koch. Žiline a vo Svite nové spracovateľské kapacity, pričom bude treba pamätať i na pracoviská VVVZ.

Posilnenie VVVZ chemického priemyslu bude sa uberať tiež cestou budovania podnikových výskumných a vývojových pracovísk pri väčších výrobných podnikoch, ako napríklad Chemko Strážske a pod.

Nedostatočne je dosiaľ vyriešená VVVZ strojárskeho priemyslu na Slovensku. Návrh menovitej investičnej výstavby túto otázku nerieši, lebo vychádza zo súčasného stavu rozmiestnenia strojárskych výrobných odborov a neprihliada k ich perspektívnym presunom a k ich ďalšiemu rozvoju. Neprihliada tiež k neúnosnej koncentrácii strojárskych výskumných ústavov, keď z celkového počtu 42 je ich len v samotnej Prahe umiestnených 24 a 6 v Brne Na Slovensku sú len 3 strojárske výskumné ústavy: Výskumný ústav kábelov a izolantov, Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie Nové Mesto nad Váhom a Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru v Piešťanoch. Osobitné poslanie plní Konštrukta Trenčín.

Návrh menovitej investičnej výstavby na roky 1966-1970 túto situáciu len zhoršuje, lebo sa navrhuje budovať v Prahe ďalšie dva výskumné ústavy a v Brne dokonca 6. Na Slovensku sa neuvažuje so žiadnou novou akciou, jedine s rozšírením existujúceho Výskumného ústavu mechanizácie a automatizácie v Novom Meste nad Váhom až v roku 1970, čo reprezentuje 6, 6 %-ný podiel z celkových investičných nákladov do VVVZ v strojárstve.

Vsúčasnej dobe podieľa sa Slovensko na strojárskej výrobe 18 %, avšak na jej VVVZ len 10, 5 %-ami. Keďže rozhodujúci podiel na ďalšom rozvoji priemyslu na Slovensku do roku 1970 pripadá práve na strojárstvo (v roku 1970 podiel vzrastie na 22 %), je nevyhnutné, aby sa strojárske závody na Slovensku podieľali oveľa väčšou mierou na výskume a vývoji, ako tomu bolo doteraz. Z toho hľadiska bude potrebné znovu preskúmať umiestnenie a výstavbu týchto výskumných pracovísk, ktoré sú v zozname menovitých stavieb do roku 1970:

Výskumný ústav tvarovacích strojov, výstavba ktorého sa plánuje do Brna, vybudovať pri špecializovanom výrobcovi týchto strojov, Strojárni Piesok.

Výskumný ústav Tesla Rožňov umiestniť do Piešťan, kde sa koncentruje výroba polovodičov v ČSSR.

Okrem toho v budúcich rokoch bude potrebné venovať sústavnú pozornosť posilňovaniu priemyselného výskumu zriaďovaním a rozširovaním podnikových výskumných ústavov a siete experimentálnych pracovísk, laboratórií a skúšobní, ako napríklad pri SMZ Dubnica, TS Martin, VSS Košice a ďalších.

V  odvetví spotrebného priemyslu počíta sa v rokoch 1966 až 1970 s vybudovaním automatizačného pracoviska ako pobočky Štátneho výskumného ústavu textilného, ako i s rozšírením Štátneho výskumného ústavu drevárskeho v Bratislave. Treba poznamenať, že termíny zahájenia výstavby týchto akcií sú stanovené neuspokojivo. Týka sa to hlavne automatizačného pracoviska textilného, ktoré je plánované v roku 1969.

Naliehavým problémom je výstavba Štátneho výskumného ústavu automatizácie sklárskej výroby, ktorý SKVT na návrh rezortu umiestňuje do Prahy. Vzhľadom na staré a nové sklárske výroby na Slovensku a hlavne novovybudovaný špecializovaný závod pre výrobu sklárskych strojov v Petržalke, bolo by účelné vybudovať ústav pri tomto závode. Výroba v Považských strojárňach, n. p. v Petržalke už dnes predstavuje 55 % a v roku 1970 spolu s výrobou SMZ Dubnica nad Váhom bude tvoriť takmer 100 % objemu výroby sklárskych strojov v ČSSR. Exportom týchto výrobkov budú sa plniť záväzky ČSSR voči ostatným štátom RVHP.

