251 mil. Kčs. Návratnosť investícií u týchto modernizačných akcií je 2, 15 roka.

Slovensko sa bude v roku 1965 podieľať na celoštátnych investíciách na tieto akcie zhruba 13 %, z ktorých najväčšiu čiastku predstavuje potravinársky priemysel (bez neho je podiel Slovenska iba 11 %). Veľmi neuspokojivý je stav obidvoch rezortov strojárstva, kde sa uvažuje s komplexnou modernizáciou len v Slovenských lodeniciach v Komárne čiastkou 0, 5 mil. Kčs (rozpočtová cena 2, 5 mil. Kčs) a Kovosmalte v Bratislave čiastkou 5 mil. Kčs, teda asi 7 % a v rozpočtových cenách necelé 2 %.

O komplexnej modernizácii do roku 1970 sa hovorí v ďalšej časti zprávy.

Zlepšenie technickej úrovne sa docieli tiež radom licencií získaných v zahraničí. Pre odvetvia na Slovensku sa okrem iného ráta s kyslíkovou konvertorovou oceliarňou z Rakúska pre VSŽ, zariadením pre viskózovú striž z USA (do CHZJD), zariadením na pyrolýzu benzínu z Anglie pre Slovnaft a s kontinuálnou výrobou furalu pre Bučinu Zvolen.

3. Plán fondu vedy a techniky

V pláne fondu vedy a techniky na rok 1965 sa za ČSSR prejavuje takmer vo všetkých ukazovateľoch rast prostriedkov vynakladaných na vedecko-technický rozvoj. To vytvára predpoklady pre urýchľovanie technického pokroku v našom národnom hospodárstve a budovanie odpovedajúcej technickej základne pre zabezpečenie perspektívnych technicko-ekonomických koncepcií.

Počet pracovníkov VVVZ oproti roku 1964 má celoštátne vzrásť o 5. 700, z toho 40 % pre strojárstvo. Posilňuje sa tiež vedeckovýskumná základňa bádateľského výskumu chémie, stavebníctva, spotrebného priemyslu.

Po prvý raz je v pláne fondu vedy a techniky vyčlenený počet pracovníkov na Slovensku celkom a podľa jednotlivých rezortov. Celkove sa zvýši počet pracovníkov VVVZ na Slovensku o 1, 270, čo je 6 %, kým celoštátny prírastok pracovníkov predstavuje 4, 7 %.

Z celoštátneho objemu investícií do VVVZ v roku 1965 predstavujú menovité stavby 29 %, z nich 1/6 pripadá na Slovensko.

Investície do VVVZ na Slovensku sa sústreďujú v roku 1965 do nasledovných akcií:

Akcie menovitej investičnej výstavby:

a)  pokračujúce

II. stavba SAV Bratislava

b)  novozahajované

Endokrinologický ústav SAV

poloprevádzka Výskumného ústavu chemických vlákien vo Svite.

Limitovaná výstavba:

Dostavba Výskumného ústavu káblov a izolantov Bratislava Biologická stanica Výskumného ústavu agrochemickej technológie v Bratislave

Štátny výskumný ústav textilný, automatizačné stredisko Bratislava

Štátny drevársky výskumný ústav (prestavba dielní) Bratislava Výskumný ústav hydinársky Ivanka Výskumný ústav inžinierskych stavieb Bratislava Výskumný ústav zváračský (rekonštrukcia) Bratislava.

Podiel z celoštátneho objemu (bez strojov nezahrnutých do rozpočtu) predstavuje 11, 5 %.

Ako ukazuje prehľad o budovaní VVVZ na Slovensku, ani v roku 1965 nevytvárajú sa potrebné podmienky k tomu, aby došlo k výraznejšiemu posilneniu VVVZ. Kým v počtoch pracovníkov dosiahne sa ďalšieho zlepšenia, úmerne s tým nevytvárajú sa podmienky pre výraznejší rast vedecko-výskumných a vývojových pracovísk.

