kladne na Slovensku. Tento nedostatok sa odráža aj v niektorých rozboroch v zpráve uvádzaných. Až nové zásady plánovitého riadenia predpokladajú, že štatistické údaje budú v zásade sledované podľa odborov a územných prierezov za české kraje a Slovensko.

Bude preto úlohou Komisie Slovenskej národnej rady pre rozvoj vedy a techniky, aby v ďalšom období urobila komplexnú analýzu rozvoja vedy a techniky v oblastnom priereze za Slovensko.

Zpráva nerozoberá problémy a úlohy SAV, nakoľko plénu SNR je predkladaná osobitná zpráva o činnosti SAV.

I. Vedecko-výskumná a vývojová základňa v ČSSR a na Slovensku

1. Vývoj vedecko-výskumnej a vývojovej základne a jej organizačná výstavba

Vedecko-výskumnú a vývojovú základňu (ďalej len VVVZ) tvorí súbor pracovísk, ktorých kapacita je sústredená na riešenie úloh rozvoja vedy a techniky, na vypracovanie technických noriem, na spracovanie a rozširovanie vedecko-technických a ekonomických informácií a na zabezpečenie činnosti v oblasti patentov a vynálezov. Do VVVZ podľa zákona č. 55/1963 Zb. patrí ČSAV a SAV so svojimi vedeckými pracoviskami, vysoké školy v rozsahu stanovenom Min. školstva), výskumné a vývojové pracoviská riadené ministerstvami (ústrednými orgánmi), ako i výskumné a vývojové ústavy a organizácie, ktoré sú súčasťou výrobno-hospodárskych jednotiek. Ďalej sem patria overovacie prevádzky, skúšobné a kontrolné ústavy, ako aj ústavy a strediská vedecko-technických a ekonomických informácií.

V ČSSR a na Slovensku sa VVVZ začala sústavne rozvíjať až po roku 1945. Pred týmto obdobím sa vedecko-výskumná činnosť uskutočňovala skoro výlučne na vysokých školách, kým priemyselný výskum sa čiastočne zabezpečoval len v niektorých významných podnikoch. Organizované základy pre vznik a vývoj siete vedecko-výskumných pracovísk sa položili v roku 1950, keď došlo k sústredeniu rozptýlených výskumných pracovníkov a začali vznikať jednotlivé výskumné ústavy. Významné boli roky 1952 a 1953, kedy došlo k založeniu ČSAV a SAV, čím sa vytvorili predpoklady pre rozvoj vedy a techniky tak v teoretickej, ako aj v aplikovanej oblasti.

Nové usporiadanie riadiacich orgánov pre vedu a techniku, najmä zriadenie Štátnej komisie pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky v roku 1962, si vyžiadalo katalogizovať a vytvoriť celoštátnu sústavu pracovísk zabezpečujúcu rozvoj vedy a techniky, vedecko-výskumnú a vývojovú základňu. Zákon č. 55/1963 vymedzil rozsah VVVZ a stanovil hlavné zásady pre zriaďovanie ich zložiek. Za proporcionálny rozvoj a celkovú starostlivosť o VVVZ je zodpovedná Štátna komisia pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky. Na Slovensku sa ujíma tejto činnosti Komisia SNR pre rozvoj vedy a techniky.

2. Súčasný stav vedecko-výskumnej a vývojovej základne.

Ak si chceme urobiť obraz o postavení VVVZ ČSSR, treba vidieť, že ona predstavuje zhruba 1 % celosvetového výskumu, zatiaľ čo výroba ČSSR tvorí asi 2, 5 % celosvetovej produkcie.