V  rámci výstavby VVVZ v odvetví stavebníctva na Slovensku uvažuje sa s budovaním Výskumného ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. I v tomto prípade je termín zahájenia výstavby (v roku 1970) veľmi oneskorený tým viac, že v prípade projektovej pripravenosti v tomto roku je výstavba ústavu možná v roku 1966.

Značným posilnením VVVZ v zdravotníctve na Slovensku bude výstavba Výskumného ústavu hygienicko-epidemiologického v Bratislave v objeme 36 mil. Kčs. Výstavba výskumných ústavov klinických (SNR) sa do zoznamu menovitých akcií nedostala.

V  poľnohospodárstve sa ráta s výstavbou Výskumného ústavu závlahového hospodárstva v Bratislave. Naviac sa na základe rozhodnutia poľnohospodárskej komisie ÚV KSČ zo dňa 6. júna 1964 ukazuje potreba prerokovať možnosti umiestnenia nových výskumných ústavov na Slovensku, ako ochrany rastlín, pôdoznalectva a výživy a zlúčiť ústav závlah v Bratislave s ústavom meliorácií v Prahe do jedného hydromelioračného ústavu so sídlom v Podunajských Biskupiciach.

Okrem uvedených akcií, ktoré sú v menovitom zozname Štátnej komisie pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky, Komisia SNR navrhuje, aby sa do zoznamu zaradili ďalšie akcie:

Ústav fyziky kovov SAV - podľa zdôvodnenia na strane 236.

Metrologický ústav v Bratislave - základným zdrojom tu môže byť Ústav teórie merania SAV so svojimi 54 pracovníkmi, ktorý je jediným vedeckým pracoviskom tohto druhu v ČSSR a dosahuje veľmi dobré pracovné výsledky. Súčasný stav prípravy vedeckých pracovníkov (19 riadnych, 7 externých a 7 pracovníkov vo vedeckej príprave) dáva záruku, že práce na tomto pracovisku budú na požadovanej vedeckej úrovni. Perspektívny rozvoj samotného Ústavu merania SAV predpokladá vzrast na 120 pracovníkov (z toho 30 vedeckých), kým Metrologický ústav má mať cca 200 pracovníkov.

Výskumný ústav vodohospodársky v Bratislave - jeho ďalšia výstavba sa navrhuje v súvislosti s prípravou vodných diel (na Dunaji a ďalších), ktorá prináša problémy v hydrológii, hydrotechnike, čistote vôd, ako aj s úlohami vo vodárenstve a kanalizáciách. Na Slovensku je dnes iba 22 % obcí kanalizovaných a iba 31 % obcí je zásobované pitnou vodou. Preto sa uvažuje 50 % celoštátnych vodohospodárskych investícií použiť na Slovensku. V tom nie sú zahrnuté veľkoplošné závlahy. Uvedené úlohy by ústav v doterajších podmienkach nemohol zodpovedne zabezpečiť.

Výskumný ústav valivých ložísk - v zmysle vládneho uznesenia číslo 104/64 koncentruje sa výroba valivých ložísk do závodov na Slovensku. V roku 1964 podiel slovenských závodov na celoštátnej výrobe valivých ložísk činil 58, 5 % a v roku 1970 má vzrásť na 69 %. Výstavbu nového výskumného ústavu je žiadúce umiestniť v Žiline, v blízkosti dvoch najväčších výrobcov valivých ložísk (ZPS Kysucké Nové Mesto a PS Považská Bystrica). Žilinská strojnícka a elektrotechnická fakulta VŠD vytvára dostatočné predpoklady pre prípravu pracovníkov pre nový výskumný ústav, ktorý má vyvíjať nielen ložiská (cca 2. 500 typorozmerov), ale aj progresívne výrobné technológie.