III Zameranie rozvoja vedy a techniky na Slovensku do roku 1970

Intenzívny rozvoj národného hospodárstva v ČSSR vyžaduje koncentrovať sily a prostriedky na postupné uskutočňovanie medziodvetvových štrukturálnych zmien, zabezpečovaných cestou výraznej intenzifikácie poľnohospodárskej výroby, rozvojom chemického priemyslu, automatizácie výroby, zvýšením účinnosti získavania a využívania surovín, materiálov a energie, modernizácie spracovateľského priemyslu, zvýšením výkonnosti a efektívnosti dopravy a spojov, spriemyselnením stavebníctva a ďalším rozvojom strojárstva, ktoré aj naďalej bude kľúčovým odvetvím národného hospodárstva.

S týmito smermi bude ovplyvnený aj rozvoj ekonomiky Slovenska ako súčasti jednotnej československej ekonomiky. Podstatne má rásť váha základných surovinových odvetví, najmä hutníctva a chémie, a tiež sa zvýši podiel strojárstva.

Rýchly rozvoj chémie značne prispeje k chemizácii poľnohospodárstva, širšiemu použitiu progresívnych materiálov v spracovateľských odvetviach a stavebníctve, ako aj ku skvalitneniu skladby palivovej základne. Podiel Slovenska na chemickej výrobe v ČSSR sa zvýši na 38 %. Na Slovensku sa bude vyrábať asi 37 % umelých hnojív, 65 % plastických látok a 57 % syntetických vlákien.

V strojárstve aj v ďalších odvetviach sa zlepší špecializácia a koncentrácia výroby, zvýši sa sériovosť a hromadnosť výroby napríklad vagónov, kotlov, televíznych a rozhlasových prijímačov, valivých ložísk, naftových motorov a ďalších.

K uplatňovaniu technického pokroku prispeje rad nových výrob, ako napríklad výroba polovodičov, technického skla, sklenených vlákien a ďalšie. V širokej miere sa využije plechov z VSŽ.

Rozvoj vedy a techniky v oblasti poľnohospodárskej techniky sa má zamerať na podstatný vzrast výroby surovín z vlastných zdrojov, max. efektívnosť a vyrovnanie s úrovňou priemyslu, komplexnú mechanizáciu rastlinnej a živočíšnej výroby a na spriemyselnenie výroby krmív.

V  živočíšnej výrobe sa vedecko-technický rozvoj zamerá na vybudovanie veľkokapacitných maštali progresívnou technológiou chovu. Bude potrebné vypracovať novú kŕmnu techniku podľa najnovších vedeckých poznatkov, metódy a prostriedky ochrany zdravia hospodárskych zvierat.

V  oblasti chemického priemyslu bude rozhodujúcim zabezpečenie chemizácie národného hospodárstva cestou rozvoja základnej chémie, podstatným rozšírením výroby petrochemických produktov na báze ropy, rozvojom výroby chemických vlákien, kaučukov, plastických a náterových hmôt. Súčasne s výstavbou chemickej základne sa budú rušiť zastaralé prevádzky a budovať optimálne kapacity kombinátnou formou (komplexné spracovanie suroviny).

V  oblasti automatizácie a jej zabezpečenia rozvojom automatizačných prostriedkov a elektroniky treba považovať za hlavný cieľ uplatnenie kvalitatívne nových spôsobov automatického riadenia výrobných, organizačných a administratívnych prác, najmä pomocou samočinných počítačov a postupný prechod na automatizáciu riadenia závodov a kombinátov ako celku (integrované systémy automatického riadenia).

Počíta sa zaviesť v ČSSR min. 40 automatických kontrolných a triediacich liniek na materiál v hutníctve, strojárstve a doprave, inštalovať 95-125 malých a 55-75 stredných samopočítačov pre riešenie hlavných hospodárskych problémov. V doprave bude 11 samočinných staníc. Má sa vybudovať sieť krajských výpočtových stredísk pre potreby celoštátneho riadenia, aj pre závody a organizácie v príslušných oblastiach.

V  lesníctve a spracovaní dreva bude vedecko-technický rozvoj zameraný predovšetkým na vytvorenie podmienok na zvýšenie produkčnej schopnosti lesov, na komplexné spracovanie dreva a na zvyšovanie technickej úrovne strojného zariadenia závodov. Rozšíri sa výroba tvrdých vláknitých dosák. Pri spracovaní drevného odpadu a výluhov sa vybuduje výroba kŕmnych bielkovín.

