Pondělí 30. listopadu 1964

(Po prestávke: ) Predseda Chudík:

Pokračujeme v diskusii.

Slovo má súdruh D u p e j. Poslanec Dupej:

Vážená Slovenská národná rada, súdružky a súdruhovia poslanci!

Návrh plánu rozvoja hospodárstva Slovenska na rok 1965, o   ktorom dnes rokujeme, ako vyplýva z prednesenej zprávy, zabezpečuje proporcionálny rozvoj všetkých odvetví národného hospodárstva a rozvoj jednotlivých krajov a okresov.

Predložený plán rozvoja hospodárstva Slovenska je v súlade s možnosťami a zdrojmi, ktoré v našom národnom hospodárstve máme. Aj naďalej však kľúčovou úlohou zostáva kvalitatívna stránka výroby, uspokojovanie celospoločenských potrieb a štrukturálnej prestavby našej ekonomiky.

Predložený plán rozvoja sa opiera o doterajšie výsledky v plnení úloh v tomto roku.

My, v Prešovskom okrese, podľa doterajšieho plnenia ročné úlohy plánu za okres včítane ústredne riadeného priemyslu splníme. V hospodárstve okresného národného výboru vyrovnáme sa i s plánom investičnej výstavby.

Získané poznatky ukazujú, že aktívne opatrenia na splnenie ročných úloh prejavili sa ako účinné a pravidelnou kontrolou sa dosiahlo podstatné skvalitnenie plnenia úloh, čím sa utvorila priaznivá základňa pre plnenie úloh v roku 1965.

Na celkovom rozvoji Prešovského okresu sa významne podieľa ústredne riadený priemysel, jednak úspešným splnením tohtoročných úloh a tiež ďalším rozširovaním výrobných prevádzok, ako napríklad v Závode priemyselnej automatizácie Dukla Prešov, v Odevných závodoch kpt. Nálepku, v Strojstave na Šarišských Lúkách a ďalších.

Zo zprávy vyplýva, že plán rozvoja hospodárstva Slovenska zabezpečuje rozvoj Východoslovenského kraja a v rámci tohto i  nášho okresu, no aj napriek tomu pokladám za potrebné pripomenúť niektoré závažné problémy Prešovského okresu, ktoré nebudú v roku 1965 plne doriešené.

Intenzívnejšia výstavba škôl v predchádzajúcich rokoch nám síce pomohla čiastočne zlepšiť sieť základných deväťročných škôl, avšak súčasný stave ešte nemôžeme označiť za uspokojivý.

Napríklad: v okrese máme 193 škôl s 1181 triedami. Druhú smenu navštevuje z celkového počtu žiactva 34, 5 % žiakov a smennosť v samom Prešove dosahuje 49, 3 %, to znamená, že v okrese nám chýba 395 učební. Smennosť v okrese ostáva aj naďalej otvorenou otázkou a bude sa zvyšovať, keď zvážime, že za posledné tri roky máme ročný prírastok v okrese 670 žiakov a v investičnom pláne na rok 1965 sa uvažuje s výstavbou iba 3 nových škôl. Situácia je o to ťažšia, že na ZDŠ máme v súčasnosti 20 % škôl s nevyhovujúcimi učebňami, poväčšine sú to priestory bývalých kaštieľov.

Tento problém je možné riešiť podľa mňa iba zvýšenou investičnou výstavbou škôl v najbližších rokoch a bolo by správne, aby k tejto otázke zaujala stanovisko i Slovenská plánovacia komisia. Spolu s Povereníctvom SNR pre školstvo a kultúru v okrese máme schválený dokument pre rozvoj školstva, len by bolo treba ho postupne realizovať.

Vo svojom príspevku chcem sa ďalej stručne zmieniť aj o bytovej výstavbe. Päť rokov, pravda, uplynulo odvtedy, čo naša strana prijala uznesenie o doriešení bytového problému do roku 1970. Za toto obdobie sa postavilo na Slovensku a aj v našom okrese oveľa viac bytov ako za predchádzajúce obdobie. Jednako treba konštatovať, že výstavba bytov v našom okrese sa spomalila a zatiaľ nedosahuje takú úroveň, ktorá by zabezpečila realizovanie tohto uznesenia, keď len v samom meste Prešov máme cez 2300 nevybavených žiadostí o byty. Príčin je viac. Jednak sú to problémy stavebnej kapacity. Ďalej sú to inžinierske siete, ktoré treba všade nanovo budovať, či už na nových sídliskách, alebo aj v obciach. Veď zo 187 obcí nášho okresu len Prešov, Sabinov a čiastočne Šarišské Michaľany majú vybudovanú kanalizačnú sieť.