Výskumný a vývojový ústav manipulácie s materiálom - podľa vládneho uznesenia číslo 125/61 sa mal tento výskumný ústav zriadiť ku dňu 30. 6. 1961. Až dnes sa pristupuje k realizácii tohoto uznesenia s návrhom, aby bol umiestnený v Prahe, kde pre nedostatok priestorov by bol roztrieštený na 10-tich miestach. Je žiadúce, aby ústav bol umiestnený v bezprostrednej blízkosti výrobnej základne Tatrasmalt Matejovce (najlepšie v Poprade), nakoľko tento závod bude v roku 1970 vyrábať cca 70% a v roku 1980 dokonca až 90% výroby prostriedkov pre manipuláciu s materiálom a dopravu vnútrozávodovú.

Vedecko-výskumné zariadenia Slovenskej národnej rady zahrňujú v sebe pracoviská Výskumného ústavu oblastného plánovania, Výpočtového strediska SNR, Výskumného ústavu ekonomiky práce a Ekonomického ústavu. V týchto zariadeniach predpokladá sa cca 500 pracovníkov, pre ktoré treba vybudovať potrebné pracoviská. Vybudovanie tohto pracoviska vyplnilo by citeľnú medzeru vo VVVZ v oblasti spoločenských vied na Slovensku.

Organizačné usporiadanie VVVZ:

Pri rozpracúvaní zásad zdokonalenia plánovitého riadenia národného hospodárstva sa Komisia SNR pre rozvoj vedy a techniky zúčastnila aj pripomienkami k organizačnému usporiadaniu VVVZ na Slovensku. V nich je zdôvodnené umiestnenie ústavov na Slovensku podľa zásady priblíženia výskumu k výrobe (resp. k odborovým riaditeľstvám) a navrhnutý organizačný stupeň podľa významu úloh, ktoré majú tieto ústavy zabezpečovať.

IV.

Úlohy Československej vedecko-technickej spoločnosti pri zabezpečovaní rozvoja vedy a techniky

V etape realizácie výsledkov vedy a novej techniky vo výrobných závodoch je rozhodujúcim faktorom aktívna účasť inžinierov, technikov, organizačných pracovníkov, novátorov a popredných robotníkov, ktorí musia túto novú techniku nielen prijať, ale ju aj tvorivo rozvíjať a prispôsobiť ju pomerom v jednotlivých závodoch a dielňach.

Preto stúpa neustále význam ČSVTS, ktorá ako spoločenská organizácia združujúca inžinierov, technikov a novátorov má zameriavať tvorivé úsilie svojich členov na riešenie najdôležitejších otázok progresívnej techniky.

Pre tento cieľ sa využívajú najrozličnejšie formy práce orgánov ČSVTS, ako konferencie, semináre, dni novej techniky, organizovanie riešiteľských skupín, dobrovoľné konštrukčné kancelárie, novátorský inštitút, tematické zájazdy, súťaž medzi technikmi atď. Pri realizácii úloh štátneho alebo rezortného plánu rozvoja vedy a techniky je jednou z najdôležitejších foriem vypracovanie plánov a projektov, alebo iných doporučení pre štátne orgány.

Význačná je aj pomoc riešiteľských brigád a tematických skupín, organizovaných v ČSVTS priamo v štádiu riešenia úloh. Činnosť ČSVTS veľmi často prispieva k tomu, aby niektoré, pre národné hospodárstvo mimoriadne dôležité problémy, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu nedostali do štátneho plánu, boli do neho zaradené dodatočne. Príkladom je renovácia opotrebovaných a poškodených súčiastok, ktorá sa takto dostala do štátneho plánu rozvoja vedy a techniky ako jedna z popredných úloh, zabezpečujúcich vysokú efektívnosť. Podobne to bolo aj s vypracovaním koncepcie využitia tehliarskej základne podľa vzoru SSSR.

Bude preto potrebné, aby sa viacej ako doposiaľ už v štádiu plánovania uvažovalo s využitím dobrovoľnej práce ČSVTS a aby sa pre ňu vytvárali potrebné materiálne predpoklady. Jednou z ciest je napríklad vypísanie tematických úloh, za riešenie ktorých by bolo možné odmeniť dobrovoľné riešiteľské skupiny.

