Nestavebné organizácie zaznamenali v plnení plánu v II. štvrťroku zlepšenie (I. štvrťrok 12 %, II. štvrťrok 23 % z ročného plánu), avšak s dosiahnutými výsledkami sa nemožno uspokojiť (príloha č. IV). Celkové nízke plnenie v I. polroku (35 %) ovplyvnila najmä individuálna bytová výstavba, v rámci ktorej sa odovzdalo 3593 bytov, t. j. 26 % z ročnej úlohy. Vysoká rozostavanosť (30 045 b. j. ) však dáva predpoklady, že plánovaný celoročný počet bytov sa splní. Treba však, aby národné výbory organizovali stavebníkom pri dokončovaní domčekov účinnejšiu pomoc najmä v okresoch Michalovce, Lučenec, Dolný Kubín, Senica, Zvolen a Komárno.

Neuspokojivo plnia plán výstavby investori vo vlastnej réžii, ako i samotne nestavebné organizácie. Touto formou sa uskutočnilo v I. polroku 375 mil. Kčs stavebných prác na investičnej výstavbe a GO, čo je 41, 8 % ročného plánu. Najviac zaostávajú organizácie Ministerstva Chemického priemyslu (33, 4 % - ChZJD Bratislava, CHZWP Nováky, Chemosvit Svit, Chemko Strážske, Severoslovenské celulózky a papierne Ružomberok a Východoslovenské celulózky a papierne Hencovce), Ministerstvo ťažkého strojárstva (30 % - Závody silnoprúdovej elektrotechniky, združenie Praha, Šmeralove závody Brno, Slovenské lodenice, Komárno), Ministerstva všeobecného strojárstva (28, 8 % - Kovový tovar Trnava, SAM Dubnica, Turčianske strojárne Martin, TOS Praha, Elektrosvit Nové Zámky a Tatra Kopřivnica), Ministerstva spotrebného priemyslu (35, 8 % - BZVL Ružomberok, Tatraľan Kežmarok, OZ Trenčín, Závody 29. augusta Partizánske a Združenie drevárskych závodov Žilina), Ministerstva potravinárskeho priemyslu (18, 2 % Združenie cukrovarov Praha), Ministerstva dopravy (32, 4 % - Správa východnej dráhy), Stredoslovenský KNV (30, 1 %) a Východoslovenský KNV (15, 3 %).

Vážnym činiteľom, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje plnenie plánu v investičnej výstavbe, je značné zaostávanie subdodávok pre stavebné podniky predovšetkým od špecializovaných nestavebných organizácií z českých krajov, ako je ZVVZ Milevsko, ČKD Praha, Stavoizolace Praha, Transporta Chrudim a Hutné montáže Vítkovice.

E.

Poľnohospodárska investičná výstavba

V  poľnohospodárskej investičnej výstavbe očakávané výsledky sa v I. polroku nedosiahli. Plán za celý úsek poľnohospodárstva sa splnil na 41, 4 %, stavebné práce na 38 %.

Vo výstavbe JRD sa dosiahli lepšie výsledky ako v štátnom sektore. Priaznivo prebiehala výstavba v Západoslovenskom vyskytoval nedostatok materiálu, najmä krytiny. Neplnenie stavebné práce iba 34, 9 %. Hlavní dodávatelia stavebných prác, Okresné stavebné podniky, sa zameriavali viac na občiansku a bytovú výstavbu, ďalej zaostala projektová dokumentácia (zateplenie strešných plášťov) a pri svojpomocnej výstavbe JRD sa vyskytoval nedostatok materiálu, najmä krytiny. Neplnenie stavebných prác malo za následok nesplnenie plánu uvádzania kapacít, napr. u ustajňovacích priestorov pre kravy sa odovzdalo iba 8, 2 %, pre ostatný hovädzí dobytok 26, 2 % atď.