Bytový problém v samom meste Prešove výstavbou bytov v nových sídliskách sa rieši len čiastočne, pričom sa pozabudlo i na realizovanie uznesenia bývalého Sboru povereníkov č. 26 z 25. januára 1960 o riešení prestavby historického jadra v meste. Prevažná väčšina bytov v tejto časti mesta je bez základného vybavenia a nezodpovedá ani hygienickým predpisom.

Domnievam sa, že by bolo správne vytvoriť predpoklady aj na realizovanie tohto uznesenia v najbližšom období.

Ďalšou a závažnou príčinou spomaľovania tempa bytovej výstavby je nedostatočný podiel občanov na stavebných prácach. Mám tu na mysli svojpomocnú družstevnú bytovú výstavbu. Smernice pre tento spôsob riešenia bytového problému nie sú dostatočne rozpracované.

Bolo by žiadúce urýchlene vypracovať prevádzacie smernice pre tento spôsob svojpomocnej bytovej výstavby a oboznámiť s nimi širokú verejnosť i prostredníctvom tlače a rozhlasu.

V  uplatňovaní zásad z vládnych uznesení č. 1024 a 1025 z roku 1962 pri individuálnej bytovej výstavbe narážame na veľké ťažkosti. Zo 187 obcí je povolená bytová výstavba v 84 strediskových obciach a poľnohospodárskych sídliskách. Občania nedostatočne doceňujú perspektívny význam týchto uznesení a mnohokrát tieto zásady porušujú svojvoľným počínaním pri výstavbe rodinných domčekov.

Podľa uvedeného bolo by žiadúce zvážiť, ako ďalej postupovať voči porušovateľom, ktorí si svojvoľne počínajú pri individuálnej bytovej výstavbe a zaberaní ornej pôdy, lebo doterajšie opatrenia sú podľa môjho názoru málo účinné. No na druhej strane treba zvážiť, či by nebolo účelné zvýhodniť výstavbu bytov v strediskových obciach štátnou subvenciou, čo by iste celej problematike len pomohlo.

V   súvislosti s riešením bytového problému v okrese okrem toho, čo som hovoril, dotknem sa ešte jedného problému.

Zo zprávy, ktorú sme dostali a z úvodného slova podpredsedu SNR, predsedu Slovenskej plánovacej komisie ministra s. Krahulca vyplýva, že v budúcom roku na úseku zdravotníckych služieb bude odovzdaných ďalších 1260 nemocničných postelí, čím sa čiastočne zlepší starostlivosť o zdravie našich pracujúcich. Z uvedenej kapacity v Prešovskom okrese sa odovzdáva v roku 1965 450 posteli, a to dohotovením psychiatrického oddelenia s kapacitou 300 postelí a interného oddelenia s počtom 150 postelí. Rozšírenie zdravotníckeho zariadenia si nutne vyžiada zvýšiť zdravotnícky personál, s ktorým sa v pláne počíta. No horšia situácia je už s ich ubytovaním. Zatiaľ sa javí situácia tak, že OÚNZ nemá možnosti ubytovať ani jedného novoprijatého pracovníka. A za terajšieho stavu ani MsNV v Prešove nie je v stave realizovať požiadavky OÚNZ na pridelenie bytov pre lekárov a ostatný zdravotnícky personál. Nakoniec pravdepodobne, že tento stav OÚNZ v Prešove dovedie k tomu, že miestnosti, v ktorých by sa mali liečiť naši občania, bude nútený čiastočne použiť na ubytovanie zdravotníckych pracovníkov, čo je nie najlepšie riešenie.

Tento problém nevládzeme v okrese sami vyriešiť, a preto je žiadúce, aby sa táto otázka stala predmetom rokovania príslušných povereníctiev, s pričinením ktorých by sa usporiadal tento problém.