Vo výrobe celulózy a papiera sa zvýši podiel bielenej sulfátovej celulózy, lepeniek, a zavedú sa nové papierenské stroje.

V   textilnom priemysle ide o podstatne vyššiu produktivitu živej práce a zníženie závislosti na dovoze základných surovín (prechod na chem. vlákna).

Kožiarsky priemysel sa zameria na nahradzovanie usní novými chemickými materiálmi a komplexnú mechanizáciu.

V  potravinárskom priemysle pôjde o spriemyselnenie odborov, kde dosiaľ prevládala malovýroba, a dosiahnutie svetovej úrovne v konzervovaní, balení potravín a zvýšení ich výživnej a hygienickej hodnoty.

V  doprave sa zameria rozvoj na zvýšenie výkonnosti a efektívnosti železníc, cestnej, mestskej i závodnej dopravy pri zvýšení jej kvality. V manipulácii s materiálom pôjde o zvýšenie úrovne materiálových tokov pomocou mechanizácie a automatizácie, riešenie medziobjektovej dopravy a obehu materiálov a výrobkov, čo má priniesť do roku 1970 v ČSSR úsporu 70 tis. pracovníkov. V spojoch sa dosiahne automatizácia siete a jej rozšírenie.

V   stavebníctve je základným cieľom jeho spriemyselnenie, zvýšenie kvality stavieb a zníženie ich hmotnosti pri zaistení ich optimálnej životnosti, zdokonalenie technických postupov na stavenisku, rozvoj výroby dielcov a výrobkov, zvyšovanie stupňa mechanizácie a organizácie práce.

V strojárstve sa bude zabezpečovať vysoká technická úroveň strojov pre vývoz, obnovu a rozšírenie základných fondov jednotlivých odvetví národného hospodárstva, zaistenie vysokej spoločenskej produktivity práce cestou zvýšenia produktivity živej práce a úspor minulej práce, najmä kovov. Pritom strojárstvo má zabezpečiť okrem vlastného rozvoja tak prestavbu národného hospodárstva, ako aj zahraničný obchod a medzinárodnú deľbu práce. Preto bude treba koncentrovať sily na zabezpečenie vybraných perspektívnych odborov, znížiť sortiment vyvíjaných skupín strojov a zariadení a u nich dosiahnuť svetovú úroveň.

V  rozvoji medzinárodnej spolupráce v oblasti vedy a techniky treba založiť predpoklady pre účinné prehlbovanie deľby práce vo vedeckom a technickom výskume socialistických štátov, postupne špecializovať vedecko-výskumnú základňu v rámci tejto komplexnej základne socialistických krajín a sústredením síl a prostriedkov na najdôležitejšie problémy nášho hospodárskeho rozvoja docieliť urýchlenie vlastných vedecko-výskumných prác a tiež preberať výsledky takých prác od iných krajín.

Formami stykov s kapitalistickými krajinami budú nákup a predaj licencií, využívanie členstva v medzinárodných organizáciách vedecko-technického charakteru štipendií a stáží v zahraničí, študijných zahraničných ciest, uzatvárania dvojstranných dohôd o vedecko-technickej spolupráci, využívanie obchodných rokovaní a stykov, prednášok zahraničných vedcov a technikov v ČSSR a odbornej činnosti našich zastupiteľských úradov. Cieľom vedecko-technických stykov s kapitalistickými štátmi je nielen získať maximálne množstvo informácií o svetovom stave vedy a techniky pre vlastné potreby, ale tiež získať hotovú techniku formou nákupu komplexných investičných celkov a strojov s vysokou technickou a ekonomickou úrovňou, hotových technológií, pokrokovej konštrukcie strojov a zariadení bez toho, že by sa prevádzal vlastný, často nákladný, a zdĺhavý výskum a vývoj.