O tom, aký dôraz sa vo svete prikladá postaveniu VVVZ, svedčí niekoľko údajov. Výdaje na výskum a vývoj v USA v roku 1950 predstavovali 1 % hrubého národného produktu, avšak v roku 1960 už 3 %. Vo Veľkej Británii v roku 1950 to bolo 0, 8 %, ale v roku 1960 už 2, 3 %. Zvlášť výrazné je toto zrovnanie v Japonsku, kde v roku 1950 boli tieto výdaje 0, 3 % a v roku 1960 už 1, 4 %. Mechanika týchto čísiel je objektívne zdôvodniteľná hlavne v priemyselne vyspelých štátoch, kde zmeny v spôsobe výroby, v spôsobe ľudskej činnosti vo výrobe dovoľujú v stále kratších intervaloch konzervovať zastaralé spôsoby. Vyčerpanosť klasických prírodných zdrojov surovín a energie si vynucuje ich zhodnocovanie stále vo vyššej účinnosti. Ukazuje sa, že investície do VVVZ sa z roka na rok stávajú rentabilnejšie a v budúcnosti pre mnohé krajiny sa môžu stať limitujúcim činiteľom rastu národného hospodárstva.

V ČSSR pracuje v súčasnej dobe vo VVVZ približne 123, 5 tis. pracovníkov (plán na rok 1964) na viac ako 1 800 pracoviskách. Na Slovensku pracuje 21 tis. pracovníkov, čo je 17 % z celoštátneho počtu. Z 330 pracovísk 43 patrí k Slovenskej akadémii vied, 34 vedecko-výskumných pracovísk sa zriadilo na vysokých školách, jestvuje 64 výskumných ústavov (vrátane pobočiek v českých krajoch) a približne 170 výskumných a vývojových pracovísk pri výrobno-hospodárskych jednotkách.

Tieto čísla však nezahrňujú celkovú kapacitu VVVZ, pretože mnohé katedry vysokých škôl, aj keď sa pri nich nezriadilo výskumné pracovisko, podieľajú sa na riešení výskumných úloh.

Neuspokojivý je podiel pracovníkov vo VVVZ na Slovensku z celoštátneho počtu, najmä v priemysle. V Slovenskej akadémii a na vysokých školách činí podiel približne 23 %, v priemyselnom výskume a vývoji len 14 %, z toho v rezorte ťažkého strojárstva 5 %, všeobecného strojárstva a spotrebného priemyslu 14 % a v palivách a energetike približne 4 %. Zvlášť neuspokojivý stav je v strojárstve vzhľadom na predpokladaný rozvoj tohto odvetvia na Slovensku, ako i nároky na zlepšenie úrovne a kvality výrobkov.

Relatívne lepší stav je v chémii, kde z celkového počtu pracovníkov VVVZ je na Slovensku 26, 7 %. Vo vyspelých priemyselných štátoch podiel výskumných pracovníkov na počte pracovníkov vo výrobe je 10-15 %, u nás na úseku chémie necelých 6 %. Keď uvážime predpokladaný rozvoj chemického priemyslu a jeho postavenie v národnom hospodárstve, treba súčasný stav vo VVVZ považovať za neuspokojivý tiež v tejto oblasti.

Podiel pracovníkov v stavebníctve z celkového počtu pracovníkov VVVZ v ČSSR činí 34, 7 %, v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve 27 % a v doprave a zdravotníctve približne 10 % (zdravotníctvo bez SNR).

Objem investícií do VVVZ dosahuje celoštátne v súčasnej dobe 1, 3 % celkového objemu investícií do národného hospodárstva, čo je pomerne nízky podiel oproti priemyselne vyspelým štátom, kde činí zhruba 2-4 %.

V nasledujúcej tabuľke je ukázaný vývoj investícií do VVVZ, a to jednak v ich podiele na investície do národného hospodárstva a ďalej tiež podiel Slovenska na investíciách do VVVZ.

Uvedený vývojový rad svedčí o značných výkyvoch investícií do VVVZ, hlavne na Slovensku. Zatiaľ čo za ČSSR vcelku bola vzostupná tendencia, podiel Slovenska na investíciách do VVVZ je značne nerovnomerný. Za celé obdobie 1950 - 1964 sa do VVVZ na Slovensku investovalo 18, 7 % celkovej čiastky.