Podľa môjho názoru by bolo správne v budúcnosti počítať s miestnosťami na ubytovanie zdravotníckeho personálu už pri projektovaní jednotlivých zdravotníckych zariadení.

Súdružky a súdruhovia, pokladám za potrebné nastoliť ešte problém riešenia spoluobčanov cigánskeho pôvodu, ktorý sa týka nielen nášho, ale aj iných okresov.

Pri doterajšom postupe likvidácie osád spoluobčanov cigánskeho pôvodu nie sú výhľady tieto problémy do roku 1980 doriešiť. Na ujasnenie tohto stavu uvediem túto skutočnosť.

Vo Východoslovenskom kraji žije cca 69 000 spoluobčanov cigánskeho pôvodu. Z celkového počtu je len v Prešovskom okrese 6839 občanov, ktorí bývajú v 87 obciach. Z 1000 obytných domov, ako ukázala previerka, je 629 úplne nevyhovujúcich (chatrče), ktoré by bolo potrebné zbúrať. Pravda, za tohto stavu sa to v okrese doriešiť nemôže, pretože nemáme na to finančné ani materiálne podmienky.

Avšak doterajšia pomoc spočívajúca vo vybudovaní nezávadných studní a WC tento problém nerieši, iba stabilizuje existujúci problém bývania spoluobčanov cigánskeho pôvodu. Nezabezpečuje rozmiestenie ich rodín do miest - pracovísk, kde pracujú. Tým sa stáva, že prípadne práceschopní členovia, aj keď sa zapoja do pracovného pomeru v podnikoch a závodoch či už v našom alebo iných krajoch republiky, nesnažia sa natrvalo usadiť v miestach svojich pracovísk. No žiaľ ani podniky a závody, v ktorých pracujú, nevytvárajú vhodné podmienky pre ich trvalé usadenie. Dôsledok takéhoto prístupu je nielen v tom, že sa osady nelikvidujú, ale vytvárajú sa tým podmienky aj na častú fluktuáciu už zapojených občanov do pracovného pomeru.

Vzhľadom na to, že táto otázka je veľmi vážna a jej riešenie nie je v silách okresu a ani kraja, bolo by potrebné, aby sa ňou prípadne zaoberalo aj Predsedníctvo SNR.

Dovoľte mi, aby som sa ešte v krátkosti zmienil o zásobovaní vodou samotného mesta Prešova. Táto otázka je veľmi pálčivou záležitosťou. Perspektívne zamedzuje akýkoľvek ďalší rozvoj. Ako problém okresu to síce nespomínam preto, že prieskumné práce na získanie ďalších zdrojov pitnej vody pre posilnenie skupinového vodovodu Slavkov - Prešov sú už v plnom prúde. Treba však, aby Slovenská komisia pre investičnú výstavbu nám pomohla urýchliť geologický prieskum skúmaných zdrojov, projekčnú prípravu, ako aj samotné začatie stavby.

Záverom treba povedať, že úlohy plánu rozvoja nášho hospodárstva na rok 1965, aj keď sú reálne, ich splnenie vyžaduje poctivú prácu od každého jednotlivca na všetkých výrobných i nevýrobných úsekoch. Musíme ešte viac ako doteraz dbať na racionálne využívanie pôdneho fondu, na hospodárnosť výroby a efektívne využívať všetky zdroje a prostriedky, ktoré pre splnenie úloh plánu máme k dispozícii. V ostávajúcom období tohto roku rozvinieme masovo-politickú prácu medzi pracujúcimi závodov a JRD na oboznamovanie pracujúcich s úlohami plánu na rok 1965 a pre aktivizáciu všetkých síl na ich splnenie využijeme obdobie príprav našej republiky na oslavy 20. výročia oslobodenia na získanie záväzkov, a to tak v priemysle, ako aj v poľnohospodárstve na včasné a kvalitné plnenie úloh od začiatku roku. (Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem poslancovi Dupejovi.

Ďalej prehovorí súdruh T y m e š, predseda Výboru Národného zhromaždenia pre plán a rozpočet.

Predseda Výboru NZ pre plán a rozpočet Tymeš:

Vážené soudružky a soudruzi!