1. Komplexná modernizácia.

K urýchleniu zvyšovania technickej, organizačnej a ekonomickej úrovne výroby mali rezorty povinnosť rozpracovať opatrenia na zabezpečenie komplexnej modernizácie ucelených výrobných úsekov a závodov s cieľom spojovať moderné prvky progresívnej techniky, technológie a organizácie výroby tak, aby sa dosiahol maximálny ekonomický efekt. Návratnosť vložených investícií v tomto prípade je priemerne necelé dva roky, t. j. 7 x vyššia efektívnosť, než pri ostatných investíciách. Ďalej aj priebežná doba realizácie je medzi jedným až 2, 5 rokmi, kým celoštátny priemer v investičnej výstavbe je 7, 2 rokov.

Závody na Slovensku podľa rozboru z júla t. r. vykazujú zatiaľ pomerne malý podiel na celkovej sume investičných prostriedkov predpokladaných na modernizáciu do roku 1970 (6, 5 %). Napriek tomu, že táto situácia je daná do istej miery objektívne (novšia výrobná základňa), treba uvedený podiel pokladať za nedostatočný. V pláne na rok 1965, ako sme ukázali, je stav síce o niečo lepší, ale stále nie uspokojivý. Podiel slovenských krajov treba zvyšovať najmä v súvislosti s prevodom výrobných programov na úseku strojárstva podľa uznesenia vlády č. 104/64, ale aj v ďalších závodoch, hlavne spracovateľského priemyslu. Treba vidieť, že na Slovensku sú aj nové závody, vybavené starým zariadením. Napr. Meopta Bratislava, uvedená do prevádzky v roku 1959, dostala 49 % strojov pre optickú výrobu starých vyše 40 rokov a 21 % strojov vo veku od 15 do 40 rokov. Len jedna tretina celého zariadenia závodu je vo veku do 10 rokov. Podobne je tomu aj v závodoch Tatra Bratislava a Bánovce, Kovosmalt Trnava a ďalších.

Medzi doteraz zaradené akcie komplexnej modernizácie patrí napríklad Slovena Žilina, kde sa vo výrobe kobercov ušetrí relatívne 532 pracovníkov a vo vlastných nákladoch 12, 4 mil. Kčs.

Z toho je vidieť, že ide o vysoko efektívnu cestu využitia investičných prostriedkov.

Prehľad o akciách komplexnej modernizácie v roku 1965 a v rokoch 1966-1970 je uvedený v prílohe. Okrem toho v potravinárskom priemysle je pripravovaný program združených akcií v rozsahu asi 4 mld. Kčs, z ktorých časť pripadne na Slovensko (ako napr. mliekárne Krupina a Spišská Nová Ves, Mäsokombinát Humenné, kotolňa v Palme Nové Mesto nad Váhom, tepláreň Trenčianska Teplá, lisovňa Pezinok a i. ).

Ku komplexnej modernizácii patria aj akcie modernizácie manipulácie s materiálom. V ČSSR sa do roku 1970 môže ich realizáciou podľa koncepcie SKVT ušetriť absolútne 70-80 tisíc pracovných síl a relatívne asi 770 tisíc pracovných síl oproti roku 1964. Relatívne úspory na nákladoch môžu dosiahnuť objem takmer 9 mld. Kčs v roku 1970 oproti roku 1964, nehovoriac o znížení pracovných úrazov a podstatnom zvýšení hygieny práce a kultúry pracovného prostredia. Najúčinnejším smerom je tu modernizácia medzioperačnej a operačnej manipulácie, ktorá je hlavným zdrojom rezerv. Počet pracovísk s mechanizovanou, event. automatizovanou technologickou manipuláciou dosahuje dnes asi 1 % z celkového počtu. Dôležité sú však aj ďalšie smery modernizácie manipulácie s materiálom vo vonkajšej a medziobjektovej doprave, nakládke a vykládke, skladovom hospodárstve, paletizácii a kontejnerizácii, preprave sypkých materiálov, manipulácii s kovovým odpadom a obalovej technike.

Prehľad akcií modernizácie manipulácie s materiálom, pokiaľ sú uvedené v návrhu SKVT menovite, je uvedený v prílohe.

Treba pripomenúť, že všetky akcie komplexnej modernizácie sú závislé na včasnej a dôsledne zabezpečovanej projektovej príprave a event. i zabezpečení stavebnej kapacity a strojových dodávok.

V   tomto smere závody aj nadriadené orgány premeškávajú termíny a ohrozujú tak zaradenie akcií do plánov.