Veľmi nerovnomerné je územné rozmiestnenie jednotlivých pracovísk VVVZ v ČSSR, ako aj na Slovensku. Tento stav je odrazom historického vývoja, keď vedecko-výskumné pracoviská vznikali v sídlach vysokých škôl a tak sa koncentrovali do Prahy, Brna a Bratislavy, ale aj tým, že sa plne nerešpektovala zásada priblíženia výskumu k výrobnej základni. Zatiaľ čo v Západoslovenskom kraji je 218 pracovísk (z toho v Bratislave 160), v Stredoslovenskom kraji je 65 a vo Východoslovenskom 46 (z toho v Košiciach 19). V ďalších rokoch bude preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť budovaniu VVVZ v Stredoslovenskom a Východoslovenskom kraji, v súlade s terajším a plánovaným rozvojom jednotlivých odvetví národného hospodárstva.

Na druhej strane ani koncentráciu VVVZ do veľkých politických a kultúrnych stredísk nemožno jednoznačne považovať iba za škodlivú, keďže ona má aj svoje prednosti.

Ďalším dôležitým faktorom pre VVVZ je priestorová vybavenosť, ktorá je na Slovensku približne 11 m2 ma jedného pracovníka. V priestorovej vybavenosti sú značné rozdiely. Zatiaľ, čo niektoré, najmä novovybudované pracoviská, sú budované s perspektívou rastu, je mnoho pracovísk VVVZ, ktoré majú úplne nedostatočné priestorové vybavenie.

Celková vybavenosť pracovísk sa v súčasnej dobe v ČSSR pohybuje okolo 60 tis. Kčs na jedného pracovníka VVVZ, z toho vybavenosť strojmi a prístrojmi činí približne 25 tis. Kčs. Strojné a prístrojové vybavenie pracovísk VVVZ je rozhodujúcim prostriedkom na zvýšenie celkovej úrovne produktivity a efektívnosti výskumnej činnosti. Treba povedať, že tempo vybavovania niektorých výskumných pracovísk novou technikou značne zaostáva za svetovým priemerom. Najvypuklejšie tento problém vyvstane, ak porovnáme našich ukazovateľov podielu stavebných a strojných investícií so svetovými priemermi. V Slovenskej akadémii vied pripadá na jednu korunu stavebných investícií necelá jedna koruna strojných investícií, hoci svetový priemer sa pohybuje asi okolo 1: 4. Tento stav zapríčiňuje nielen nutnosť používania kvalifikovaných pracovníkov na práce menej náročné, ale často podmieňuje aj úroveň vedecko-výskumnej činnosti. Nedostatočné investície v posledných rokoch do vybavovania pracovísk VVVZ spôsobili, že dnes mnohé zariadenia sú morálne a fyzicky zastaralé a často konzervujú aj zastaralé metódy riešenia.

3. Úloha vysokých škôl vo výskumnej a vývojovej činnosti.

Vysoké školy majú pre rozvoj vedy a techniky zvláštny význam, tak vo svojej pedagogickej, ako aj výskumnej činnosti. Boli bázou, z ktorej sa budovali pracoviská Akadémie vied, ako aj ostatných výskumných ústavov, majú však naďalej pokračovať aj vo výskumnej činnosti a rozvíjať ju.

Ku koncu roku 1963 sme mali na Slovensku 35 fakúlt so 450 katedrami a 34 samostatných vedecko-výskumných pracovísk. V tej dobe tu bolo 4. 900 vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, z nich 46 doktorov a 550 kandidátov vied.

Vysoké školy riešia rad výskumných úloh, vrátane štátnych a ich pozitívny prínos bol zhodnotený ÚV KSČ pri nedávnom prerokovávaní dokumentu o ďalšom rozvoji školstva a výchove mládeže. Vysoké školy však trpia v zrovnaní s ústavmi akadémie a výrobných rezortov nedostatočným vybavením priestormi, prístrojmi i pomocnými pracovníkmi, nehovoriac o podcenení osobnej hmotnej zainteresovanosti na ich výskumnej činnosti. Vážnym nedostatkom, ktorý ovšem nie je len na vysokých školách, je veľký počet riešených úloh (celoštátne pripadá na jednu fakultu okolo 40 úloh) a tým sa triešti ich kapacita, úlohy sa často nedovedú do konca, resp. preťahuje sa neúnosne ich riešenie a často potom strácajú na aktuálnosti. Výskumná kvalita a efektívnosť je daná aj tým, že nižší podiel vysokých škôl na plánovaných úlohách rozvoja vedy a techniky im umožňuje z výskumu robiť prostriedok na získavanie vedeckých hodností jednotlivcov, ktorí si vyhľadávajú úlohy samoúčelne, bez ohľadu na vedeckú náročnosť a potreby spoločnosti.