Dovolte mi říci na dnešním zasedání Slovenské národní rady, která jedná o pláně a rozpočtu na příští rok, několik slov k vzájemným vztahům mezi Národním shromážděním a SNR zejména z hlediska účasti našich zákonodárných sborů na tvorbě státního plánu a státního rozpočtu. Tato otázka je velmi důležitá vzhledem k dokumentu ÚV KSČ o prohloubení práce mezi NS a SNR.

Předsednictvo NS jednalo na poslední schůzi znovu o těchto vzájemných pracovních vztazích na podkladě rozhovorů předsedy SNR soudruha C h u d í k a a předsedy NS soudruha L a š t o v i č k y. Tyto závažné otázky mají být projednány na spoločné schůzi Předsednictva NS a SNR, nechci proto předcházet tomuto jednání, a proto jen stručně seznámím s některými náměty předsednictva, zejména s ohledem na spolupráci výborů NS s komisemi SNR.

Předsednictvo NS pochopitelně ve svých úvahách vychází z dokumentu ÚV KSČ o prohloubení práce NS a SNR a z platných zákonů.

Základní úkoly a účinné vazby mezi Národním shromádžděním a Slovenskou národní radou jsou stanoveny v zákoně č. 183 ze dne 24. září 1964 o jednacím a pracovním řádu Národního shromáždění a v zákoně SNR č. 124 ze dne 29. červne 1964 o "rokovacom a pracovnom poriadku SNR". V těchto zákonech je vyjádřena řídící činnost Národního shromáždění a podmínky k prohlubování vzájemných pracovních vztahů se Slovenskou národní radou.

Obsahem pracovních vztahů Národního shromáždění a Slovenské národní rady v nynějším období se musí stát zejména příprava a realizace zásad pro zdokonalování plánování a řízení národního hospodářství, příprava plánu na léta 1966-1970 a realizace plánu roku 1965. To jsou základní úkoly, na nichž je třeba pracovní vztahy Národního shromáždění se Slovenskou národní radou rozvíjet.

Předseda Národního shromáždění s. Lastovička doporučil předsedům výborů NS, aby zejména základní koncepční otázky pětiletého plánu, jimiž chce Národní shromáždění ovlivnit přípravu plánu, byly projednávány za účasti zástupců SNR.

Samozřejmě jsme proti jakékoliv formálnosti, neboť to by nikomu neprospělo. Jde o to, abychom ve správném směru ovlivnili již proporce pětiletého plánu a pomohli při řešení zvláštních problémů Slovenska. Přitom považujem za samozřejmé, že problémy, které budou řešit výbory NS nebo jejich komise na Slovensku, budou vždy za účasti zástupců SNR. Domnívám se, že i schůze, které by se těchto problémů týkaly, měly by se převážně konat na Slovensku. Například na společném zasedání zdravotního výboru a zdravotní komise SNR na Slovensku, která připravila společný elaborát pro Předsednictvo Národního shromáždění, NS jej schválilo a doporučilo vládě, plánovací komisi a ministerstvu zdravotnictví.

Některé výbory již mají dohodu o spolupráci. Například Výbor pro plán a rozpočet má dohodu již od října s finanční komisí SNR a soudruh pověřenec se již zúčastnil tří schůzí Výboru pro plán a rozpočet. Skupina osmi poslanců NS pro plán a rozpočet se zúčastnila projednávání rozpočtu slovenských krajů ve finanční komisi 2. listopadu.

Pro prohloubení spolupráce doporučujeme i vzájemnou konsultaci plánů orgánů SNR a NS. Například v plánu na I. pololetí 1965 navrhujeme, jak jsme o tom hovořili s předsedou finanční komise, aby finanční komise SNR a Výbor pro plán a rozpočet provedly společný průzkum čerpání prostředků na údržbu v hospodářství národních výborů. Závěry by se projednaly na spoločné schůzi finanční komise SNR a Výboru pro plán a rozpočet NS.

Rovněž by bolo správné, aby byl proveden společný průzkum. Hlavně doporučujeme určité konkrétní řešení zejména pokud jde o výstavbu škol. Já sice chci říci, že u nás, v mém volebním obvodu, máme podobnou situaci. Nyní v celém okrese počítáme v pláně na pětiletku se stavbou jenom dvou škol a přitom v několika obcích jsou havarijní školy a v některých městech směnnost na škole vrcholí. Je třeba vidět, že vzhledem k vyšší populaci, a tato situace na Slovensku je mimořádně vážná, bylo by jistě správné, aby se těmito problémy zabývala jak příslušná komise SNR, tak i výbor NS. To uvádím teď jenom jako příklad, domnívám se, že bychom si měli právě tyto věci již v plánech na budoucí léta a zejména na I. pololetí příštího roku vyjasnit.