V   štátnej poľnohospodárskej výstavbe zaostala výstavba kafilérií (Senec, Lieskovec, Mojšova Lúčka), šľachtiteľskej farmy hydiny v Rožňave a iných. Úlohy sa nesplnili ani vo výstavbe silážnych priestorov, hoci ide o jednu z ťažiskových úloh tohoročného plánu v poľnohospodárstve. V I. polroku bola zahájená výstavba 700, 1 tis. m3 silážnych priestorov, čo je 79 6 % ročnej úlohy. Nepodarilo sa však zabezpečiť ukončenie 75 % silážnych jám z ročnej úlohy. Dokončilo sa 301, 6 tis. m3, čo je iba 34, 3 %. Najväčšie zaostávanie bolo vo Východoslovenskom kraji, najmä pre nedostatok cestných panelov a struskocementových tvárnic. V tomto kraji, ako je v Stredoslovenskom kraji je splnenie tohoročného plánu ohrozené.

Tiež v melioračnej výstavbe nepostupovali práce uspokojivo. Dosiahli sa síce priaznivejšie výsledky ako v minulom roku, no časový plán bol splnený len na 91, 3 %. Neplnenie sa prejavilo hlavne u krajských podnikov poľnohospodárskych meliorácií (nedostatok pracovníkov), Hydrostavu a Doprastavu. Neplnenie plánu malo aj tu za následok odsun uvádzania kapacít, keď u odvodnení bol ročný plán splnený iba na 15, 3 % (2252 ha) a u závlah na 11, 9 % (3432 ha).

II. Príprava investičnej výstavby pre rok 1965

Celkový objem investičnej výstavby na Slovensku, stanovený smernými úlohami pre rok 1965, má naďalej vzostupný trend, keď

objem je o 6, 2 % vyšší ako plán roku 1964. Investície do priemyslu na Slovensku sa zvyšujú pritom až o 10 %. Plán investičnej výstavby priemyslu aj pre rok 1965 do veľkej miery ovplyvňuje budovanie rozsiahlych kapacít hutníckeho a chemického priemyslu z minulých rokov.

A.   Príprava bytovej, školskej a zdravotníckej výstavby

V  bytovej výstavbe na Slovensku sa má začať v roku 1965 podľa II. fáz krajských harmonogramov výstavba 16 957 bytov. Do 31. 12. 1964 bode zabezpečená projektová dokumentácia vo vykonávacích a jednostupňových projektoch 13 338 bytov, t. j. 78, 7 %. Nedostatkom je, že do 15. 9. 1964 nebude mať 3511 bytov jednostupňovú dokumentáciu, čo je v rozpore s usnesením vlády č. 1075/63 a č. 370/64. Tento stav bol zavinený oneskoreným dodaním investičných úloh a nerovnomernými požiadavkami na kapacity projektových ústavov a najmä zabezpečovaním dokumentácie pre výstavbu bytov na rok 1964.

V  školskej výstavbe sa plánuje v roku 1965 začať s výstavbou 59 všeobecne vzdelávacích škôl. Kompletnú projektovú dokumentáciu do 31. 12. 1964 bude mať 55 škôl. Okrem toho sa počíta na Slovensku s výstavbou 8 priemyselných škôl.

V  zdravotníckej výstavbe sa má začať na Slovensku v roku 1965 13 stavieb, z ktorých projektovú dokumentáciu do konca roku 1964 bude mať 12 stavieb.

V  súčasnej dobe preveruje Slovenská komisia pre investičnú výstavbu v zmysle vládneho uznesenia č. 370/64 projektovú a dodávateľskú zabezpečenosť všetkých menovite schvaľovaných stavieb a sídlisk, ktoré majú byť začaté v roku 1965 na Slovensku.

Plán bytovej a občianskej výstavby po stránke dodávateľského zabezpečenia bude známy až po ukončení bilancií stavebnej výroby, t. j. po 1. 9. 1964.

B.   Príprava priemyselnej, inžinierskej a ostatnej menovite schvaľovanej výstavby

Pracovníci Slovenskej komisie pre investičnú výstavbu preverili na základe uznesenia vlády č. 222/64 projektovú a technickú pripravenosť 118 priemyselných, inžinierskych a občianskych stavieb so súhrnným rozpočtovým nákladom 6, 44 mld. Kčs (okrem bytovej výstavby).