Predpokladom pre plnšie zapojenie vysokých škôl do riešenia úloh vedy a techniky bude nielen hmotná pomoc zo strany štátu, ale aj prehĺbenie spolupráce medzi vysokými školami a Akadémiou vied. Táto spolupráca by sa mala prejaviť ako účasť pracovníkov akadémie na výchovnej činnosti vysokých škôl, na spoločnom úsilí pri výchove vedeckých pracovníkov pre potreby všetkých pracovísk VVVZ. Koordinujúcim článkom vo vedeckovýskumnej práci by mal byť plán úloh rozvoja vedy a techniky, na riešení ktorého by sa podľa potrieb združovali kolektívy akadémie, vysokých škôl, prípadne iných pracovísk, za súčasného využitia jestvujúcich zariadení týchto organizácií.

Nové zásady plánovitého riadenia predpokladajú, že rozvoj vedeckej práce v plánovaných úlohách na vysokých školách bude fondovaný dotáciami zo štátneho rozpočtu, ako aj úhradami za riešenie úloh na objednávku v rámci štátneho plánu i podnikových plánov rozvoja vedy a techniky. Vysoké školy by mali za pomoci podnikov budovať pracoviská vedecko-výskumnej a vývojovej základne tam, kde výrobné hospodárske jednotky nebudú mať vlastné kvalifikované kádre. V niektorých vedných odboroch bude výhodnejšie koncentrovať bádateľský výskum skôr na vysokých školách než v Akadémii vied (napr. v oblasti spoločenských vied). Pritom sa nevylučuje možnosť zriaďovať pri vysokých školách samostatné výskumné ústavy s postavením, aké im prislúcha.

4. Niektoré kritériá proporcionality, efektívnosti a členenia vedecko-výskumnej práce.

Efektívnosť vedeckej práce okrem iných faktorov závisí v nemalej miere od správnej proporcionality - medzi bádateľským výskumom, aplikovaným výskumom a vývojom.

Podiel bádateľského výskumu na celej VVVZ (podľa počtu pracovníkov a vynakladaných prostriedkov) sa pohybuje vo väčšine štátov okolo 10 %. V ČSSR tento podiel činí 9, 8%, na Slovensku približne 12 %. Väčšie percento na Slovensku je dané slabším rozvojom aplikovaného výskumu, najmä vývoja.

Súčasná tendencia vo svete speje ku zvyšovaniu podielu bádateľského výskumu na celkovom podiele VVVZ a počíta sa s jeho vzrastom na 12 %. V samotne j sfére bádateľského výskumu by malo byť u nás rýchlejšie tempo rozvoja najmä prírodovedeckých disciplín, ako matematiky, fyziky, chémie, biológie i kybernetiky. Tieto vedné odbory sú základom pre rozvoj ostatných oblastí bádateľského a aplikovaného výskumu, ako aj technického rozvoja vôbec.

Ďalším ukazovateľom správnej proporcionality vo vede je určenie podielu medzi aplikovaným výskumom a vývojom. Analýzy z iných štátov ukazujú, že podľa vynaložených prostriedkov je tento pomer 1: 2 až 1: 3. Dôležitá je proporcionalita medzi aplikovaným výskumom a vývojom technológií, ďalej výskumom a vývojom strojov a zariadení, výskumnou a experimentálnou základňou (poloprevádzkou). Napríklad konštrukčná kapacita chemických zariadení je u nás až šesťnásobne nižšia oproti kapacite výskumu chemických technológií.