Doporučovali bychom rovněž do plánu I. pololetí, abychom se Slovenskou plánovací komisí společně projednali výhledovou bilanci pracovních sil do roku 1970 se zvláštním zřetelem na Slovensko. Podle toho, co jsme slyšeli, myslím, že to má svůj význam.

Po schválení dokumentu o národních výborech by bylo nutné, aby předsedové příslušných výborů NS společně se SNR rozpracovali otázky prohloubení jednoty zastupitelských orgánů NS, SNR a národních výborů, Nebudu dnes hovořit o vztazích SNR k plénu NS a jeho Předsednictvu. Tyto otázky budou projednány na spoločné schůzi SNR a Předsednictva NS.

Chtěl jsem především zdůraznit spolupráci výborů NS a komisí SNR, která dle mého soudu má nesporně velký význam.

My jsme plán hodnotili jako dobrý, přesto, že nejsme a nemůžeme s ním být spokojeni. My jsme plán, který jste dnes projednávali, projednávali ve výborech NS ve třech etapách, zítra je třetí etapa, závěrečná. Na některé problémy, s kterými jsem se seznámil na schůzi finanční komise a o kterých jste mluvili dnes, ještě při závěrečném projednávání plánu a rozpočtu zítra upozorním. Myslím ale, že všichni víme, že již v této etapě není možné provádět změny a že půjde především o to, abychom pro budoucnost hledali rezervy, které ještě v plánu a rozpočte máme, abychom krátkodobé úkoly, dané státním plánem a rozpočtem, považovali za minimální.

Státní rozpočet je sestaven v kvalitativních ukazatelích na nižší úrovni, než stanovila vláda v směrných úkolech. Ovšem odpovídá současnému stavu a našim možnostem. Naše zákonodárné sbory zvolené v červnu ještě nemohly, tak jak ukládá dokument Ústředního výboru, ovlivnit základní ukazatele plánu na rok 1965. Pochopitelně letos se ještě nemohla při jednání o plánu a rozpočtu ani plně rozvinout spolupráce orgánů SNR, NS a národních výborů. Efekt rozpočtového jednání, pokud jde o přímé ovlivnění plánu a rozpočtu na rok 1965, byl předem omezen tím, že o zásadních otázkách a o proporcích ročního plánu na rok 1965 se prakticky rozhodlo v prvém pololetí 1964. V té době nové Národní shromáždění a Slovenská národní rada nebyly ještě zvoleny. Pro příští léta stanovily proto zásady pro prohloubení práce Národního shromáždění, že plánem se mají výbory NS zabývat zásadně již v době před schválením směrných úkolů ve vládě, kdy jsou ješte zvažována variantní řešení. Táto možnost v letošním roce byla vyloučena. Na druhé straně předstih plánovacích prací, jak o tom hovořil soudruh ministr Krahulec - oproti minulým letům znamená objektivně a celospolečensky značný přínos. Velký slib, který nám vláda dala svým prohlášením, dodržela. Plán byl v tomto směru splněn. Bylo to právě Národní shromáždění, které několik let prosazovalo přesunutí prací na plánu tak, aby plán mohl být schválen před koncem běžného kalendářního roku.

Jako kladné stránky celého jednání je třeba - pokud jde o  Národní shromáždění, nemůžem hovořit za Slovenskou národní radu - vyzvednout vysokou aktivitu a odpovědnost, s níž poslanci a výbory přistupovaly k jednání, i když si byli vědomi toho, že základní proporcionální otázky se měnit nedají. Závěry, které byly ve výborech schváleny k zajištění plánu na rok 1965, jsou hodnotné a zaměřené na klíčová místa rozvoje národního hospodářství. Budou-li je výbory NS v další činnosti důsledně kontrolovat a prosadí v součinnosti s rezorty jejich realizaci, přispěje Národní shromáždění jako celek k řešení aktuálních a vážných problémů plánu roku 1965.