V  pláne zvýšenia technickej úrovne výroby sa nachádzajú aj akcie rozsiahlejšieho charakteru investičnej výstavby, ktoré predstavujú podstatný prínos vo zvýšení technickej úrovne výroby. Medzi ne patria:

rekonštrukcia závodu Matador Púchov

výstavba pletárskeho závodu v Spišskej Novej Vsi

výstavba budovy na výrobu obuvi v Partizánskom

sladovňa Hurbanovo

pivovary Hurbanovo a Veľký Šariš

toruláreň Trebišov.

Len týchto 7 akcií predstavuje investičnú čiastku takmer 3/4 mld. Kčs.

2. Rozvoj vedecko-výskumnej a vývojovej základne do roku 1970.

Úvahy o počtoch pracovníkov.

Podľa doterajších úvah sa má počet pracovníkov vo VVVZ do roku 1970 zvýšiť oproti roku 1965 o 42. 000, z toho na Slovensku o 15. 700, teda 37 % celoštátneho prírastku. Podiel pracovníkov VVVZ na Slovensku na celoštátnom počte v roku 1965 bude 17 %, avšak v roku 1970 už 22 %. Z toho vyplýva, že VVVZ Slovenska v rokoch 1966-1970 bude sa budovať rýchlejším tempom, ako v priemere za ČSSR. Podstatný vzrast by mal zaznamenať rozvoj VVVZ v odvetví priemyslu. Tu bude potrebné prednostne budovať pracoviská v strojárstve, v chémii, v spotrebnom priemysle, v hutníctve. Posilnenie priemyselného výskumu si vyžaduje hlavne náročnosť programov jednotlivých výrobných podnikov, ako aj samotná technická úroveň, aby sa tieto vyrovnali svojimi parametrami najlepším výrobkom na svete. V dôsledku toho sa nebude priemyselný výskum orientovať len na budovanie výskumných rezortných ústavov, ale predovšetkým sa zamerá na budovanie výskumných a vývojových pracovísk pri výrobných podnikoch. Týmto sa čiastočne odbremenia rezortné výskumné ústavy, ktoré dnes riešia pomerne veľký počet podnikových úloh krátkodobého charakteru a zároveň sa vytvoria lepšie predpoklady pre realizáciu vyriešených vedecko-výskumných úloh priamo vo výrobe.

Okrem priemyselného výskumu sa do roku 1970 značne posilnia aj ostatné úseky VVVZ. V oblasti bádateľského výskumu by mal vzrásť počet pracovníkov pri 12, 5 % podiele z celej VVVZ na Slovensku na 4. 760. Na uvedenom počte by sa mala SAV podieľať približne 3 500 pracovníkmi, samostatné vedecko-výskumné pracoviská vysokých škôl 1. 000 pracovníkmi a pracoviská ČSAV na Slovensku 250 pracovníkmi. Pracoviská akadémie a vysokých škôl sa budú predovšetkým podieľať na riešení úloh štátneho plánu, avšak budú tiež riešiť niektoré úlohy pre rozvíjajúce sa výrobné odbory na Slovensku.

Veľká pozornosť pri budovaní VVVZ na Slovensku sa musí venovať kvalifikačnému zlepšeniu skladby pracovníkov. Na tomto úseku sú vytvorené dobré predpoklady pre prekročenie celoštátneho podielu počtu vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, z celkového počtu pracovníkov vo VVVZ, ktorý má byť v roku 1970 25 %-ný. Tento podiel sa dosahuje na Slovensku už v súčasnej dobe. Podstatne sa však má zvýšiť podiel vedeckých pracovníkov vo VVVZ z celkového počtu vysokoškolských pracovníkov (z doterajších 13 na 22 %), čo predstavuje približne 2 tis. pracovníkov s vedeckou hodnosťou. Keď vychádzame zo súčasného stavu, že vo VVVZ pracuje na Slovensku približne 700 vedeckých pracovníkov, je táto úloha dosť náročná.