Pri uvádzaní týchto údajov sa má ukázať, že je potrebné zachovať správne proporcie medzi výskumom a vývojom. Štúdie v tejto oblasti ukazujú, že správna proporcia by mala byť 1: 2, 3 v prospech vývoja. V ČSSR je tento podiel približne 1: 1, 3, na Slovensku dokonca 1, 3: 1. To sa veľmi nepriaznivo odráža v samotnej efektívnosti vedecko-výskumnej činnosti. Mnohé úspešne vyriešené výskumné úlohy nenachádzajú možnosť vývojového osvojenia a realizácie vo výrobe. Tak je tomu napríklad v niektorých odboroch rádiotechniky, prístrojovej techniky a v niektorých chemických technológiách.

Ďalším ukazovateľom, ktorý charakterizuje kvalitu a spoločenskú účinnosť vedecko-výskumnej práce, je proporcia medzi tvorivými a pomocnými pracovníkmi.

Riešenie úloh vedy a techniky vyžaduje úzku súčinnosť medzi pracovníkmi rôznych kategórií. Tvorivá činnosť v riešení vedeckovýskumných úloh pripadá skoro výhradne odborným pracovníkom s vysokoškolským vzdelaním. Riešenie zložitých teoretických problémov si vyžaduje odborníkov s vedeckou kvalifikáciou.

VVVZ sa však neobíde bez kvalifikovaných pomocných pracovníkov (robotníkov, laborantov atď. ). V súčasnej dobe vo väčšine štátov je optimálny pomer medzi tvorivými a pomocnými pracovníkmi asi 1: 2 až 1: 3. Teda podiel tvorivých pracovníkov v celkovej VVVZ predstavuje asi 25 - 35 %, pritom značne kolíše podľa povahy jednotlivých vedných odborov. V ČSSR- činí percentuálny podiel vysokoškolských pracovníkov v celej VVVZ asi 21 - 22 %, na Slovensku 25 %. Z uvedenej relácie sa zdá, že tento podiel je priaznivý pre Slovensko. Je však daný pomerne vysokým počtom vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov SAV, a to najmä v oblasti spoločenských vied.

Nie menej dôležitý je aj podiel počtu vedeckých pracovníkov VVVZ, resp. z celkového počtu pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním. V súčasnej dobe v niektorých krajinách predstavuje podiel kandidátov a doktorov vied celkovej VVVZ od 5 do 20 %. V ČSSR je podiel vedeckých pracovníkov z celkovej VVVZ asi 3, 3 %, na Slovensku približne 3, 5 %. Podiel vedeckých pracovníkov z celkového počtu pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním je vo VVVZ v ČSSR 17 % a na Slovensku asi 13 % (v uvedených číslach nie sú započítaní vedeckí pracovníci na vysokých školách, ktorí tvoria približne polovicu všetkých vedeckých pracovníkov v ČSSR). Obe čísla svedčia o pomerne nízkom podiele vedeckých pracovníkov vo VVVZ. Taktiež sú značne rozdielne podiely vedeckých pracovníkov v jednotlivých sférach výskumu a oblastiach vied. Napríklad z 8. 000 pracovníkov výskumných a vývojových pracovísk pri výrobno-hospodárskych jednotkách na Slovensku je len 10 kandidátov vied. V súčasnej dobe je na Slovensku najpriaznivejší podiel vedeckých pracovníkov v spoločenských vedách, podstatne nižší je v prírodných a technických vedách. Preto bude treba vo výchove vedeckých pracovníkov zmeniť trend v prospech technických a prírodných vied, a to najmä s prihliadnutím na základné vedné odbory, ako je matematika, fyzika a niektoré nové vedné odbory technických vied.

Ako z predchádzajúceho rozboru vyplýva, Slovensko i na úseku rozvoja vedy dosiahlo za pomerne krátku dobu od roku 1948 výrazný pokrok. Súčasná štruktúra vedecko-výskumných pracovísk na Slovensku tvorí neoddeliteľnú súčasť celej VVVZ v ČSSR. Pri doterajšom budovaní VVVZ sa nazhromaždili pracovné sily, skúsenosti a materiálne prostriedky, ktoré bude treba ďalej plánovité zveľaďovať a preniesť na kvalitatívne vyšší stupeň organizácie a riadenia tým, že rozvoj bude plnšie podriadený potrebám spoločnosti.