Zo zoznamu preverovaných stavieb bolo vylúčených 34 stavieb, u ktorých

-  neboli splnené predpoklady včasného vyhotovenia projektovej dokumentácie,

-  nebola zabezpečená kapacita stavebnej výroby,

-  začatím výstavby s nízkymi kvótami by sa zvyšovala rozostavanosť,

-  boli pochybnosti o technicko-ekonomickej úrovni,

-  bola nevyjasnenosť surovinových zdrojov, výrobného programu, odbytových možností atď.

Stavby navrhnuté Slovenskou plánovacou komisiou a Slovenskou komisiou pre investičnú výstavbu boli pojaté do smerných úloh pre vypracovanie návrhu štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva ČSSR na rok 1965, schválených uznesením vlády č. 370 z 3. 7. 1964. Celoštátne sa počíta so začatím výstavby 258 menovite schvaľovaných stavieb v rozpočtovej hodnote 15, 2 mld Kčs (náklady sú ešte v neprepočítaných cenách). Na Slovensku je to 82 stavieb s celkovým rozpočtovým nákladom 4, 7 mld Kčs. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa ukazujú tieto rozdiely (v starých cenách):

Z celkového počtu menovite schvaľovaných 82 priemyselných, inžinierskych a občianskych stavieb má I. stupeň projektovej dokumentácie schválených 61 stavieb, na 5 stavieb sa dokumentácia spracúva podľa osobitného režimu výstavby, na 15 stavieb sa spracúva jednostupňová dokumentácia. Jedna stavba (Hotel A Štrbské Pleso) má dokumentáciu vypracovanú, zatiaľ však neschválenú.

Do definitívneho návrhu plánu na rok 1965 bude podľa uznesenia vlády č. 288/1964 zaradená aj výstavba I. etapy vodného diela Liptovská Mara v rozsahu až 280 mil. Kčs. Prípravné práce v objeme 4 mil. Kčs budú začaté už v roku 1964.

V súlade so zásadami uznesenia vlády č. 370/64 bude potrebné ešte pred konečným návrhom štátneho plánu na rok 1965 pokračovať do 22. 9. 1964 v previerke pripravenosti menovite schvaľovaných stavieb. Pôjde predovšetkým o

-  preukázanie riadnej projektovej pripravenosti nie len prvostupňovou dokumentáciou, ale aj vykonávacími projektami,

-  zabezpečenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov ako pre stavebné práce, tak aj pre dodávky strojov a zariadení.

S problémami investičnej výstavby sa v súčasnom období zaoberala Slovenská komisia pre investičnú výstavbu na svojom zasadnutí 12. augusta 1964.

Pre zlepšenie situácie v zabezpečovaní úloh v investičnej výstavbe prijala uznesenia, zamerané na riešenie nedostatkov v príprave a realizácii stavieb v roku 1964 a zabezpečenie dokonalej prípravy investičného plánu pre rok 1965. Problematiku investičnej výstavby prerokovalo tiež Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí 20. 8. 1964.

Príloha I.

Rozbor postupu prác na prednostne zabezpečovaných stavbách v období január až júl 1964

A. Stavby sledované vládou 1. Východoslovenské železiarne

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi oveľa priaznivejšie sa plnili úlohy na výstavbe Východoslovenských železiarní. Do konca júla sa preinvestovalo z celoročného plánu 50, 8 %, v stavebných prácach 56, 4 % a sú predpoklady k zvládnutiu tohoročných úloh i keď v samotnom júli sa úlohy v celom rozsahu nesplnili. K 30. júnu boli skolaudované a investorom prevzaté plánované objekty - zariadenie základnej stavby, vlastný päťstolicový tandem, žiháreň, dvojstolicový hladiaci tandem, deliace linky, žiarová pocínovňa a objekty pomocných prevádzok, a od 1. júla sa mohlo začať s plánovanou výrobou, čo treba považovať za veľký úspech dosiahnutý na tejto stavbe.

