pôdy, ako aj čo do kvality a výrobných nákladov u nás nižšia. Ešte vážnejšie zaostáva stredné a východné Slovensko.

Búrlivý rast na Slovensku aj na tomto úseku výroby vyžaduje dôslednosť a komplexnosť riešenia a zabezpečovania úloh. V potravinárskej výrobe, vo výrobe surovín a pri mlieku zvlášť nemožno oddeľovať úlohu zabezpečiť objem - množstvo od úlohy kvality. V našej práci - na mliekárskych závodoch je ešte veľa nedostatkov. I keď dnes sa už nemôže opakovať rok 1961, keď sme pre nedostatok kapacít, ako aj pre zlú kvalitu suroviny (nakúpili sme viac ako 10 miliónov litrov vody) iba za mesiac júl až august vykázali stratu viac ako 3 milióny korún, predsa máme ešte dosť čo zlepšovať aj na úseku technologickej disciplíny, aj na úseku hospodárnosti. S dosiahnutým zlepšením sa neuspokojujeme. Chceme a máme predpoklady vyrovnať sa najlepším podnikom v republike nielen v objeme, hospodárnosti, kde sme dosiahli viac významných úspechov, ale ešte rýchlejšie napredovať aj čo sa týka úrovne kvality našich výrobkov. Komplexnosť riešenia, ktorú som spomenul, v záujme nášho spotrebiteľa vyžaduje však vyriešiť aj problémy zvýšenia úrovne predaja. Naše potravinárske obchody sú napríklad nedostatočne vybavené chladiacimi zariadeniami aj vo veľkých mestách a priemyselných centrách. Nad ránom alebo aj skoro ráno stoja stohy košov s fľaškovým mliekom bez odovzdania, bez prebratia a bez kontroly na chodníkoch pred potravinárskymi obchodmi. Nielenže sa tomu divia cudzinci a naši zahraniční hostia, ktorí k nám prichádzajú, že je to na úkor spotrebiteľa, prosím zvážiť, či aspoň pri novej výstavbe sídlisk by sa nemohlo počítať na toto v novozriaďovaných potravinárskych obchodoch.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci,

sme si vedomí, že aj od nás pracovníkov v mliekárskom odvetví čaká spoločnosť, aby sme pri všetkých ťažkostiach budovania nášho odvetvia - viac-menej nového priemyselného odvetvia ("mliekárenské závodíky" boli znárodnené medzi poslednými) - v plnej miere plnili svoje povinnosti. Nech ide či už o výrobu potrebného množstva kvalitných výrobkov, alebo efektívne zpracovanie a kultúrnosť zásobovania. Dobré výsledky vlastnej práce sú a budú o to radostnejšie, že naša práca je zložitejšia - našou úlohou je zabezpečovať nákup, pomáhať i pri výrobe suroviny, spracovať ju a po tretie načas aj zásobiť maloobchod. Je to odvetvie veľmi citlivé nielen vzhľadom na surovinu a výrobok, ale i na organizáciu a dochvíľnosť zásobovania.

V plnej miere si uvedomujeme politický dosah prípadných nedostatkov v zásobovaní.

Dovoľte mi, vážení súdruhovia, uistiť vás, že nebudeme ľutovať síl, aby sa naša práca ďalej a ešte viac zlepšila, a poprosiť vás o ďalšiu i väčšiu pozornosť problémom prvovýroby, spracovania i zásobovania mliekom. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi Haverlíkovi.

O slovo sa prihlásil súdruh Vasil Kapišovský.

Poslanec Kapišovský:

Vážené súdružky a súdruhovia!

Súdruh podpredseda SNR a predseda Slovenskej plánovacej komisie minister Krahulec vo svojom výklade medzi iným vyhlásil, že v roku 1965, pokiaľ sa týka životnej úrovne, nastane ďalšie zvýšenie, využívam právo poslanca SNR a v súvislosti s tým mám tieto dotazy:

1)  V minulých rokoch peňažné príjmy na 1 obyvateľa vo Východoslovenskom kraji síce mierne vzrástli, ale rozdiely medzi úrovňou peňažných príjmov na 1 obyvateľa vo Východoslovenskom kraji a peňažnými príjmami na Slovensku a ČSSR v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa prehlbovali, t. j. sa zväčšovali. Bude tomu tak aj v roku 1965?