Veľmi dôležitá je aj činnosť ČSVTS na úseku zvyšovania kvalifikácie pracujúcich. Veľmi dobré výsledky v tomto smere vykazovala činnosť závodných pobočiek ČSVTS v n. p. Vihorlat Snina, kde vypracovali dokument o zvyšovaní kvalifikácie pracujúcich celého závodu do roku 1970. Súčasne vypracovali koncepciu pre závodnú školu práce, ktorá sa orientuje na zabezpečenie základnej kvalifikácie nových robotníkov, na organizovanie kurzov atď. O dobrých výsledkov svedčia aj dlhodobé semináre bratislavského Domu techniky napríklad o projektovaní mechanizácie montáže, o manipulácii s materiálom a pod. Od roku 1964 bol Dom techniky poverený Slovenskou vysokou školou technickou organizáciou postgraduálneho štúdia v odbore povrchových úprav a ochrany proti korózii. To sa zdá byť jednou z ciest ako zabezpečiť postgraduálne kurzy pre veľký počet inžinierov, technikov, pričom vysoké školy by boli odbremenené od organizátorskej práce, aby sa tak mohli vedľa svojej pedagogickej činnosti venovať vedecko-výskumnej práci.

Dôležitá je aj práca orgánov ČSVTS na úseku novátorských metód. Úspešné rozšírenie novátorských metód možno zabezpečiť len ak tieto sú spracované, teoreticky riadne overené a takto sa dávajú závodom. Túto pomoc novátorom organizuje Slovenská rada ČSVTS v rámci katedier Novátorského inštitútu, ktorý pracuje zatiaľ pri bratislavskom Dome techniky.

Veľmi platným pomocníkom vo vedecko-technickej propagande je Dom techniky, ktorý za 10 rokov svojej činnosti dokázal oprávnenosť svojej existencie. Pretože už dávno prekročil rámec a rozsah pôvodne predpokladanej činnosti, je treba dnes naliehave uvažovať o premiestnení do vyhovujúcejších priestorov, resp. o výstavbe nových objetkov.

Bude preto potrebné využiť vo väčšej miere orgány ČSVTS pri riešení úloh rozvoja vedy a techniky na všetkých stupňoch, zabezpečiť hmotnú zainteresovanosť dobrovoľných riešiteľských skupín a pohotovo reagovať na pripomienky a návrhy prichádzajúce z tohto širokého odborného aktívu.

Záver

Prevedený rozbor súčasného stavu vedy a techniky na Slovensku umožňuje urobiť niektoré závery.

Za pomerne krátku dobu, hlavne od roku 1948 došlo na Slovensku k výraznému organizačnému, materiálnemu a kádrovému budovaniu VVVZ. Potešiteľné je, že povedľa kvantitatívneho rastu z tejto základne vyrástli niektoré pracoviská a mnohí vedeckí pracovníci na svetovú úroveň vo svojich odboroch vedeckej činnosti. Tento proces bol vyvolaný a umožnený predovšetkým rozvíjaním výrobných síl, rastom vysokého školstva, hlavne technického a prírodovedného zamerania, a všeobecnej vzdelanosti, ako aj zvyšujúcej sa váhy Slovenska na celoštátnej ekonomike. Výsledky tohoto vývoja treba vidieť ako produkt cieľavedomej politiky straníckych a štátnych orgánov.

Napriek týmto kladným výsledkom súčasný stav VVVZ a jej predpokladaný rast do roku 1970 nie je v súlade s potrebami národného hospodárstva v porovnaní s rozvíjaním odvetví a odborov na Slovensku, ako poľnohospodárstva, chémie, strojárstva, hút, taktiež aj v oblasti lekárskych vied a ekonomických vied. V pláne do roku 1970 sú zabezpečené kádrové predpoklady pre žiadúci rast VVVZ, naproti tomu nedostatočne je pamätané na vytváranie materiálnych predpokladov, najmä v budovaní pracovísk. Neriešenie týchto potrieb by malo za následok ďalšie prehĺbenie disproporcií v územnom rozmiestnení VVVZ bez ohľadu na rozvoj výrobných síl a zaostávanie VVVZ za potrebami materiálnej výroby.