Popri týchto kladných stránkach treba však aj na tejto stavbe riešiť viaceré problémy. Na teplárni treba zabezpečiť bezporuchoový chod kotlov č. 1 a 2 a uvedenie kotla č. 3 v stanovenom termíne.

Na koksovni plánovaný postup výstavby vyžaduje urýchliť dodávky šamotového materiálu pre výmurovku koksových batérií najmä z SSSR.

I keď situáciu na výstavbe VSŽ môžeme hodnotiť vcelku ako priaznivú, nemožno poľaviť v starostlivosti najmä pri zabezpečovaní odborných pracovníkov pre stavebnú výrobu, ktorí v konečnom dôsledku rozhodnú o splnení tohoročných úloh.

U dodávok technologických zariadení treba zlepšiť plnenie plánovaných úloh najmä zo strany Vítkovických železiarní Klementa Gottwalda, ktoré sú generálnym dodávateľom technologického zariadenia tých stavieb metalurgického cyklu - vysoké pece, koksovne -, ktoré majú ísť budúci rok do prevádzky.

2. Parná elektráreň Nováky III.

Následky požiaru zariadenia spoločného velína obidvoch blokov z 3. marca t. r. boli spoločným úsilím všetkých zúčastnených organizácií v priebehu II. štvrťroka 1964 zlikvidované. Stavebné a montážne práce sa v júli sústredili na prípravu uvedenia bloku č. 1 do skúšobnej prevádzky k 31. 8. 1964 a bloku č. 2 k 31. 10. 1964 s náležitosťami podľa uznesenia vlády č. 147/64. Termíny stavebnej pripravenosti plní Priemstav Prievidza v súlade s harmonogramom výstavby. Limitujúcim článkom sa stali technologické dodávky, a to najmä kompletizácia elektronapájačiek, ako aj impulzných spojovacích ventilov s príslušnou automatikou.

Prvý blok bol daný do skúšobnej prevádzky dňa 25. 8. 1964, avšak s niektorými vážnymi nedostatkami. Ide najmä o elektronapájačky vody, z ktorých jedna havarovala pri individuálnej skúške, ďalej nadmerné chvenie čerpadla oleja do turbíny, ktoré sa dosiaľ nedalo odstrániť. Nedostatočná čistota technickej pary ohrozuje bezpečnosť prevádzky turbíny. Rekonštrukciu zariadenia pre úpravu napájacej vody prevádza I. BZKG Brno. Taktiež nie je vyriešené samotvrdnutie zvarov na parovodoch a je obava, že poruchy na zvaroch môžu ohroziť spoľahlivosť trvalej prevádzky. Pružiny závesov parovodov praskajú v dôsledku vadnej výroby. Dodávateľský závod ČKD Modranské strojírny poslal závesy nové, ale opäť s pružinami pôvodnej kvality, takže nedostatok nie je odstránený.

Splnenie vládneho termínu u druhého bloku 31. X. 1964 je ohrozené najmä tým, že nie je dodaná náhradná elektronapájačka (Sigma Lutín) a nie sú skompletované už dané 2 napájačky.

Ostatné nedostatky sú rovnakého druhu ako u prvého bloku.

Značné finančné zaostávanie technologickej časti je čiastočne ešte dôsledkom presunu montérov na obnovu po požiari v II. štvrťroku, čiastočne je fiktívne, spôsobené nepresným a v priebehu výstavby už prekonaným rozpočtom. Júlový plán technológie bol vysoko prekročený.

Opatrenia na odstránenie zistených disproporcií a zabezpečenie vládnych termínov uvedenia obidvoch blokov do skúšobnej prevádzky žiadala Slovenská komisia pre investičnú výstavbu dňa 4. 8. 1964 písomne od zodpovedných námestníkov ministrov ťažkého strojárstva, stavebníctva a Ústrednej správy energetiky.

3. Parná elektráreň Vojany

Hlboké neplnenie plánu stavebných prác vzniklé v dôsledku krajne nepriaznivého počasia v I. štvrťroku a povodne na rieke Laborci, ktorá na dlhší čas prerušila práce na vodohospodárskych objektoch, nebolo v priebehu II. štvrťroka vyrovnané pre nedostatočnú pohotovú kapacitu Chemkostavu Humenné a jeho subdodávateľov (Armabetón, Teplotechna). Rovnako plnenie plánu dodávok a montáží veľmi zaostalo a celá tohoročná koncepcia výstavby je vážne ohrozená.