2)   V súčasnosti sa pracuje na perspektíve plánu rozvoja národného hospodárstva do roku 1970. Počíta sa v tomto perspektívnom pláne, aby k takýmto nežiadúcim zjavom už nedochádzalo?

3)  Vo Východoslovenskom kraji existuje 12 oblastí, ktoré sa považujú za málo rozvinuté. Týka sa to cca 100 tis. obyvateľov, predovšetkým v okrese Humenné, Bardejov a Prešov. Ako je známe, životná úroveň podľa hlavných ukazovateľov v týchto oblastiach je najnižšia v našej republike. Zamestnanosť v priemysle v týchto oblastiach nedosahuje na 100 obyvateľov ani 2 celé. Bude sa počítať v perspektívnom pláne do roku 1970 aspoň s podstatným ekonomickým vyrovnaním týchto oblastí na úroveň Východoslovenského kraja? Ďakujem.

Predseda Chudík:

Súdružky a súdruhovia,

zoznam prihlásených je vyčerpaný. Hlási sa ešte niekto o slovo ?

Keďže sa nikto nehlási, dávam slovo ministrovi súdruhovi Krahulcovi,

Podpredseda Krahulec:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Chcel by som odpovedať na niektoré dotazy a zaujať stanovisko k niektorým nadhodeným problémom. Preto prosím, aby ste súhlasili, aby som tie otázky, ktoré sú veľmi komplikované, na ktoré nie som schopný odpovedať zodpovedne, aby som tak mohol urobiť na našom normálnom zasadnutí, ako to robievame na našom pléne SNR, keďže na každom zasadaní zodpovedáme dotazy z predchádzajúceho zasadania.

Chcel by som zaujať stanovisko k tým otázkam, o ktorých som tak podrobne informovaný, že môžem ich urobiť zodpovedne.

K prvej otázke projektových ústavov. Súhlasím s tým, že túto otázku treba riešiť. V priebehu roka musíme urobiť také opatrenia, aby sme preverili rozsah projektovej dokumentácie. Pretože je pravda taká a že pripravujeme veľmi širokú paletu dokumentácie, ktorá je potom nevyužitá. Musíme sa zamerať na to, aby sme pracovali hospodárne s projektovou kapacitou, ktorú máme, aby sme sa súčasne pokúsili o isté medzikrajové vyrovnanie, lebo ako vieme, vo všetkých krajoch nie je situácia rovnaká a v každom prípade potom aby sme zvýšili počty pracovníkov, ktoré do týchto ústavov musíme dať na to, aby sme v budúcnosti pripravovali projektové dokumentácie lepšie. Tieto opatrenia pripravujeme, a myslím, že ich môžeme s úspechom realizovať. Tie, ktoré boli momentálne nadhodené pri prerokúvaní plánu na rok 1965, robia zhruba 150 pracovníkov, to je nie taký vysoký počet, aby sme nemohli o ňom rozhodnúť. Ide samozrejme o to, aby sme aj fyzicky pripravili týchto pracovníkov, aby to boli pracovníci kvalitní, aby sme s projektovou dokumentáciou narábali potom ako s výsledkom práce vysokokvalifikovaných ľudí, s ktorými treba tiež veľmi pozorne hospodáriť.

K pripomienke s. Koscelanského k zvyšovaniu stavebných kapacít. Myslím si, je správne vybraná táto otázka ako jedna z hlavných našich úloh, ktoré nás do budúcna čakajú. Chcel by som sa plne postaviť za túto pripomienku a súhlasím s tým, že táto otázka je jednou zo základní, od vyriešenia ktorej bude závisieť, akým tempom budeme na Slovensku riešiť problémy školstva, zdravotníctva i priemyselnej výstavby. Súdruhovia, ktorí pracovali s plánom na r. 1965, vedia, že sme ho zostavili pri dodržaní zásady maximálneho rozvoja stavebných kapacít. Keby som mal teraz čísla, tak to vypadalo tak, že zatiaľ čo vláda v apríli t. r. sa prvý raz zaoberala úlohami plánu a schválila pre hospodárstvo na Slovensku orientačné čísla, tak do návrhu smerníc plánu, to znamená do júla, na základe tejto zásady plne podporované a odsúhlasené Štátnou plánovacou komisiou a krajskými národnými výbormi a slovenskými orgánmi realizované, sa na Slovensko dostalo v tejto etape o 500 mil. Kčs investícií viac, ako boli smerné čísla z apríla. V tom ďalšom prerokúvaní, až do ďalšieho obdobia, do schválenia plánu, na tom poslednom rokovaní predsedov národných výborov to bolo ešte ďalších dodatočne zhruba 100 mil. Kčs. Naplnenie a práca v tomto smere doniesla za posledné obdobie 600 mil. Kčs stavebných kapacít, a tým v podstate aj 600 mil. Kčs investičných prác na Slovensko, a to sú, vďaka tomu môžeme hovoriť, že nejakým koncepnejším spôsobom pristupujeme k zabezpečeniu tých naliehavých potrieb, ktoré máme v oblasti nevýrobnej sféry, školstva, zdravotníckych zariadení atď.

Myslím si, že preto bude správne, aby sme pripravili v priebehu roka, a že by bolo účelné, keby sa i plenárne zasadnutia SNR zaoberali otázkou stavebníctva na Slovensku vôbec a vytváraním priaznivejších podmienok pre jeho ďalší rast, pretože ani do budúcna situácia iná nebude. Musíme samozrejme mať to na mysli, že stavebné kapacity musíme vždy presunovať, resp. budeme musieť s nimi vypomáhať aj v iných krajoch republiky, ako je Ostrava atď., kde sa rozhoduje o palivovej a energetickej základni, na ktorej využívaní sa plne podieľame.

K otázke vykurovacích olejov.

V Bratislave sa v roku 1965 začne rekonštrukcia 2 kotlov o výkone 32 ton pary/hod, v teplárni Bratislava I. v roku 1966 sa započne výstavba spaľovacej turbíny 25 MW na vykurovací olej v teplárni Bratislava I a rozšírenie teplárne Bratislava II o ďalší kotol 50 Gcal. K rekonštrukcii jestvujúcich kotlov na vykurovacie oleje v roku 1966 sa začne výstavba špičkovej výhrevne Bratislava - západ 120 Gcal/hod. na vykurovacie oleje a uvažuje sa o výstavbe špičkovej výhrevne Bratislava - juh, Slovnaft, tak aby mohli byť kapacity dvakrát po 50 Gcal/hod. uvedené do prevádzky postupne v r. 1967 a 1968.

Skúma sa možnosť vykurovať tepláreň Bratislava IV. tekutými palivami, ktorá sa má začať budovať v r. 1967. Ďalej sa počíta s rekonštrukciou niektorých cukrovarov na vykurovacie oleje, ako Trnava, s výstavbou nových tepelných zdrojov na vykurovacie oleje v nových cukrovaroch, ako je Dunajská Streda, tepláreň v Trenčíne, sa bude riešiť na tejto palivovej základni. V stálom výbore pri určovaní palivovej základne pri Štátnej plánovacej komisii sa pridelil celý rad ďalších základní na vykurovacie oleje pre spotrebiče na Slovensku. Musíme samozrejme vedieť, že veľká časť vykurovacích olejov ako veľmi výhodné technologické palivo prichádza do úvahy v hutách na ďalšiu olejofikáciu a mazutifikáciu hút.

Západoslovenský kraj má dnes za úlohu zabezpečiť rekonštrukciu výhrevne na ul. Februárového víťazstva na vykurovacie oleje. Je tu ešte celý rad takých zásad principiálnejších návrhov na toto riešenie, a to je otázka tlakovej plynárne a splynovania vykurovacích olejov priamo na mieste výskytu, to znamená v Slovnafte, potom spracovanie ako energetického plynu alebo ako plynu pre ďalšie ekonomické spracovanie. O týchto koncepčných úvahách sa rokuje, i názory odborníkov, s ktorými túto vec veľmi úzko konzultujeme, pretože ide o veľmi vážnu otázku, sú rozdielne.

Jedni hovoria, že je správne takto počítať s tým, že by sa potom uvoľnil zemný plyn, ktorý zase budeme dovážať a ktorý budeme používať ako základ pre chemické spracovanie ako energetický plyn a tento plyn by sa používal ako chemický To sú otázky pomerne veľmi vážne a okrem toho, čo som tu hovoril, zatiaľ rozhodnuté nič iné nie je.

Chcel by som povedať v súvislosti s touto vecou, že bez používania silných slov, je až trestuhodná pomalosť a liknavosť tejto preorientácie na palivo takého druhu a charakteru, ako sú vykurovacie oleje. Logika by hovorila, že každý kto akýmkoľvek spôsobom sa zúčastňuje na výrobnom procese, by mal všetkými desiatimi siahnuť po tomto palive, ktoré, pravda, sa omnoho elegantnejšie skladuje, manipuluje, je to čistejšia prevádzka, skrátka je to ušľachtilejšie palivo, tak postup rekonštrukcie je taký pomalý, taký liknavý, že to niekedy človeka až zaráža.

A keď necháme stranou všetky ekonomické dôsledky v tom riadení a všetky nástroje ekonomického riadenia, ktoré tu dobre nepôsobia, tak je prinajmenšom ohromne problematické, čo to je za technický vzťah týchto vedúcich pracovníkov, k takejto možnosti modernizovať svoje fabriky. Žiaden technik, v ktorom je trocha technického citu a vzťahu k technike, nemôže túto vec tak pomaly a liknavo robiť, ako sa to na mnohých miestach u nás robí a zasa nedá sa nič iné robiť, ako siahnuť k takým spôsobom, ako je sústavná kontrola a aby sme sa zbavili v tomto smere tohto problému, ktorý nie je každému pochopiteľný. Pretože stav je taký, že na jednej strane pri krajne nedostatkovej palivovej bilancii máme tu k dispozícii určité slušné množstvá vykurovacích olejov, my ich vyvážame za nie celkom výhodné ceny, tým pomáhame budovať palivovú základňu niekomu inému, pritom prevážame už dnes 12 mil. ton pevného paliva naprieč republikou a okrem toho vzhľadom na neodber týchto vykurovacích olejov obmedzujeme výrobu benzínu a za ten čas, čo sme pred pol alebo 3/4 rokom mali ohromné problémy s prebytkami benzínu, presviedčali sme súdruhov Stupavskej cementárne, aby rýchlo rekonštruovali výrobu cementu na spaľovanie benzínu, prišli mesiace v lete po znížení cien benzínu, kedy sme mali nedostatok benzínu, pretože sme museli obmedzovať výrobu na základe toho, že nebol odbyt vykurovacích olejov, dokonca sme benzín dovážali.

K otázke prepravy stavebnín.

Pravda je tá, súdružky a súdruhovia, že aj na tomto mieste nemáme čisté svedomie, že o stav, ktorý sme nechali pripustiť, že sa vôbec začína diskutovať o tom, aby sme na Slovensko prepravovali z českých krajov štrky a štrkopiesky, je stav nie celkom normálny, a že musíme ako jednu z otvorených častí plánu, samozrejme nie takých, ktoré budú otvorené po celý rok, ale ktoré sa v najbližších týždňoch zodpovedne vyriešia, vyriešiť aj túto vec a nedovoliť, aby sa na veľké vzdialenosti prepravovali štrky.

Dovoľte predsa ešte niekoľko slov ku školám, ako principiálnej otázke, pretože tu vo viacerých diskusných príspevkoch sa vyskytovali. Tie čísla vyzerajú takto a myslím, že hovoria hodne. V roku 1960 objem investičnej výstavby na úseku škôl bol 660 mil. Kčs. v roku 1961 - 510 mil. Kčs, v roku 1962 - 570 mil. Kčs, v roku 1963 dokonca 480 mil. Kčs, v roku 1964 520 mil. Kčs. Budúci rok bude 647 mil. Kčs.

Došlo tu teda k ohromnému poklesu z investičných súm investovaných do odvetvia škôl a ešte len v roku 1965 sa pokúsime tieto objemy trocha zdvihnúť, asi o 24 % Prosil by som, aby sme v tejto etape prác súhlasili s tým, že tento objem, ktorý my tam dávame, je maximálny, pretože viacej by sme ťažko pokryli už aj stavebnou kapacitou. Dokonca sme v tejto etape spracovania plánu v posledných týždňoch a mesiacoch museli ísť dolu s objemom školskej investičnej výstavby zhruba asi o 22-23 mil. Kčs oproti smerniciam vlády, že sme neboli v stave spravodlivejšie rozdeliť stavebné kapacity medzi školskú výstavbu a ostatné potreby našich krajov. Vedia o tom veľmi dobre súdruhovia z Východoslovenského kraja, čo im dalo za prácu, že aj pri dobrej vôli a dobrom postoji k týmto veciam, že skutočne ťažko mohli rozdeliť možnosti stavebných prác inak, než ako ich rozdelili.

K určitému zvýšeniu došlo v Stredoslovenskom kraji oproti smerným číslam asi o 3 milióny vari 800 alebo 900 tisíc korún a v Západoslovenskom kraji tiež asi 1 milión Kčs.

Ak by sme vydržali v takomto tempe podľa dokumentu schváleného Predsedníctvom Ústredného výboru našej strany k výstavbe škôl do roku 1970, by sme sa v podstate mali dostať v roku 1967 zhruba na dvojnásobok investičného objemu z roku 1964, čím by sme vytvorili podmienky pre čiastočné zmiernenie vysokej smennosti, ktorú dnes máme, je to dnešných 26, 7 % a by sme mali klesnúť asi na 16 %, Ešte i tak bude vysoká smennosť, asi dvojnásobne vyššia, ako sa dnes dosahuje v českých krajoch, a to je dané vysokými populačnými prírastkami. Ak ste si tam všimli, je to tak, že my budeme mať 79 tis. prírastkov15-ročnej mládeže, to je ohromne veľa, to je 101 tisíc prírastku pracovných síl; v budúcom roku máme skutočne taký stav, že máme čo robiť, aby sme vytvorili materiálovú základňu pre rozvoj školstva. Nechcem žiadnym spôsobom, bolo by to aj nesprávne, aby riešenie tejto otázky obchádzali krajské a okresné národné výbory, ale hlavne krajské národné výbory.

Prosil by som preto, aby aspoň tie prípady, ktoré sa tu kritizovali, ešte v tretej fáze harmonogramu, pokiaľ sú naliehavé, na úrovni krajov skúsili riešiť tak, aby sme sa zhruba priblížili k tomu objemu, ktorý sme pôvodne plánovali.

Aj Slovenská plánovacia komisia sa ešte zúčastní na tomto rokovaní s krajským národným výborom, osobitne v Stredoslovenskom kraji, kde ešte tieto možnosti v okrese Čadca, tak ako tu spomínala s. Pastorkov á, preveríme. To isté platí o hoteli v Čadci.

Pokiaľ sa týka vodného diela v Rakovej.

V štátnom vodohospodárskom pláne sa uvažovalo na hornom toku Kysuce o vodohospodárskej nádrži Raková v objeme 57 mil. m³, ktorou sa mali zlepšiť prietoky Kysuce o 3, 5 s/m (sekundové metre). Vzhľadom na to, že prírodné podmienky, najmä morfologické, sú pre budovanie priehrad v tejto oblasti nepriaznivé a na druhej strane táto oblasť poskytuje možnosti pre rozvoj priemyslu, upúšťame v tejto dobe od výstavby tejto priehrady a podávame návrh na vypustenie vodohospodárskej nádrže zo Štátneho vodohospodárskeho plánu s tým, že potrebné zlepšenie prietokov bude zabezpečené v rámci výstavby ostatných nádrží.

Chcel by som povedať k tejto problematike tiež to, že tento spomínaný štátny plán je síce dielo významné, ale predsa už len zastarané a že sa musíme vrátiť všeobecne k jeho istej revízii, pretože sa nám objavuje veľmi mnoho takých prípadov, že sme na základe tohto plánu vyhlásili stavebné uzávery do oblasti, ktoré dnes naliehavo potrebujeme rozvíjať, alebo vybavovať aspoň tou najnutnejšou občianskou vybavenosťou. Preto hodláme v najbližšom čase, už máme rozpracované tie otázky, rokovalo o nich Predsedníctvo SNR, sa v prácach na tejto revízii zúčastniť.

K závodu na česané syntetické priadze v Čadci. To má byť závod s kapacitou asi 4500 ton na počet pracovníkov asi 2100 o    celkových rozpočtových nákladoch 349 mil. Kčs Zatiaľ i   spolu s Ministerstvom spotrebného priemyslu, tak ako sme prerokovali otázky rozvoja spotrebného priemyslu u predsedu SNR súdruha C h u d í k a s ministerkou súdružkou Macháčovou do roku 1970 počítame s touto stavbou. Pravda, nemožno tieto naše úvahy brať ako konečné a nemožno ich vydávať, alebo predpokladať o nich, že sú už plánom Musíme sa vrátiť k tej otázke, v súvislosti s definitívnym vypracovaním plánu, pretože zatiaľ sú proti nám i oponenti, ktorí tvrdia, že by táto stavba nemala byť zaradená do plánu, nie v súvislosti s tým, že by na tomto mieste nebola správna, alebo že by tejto kapacity nebolo treba, ale v súvislosti s celkovým objemom prostriedkov, ktoré do rozvoja spotrebného priemyslu by sa mali dať. Treba vidieť, že je to problematika nie jednoduchá a že skutočne znamená, aby sme v našej republike zvážili trochu koncepčnejšie rozvoj nášho národného hospodárstva a eventuálne prerozdelili doteraz plánované investičné prostriedky v prospech spracovateľských odvetví, v tom aj v spotrebnom priemysle. Ako sa tieto úvahy skončia, pravda, nemožno momentálne predpovedať. Tak isto sa tu hovorilo podrobnejšie a nadhadzovali sa otázky riešenia investícií do vody, kanalizácií atď.

V pláne ako o menovité stavby pre budúci rok uvažujeme, ide o vodovody, kanalizácie a čistiace stanice Sereď, Komárno, Senica, Pezinok, Trnava, Trenčín, Štúrovo, Zvolen, Banská Bystrica, Ružomberok. Pravda je tá, že všetko nemôžeme v roku 1965 urobiť a okrem toho ešte 389 mil. Kčs dávame na menšie akcie.

I tu by to malo znamenať v budúcom roku trocha pokrok oproti predchádzajúcim obdobiam a tým by sme sa mali dostať do realizovania tej koncepcie, ktorú schválilo v tomto smere i Predsedníctvo SNR.

Chcel by som sa plne prihlásiť k takej forme rokovania o pláne na rok 1965, i o pláne vôbec, keď nie všetci budeme chváliť, aké je to ohromné a dobré, čo v pláne navrhujeme a riešime.

Všetci vieme, že potrieb vo svojich volebných obvodoch a v jednotlivých častiach, či už ide o priemysel alebo občiansku vybavenosť, máme mnoho, je ich celý rad. Preto si myslím, že aj keď to nie vždy nám plánovačom, alebo iným zodpovedným pracovníkom je príjemné, keď sa tieto potreby takto zdôrazňujú, že je predsa len správne, aby sme mali na veci reálny a kritický pohľad, aby sme vždy videli nielen veľké úspechy, ktoré dosahujeme v riešení týchto otázok a v rozvoji hospodárstva, nielen veľký relatívny pokrok v %, a to ohromné tempo, aké sa tu dosahuje. Na to stačí, keď vystupuje jeden a ukazuje na to. Všetci ostatní by sme sa mali pričiniť o to, aby sme zdroje a výsledky práce ďalej zmnožovali tak, aby sme čo najviac týchto problémov riešili, pretože i keď na jednej strane hovoríme o tom, že dávame do plánu 4 veľké nemocnice v budúcom roku, že je to dosť v porovnaní s uplynutými rokmi. Musíme vidieť ten stav, ktorý tu na úseku zdravotníctva máme a že i keď dvojnásobne zvýšime tempo, predsa len v tom roku 1970 zďaleka nevyriešime všetky svoje potreby a zďaleka ani nesplníme všetky úlohy v tom smere vzájomného vyrovnávania Slovenska s českými krajmi, ktorý smer je nie, povedal by som, iba našim výmyslom a úlohou, ktorú sme si dali ako slovenské orgány sami, ktorý je plne v súlade s generálnou líniou politiky našej strany, s uzneseniami XII. sjazdu ÚV KSČ, že tu teda všetci máme povinnosť pracovať a pracujeme na realizovaní celoštátnych úloh, na realizovaní koncepcie, za ktorou stojí naša strana.

Chcel by som podporiť tiež také hlasy, ktoré volajú po určitej reálnosti v hodnotení situácie, ktoré volajú po reálností v ukladaní úloh plánu. Je to akosi nezvyklé od ľudí, ktorí sa zúčastňujú na tvorbe plánu. Myslím si však, že niet inej cesty a že je falošný taký postoj, pri ktorom tí, ktorí ukladajú úlohy plánu, alebo ktorí ich tvoria, v žiadnom prípade nepozerajú na reálnosť týchto úloh, riadiac sa heslom, že to nie je ich povinnosťou a že teda pre spoločnosť urobia viacej úžitku vtedy, ak budú presadzovať najvyššie úlohy. To je len polovica pravdy. Druhá polovica pravdy je tá, že nič nepomôžu sebavyššie úlohy stanovené a napísané na papieri, odhlasované, zdôvodnené potrebami národného hospodárstva, pokiaľ súčasne tiež v období zostavovania plánu každý z nás sa nezúčasní zodpovedania tej otázky, ako ich splniť, ako vytvoriť pre to reálne podmienky.

Tá agitácia, ktorú tu vediem, má predovšetkým ten účel, aby sme vtedy, keď tvoríme plán, súčasne sa aj pýtali, aké podmienky sú pre jeho realizáciu utvorené, aby sme preverovali, či sú dostatočné, alebo čo ešte urobiť, aby sme dlhé obdobie, ktoré máme k dispozícii, využívali na vytváranie takých podmienok, aby sme potom si vzájomne nemuseli zdôvodňovať a vymýšľať, skutočné i neskutočné ťažkosti, ktoré sa nám postavili do cesty.

Kvalifikovaní a skúsení hospodárski pracovníci sú v tomto smere veľmi obozretní, nie preto, že by prijímali malé úlohy, že sa riadia podľa hesla "sľubuj len to, čo môžeš splniť a pritom sľubuj veľa. To je správne heslo, a nie také, keď preto, aby sme sa zbavili svojej povinnosti, každý sľubujeme a podpíšeme všetko a pritom sa k realizácii už nehlásime.

K pripomienkam s. Kapišovského, prosil by som, aby som ich mohol presne zodpovedať pred budúcim zasadaním Slovenskej národnej rady, pretože sú také, že vyžadujú preveriť si ich a vidieť zvlášť analýzy. Také podklady, ako je to vo Východoslovenskom kraji, samozrejme máme a som presvedčený, že tempo, ktoré tam dnes je v oblasti investičnej činnosti, je také vysoké, že by sme ťažko mohli ho podstatne zvýšiť, pretože vo Východoslovenskom kraji je opravdu jedna z najvyšších koncentrácií stavebných investícií, a teda v tom stavieb, aké vôbec máme. Ja už som to hovoril, že tam dnes dokonca presunieme pracovníkov z ostatných závodov Západoslovenského a Stredoslovenského kraja, hlavne odborných pracovníkov.

To, vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia, sú niektoré poznámky, ktoré som chcel na záver diskusie predniesť.

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi Krahulcovi za zodpovedané pripomienky.

Rozpravu k 2. bodu programu týmto vyhlasujem za skončenú.

Prosím členov Slovenskej plánovacej komisie, aby sa počas prestávky zišli v zasadacej miestnosti č. 118 na I poschodí, aby upravili konečné znenie návrhu uznesenia s prihliadnutím na odovzdané pripomienky a priebeh rozpravy.

Nasleduje 20 minútová prestávka. (Prestávka. ) (Po prestávke: ) Predseda Chudík:

Súdružky, súdruhovia, pokračujeme v rokovaní.

Dávam slovo zpravodajcovi Slovenskej plánovacej komisie, povereníkovi SNR pre stavebníctvo súdruhovi Kompišovi.

Zpravodajca Kompiš:

Vážená Slovenská národná rada,

súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci!

Z poverenia Slovenskej plánovacej komisie predkladám pripomienky k návrhu uznesenia o hlavných úlohách pri zabezpečovaní štátneho plánu rozvoja hospodárstva na Slovensku v roku 1965, v rámci štátneho plánu schváleného vládou.

Návrh uznesenia bol predložený V priebehu rokovania všetkým poslancom Slovenskej národnej rady. Odporúčam, aby sa nečítal. Uvediem len úpravy, ktoré predložili jednotliví poslanci. Navrhujem urobiť tieto úpravy:

Na str. 1 odsek 1, ktorý sa začína slovami "Slovenská národná rada na svojom... " ukončiť druhú vetu slovami "... zámerov plánu na rok 1965. " Ostatný text tohto odseku navrhujem prečiarknuť.

V odseku 2 na tejto strane v prvej vete vypustiť slová "... na rok 1965... ", takže odsek začína: "Plán sa opiera... ". Poslednú vetu tohto odseku "Zlepšila sa aj situácia v doprave. " nahradiť vetou: "Isté zlepšenie nastalo aj v doprave. "

Na str. 2 v odseku 1 v prvej vete vynechať slová "... pre hovädzí dobytok... ", takže druhá polovica vety znie: "... su-

chom, ktoré pôsobilo, že úroda v hlavných plodinách a tým aj krmovinové zdroje nedosiahnu ani úroveň roku 1963. "

Na str. 4 v odseku 2 poslednú vetu. začínajúcu slovami "V priebehu celého roka... " dať ako samostatný odsek medzi odsek 3 začínajúci slovami "V popredí pozornosti... " a odsek 4 začínajúci slovami "Ďalším úsekom,... ".

Na str. 6 v odseku 1 v prvom riadku za slovami "... ich projektovej prípravy" veta pokračuje slovami "... v dohode s ústrednými investormi. "

Na str. 7 za bod 5. začínajúci slovami "V oblasti zásobovania... " vsunúť nový odsek tohto znenia: "Slovenskej plánovacej komisii v spolupráci so Slovenskou komisiou pre investičnú výstavbu a Povereníctvom SNR pre stavebníctvo rozpracovať a na rokovanie Predsedníctva SNR predložiť návrh opatrení na ďalší rozvoj stavebnej výroby do roku 1970. Termín do 30. júna 1965. ".

Na str. 10 v časti "V poľnohospodárstve" body 1., 2. a 3. nahradiť týmito novými bodmi:

"Povereníctvu SNR pre pôdohospodárstvo

1.    Zabezpečovať prostredníctvom výrobných poľnohospodárskych správ úspešne prezimovanie hospodárskych zvierat, predovšetkým uplatňovaním čo najhospodárnejšieho využívania disponibilných krmív. Súčasne vytvárať predpoklady pre podstatné zvýšenie výroby krmív v roku 1965, najmä viacročných a trávnych porastov.

2.   V záujme pozdvihnutia úrovne a rozvoja chovu hovädzieho dobytka - najmä kráv sledovať a zabezpečovať opatrenia na zvýšenie a skvalitnenie chovu. Pritom využiť skúsenosti popredných družstiev okresu Dunajská Streda. V priebehu roku 1965 štvrťročne hodnotiť účinnosť vykonávaných opatrení.

3.   Sústavnú pozornosť venovať riešeniu vlahových pomerov, najmä v oblastiach s nízkou intenzitou zrážok vo vegetačnom období a za tým účelom rozvinúť už v roku 1965 výstavbu malých vodných nádrží a využitie všetkých doteraz vybudovaných vodných zdrojov pre závlahy.

4.   V spolupráci s Povereníctvom SNR pre potravinársky priemysel preveriť zabezpečenosť výstavby sušiarenských kapacít v roku 1965 a v ďalších rokoch v -náväznosti na súčasný a výhľadový stav osevných plôch tabaku. "

Na str. 13 v poslednom odseku začínajúcom slovami "všetkým komisiám SNR... " text ukončiť slovami "... na I. polrok 1965. " Ostatné slová vypustiť.

Okrem týchto vecných úprav poslanci Slovenskej národnej