Na Slovensku je VVVZ značne roztrieštená na pomerne malé, materiálne a kádrové nevybudované pracoviská. Účelnou koncentráciou týchto pracovísk sa umožní ich vybavenie na komplexné celky, schopné efektívne pracovať aj v náročných úlohách.

V období do roku 1970 bude nutné sa zamerať na dobudovanie vývojovej základne v podnikoch, ktorá umožní osvojiť a realizovať výsledky výskumu vo výrobe. Veľkú pozornosť tu bude treba venovať budovaniu poloprevádzok, technologických laboratórií, vývojových, mechanizačných a prototypových dielní.

Bude potrebné docieliť zlepšenie kvalifikačnej skladby pracovníkov celej VVVZ. Súčasne s tým bude treba dbať, aby sa zvýšil podiel technických, prírodných i ekonomických vedných odborov na celkovom počte pracovníkov.

Vysoké školy predstavujú vysoký podiel vedeckých pracovníkov, u ktorých je žiadúce spájať pedagogickú činnosť s aktívnou vedeckou prácou vo výskume. Doteraz tomu tak spravidla nie je pre prílišnú zaťaženosť pedagogickou prácou, nedostatočné vybavenie pracovísk zariadeniami, prostriedkami, pomocným personálom a podobne. V ďalšom období pôjde o vytváranie všestranných podmienok, aby katedry vysokých škôl sa mohli účinnejšie podieľať na riešení úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky.

Investičné zámery do roku 1970 nedostatočne zohľadňujú potrebu modernizačných akcií výrobkov a závodov na Slovensku, a to zvlášť v strojárskych podnikoch. Chýba často koncepčná vyjasnenosť týchto zámerov, čo úzko naväzuje na pomalé vyjasňovanie výrobných programov rozhodujúcich závodov na Slovensku. Bude preto treba dbať o dôsledné splnenie uznesenia vlády č. 371 z 3. júla t. r., podľa ktorého ministri a vedúci ústredných úradov majú do 15. februára 1965 upresniť programy komplexnej modernizácie a pritom zvýšiť jej podiel na Slovensku tak, aby sa s realizáciou mohlo započať v roku 1966.

Pre plné uplatnenie vedy a techniky dôležitú úlohu musia zohrať vedecké, technické a ekonomické informácie a účinná propagácia výsledkov vedy a techniky. Bude treba v najkratšom čase dobudovať strediská informačnej sústavy na Slovensku podľa jednotných celoštátnych zásad a dosiahnuť vyššiu úroveň práce tejto sústavy. Rovnako dôležité bude lepšie uplatniť využívanie patentov, vynálezov, ich ochrany a technických noriem v našej výskumnej, plánovanej a hospodárskej činnosti.

Pri propagácii a realizácii výsledkov vedy a techniky treba vo väčšej miere využiť spoluprácu s Československou vedecko-technickou spoločnosťou a ostatnými spoločenskými organizáciami.

V súlade s prevedeným rozborom v zpráve je nutné, aby Komisia SNR pre rozvoj vedy a techniky v úzkej spolupráci s komisiami SNR a SAV, vysokými školami a vedecko-výskumnými pracoviskami rozpracovala riešenie nastolených úloh podľa stupňa naliehavosti a zabezpečovala ich realizáciu.

Príloha číslo 1

Prehľad akcií komplexnej modernizácie na Slovensku, uvažovaných v pláne na rok 1965

1.   Modernizácia úpravní šrotu v Košiciach a Nitre.

2.   Zavedenie výroby tenkostenných ložísk, Kovohuty Mokraď.

3.   Komplexná modernizácia sledovaného hospodárstva, Slovenské lodenice Komárno.

4.   Modernizácia výroby ľahkých smaltovaných ván, Kovosmalt Bratislava.

5.   Rekonštrukcia a modernizácia farbiarne, Slovena Žilina.

6.   Pazderové dosky, Michalovce.

7.   Pletené vrchné ošatenie, Turzovka.

8.   Rozšírenie výroby lepidiel, Záv. 29. augusta Partizánske.

9.   Paletizácia surových vlisov, Žarnovica.

10.   Kompletizačná dielňa, Krasno.

11.   Zhromažďovanie výroby, Bytča.

12.   Rekonštrukcia závodu, Podolinec.

13.   Rekonštrukcia výroby nábytku, Lučenec.

14.   Modernizácia výroby oplatkového tovaru Sereď.

15.   Potravinárske závody, Nitra.

16.   Mäsový závod, Košice.

Príloha číslo 2

Akcie modernizácie manipulácie s materiálom Rok 1965:

Modernizácia medziskladov, Slovenské lodenice Komárno Mechanizácia plnenia fliaš jedlým olejom, Palma Nové Mesto nad Váhom Mechanizácia prípravy výstuže v armovniach Bratislava, Hencovce, Šacht. Stráže, Zemianske Kostolany Cestné dopravné prostriedky pre medziobjektovú dopravu k združeniu Bratislava - PS Nitra Mechanizácia nakládky a vykládky, PS Nitra Paletizácia v podniku Slovakofarma.

Rok 1966:

Komplexná modernizácia manipulácie s materiálom závodu Slovenská armatúrka Myjava

Komplexná modernizácia manipulácie s materiálom závodu rezivo Turčianske Teplice

Paletizácia, Kovosmalt Fiľakovo

Manipulácia s hotovými výrobkami, Prefa Košice

Kontejnerizácia skladového hospodárstva, PS Nitra

Rozvoz betónovej zmesi, Prefa Košice

Dopravníky a sklzy, operačná manipulácia, PS Nitra

Doprava štrku 15 t vozidlami, Prefa V. Leváre

Medziobjektová doprava z ťažby do úpravne, Bratislava - Zdrž

Kontejnerizácia prostriedkov medzioperačnej dopravy a technickej manipulácie PS Nitra Automiešačky na domiešanie betónu PS Bratislava

Príloha číslo 3

Prehľad akcií komplexnej modernizácie na Slovensku, uvažovaných v pláne na rok 1966-1970

1.   Modernizácia prípravy hmôt v SMZ Lubeník

2.   Modernizácia a rekonštrukcia výroby transformátorov Dubnica n. V.

3.   Komplexná modernizácia výroby televíznych prijímačov Tesla Orava

4.   Rekonštrukcia a špecializácia závodu Gumon Bratislava

5.   Špecializácia výroby tvarovacích strojov Strojáreň Piesok

6.   Špecializácia výroby Transporta Medzilaborce

7.   Sústredenie a modernizácia výroby pobočkových ústrední Tesla Lipt. Mikuláš

8.   Sústredenie a modernizácia telef. prístrojov Tesla Stropkov

9.   Špecializácia výroby osvetľovacej techniky Elektrosvit Nové Zámky

10.   Špecializácia výroby chladničiek Zlaté Moravce

11.   Sústredenie výroby vykurovacích zariadení Kovosmalt Fiľakovo

12.   Komplexná modernizácia výroby nákladných automobilov Tatra Bánovce

13.   Sústredenie výroby rádioprijímačov Tesla Bratislava

14.   Komplexná mechanizácia vývoja sústruhov TOS Trenčín

15.   Špecializácia výroby silových prístrojov SEZ Krompachy

16.   Špecializácia výroby silových prístrojov SEZ Dolný Kubín 17. Sústredenie a modernizácia výroby elektroakustických zariadení Elektroakustika Bratislava

18.   Sústredenie a modernizácia výroby bytových armatúr Slovenská armatúrka Myjava

19.   Rozšírenie a modernizácia plochého čadiča a zavedenie výroby čadičových izolačných vlákien Nová Baňa

20.   Zavedenie výroby nových druhov vlákien Mikrovlákna Pod. Biskupice

21.   Komplexná modernizácia závodu Trikota Vrbové

22.   Rekonštrukcia podniku Poľana Opatová

23.   Modernizácia závodu Pieta Banská Štiavnica

24.   Rekonštrukcia linky DVD Smrečina Banská Bystrica

25.   Zavedenie výroby drevovláknitých dosák, Bučina

Z p r á v a,

o činnosti Slovenskej akadémie vied za uplynuté roky a jej ďalšie úlohy

Úvod

Súčasné obdobie vedeckotechnickej revolúcie prináša zmeny v procese spoločenskej výroby ako aj v úlohe a postavení vedy v spoločenskej praxi.

Aplikácia vedeckých poznatkov vo výrobe umožňuje zrýchlenie rozvoja výrobných síl. V dôsledku procesu diferenciácie vedy rozširuje sa bádateľský výskum do oblastí, ktoré predtým unikali pozornosti. K urýchľovaniu tempa vedeckého a technického pokroku prispieva i stále vzrastajúci počet vedeckovýskumných pracovníkov. Tento proces je za posledných 10 rokov viditeľný v priemyslovo vyspelých krajinách.

Zvládnuť poznatky svojho vedného odboru vyžaduje dokonalú dokumentačnú a informačnú techniku. Udržať sa na svetovej úrovni v bádateľskom výskume je nielen veľmi namáhavé, ale často i veľmi nákladné. Neustála akumulácia vedomostí môže však viesť k nekoordinovanému riešeniu problémov v rôznych oblastiach vedy, mnoho razy i bez zreteľa na ekonomické alebo personálne možnosti. V dôsledku toho je v stredne veľkých štátoch, ako je náš, potrebné zameriavať sa len na niektoré vybrané smery bádateľského výskumu, v ktorých sú priaznivé podmienky pre dosiahnutie dobrých výsledkov.

Vzťahy medzi vedou a spoločenskou praxou sú v dôsledku týchto skutočností veľmi zložité. I spoločenské požiadavky na vedu, ktoré sú hybnou silou jej rozvoja, sú mnohotvárne.

Veda mala a má vo svojom poslaní dve funkcie: všeobecne gnozeologickú - poznávaciu a aplikačnú, zameranú na uplatnenie získaných poznatkov v spoločenskej praxi.

Úspešné riešenie zložitej funkcie vedy vyžaduje sústredené úsilie v mnohých smeroch; preto je objektívne nutné rozvoj vedy a techniky plánovať a riadiť. Ak sú vážne problémy v účinnom plánovaní výroby, je plánovanie vedeckovýskumnej práce ešte obťažnejšie. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že pomerne dobre možno plánovať hlavne osobné a materiálne zabezpečenie výskumnej činnosti, avšak zložitejšie je plánovanie vedeckovýskumnej práce samotnej. Súčasná vedeckovýskumná práca je sústavnou činnosťou, ktorá má síce niektoré spoločné črty s výrobným procesom, rozdiel je však v tom, že jej výsledky nie sú vopred známe a vyjasnia sa často iba v procese výskumu. Podľa charakteru výskumnej práce sa volia i najúčinnejšie metódy riadenia a plánovania.

I.

Historický vývoj na Slovensku do ustanovenia SAV a ďalší rozvoj SAV do roku 1964.

1. Vývoj vedy na Slovensku do ustanovenia SAV

Zo slovenských dejín staršieho obdobia poznáme pomerne dobre dejiny školstva, jazyka, literatúry, hudby a výtvarného umenia. Slovensko však neostalo celkom stranou ani od technického pokroku v Európe. Veľké ložiská rúd a medi boli základom vyspelého baníctva a hutníctva. Technický, ako i vedecký pokrok sa v dobe feudalizmu rozvíjal hlavne v súvislosti s banskou ťažbou.

Postupne vzrastal záujem o prírodné vedy, medicínu a farmáciu, vznikali rôzne ďalšie inštitúcie a učené spoločnosti. Neustále sa rozvíjajúca banská a hutná výroba dala podnet k založeniu Vyššej banskej školy roku 1763 v Banskej Štiavnici, ktorá bola neskoršie povýšená na známu Banskú akadémiu. Takto vedľa univerzity v Trnave, ktorá vznikla už koncom 17. storočia, stala sa i Banská akadémia strediskom vedeckého a kultúrneho života. Veľkú stratu pre ďalší vývoj a rozvoj vedeckého a kultúrneho života na Slovensku znamenalo presťahovanie univerzity v r. 1777 z Trnavy do Budína. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa dostáva feudálny spoločenský poriadok do krízy. Slovensko (Horné Uhorsko) - aj keď bolo najpriemyselnejšou oblasťou celého štátu - ostalo hospodársky pomerne zaostalé a to sa odrážalo i v tempe rozvoja vedy u nás.

Po roku 1918 sa postavenie Slovenska čiastočne zmenilo aj v oblasti vedy. Dôvody odlišného vývoja vedy na Slovensku oproti českým krajinám po prvej svetovej vojne treba vidieť v odlišnom národnom a sociálno-ekonomickom postavení Slovákov a Čechov v bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchii. Slovensko sa nemohlo rovnať priemyselne a kultúrne vyspelým českým krajinám. Tieto odlišné historické podmienky sa prejavili aj po vzniku Československej republiky.

Z rozdielneho hospodárskeho vývoja v českých krajinách a na Slovensku je možné vysvetliť nielen odlišné cesty, ale aj intenzitu rozmachu vedeckého života v buržoáznej republike. V súlade s ekonomickým rozvojom českých krajín sa budoval prioritne prírodovedecký a technický výskum spolu s vysokým školstvom, kým na Slovensku pri oneskorenom vývoji sa rozvíjali predovšetkým disciplíny vlastivedné. Svoju činnosť obnovila Matica slovenská, došlo k založeniu Komenského univerzity (len s troma fakultami). Niektorí vzdelanci považovali za primerané a užitočné založiť Učenú spoločnosť Šafárikovu, ako i ďalšie spoločnosti a osvetové spolky.

Za tzv. slovenského štátu nadviazala na prácu Učenej spoločnosti Šafárikovej Slovenská akadémia vied a umení. Na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity sa začali rozvíjať prírodné vedy a Vysoká škola technická (vznikla v roku 1938 v Košiciach, presťahovala sa pod vplyvom mníchovských udalostí koncom r. 1938 do Prešova a čoskoro do Martina; konečným sídlom SVŠT sa stala od t. 1939 Bratislava) poskytla popri vlastnej pedagogickej činnosti vo svojich ústavoch možnosť aj pre rozvoj (dovtedy zanedbávaných) technických vied. Počet vysokých škôl rozmnožila novozriadená Vysoká škola obchodná.

Po roku 1945 vznikli nové podmienky pre rozvoj vedeckého a kultúrneho života na Slovensku. V týchto priaznivých podmienkach sa veda rozvíjala nielen v rámci SAVU, neskoršie SAV, ale i v rastúcej sieti nových vedeckovýskumných ústavov pri niektorých ústredných úradoch, priemyselných podnikoch, ako aj na vysokých školách, ktorých počet sa veľmi rozšíril a nezostal vymedzený len na Bratislavu.

Rozvoj vedeckého života na Slovensku počas ľudovodemokratického a socialistického zriadenia možno bez ohľadu na veľký a všestranný rozmach našej krajiny rozdeliť do nasledujúcich období:

V prvom období - od skončenia vojny do založenia Slovenskej akadémie vied v roku 1953 - vznikali nové výskumné pracoviská ako pomoc vznikajúcemu priemyslu a praxi. Vedeckí pracovníci z odborov prírodných a technických vied sa sústreďovali v týchto nových pracoviskách mimo okruhu vysokých škôl a vytvárali takto i podmienky pre výchovu vysokoškolského dorastu s perspektívami pre vedeckú prácu. Spoločenskovedné disciplíny sa vtedy rozvíjali v Slovenskej akadémii vied a umení.

Po založení Slovenskej akadémie vied, ktorá ako najvyššia vedecká ustanovizeň na Slovensku značne prispela ku konsolidácii vedeckého života a položila základy pre nové vedné odbory, sa začala za spolupráce s ČSAV vedecká práca organizovať a plánovať na vyššej úrovni. V tejto etape došlo k vypracovaniu štát-