Napriek búrlivému rastu VVVZ existujúca štruktúra a rozsah nepostačuje pre ďalší rozvoj výrobných síl na Slovensku. Pracoviská výskumnej a vývojovej základne sa rozvíjali živelne, prevažne podľa okamžitých a lokálnych potrieb jednotlivých odvetví, bez dostatočného cieľavedomého zamerania na rozhodujúce úseky národného hospodárstva, bez rešpektovania proporcionálneho vývoja medzi priemyselnými odvetviami a bez dostatočnej náväznosti medzi výskumom, vývojom a realizáciou vo výrobe. Dochádzalo tak v posledných rokoch obdobne ako v rozvoji národného hospodárstva aj v oblasti vedy a techniky k jej prevažne extenzívnemu rastu, a to predovšetkým v podnikových zložkách. Výrazom toho je nízky podiel kvalifikovaných pracovníkov vo VVVZ priemyselných odvetví.

V ďalšom období bude nutné pristúpiť k plánovitému usporiadaniu VVVZ, a to účelnou koncentráciou pracovísk, ktorá umožní sústrediť kádrové a materiálne prostriedky na riešenie rozhodujúcich úloh rozvoja vedy a techniky.

II.

Príprava plánu rozvoja vedy a techniky na rok 1965

Návrh štátneho plánu prípravy novej techniky na rok 1965 sleduje dosiahnutie koncentrácie síl a prostriedkov na vybrané úlohy výskumu a vývoja. V konkrétnych akciách je zameraný na zvýšenie technickej úrovne výroby, na modernizáciu závodov a výrobkov, ako aj na realizáciu úloh v oblasti manipulácie s materiálom. V pláne fondu vedy a techniky sú na tieto úlohy zabezpečené finančné, hmotné a kádrové prostriedky.

Zostaveniu štátneho plánu rozvoja vedy a techniky bola na podnikoch, výskumných ústavoch a rezortoch venovaná pomerne väčšia pozornosť než v minulých rokoch. Úroveň štátneho plánu sa v tomto smere oproti roku 1964 zvýšila, najmä pokiaľ ide o úlohy prípravy novej techniky. Menšia pozornosť sa venovala zvýšeniu technickej úrovne výroby, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie investičnými zdrojmi.

Aj keď zostavovanie štátneho plánu rozvoja vedy a techniky bolo priaznivo ovplyvnené vypracovaním základných úloh vedy a techniky do roku 1970, nepodarilo sa v návrhu plánu na rok 1965 vyriešiť jeho niektoré zásadnejšie problémy. Tak napríklad akcie komplexnej modernizácie ucelených úsekov výroby, ako aj akcie zvýšenia úrovne manipulácie s materiálom, svojím rozsahom podstatne neovplyvnia kvalitu a skladbu výrobných fondov a výroby vôbec. Toto platí v plnej miere pre Slovensko, ktoré sa na týchto akciách podieľa len minimálnou mierou.

Naďalej sa nepodarilo podstatnejšie skrátiť termíny navrhovaných alebo už zaradených dôležitých výskumných úloh a nedosiahla sa koncentrácia na menej zato však významnejších úlohách výskumu a vývoja. Všetky tieto nedostatky bude treba odstraňovať nielen pri zostavovaní plánov na ďalšie obdobia, ale pokiaľ možno už v plnení doterajších úloh, pri ich overovaní v praxi. Zodpovednosť rezortov a výrobných hospodárskych jednotiek tu bude o to väčšia, že podľa nových zásad sa ročný plán vedy a techniky za celú ČSSR nebude vypracovávať, ale má sa zostavovať len na úrovni nižších organizačných celkov.

1. Plán prípravy novej techniky

Na tomto úseku pokračuje riešenie najdôležitejších výskumných a vývojových úloh, prehlbujúcich kvalitatívne stránky rozvoja národného hospodárstva, vo smere lepšieho využitia palivoenergetickej základne, efektívneho využitia surovinovej základne, urýchleného rozvoja progresívnych smerov chemizácie, elektroniky a výpočtovej techniky, mechanizácie a automatizácie výrobnej a nevýrobnej oblasti, racionalizácie výroby, zavádzaním progresívnych technológií v spracovateľských odvetviach, v poľnohospodárstve a stavebníctve. V porovnaní s plánom na rok 1964 sa základné zameranie úloh prípravy novej techniky nemení, iba sa v nich premieta posilnenie chemizácie národného hospodárstva, skvalitnenie hutníckych výrobkov a zvýrazňuje sa vplyv výpočtovej techniky.

Pretože v príprave novej techniky sa doteraz riešil veľký počet úloh a trieštila sa výskumná a vývojová kapacita, bolo úlohou znížiť ich počet, skrátiť dobu riešenia i realizácie a koncentrovať sily na najdôležitejšie rozvojové úlohy. Počet štátnych úloh sa znížil oproti plánu na rok 1964 takmer o polovinu, zatiaľ čo stav v znižovaní počtu rezortných a podnikových úloh je neuspokojivý.

Nepodarilo sa dosiahnuť výraznejšie skrátenie termínov riešenia štátnych úloh prípravy novej techniky. Doba riešenia štátnych komplexných úloh pohybuje sa v rozpätí od 5-10 rokov. Ani u rezortných a podnikových úloh sa nedosiahlo podstatného skrátenia termínov riešenia a realizácie. Ukazuje sa, že vypúšťanie menej dôležitých úloh bude najmä na úrovni výrobných podnikov niekoľkoročným procesom, ktorý bude treba dôsledne sledovať v súvislosti s výhľadovým zameraním výroby v jednotlivých odboroch výroby. Koncentrácia na riešenie najdôležitejších úloh prípravy novej techniky je veľmi závažná z hľadiska ekonómie času a treba ju preto dôsledne uplatňovať v priebehu prípravy plánu rozvoja vedy a techniky do roku 1970.

Ďalej je treba zdôrazniť, že základnou a nepostrádateľnou súčasťou každej úlohy vedy a techniky sú rozbory ekonomickej efektívnosti riešených úloh. Ani v tohoročnom pláne rozvoja vedy a techniky sa nepodarilo podstatnejšie zvýšiť úroveň a presvedčivosť technicko-ekonomických rozborov, ktoré sú podkladom pre zaradenie úloh do plánu.

Rovnako aj vedecko-technická informačná činnosť spracúvajúca poznatky o výsledkoch svetovej vedy a techniky, zostáva dosiaľ na nízkej úrovni. Obmedzuje sa zhromažďovanie a dokumentačné spracúvanie informačných materiálov bez toho, že by sústavne boli vypracúvané súhrnné zrovnávacie prehľady svetovej úrovne, dosiahnutej v jednotlivých otázkach, ktoré sa premietajú v štátnom pláne. V novej sústave plánovitého riadenia vedy a techniky sa predpokladá, že informačné strediská budú povinné obstarávať v potrebnom časovom predstihu údaje o technicko-ekonomických parametroch a informácie k úlohám zaraďovaným do návrhu plánu rozvoja vedy a techniky tak, aby umožňovali progresívnu realizáciu a nepredstavovali iba reprodukciu v zahraničí dosahovanej úrovne. V súčasnej dobe Úrad pre patenty a vynálezy vracia autorom 60-70 % návrhov len preto, že už boli vo svete vyriešené.

Na Slovensku medzi štátne informačné strediská patrí Slovenská technická knižnica. Kľúčovým článkom informačnej sústavy budú odborové informačné strediská, ktoré musia sledovať tendencie rozvoja svojho odboru a pomáhať základným informačným strediskám v činnosti. Medzi dobre vybudované odborové strediská technicko-ekonomických informácií na Slovensku patria napr. stredisko vo Výskumnom ústave zváračskom, v Štátnom výskumnom ústave drevárskom a niekoľko ďalších. Ich úspešná činnosť je podmienená širokým medzinárodným stykom, ktoré umožňujú pohotové získavanie informácií svojho odboru zo zahraničia.

Aby sa posilnila úroveň všetkých stupňov informačnej sústavy, v novej sústave riadenia sa predpokladá, že informačné strediská budú ako súčasť vedecko-výskumnej a vývojovej základne zabezpečované prostredníctvom fondu vedy a techniky.