Ide najmä o sklzy týchto prác:

a)  Od 12. 7. 1964 mala byť zahájená IBZKG montáž kotla č. 1, avšak doteraz nie sú dodané zmätkové časti trubkového systému. Dodávky kotla c. 2 nie sú na stavbe a doteraz nie je ani vyrobený. Kotol č. 3 nie je vôbec vo výrobe, hoci má byť dodaný v IV. štvrťroku 1964. Podnik IBZKG žiada z tohto dôvodu Ministerstvo ťažkého strojárstva o zníženie plánu pre rok 1964 o 19. mil. Kčs, čo súčasne svedčí, že počíta so značným sklzom.

b)  Turbosústroje č. 1, ktoré majú byť dodané v. decembri 1964 na stavbu, zaraďuje ZVIL Plzeň v decembri iba na skúšobňu v Plzni, takže dodávka by sa mohla uskutočniť najneskôr vo februári 1965.

c)  Kráľovopolská strojáreň Brno doteraz nezahájila montáž oceľovej konštrukcie strojovne, ktorá mala byť zahájená už 1. 7. 1964. Oceľová konštrukcia podmieňuje montáž žeriavu pre montáž kotlov a podľa technického režimu už od 1. 8. 1964 mala byť k dispozícii žeriavová dráha.

Uvedený stav u týchto rozhodujúcich technologických dodávok signalizuje vážne ohrozenie postupu výstavby a uvedenie do prevádzky jednotlivých kapacít, ktoré už podľa technického režimu boli značne napäté. Ak Ministerstvo ťažkého strojárstva neurobí radikálnu nápravu, vládny termín splnený nebude. Preto je nevyhnutne potrebné, aby osobnou autoritou súdruha ministra Pešla urobila sa náprava v spomenutých dodávateľských podnikoch.

d)  Uholné hospodárstvo uvedené do prevádzky 30. 6. 1964 nebolo doteraz dokončené. Nebolo namontované vzduchotechnické zariadenie, ktoré nebolo doteraz ani dodané a podľa údajov dodávateľa ZVVZ Milevsko má urobiť montáž až v roku 1965. Odprašovacie zariadenie, ktoré pre ZVIL Plzeň mal ZVVZ Milevsko zabezpečiť podľa hospodárskej zmluvy do 30. 3. 1964, doteraz nie je v prevádzke. Treba určiť záväzný termín dodávky a montáže vzduchotechnického zariadenia, ako aj záväzný termín uvedenia do prevádzky odprašovacieho zariadenia.

e) Dodané lokomotívy T 444 z Turčianskych strojární sú veľmi poruchové, takže nie je možné zvládnuť prevádzku na uhoľnom hospodárstve. Investor požadoval výmenu lokomotív T 444 za T 458 (ktoré zabezpečujú prevádzku na širokom rozchode bez porúch): Treba zabezpečiť, aby Ministerstvo všeobecného strojárstva uložilo výrobcovi (Turčianske strojárne) odstránenie závad.

Pre zabezpečenie vládou stanovených termínov uvádzania jednotlivých kapacít do prevádzky bola na porade námestníkov ministrov dňa 18. 6. 1964 vo Vojanoch konštatovaná nutnosť dodržania termínov technického režimu.

Bol schválený program opatrení vypracovaných osobitnou skupinou odborníkov Ústrednej správy energetiky, Ministerstva stavebníctva a Ministerstva ťažkého strojárstva a bolo uložené prepracovať podľa neho technický režim i plány dodávateľov na III. štvrťrok 1964.

Boli stanovené náhradné termíny stavebnej pripravenosti a započatia montáží na zaostávajúcich objektoch, na ich dodržanie rozpísané osobitné prémie a vyčíslené sústredenie kapacít na ich realizáciu. V náhradnom termíne 30. 6. 1964 bol odovzdaný do skúšobnej prevádzky komplex uhoľného hospodárstva.