Investície do VVVZ:

V  predchádzajúcich rokoch podiel investícií do VVVZ z celkových investícií do národného hospodárstva bol značne nízky a pohyboval sa v rozpätí 0, 4 až 1, 2 %, na Slovensku 0, 3 až 0, 7 %, V rokoch 1968-1970 má sa síce dosiahnuť približne 1, 7 %, avšak i to je nižší podiel ako v priemyselne vyspelých štátoch, kde sa do výskumu investuje 2 až 4 % celkového objemu investícií do národného hospodárstva.

Treba zdôrazniť, že v súčasnej etape niet uceleného prehľadu o limitovaných investíciách (akcie pod 8 mil. Kčs), ktoré však činia 70 % celej čiastky. Bude úlohou Komisie SNR pre rozvoj vedy a techniky spolu so Slovenskou plánovacou komisiou a Slovenskou komisiou pre investičnú výstavbu získať prehľad o tom, ako sa tieto prostriedky využívajú.

V  zozname uvedených akcií na roky 1966 až 1970 uvažuje sa na Slovensku s výstavbou týchto vedecko-výskumných pracovísk:

VÚ SAV Bratislava Patrónka III. stavba, rok zahájenia 1968

VÚ hutníckej keramiky Košice, rok zahájenia 1966

VÚ agrochem. technológie Bratislava, rok zahájenia 1966

Poloprevádzka VÚ chem. vlákien Svit, rok zahájenia 1967

VÚ ropy a uhľovod. plynov, Bratislava, rok zahájenia 1969

VÚ mechaniz. a automatiz. N. Mesto n. Váhom, dostavba, rok zahájenia 1970

Dopravostroj Západoslovenský kraj, rok zahájenia 1968 VÚ dopravy Žilina, rok zahájenia 1970

VÚ meliorácií a závl. hosp. Pod. Biskupice, rok zahájenia 1969 VÚ hygienicko-epidemiologický Bratislava, rok zahájenia 1967.

Z navrhovanej investičnej výstavby VVVZ na Slovensku v rokoch 1966 až 1970 najväčší podiel predstavuje výstavba vedeckých pracovísk SAV. V uvádzanom období sa uvažuje so započatím tretej stavby SAV v areáli výskumných pracovísk na Patrónke. V rámci tejto tretej stavby budú vybudované: Biologický ústav SAV, Fyzikálny ústav SAV a Virologický ústav ČSAV.

Výstavba pracovísk SAV podľa súčasného návrhu predstavuje asi 32 % menovitej výstavby celej VVVZ na Slovensku. Pritom treba poznamenať, že uvažované zahájenie výstavby vedeckých pracovísk SAV nie je správne rozložené a zväčša sa koncentruje do posledných rokov tohto obdobia. Popri uvedených akciách skúma sa ešte otázka výstavby Ústavu lekárskych vied, ako aj výskumných ústavov SAV v Košiciach.

Vážny problém už niekoľko rokov trvá s Ústavom fyziky kovov SAV, ktorý od svojho zriadenia (1954) je umiestený v nevyhovujúcich priestoroch Výskumného ústavu zváračského. Pracovisko v roku 1964 má 31 pracovníkov a do roku 1970 má tento počet vzrásť na 110 pracovníkov, takže potreba výstavby vzhľadom k dôležitosti riešenia úloh, ako aj uvažovanému vzrastu počtu pracovníkov je vysoko aktuálna. Tento ústav nebol dosiaľ zaradený do zoznamu menovitých stavieb, napriek projektovej pripravenosti. Bude preto účelné navrhnúť jeho zaradenie do plánu dodatočne.

Koncepcia rozvoja VVVZ v ČSSR do roku 1970 nedostatočne rieši priemyselný výskum na Slovensku. V pláne pracovníkov uvažuje sa síce s rýchlejším tempom ako v priemere za ČSSR, avšak v investíciách táto tendencia sa prejavuje neuspokojivo a vyžaduje si zásadné riešenie.