Dohodl jsem včera s náměstkem předsedy Státní plánovací komise s. Dvořákem, abychom pokud jde o pětiletý plán, prvou informaci o směrných úkolech pětiletého plánu projednali již v první polovině příštího roku. To by mělo za následek, že bychom mohli ovlivňovat i základní proporce plánu. A myslím, že i  v tomto by se měla projevit úzká spolupráce SNR a jejích komisí s Předsednictvem NS a výbory. Domníváme se, že pro ovlivnění těchto proporcí nestačí jenom projednání v jednotlivých výborech, nýbrž je třeba vytvořit komisi z lidí znalých věci, abychom opravdu mohli každou koncepční otázku projednat se vší důkladností a také s návazností na všechny problémy národního hospodářství. Domnívám se, že i na těchto komisích, které nebudou komisemi jednotlivých výborů, ale pro několik výborů, by se měli zástupci komisí SNR účastnit, když to budete považovat za vhodné. Nám přirozeně jde a musí jít o to, abychom celou svou činností přispěli v duchu dokumentu k dalšímu rozvoji naší vlasti.

Považoval jsem za nutné, když jsem se účastnil vašeho jednání, sdělit vám těchto několik námětů. Domnívám se, že všichni jsme si vědomi toho, že je třeba, aby práce všech zastupitelských orgánů se podstatně zlepšila, tak jako nám to dokument ÚV KSČ ukládá, a že také všichni chceme udělat vše, co je v našich silách, abychom nejen vytvořili dobré podmínky pro pětiletý plán tím, že úspěšně splníme plán na rok 1965, nýbrž také účinně přispějeme k tomu, aby pětiletý plán byl dobrým plánem.

(Potlesk. )

Predseda Chudík:

Ďakujem súdruhovi T y m e š o v i za prejav.

Ďalej bude hovoriť súdruh H a v e r l í k, riaditeľ Západoslovenských mliekární.

Rastislav Haverlík, riaditeľ Západoslovenských mliekární:

Vážené predsedníctvo, vážení súdruhovia poslanci!

Dovoľte mi využiť to, že sa mi dostalo cti byť prítomným na zasadnutí dnešného pléna Slovenskej národnej rady Chcem povedať niekoľko slov k zpráve súdruha ministra K r a h u l c a, a to k hlavným úlohám na rok 1965 na úseku potravinárskeho priemyslu a predovšetkým mliekárskeho odvetvia.

Pri očakávanom miernom prekročení tohoročného plánu v potravinárskom priemysle popri konzervárskom a pečivárskom odvetví vychádza podľa doterajších rozborov a odhadov nesplnenie ročných úloh na Slovensku aj v mliekárskom odvetví. Aj pri prekročení plánu v našom kraji, ktorý predpokladáme splniť asi na 103 %, vychádza za Slovensko schodok ku koncu roku okolo 3 milióny Kčs v hrubej výrobe.

Práve preto, že náš podnik v Západoslovenskom kraji predstavuje približne 2/3 objemu mliekárskej výroby na Slovensku, pracujúci nášho podniku vynakladajú maximálne úsilie, aby aj za Slovensko bol najmä zlepšením plnenia nákupu a lepším spracovaním suroviny tohto roku plán v priemyselnej hrubej výrobe i v odvetví mlieka po viacerých rokoch neplnenia splnený.