Úlohy na II. polrok zostávajú však mimoriadne napäté a trvalá kontrola postupu výstavby na pravidelných osobitných poradách námestníkov príslušných ministrov je nevyhnutná. Komplexnú previerku plnenia úloh z 18. 6. 1964 vykonala v dňoch 23. a 24. 7. 1964. Ústredná správa energetiky a na zistené nedostatky upozornila príslušných námestníkov Ministerstva ťažkého strojárstva, Ministerstva stavebníctva a Východoslovenský krajský národný výbor v Košiciach.

4. Rozšírenie závodu Lovinobaňa

Plán investičnej výstavby čo do finančného objemu nebol k 31. 7. 1964 splnený. Vecné plnenie je ale priaznivejšie a budovaná kapacita bola dňa 8. 7. 1964 uvedená do skúšobnej prevádzky.

Stavebné práce sa plnia podľa technického režimu. Sklz v plnení plánu a v dodržovaní termínov technického režimu nastal u montážnych podnikov. Závady zistené pri komplexných skúškach PS

Přerov neodstraňuje v termínoch, ako to vyžaduje záujem prevádzky. Napriek opatreniam zo strany vedenia závodu a vedenia stavby sa situácia v tomto smere nezlepšuje. Mimo toho generálny dodávateľ technologickej časti PS Přerov nepracuje na prácach, ktoré majú zabezpečiť zimnú prevádzku k 1. 10. 1964 podľa technického režimu, a na dokončovaní ďalších častí pre zabezpečenie výrobného plánu na rok 1965. Ide predovšetkým o práce na objektoch pásová doprava, sušiarne, odprašovanie a ďalšie.

Subdodávateľ PS Přerov, ZVVZ Milevsko len čiastočne splnil svoje úlohy. Ukončovanie prác tu viazne z titulu závad a nedorobkov na dodávkach ZVVZ. Zmeny z titulu náväznosti vzduchotechnického zariadenia na ostatné zariadenia ZVVZ prevádza len po dlhých prieťahoch. Ide tu hlavne o objekt odprašovania, ktorý z hľadiska hygienického je potrebné uviesť do prevádzky.

Je potrebné, aby Ministerstvo ťažkého strojárstva nariadilo PS Přerov neprerušené odstraňovanie závad, ktoré sa vyskytnú pri skúšobnej prevádzke.

Treba preveriť zo strany ťažkého strojárstva, ako sú zabezpečené kolonové nakladače pre 2 lisy s otočným stolom, ktoré objednal investor v Adamovských strojárňach n. p. závod Blansko dňa 21. 8. 1963 s dodacím termínom 1964 - január 1965.

Väčšina montážnych prác sa zabezpečila k termínu 1. 7. 1964 len štrumovčinou, čo zanechalo stopy na kvaltie prác.

Plnenie montážnych prác na stavbe je skreslené i neuskutočnenou fakturáciou za práce, na ktoré PS Přerov nepredložili upresnené rozpočty, pričom práce sú už hotové. Na montážnych prácach sa dá predpokladať aj určitá úspora.

5. Duslo Šaľa - I. a II. etapa

Napriek priaznivému finančnému plneniu plánu je situácia na tejto stavbe krajne neuspokojivá. Neplnia sa termíny stavebných prác pre nedostatočnú realizáciu subdodávok (EZ Bratislava, Montáže spojov Bratislava, ZVVZ Milevsko, Sigma-Lutín), ako aj pre nevyhovujúci postup remeselných dokončovacích prác, vykonávaných priamo generálnym dodávateľom (Hydrostav Bratislava).

Ďaleko závažnejším problémom je však projektová nedoriešenosť strojno-technologickej časti, ktorá nielen ohrozuje ďalší postup stavebných a montážnych kapacít do prevádzky v roku 1964, ale aj vládne termíny uvedenia kapacít do prevádzky v roku 1965.

Koncepčne nie je doriešený predovšetkým kľúčový súbor celej II. etapy - prevádzkový celok "acetylénové štepenie", ktoré doprojektovanie závisí na podkladoch zahraničného dodávateľa (Montecatini). Náhradný termín 30. 6. 1964 znova nebol dodržaný a tým je krajne ohrozená skúšobná prevádzka celého komplexu, plánovaná na 1. 1. 1966.

Nedostatky v technologických projektoch trvajú aj na ďalších prevádzkových celkoch (najmä na kyseline octovej), Ministerstvo chemického priemyslu dodnes nevedelo zabezpečiť vypracovanie presného programu odovzdávania vykonávacích projektov, ku ktorému sa zaviazalo na porade I. námestníkov ministrov na Štátnej komisii pre investičnú výstavbu 20. 2. 1964.

Tým sa ďalej komplikuje napätá situácia, vzniklá presunom dodávok strojnotechnologického zariadenia v hodnote 100 mil. Kčs z roku 1964 do roku 1965, ku ktorému došlo pri upresnení plánu v marci t. r. na nátlak generálnych dodávateľov technológie (Závody vítězného února Hradec Králové, Kraľovopolské strojárne Brno, I. brnenská strojáreň).

Na vyriešenie otvorených problémov bola zvolaná priamo na stavbu dňa 15. 7. t. r. porada námestníkov ministrov, na ktorej mali byť konkrétnymi opatreniami zabezpečené vládou stanovené termíny uvádzania kapacít do prevádzky. Výsledky porady tomuto cieľu nezodpovedajú, nakoľko dodávatelia termíny odsunovali namiesto ich zabezpečenia. Slovenská komisia pre investičnú výstavbu preto na pracovnej porade dňa 29. 7. 1964 požiadala Ministerstvo chemického priemyslu o nové, dôkladné prerokovanie celej záležitosti s dodávateľskými rezortmi na úrovni I. námestníkov ministrov.

Doterajší priebeh skúšobnej prevádzky výroby I. etapy výstavby závodu je neuspokojivý. Stroje a technologické zariadenia sú veľmi nespoľahlivé a na rozhodujúcich úsekoch výroby, hlavne na plynárenskej časti (kompresia čistej syntéznej zmesi, syntéza čpavku) nie sú schopné trvalej prevádzky. Mnohé úlohy a opatrenia prijaté už na odstraňovanie havarijného stavu technologickej časti závodu neboli doteraz dosť účinné a často sa plnia len formálne a neuspokojivo.

Vzhľadom na veľké národohospodárske škody, ktoré vznikajú z titulu trvalej poruchovosti kompresorov na syntézu zmesi, zemný plyn na tlakovom štiepení odchádza nevyužitý do vzduchu (3800 m3/hod. na 1 linke), t. j. hodnota cca 200 tis. Kčs/deň. Okrem toho prudká amortizácia všetkého strojného zariadenia signalizuje, aby boli prijaté najúčinnejšie opatrenia a zásahy najpovolanejších riadiacich činiteľov.

Pre zabezpečenie plánovaných termínov uvedenia kapacít do skúšobnej prevádzky je potrebné pre:

výrobu kyslíka a dusíka

a)  Urýchliť montáž kyslíkodusíkového aparátu č. 3 z II. etapy výstavby a zabezpečiť komplexné odskúšanie aparátu do 31. 12. 1964 a do 31. I. 1965 uviesť aparát do skúšobnej prevádzky na prevádzkové podmienky odberu kyslíka a dusíka pre ďalšiu technológiu výroby.

Kráľovopolská strojáreň, n. p. Brno, mieni zabezpečiť termín skúšobnej prevádzky však len k 31. 3. 1965. Tento termín je neprijateľný.

b)  Zabezpečiť dodávky a montáž sušiacej stanice na vzduch tak, aby mohla byť uvedená do prevádzky 1. 9. 1964. KSB a ČKD Praha zabezpečuje termín 30. 9. 1964. Treba zo strany Ministerstva ťažkého strojárstva urýchliť dodávky a montáž a preveriť plnenie vo výrobe.

Čistenie plynu

c)  Vzhľadom na veľkú nestálosť prevádzky aparátov dusíkovej vypierky urýchliť dodávku a montáž aparátu č. 3 tak, aby tento mohol byť ako rezervný uvedený do prevádzky najneskoršie do 30. 12. 1964.

ZVÚ Hradec Králové zabezpečuje termín 1. 4. 1965. Pre nestabilnosť aparátov na čistenie plynu si vyžaduje uviesť do chodu rezervný aparát.

d)  Na aparáty dusíkovej vypierky treba urýchlene zabezpečiť dodávku a montáž hladinomeru od ZPA Praha a zabezpečiť ich prevádzku najneskoršie od 1. 1. 1965.

Kompresia čistej syntéznej zmesi a prekatalýza

e)  ČKD Praha zvýšila počet montážnych pracovníkov asi na 25, k tomu príslušný počet inžinierov a technikov, aby opravy a rekonštrukcie kompresorov 2 ČLK 510 sa urobili tak, že bude zabezpečená plynulá prevádzka kompresorov pre technológiu plynárenskej časti až po syntézu čpavku. Tento zvýšený počet pracovníkov na vykonávanie opráv bude nutné zabezpečiť až do dosiahnutia plynulej a trvalej prevádzky kompresorov. Treba preto potvrdiť zo strany Ministerstva ťažkého strojárstva, že prítomnosť týchto THP pracovníkov pre plynulosť prevádzky je nutná a ČKD musí ich pobyt zabezpečiť do tých čias, kým prevádzka kompresorov bude vyžadovať ich účasť.

f)    K prevádzkyschopnosti kompresorov 2 ČLK 510 bude treba posúdiť oznámenie ČKD Praha zo dňa 21. 7. 1964 vo veci určenia fondov pracovnej doby kompresorov, kde určujú fond pracovnej doby na 500 hodín mesačne oproti projektovanému fondu 8000 hodín mesačne. Navrhovaný fond pracovnej doby je pre investora a Ministerstvo chemického priemyslu neprijateľný.

g)   Ministerstvo ťažkého strojárstva a Ministerstvo chemického priemyslu by mali rozhodnúť vzhľadom na dlhodobé riešenie problému bezporuchového chodu kompresorov 2 ČLK 510 o dovoze z kapitalistických štátov. Treba, aby Ministerstvo ťažkého strojárstva k tomu zaujalo v čo najkratšom možnom čase definitívne stanovisko.

h) Pri II. etape investor signalizuje hrubé neplnenie dodávok technického zariadenia v 7. mesiaci, čím sa vytvárajú nepriaznivé podmienky pre plnenie plánu dodávok a montáží v III. štvrťroku, ak uvážime, že plán III. štvrťroka predstavuje minimálny rozsah IV. štvrťroka.

i) Treba dohodnúť s Ministerstvom ťažkého strojárstva previerku zabezpečenosti dodávky a montáže s presnou formou určenia dodávateľa transformovne 220/110 kW, aby k 1. 7. 1965 mohol byť do závodu zabezpečený dostatočný príkon elektrického prúdu pre elektrolýzu. Zatiaľ nebol určený dodávateľ.

Komentár o situácii kompresorov

Situácia kompresorov ČLK 1 a ČLK 2 je nanajvýš kritická a ohrozuje prevádzku celej plynárenskej časti a celého závodu.

Závažná situácia v kompresoroch sa prejavuje v týchto bodoch:

-  nie je zabezpečený bezporuchový chod kompresorov,

-  doteraz navrhnuté opatrenia sa dôsledne neodstraňujú,

-  tematická komisia nesplnila v termíne úlohu, nestanovila potrebné závery, čím práce na opravách sú nekomplexné,

- práce na stavbe neriadi a nekoordinuje jeden pracovník ČKD,

-  ČKD nezabezpečuje piestne krúžky z cudziny,

-  ČKD neodstraňuje závady s dostatočnou rozhodnosťou a s maximálnym urýchlením,

-  hlavný konštruktér a vedúci tematickej skupiny s. inž. Lid nie je dostatočne prítomný na stavbe.