V odvetví palív a energetiky sa v doterajších návrhoch neuvažuje so žiadnou menovitou investičnou výstavbou pracovísk VVVZ, hoci práve tieto odvetvia majú na Slovensku nedostatočne vybudovanú VVVZ. Kým podiel pracovníkov energetiky na Slovensku z celkového počtu pracovníkov rezortu činí 22 %, v počte pracovníkov VVVZ tento podiel predstavuje len 1, 3 %. Obdobne je to aj vo vybavenosti základnými prostriedkami, keď napríklad do roku 1962 pracoviská VVVZ tohoto odvetvia na Slovensku obhospodarovali len 0, 5 % základných prostriedkov VVVZ energetiky. Obdobný stav bol tiež v investíciách, keď tieto v tom istom roku predstavovali len 1, 2 % z celkových investícií rezortu do VVVZ. Medzi najnaliehavejšie akcie odvetvia energetiky na Slovensku patrí predovšetkým vybudovanie výskumného pracoviska pri jadrovej elektrární v Bohuniciach. Hoci sa v pláne ráta pre výskum a vývoj so 150 pracovníkmi, neuvažuje sa zatiaľ s výstavbou výskumného pracoviska. Nedostatočnú pozornosť rozvoju VVVZ venuje i Ministerstvo hút a rudných baní. Z dôležitých akcií do úvahy prichádza iba výstavba Výskumného ústavu hutníckej keramiky, ktorý sa má z Bratislavy premiestiť bližšie k výrobnej základni (Košice). Podľa plánu výstavba tohoto pracoviska sa má zahájiť v roku 1966, avšak tento termín je veľmi vážne ohrozený, pretože ministerstvo doposiaľ neschválilo investičnú úlohu, čo sa veľmi nepriaznivo prejaví v zabezpečení projektovej dokumentácie v požadovaných termínoch. V tomto rezorte bude potrebné uvažovať s budovaním ďalších výskumných a vývojových pracovísk, a to predovšetkým pri dôležitých podnikoch. Pôjde hlavne o vybudovanie výskumných a vývojových pracovísk pri VSŽ v Košiciach, Drôtovni v Hlohovci, Niklovej huti v Seredi a ďalších.

Najväčšie investície pre výstavbu VVVZ na Slovensku v oblasti priemyselného výskumu sa uvažujú v odvetví chemického priemyslu. V období rokov 1966-1970 sa má v rámci rezortu zahájiť výstavba 5 menovitých akcií, z toho na Slovensku sa uvažuje s tromi stavbami, čo je 61 % z priemyselného výskumu a približne 20 % z celej menovitej výstavby VVVZ v chémii. Najväčšiu váhu bude mať výstavba Výskumného ústavu ropy a uhľovodíkových plynov v Bratislave. Výstavba ústavu je veľmi naliehavá z hľadiska nutného predstihu výskumu pred výrobou, nakoľko petrochemická výroba v n. p. Slovnaft má sa rozbehnúť už v roku 1965. Napriek tomu SKVT ako aj samotné ministerstvo navrhuje zahájiť túto stavbu až v roku 1969. Do roku 1970 sa posilní vedecko-výskumná základňa i v oblasti výskumu chemických vlákien vo Svite, kde sa v roku 1967 zaháji výstavba modelovej prevádzky. Rovnako sa plánuje posilniť aj oblasť výskumu agrochemikálií novou výstavbou ústavu, s ktorou má súčasne prebiehať aj výstavba podnikového výskumu Chemických závodov J. Dimitrova v Bratislave.

Komisia SNR pre rozvoj vedy a techniky navrhuje umiestniť výstavbu Výskumného ústavu pre automatizáciu chemického priemyslu v Bratislave namiesto výstavby v Prahe. Pre umiestenie v Bratislave hovorí súčasná koncentrácia i plánovaný rozvoj chemického priemyslu v oblasti Bratislavy, ako aj blízkosť vedeckých, pedagogických, výskumných a projektových organizácií, situovaných pri SAV a vysokých školách. Pritom výstavbu ústavu v Prahe nedoporučujú tamojšie mestské orgány vzhľadom na doterajšiu veľkú koncentráciu výskumných pracovísk v hlavnom meste (36 % celoštátnej VVVZ).

Výroba plastických látok má sa do roku 1970 zvýšiť oproti súčasnému stavu viac ako štvornásobne, pričom Slovensko bude sa na tejto výrobe podieľať 65 % celoštátneho objemu. Súčasne s budovaním surovinovej základne postavia sa v Nitre, Nová-