Najdôležitejšiu časť plánu prípravy novej techniky tvoria komplexné výskumné úlohy. Z celkového počtu 64 komplexných úloh je 9 zabezpečovaných vedecko-výskumnými pracoviskami na Slovensku a na ďalších 5 úlohách spolupracujú. Ďalšou časťou plánu sú jednotlivé úlohy, z ktorých okolo 5 % sa rieši na Slovensku.

Nízka účasť Slovenska na týchto úlohách je daná stavom VVVZ, ktorý je rozobraný na inom mieste zprávy. Dá sa tiež usudzovať, že rezortné ústavy riešia na Slovensku zväčša úlohy podnikového významu. Tento stav je vyvolaný tým, že v mnohých podnikoch na Slovensku je v nedostatočnej miere vybudovaná vlastná vývojová základňa, ktorá neumožňuje často riešenie ani bežných technických, a technologických problémov vo výrobe.

Pritom všetkom výrobné podniky, výskumné a vývojové pracoviská na Slovensku dosiahli rad úspechov aj v medzinárodnom meradle (licencie, svetová výstava, medzinárodné veľtrhy Brno, Lipsko, Poznaň a iné). Ako príklad možno uviesť: Prema Stará Turá v zdravotnej technike, Tesla Bratislava v elektroakustike, Chladnička Zlaté Moravce, Turčianske strojárne Martin, Výskumný ústav zváračský v odporových zváracích lisoch, SMZ Dubnica, Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie Nové Mesto nad Váhom v rade svojich výrobkov a prototypov atď.

O komplexných úlohách, ktoré sú zaradené do plánu na rok 1965 vedecko-výskumným pracoviskám na Slovensku, možno uviesť tieto údaje:

Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave je hlavným koordinátorom úlohy komplexného využitia drevnej hmoty v chemickom priemysle s využitím automatizácie kontinuálnych procesov, vrátane čistenia odpadových vôd, výroby papiera a buničiny. Vyriešením úlohy sa zníži drevný odpad v odpadných vodách z dnešných 31, 8%, na 7, 1 %. Škody znečisťovaním tokov klesnú v priemere asi o 20-25 %. Ďalej sa zníži spotreba dreva na výrobu celulózy o 33 %, dosiahne sa vzrastu produktivity práce o cca 30 % a úspory na vlastných nákladoch predstavujú asi 560 mil. Kčs.

Komplexná racionalizácia montážnych prác v strojárskych výrobách, kde je koordinátorom Výskumný ústav pre mechanizáciu a automatizáciu v Novom Meste nad Váhom, vytvorí podmienky pre zvýšenie produktivity práce v montážach o 70-90 %, týkajúcich sa zhruba 24 tis. pracovníkov, súčasne sa zlepší využitie montážnych plôch o 50-100 %.

Technológia a zariadenie výroby tenkých konštrukčných dosiek (hlavný koordinátor Štátny drevársky výskumný ústav v Bratislave) ušetrí cca 4 tis. pracovníkov a 175 mil. Kčs na vlastných nákladoch ročne.

Výskumný ústav pre konzervovanie potravín v Bratislave je koordinátorom dvoch komplexných úloh. Nové formy konzervácie potravín majú ušetriť 1 mil. Kčs ročne na vlastných nákladoch a súčasne zlepšiť akosť potravín. Realizáciou výskumnej úlohy vo výrobe polotovarov a hotových jedál sa zlepší výživná hodnota jedál a umožní správne stravovanie obyvateľstva, pritom na každom kg hotových výrobkov sa ušetrí 1 Kčs.

Výskum zootechnických a technologických podkladov pre intenzívne veľkovýrobne formy chovu dojníc (Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre) má vytvoriť predpoklady pre zvýšenie ročnej dojivosti na 3 tis. 1 mlieka.

Hydroprojekt v Bratislave pracuje na výskumných a vývojových podkladoch pre projekt vodných diel na Dunaji, ktorých cieľom je maximálne využitie vodnej energie a skrátenie výstavby.

Výskumný ústav Chemických závodov W. Piecka v Novákoch koordinuje výskum polyvinylchloridu a jeho spracovanie. Hlavný