Naše skúsenosti z posledných dvoch rokov, najmä však z tohto roku ukazujú, že aj napriek náročnosti a mobilizačnosti, zvlášť v kvalitatívnych ukazovateľoch, sú vytýčené úlohy na rok 1965 reálne. Chápeme ich tak, že okrem čo najlepšieho uspokojovania (možno jednoznačne povedať, každodenných potrieb) je mimoriadne dôležité zabezpečiť dobré plnenie najmä kvalitatívnych ukazovateľov plánu. V potravinárskom priemysle sú to predovšetkým úlohy dosiahnuť ďalšie a podstatnejšie zlepšenie kvality a u nás v mliekárskej výrobe dosiahnuť úroveň popredných českých podnikov, a pritom nielen plniť, ale aj znižovať výrobné náklady. Cesta k tomu je v intenzifikácii výroby. Pôjde o to, aby sme okrem včasného uvádzania nových kapacít do prevádzky a zabezpečovania investičnej výstavby vôbec ešte lepšie využívali aj keď nie veľké, ale predsa významné možnosti či už v lepšom využívaní suroviny, a pokiaľ ide o výrobné náklady i produktivitu, aj ďalej koncentrovali a špecializovali výrobu. K tomu bude však potrebné, aby sme všade, kde o to pôjde, prekonali aj zotrvávanie a predsudky, žeby sme nemali narušiť organizáciu závodov, ktoré sú veľmi často vytvorené jednostranne podľa, administratívno-územnej zásady. Napríklad v našom odvetví je na každom okrese mliekársky závod, hoci viaceré z nich sú nie ani životaschopné. Všetky argumenty a čísla hovoria za to, že i u nás je nevyhnutné neprehliadať výrobno-ekonomické hľadiská. Naopak, kde tak nerobíme, viaže nám to ruky, sťažuje prepotrebnú operatívnosť a stojí zbytočné peniaze. Len si napríklad predstavte, vážení súdruhovia, že aj závod, v ktorom pracuje okolo 50-60 ľudí, má svoje riaditeľstvo, hoci len s malým počtom úradníkov.

Bezprostredná závislosť potravinárskeho priemyslu od poľnohospodárskej výroby zvyšuje náročnosť úloh plánu, To sa zvlášť prejavuje v mliekárskom odvetví. Napríklad v našom kraji oproti roku 1959 klesol počet dojníc v roku 1963 o 4 %, a tento vývoj v tomto roku je už kritický, pretože citeľne ovplyvňuje nielen produkciu mlieka, ale je vážny aj z hľadiska reprodukcie celkového stavu hovädzieho dobytka.

Výroba mlieka za uvedené obdobie poklesla (okrem roku 1960) o viac ako 14 %, i keď sme pritom nakúpili v roku 1963 o 5 % viac mlieka. To sa dosiahlo znížením vnútrozávodnej spotreby. Plnenie v tomto roku bude síce lepšie. Predpokladáme, že nakúpime o okrúhle 13 mil. litrov mlieka viac ako vlani. Rozhodujúce pre tento vzostup bolo múdre rozhodnutie o zabezpečení a dodaní krmív pre hovädzí dobytok a najmä kravy, ako aj prémiové zainteresovanie prvovýrobcov. Ak sme v minulých rokoch často zabúdali, ako hovoria naši poľnohospodári, že "krava dojí pyskom", tak popri dobrých podmienkach, najmä v druhej polovici minulého roku, sa zásluhou týchto opatrení zlepšila aj pozornosť a starostlivosť poľnohospodárov a vcelku úžitkovosť hovädzieho dobytka a, pravda, aj produkcia mlieka. Stanovenú úlohu, zvýšiť tržnú produkciu i produkciu vôbec, za tento rok sme už prekročili aj napriek nepriaznivým podmienkam začiatkom tohoročnej jesene, najmä v októbri.

Musím tiež vyzdvihnúť i s vďakou poukázať na správny, realistický postoj funkcionárov a súdruhov z krajských orgánov a nie menej zo Slovenskej národnej rady, najmä zo Slovenskej plánovacej komisie. Reálne úlohy v tomto roku - oproti minulým - viedli tiež k celému radu aktívnych opatrení, ktoré sa účinne prejavili, či už v zabezpečovaní krmovinovej základne, alebo v zlepšovaní kŕmnej techniky, ako aj v lepšom organizovaní nákupu.

Tým, že sme poukazovali na nereálnosť úloh plánu v minulých rokoch, že sme sa nechceli zmieriť a nemohli súhlasiť s nedomyslenými predpokladmi, ku ktorým sa dochádzalo viac-menej len na základe mechanického uplatňovania indexnej metódy, sme si často nielen vyslúžili rôzne, aj osobné ťažkosti, ale čo bolo horšie, ľudia neverili, neboli presvedčení o možnosti plnenia plánu. V takejto situácii chýbala iniciatíva. Naopak, darilo sa tým niektorým jednotlivcom, ktorí sa naučili "majstrovsky" sa vyhovárať a pre ktorých socialistická disciplína i morálka boli len frázou. Taký jednotlivec neraz dal viac roboty a narobilo viac starostí odhaliť ho a postaviť tam, kde patrí, ako získať desiatky a stovky poctivých ľudí k plneniu i najťažších úloh.

Nemajte mi za zlé, vážení súdruhovia, že vám hovorím toľko o problémoch mlieka. Okrem nutnosti vyrobiť, spracovať a zásobiť občanov načas mliekom a mliečnymi výrobkami, a samozrejme kvalitnými výrobkami, naše hospodárstvo stojí príliš veľa uspokojovanie tejto potreby. Novou úpravou ŠVO bola intervencia mlieka odbúraná a vyrovnanie išlo na úkor dane z obratu a nákladov. Okrem toho sa len na prémiách za zvýšenie nákupu mlieka vyplatí v našom kraji za rok 1964 viac ako 58 mil. Kčs.

Úprava nákupnej ceny mlieka od 1. I. 1965 bude však asi znova vyrovnávaná vo forme intervencie a bude len v našom kraji predstavovať asi 65 mil. Kčs a za Slovensko približne 120 mil. Kčs. Ďalej sa bude v budúcom roku vyplácať prémia Kčs 0, 50 - 1, 20 Kčs za každý liter mlieka dodaného navyše oproti priemeru posledných troch rokov. Ťažko je dnes túto sumu odhadnúť, môže však dosiahnuť za Slovensko až 100 mil. Kčs.

K tomu nie je od veci pozrieť sa na problém z druhej strany a uviesť aj takýto príklad:

Priemerná ročná dojivosť v našom kraji - očakávaná v tomto roku - bude 2030 litrov. Náklady na výrobu činia okrúhle 2, 40 korún. Aj keď sa nákupná cena na rok zvýši, i tak ešte v priemere naši poľnohospodári doplácajú na túto výrobu, pritom výrobu pre spoločnosť nevyhnutnú. Doplácajú zvlášť v tých poľnohospodárskych závodoch, kde sú výrobné náklady vyššie. Že je možné tento problém riešiť, dokazujú viaceré príklady. Napríklad v Topoľníkoch pri 70 kravách očakávajú ročnú dojivosť nad 5000 litrov od kravy pri tučnosti mlieka nad 4 %. A od všetkých kráv v priemere dosiahnu ročnú dojivosť 3900 litrov na kravu pri, výrobných nákladoch za liter 1, 59 Kčs.

Nedávne rozhodnutia ÚV KSČ a vlády budú ďalej a ešte viac pôsobiť na riešenie a vyriešenie týchto problémov. My, mliekári, sme ich privítali s veľkým uznaním. Škoda je len, že sa neriešila už aj otázka zainteresovanosti poľnohospodárov na kvalite dodávaného mlieka. Našim poľnohospodárom sa nevypláca robiť takú samozrejmú a nevyhnutnú prácu, akou je základné ošetrenie mlieka, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je chladenie. Vždy to robili aj naše staré matere a prestalo sa to robiť vtedy, keď sme predchádzali na vyššiu úroveň výroby - na úroveň socialistickej veľkovýroby. Z neošetreného mlieka nie je možné urobiť ani dobrý tvaroh, tým menej hodnotné syry. Ba aj konzumné mlieko, ktoré dnes už dodávame aj na dediny, teda roľníkom, nemôže byť z nekvalitnej suroviny, všetko také, ako by malo byť. V našom kraji iba niečo nad 20 % mlieka získavame v I. akostnej triede. Dopláca na to spoločnosť, ale aj prvovýrobcovia, lebo za nekvalitné mlieko, i keď nie v plnej miere, sme povinní a robíme im zrážky.

Oprávnene mnohí predsedovia a funkcionári JRD žiadajú výkonné a s dostatočnou kapacitou chladiace zariadenia. Zvlášť na južnom Slovensku je už dosť poľnohospodárskych závodov, ktoré majú dennú výrobu vyššiu ako 2000 litrov. Nemáme u nás však ani dosť chladiacich zariadení o kapacite 500 a 1000 litrov.

Možno by sa ma mohol niekto opýtať: "Prečo je to lepšie v českých krajoch?" Okrem toho, že v Čechách a na Morave má mliekárstvo asi 80 ročnú tradíciu, je (i pri pomerne vysokej dodávke v našom kraji v porovnaní s celoštátnym priemerom sme na 4. mieste spolu s ďalšími tromi českými krajmi), úroveň výroby mlieka tak čo do produkcie na hektár poľnohospodárskej


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP